Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. september 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200135
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4020200135.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu

JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: Buchholz International SK,
s.r.o., Mierová 24, Želiezovce, IČO: 35 938 889, zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom Mészárosom,
Brezová 10, Želiezovce, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o
správnej žalobe zo dňa 11. 03. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. PO/BEZ/2019/5422 O-505/2019
zo dňa 07. 01. 2020, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. PO/BEZ/2019/5422 O-505/2019 zo dňa
07. 01. 2020 ako i rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č.: 358/19/práv. IPNR_KHIP/ROZ/2019/3455 zo

dňa 24. 10. 2019 a v e c v r a c i a Inšpektorátu práce Nitra na ďalšie konanie.
Súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 17. 06. 2019 bol za prítomnosti prokuristky (B. B. E. R. L.) žalobcu spísaný protokol o
výsledku inšpekcie práce u kontrolovaného subjektu (žalobca) vykonanej v dňoch 04. 04. 2019 a 17.
06. 2019, z ktorého okrem iného vyplýva i zistenie (v časti Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci,

B/ Zistené nedostatky, Ostatné stroje a zariadenia, bod 9), že zamestnávateľ nezabezpečil ku dňu
vykonania inšpekcie práce dňa 04. 04. 2019, aby stolová brúska výrobné č. 01266 nachádzajúca sa v
prevádzke Buchholz International SK, s.r.o., Mierová 24, Želiezovce (3. poschodie) mala pohybujúce sa
časti (brúsny kotúč z bočnej strany) vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni
prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné
častiskôr,akosasiahnealebovstúpidozónynebezpečenstva,čímporušilust.§6ods.1písm.d/zákona
č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ust. § 4 ods. 1 prílohy č. 1 bod 2.8 nariadenia vlády č.
392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných
prostriedkov.
V ďalšej časti protokolu (Nelegálne zamestnávanie, B/ Zistené nedostatky, bod 17) je uvedené
zistenie, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval
závislú prácu fyzickej osoby - W.C., ktorý podľa pracovnej zmluvy zo dňa 28. 09. 2018 v mesiacoch
október 2018 - november 2018 vykonával práce súvisiace s dohodnutým druhom práce (práca na

píle, lise, patentovačke, gombíkovačke, dierovačke, značenie, pomocné práce), mal s ním založený
pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a neprihlásil ho do registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu
(§ 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov)na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho
zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu (§
231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) na

prihlásenie do tohto registra, čím porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. b/ zákona
č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
Žalobcovi bolo okrem iného nariadené odstrániť nedostatok zistený v bode 9 protokolu bezodkladne
od prevzatia protokolu a zároveň mu bola uložená povinnosť prijať opatrenia v bodoch 15 až 17

protokoluprotiopakovaniusazistenéhostavu.Protokolbolprerokovaný dňa17.06.2019 sprokuristkou
spoločnosti žalobcu, ktorá uviedla, že zistené nedostatky odstránia v stanovenom termíne a v uvedený
deň protokol i prevzala.

2. Súčasťou spisu je i pracovná zmluva uzavretá dňa 28. 09. 2018 medzi zamestnávateľom (žalobca)
a zamestnancom (W. G.), podľa ktorej zamestnanec nastupuje do zamestnania dňa 01. 10. 2018 a

registračný list fyzickej osoby s dátumom vyplnenia a prijatia formulára 30. 11. 2018 a dátumom vzniku
poistenia 01. 10. 2018, úkolový list zamestnanca za október 2018 a november 2018, výplatná listina
tohto zamestnanca za obdobie október 2018 a november 2018 a tri fotokópie fotografií.

3. Následne správny orgán prvého stupňa žalobcovi v podaní zo dňa 18. 09. 2019 oznámil začatie

správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa:
I. ust. § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení
zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2
písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tým, že ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho
zamestnávania, keď v mesiacoch október 2018 - november 2018 využíval závislú prácu fyzickej osoby
(Zoltán Éder, pracovná zmluva zo dňa 28. 09. 2018), ktorá pre neho vykonávala závislú prácu (práca
na píle, lise, patentovačke, gombíkovačke, dierkovanie, značenie, pomocné práce), mal s ňou založený
pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a nesplnil si povinnosť prihlásiť zamestnanca do

registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty
podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov) na prihlásenie do tohto registra, nakoľko uvedený zamestnanec vykonával
prácu pre zamestnávateľa od 01. 10. 2018 a prihlasovacia povinnosť zo strany zamestnávateľa bola
splnená dňa 30. 11. 2018 s rozhodujúcim časom o 14:53 hod. (bod 17 protokolu),

II. ust. § 19 ods. 2 písm. b/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona
č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ust. § 19 ods. 3 písm. d/ tohto zákona za porušenie
povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v treťom bode citovaného zákona,
konkrétne za porušenie:

- ust. § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ust. § 4 ods. 1
a bod 2.8 Prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných
požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov tým, že zamestnávateľ si nesplnil povinnosť v
záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zabezpečovať, aby pracovné prostriedky

neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel nevykonal potrebnú údržbu, nakoľko ku
dňu 04. 04. 2019 nezabezpečil, aby stolová brúska v. č. 01266, nachádzajúca sa na prevádzke žalobcu
(Mierová 24, Želiezovce, tretie poschodie), mala pohybujúce sa časti - brúsny kotúč z bočnej strany,
vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva,
alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi

do zóny nebezpečenstva, t.j. chýbalo ochranné, resp. bezpečnostné zariadenie (bod 9 protokolu).

4. Žalobca podal vyjadrenie zo dňa 01. 10. 2019 k oznámeniu o začatí správneho konania, ku ktorému
pripojil výplatné pásky zamestnanca W.C. za obdobie október 2018 a november 2018, hromadný príkaz
na úhradu za uvedené obdobie a čestné vyhlásenia svojich zamestnancov.

5. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. 358/19/práv. IPNR_KHIP/ROZ/2019/3455 zo dňa
24. 10. 2019, ktorým žalobcovi podľa ust. § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii
práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávanía o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložil pokutu v sume 4.000,-
eur za porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z.
o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov tým, že ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, keď v
mesiacoch október 2018 a november 2018 využíval závislú prácu fyzickej osoby (W. G., pracovná
zmluva zo dňa 28. 09. 2018), ktorá pre neho vykonávala závislú prácu (práca na píle, lise, patentovačke,
gombíkovačke, dierkovanie, značenie, pomocné práce), mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah
podľa osobitného predpisu - pracovnou zmluvou zo dňa 28. 09. 2018 a nesplnil si povinnosť prihlásiť

zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní
od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu - lehoty podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1. zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov na prihlásenie do tohto registra,
nakoľko uvedený zamestnanec vykonával prácu pre zamestnávateľa od 01. 10. 2018 a prihlasovacia
povinnosť zo strany zamestnávateľa bola splnená dňa 30. 11. 2018 s rozhodujúcim časom o 14:53 hod.
a za použitia absorpčnej zásady

podľa ust. § 19 ods. 2 písm. b/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení
zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov za závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov
uvedených v ust. § 2 ods. 1 písm. a/ v treťom bode zákona o inšpekcii práce, pričom sa jednalo o
závažné porušenie povinnosti podľa ust. § 19 ods. 3 písm. d/ zákona o inšpekcii práce, ktoré spočívalo

v nezabezpečení ochranného alebo bezpečnostného zariadenia a spočívalo v nasledovnom porušení
predpisu a zistenom skutkovom stave :
porušenie ust. § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ust. § 4 ods. 1
a bod 2.8 Prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných

požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov tým, že zamestnávateľ si nesplnil povinnosť v
záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zabezpečovať, aby pracovné prostriedky
neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel nevykonal potrebnú údržbu, nakoľko ku
dňu 04. 04. 2019 nezabezpečil, aby stolová brúska v. č. 01266 nachádzajúca sa na prevádzke žalobcu
(Mierová 24, Želiezovce, tretie poschodie), mala pohybujúce sa časti - brúsny kotúč z bočnej strany,

vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva,
alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi
do zóny nebezpečenstva, t.j. chýbalo ochranné alebo bezpečnostné zariadenie, čo bolo zistené pri
výkone inšpekcie práce v dňoch 04. 04. 2019 a 17. 06. 2019 u zamestnávateľa.

6. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie zo dňa podľa 13. 11. 2019, o ktorom rozhodol
žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č.: PO/BEZ/2019/5422 O-505/2019 zo dňa 07. 01. 2020
tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 24.
10. 2019.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

7. V odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 07. 01. 2020 žalovaný poukázal na postup Inšpektorátu

práce Nitra (správny orgán prvého stupňa) v predmetnej veci a na odvolanie, ktoré podal žalobca
proti jeho rozhodnutiu zo dňa 24. 10. 2019. Po preskúmaní administratívneho spisu ako i rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa žalovaný dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa
jednoznačne preukázal, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2
ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalovaný taktiež citoval ust. § 6

ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ust. § 4 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z.
o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov a
bod 2.8. prílohy č. 1 tohto nariadenia.

8. K odvolacím dôvodom žalobcu uviedol, že pri výkone inšpekcie práce a v správnom konaní boli
dodržané procesné i hmotnoprávne predpisy, pričom porušenie právnych predpisov zo strany žalobcu
bolo riadne zistené a zadokumentované písomnosťami a vyhotovenou fotodokumentáciou. Žalovaný
dospel k záveru, že k výkonu práce zo strany zamestnanca W.C. došlo od 01. 10. 2018, ale prihlásenýdo registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia bol až dňa 30. 11. 2018, t.j. po
viac ako siedmich dňoch po začatí výkonu práce zamestnancom. Posúdením dokladov bolo preukázané
porušenie zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní zo strany žalobcu, ktorý bol povinný

prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do
siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, čo neurobil,
a tak naplnil skutkovú podstatu nelegálneho zamestnávania.
K tvrdeniu žalobcu, že kontrolovaná stolová brúska nebola používaná a nebola v prevádzke, žalovaný
(rovnako ako správny orgán prvého stupňa) poukázal na fotodokumentáciu vyhotovenú inšpektorom

práce pri výkone inšpekcie práce, z ktorej je viditeľné, že brúska bola zapojená do elektriny, t.j. bola v
riadnej prevádzke a k dispozícii zamestnancom.
K námietke, že správny orgán nevykonal výsluchy a nezvolal ústne prejednanie veci, žalovaný uviedol,
že dôkazy obstarané v štádiu výkonu inšpekcie práce nevykazovali žiaden rozpor a na ich podklade bol
skutkový stav zistený presne a určito. Nebolo teda nevyhnutne potrebné v rámci začatého správneho
konania nariaďovať ústne pojednávanie za účelom presného a úplného zistenia skutkového stavu,

pretože to nevyžadovala ani povaha veci, nakoľko skutkový stav spáchaného skutku bol presne a
náležite zistený. V predmetnej veci nenastala situácia predpokladaná ust. § 21 ods. 1 veta prvá
správneho poriadku a správny orgán nemal obligatórnu povinnosť nariadiť ústne pojednávanie. Ústne
pojednávanie nariadi správny orgán za predpokladu, že to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým
prispeje k objasneniu skutkových okolností prípadu, alebo ak to ustanovujú právne predpisy, ale takáto

situácia nenastala. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní
pod sp. zn. 7Sžo/223/2015 zo dňa 23. 02. 2017.
Žalobca vyvinul snahu objasniť celú skutočnosť predložením čestných prehlásení jeho zamestnancov
týkajúcich sa stroja - stolová brúska, obsahom ktorých boli tvrdenia o tom, že nebol používaný a ani na
ňom nik nepracoval. K čestným vyhláseniam žalovaný uviedol, že toto môže urobiť len účastník konania

a vyhlásenia vystavené zamestnancami žalobcu sú bezpredmetné, pričom v nich vidí spôsob vyhnúť sa
hroziacej sankcii zo strany inšpektorátu práce.
Žalovaný konštatoval, že žalobca preukázal založenie pracovnoprávneho vzťahu so zamestnancom
pracovnou zmluvou a bolo jeho povinnosťou ho prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia v súlade so zákonom o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, čo

však neurobil, nakoľko nepreukázal, že prihlásil svojho zamestnanca do registra poistencov Sociálnej
poisťovne v zákonom stanovenej lehote.
V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne
delikty, čo znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo. Správny orgán
prvého stupňa pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu

a z relevantných listinných dôkazov, ktoré boli predložené k výkonu inšpekcie práce. Žalobca vo svojom
odvolaní uviedol také skutočnosti, ktoré nijako nerozporujú zistený skutkový stav.
Výška uloženej sankcie bola zo strany správneho orgánu prvého stupňa náležite zdôvodnená, čo do
dôvodu i výšky, s prihliadnutím na osobitosti a špecifiká daného prípadu a pokuta v sume 4.000,- eur
je primeraná, uložená v zákonom stanovenom rozpätí a plniaca preventívnu, výchovnú, aj represívnu

funkciu.
Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce, ktorý rozhodol o uložení pokuty žalobcovi
z dôvodov uvedených v jeho rozhodnutí a argumentácia žalobcu v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu
nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalobca nepredložil žiadne nové
dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

9. Žalobca sa žalobou zo dňa 11. 03. 2020 domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo
dňa 07. 01. 2020 ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 24. 10. 2019. Nezákonnosť
rozhodnutia žalovaného podľa jeho názoru spočíva v týchto skutkových a právnych dôvodoch.
Žalovaný sa nijakým spôsobom nevyjadril k námietke, že prokuristka B. B. E. van L., ktorá bola pri
kontrole prítomná, nerozumie poriadne slovenskému jazyku a pri kontrole sa nevedela vyjadriť k daným

veciam a zisteniam, teda nevedela účinne brániť a hájiť záujmy a práva žalobcu. V danom prípade
mala byť zabezpečená prítomnosť niekoho zo strany žalobcu, kto ovláda slovenský jazyk poriadne alebo
niekoho, kto by sa vedel zrozumiteľne dohovoriť s prokuristkou, aby neboli ukrátené a porušené práva
žalobcu.Nesprávne žalovaný vyvodzuje záver ohľadne stolovej brúsky, keď tvrdí, že z fotodokumentácie je
zrejmé, že brúska bola v riadnej prevádzke k dispozícii zamestnancom z dôvodu, že bola zapojená do
elektriny.Nijakýmspôsobomnebolapreukázanáskutočnosť,žebybolabrúskavprevádzkeakdispozícii

zamestnancom, ktorí dali čestné vyhlásenie o tom, že stolovú brúsku nepoužívali, čo podopiera tvrdenie
žalobcu. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením žalovaného, že čestné vyhlásenia sú bezpredmetné.
Žalovaný sa nesprávne opiera o ust. § 39 správneho poriadku, ale na tieto čestné vyhlásenia má hľadieť
podľa ust. § 37 správneho poriadku, teda ako na listiny, pričom listinou je akákoľvek písomnosť, ktorá
je nositeľom určitej informácie. Taktiež nesprávne posúdil i skutočnosť, že v danom prípade si povaha

veci nevyžadovala ústne pojednávanie. Pojednávaním a výsluchom zamestnancov by sa ozrejmila
skutočnosť ohľadne funkčnosti brúsky.
Správne orgány odmietli prihliadať na dôkazy navrhnuté žalobcom, ktoré nebrali nijakým spôsobom do
úvahy, resp. ich odmietli vykonať, ako napr. výsluch zamestnancov, ktorý navrhoval žalobca. Porušili
teda svoju povinnosť konať v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, a preto nemohli vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní bol vytvorený

hlavne z dôvodu, aby nelegálne zamestnávanie a nelegálna práca nemali negatívne dopady na trh
práce, ako aj v súťažnej sfére medzi súťažiteľmi na ekonomickom a hospodárskom trhu hlavne, aby
týmto spôsobom nezískali výhodu, resp. finančný prospech oproti ostatným súťažiteľom a tiež, aby týmto
spôsobom neporušovali svoju povinnosť odvodov do Sociálnej poisťovne.
Žalovaný porušil ust. § 3 ods. 2, 4, 5, § 32 ods. 1, § 46 §, 47 ods. 3 správneho poriadku.

IV. Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15. 07. 2020 k žalobe popísal konanie, za ktoré bola žalobcovi

uložená pokuta. Uviedol, že výkonom inšpekcie práce bola jednoznačne preukázaná skutočnosť, že
žalobca porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní a § 6 ods. 1 písm. d/ zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v
nadväznosti na § 4 ods. 1 a bod 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z.. Porušenie
uvedených ustanovení zo strany žalobcu bolo nepochybne zistené a objektívne preukázané.

11. K jednotlivým námietkam žalobcu uviedol, že prokuristka, ktorá bola prítomná pri kontrole, pri
prerokovaní protokolu nenamietala skutočnosť, že by nerozumela slovenskému jazyku a nevyžiadala
si lehotu na podanie vyjadrenia k zisteným skutočnostiam uvedeným v prerokovanom protokole.
Ani vo vyjadrení k začatiu správneho konania žalobca nenamietal, že by prokuristka nerozumela

prerokovanému protokolu z titulu neznalosti jazyka. S touto argumentáciou predstúpil žalobca až v
podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktoré spracoval jeho právny
zástupca. Jeho argumentáciu však žalovaný považoval za účelovú.
K ďalšej námietke, že inšpektori neskúšali, či brúska, ktorá bola na prevádzke, bola aj funkčná, žalovaný
uviedol, že inšpektori práce zo zákona č. 125/2006 Z.z. inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.

82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov nie sú oprávnení takéto úkony vykonávať. Skutočnosť, že kontrolovaný
pracovný prostriedok bol zapojený do elektrickej zásuvky je zrejmá z fotodokumentácie, a teda bolo
možné ho používať zo strany zamestnancov.
K čestným vyhláseniam zamestnancov žalobcu žalovaný uviedol, že čestné vyhlásenie môže urobiť len

účastník konania a nie je prípustné zo strany iných subjektov. Čestné vyhlásenie nie je možné zamieňať
s dôkazom, pretože nie je výsledkom dokazovania, ale takýto dôkaz iba nahrádza. Pripustenie čestného
vyhlásenia je vecou voľnej úvahy správneho orgánu a nie je viazaný návrhmi účastníkov konania. V
predmetnej veci čestné vyhlásenia zamestnancov nemôžu slúžiť ako dôkaz tiež z dôvodu, že dôkazom
je fotodokumentácia vyhotovená inšpektorom práce.

K argumentácii žalobcu ohľadne nelegálneho zamestnávania, k tvrdeniu, že neporušil svoju povinnosť
odvodov do Sociálnej poisťovne a je zrejmé, že hmotnoprávnu rovinu splnil a porušil len formálnoprávnu
rovinu, žalovaný uviedol, že v správnom konaní bolo porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo
strany žalobcu nepochybne zistené a objektívne preukázané.
V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade s

ustanoveniami platných právnych predpisov a žalobca mal možnosť vyjadriť sa k správnemu deliktu,
za ktorý mu následne bola uložená sankcia, pričom správny orgán sa so všetkými jeho námietkami
zodpovedne zaoberal a náležite vysporiadal.
Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

12. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, t.j.
vo veci správneho trestania žalobcu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PO/
BEZ/2019/5422 O-505/2019 zo dňa 07. 01 2020 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č.:
358/19/práv. IPNR_KHIP/ROZ/2019/3455 zo dňa 24. 10. 2019, a to bez viazanosti rozsahom a dôvodmi
podanej žaloby (ust. § 195 písm. a/ až e/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ďalej len

SSP), pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa je potrebné zrušiť podľa 191 ods. 1 písm. f/ SSP (teda z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal
orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo
v nich nemá oporu) s využitím ust. § 191 ods. 3 písm. a/ SSP a vec vrátiť správnemu orgánu prvého
stupňa na ďalšie konanie podľa ust. § 191 ods. 4 SSP.
Rozsudok v predmetnej veci správny súd vyhlásil po prejednaní veci na pojednávaní konanom dňa

28. 09. 2021 v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil v mailovom
podaní zo dňa 24. 09. 2021, pričom súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez jeho účasti.

13. Podľa § 3 ods. 1, 2, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konaní v

súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a
záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými
osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a
záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom

konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány
poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníci konania (§ 14) spolupracujú so správnymi orgánmi
v priebehu celého konania.
Podľa§21ods.1,2vyššiecitovanéhozákona,správnyorgánnariadiústnepojednávanie,aktovyžaduje
povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa
má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste

ohliadky.
Na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom
pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na
neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania
výslovne upozornení.

Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej

činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z
informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa
považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník
konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym
orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu

orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu
dokladovať.
Podľa § 33 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastník konania a zúčastnená osoba má právo
navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej
ohliadke.

Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie.Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
Podľa § 39 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, správny orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné
vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Čestné vyhlásenie správny orgán nepripustí, ak tomu bráni všeobecný záujem alebo ak by tým

bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Čestným vyhlásením nemožno nahradiť znalecký
posudok.
V čestnom vyhlásení je účastník povinný uviesť pravdivé údaje. Správny orgán musí upozorniť účastníka
konania na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia.
Podľa § 46 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 vyššie citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.
Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a

rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je
právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

14. Podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1., ods. 2, 3, 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov účinnom do 29. 12. 2018 ako i v čase výkonu inšpekcie práce, zamestnávateľ je

povinný
b/ prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
1. zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v
nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe
nímurčenejdohodypodľa§227a,nadôchodkovépoisteniepredvznikomtýchtopoistení,najneskôrpred

začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení
okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa §
20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak
poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c),
Povinnosti podľa odseku 1 písm. a) až f), h), j) a m) a n) je zamestnávateľ povinný plniť na tlačivách

alebo inou formou, ktorých obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.
Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. a), c) až f, h) až j), m) a n) je zachovaná aj vtedy, ak
sa tlačivo v ustanovenej lehote odovzdalo na prepravu poštou alebo odoslalo faxom alebo elektronickou
poštou. Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. b) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v
ustanovenej lehote odoslalo faxom alebo elektronickou poštou alebo ak bola informácia podľa odseku

1 písm. b) odoslaná prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS).
Tlačivo odoslané faxom alebo elektronickou poštou, ak nie je podpísané zaručeným elektronickým
podpisom podľa osobitného predpisu 96) alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 186 ods. 2,
treba potvrdiť písomne najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni. Informáciu
odoslanú prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) je zamestnávateľ povinný potvrdiť na tlačive

určenom Sociálnou poisťovňou najneskôr do troch dní odo dňa jej odoslania Sociálnej poisťovni.

15. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2019, nelegálne
zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1)

ak využíva závislú prácu
b/ fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa
osobitného predpisu 2) a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu 6) na prihlásenie do tohtoregistra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola
začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra
alebo

Podľa § 3 ods. 2 vyššie citovaného zákona, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,
nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať
podľa § 2 ods. 3.
_________________________________
2) Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
6) § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

16. Podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 03. 04. 2020, teda i

v čase rozhodovania žalovaného, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci je povinný
d/ zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy,
výrobnépostupy,usporiadaniepracovnýchmiestaorganizáciapráceneohrozovalibezpečnosťazdravie
zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy,

17. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1., 3., 4., písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o
zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného,
inšpekcia práce je

a/ dozor nad dodržiavaním
1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a
skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok
žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili
15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,

3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 3)
vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,
4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,
b/ vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie
záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,

Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1., písm. b/ bod 1., ods. 3 písm. d/ vyššie citovaného zákona, inšpektorát
práce uloží pokutu
a/ zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za
1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne
zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur,

b/ zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za
1. závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) od 1 000
eur do 200 000 eur,
Závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) je
d/ nezabezpečenie ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia na zaistenie bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci alebo nezabezpečenie fungovania tohto ochranného zariadenia alebo
bezpečnostného zariadenia,
__________________________________
2) Napríklad Zákonník práce, zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení
neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce

vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3) § 39 Zákonníka práce.

18. Podľa § 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných
požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, toto nariadenie vlády ustanovuje minimálne

požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri používaní pracovných
prostriedkov pri práci.
Podľa § 2 vyššie citovaného nariadenia, na účely tohto nariadenia vlády
a/ pracovný prostriedok je stroj, zariadenie, prístroj alebo nástroj, ktorý sa používa pri práci,b/ používanie pracovného prostriedku je každá činnosť s pracovným prostriedkom, najmä zapínanie,
vypínanie, používanie, preprava, oprava, prestavba, údržba a starostlivosť o pracovný prostriedok
vrátane čistenia,

c/ zóna nebezpečenstva je oblasť vnútri pracovného prostriedku alebo v okolí pracovného prostriedku,
v ktorej je ohrozená bezpečnosť alebo zdravie zamestnanca, ak sa v nej nachádza,
d/ ohrozený zamestnanec je zamestnanec, ktorý sa celkom alebo čiastočne nachádza v zóne
nebezpečenstva,
e/ obsluha pracovného prostriedku je zamestnanec poverený používať pracovný prostriedok a jeho

činnosť pri používaní pracovného prostriedku.
Podľa § 4 ods. 1, 2 vyššie citovaného nariadenia, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovný
prostriedok, ktorý na používanie poskytne zamestnancovi, vyhovoval minimálnym požiadavkám na
pracovný prostriedok uvedeným v prílohe č. 1, ak osobitný predpis 2) neustanovuje inak.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok po celý čas jeho používania zodpovedal
minimálnym požiadavkám ustanoveným v prílohe č. 1 a v osobitných predpisoch.

Podľa bodu 2. 2.8. prílohy č. 1 (Minimálne požiadavky na pracovný prostriedok) k vyššie citovanému
nariadeniu,
2. Všeobecné minimálne požiadavky na pracovný prostriedok
2.8. Ak je možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku, ktorý môže spôsobiť úraz,
tieto časti musia byť vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny

nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa
siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva.
Kryt a iné ochranné zariadenie
a) musia mať pevnú konštrukciu,
b) nesmú vytvárať ďalšie nebezpečenstvo,

c) nesmú sa dať ľahko odstrániť alebo vyradiť z činnosti,
d) musia byť umiestnené v primeranej vzdialenosti od zóny nebezpečenstva,
e) musia byť riešené tak, aby neobmedzovali výhľad obsluhy na celý priestor, v ktorom sa pracovný
prostriedok používa,
f) musia umožniť činnosť potrebnú na upevnenie alebo výmenu častí pracovného prostriedku a činnosť

pri údržbe tak, aby sa prístup obmedzil len do priestoru, v ktorom sa uvedená činnosť vykonáva a bez
odstránenia krytu alebo ochranného zariadenia, ak je to možné.

19. Podľa § 191 ods. 1, 4, 6 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len SSP), správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy

alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne
vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku
3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v
ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov
pripojených k prejednávanej veci.

Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom
konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom
správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie
orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku
uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, aka/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

b/ ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c/ ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,

d/ ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e/ ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

21. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP

je posudzovať, či si správny orgán zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia,
či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v
súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda
či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho

orgánu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, teda skúma, či namietané procesné
pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho
orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných

a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť
ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje
zákon o správnom konaní.

22. V predmetnej veci žalobca v žalobe okrem iného namietal, že jeho prokuristka B. B. Maria R. L.
nerozumie poriadne slovenskému jazyku a pri kontrole sa nevedela vyjadriť k zisteniam inšpekcie práce
aúčinnebrániťzáujmyžalobcu.Zverejneprístupnéhovýpisuspoločnostižalobcuzobchodnéhoregistra
Okresného súdu Nitra vyplýva, žalobca bol zapísaný do obchodného registra dňa 02. 06. 2005 a ako
spoločníci žalobcu sú zapísané dve fyzické osoby s konkrétnou rovnakou adresou v Holandsku, a to

G. I. van L. od 02. 06. 2005 a B. B. E. van L. od 04. 01. 2007, pričom tento stav pretrvával i v čase
výkonu inšpekcie práce u žalobcu, t.j. v roku 2019. Jedna z týchto osôb (G. I. van L.) bola zároveň
štatutárnym orgánom - konateľom žalobcu s dátumom vzniku funkcie 22. 11. 2006 a druhá (B. B. E.
van L.) bola zároveň prokuristkou s dátumom vzniku funkcie 16. 08. 2005. Protokol zo dňa 17. 06.
2019 o výsledku inšpekcie práce bol v tento deň aj prerokovaný s prítomnou prokuristkou žalobcu

(táto bola nepochybne oprávnená žalobcu zastupovať), ktorá podala a podpísala vyjadrenie uvedené
v protokole spočívajúce v tom, že „zistené nedostatky odstránime v stanovenom termíne“. Žalobca
je slovenskou právnickou osobou a pokiaľ jeho prokuristka B. B. E. van L. mala za to, že slovenský
jazyk neovláda, resp. ho neovláda na takej úrovni, aby porozumela obsahu protokolu, bolo jej právom
a zároveň i povinnosťou toto namietať a zabezpečiť takého zástupcu žalobcu, ktorý slovenský jazyk

ovláda.Zprotokoluovýsledkuinšpekcieprácenevyplýva,žebynámietkuneznalostislovenskéhojazyka
(resp. jeho neznalosti na potrebnej úrovni) prokuristka vzniesla. Zo skutočnosti, že prokuristka má v
obchodnom registri zapísanú adresu svojho pobytu v Holandsku ešte nemožno automaticky vyvodiť jej
neznalosť slovenského jazyka, najmä za situácie, ak je ako spoločníčka slovenskej právnickej osoby
zapísaná od januára 2007 a ako prokuristka od 16. 08. 2005. Ani vo vyjadrení zo dňa 01. 10. 2019 k

začatiu správneho konania vo veci uloženia pokuty žalobca nenamietal neznalosť slovenského jazyka
u jeho prokuristky, ale naopak uviedol, že B. B. E. van L. - prokúra počas vykonanej kontroly tvrdila, že
so strojom nikto nepracuje. Z uvedeného treba vyvodiť jednoznačný záver, že táto osoba s inšpektormi
práce v priebehu výkonu inšpekcie komunikovala. Predmetné vyjadrenie v slovenskom jazyku je taktiež
podpísané osobou B. B. E. van L. - prokúra. S poukazom na tieto zistenia sa potom javí ako účelové

tvrdenie žalobcu v odvolaní zo dňa 13. 11. 2019 podanom prostredníctvom právneho zástupcu o tom,
že „účastník konania sa vo svojej písomnej správe o splnení opatrení zo dňa 15. 08. 2019 vyjadril,
že v dobe keď bola vykonaná inšpekcia bola prítomná prokuristka B. B. E. van L., ktorá nerozumie
poriadne slovenskému jazyku, z čoho vyplýva, že sa z uvedeného dôvodu nevedela poriadne k danýmzisteniam vyjadriť“. Písomná správa o splnení opatrení zo dňa 15. 08. 2019 sa v administratívnom spise
nenachádza, ale na pojednávaní ju (nepodpísanú a bez označenia zástupcu, ktorý za žalobcu koná)
súdu predložil právny zástupca žalobcu bez toho, aby bol predložený dôkaz o tom, či a kedy bola táto

písomnosť doručená správnemu orgánu prvého stupňa (Inšpektorátu práce Nitra), resp. o tom, kedy
sa dostala do jeho dispozície. V prípade, ak by táto písomná správa bola skutočne žalobcom podaná
a doručená správnemu orgánu prvého stupňa (čo zatiaľ preukázané nebolo, nakoľko žalobca o tom
nepredložil žiadny dôkaz), bol by jej obsah v rozpore s tvrdením žalobcu v jeho vyjadrení zo dňa 01.
10. 2019 k začatiu správneho konania vo veci uloženia pokuty, v ktorom okrem iného uviedol, že B. B.

E. van L. počas vykonanej kontroly tvrdila, že so strojom nikto nepracuje. Z vyššie uvedených dôvodov
potom námietku žalobcu o tom, že jeho prokuristka poriadne nerozumie slovenskému jazyku, nevedela
sa vyjadriť a účinne brániť záujmy žalobcu, správny súd posúdil ako nedôvodnú. Neznalosť slovenského
jazyka (resp. neznalosť na potrebnej úrovni) u prokuristky žalobcu ako slovenskej právnickej osoby
nemožno vyvodiť z toho, že prokuristka má adresu svojho pobytu zapísanú v Holandsku, pričom sama
svoju neznalosť jazyka v priebehu výkonu inšpekcie práce a ani pri prerokovaní protokolu dňa 17. 06.

2019 nenamietala a žalobca to nenamietal ani vo vyjadrení zo dňa 01. 10. 2019, ktoré je v slovenskom
jazyku a podpísané prokuristkou.

24. Ďalšia námietka žalobcu sa týkala nelegálneho zamestnávania, ktoré bolo u neho zistené, čo vyplýva
z protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 17. 06. 2019. Nelegálne zamestnávanie právnickou

osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, je vymedzené v ust. § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005
Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov účinnom v čase vykonávania inšpekcie práce (ďalej aj zákon č. 82/2005 Z.z.),
kde pod písm. b/ zákonodarca upravil, že nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou alebo
fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený

pracovno-právny vzťah alebo štátno-zamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju
do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia
lehoty podľa osobitného predpisu (t.j. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov, ďalej aj zákon č. 461/2003 Z.z.) na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia
kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia

lehoty podľa osobitného predpisu (zákona č. 461/2003 Z.z.) na prihlásenie do registra. Zákon č.
125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
účinnom v čase rozhodovania žalobcu (ďalej aj zákon č. 125/2006 Z.z.) upravuje v ust. § 19 správne
delikty. V ust. § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1. je upravené, že inšpektorát uloží pokutu zamestnávateľovi alebo

fyzickejosobezaporušeniezákazunelegálnehozamestnávaniaod2.000,-eurdo200.000,-eur,aakide
o nelegálne zamestnávanie dvoch a viacerých fyzických osôb súčasne najmenej 5.000,- eur. Skutková
podstata tohto správneho deliktu bola takto vymedzená zákonodarcom v čase vykonania inšpekcie
ako i vydania rozhodnutia žalovaného. Rovnako tak nedošlo k žiadnej zmene ani v ust. § 231 ods. 1
písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré upravuje povinnosť zamestnávateľa prihlásiť zamestnanca do

registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia pred vznikom poistenia, najneskôr
pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. V zmysle ust. § 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti
zamestnanca uvedeného v ust. § 4 ods. 1 a povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v
ust. § 4 ods. 2 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem.

Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd preukázané a v konaní nebolo sporné, že
zamestnanec W.C. pracoval u žalobcu ako zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.
09. 2018 s nástupom do zamestnania 01. 10. 2018. Taktiež nebolo sporné, že žalobca prihlásil tohto
zamestnanca do registra poistencov Sociálnej poisťovne elektronicky dňa 30. 11. 2018. U žalobcu
bola vykonaná inšpekcia práce v dňoch 04. 04. 2019 a 17. 06. 2019, o výsledku ktorej bol dňa 17.

06. 2019 spísaný protokol, v ktorom inšpektorát práce ako správny orgán prvého stupňa uviedol, že
súčasťouinšpekcieprácebolaajkontrolanelegálnehozamestnávania,kontrolovanýmobdobímvoblasti
pracovnoprávnych vzťahov bolo obdobie 12/2018 - 03/2019 a v oblasti BOZP obdobie posledných
dvoch rokov. V konaní bolo nesporným, že v čase vykonania inšpekcie práce, vydania prvostupňového
rozhodnutia ako aj rozhodnutia žalovaného, žalobca už svoju povinnosť prihlásiť zamestnanca do

registra poistencov Sociálnej poisťovne splnil, i keď sa tak stalo oneskorene, a to až dňa 30. 11. 2018.
V konaní teda bolo preukázané, že v čase, kedy zamestnanec žalobcu nebol prihlásený do registra
poistencov išlo o nelegálne zamestnávanie u žalobcu. Žalobca považoval neprihlásenie zamestnanca
do registra poistencov v zákonom určenej lehote za formálny nedostatok, ktorý nespôsobil on akozamestnávateľ, ale spôsobil ho O.. A. H., ktorý mal na starosti prihlasovanie zamestnancov do registra
poistencov, pričom keď toto žalobca zistil, okamžite daný nedostatok odstránil ešte pred vykonaním
inšpekcie práce. Zamestnancovi riadne vyplácal mzdu za mesiac október a november 2018 a platil

aj odvody, nakoľko mal za to, že zamestnanec je riadne prihlásený a materiálna stránka nelegálneho
zamestnávania teda nemohla byť naplnená.
K tejto argumentácii žalobcu, ktorá bola i súčasťou žaloby, správny súd uvádza, že k splneniu
oznamovacej povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa nedošlo v lehotách uvedených v ust. § 2 ods. 2
písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. v nadväznosti na lehoty uvedené v ust. § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č.

461/2003 Z.z., ale oneskorene (dňa 30. 11. 2018) a na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že žalobca
prihlásil zamestnanca do registra poistencov ešte pred začatím výkonu inšpekcie práce. Žalobca týmto
svojím konaním (opomenutím) naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ust. § 19 ods. 2 písm.
a/ bod 1. zákona č. 125/2006 Z.z., keď porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na
ust. § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z.. Zamestnávateľ je v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. b/ zákona
č. 82/2005 Z.z. povinný splniť si prihlasovaciu povinnosť v lehote do siedmich dní od uplynutia lehoty na

splnenie povinnosti podľa ust. § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. (napr. do začatia výkonu
činnosti zamestnanca) na prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia,najneskôrvšakdozačatiakontrolynelegálnejpráceanelegálnehozamestnávania,akkontrola
začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa ust. §231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. na
prihlásenie do tohto registra.

Právna úprava v ust. § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. účinná od 01. 01. 2018 z nelegálneho
zamestnávania eliminuje určité situácie oneskoreného ohlásenia vzniku pracovnoprávneho vzťahu a
štátnozamestnaneckého pomeru do príslušného registra Sociálnej poisťovne, aby sa vylúčili prípady,
keď zamestnávateľ túto povinnosť, sám a bez zistenia nesplnenia tejto povinnosti kontrolnými orgánmi,
splnil len s malým oneskorením. Nové znenie ust. § 2 ods. 2 zákona v druhej skutkovej podstate

nelegálneho zamestnávania mení právny stav tak, že ak inšpekcia práce dodatočne zistí neskoré
prihlásenie zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov na sociálne poistenie, nie je to automaticky
nelegálne zamestnávanie. Za nelegálne zamestnávanie sa takáto situácia bude považovať až vtedy, ak
zamestnávateľ neprihlási zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa ust. § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o

sociálnompoistení.Vpredmetnejvecijenesporné,žežalobcaakozamestnávateľsisplnilsvojuzákonnú
povinnosť až dňa 30. 11. 2018 (zamestnanec začal vykonávať prácu dňa 01. 10. 2018), teda nejedná sa
omaléoneskorenieakontrolnýorgánmuselkonštatovaťporušeniezákazunelegálnehozamestnávania.
Zodpovednosť žalobcu je v tomto prípade objektívna a nie je možné sa jej zbaviť tvrdením, že pochybila
osoba, ktorá mala v kompetencii prihlasovanie zamestnancov do registra poistencov, ani tým, že žalobca

riadne vyplácal zamestnancovi mzdu a platil i odvody do Sociálnej poisťovne. Tieto skutočnosti by bolo
možné zohľadniť len pri ukladaní sankcie za správny delikt.
Pokiaľ žalobca tvrdil, že jeho konanie nenapĺňalo definíciu, resp. hmotnoprávnu rovinu nelegálneho
zamestnávania, tak s týmto názorom sa správny súd nestotožnil. V ust. § 3 zákona č. 82/2005 Z.z. je
definovaný zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, pričom v ust. § 3 ods. 2 prvá veta

tohto zákona je výslovne zakotvené, že právnická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa ust. § 2
ods. 2 a 3. Ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. definuje nelegálne zamestnávanie
ako zamestnávanie právnickou osobou, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, s ktorou má založený
pracovnoprávny vzťah a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu (t.j. ust. § 231 ods. 1 písm. b/

zákona č. 461/2003 Z.z.) na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej
práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa
osobitného predpisu (t.j. ust. § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z.).
Vymedzenie správnych deliktov v ust. § 19 zákona č. 125/2006 Z.z. účinného v čase výkonu inšpekcie
práce, ako aj v čase rozhodovania správnych orgánov, považuje posudzované konanie žalobcu za

delikt. Správny delikt upravený v ust. § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1. zákona č. 125/2006 Z.z. zákonodarca
definoval ako porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, keď inšpektorát práce má kompetenciu
zamestnávateľovi, ktorý využíval závislú prácu fyzickej osoby, s ktorou mal založený pracovnoprávny
vzťah a nesplnil si oznamovaciu povinnosť podľa ust. § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z.
uložiť pokutu od 2.000,- eur do 200.000,- eur a v prípade nelegálneho zamestnávania dvoch a viac

osôb najmenej vo výške 5.000,- eur.
Súčasná právna úprava neobsahuje procesný predpis, ktorý by upravoval konanie o správnych deliktoch
a teda vyžadoval naplnenie formálnej aj materiálnej stránky skutku tak, ako to upravuje Trestný
poriadok. V konaní bolo preukázané, že žalobca ako právnická osoba využíval závislú prácu fyzickejosoby - zamestnanca bez toho, aby so začiatkom výkonu práce zamestnanca si súčasne splnil svoju
povinnosť vyplývajúcu z ust. § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. a zamestnanca prihlásil do
registra poistencov vedeného Sociálnou poisťovňou. Správny súd sa nestotožnil s názorom, že žalobca

nenaplnil definíciu správneho deliktu - porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Zákonodarca
viaže ukladanie pokút a naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ust. § 19 ods. 2 písm.
a/ bod 1. zákona č. 125/2006 Z.z. výlučne vo väzbe na porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.
Tento zákaz je definovaný v ust. § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z., kde je uvedené, že fyzická
osoba - podnikateľ nesmie nelegálne zamestnávať podľa ust. § 2 ods. 2, 3 zákona č. 82/2005 Z.z.. V

preskúmavanej veci bolo preukázané, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, keď naviac
zákon č. 125/2006 Z.z. v ust. § 19 ani v iných ustanoveniach nevymedzil ďalšie atribúty pre naplnenie
skutkovej podstaty správneho deliktu - zákazu nelegálneho zamestnávania.
25. Za dôvodnú však správny súd považoval námietku žalobcu týkajúcu sa posúdenia povinnosti
vyplývajúcej z ust. § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 124/2006

Z.z.), t.j. povinnosti okrem iného zabezpečovať, aby pracovné prostriedky neohrozovali bezpečnosť a
zdravie zamestnancov, a to v nadväznosti na ust. § 4 ods. 1 prílohy č. 1 bod 2. (Všeobecné minimálne
požiadavky na pracovný prostriedok)
2.8. nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách
pri používaní pracovných prostriedkov (ďalej aj nariadenie vlády č. 392/2006 Z.z.). Porušenie tejto

povinnosti podľa inšpekcie práce spočívalo v tom, že žalobca ku dňu 04. 04. 2019 nezabezpečil, aby
stolová brúska v. č. 01266, nachádzajúca sa na prevádzke žalobcu (Mierová 24, Želiezovce, tretie
poschodie), mala pohybujúce sa časti - brúsny kotúč z bočnej strany, vybavené krytom alebo iným
ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré
zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva, t.j.

chýbalo ochranné, resp. bezpečnostné zariadenie (bod 9 protokolu).
V ust. § 2 písm. b/ nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. je zadefinovaný pojem používanie pracovného
prostriedku tak, že používaním pracovného prostriedku je každá činnosť s pracovným prostriedkom,
najmä zapínanie, vypínanie, používanie, preprava, oprava, prestavba, údržba a starostlivosť o pracovný
prostriedok vrátane čistenia. Pri výkone inšpekcie práce v prevádzke žalobcu dňa 4. 04. 2019 žiadna

takáto činnosť, t.j. používanie brúsky ako pracovného prostriedku, nebola zistená a položenie brúsky,
zapojenej do elektrickej siete, na pracovnom stole v prevádzke žalobcu podľa názoru súdu nemožno
považovať za používanie pracovného prostriedku tak, ako to má na zreteli ust. § 2 písm. b/ nariadenia
vlády č. 392/2006 Z.z.. Rovnako tak ani fotodokumentácia nachádzajúca sa v administratívnom spise
(ku ktorej naviac absentuje popis), nepreukazuje vykonávanie akejkoľvek činnosti s týmto pracovným

prostriedkom.
S poukazom na uvedené, potom správny súd musel konštatovať, že skutkový stav, ktorý vzal správny
orgán prvého stupňa za základ svojho rozhodnutia (okrem iného), t.j. zistenie, že žalobca nevykonal
potrebnú údržbu pracovného prostriedku (stolovej brúsky) a nezabezpečil, aby táto mala pohybujúce
sa časti vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením nemá oporu v administratívnom spise a

nemožno z neho vyvodiť porušenie ust. § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na
ust. § 4 ods. 1 a bod 2. (Všeobecné minimálne požiadavky na pracovný prostriedok) 2.8. prílohy č. 1 k
nariadeniu vlády č. 392/2006 Z.z., ako to urobil správny orgán prvého stupňa, nakoľko predpokladom
porušenia vyššie uvedených ustanovení je používanie pracovného prostriedku v zmysle ust. § 2 písm.
b/ nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z., ktoré v priebehu výkonu inšpekcie práce nebolo preukázané,

resp. v administratívnom spise sa nenachádza žiadny podklad, z ktorého by bolo možné používanie
pracovného prostriedku v prevádzke žalobcu vyvodiť. Uvedené konštatovanie bolo dôvodom pre
zrušenie rozhodnutia žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa (čoho sa žalobca taktiež
domáhal) podľa ust. § 191 ods. 1 písm. f/ SSP v spojení s ust. § 191 ods. 3 písm. a/ SSP a vrátenia veci
tomuto orgánu na ďalšie konanie podľa ust. § 191 ods. 4 SSP.

26. Úlohou správneho orgánu prvého stupňa v ďalšom konaní bude opätovne konať a rozhodnúť v
predmetnej veci. Podľa názoru súdu bude potrebné zohľadniť skutočnosť, že z administratívneho spisu
a z doteraz zisteného skutkového stavu nemožno vyvodiť porušenie ust. § 6 ods. 1 písm. d/ zákona
č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na ust. § 4 ods. 1 a bod 2. (Všeobecné minimálne požiadavky na

pracovný prostriedok) 2.8. prílohy č. 1 k nariadeniu vlády č. 392/2006 Z.z., nakoľko používanie stolovej
brúsky ako pracovného prostriedku v zmysle ust. § 2 písm. b/ nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. na
pracovisku žalobcu dňa 04. 04. 2018 nebolo zatiaľ preukázané a zadokumentované. K predloženým
čestným prehláseniam zamestnancov žalobcu o tom, že stolovú brúsku nepoužívali je potrebné uviesť,že čestné vyhlásenie môže urobiť len účastník konania, čo jednoznačne vyplýva z dikcie ust. § 39 ods.
1 zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, a teda nie
je prípustné zo strany iných subjektov. Správny súd dáva do pozornosti správneho orgánu a žalobcu,

že predložené čestné vyhlásenia zamestnancov žalobcu o nepoužívaní brúsky nemajú pre posúdenie
veci podstatný význam, nakoľko podľa názoru súdu používanie brúsky tak, ako to má na zreteli ust. §
2 písm. b/ nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. na pracovisku žalobcu dňa 04. 04. 2019 ani nebolo zatiaľ
preukázané a zadokumentované.
V súvislosti s požiadavkou žalobcu na nariadenie ústneho pojednávania správny súd poukazuje na už

ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR v tejto otázke, najmä na rozsudok vo veci vedenej
pod sp. zn. 6Asan/2/2016 zo dňa 13. 12. 2017 v zmysle ktorého „nariadenie ústneho pojednávania
správnymi orgánmi vo veciach správnych deliktov a iných správnych deliktov je len fakultatívne. V rámci
tejto kategórie správnych deliktov sa zásada ústnosti neuplatňuje, a to spolu so zásadou verejnosti
a bezprostrednosti. V zmysle správneho poriadku nariadenie ústneho pojednávania je ponechané na
správnej úvahe správneho orgánu a jeho správna úvaha závisí od skutkových okolností v danej veci.“

K nepodpísanému podaniu žalobcu zo dňa 15. 08. 2019, označenému ako „písomná správa o
splnení opatrení“, ktoré predložil právny zástupca žalobcu na pojednávaní a ktoré sa nenachádza v
administratívnom spise správny súd uvádza, že bude potrebné zisťovať, či a kedy bolo toto podanie
doručené správnemu orgánu prvého stupňa (resp. dané na poštovú prepravu, alebo osobne podané),
či a kým bolo podpísané a v prípade preukázania, že podanie bolo doručené správnemu orgánu, tento

sa s ním riadne vysporiada v ďalšom konaní a rozhodovaní.

27. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané vyššie uvedeným právnym názorom súdu (ust. § 191
ods. 6 SSP). Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho orgánu a znamená,
že správny orgán je v ďalšom konaní v podstate viazaný názorom súdu a táto viazanosť sa vzťahuje

i na postup správneho orgánu pri ďalšom konaní. V priebehu ďalšieho konania bude povinnosťou
správnych orgánov pri posudzovaní predmetnej veci postupovať vo vyššie naznačenom smere a v
súlade s právnym názorom správneho súdu.

28. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd

vyhovel žalobe) priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1
SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 175 ods. 2 SSP).

29. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je

ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolsképrávnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.