Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. september 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/69/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200677
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1018200677.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov

senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského v spore žalobcu: GLOBTOUR
GROUP, a.s., so sídlom Panská č. 12, 811 01 Bratislava IČO: 35 894 172, zastúpeného Mgr. Petrom
Hargašom, advokátom, AK so sídlom Košická č. 56, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo
práce, sociálnych vecí a rodiny SR, so sídlom Špitálska č. 4.,6.,8., 816 43 Bratislava, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10234/2018-M_OMAPČ zo dňa 21.02.2018 a
rozhodnutia č. 14118/2017 8491/2017 -M_ODMASK zo dňa 27.03.2017, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej

republiky č. 10234/2018-M_OMAPČ zo dňa 21.02.2018 ako aj prvostupňové rozhodnutie Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 14118/2017 8491/2017 -M_ODMASK zo dňa
27.03.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. administratívne rozhodnutie
1. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky rozhodnutím č. 10234/2018-M_OMAPČ
zo dňa 21.02.2018 na základe návrhu ním zriadenej osobitnej rozkladovej komisie zamietol rozklad

účastníka konania GLOBTOUR GROUP, a.s. (žalobca) a v celom rozsahu potvrdil prvostupňové
rozhodnutieMinisterstvapráce,sociálnychvecíarodinySlovenskejrepublikyč.8491/2017-MODMASK,
14118/2017 zo dňa 27.03.2017, vo veci vrátenia finančnej čiastky 13.523,39 € Riadiacemu orgánu
pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008
Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, podľa §61 ods. 2 Správneho poriadku. z dôvodu, že účastník konania porušil
zákonom ustanovené pravidlá a postupy verejného obstarávania, ktoré mohli mať vplyv na výsledok

verejného obstarávania. Podľa kontrolných zistení malo ísť o konanie v rozpore so základnými princípmi
verejného obstarávania podľa § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní - princípom
hospodárnosti a nediskriminácie.

2. Rozhodnutie bolo odôvodnené predovšetkým tým, že účastníkovi konania bol na základe Zmluvy
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2711023031401 zo dňa 26.04.2010 schválený
nenávratný finančný príspevok vo výške 121.206,36 €. Dňa 10.05.2010 prijímateľ na svojom webovom

sídlezverejnilvýzvunapredkladanieponúkscieľomzabezpečiťaktivityschválenejžiadostionenávratný
finančný príspevok. Predmetom zákazky bolo „Vzdelávanie zamestnancov cestovnej kancelárie
GLOBTOUR GROUP a.s," realizované v rámci projektu s názvom „Vzdelávanie zamestnancov
cestovnej kancelárie GLOBTOUR GROUP a.s.” s cieľom prispieť k tvorbe a udržaniu pracovnýchmiest prostredníctvom zvýšenia adaptability spoločnosti vzdelávaním zamestnancov. Na základe
uvedeného sa začal proces verejného obstarávania. Dodávateľ Gestus Training House, Haydnova 20/
C, 811 02 Bratislava, ktorý dňa 21.07.2010, ako úspešný uchádzač verejného obstarávania, uzavrel

s prijímateľom Zmluvu na poskytnutie predmetného vzdelávania. Za účelom administratívnej kontroly
účastník konania doručil Sprostredkovateľskému orgánu pod Riadiacim orgánom dokumentáciu z
predmetného verejného obstarávania. SORO oznámil účastníkovi konania, že verejné obstarávanie tak,
ako bolo zrealizované schvaľuje a postupuje ho v plnej výške na financovanie. Na základe uzatvoreného
Dodatku č. 3 zo dňa 05.03.2012 k Zmluve za zabezpečenie služieb, v dôsledku ktorého došlo k

podstatnej zmene podmienok schváleného procesu verejného obstarávania a opätovne vykonanej
administratívnejkontrolypredmetnéhoverejnéhoobstarávania,uplatnilROpreOPZaSIfinančnúopravu
podľa Usmernenia o určení finančných opráv, ktoré je potrebné uplatňovať na výdavky spolufinancované
zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu pri nedodržaní pravidiel o verejnom obstarávaní (COCOF
07/0037/03-SK zo dňa 29.11.2007) vo výške 10%.

3. Listom zo dňa 19.03.2014 bol RO pre OP ZaSI požiadaný o postúpenie predmetného verejného
obstarávania na Úrad pre verejné obstarávanie na výkon kontroly. RO pre OP ZaSI listom zo dňa
07.04.2014 požiadal Úrad pre verejné obstarávanie, aby na základe článku I ods. 4 písm. g/ Dohody
o spolupráci uzatvorenej dňa 17.05.2013 medzi Úradom vlády Slovenskej republiky, vykonal kontrolu
predmetného obstarávania po uzavretí zmluvy. Listom č. 4119-7000/2014-0K/9 zo dňa 06.11.2014

bola RO pre OP ZaSI doručená odpoveď na žiadosť o vykonanie kontroly dodržiavania postupov
a pravidiel verejného obstarávania zo dňa 07.04.2014, spolu s Protokolom o výsledku kontroly
dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 4119-7000/2014-0K/4 zo dňa 20.08.2014 a Zápisnicou
o prerokovaní výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní do dňa 23.10.2014 a
04.11.2014 č. 4119-7000/2014-010. Prijímateľovi bol dňa 22.08.2014 doručený Protokol o výsledku

kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 4119-7000/2014-0K/4 zo dňa 20.08.2014 spolu
s listom, v ktorom bol požiadaný o predloženie písomného stanoviska k uvedeným zisteniam. Úrad
pre verejné obstarávanie prijímateľove námietky vyhodnotil ako neopodstatnené. V dôsledku uvedenej
skutočnosti vypracoval SORO Záznam z opätovnej kontroly verejného obstarávania - Aktualizácia č.
1 zo dňa 27.03.2015, v ktorom zohľadnil identifikované nedostatky, ktoré mohli mať vplyv na výsledok

verejného obstarávania.

4. Záznam z opätovnej kontroly verejného obstarávania - Aktualizácia č. 1 zo dňa 27.03.2015 zrušil
a v plnom rozsahu nahradil predchádzajúci Záznam z opätovnej kontroly verejného obstarávania zo
dňa 30.09.2013. V súvislosti s počtom a závažnosťou nedostatkov, ktoré mohli mať vplyv na výsledok

verejného obstarávania identifikovanými v predmetnom Protokole Úradu pre verejné obstarávanie,
zmenil SORO výšku stanovenej finančnej opravy z 10% na 25% z hodnoty výdavkov v súlade s
Metodickým pokynom centrálneho koordinačného orgánu č. 11 k určovaniu výšky vrátenia poskytnutého
príspevku alebo jeho časti pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania a Usmernením
Európskej komisie o určení finančných opráv, ktoré je potrebné uplatňovať na výdavky financované

Úniou v rámci zdieľaného hospodárenia pri nedodržaní pravidiel o verejnom obstarávaní zo dňa
19.12.2013 (príloha Rozhodnutia Komisie C(2013) 9527). RO pre OP ZaSI doručil prijímateľovi
aktualizovaný Záznam z administratívnej kontroly verejného obstarávania spolu s listom, v ktorom
bol poučený o možnosti podania písomných námietok k uvedeným zisteniam. Prijímateľ si list dňa
01.04.2015prevzalakjehoobsahuposlalsvojenesúhlasnéstanoviskozodňa13.04.2015.SOROzaslal

prijímateľovi oznámenie o vzniku nezrovnalosti, súčasťou ktorého bola Správa o zistenej nezrovnalosti
č. N21500867/S01 zo dňa 13.05.2015 a k nej prislúchajúca Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov,
kód 27110230314/Z03 zo dňa 22.05.2015 vo výške 10.344,46 € a Správa o zistenej nezrovnalosti č.
N21500870/S01 zo dňa 13.05.2015 a k nej prislúchajúca Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, kód
27110230314/Z02 zo dňa 22.05.2015 vo výške 2.886,10 €. Čiastky uvedené v Žiadostiach o vrátenie

mal prijímateľ vrátiť v zmysle Všeobecných zmluvných podmienok k Zmluve o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku č. Z2711023031401 zo dňa 26.04.2010 do 50 kalendárnych dní od doručenia
Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov.

5. Prijímateľovi boli doručené vyššie uvedené písomnosti dňa 11.06.2015, napriek tomu vyčíslené

čiastky v požadovanej lehote neuhradil. Prijímateľ listom zo dňa 25.06.2015 vyjadril svoj nesúhlas s
nezrovnalosťami uvedenými v Správe o zistenej nezrovnalosti č. N21500867/S01 zo dňa 13.05.2015 a
Správe o zistenej nezrovnalosti č. N21500870/S01 zo dňa 13.05.2015. SORO listom zo dňa 02.07.2015
SORO odpovedal prijímateľovi a potvrdil, že finančná oprava vo výške 25% podľa aktualizovanéhoZáznamu zostáva zachovaná. Listom zo dňa 31.12.2015 bol prijímateľ informovaný o zmene výšky
oprávnených výdavkov po opätovnej administratívnej kontrole príslušných žiadostí o platbu. Nakoľko
uvedená zmena ovplyvnila aj výšku neoprávnených výdavkov vyplývajúcu z udelenej finančnej opravy,

bola v nezrovnalosti N21500870 aktualizovaná a upravená suma nezrovnalosti. Na základe uvedeného
bolo prijímateľovi listom zo dňa 13.02.2016 zaslané Oznámenie o vzniku nezrovnalosti N21500870
oprava, súčasťou ktorého bola Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21500870/003 zo dňa 20.09.2016 a k
nej prislúchajúca Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, kód 27110230314/Z03 zo dňa 12.02.2016
vo výške 6.129,49 €. Prijímateľ si predmetné písomnosti prevzal dňa 24.02.2016, vyčíslenú čiastku v

požadovanej lehote neuhradil. Následne SORO požiadal Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky ako Správny orgán o vydanie rozhodnutia v správnom konaní za účelom vrátenia
čiastky vyčíslenej ako finančná oprava podľa § 27a ods. 7 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a
podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Správny orgán oznámil listom zo dňa 25.01.2017 účastníkovi konania začiatok správneho konania vo
veci vrátenia jeden a pol násobku sumy vyčíslenej ako finančná oprava zo strany SORO.

6. Komisia mala za to, že postup SORO v rámci opätovnej kontroly predmetného verejného
obstarávania, vystavenie Záznamu z opätovnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 30.09.2013,
Záznam z opätovnej kontroly verejného obstarávania - Aktualizácia č. 1 zo dňa 27.03.2015, následné
vystavenie prostriedkov ako aj následný postup Správneho orgánu je v súlade so zákonom č. 528/2008

Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, ktorý ustanovuje postup
riadiaceho orgánu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania. Osobitná komisia dospela
k záveru, že ministerstvo vydalo rozkladom napadnuté Rozhodnutie v súlade s platnou legislatívou
a metodickými usmerneniami CKO a Európskej komisie a že s poukazom na závažnosť kontrolných
zistení tieto vyhodnotilo a rozhodlo správne. Preskúmanie a posúdenie rozkladu účastníka konania

zo strany osobitnej komisie, resp. rozkladovej komisie ministerstva má pre rozhodnutie ministra, ako
vedúceho ústredného orgánu štátnej správy vo veci samej odporúčací charakter. Ako vedúci ústredného
orgánu štátnej správy/minister sa stotožnil s odborným odporúčaním a návrhom osobitnej rozkladovej
komisie a mám za to, že ministerstvo, ako správny orgán prvého stupňa vo veci rozkladom napadnutého
rozhodnutia č. 8491/2017-M ODMASK, 14118/2017 zo dňa 27.03.2017 postupovalo v súlade so

zákonom a rozhodlo vo veci samej správne.

7. Správny orgán dôsledne preskúmal skutkový stav a zvážil všetky argumenty účastníka konania.
Účastník konania vo svojej námietke nešpecifikoval, o sprístupnenie ktorých dokumentov žiadal.
Uvedenétvrdenievyjadrujeibasubjektívnynázorúčastníkakonaniabezpredloženianovýchskutočností

a dôkazov, na ktoré by správny orgán mohol prihliadnuť. prijímateľ vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne
nové dôkazy, na základe ktorých by som mohol prehodnotiť svoje stanovisko k danej veci. V Zázname
z administratívnej kontroly - Aktualizácia č.l zo dňa 27.03.2015 sú dostatočne opísané zistenia, ktorými
prijímateľ porušil zákon o verejnom obstarávaní. Na základe skutočnosti, že prijímateľ spojil do predmetu
zákazky školenia vzdelávanie rôzneho charakteru, obmedzil hospodársku súťaž, pretože do verejného

obstarávania sa nemohli zapojiť záujemcovia, ktorí poskytovali len niektoré služby, hoci mohli poskytnúť
v konečnom dôsledku lepšiu cenovú ponuku, ako úspešný uchádzač. Toto konanie prijímateľa je v
priamom rozpore s § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne s princípom hospodárnosti a
nediskriminácie uchádzačov. Výstupy Úradu pre verejné obstarávanie, ako ústredného orgánu štátnej
správy, sú pre Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky záväzné. Správne

konanie bolo začaté v súlade s § 18 Správneho poriadku v nadväznosti na § 27a ods. 5, zákona č.
528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES. Z predloženej spisovej dokumentácie
zároveň vyplýva, že odporúčanie osobitnej rozkladovej komisie zo dňa 01.02.2018, ktorým osobitná
komisia schvaľuje postup ministerstva pri vydaní Rozhodnutia č. 8491/2017-M ODMASK, 14118/2017
zo dňa 27.03.2017, bolo prijaté jednomyseľne členmi osobitnej rozkladovej komisie.

II. žaloba a námietky
8. Žalobca v žalobe namietal, že mu nebol oznámený obsah administratívneho spisu, ktorý má
tvoriť podklad pre správne rozhodnutie a žalobca nevedel, čo bude podkladom pre rozhodnutie v
správnom konaní. Žalobcovi neboli nikdy doručené dokumenty, na základe ktorých bola alebo mala byť

stanovená korekcia 25 %, t.j. nikdy nebolo žalobcovi zdôvodnené, prečo a kedy prišlo pred začatím
správneho konania k stanoveniu takejto korekcie a túto výšku korekcie nevysvetlil žalovaný ani v
celom správnom konaní, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie MPSVR. Napriek tomu, že žalobca mal
podľa Oznámenia o začatí správneho konania, číslo 8491/2017- M_ODMASK, 3270/2017 iba 5 dní navyjadrenie, tak žalovaný si konal podľa svojho tempa a bez ohľadu na lehoty mu stanovené v Správnom
poriadku. Prvostupňové rozhodnutie bolo síce vydané takmer na čas, ale druhostupňové rozhodnutie
bolo vydané a doručené po viac ako 10 mesiacoch od podania rozkladu. Takýmto postupom žalovaný

porušil závažným spôsobom správny poriadok a rozhodnutie MPSVR je nutné zrušiť aj z tohto dôvodu.
Takýto postup žalovaného porušuje princípy právneho štátu, pretože žalobcovi sú upreté práva takým
spôsobom, že znemožňujú sa účinne brániť voči postupu správneho orgánu, ktorý má niekoľkonásobne
viac pracovníkov, ktorí môžu pracovať na danom prípade a rovnako tak si stanovuje lehoty podľa
toho ako mu to vyhovuje. Správny orgán sa v prvostupňovom rozhodnutí odvolal na dokumenty (napr.

usmernenie COCOF 07/0037/03-SK (ďalej aj ako „Usmernenie EK“ a Metodický pokyn CKO č. 11), ktoré
neboli do tohto momentu nikde spomenuté a aplikácia, ktorých nebola uvedená ani v protokole, ani v
záznamochzadministratívnejkontrolyaaniinomdokumente,ktorýmalbyťpodkladompreprvostupňové
rozhodnutie a rozhodnutie MPSVR. Usmernenie EK a rovnako tak ani Metodický pokyn CKO č. 11
navyše nie sú záväzným právnym aktom a teda žalobca mal právo byť s týmito dokumentmi dopredu
oboznámený, najmä ak ide o podklady, ktoré sú spôsobilé podľa správneho orgánu zdôvodniť výrok

rozhodnutia. Žalovaný doposiaľ vôbec neuviedol ako vyhodnotil skutočnosť, že Sociálna implementačná
agentúra a teda vlastne samotný správny orgán (žalovaný) listom zo dňa 08.07.2010 a záznamom
z administratívnej kontroly zo dňa 30.03.2012 písomne potvrdil žalobcovi, že verejné obstarávanie
prebehlo riadne a v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou. Uvedené dokument by mali byť
súčasťou administratívneho spisu.

9. Uvedené dokumenty jednoznačne uvádzajú, že verejné obstarávanie bolo skontrolované a že
„počas administratívnej kontroly verejného obstarávania nebolo zistené porušenie princípov a postupov
verejného obstarávania definovaných právnymi predpismi EÚ a SR pre verejného obstarávanie“.
Žalovaný vôbec nezdôvodnil, prečo tento záver zmenil a prečo pri opakovanej kontrole nevyvodil

zodpovednosť voči svojim zamestnancom, ktorý robili kontrolu verejného obstarávania a preniesol
túto zodpovednosť na žalobcu. Takéto konanie je v rozpore s princípmi právneho a demokratického
štátu, za ktorý je Slovenská republika považovaná. Žalovaný na strane 3 rozhodnutia MPSVR uvádza:
„Záznam z opätovnej kontroly verejného obstarávania - Aktualizácia č. 1 zo dňa 27.03.2015 zrušil
a v plnom rozsahu nahradil predchádzajúci Záznam z opätovnej kontroly verejného obstarávania zo

dňa 30.09.2013“. Žalovaný však neuvádzal, prečo nerešpektoval záznamu z administratívnej kontroly
zo dňa 30.03.2012, respektíve kedy malo údajne prísť z zrušeniu tohto záznamu z administratívnej
kontroly. Doposiaľ tento záznam z administratívnej kontroly zo dňa 30.03.2012 nebol zrušený a teda tu
existuje vážny rozpor v záveroch, ktoré uviedol žalovaný vo svojich rozhodnutiach. Žalovaný sa tvári
akoby záznamu z administratívnej kontroly zo dňa 30.03.2012 vôbec neexistoval, čo nie je pravda a

s týmto závažným faktom sa nezaoberal, neposúdil ho a teda riadne neodôvodnil svoje rozhodnutia.
Ako absurdné sa javí zdôvodnenie opakovanej kontroly VO na strane 3 Rozhodnutia MPSVR: „Na
základe uzatvoreného Dodatku č. 3 zo dňa 05.03.2012 k Zmluve za zabezpečenie služieb, v dôsledku
ktorého došlo k podstatnej zmene podmienok schváleného procesu verejného obstarávania a opätovne
vykonanej administratívnej kontroly predmetného verejného obstarávania...“ Žalobca v tejto súvislosti

predložil súdu dodatok č. 3, z ktorého malo vyplývať, že nemohlo prísť k žiadnym zmenám, ktoré by
mali alebo mohli mať vplyv na priebeh verejného obstarávania. Týmto dodatkom sa iba spresnil počet
účastníkov jednotlivých školení a miesto, kde sa školenie uskutoční, neprišlo k žiadnym zmenám, ktoré
by akokoľvek mohli zmeniť výsledok VO.

10.Žalobcapostupovalvždyvúzkejsúčinnostisožalovaným(poskytovateľomnenávratnéhofinančného
príspevku), čiže samotný žalovaný, ktorý rozhodoval o udelení „sankcie“ je pôvodcom tohto chaosu.
Pokiaľ žalovaný mal záujem v správnom konaní udeliť pokutu, tak mal udeliť pokutu sám sebe alebo
uplatniť si ju na svojich zamestnancoch, ktorí konali v mene žalovaného. Žalobca dostal písomné
odsúhlasenie procesu verejného obstarávania žalovaným, čo preukazuje, že žalobca konal v danom

čase v súlade so zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní. Pokiaľ by v čase verejného
obstarávania vzniklo čo i len najmenšie podozrenie o nezákonnosti verejného obstarávania, tak by
žalovaný nedovolil žalobcovi podpísať Zmluvu o NFP s úspešným uchádzačom. V článku 2 bode 7
Všeobecných zmluvných podmienkach sú uvedené povinnosti poskytovateľa (žalovaného) pokiaľ zistí
pri kontrole VO a v predloženej dokumentácii nesúlad so zákonom o VO. V bode 8 tohto článku je

uvedené, že žalovaný môže postúpiť overenie procesu verejného obstarávania na Úrad pre verejné
obstarávanie. V zmysle ustanovení článku 2 VZP je jednoznačne zrejmé, že žalobca nemohol podpísať
zmluvu s úspešným uchádzačom na dodávku služieb, pokiaľ mu to nepovolil žalovaný, pričom samotný
žalovanýschválilverejnéobstarávanieatedapotvrdil,žežalobcakonalvsúladesoZVO.Pokiaľsamotnýžalovaný dospel teraz k záveru, že konal nesprávne v minulosti, tak by mal udeliť pokutu sám sebe.
Žalovaný ako predstaviteľ štátnej moci a orgán oprávnený na medzirezortné pripomienkovanie zákonov
vytýkal dodatočne v správnom konaní žalobcovi aplikovanie ZVO na proces verejného obstarávania,

ktoré realizoval žalobca a ktoré sám žalovaný schválil. Ide konanie v hrubom rozpore s princípmi
právneho štátu. Vzhľadom na to, že dokumenty z obdobia konania verejného obstarávania nie sú už
verejne dostupné na stránkach žalovaného, tak žalobca predkladá súdu dokument z 10.11.2015, ktorý
upravuje postup zrejme podobným spôsobom ako tomu bolo v roku 2011 s tým rozdielom, že v čase
verejného obstarávania v roku 2011 Metodický pokyn CKO č. 11 neexistoval, žalobca uvedené nižšie

uvádza z dôvodu, že aj keby uvedený Metodický pokyn CKO č. 11 existoval, tak tu nebol dôvod na
začatie správneho konania.

11. V dokumente Systém riadenia štrukturálnych fondov a kohézneho fondu na programové obdobie
2007-2013 vo verzii 4.12 (zo dňa 10.11.2015) je v bode 4.2.3 - Realizácia projektov (ods. 69, strana
94) uvedené „RO vyzve prijímateľa na zrušenie súťaže a odporučí vyhlásenie nového verejného

obstarávania a súčasne neschváli uzavretie zmluvy prijímateľa s úspešným uchádzačom, resp. pristúpi
k určeniu ex-ante finančnej opravy v súlade s postupom upraveným v metodickom pokyne CKO č. 11
k určovaniu výšky vrátenia poskytnutého príspevku alebo jeho časti pri porušení pravidiel a postupov
verejnéhoobstarávania,akvprocesekontrolyverejnéhoobstarávaniapredpodpisomzmluvyprijímateľa
s úspešným uchádzačom identifikuje iné závažné porušenia zákona o verejnom obstarávaní, resp.

postupov a princípov verejného obstarávania, ktoré nie je možné odstrániť úpravou návrhu zmluvy
medzi prijímateľom a úspešným uchádzačom. RO zabezpečí, aby boli všetci žiadatelia/prijímatelia
jednotným spôsobom vopred informovaní o možnosti určenia ex-ante finančnej opravy a o podmienkach
jej udelenia.“ K uvedenému postupu neprišlo, čiže tu nie sú dôvody na udelenie korekcie žalobcovi,
pretože nad verejným obstarávaním robil priamy dohľad žalovaný, ktorý nezistil žiadne pochybenie.

Navyše žalovaný bol v rámci správneho konania povinný skúmať zákonnosť vypracovaných protokolov
UVO a ak bol akýkoľvek protokol nezákonný, tak bol povinný na takýto protokol neprihliadať. Žalobca
namietal, že protokol UVO, na ktorý sa odvoláva žalovaný bol vypracovaný nezákonne, pretože nebol
vypracovaný v súlade s platnou právnou úpravou a kontrola nebola vykonaná v intenciách platnej
právnej úpravy. Žalobca namietal arbitrárnosť prvostupňového rozhodnutia ako aj rozhodnutia MPSVR.

Rozhodnutia neobsahujú zdôvodnenie v súlade s bežnou rozhodujúcou praxou a sú v rozpore so
základným právami účastníka správneho konania. Rozhodnutiami žalovaného sa porušuje Ústava SR
a princípy správneho konanie, pretože žalobcovi nebol v správnom konaní zaslaný ani len jeden
dokument, ktorý bol podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia MPSVR, čiže žalobca sa
nemohol kvalifikovane vyjadriť k podkladom oboch rozhodnutí. Uvedené konanie je nutné považovať za

konanie, ktoré bolo vedené v hrubom rozpore s ustanoveniami Správneho poriadku.

12 Žalobca namietal aj právny základ výkonu kontroly VO prostredníctvom UVO, pretože podľa zákona
o VO nie je možné, aby bola kontrola vykonávaná na základe podnetu štátneho orgánu, okrem podnetu
podľa § 137 ods. 2 písm. b) zákona o VO (účinného v čase realizovania VO - rok 2011), pričom výkonu

kontroly u žalobcu nepredchádzalo rozhodovaniu o námietkach orgánu štátnej správy. V zmysle zákona
o VO UVO nemôže začať kontrolu na základe podnetu podľa „Dohody o spolupráci zo dňa 17.05.2013“,
pretože ZVO neumožňuje začať kontrolu na základe dohody medzi UVO a štátnym orgánom. Zo strany
žalovaného neprišlo v čase vyhlásenia verejného obstarávania k námietkam voči VO, čiže podľa § 146
ods. 6 ZVO stratil žalovaný právo na podanie podnetu na výkon kontroly. Súčasne žalobca namietal,

že sa nemohol vyjadriť k podnetu, na základe ktorého prišlo k začatiu kontroly, pretože tento podnet
nepoznal a nebol mu predložený. Na základe uvedeného žalobca považoval kontrolu, ktorej výsledkom
bol protokol UVO, za nezákonnú, keďže UVO začal výkon kontroly v rozpore so ZVO. Doposiaľ nebolo
žalovaným vysvetlené a ani uvedené, či k výkonu kontroly prišlo z vlastného podnetu alebo z podnetu
žalovaného podľa § 137 ods. 2 písm. b). Uvedená špecifikácia je nevyhnutná, aby bolo zrejmé, či prišlo

ku kontrole na základe podnetu štátneho orgánu alebo kontrola bola vykonaná z podnetu UVO a teda
či kontrola bola vykonaná zákonne alebo nie a či bolo možné kontrolné zistenia použiť ako podklad pre
prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie MPSVR.

13. Žalobcovi nikdy nebol predložený podnet, ktorý bol zaslaný UVO a teda sa nikdy nemohol vyjadriť

k podkladom, ktoré boli dôvodom pre začatie kontroly UVO. Z uvedeného rovnako nie je zrejmé, na
základe ktoré oprávnenia v zmysle právnych predpisov bola vykonaná kontrola a teda či UVO malo
právomoc vykonať kontrolu, respektíve, či je možné použiť výsledky kontroly z vlastného podnetu pre
správne konanie, ktoré je predmetom posúdenia tohto súdneho konania. Protokol UVO neobsahujevymedzeniezačatiavýkonukontrolyzvlastnéhopodnetuUVO,čižejenutnékonštatovať,žeUVOzačalo
kontrolu v rozpore so zákonom o VO. Vzhľadom na to, že podľa vyššie uvedeného bola kontrola začatá
na základe dohody medzi štátnymi orgánmi, tak podľa názoru žalobcu bola takáto kontrola vykonaná

nezákonne, na takúto kontrolu nie je možné prihliadať a v prípade, že UVO chcelo vykonať kontrolu z
vlastného podnetu, tak je nutné vykonať novú kontrolu a uviesť zákonný dôvod začatia výkonu kontroly, v
opačnomprípadejenutnékonštatovať,žekontrolavykonanánebola.Takýtopostupvyplývazosamotnej
filozofie zákona a konštrukcie právneho štátu, kedy má byť kontrolovaný dopredu upovedomený o
tom, že sa začína voči nemu výkon kontroly na základe právomoci, ktorá je štátnemu orgánu priznaná

zákonom.

14. Kontrola verejného obstarávania, ktorej výsledkom boli záznamy z administratívnych kontrol bola
vykonávaná výlučne na základe zmluvného základu a teda nie je kontrolou, ktorá je vykonávaná na
základe zákona. Zmluvné ustanovenie, ktoré umožňuje výkon kontroly je iba záväzkom žalobcu, že
umožní žalovanému urobiť kontrolu dodržiavania Zmluvy o NFP, pričom výsledky takejto kontroly majú

slúžiť iba na interné účely žalovaného ako zmluvnej strany Zmluvy o NFP, t.j. aby sa žalovaný vedel
rozhodnúť, či si uplatní svoje práva zo Zmluvy o NFP na všeobecnom súde alebo neuplatní. Kontrola
vykonaná na základe zmluvného oprávnenia nie je vykonaná v postavení orgánu verejnej moci podľa
zákona, t.j. nie je možné na základe takejto kontroly vydať rozhodnutie správnym orgánom. Ide iba
o právo zmluvnej strany zistiť, či podľa jej názoru žalobca postupuje v zmysle Zmluvy o NFP a v

prípade, že má podozrenie, že nepostupuje podľa Zmluvy o NFP, tak môže sa domáhať náhrady škody
alebo zmluvnej pokuty na súde, ktorý je ako jediný oprávnený o porušení Zmluvy o NFP rozhodnúť.
Doposiaľ žalovaný takýto postup voči žalobcovi neuplatnil, t.j. nepostupoval v zmysle Zmluvy o NFP
a využil mocenské nástroje, t.j. správne konanie, na základe ktorého si jednostranne presadil vôľu
bez rešpektovania práv žalobcu. Kontrolná skupina UVO a rovnako tak aj pracovníci IA MPSVR pri

vyhotovení protokolov a aktualizácií záznamov z administratívnych kontrol vôbec nezohľadnili to, že
proces verejného obstarávania bol realizovaný v roku 2010 a 2011 a kontrolná skupina UVO pri kontrole
aplikovala ustanovenia zákona o VO účinnom v čase výkonu kontroly a aplikačnú prax UVO v čase
výkonu kontroly, čo je jednoznačne porušenie princípov a pravidiel právneho štátu, čiže kontrolné
zistenia sú v rozpore so zákonom a teda na kontrolné zistenia nie je možné prihliadať. Kontrolná skupina

bola povinná zohľadniť právne predpisy, ktorá sa na VO vzťahovali, čo neurobila. Na základe vyššie
uvedených námietok a odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia MPSVR je zrejmé, že
žalovaný vôbec neodôvodnil výkon kontroly UVO a teda nie je možné na výsledky takejto kontroly
prihliadať. Vzhľadom na uvedené žiada žalobca prvostupňové rozhodnutie a Rozhodnutie MPSVR
zrušiť ako neodôvodnené. Žalovaný sa rovnako ani s uvedenými námietkami v rozhodnutí o rozklade

nezaoberal.

15. Metodický pokyn CKO č.11 v čase realizovanie VO v roku 2011 neexistoval a teda ho nie je
možné aplikovať na toto VO a usmernenie COCOF 07/0037/03-SK je namierené voči členskému
štátu (nie voči žalobcovi/prijímateľom NFP). Žalovaný v zázname z administratívnej kontroly zo dňa

30.03.2012 uviedol, že pravidlá verejného obstarávania neboli porušené. Žalovaný nikde nevysvetlil svoj
záver, že prišlo „k podstatnej zmene podmienok schváleného procesu verejného obstarávania“ (strana
3 rozhodnutia MPSVR). Pokiaľ žalovaný nevie uviesť ako prišlo a prečo prišlo k podstatnej zmene
podmienok verejného obstarávania, tak nevie ani zdôvodniť výkon opakovanej kontroly a teda uložená
povinnosť vrátiť finančné prostriedky je neodôvodnená. Navyše Metodický pokyn CKO č. 11 nie je

právnym predpisom a teda nejde právnu normu, ktorá je záväzná pre žalobcu. Tento metodický pokyn
vychádza z usmernenia COCOF 07/0037/03-SK, ktoré slúži ako podporný dokument nariadenia (ES)
č. 1260/1999 a nariadenia (ES) č. 1083/2006. Tento dokument je namierený voči členskému štátu, ak
nesprávne aplikuje pravidlá verejného obstarávania pri čerpaní fondov Európskej únie a preto sankcie
uvedené v usmernení COCOF 07/0037/03-SK alebo Metodickom pokyne CKO č. 11 nie je možné

aplikovať voči žalobcovi. V usmernení COCOF 07/0037/03-SK sa vyslovene uvádza že: „Keď útvary
Komisie odhalia takéto nezrovnalosti počas vykonaných auditov, musia stanoviť výšku uplatniteľných
finančných opráv. V prípade, že po výzve Komisie na vykonanie nápravy členský štát nesúhlasí s tým,
aby sám vykonal nápravu v súlade s článkom 39 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1260/1999 alebo článkom
98 nariadenia (ES) č. 1083/2006, náprava sa vykoná rozhodnutím Komisie na základe článku 39 ods.

3 nariadenia (ES) č. 1260/1999 alebo článku 99 nariadenia (ES) č. 1083/2006. Tieto usmernenia majú
útvarom Komisie pomôcť zabezpečiť rovnaký prístup pri riešení všetkých prípadov nezrovnalostí.“16. V prípade zistenej nezrovnalosti sa zruší príspevok na operačný program, ale neuvádza sa, že sa
má v tejto súvislosti postihnúť žalobca, ktorý postupoval v súlade s platnou právnou úpravou členského
štátu. Uvedené nariadenia hovoria o povinnostiach členských štátov, najmä o povinnosti zabezpečiť

priebeh verejného obstarávania v súlade s pravidlami Európskej únie, ale ak sa im nepodarí tieto
pravidla implementovať do svojho právneho poriadku alebo ich upravia nesprávne, tak zodpovedajú
za nesprávne vyplatenie finančných prostriedkov, čiže tieto nariadenia nemajú priamy dopad na
žalobcu, čo preukazuje aj nižšie uvedené. Čl. 70 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1083/2006 uvádza: „Ak
sa sumy neoprávnene vyplatené prijímateľovi nedajú vymôcť, členský štát je zodpovedný za vrátenie

stratených súm do všeobecného rozpočtu Európskej únie, ak sa zistí, že k strate došlo jeho vinou
alebo nedbanlivosťou.“ Aplikácia usmernenia COCOF 07/0037/03-SK a „tabuľky“ korekcií upravuje
výlučne sankciu (korekciu) pre členský štát, ak členský štát poskytol finančné prostriedky v rozpore
s pravidlami Európskej únie a nedokáže ich vymôcť z dôvodu, že nesprávne čerpanie spôsobil sám
vlastnou vinou alebo nedbanlivosťou, t.j. v jeho prípade prijal ZVO, ktorý žalobca musel rešpektovať,
hoci takýto zákon mohol byť v rozpore s legislatívou Európskej únie, respektíve povinnosťami, ktoré sú

kladené na členský štát, ale priamo nie sú aplikovateľné prijímateľmi (žalobcom). Čiže ak žalobca čerpal
v súlade s pokynmi žalovaného a následne Európska komisia zistila, že prišlo k pochybeniam v procese
čerpania NFP z dôvodu nesprávne nastavených postupov vo verejnom obstarávaní, tak členský štát má
vrátiť prostriedky, ktoré boli použité v rozpore s legislatívou EU, avšak za takéto nedostatky (nesprávne
nastavené postupy čerpania NFP) nemá byť sankcionovaný prijímateľ (žalobca), ale zodpovednosť

nesie samotný členský štát. Členský štát vráti finančné prostriedky, ktoré umožnil vyčerpať v rozpore
s legislatívou EU a bude si ich vymáhať od prijímateľov, ak prijímateľ konal v rozpore s procesmi,
ktoré nastavil členský štát. Žalobca však postupoval v súlade s platnou legislatívou a nemôže za to,
že členský štát umožnil čerpanie NFP v rozpore s EU legislatívou. Žalobca nemôže byť postihnutý za
to, že členský štát pochybil. Členský štát (žalovaný) vyplatil žalobcovi NFP v súlade s platnou právnou

úpravou a teda nemá nárok na vrátenie NFP, ktoré umožnil vyčerpať vlastným pochybením. Žalovaný si
môže uplatniť zodpovednostný vzťah na svojich zamestnancoch, ktorí sa podieľali na nastavení pravidiel
čerpania, respektíve implementácii EU legislatívy. Žalovaný nepreukázal, že by k akejkoľvek údajnej
chybe verejného obstarávania prišlo vinou žalobcu, t.j. všetky chyby uvedené v protokole UVO boli
spôsobené vinou členského štátu (Slovenskou republikou), tak ako na to žalobca poukáže ďalej.

17. V protokole UVO sa neuvádzalo konkrétne porušenie zákona o VO, vôbec nie je uvedené ako
mala byť zákazka rozdelená, na koľko častí a ktoré školenia a v akom rozsahu mali byť predmetom
samostatného verejného obstarávania tak, aby neprišlo k porušeniu ZVO. Všetky závery sú iba
všeobecným konštatovaním bez poukázania na konkrétne pochybenie. Je jednoduché konštatovať

porušenie zákona, ak sa takýto záver neodôvodní. Žalovaný, respektíve kontrolná skupina neuviedla
ako mal žalobca správne postupovať, aby neporušil ZVO. Už len predstava toho, že by sa zákazka
mala deliť na 3 alebo 5 alebo 11 častí je absurdná, nakoľko administratívne zaťaženie v prípade
rozdelenia zákazky na viacej častí by bolo neporovnateľne väčšie, zvýšili by sa náklady na VO a
teda by takéto VO vôbec nebolo možné považovať za hospodárne a efektívne. V tejto súvislosti je

nutné, aby pri skúmaní delenia zákazky bol braný do úvahy aj princíp proporcionality, ktorý žalobca
mal na zreteli a preto zákazu nerozdeľoval na časti. Bežnou praxou v danom čase boli VO, kde
sa v jednej zákazke obstarávali zariadenia rôzneho druhu a školenia, resp. stavebné práce vrátane
vnútorných zariadení, vysoko špecifické technické prostriedky, software, hardware vrátane stavebných
prác spolu s odborne a technicky nesúvisiacou komunikačnou kampaňou, PR službami, web stránkou,

službami call centra, či vydávaním informačných materiálov a pod. (napr. zákazka z r. 2007 „Komplexná
služba elektronického výberu mýta“ v predpokladanej hodnote zákazky 20.000.000.000,- Sk v spojení
s rozsudkom Najvyššieho súdu SR 2Sžf/3/2009 z 19.12.2012, kde napriek argumentácii Úradu pre
verejné obstarávanie, ani súdna moc Slovenskej republiky nekonštatovali porušenie § 9 ZVO ani iných
ustanovení tohto zákona). V prípade žalobcu sa však obstarával iba jeden druh služby a to vzdelávanie

pre zamestnancov, obstarávanej v rámci jedného VO, ktorého výsledkom bola 1 zmluva.

18. Ako podporný argument, že v procese verejného obstarávania neporušil žiadne ustanovenie ZVO,
žalobca uvádzal napríklad aj rozhodnutie odboru kontroly Úradu pre verejného obstarávanie týkajúce
sa obstarávania zo dňa 11.12.2009, číslo: 686-6000/3/2009. Predmetom kontroly bola dokumentácia

verejného obstarávateľa verejnej súťaže, ktorej predmetom boli rôzne vzdelávacie aktivity a súčasne
aj vypracovanie stratégie. Zákazka bola realizovaná formou podprahovej zákazky. Medzi vzdelávacími
aktivitami boli: Manažment samosprávy, Rozvoj komunikačných zručností, ECDL, E-learningový kurz
angličtiny, Samospráva v kocke a vypracovanie stratégie vzdelávania a plánu vzdelávania. Rovnakoako v prípade žalobcu tak aj verejný obstarávateľ obstarával dodávateľa na celý predmet zákazky
(bez rozdelenia na časti). To znamená, okrem stratégie išlo o rovnaký postup pri obstarávaní
dodávateľa vzdelávacích aktivít ako pri procese verejnej súťaže realizovanej žalobcom. Kontrola UVO

v danom prípade nekonštatovala žiadne pochybenie verejného obstarávateľa, t.j. nebolo porušené ani
ustanovenie § 9 ods. 4 ZVO, aj preto je nutné preskúmať, prečo kontrolná skupina postupovala odlišne
v prípade verejného obstarávania realizovaného žalobcom. Žalobcom zvolený postup pri realizácii
verejného obstarávania nebol zo strany riadiaceho orgánu a ani pri predložení analýzy VO riadiacemu
orgánu, ako ani pri zverejnení v rámci procesu verejného obstarávania, nikým nikdy spochybnený.

Nerozdelením zákazky neprišlo k žiadnemu porušeniu ustanovenia ZVO, všetky služby boli služby
spočívajúce vo vzdelávaní zamestnancov čiže služby jedného druhu a charakteru. Kontrolné zistenia sú
nepodložené a nepreukázané, preto tu nebol dôvod na začatie správneho konania.

19. Podľa žalobcu princíp rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie bol dodržaný práve v tom,
že táto lehota na podanie žiadosti o poskytnutie súťažných podkladov bola určená pre všetkých

potenciálnych záujemcov rovnaká a nikto nebol zvýhodnený resp. znevýhodnený určením inej lehoty,
alebo poskytnutím súťažných podkladov na základe žiadosti podanej po stanovenej lehote. Princíp
hospodárnosti a efektívnosti bol dodržaný tak, že mohol byť riadne a efektívne využitý inštitút
vysvetľovania bez toho, aby podaním žiadosti o vysvetlenie neskôr, ako by bolo možné zabezpečiť
vysvetlenie 6 dní pred uplynutím lehoty viazanosti ponúk a to len pre to, že o súťažné podklady

bolo požiadané napr. posledný deň pred predkladaním ponúk a tak bola podaná žiadosť o ich
vysvetlenie. V dobe uskutočnenia a realizovania daného VO bola bežná prax, aby stanovená lehota na
podanie žiadosti o súťažné podklady bola kratšia ako lehota na predkladanie ponúk, čo sa v tej dobe
nepovažovalo za porušenie zákona o VO. Skutočnosť, že sa určenie kratšej lehoty na podanie žiadosti
o nápravu nepovažovalo za porušenie ZVO je možné preukázať aj tým, že samotné formuláre určené

na zverejňovanie vyhlásení verejného obstarávania neumožňovali v danej dobe určiť totožný termín
podávaniažiadostiosúťažnépodkladyzhodnýstermínomnapredkladanieponúk,čokontrolnejskupine
ako aj žalovanému je dobre známe.

20. K určeniu lehoty na podanie žiadosti o nápravu bolo vydané zo strany UVO výkladové stanovisko č.

7/2013dňa07.07.2013,čojepodstatneneskôr,akobolorealizovanékontrolovanéverejnéobstarávanie,
pričom toto výkladové stanovisko, ktoré malo slúžiť k aplikácií ustanovení ZVO v postupoch verejného
obstarávania a k zjednoteniu výkladu jednotlivých ustanovení ZVO, Z obsahu výkladového stanoviska
je zrejmé, že žiadne ustanovenie ZVO neurčuje minimálnu lehotu na podanie žiadosti o poskytnutie
súťažných podkladov a určenie danej lehoty s lehotou na poskytnutie súťažných podkladov je len ako

odporúčanie. Z uvedeného je zrejmé, že stanovením kratšej lehoty na podanie žiadosti o poskytnutie
súťažných podkladov ako je lehota na predkladanie ponúk nemohlo dôjsť k porušeniu ZVO a ani
princípov verejného obstarávania a ani k obmedzeniu hospodárskej súťaže s vplyvom na výsledok
verejného obstarávania. Je potrebné zdôrazniť, že princíp nediskriminácie nebol a ani nemohol byť
porušený. Každý záujemca o verejné obstarávanie mal presne rovnaké podmienky, čiže nikto nebol

zvýhodnený. Je teda nepochybné, že k porušeniu zákona o VO skrátením lehoty nemohlo prísť.
Dôkazom toho, že realizačná prax termíny na vyžiadanie súťažných podkladov a predkladanie ponúk
bežne oddeľovala nie len v čase konania kontrolovaného verejného obstarávania z roku 2010/2011, ale
ešte aj v období po skončení predmetného obstarávania je okrem iných tiež Oznámenie o vyhlásení
verejného obstarávania 05872-MSS zo dňa 2.8.2011 zverejnené vo Vestníku č. 149/2011 vyhlásené

Úradom pre verejné obstarávanie, ako ústredným orgánom pre oblasť verejného obstarávania, na
zadávanie zákazky s názvom: „Špeciálne služby súvisiace s integráciou a zaistením kompatibility
informačných systémov ÚVO“, v ktorom bolo v IV.3.3. Podmienky na získanie súťažných podkladov a
doplňujúcich dokumentov alebo informatívnych dokumentov - Lehota na prijímanie žiadostí o súťažné
podkladyalebooprístupkdokumentom-Dátum:12.8.2011.Čas:15.00h.,Úhradazasúťažnépodklady:

Nie., IV.3.4. Lehota na predkladanie ponúk alebo žiadostí o účasť Dátum: 30.8.2011. Čas: 12.00 hod.,
t.j. rozdiel až 18 dní. Dôkaz je v príslušnom vestníku verejného obstarávania. Je absurdné, aby UVO v
protokole vytýkalo žalobcovi niečo, čo sám UVO v danom čase bežne robil. Uvedené kontrolné zistenie
je teda nepreukázané a nie je spôsobilé odôvodniť napádané rozhodnutia žalovaného.

21. Žalobca tiež súvislosti odkázal na záznam z administratívnej kontroly zo dňa 30.03.2012, v ktorom sa
konštatovalo, že postup v rámci verejného obstarávania nebol v rozpore s pravidlami ZVO a legislatívou
EU. Pokiaľ žalovaný bol názoru, že žalobca nekonal v súlade so ZVO, tak mohol uplatniť revízne postupy
v rámci verejného obstarávania alebo nepodpísať Zmluvu o NFP. Žalovaný však uvedené postupynevyužil, proces verejného obstarávania riadne schválil a umožnil čerpanie NFP, čiže pokiaľ je žalovaný
teraz názoru, že žalobca porušil ZVO, tak v podstate takéto porušenie sa dialo priamo pod dohľadom
žalovaného a za výslovného súhlasu žalovaného, čiže žalovaný by mal niesť plnú zodpovednosť za

čerpanie NFP v rozpore s legislatívou EU, ak je názoru, že tu rozpor je. Žalovaný zodpovedá za takýto
stavamalbysiuplatniťsankcienasvojichzamestnancoch,ktorýtakýtostavumožnili,respektívepriznať,
že tento stav sám spôsobil. Vzhľadom na to, že žalobca konal podľa pokynov žalovaného, tak nie
spravodlivé, aby niesol žalobca za aktuálny stav zodpovednosť, čiže toto kontrolné zistenie nie je možné
zobrať ako dôvod na udelenie sankcie. Žalobca žiadal na toto kontrolné zistenie neprihliadať, pretože

žalobca ho nezapríčinil vedome a ani nevedome, jednoducho konal v súlade so ZVO, čo žalovaný v
roku 2012 riadne potvrdil.

22. Uzavretím Dodatku č. 3 nedošlo k porušeniu žiadneho ustanovenia ZVO, vrátane citovaného
ustanovenia, ktorého porušenie deklaruje v protokole kontrolná skupina. K uzatvoreniu Dodatku č.3
prišlo z dôvodu zmeny miesta plnenia poskytovaných služieb a k zmene prišlo z ekonomických

a hospodárnych dôvodov. Skrátenie vzdelávacích aktivít nastalo z objektívnych skutočnosti, ktoré
spôsobila situácia v spoločnosti žalobcu. Uvedená zmena nastala v súlade s vedomím Sociálnej
implementačnej agentúry. Touto zmenou sa podstatným spôsobom nezmenil predmet zákazky - vždy
išlo o výkon vzdelávacích služieb s rovnakým obsahom pre rovnakú cieľovú skupinu v rovnakých
hodnotách za jednotkovú cenu. Zmena miesta výkonu poskytovania vzdelávania v niektorých častiach

nie je podstatnou zmenou predmetu zákazky. Takúto zmenu nie je možné považovať za podstatnú
zmenu predmetu zákazky a uzatvorenie dodatku č. 3, ktorého obsahom bola zmena miesta výkonu
plnenia predmetu zmluvy v časti zákazky, za predpokladu dodržania obsahu aktivity vzdelávania
a dodržania rovnakých jednotkových cien. Predmet zákazky svojou charakteristikou, funkčnosťou
a určením cieľovej skupiny, v prospech ktorej sa plní, ostal stále totožný s pôvodným predmetom

zákazky. K podstatnej zmene predmetu zákazky nedošlo ani v prípade zmeny hodín výkonu jednotlivých
obsahovo zameraných vzdelávacích aktivít (u niektorých počet hodín bol upravený smerom, hore, u
niektorých smerom dole). Cena za jednotku výkonu sa nezmenila a ani inak obsah vzdelávacej aktivity
nebolpozmenený.obsahapredmetzmluvyzostalzachovaný,pretožepredmetplneniazostalnezimený,
dodatkom č.3 sa upravili iba niektoré organizačné skutočnosti, išlo o školenie zamestnancov žalobcu,

ktorý musel zladiť svoj predmet podnikania so školeniami. Žalovaný nikde neuviedol a nezdôvodnil prečo
považuje zmenu miesta plnenia a zmenu rozsahu niektorých školení za podstatné porušenie zmluvy.
Rovnako takéto zmeny zasiahli iba do zmeny poštu hodín a miesta plnenia pričom sa nezmenila cena
školení a ani počet školení alebo ich rozsah. S takýmito zmenami počítala aj samotná Zmluva o NFP,
ktorá uvádza, že sa refinancujú iba skutočné vykonané školenia, t.j. ak sa niektoré školenie neuskutoční,

tak sa vyplatí iba menšia suma NFP. Čiže dodatkom sa iba upravili organizačné skutočnosti, ktoré nie
sú podstatnou zložkou zmluvného vzťahu.

23. Samotný protokol UVO obsahuje iba názor kontrolórov na určitú vec a opisuje ako prišli k záverom,
ktoré sú uvedené v protokole. Čiže protokol nie je správnym rozhodnutím a ani o dôkazom, ide iba o

podklad, ktorý má žalovanému ozrejmiť, ako kontrola zistila určité skutočnosti a prijala určité závery.
Protokol neobsahuje záväzné hodnotiace úsudky a je úlohou žalovaného následne preveriť, zistiť a
odôvodniť to, či kontrolná skupina postupovala v súlade so zákonom a či kontrolné zistenia sú v
súlade s právnymi predpismi a či kontrolná skupina zobrala do úvahy aj námietky žalobcu. Ak kontrolná
skupina niečo z uvedeného neurobila, tak bol správny orgán povinný vec posúdiť sám, pričom je

povinný sa zaoberať námietkami, s ktorými sa kontrolná skupina doposiaľ nevysporiadala. Žalovaný
si však túto zákonnú posudzovaciu činnosť vôbec nesplnil a teda konanie trpí takou vadou, ktorej
následkom má byť zrušenie rozhodnutí žalovaného. Pokiaľ sa žalovaný rozhodol protokol UVO, t.j.
dokumentpopisujúcidôvodyprijatiaurčitýchzáverovkontrolnouskupinou,neposúdiťanevyhodnotiť,tak
sa dopustil závažného porušenia správneho poriadku, pretože neposúdil všetky dokumenty, ktoré môžu

prispieť k objasneniu veci. Ak teda žalovaný nepreskúmal protokol UVO, tak rozhodol bez odôvodnenia,
pretože vyhodnotil závery uvedené v protokole UVO ako záväzné bez toho, aby ich preskúmal a sám
posúdil. Žalovaný teda v správnom konaní rozhodol bez akýchkoľvek dôkazov, pretože protokol UVO nie
je dôkazom, ale iba opisom výkonu kontroly. Vzhľadom na to, že žalovaný nevyhodnotil žiadne dôkazy
a ani právnu argumentáciu uvedenú v protokole UVO a iba slepo prijal závery uvedené v protokole UVO

bez akéhokoľvek odôvodnenia a posúdenia námietok žalobcu, tak vo veci rozhodol bez odôvodnenia,
t.j. arbitrárne. Žalovaný sa iba obmedzil na to, že tu existuje protokol UVO, ktorý obsahuje závery a tieto
závery sú bez bližšieho skúmania záväzné, hoci boli voči ním vznesené námietky. Kontrolu je možné
prirovnať k predbežnému prejednaniu veci, kde sa vypočujú obe strany a následne sa predbežne oznámiakovecvidíkontrolnáskupinaanáslednesatátovecposunienariadnekonanie,vktoromsarozhodujúci
orgán bude zaoberať celým doterajším postupom a jednotlivými závermi kontrolnej skupiny.

24. Žalovaný sa ani len náznakom nepokúsil aplikovať § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. v rôznych
časových verziách, pričom si vyložil zákon v rozpore s jeho znením a účelom a v rozpore s princípmi
právnehoštátuazákazomretroaktivity.VzmyslerozhodnutiaNajvyššiehosúduSRsp.zn.5Sž/20/2010:
„K imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka ,,princíp právnej istoty"
a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz spätného (retroaktívneho)

pôsobenia právnych predpisov. V podmienkach demokratického štátu, kde vládnu zákony a nie
subjektívne predstavy ľudí a z požiadavky právnej istoty jednoznačne vyplýva záver, že právny predpis,
resp. jeho ustanovenia pôsobia iba do budúcnosti a nie do minulosti. V prípade ich spätného pôsobenia
by sa vážne narušila požiadavka na ich bezrozpornosť, ďalej na všeobecnú prístupnosť (poznateľnosť),
čím by nevyhnutne dochádzalo k situácii, že ten, kto postupuje podľa práva, by nemal žiadnu možnosť
zoznámiť sa s obsahom budúcej právnej normy, ktorá by napríklad jeho konanie podľa platného

práva v minulosti vyhlásila za protiprávne, resp. za právne neúčinne. To by teda znamenalo, že
jednotlivé subjekty práva by nemali istotu, či ich konanie podľa platného a účinného práva v dobe,
kedy došlo k nemu, nebude neskoršie (po prijatí nového právneho predpisu) ex tunc posudzované ako
protiprávne alebo právne neúčinné, s vylúčením ochrany nimi riadne nadobudnutých práv v minulosti
(v súlade splatnou a účinnou právnou úpravou).“ § 46ad zákona č. 528/2008 Z.z. znie: „Prechodné

ustanovenie k úpravám účinným od 1. apríla 2012 Konanie podľa § 27a ods. 3 a 5 právoplatne
neukončené do 31. marca 2012 sa dokončí podľa zákona účinného od 1. apríla 2012 a na vrátenie
finančných prostriedkov sa vzťahuje § 27a v znení účinnom od 1. apríla 2012, ak je to pre prijímateľa
priaznivejšie.“ V zmysle uvedeného princípu právneho štátu, t.j. zákazu retroaktivity, je nutné pod pojem
„právoplatne neukončené“ zaradiť nie len správne konania, ktoré boli už začaté, ale aj správne konania,

ktoré dovtedy neboli vôbec začaté a týkajú sa skutočností, ktoré nastali do 01.04.2012, t.j. uvedené
ustanovenie sa týka nie len ukončenie správnych konaní už začatých podľa doterajších predpisov, ale
aj zákazu začatia akéhokoľvek správneho konania podľa predpisov účinných po 01.04.2012, ktoré sa
má týkať skutočností, ktoré nastali pred 01.04.2012. Žalovaný mohol začať správne konanie týkajúce
sa skutočností, ktoré nastali pred 01.04.2012 (napr. verejného obstarávanie žalobcu), ale iba podľa

predpisov účinných do 01.04.2012, čiže v prípade žalobcu nemohol začať správne konanie podľa
predpisov účinných po 01.04.2012, ale iba do 01.04.2012.

25. Do 01.04.2012 bolo jediným podkladom pre správne konanie „právoplatne rozhodnuté o porušení
pravidiel a postupov verejného obstarávania“, čiže nebol ním žiadny protokol UVO, ako je tomu v

súčasnosti. Žalovaný teda pri dôslednej aplikácii prechodného ustanovenia nemal podklad na to, aby vo
veci vôbec začal správne konanie, pretože žalobcovi nebola nikdy uložená žiadna sankcia za porušenie
verejného obstarávania a ani nikdy nebolo rozhodnuté o porušení pravidiel verejného obstarávania.
Žalovaný teda rozhodol v rozpore s právnymi predpismi, pretože postupoval v rozpore s § 46ad zákona
č. 528/2008 Z.z.. Pojem „právoplatne neukončené“ navyše zahŕňa aj nezačaté správne konania, čo je

plne v ústavne komfortnom výklade princípov právneho štátu. Žalovaný opomenul aj druhú časť vety
§ 46ad zákona č. 528/2008 Z.z., kde sa rieši vrátenie finančných prostriedkov, čo je tiež predmetom
tohto správneho konania, a teda žalovaný bol povinný použiť znenie § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. do
01.04.2012, pretože je to pre žalobcu priaznivejšie. Ak by žalovaný postupoval inak ako je uvedené v
zákone,takbymohloprísťktakémustavu,žebytuexistovalidvarôznevýsledkypritotožnýchprípadoch.

Ak dva subjekty zrealizoval verejné obstarávanie v roku 2011 za totožných okolností aj s totožnými
chybami (pričom by tu neexistovalo rozhodnutie UVO o uložení sankcie, ale existoval by tu protokol
UVO) a voči jednému subjektu by bolo začaté správne konanie do 01.04.2012 a voči druhému subjektu
by bolo začaté správne konanie po 01.04.2012, tak by správne konanie vykazovalo rôzne závery, čo je
v priamom rozpore so zákazom retroaktivity, pretože by tu existovali dva rôzne výsledky pri identickej

situácii a to len z dôvodu, že prišlo k zmene zákonu v priebehu určitého času.

26. Žalobca poukazoval na Nariadenia Rady (ES, EURATOM) č. 2988/95, toto nariadenie kladie
povinnosti výlučne členskému štátu (Slovenskej republike), ktorý je povinný vytvoriť systém kontrol v
jeho medziach, čo však doposiaľ nebolo plne implementované. Žalobca s poukazom na čl. 3 ods.

1 Nariadenia Rady (ES, EURATOM) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 vznáša námietku premlčania
správneho konania, pretože článok 3 uvádza: „Premlčacia doba konania je štyri roky od času spáchania
nezrovnalosti uvedenej v článku 1 ods. 1. Odvetvové predpisy však môžu ustanoviť kratšie obdobie,
ktoré však nesmie byť kratšie ako tri roky.“ Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že od roku2011, kedy malo prísť k údajnému vzniku nezrovnalosti uplynuli viac ako 4 roky, čiže správny orgán nie
je oprávnený vo veci konať. Podľa názoru žalobcu sa na premlčanie malo prihliadať z úradnej moci,
pretože doslovný preklad anglického textu nariadenia znie tak, že ide má ísť o prekluzívnu lehotu, čo

vyplýva aj z originálne anglického znenia: „The limitation period for proceedings shall be four years as
from the time when the irregularity referred to in Article 1 ( 1 ) was committed.“ (doslovne preložené
ako: limitujúci čas pre začatie správneho konania je maximálne 4 roky od vzniku nezrovnalosti - nie
od zistenia nezrovnalosti). Žalobca síce uviedol, že uvedené nariadenie upravuje povinnosti členského
štátu (Slovenskej republike), avšak vzhľadom na to, že Slovenská republika v zákona č. 528/2008 Z.z.

neuviedla túto prekluzívnu lehotu na začatie správneho konania, tak je žalobca oprávnený sa odvolávať
na nariadenie, ktoré túto povinnosť členskému štátu stanovujú a vzhľadom na priamy účinok nariadenia,
sú správne orgány povinné prihliadnuť na toto znenie a aplikovať ho na správne konanie. Vzhľadom na
uvedené bolo nutné konanie zastaviť aj z dôvodu premlčania, respektíve z dôvodu uplynutia prekluzívnej
lehoty na začatie správneho konania.

III. vyjadrenie žalovaného

27. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že správne konanie, v ktorom bola vyvodená administratívna
zodpovednosť voči žalobcovi, nadväzuje na predchádzajúce právne vzťahy súvisiace s poskytovaním
nenávratného finančného príspevku v zmysle Zákona o pomoci a podpore. Poskytovanie NFP z pohľadu

právnejkvalifikáciejednotlivýchprávnychvzťahovprebiehavnasledovnýchetapách:a)Podaniežiadosti
o NFP s projektom, jej posudzovanie a následné vydanie rozhodnutia o schválení/neschválení žiadosti
(§ 12 až 14 Zákona o pomoci a podpore). Táto etapa má povahu správneho konania, avšak je tiež
nutné zdôrazniť, že na poskytnutie NFP nie je právny nárok (§ 12 ods. 2 Zákona o pomoci a podpore).
Zároveň upozorňujeme, že rozhodnutie o schválení/neschválení žiadosti o NFP a s ním súvisiace

správne konanie nie je predmetom preskúmania v tomto súdnom konaní. b) Uzatvorenie zmluvy o
NFP s daným prijímateľom a následná realizácia projektu. Žalobca ako prijímateľ uzatvoril Zmluvu
o poskytnutí NFP dňa 26.04.2010 (ďalej len „Zmluva o NFP“), na základe ktorej realizoval projekt s
názvom „Vzdelávanie zamestnancov cestovnej kancelárie GLOBTOUR GROUP, a.s.“. V zmysle bodu
1.3. tejto Zmluvy o NFP je uzatvorená podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ako aj podľa zákona

§ 15 ods. 1 Zákona o pomoci a podpore a § 20 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy. S poukazom na uvedené právny vzťah založený Zmluvou o NFP má
súkromnoprávnu povahu s prvkami finančného práva znamenajúcimi špecifické oprávnenia príslušných
orgánov zameraných na vykonávanie opakovanej kontroly zákonného, hospodárneho a efektívneho
nakladania s verejnými finančnými prostriedkami (NFP) poskytovaným prijímateľom bez protihodnoty.

Pri realizácii Projektu za poskytovateľa vykonávala úkony. Sociálna implementačná agentúra následne
pôsobiaca pod názvom Implementačná agentúra Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky ako tzv. sprostredkovateľský orgán v zmysle § 8 Zákona o pomoci a podpore eviduje (a
nie žalovaný) dokumentáciu týkajúcu sa Projektu. Predmetná dokumentácia má charakter úkonov
vykonávaných v rámci plnenia záväzkov a výkonu práv zo Zmluvy o NFP. Značná časť týchto úkonov sa

pritom vykonáva a archivuje v elektronickej podobe v informačnom systéme ITMS. Túto dokumentáciu
nemožno stotožňovať s administratívnym spisom k správnemu konaniu, v ktorom bolo vydané žalobou
napádané rozkladové rozhodnutie. Žalobou napádaného správneho konania sa týka len malá časť
z dokumentácie k realizácii Projektu týkajúca sa následnej kontroly verejných obstarávaní; túto časť
dokumentácie poskytol SORO žalovanému v rámci poskytovania súčinnosti v origináloch, prípadne

kópiách, resp. vytlačené z elektronického systému v rámci podania podnetu na začatie správneho
konania. Tieto úkony nie sú predmetom prieskumu v správnom súdnictve.

28. Na základe podkladov a zistení pri realizácii a kontrole Projektu podľa Zmluvy o NFP boli
zistené skutočnosti, ktoré odôvodňovali začatie správneho konania. Dokumentácia tvoriaca podklady

k správnemu konaniu bola zabezpečovaná najmä od SORO z podkladov k realizácii Projektu (ako
je uvedené vyššie). Táto dokumentácia nepodlieha súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho
súdnictva (napr. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.12.2016, č. k. 1S/3 09/2015-72). Až
následný právny vzťah po začatí správneho konania je verejnoprávnym vzťahom, ktorého predmetom je
vyvodzovanie osobitnej administratívnej zodpovednosti v prípade porušení zákona v oblasti verejného

obstarávania. Následná dokumentácia produkovaná v rámci správneho konania, ktorej pôvodcom je
žalovaný ako správny orgán v rámci výkonu svojej právomoci alebo žalobca pri uplatňovaní práv a
plnení povinností ako účastník v správnom konaní, tvorí súčasť administratívneho spisu v originálnom
vyhotovení. Po realizácii Projektu bola u žalobcu vykonaná opätovná administratívna kontrola verejnéhoobstarávania na predmet zákazky „Vzdelávanie zamestnancov a riadenie projektu“. Pri tejto kontrole
boli zistené viaceré porušenia pravidiel verejného obstarávania, na základe čoho boli vystavené správy
o zistených nezrovnalostiach. Žalovaný následne podal podnet na Úrad pre verejné obstarávanie, na

základe čoho následne ÚVO potvrdil zistenia porušení verejného obstarávania v Protokole o výsledku
kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní, č. 4119-7000/2014- OK/4 zo dňa 20.8.2014. ÚVO
zároveň Protokol riadne prerokovalo so žalobcom, ako vyplýva zo Zápisnice o prerokovaní protokolu
o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 4119-7000/2014-OK/8 zo dňa
04.11.2015. Následne bola vystavená ďalšia aktualizácia záznamu z administratívnej kontroly verejného

obstarávania spolu so správami o zistených nezrovnalostiach a žiadosťami

29. Právny vzťah založený Zmluvou o NFP umožňuje opakovanú kontrolu nakladania s NFP (§ 24b až
24j Zákona o pomoci a podpore a tiež čl. 12 ods. 5 VZP). O tejto skutočnosti bol žalobca ako prijímateľ
vyslovene upovedomený a vzal ju na vedomie (bod 3.6 Zmluvy o NFP). Teda nielen zo všeobecnej
domnienkyznalostipríslušnýchzákonnýchustanovení,aleajzozmluvnýchdojedanívyplýva,žežalobca

bol uzrozumený s možnosťou opakovanej kontroly realizácie Projektu. Žalobcom namietané schválenie
predmetného verejného obstarávania SORO listom zo dňa 20.01.2011 neznamená , že toto verejné
obstarávanie bolo objektívne bez vád a nie je daná možnosť opätovnej kontroly. Naopak, žalobcova
námietkanemožnostivykonaťopätovnúkontroluProjektuapredmetnéhoverejnéhoobstarávania,nemá
oporu v akomkoľvek zákonnom ani zmluvnom ustanovení. Nelogickosť žalobcovej námietky potvrdzuje

aj existencia príslušných zmluvných a najmä zákonných dojednaní - prečo by bola zákonom ustanovená
možnosť vykonať kontrolu, finančnú opravu za nezrovnalosť a následne možnosť preverenia verejného
obstarávania na ÚVO, ak by už po schválení daného verejného obstarávania nebolo možné toto verejné
obstarávanie kontrolovať? Vykonaním opätovnej kontroly žalovaný zistil porušenie zákona v oblasti
verejného obstarávania znamenajúcim nezrovnalosť. Následne na to žalovaný vypracoval správu o

zistenej nezrovnalosti (§ 26 ods. 3 Zákona o pomoci a podpore) a vykonal finančnú opravu na ťarchu
žalobcu (§ 27 Zákona o pomoci a podpore).

30. Žalovaný zároveň podal podnet orgánu podľa osobitného predpisu - ÚVO. Zákonným podkladom na
podanie tohto podnetu je ustanovenie § 27a ods. 2 Zákona o pomoci a podpore v spojení s ustanovením

§ 146 ods. 6 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
vzťahujúcimsanapredmetnéverejnéobstarávanie.Zuvedenéhovyplývanesprávnosťtvrdeniažalobcu,
že nebol daný zákonný podklad pre výkon predmetnej kontroly verejného obstarávania. Žalobca sa
snaží vyfabulovať nezákonnosť kontroly UVO bez akejkoľvek opory svojej argumentácie v zákone.
ÚVO v tomto prípade zákonne a súčasne objektívne a nestranne overuje porušenie pravidiel verejného

obstarávania zistené žalovaným (keďže žalovaný má v danom právnom vzťahu postavenie riadiaceho
orgánu a aj zmluvnej strany ako poskytovateľ NFP). Z § 27a Zákona o pomoci a podpore vyplýva,
že ÚVO plní funkciu overovateľa, resp, až arbitra medzi riadiacim orgánom (žalovaným) a prijímateľmi
(žalobcom), ktorí nesúhlasia so zisteniami riadiaceho orgánu ohľadom porušenia pravidiel verejného
obstarávania a odmietnu dobrovoľne uhradiť finančnú opravu (§ 27a ods. 2 Zákona o pomoci a podpore).

Preto až následne, po tom ako ÚVO potvrdí zistenia o porušení pravidiel verejného obstarávania
uložením pokuty a alebo vystavením protokolu o porušení pravidiel verejného obstarávania, môže
začať správne konanie podľa 27a ods. 5 Zákona o pomoci a podpore. Žalobcova námietka pokúšajúca
sa spochybňovať postavenie ÚVO, ako aj Protokol, je v rozpore so zákonom. Priamo z § 27a ods.
3 písm. b) Zákona o pomoci a podpore vyplýva, že zistenie ÚVO o porušení pravidiel a postupov

verejného obstarávania uvedené v Protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného
obstarávania, má za následok podanie podnetu na začatie správneho konania podľa § 27a ods.
5 Zákona o pomoci a podpore. Protokol je kľúčovým dokumentom pre vyvodenie administratívnej
zodpovednosti v správnom konaní voči žalobcovi a pre vyvodenie administratívnej zodpovednosti
je podstatná jeho obsahová náležitosť spočívajúca v konštatovaní porušenia pravidiel a postupov

verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.
Źalovaný sa odvolal na kogentnosť predmetných ustanovení § 27a ods. 3 a 5 Zákona o pomoci a
podpore, ktoré neumožňujú správnu úvahu o tom, či dôjde alebo nedôjde k vyvodeniu zodpovednosti,
alepriamoukladajúpovinnosťpodaťpodnetnazačatiesprávnehokonaniaazároveňurčujúvýškusumy,
ktorú je povinný daný prijímateľ (t.j. žalobca) vrátiť (jeden a pol násobok sumy uvedenej v žiadosti o

vrátenie finančných prostriedkov).

31. Zároveň žalobcovo spochybňovanie postavenia ÚVO ako orgánu oprávneného vykonávať kontroly
verejnéhoobstarávania,jescestné.ÚVOjeústrednýmorgánomštátnejsprávypreverejnéobstarávanie,ktorý okrem iného vykonáva dohľad nad verejným obstarávaním. Ako vyplýva z Protokolu, pri kontrole
predmetnéhoverejnéhoobstarávaniapostupovalÚVOvzmysleplatnejaúčinnejprávnejúpravy(zákona
č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platného a účinného v

čase výkonu predmetnej kontroly), teda mal na túto činnosť právomoc a konal v rámci svojej pôsobnosti.
Súčasne v súlade so zákonom bola žalobcovi ako kontrolovanému daná možnosť vyjadriť sa k Protokolu
a následne bol Protokol so žalobcom aj prerokovaný zamestnancami ÚVO vykonávajúcimi danú kontrolu
(viďadministratívnyspis-dôkazč.1).Tedajenesporné,žeProtokoljezákonnýmpodkladomprevydanie
prvostupňového rozhodnutia. Po tom, ako bolo Protokolom overené porušenie pravidiel a postupov

pri verejnom obstarávaní s konštatovaním, že niektoré z týchto porušení mohli mať vplyv na dané
verejnéobstarávanie,začalžalovanýsprávnekonanie,čožalobcoviriadneoznámilOznámenímozačatí
správneho konania č. 8491/2017-MODMASK, 3270/2017 zo dňa 25.01.2017. V rámci predmetného
správneho konania bol podkladom aj Protokol, pričom kontrola predmetného verejného obstarávania
vykonaná ÚVO nie je súčasťou tohto správneho konania (ako sa to snaží interpretovať žalobca).
Ide výlučne o podklad pre zistenie skutkového stavu na účely správneho konania, pričom Protokol

potvrdzuje, že došlo k porušeniu princípov a pravidiel verejného obstarávania, ktoré mohlo mať vplyv
na výsledok predmetného verejného obstarávania.

32. Správne konanie, v ktorom boli vydané napádané rozhodnutia, začalo až Oznámením o začatí
správneho konania č. 8491/2017-M ODMASK, 3270/2017 zo dna 25.01.2017. Preto je zrejmé, že

ustanovenie § 46ad Zákona o pomoci a podpore, na ktoré sa žalobca odvoláva, je vzhľadom na
predmetné správne konanie nepouži teľné a nejedná sa o retroaktívne použitie právnych noriem.
Žalobca namieta aplikáciu Usmernenia o určení finančných opráv, ktoré je potrebné uplatňovať na
výdavky financované Úniou v rámci zdieľaného hospodárenia pri nedodržaní pravidiel verejného
obstarávania (ďalej len „COCOF 07/0037/00-SK“), keďže podľa jeho názoru sa nejedná o všeobecne

záväzný právny predpis a nie je mu zrejmý súvis tohto predpisu s prejednávanou vecou. Táto námietka
žalobcu je neopodstatnená, nakoľko argumentácia žalobcu je vytrhnutá z kontextu. V prvom rade je
potrebné poukázať na skutočnosť, že právnym základom pre oprávnenie žalobcu vykonať finančnú
opravu (korekciu) je ustanovenie § 27 Zákona o pomoci podpore (sčasti aj § 7 ods. 6 Zákona o
pomoci a podpore). Teda aj bez existencie ďalších právnych predpisov alebo zmluvných dojednaní

môže žalovaný ako riadiaci orgán požadovať od žalobcu ako prijímateľa finančnú opravu v prípade jeho
porušení právnych predpisov (nezrovnalostí) alebo iných nedostatkoch pri realizácii Projektu (napríklad
nehospodárne nakladanie s NFP, použitie NFP na tzv. neoprávnené výdavky a podobne). COCOF
07/0037/00-SK je metodickým usmernením, ktoré vydala Európska komisia pre stanovovanie výšky
finančnýchoprávsúvisiacichsporušenímpravidielvoblastiverejnéhoobstarávania;tátovýškajeurčená

kategorizáciou porušení pravidiel verejného obstarávania vzhľadom na čo sa určuje výška finančnej
opravy. COCOF 07/0037/00-SK je neoddeliteľnou prílohou Rozhodnutia Európskej komisie zo dňa
19.12.2013 o stanovení a schválení usmernení o určení finančných opráv, ktoré má Európska komisia
uplatňovať na výdavky financované Úniou v rámci zdieľaného hospodárenia pri nedodržaní pravidiel
verejného obstarávania a je všeobecne záväzné v celom rozsahu. Teda žalobca mal možnosť sa s ním

kedykoľvek oboznámiť.

33. Žalobca v žalobe odcitoval prvý odsek článku 3 bodu 1 Nariadenia 2288/95, avšak predmetné
ustanovenie pokračuje ďalej, keď v treťom odseku sa uvádza: „Premlčacia doba sa prerušuje pri
akomkoľvek akte príslušného orgánu, o ktorom je daná osoba upovedomená a týka sa vyšetrovania

alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou. Premlčacia doba začína plynúť znova po každom
akte prerušenia " Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný opätovne vykonal vyšetrovanie
zákonnosti predmetného verejného obstarávania jeho administratívnou kontrolou ako to vyplýva zo
Záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania - oprava (aktualizácia č. 1) (list zo
dňa 27.03.2015 - Zaslanie záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania doručeného

žalobcovi dňa 01.04.2015). Týmto aktom sa prerušilo plynutie premlčacej doby a premlčacia doba
začala plynúť odznova. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcova námietka premlčania je nedôvodná,
keďže napádané rozhodnutia boli vydané pred uplynutím premlčacej doby. Žalobca ďalej namietal, že
nemal možnosť dostatočne uplatňovať svoje práva v rámci správneho konania, že mu neboli poskytnuté
príslušné dokumenty na vyjadrenie a poskytnutý dostatok času na realizáciu jeho procesných práv.

Žalovaný s týmito tvrdeniami žalobcu nesúhlasí. Žalobca bol so všetkými relevantnými podkladmi
oboznámený ešte pred začatím správneho konania v rámci realizácie právneho vzťahu zo Zmluvy o
NFP a oprávnený v zmysle Zákona o pomoci a podpore a zákona o verejnom obstarávaní (záznamy
o administratívnych kontrolách verejného obstavania, kontrola vykonávaná ÚVO). O všetkých týchtoúkonoch bol žalobca riadne upovedomený a mal možnosť sa k nim vyjadrovať, predkladať námietky
zúčastniť sa prerokovania Protokolu a podobne. Preto po začatí správneho konania neboli pre žalobcu
skutočnosti tvoriace merítum správneho konania nové a neznáme. Žalobca tiež namieta nedostatočnosť

odôvodnenia napádaných rozhodnutí, čo žalovaný v zásade odmieta. Žalovaný sa v napadnutých
rozhodnutiach vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými a právnymi okolnosťami, ako aj
námietkami žalobcu. Žalovaný mal za to, že nie je jeho povinnosťou vysporiadať sa s úplne všetkými
námietkami žalobcu, najmä ak ide o opakujúce sa variácie tých istých tvrdení. správna žaloba ako celok
je zmätočná, založená na opakujúcich sa tvrdeniach, ktoré si častokrát vnútorne odporujú. Žalobca

vôbec nerozlišuje medzi správnym konaním, v ktorom boli vydané napádané rozhodnutia a realizáciou
práv a povinností v rámci právneho vzťahu založeného Zmluvou o NFP pri kontrole nakladania s NFP
v rámci Projektu.
IV. pojednávanie
34. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci na pojednávaní

dňa 22.09.2021 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti zástupcov strán sporu.

V. Relevantné právne predpisy
35. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie,
ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu

jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má
zákonom predpísané náležitosti.
36. Podľa § 7 ods. 1 a ods. 6 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov

Európskeho spoločenstva, riadiaci orgán je ústredný orgán štátnej správy určený vládou na realizáciu
operačného programu okrem riadiaceho orgánu ustanoveného osobitným predpisom. Riadiaci orgán
je oprávnený pozastaviť, zamietnuť alebo upraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť, ak zistí
nedostatky v postupe prijímateľa a partnera pri realizácii pomoci a podpory.
37. Podľa § 24b ods. 1, 2 cit. zákona, Kontrolu projektu vykonáva riadiaci orgán. Riadiaci orgán

môže poveriť výkonom kontroly projektu právnickú osobu, ktorá má odborné, personálne a materiálne
predpoklady na výkon tejto kontroly; tým nie je dotknuté ustanovenie § 7 ods. 3 . Kontrolou projektu riadiaci orgán overuje a) plnenie
podmienok poskytnutia pomoci a podpory, b) súlad platby a súvisiacej dokumentácie s osobitnými
predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a na základe ktorých sa

Slovenskej republike poskytujú prostriedky zo zahraničia a uzatvorenými zmluvami podľa Občianskeho
zákonníka alebo Obchodného zákonníka, c) hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť použitia
pomoci a podpory.
38. Podľa § 24c citovaného zákona, administratívna kontrola je kontrola vykonávaná riadiacim orgánom,
ktorý overuje doklady a iné písomnosti predložené kontrolovaným subjektom.

39. Podľa § 26 ods. 1, 2 a 3 cit. zákona, Ochrana finančných záujmov zahŕňa prevenciu, odhaľovanie,
zisťovanie a riešenie nezrovnalostí, prijímanie nápravných opatrení vo forme finančných opráv a
vysporiadania finančných vzťahov a iných nápravných opatrení. Riadiaci orgán, platobná jednotka,
certifikačný orgán, orgán auditu, spolupracujúci orgán a prijímateľ sú povinní predchádzať vzniku
nezrovnalostí a v prípade ich vzniku sú povinní bezodkladne prijať nápravné opatrenia. Ak riadiaci orgán

zistí nezrovnalosť z vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu
o zistenej nezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi.
40. Podľa § 27 ods. 1, 2 a 3 cit. zákona, finančnú opravu môže vykonať riadiaci orgán, certifikačný
orgán alebo orgán auditu pred ukončením operačného programu. Finančná oprava sa vykoná na
ťarchu subjektu, ktorý nezrovnalosť spôsobil. Vysporiadanie finančných vzťahov po vykonaní finančnej

opravy voči prijímateľovi sa vykoná podľa § 27a, 28 a 28a .
41. Podľa § 27a ods. 1 až 4 cit. zákona, Ak riadiaci orgán na základe vlastného podnetu alebo podnetu
iného orgánu zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlomať vplyv na výsledok verejného obstarávania, prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa
na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky; ak iný
orgán ako riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo

mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a riadiaci orgán s týmto zistením nesúhlasí,
riadiaci orgán podá podnet orgánu podľa osobitného predpisu. Ak prijímateľ nevráti príspevok alebo
jeho časť na základe žiadosti o vrátenie podľa odseku 1, riadiaci orgán podá podnet orgánu podľa
osobitného predpisu. Ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie pravidiel a
postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu na konanie podľa

odseku 5, ak a) bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov
verejného obstarávania, alebo b) bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania
uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a za
ktoré sa neukladá pokuta podľa písmena a). Ak bola na základe podnetu podľa osobitného predpisu
právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania
alebo ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole,

ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta
podľa odseku 3 písm. a), a ak riadiaci orgán nevyzval prijímateľa prostredníctvom žiadosti o vrátenie na
vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky podľa odseku 1,
riadiaci orgán prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku
alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky; ustanovenie § 28 ods. 8 sa nepoužije. Ak prijímateľ nevráti poskytnutý
príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie, riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu
na konanie podľa odseku 5.
42. Podľa § 27a ods. 5 až 7 cit. zákona, Správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo
odseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku

1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich
sa na predmet zákazky. Správny orgán v konaní podľa odseku 5 rozhodne o vrátení sumy uvedenej v
žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, ak a) zákazka, ktorej sa konanie podľa odseku 5
týka, už bola predmetom kontroly podľa osobitného predpisu a b) v protokole podľa osobitného predpisu,
ktorý sa vzťahuje k tejto kontrole, nebolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania,

ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, alebo bol k tejto kontrole vydaný
záznam podľa osobitného predpisu. Na konanie podľa odseku 5 sa vzťahuje všeobecný predpis o
správnom konaní. Ak je viac správnych orgánov oprávnených rozhodnúť podľa odseku 5, rozhodne
vo veci orgán, ktorý začal konať ako prvý. Správnym orgánom v konaní podľa odseku 5 je a) riadiaci
orgán alebo b) sprostredkovateľský orgán podľa § 8 ods. 5 .
43. Podľa § 27a ods. 8 až 5 cit. zákona, orgán podľa osobitného predpisu je povinný do 15 dní od
prerokovania protokolu alebo od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia informovať riadiaci orgán o
prerokovanom protokole, ktorý obsahuje preukázané kontrolné zistenia o porušení postupov a pravidiel
verejného obstarávania, a o rozhodnutí, ktorým sa právoplatne uložila pokuta za porušenie pravidiel a

postupov verejného obstarávania. Prostriedky Európskej únie schválené certifikačným orgánom vráti
prijímateľ, ak ide o porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, na osobitný účet ministerstva
financií vedený v Štátnej pokladnici. Prostriedky Európskej únie neschválené certifikačným orgánom a
prostriedky štátneho rozpočtu vráti prijímateľ do rozpočtu príslušnej platobnej jednotky podľa osobitného
predpisu. Zvýšenie sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, o ktorom

rozhodol správny orgán podľa odseku 5, vráti prijímateľ na príjmový účet platobnej jednotky podľa
osobitného predpisu. Povinnosť poskytovateľa vyzvať prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho
časti podľa odsekov 1 a 4 môže byť nahradená navrhnutím vykonania vzájomného započítania podľa
§ 28 ods. 4 ; ustanovenia
odsekov 2, 3, 5 a 9 týkajúce sa žiadosti o vrátenie sa uplatnia v návrhu na vykonanie vzájomného

započítania primerane.
44. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

45. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ a v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre
ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný predpis.46. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VI. posúdenie sporu správnym súdom
47. Aplikácia práva ako jedna z foriem realizácie práva je procesným právom upravený postup a

činnosť štátnych orgánov s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva -
individuálnych právnych aktov. Individuálne právne akty sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú
určité (individuálne) právne subjekty. Článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky určuje miesto a
postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich
podriadenosť ústave a zákonom. V uvedenom smere čl. 2 ods. 2 ústavy upravuje princíp právneho štátu,
t. j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať len pri splnení viacerých podmienok.

Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci dochádza (môže dôjsť) len vtedy, ak to ustanovuje zákon.
Každý orgán štátu má buď ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť,
takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje. Ústava ustanovuje, že zákon ustanoví aj
spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno
použiť v prípade neplnenia rozhodnutí orgánov štátu. V dôsledku „uvedeného preto štátnym orgánom

Slovenskej republiky zákony upravujúce ich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne
rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t. j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom
ustanovený rozsah právomoci jednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len
v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a
právomoci zákon upravuje, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať

nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje“ (z
uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. I ÚS/98).Citované ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky vytvára právnu istotu tiež v tom, že žiaden orgán štátu (odlišný od zákonodarcu) nie je
oprávnený samostatne a podľa vlastnej úvahy rozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v
rozsahuzákonaazákonomustanovenýmspôsobom.Právnejistoteakonedielnejsúčastiprávnehoštátu

podľa čl. 1 ústavy preto nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa
vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným
postupom.
48. Je nepochybné, že v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z. z. sa úspešnému predkladateľovi
žiadosti, a v preskúmavanej veci aj žalobcovi, sa pomoc, resp. podpora poskytuje na základe

súkromnoprávneho vzťahu, ktorý vychádza zo zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka. Ďalej však už žalovaní vystupujú v pozícii orgánu verejnej správy, t.j. ako riadiacimi orgánmi,
ktorí zverené finančné zdroje spravujú s dohľadovým vrchnostenským oprávnením, ktoré im najmä
vyplývajú z ustanovení - § 24b a nasl. zák. č. 528/2008 Z. z., resp.- § 26 zák. č. 528/2008 Z.z.
(výkon ochrany finančných záujmov vrátane zistenia nezrovnalostí). Pokiaľ v rámci výkonu svojich

oprávnení žalovaný z pozície riadiaceho orgánu zistí existenciu nezrovnalosti je povinný túto skutočnosť
oznámiť žalobcovi ako prijímateľovi (viď § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z.z.) prostredníctvom tzv.
správy o zistenej nezrovnalosti. Zákon oprávňuje žalovaného v prípade tvrdeného porušenia pravidiel
a postupov verejného obstarávania, aby v tomto štádiu výkonu dohľadových oprávnení mohol žalobcu
popri oznámení o zistenej nezrovnalosti vyzvať na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na

predmet zákazky (§ 27a ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z.). Zákonodarcom použité oprávnenie „možnosť
vyzvať“ je nutné vykladať s prihliadnutím na absenciu vykonať autoritatívny výklad ustanovení zák. č.
25/2006 Z. z. žalovaným v tom zmysle, že ide o uplatnenie notifikačného (oznamovacieho) oprávnenia
orgánu verejnej správy v rámci výkonu dohľadových oprávnení. Podľa § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z.z. v
citovanom znení platí, že ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť z vlastného podnetu alebo iného podnetu,

je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej nezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej
jednotkeaprijímateľovi.Celéštádiumvýkonudohľadovýchoprávnenížalovanéhoakoriadiacehoorgánu
sa ukončuje v okamihu, kedy žalovanému ako riadiacemu orgánu je v dôsledku platobnej pasivity
prijímateľa potvrdené tvrdené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania prostredníctvom
uloženia pokuty, resp. v osobitných situáciách len zachyteného v protokole. Až na uvedenom základe

vzniká žalovanému rozhodovacia právomoc rozhodnúť. Nakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri
výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola, dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené
výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom súdnictve najmä nazerá ako na individuálne
správne úkony s charakterom predbežnej povahy (napr. uznesenie NS SR spis. zn. 3Sžfk/12/2016 z21.06.2017). Pri vydávaní Správ a úradných listov vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov
poskytnutých podľa zák. č. 528/2008 Z.z. nemohol žalovaný uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc. Išlo
o individuálny správny akt, u ktorého absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci, t.j. ide slovami

žalovaného o výzvu na „dobrovoľné“ plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených
(t.j. iba tvrdených) skutočností. Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 10234/2018-M_OMAPČ zo dňa
21.02.2018 a rozhodnutia č. 14118/2017 8491/2017 -M_ODMASK zo dňa 27.03.2017 predstavujú už
spôsobilý predmet súdneho prieskumu (ako aj nemu predchádzajúci proces spolu s tzv. podkladovými
rozhodnutiami), pretože sa jedná o rozhodnutia vydané v rámci výkonu pôsobnosti žalovaného ako

správneho orgánu a oblasti verejnej správy. S ohľadom na uvedený záver správny súd môže preskúmať
nezákonnosť kontrolných zistení uvedených v Správach, pretože tieto je možné preskúmať pri vydaní
tohto finálneho rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu.
49. Žalobca v tomto spore vzniesol množstvo námietok. Za základné pochybenia žalovaného považoval,
že žalovaný sa vôbec nezaoberal posúdením toho, či závery uvedené v záznamoch z administratívnych
kontrol boli prijaté v súlade so zákonom, hoci žalobca vzniesol množstvo námietok; nezákonnosť kontrol;

začatie správneho konania v rozpore s intertemporálnymi ustanoveniami zákona. Ďalej žalobca namietal
nesprávnu aplikáciu Metodického pokynu CKO č. 11 - COCOF 07/0037/03-Sk; nedostatok dôvodov
v protokoloch UVO; vedenie administratívneho spisu v rozpore so zákonom a vykonanie kontroly
verejného obstarávania na základe zmluvného základu bez právomoci. V neposlednom rade žalobca
namietal aj nezrozumiteľnosť, nepreskúmateľnosť rozhodnutia a neprihliadnutie na prekluzívnu lehotu

na začatie správneho konania.
50. Podstatné pritom je, že správny súd považoval za dôvodné dva okruhy z uvedených námietok. Prvý
sa týkal nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutie. Tá sa vzťahuje na výrok rozhodnutia a absenciu
jeho obligatórnych náležitostí. Druhý okruh sa týkal nedostatku dôvodov napadnutých rozhodnutí.
51. Priamo zo Správneho súdneho poriadku vyplýva, že správnym trestaním na účely tohto zákona

sa rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za
iné podobné protiprávne konanie (§ 194 ods. 1 SSP). Uloženie povinnosti vrátiť časť poskytnutého
finančného príspevku ako dôsledok pri porušení pravidiel verejného obstarávania ma charakter
sankčného konania v zmysle citovaného ustanovenia SSP a teda podľa ústavne konformnému výkladu
čl. 46 ods. 2 druhá veta podlieha súdnemu prieskumu zákonnosti. Vymedzenie predmetu konania vo

výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované
konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich
popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, resp. v danom prípade uvedením
iných skutočností (aspoň identifikácia zmlúv), ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od iných skutkov.
Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu vylúčenia prekážky

litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre
určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie
jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové
údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a
možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak

sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva
v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne
formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia,
z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené.
Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (napr. rozsudky Najvyššieho súdu

SR spis. zn. 8Sžo/28/2007 zo dňa 6.3.2008, spis. zn. 3 Szd/9/2009 zo dňa 5.11.2009, ). Ak správny
orgán neuviedol tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne porušil ustanovenie § 72 ods.
6 zákona č. 131/2002 Z.z. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v
ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli
pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. Pokiaľ aj zákonodarca výslovne v právnej

norme neuvádza, že súčasťou výroku o uložení povinnosti podľa § 27a zákona o pomoci uvedenie
skutku, na základe ktorého sa účastníkovi disciplinárne opatrenie ukladá, je povinnosťou správneho
orgánu uviesť skutok, ktorým sa účastník dopustil protiprávneho konania. Takáto povinnosť správnemu
orgánu vyplýva z obsahu právnej normy, keď zákonodarca v nej uvádza, že výrok obsahuje rozhodnutie
o veci. V sankčnom konaní je predmetom konania posudzovanie porušenia povinností účastníka, ktorý

sa ho dopustil na základe konania, resp. nečinnosťou a v prípade preukázania, že účastník sa dopustil
protiprávneho konania skutkom kladeným mu za vinu, správny orgán mu za takéto previnenie ukladá
sankciu, čo sa musí premietnuť aj do výroku rozhodnutia. Preto nie je možné považovať za súladné so
zákonom, ak správny orgán vo výroku rozhodnutia len uvedie, že účastníkovi konania ukladá konkrétnusankciu, keď z takéhoto výroku nie je zrejmý skutok, ktorým sa účastník dopustil protiprávneho konania,
za ktorý sa mu sankcia 13.523,39 € ukladá.

52. Žalobca rovnako dôvodne namietal, že prvostupňové rozhodnutie, ako aj rozhodnutie žalovaného
neuvádzajú relevantné právne úvahy. Ani skutkové zistenia. Po súdnom prieskume oboch napadnutých
rozhodnutí dospel, správny súd k záveru, že táto námietka žalobcu je opodstatnená. Odôvodnenie
prvostupňového rozhodnutia obsahuje sumarizáciu skutkového stavu a výpočet sumy 13.523,39 € podľa
§ 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z. Aj v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia absentujú dôvody

k žalobcovým námietkam týkajúcim sa procesu kontroly vo verejnom obstarávaní. Práve k procesu
kontroly a jeho výsledku žalobca už v administratívnom konaní vznášal celý rad námietok. Tu je potrebné
uviesť, že napr. protokol UVO o výsledku kontroly nie je rozhodnutie podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP, ktoré
zakladá, mení alebo ruší alebo sa dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu,
a to ani konštitutívnym ani deklaratórnym spôsobom. Protokol o výsledku kontroly možno považovať za
opatrenie orgánu verejnej správy sui generis, ktoré však podľa názoru správneho súdu nie je samostatne

spôsobilým predmetnom súdneho prieskumu, ale ide o podkladové rozhodnutie. Žalovaný preto mal
závery protokolu UVO riadne vyhodnotiť a posúdiť vo vzťahu k žalobcovým námietkam. Nestalo sa
tak a priamym akceptovaním protokolu UVO s absenciou vlastných dôvodov žalovaný postupoval
arbitrárne. Judikatúra NS SR považuje nepreskúmateľnosť rozhodnutí za dôsledok a vonkajší prejav tzv.
inej procesnej vady. Správny súd v danej súvislosti uvádza, že argumentácia obsiahnutá v odôvodnení

rozhodnutia správneho orgánu má byť presvedčivá tak, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako
ako závery, ku ktorým správny orgán na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj
laickú) verejnosť prijateľné, racionálne a neposlednej rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie
rozhodnutia správneho orgánu ako jedna z náležitostí riadneho rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3
Správneho poriadku musí spĺňať zákonom stanovené požiadavky. Rozhodnutie správneho orgánu musí

obsahovaťrelevantnéadostatočnédôvody,nazákladektorýchbolovydané.Zodôvodneniarozhodnutia
žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu nebolo vôbec zrejmé, akými úvahami sa orgáne
verejnej správy riadil pri posudzovaní predmetnej administratívnej veci.

53. Žalobca má právo sa dozvedieť z dôvodov napadnutých rozhodnutí, ako sa orgány verejnej

správy vysporiadali s jeho námietkami, ktoré uplatňoval vo vzťahu k výsledkom kontroly vo verejnom
obstarávaní. Aj v prípade námietky, ktorá sa týkala zákazu a nezohľadneniu intertemporálnych
ustanovení, bola námietka žalobcu o absenciu riadnych dôvodov uplatnená dôvodne. Nestačí pritom
dôvodyuvádzaťvovyjadreníkžalobe,aletietomusiabyťvždyobsiahnutévnapadnutýchrozhodnutiach,
ktoré sú výsledkom aplikácie práva orgánu verejnej správy. Vo všeobecnosti je vždy možné uviesť,

že pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť
podrobnejšie alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať
za právne významné. Súd hodnotí však preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere
jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úvah a
zvážení správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na

základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom
rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný
len všeobecnými obmedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Podľa
správneho súdu v danom prípade bolo možné súhlasiť so žalobcom, že rozhodnutia nespĺňali atribúty
riadneho odôvodnenia. Uvedené spôsobuje ich nezákonnosť a bolo dôvodom na ich zrušenie podľa §

191 ods. 1 písm. d) SSP a vrátenie veci na ďalšie konanie. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny
súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

54. V prípade zvyšných žalobcových námietok správny súd nemohol ustáliť porušenia takého charakteru
a intenzity, z ktorých by mohol vyvodiť nezákonnosť a ku ktorým by tak mohol priradiť niektorý z

dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného tak, ako ich vymedzuje ustanovenie § 191
ods. 1 SSP. Správny súd nemohol tiež akceptovať námietku žalobcu, že kontroly, ktorých výsledky
boli pre žalovaného „záväzné“ neboli vykonané zákonne, nakoľko neexistuje zákonné ustanovenie,
ktoré by dávalo právomoc nejakému orgánu vykonať kontrolu, ktorá by bola podkladom pre správne
konanie. Tu správny súd poukazuje na znenie ust. § 41 ods. 1 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku

poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v zmysle ktorého ak poskytovateľ na základe vlastného podnetu alebo podnetu iného orgánu
zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na
výsledok verejného obstarávania, prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa vrátiť poskytnutýpríspevok alebo jeho časť vzťahujúci sa na predmet zákazky; ak iný orgán ako poskytovateľ zistí
porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok
verejného obstarávania, a poskytovateľ s týmto zistením nesúhlasí, poskytovateľ podá podnet Úradu

pre verejné obstarávanie. Takže zákonný podklad na vykonanie kontroly bol daný. Za dôvodnú
nepovažoval správny súd ani námietku, že správne konanie bolo začaté v rozpore s intertemporálnymi
ustanoveniami zákona. Žalobca pritom vychádzal z ust. § 46ad zákona č. 528/2008 Z. z., ale nesprávne
vychádzal z tej skutočnosti, že mu bol poskytnutý NFP pred novelou ustanovenia § 27a Zákona o
pomoci. Administratívne konanie o vyvodení administratívnej zodpovednosti sa podľa oznámenia č.s.

16436/2017-M_ODMASK, č.z. 33552/2017 zo dňa 03.08.2017 (dňa 08.08.2017 ho žalobca prevzal)
začalo v roku 2017, nie fázou podania žiadosti o poskytnutie NFP s projektom a uzatvorením zmluvy
o NFP s prijímateľom.
55. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Prihliadol pritom na skutočnosť, že
žalobca mal v konaní plný úspech.

56. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).