Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, October 20, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/106/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6221010107
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6221010107.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.

Adriány Považanovej a JUDr. Petra Kvietka na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. októbra 2021, v
trestnej veci obžalovaného U. V. za zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.
zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 06. 09. 2021, sp. zn. 10T/32/2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku
o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného U. V., nar. XX.XX.XXXX vo X. M., trvalým pobytom X. M., t.č. vo väzbe v J. a J. V. V.

o d s u d z u j e

podľa § 200 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, 5, 8 Tr. zák., § 39

ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Vo zvyšných častiach zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný U. V. uznaný za vinného zo zločinu sexuálneho násilia podľa
§ 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom

základe, že

dňa XX.XX.XXXX v presne nezistenom čase okolo XX:XX h na ulici O. v areáli X. nemocnice s
poliklinikou vo X. M. vylákal pod zámienkou pomoci pri zabezpečení dreva do opustenej a verejne
prístupnej budovy bez popisného čísla maloletú A. K. nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, okres M.,
prechodne bez prihlásenia P.O. B. 4, X. M., kde ju pod hrozbou zabitia tak jej, ako jej matky a ublíženia
na zdraví jej súrodencom donútil k tomu, aby mu rukou chytila pohlavný úd a jeho trením ho sexuálne

uspokojila, a to napriek tomu, že vedel, že sa jedná o dieťa, pričom rozsudkom Okresného súdu Veľký
Krtíš sp. zn. 8T 33/2009 zo dňa XX.XX.XXXX v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 5To 244/2009 právoplatným dňa 29.09.2009, už bol odsúdený za zločin znásilnenia podľa §
199 ods.1,2 písm. b), c) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na nepodmienečný trestodňatia slobody vo výmere 7 rokov v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý
vykonal dňa 11.10.2015.

Za to bol obžalovanému podľa § 200 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák. , § 37 písm. m) Tr.
zák., § 38 ods. 2, 5 Tr. zák., § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere
6 rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol obžalovaný zaradený na výkon trestu do ústavu so stredným

stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. bolo obžalovanému uložené ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou.

Podľa § 288 ods. 1. Tr. por. bola poškodená maloletá R. M. nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, zastúpená

opatrovníkom L.. Y. X., advokátkou so sídlom U. 1, X. M., odkázaná so svojím nárokom na náhradu
škodu na civilné konanie.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní okresný prokurátor
odvolanie, ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 27. 09. 2021, a to proti

výroku o treste v neprospech obžalovaného.
Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorou sa však, pokiaľ ide o uložený trest,
nestotožnil, keďže jeho výmeru považoval za neprimerane miernu, vzhľadom k tomu, že trestná sadzba
zauvedenýzločinpredstavujerozpätieod 7rokovaždo 15rokov.Stotožnilsasustálenímpoľahčujúcich
a priťažujúcich okolností v pomere 1 : 1 (§ 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák.).

Zdôraznil, že obžalovaný bol doposiaľ súdom trikrát trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného
súdu Veľký Krtíš zo dňa 08.10.2018, sp. zn. 3T/67/2018, právoplatným dňa 03.11.2018, ktorým mu
bol za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody
vo výmere 1 rok a 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 30
mesiacov, do 04.05.2021, z čoho vyplýva, že sa skutku dopustil v priebehu tejto skúšobnej doby.

Ešte dôležitejším bolo jeho odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 06.07.2009,
sp. zn. 8T/33/2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.09.2009,
sp. zn. 5To/244/2009 za zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Tr. zák.
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, na výkon ktorého
bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, a ktorý vykonal dňa 11.10.2015. Vzhľadom

k tejto skutočnosti (§ 38 ods. 5 Tr. zák., opätovné spáchanie zločinu) došlo k zvýšeniu dolnej hranice
trestnej sadzby o 1/2, teda obžalovanému bolo možné uložiť trest odňatia slobody od 11 rokov do 15
rokov.
U obžalovaného neexistovali také pomery, a ani okolnosti osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
použitie zmierňovacieho ustanovenia § 39 Tr. zák. až v takom rozsahu, ako ho aplikoval okresný súd

pri ukladaní trestu, keďže svojím významom a intenzitou naplnenia nevybočovali vo výraznej miere
z obvyklých prípadov pri takomto trestnom čine. Okresný súd síce konštatoval, že obžalovaný bol
zamestnaný a riadne sa staral o svoje deti, avšak takáto skutočnosť z vykonaných listinných dôkazov
nevyplývala.
Zároveňpoukázalnaúčeltrestupodľa §34ods. 1Tr.zák.avňomuvedenéfunkcieochranyspoločnosti,

represie, individuálnej a generálnej prevencie, ktoré by pri výmere trestu odňatia slobody 6 rokov neboli
naplnené. Obžalovaný spáchal zločin sexuálneho charakteru cca 5 rokov po vykonávaní 7- ročného
nepodmienečnéhotrestuodňatiaslobody,ktorýnesplnilsvojúčel,keďžebolopätovneodsúdenýzaďalší
trestný čin, zároveň zneužíval alkohol a drogy, a preto mu mal byť uložený prísnejší nepodmienečný
trest odňatia slobody minimálne vo výmere 8 rokov.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol
tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody najmenej v predtým uvedenej výmere
a na výkon trestu ho zaradí do ústavu so stredným stupňom stráženia.
K podanému odvolaniu sa obžalovaný vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním
doručeným krajskému súdu dňa 04.10.2021. Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku

okresného súdu, ktorý považoval v celom rozsahu, vrátane uloženého trestu, za zákonný a správny a
následne poukázal na dôvody podaného odvolania, s ktorými sa však nestotožnil, keďže uložený trest
považoval za primeraný.Argumentovaltým,žetrestnéhočinuzanedbaniapovinnejvýživysadopustilvabsolútnezanedbateľnom
rozsahu a v zanedbateľnom časovom období, aj to len v dôsledku krátkodobého prechodného
nedostatku finančných prostriedkov spôsobeného potrebou zabezpečiť nové bývanie pre seba a svoju

rodinu, keď si zároveň plnil vyživovaciu povinnosť voči ďalším štyrom maloletým deťom. Nikdy pred tým
sa nedostal do omeškania s plnením si svojej vyživovacej povinnosti a dlžné výživné bezprostredne
po vydaní trestné rozkazu doplatil. Pri zločine znásilnenia bol odsúdený za omisívne konanie, sám
sa nedopustil sexuálneho násilia, nakoľko s obeťou nemal sexuálny styk, ani od nej nevyžadoval
poskytnutie iných sexuálnych praktík, čo zásadným spôsobom mení pohľad na jeho osobu.

Zdôraznil, že okresný súd pri svojom rozhodovaní zobral do úvahy všetky relevantné skutočnosti, na
ktoré odvolateľ poukázal a náležite odôvodnil aj rozsah mimoriadne zníženého trestu. K spáchaniu
trestného činu sa priznal a oľutoval ho, sám z vlastnej iniciatívy oznámil OČTK informácie o osobách,
ktoré sa už dlhodobo dopúšťali drogovej trestnej činnosti a zároveň im aj oznámil, že disponuje
informáciami, ktoré by mohli napomôcť k objasneniu trestného činu vraždy.
Okrem toho riadne pracoval, staral sa o svoju rodinu, vrátane výchovy detí a zabezpečoval uspokojenie

všetkých materiálnych potrieb. Navrhovaný trest odvolateľom by znamenal faktický koniec akýchkoľvek
citových a sociálnych väzieb medzi ním a jeho rodinnými príslušníkmi, čo v žiadnom prípade nemôže
byť v záujme jeho maloletých detí.
Poškodenej nespôsobil žiadne osobnostné ujmy, čo vyplývalo zo znaleckého dokazovania, naopak,
ekonomicky vypomáhal jej rodine a s poškodenou mal pred tým dobrý rodinný vzťah, keďže jeho

sestra s ňou žila v spoločnej domácnosti. Na poškodenú, a ňou preferované vzorce správania,
vplývalo predovšetkým najbližšie okolie, ako aj širšia komunita, s ktorou žila. Z ďalšieho znaleckého
posudku vyplynulo, že jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný, napriek jeho užívaniu
alkoholických nápojov a drog. Trest uložený mu okresným súdom je dostatočný na splnenie všetkých
zákonných funkcií, súčasne zodpovedá aj závažnosti jeho konania, a preto sa proti nemu sám neodvolal

a akceptoval ho.
Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd odvolanie okresného prokurátora zamietol podľa § 319 Tr.
por. ako nedôvodné.
Na verejnom zasadnutí prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na dôvodoch uvedených v písomnom
vyhotovení odvolania, pričom doplnil, že v danom prípade sa na mimoriadne zníženie trestu odňatia

slobody obžalovanému javila vhodnejšou aplikácia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., keďže na
hlavnom pojednávaní vyhlásil svoju vinu. V konečnom dôsledku však žiadal zrušiť napadnutý rozsudok
okresného súdu v tejto časti a obžalovanému uložený trest sprísniť minimálne na výmeru 8 rokov.
Naproti tomu obhajca obžalovaného zotrval na dôvodoch uvedených v písomnom vyjadrení k odvolaniu.
Zdôraznil, že obžalovaný predchádzajúci trestný čin znásilnenia nespáchal ako priamy páchateľ, ale

len ako spolupáchateľ s oveľa menšou mierou zavinenia. Trestný čin zanedbania povinnej výživy bol
menej závažný, keďže dĺžka výživného predstavovala celkovo sumu iba 50,- Eur, ktorú zaplatil hneď,
ako to bolo možné, naviac vždy sa riadne staral o svoje deti. Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd
zamietol odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné.
Obžalovaný sa pripojil k návrhu svojho obhajcu a opätovne prejavil ľútosť nad svojím konaním, zároveň

konštatoval, že neublížil len poškodenej, ale aj svojej rodne, pričom mu zomrelo 10 mesačné dieťa.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania okresného prokurátora zistil, že
toto bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné.
Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku o treste. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, vo vzťahu k tomuto výroku, by prihliadol

len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo.
Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora bolo podané
čiastočne dôvodne.
Primárne je nutné konštatovať, že výrok o vine obžalovaného, ktorým bol uznaný za vinného zo zločinu
sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm.

a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je predtým uvedený, už nadobudol právoplatnosť, nakoľko
obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný a následne
okresný súd jeho vyhlásenie uznesením prijal a rozhodol rozsudkom. Aj výroky o uložení ochranného
protitoxikomanického liečenia ústavnou formou a o náhrade škody nadobudli právoplatnosť, keďže ich
odvolaním nenapadla žiadna z procesných strán.

Preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste, dospel krajský súd čiastočne k inému
záveru ako okresný súd, nakoľko uložený trest odňatia slobody bol neprimerane mierny, v dôsledku čoho
odvolanie okresného prokurátora považoval v určitej miere za dôvodné, a preto napadnutý rozsudokpodľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu
zrušil a následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o treste sám.

Pri úvahách o určení druhu trestu a jeho výmery mal za to, že okresný súd správne ustálil pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností na 1 : 1 (§ 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., ale iba vo
vzťahu k poslednému odsúdeniu). Keďže však obžalovaný spáchal opätovne zločin, zvyšovala sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/2 (ust. § 38 ods. 5, 8 Tr. zák.), v dôsledku čoho bolo
možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody od 11 rokov až do 15 rokov. Zároveň odvolací súd

zobral do úvahy, okrem pomeru, aj na mieru závažnosti ustálenej poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti
podľa ust. § 38 ods. 2 Tr. zák., ktoré boli pomerne významné, či už v prospech, ale aj neprospech
obžalovaného, aj keď sa obžalovaný na začiatku trestného stíhania snažil svoje konanie bagatelizovať.
Súčasne bolo potrebné vyhlásenie viny obžalovaného na hlavnom pojednávaní zohľadniť ako veľmi
významnú skutočnosť pri ukladaní trestu. Zo stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR vyplýva, že
samotné vyhlásenie viny obžalovaného na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. a

jeho následné prijatie súdom samo o sebe síce nie je možné považovať za poľahčujúcu okolnosť podľa
ust. § 36 písm. n) Tr. zák., ale len za poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm. l) Tr. zák., avšak
takýto postoj obžalovaného je potrebné vziať v úvahu, keďže neodvolateľne prijme všetky právne účinky
uznania viny, dokonca bez toho, aby vopred vedel, aký druh trestu a v akej výmere mu bude následne
súdom uložený, a preto možno aplikovať pri ukladaní trestu ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák.

vzťahujúce sa na konanie o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, t.j. môže mu byť uložený trest odňatia
slobody znížení o 1/3 pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorá by tak v danom
prípade predstavovala 7 rokov a 4 mesiace.

Uloženie trestu odňatia slobody, čo aj na dolnej hranici takto zníženej trestnej sadzby, by však bolo

v danom prípade i tak neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačoval aj trest
kratšieho trvania, čo správne konštatoval okresný súd. Preto bolo potrebné aplikovať ust. § 39 ods. 1,
ods. 3 písm. d) Tr. zák., ktoré umožňovalo skrátenie výmery trestu až na dva roky.

V jeho prospech možno hodnotiť okrem predtým uvedených skutočností tiež spôsob vykonania činu,

keď proti poškodenej nepoužil násilie, ale len jeho hrozbu, tejto nespôsobil žiadne zranenia a nenútil ju
ani k orálnemu, ani análnemu styku, ale k spôsobu uspokojenia, ktorý možno považovať za inú sexuálnu
praktiku. Pokiaľ ide o psychický stav poškodenej, traumatizácia z prežitého konania obžalovaného
u nej spontánne ustupuje a nezanechá na nej trvalé negatívne zmeny, avšak jej emočná labilita
vznikla predovšetkým v dôsledku slabého sociálneho a výchovne nepodnetného prostredia. Nemožno

opomenúť ani to, že obžalovaný bol riadne zamestnaný a snažil sa starať o svoje maloleté deti, pričom
v jeho prospech vyznieva i to, že napomáha pri objasňovaní inej závažnej trestnej činnosti.

V neprospech obžalovaného možno hodnotiť najmä to, že trestný čin spáchal počas plynutia skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia, hoci predchádzajúci trest mu bol uložený za iný druh úmyselnej

trestnej činnosti, naviac oveľa menej závažnejšej. I keď pri predchádzajúcom zločine prispel k jeho
spáchaniu oveľa nižšou mierou ako jeho spolupáchateľ, nemožno opomenúť, že išlo o závažnú trestnú
činnosť, a to sexuálneho charakteru, čo sa napokon prejavilo aj na zvýšení zákonom ustanovenej
trestnej sadzby v tomto prípade, ako to už bolo vyššie konštatované. Okrem toho sa vo výkone väzby
obžalovaný nesprával vždy na požadovanej úrovni, najmä vo vzťahu k iným obvineným.

Po komplexnom zhodnotení všetkých relevantných okolností prípadu, ako aj pomerov obžalovaného,
mu krajský súd v konečnom dôsledku sprísnil výmeru trestu mimoriadne zníženého trestu a uložil mu
trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Nemožno opomenúť ani to, že u obžalovaného bola zistená
závislosť na omamných látkach, taktiež často požíval alkoholické nápoje, a práve preto mu bola uložená

aj ďalšia sankcia, a to ochranné opatrenie - ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, ktoré
bude spolupôsobiť pri ochrane spoločnosti, ako aj pri dosiahnutí jeho nápravy.

Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, zaradil ho krajský súd na jeho výkon

podľa ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody dlhšej výmery, za súčasného uloženia
ochranného opatrenia, zabezpečí v danom prípade v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu,a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej
prevencie,atakýtotrestzodpovedávšetkýmpožiadavkámvyplývajúcimzust.§34ods.1,ods.4Tr.zák.,
a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov, ale aj zásadám ukladania

ochranných opatrení uvedených v ust. § 35 Tr. zák.

Odvolací súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku o treste z vyššie
uvedených dôvodov o odvolaní okresného prokurátora, považujúc ho za čiastočne dôvodné, rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, a to pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.