Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. júl 2021

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/304/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712216548
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2021:6712216548.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, proti
žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27.09.2012 bolo tunajšiemu súdu doručené písomné podanie žalobcu zo dňa 21.09.2012
označené ako ,,Žaloba na plnenie o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“, na základe ktorej
si žalobca uplatnil zaplatenie sumy vo veci majetkovej škody 4.605,63 EUR a titulu nemajetkovej ujmy
921,13 EUR voči žalovanému. Vo veci skutkového odôvodnenia uvedená náhrada majetkovej škody a

nemajetkovej ujmy vznikla žalobcovi z dôvodu neudelenia poverenia na vykonanie exekúcie.
Žalobca uvádza, že ako osoba oprávnená podal u zvoleného exekútora návrh na vykonanie exekúcie,
pričom súd napriek tomu, že predmetná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a
nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej doby. Z tohto dôvodu

mala žalobcovi vzniknúť majetková, ako aj nemajetková ujma, ktorú si v žalobe vyčíslil. Exekúcia
žalobcu sa týkala jeho pohľadávky, ktorá vznikla s neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy
o úvere č. 6116543 kde dlžníkom je X. Q.Š., nar. XX. XX. XXXX po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 16534/10. Nakoľko v predmetnom
prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene alebo
zbytočnými prieťahmi tak, žeby vydaním rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúciepristúpilažpoveľmidlhejdobe arovnakotakneexistujeokolnosť,ktorábyumožňovalavytvoriť

stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej,
pričom na základe tohto hodnotia postup súdu ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne §
44 ods. 2 Exekučného poriadku. Žalobcovi z uvedeného dôvodu vznikla majetková škoda v celkovej
výške 4.605,63,- EUR prestavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní. Zároveň si žalobca
uplatňuje náhradu i majetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie, porušenie práva

na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny
proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Podľajeho názoru nesprávny úradný postup je dôsledkom nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za
následok zmarenie nútenej vymoženosti majetkového práva.
Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania

sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných
zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkov
garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie
za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Na základe tohto si žalobca uplatňuje

ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 921,13 EUR, t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s
príslušenstvom. Na základe týchto skutočností žiadali, aby súd rozhodol tak, ako je vyššie uvedené.

2. Súd z vykonaného dokazovania pripojením spisu 20Er/1791/2010 zistil, že žalobca (v uvedenej
veci) oprávnený podal dňa 22. 12. 2010 u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého návrh na
vykonanie exekúcie proti povinnému X. Q., nar. XX. XX. XXXX pre vymoženie sumy 1.085,02 EUR istiny

s príslušenstvom a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou, a. s. sp. zn.: SR 05544/10
zo dňa 26. 08. 2010.
Okresný súd uznesením 20Er/1791/2010-10 zo dňa 18. 05. 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Udelené rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť a vykonateľnosť 29. 10. 2011.
Žalovaný sa svojim podaním zo dňa 19. 08. 2013 k žalobe vyjadril v tom zmysle, že poukázal okrem
iného na všeobecné zákonné podmienky, za splnenia ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú
orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to:

1) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2) vznik škody,
3) že tu musí byť daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou.
Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Podľa žalovaného nie

je jasný predovšetkým titul nároku na náhradu škody. Žalobca namieta „nezákonné konania“ v podobe
nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, keď zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe
prieťahov. Žalobca uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia.
Vo vzťahu k namietaným prieťahom v konaní, žalovaný poukazuje na skutočnosť, že lehota 15 dní

stanovená zákonodarcom neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného
poriadku ku dňu 22. 12. 2010. Ako ukázala súdna prax, lehota na poverenie exekútora je výraznou
prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je
notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Žalovaný má navyše za to, že zo samotnej dikcie
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ku dňu 22. 12. 2010, lehota 15 dní sa nevzťahuje

na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. V zmysle judikatúry tak
Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu SR vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku a nekalú povahu a platnosť rozhodcovskej doložky.
Taktiež žalovaný poukázal na to, že žalobca neuviedol aké konkrétne kroky podnikol na odstránenie
neželaného stavu v súvislosti s prieťahmi, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti a teda, že

by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, alebo právoplatné rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva alebo rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktoré by konštatovalo
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Na základe tohto nie je preukázaný
nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v existencii prieťahov v kontexte ustanovenia § 9 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov účinnom od 01.01.2013.
Rovnako žalovaný poukázal na to, že z ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri
výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o
predbežné prerokovanie náhrady škody. Žalovaný zdôraznil, že žalobca podal prvé žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 23.04.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012
boli okresnému súdu doručené žaloby, žalovaný má za to, že v tomto prípade sa jedná o predčasne
uplatnený nárok.K namietanému nesprávnemu úradnému postupu súdu spočívajúcemu v zamietnutiu žiadosti súdneho
exekútora žalovaný uvádza, že takto formulovaný postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom
pre účely zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podľa § 6 ods. 1

uvedeného zákona sa v danom prípade nemôže jednať ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, nakoľko nezákonnosť nebola konštatovaná príslušným orgánom. K námietke
žalobcu, že súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal opätovné posúdenie práva
žalobcu na zaplatenie dlhu, žalovaný uvádza, že v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR z 3.
marca 2011, č. k. IV. ÚS 60/2011-13, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13. októbra 2011 sp. zn.

3Cdo/146/2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26.septembra 2011 sp. zn. 3 MCdo/11/2010 a
uzneseniaNajvyššiehosúduSRz29.marca2011sp.zn.5Cdo/291/2010,vnútroštátnysúdmápovinnosť
ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej
doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa ako aj preskúmať či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to
umožňujú procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov. V takomto prípade prináleží

vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa vnútroštátneho práva vyplývajú s
cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.
Vo vzťahu k uplatnenej náhrade materiálnej škody žalovaný uviedol, že pre úspešné uplatnenie
nároku na náhradu škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu je o. i. nevyhnutné preukázať
existenciu škody a jej výšku. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré

si žalobca uplatňuje, možno podľa žalovaného považovať za hypotetické. Žalobca vyčíslil uplatnenú
škodu vo výške istiny s príslušenstvom, ktorá podľa jeho názoru nemôže byť viac priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní. Podľa vyjadrenia žalovaného žalobca
nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha a ani
nevymožiteľnosť pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho

rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom.
Čo sa týka nemajetkovej ujmy upriamil žalovaný pozornosť na ustanovenie § 17 ods. 2 a 3 Zákona
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci s tým, že vznik nemajetkovej ujmy u
právnických osôb a fyzických osôb tento je odlišný, pričom pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti
v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú v predmetnom konaní právne irelevantné, pretože

náhradu škody a nemajetkovej ujmy si uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba (rozsudok NS ČR
sp. zn. 30Cdo 675/2011). Žalobca uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“,
ale tieto bližšie nekonkretizoval. Požadovaná náhrada vo výške 20% z istiny nie je podľa žalovaného
podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami či rozumovou úvahou.
Podľa žalovaného nie je možné opomenúť ani povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu

úradnémupostupudôjsť,atoprizohľadnenípovahypodnikateľskejčinnostižalobcuapovedomí,ktoréje
okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky
štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že
potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov.
Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných

konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

3. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) ku dňu 22. 12. 2010 a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekúciu možno
vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a

zmierov nimi schválených.

4. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ku dňu 22. 12. 2010, súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

5. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v meneštátu, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku
rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

6. Podľa § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb.

7. Podľa § 9 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

8. Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

9. Podľa § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť

do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

10. Podľa § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
znení účinnom v čase začatia konania, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

11. Podľa § 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
znení účinnom v čase začatia konania, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

12. Podľa § 17 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s

prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení.

13. Podľa § 19 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
znení účinnom v čase začatia konania, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

14. Podľa § 19 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15
odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

15. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania vo veci v kontexte s vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť, preto súd žalobu
ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Súd v prvom rade poukazuje na ustanovenie § 44 ods.
2 Exekučného poriadku ku dňu 22. 12. 2010, kde je zvýraznená zodpovednosť exekučného súduza vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto poverenia musí byť výsledkom
náležitého preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie
exekúcie. Súd má povinnosť predovšetkým pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi skúmať,

či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Súd konštatuje, že dĺžka
exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania
poverenia absolútne nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva žalobcu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Na tomto mieste musí súd zdôrazniť aj tú skutočnosť, že
otázku, či v konkrétnom prípade došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je vo výlučnej kompetencii Ústavného súdu SR, ktorý túto
otázku, aj s odkazom na jeho ustálenú judikatúru, skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti daného
prípadu vychádzajúc pritom z kritérií ako zložitosť veci, správanie účastníka konania a samotný postup
súdu. V nadväznosti na uvedené potom platí, že v kompetencii súdu v rámci konania o náhradu škody
podľa vyššie citovaného zákona nie je preskúmavanie súdneho konania z hľadiska existencie prieťahov
v konaní, ktoré by odôvodňovali priznanie nárokov uplatnených podľa uvedeného zákona, nakoľko to

prináleží iba Ústavnému súdu SR na podklade ústavnej sťažnosti. V prípade opačného výkladu by
existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené súčasne preskúmavať postup toho istého súdu z
hľadiska vzniku zbytočných prieťahov v konaní. Súd nie je oprávnený konštatovať, teda že došlo vo
veci k prieťahom.
Základnými zákonnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa zákona o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sú: a) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný
postup, b) vznik škody a c) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
je uvedeným zákonom koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, ktorej sa v zmysle ustanovenia § 3
ods. 2 predmetného zákona nemožno zbaviť. Z uvedeného potom vyplýva, že zo strany oprávneného

subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie (úmysel resp. nedbanlivosť), ale postačuje preukázanie
skutočnosti, že vzniknutá škoda je výsledkom činnosti príslušného štátneho orgánu. Ústavný základ tejto
zodpovednosti je koncipovaný v čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého, každý má právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy
alebo nesprávnym úradným postupom. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Táto môže byť majetková, ktorá
vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení, t. j. úbytku
existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť
na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že

navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Ďalej platí, že kauzálny nexus medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou. V nadväznosti na uvedené treba podotknúť, že pri zisťovaní
existencie príčinnej súvislosti je žiaduce upriamiť pozornosť na skúmanie toho, či v rámci skutočností
prichádzajúcich v danom prípade do úvahy ako príčina škody existuje taká skutočnosť, s ktorou
zákonodarca spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup môže mať potom za následok

vznikzodpovednostipodľacitovanéhozákonaibavovzťahuktakémuzmenšeniumajetkužalobcu,ktoré
bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve jemu a len týmto postupom. Teda postupom, ktorý
by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu. Nakoľko súd dospel k jednoznačnému záveru, že na strane žalovaného, ktorý v danom prípade
konal prostredníctvom exekučného súdu, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu majúceho za

následok vznik škody, má súd za to, že v danej veci neexistuje ani právny základ a teda zodpovednosť
odporcu za škodu, v dôsledku čoho sa súd nezaoberal tak výškou škody ako aj majetkovej ujmy
uplatňovanej žalobcom.

16. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému priznal právo na náhradu trov v rozsahu
100 %, nakoľko žalobu v celom rozsahu zamietol. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník
osobitným uznesením.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j.
1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej

predchádzalo.