Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119212836
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8119212836.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobkýň: 1. K. N., E.. M., O..

X.X.XXXX, K.. XX.XX.XXXX, P. V. F., F. XX, 2. M. L., E.. N., O.. XX.X.XXXX, V. F., F. XX a 3. W. M.,
E.. N., O.. X.X.XXXX, V. F., F. XX, všetci zastúpení: Advokátska kancelária BABIN, PETKO & partners,
s.r.o., so sídlom v Prešove, Hlavná 29, IČO: 47253177, p r o t i žalovanému: R. P., O.. XX.X.XXXX, V.
F., Z. XX, zastúpený: Studio Legale, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 36811874, o určenie
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Z a s t a v u j e konanie o žalobe žalobkyne v 1.rade

II. Žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný m á voči žalobkyniam nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne žalobou z 8.8.2019 sa domáhali určenia, že žalobkyňa v 1.rade je podielovou
spoluvlastníčkouvpodiele1kparceleXXXX/Xovýmere276m2aparceleXXXX/Xovýmere24m2podľa
geometrického plánu č. XX/XXXX Ing. Ľubomíra Valkučáka a tiež, že je podielovou spoluvlastníčkou
v podiele 1 k parcele XXXX/XX o výmere 258m2 vedenej na LV XXXX M..Ú.. F.. Žiadali tiež určiť, že
podiel 1 k všetkým týmto parcelám patrí do dedičstva po poručiteľovi R. N. K.. XX.X.XXXX. Žalobu

odôvodnili tým, že rodičia žalobkýň v 2. a 3.rade (R. N. a žalobkyňa v 1.rade) uzavreli 14.3.1973
písomnú kúpnu zmluvu s U. R. R. L. k časti mpč. XXXX/a zo zápisnice XXXX k.ú. F. označenej parcelou
EN 2116 o výmere 297m2, číslo evidenčného listu 145. K žalobe pripojili aj dotazník na registráciu
zmluvy, podľa ktorého MsNV Sabinov nemal voči prevodu žiadne výhrady. Dňa 5.9.1973 rada MsNV
odboru výstavby v Sabinove rozhodla o prípustnosti stavby garáže na parcele 2116, ktorá v čase žaloby
bola vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v 1.rade. Žalobkyne v žalobe uviedli to, že spomínaní právni
predchodcovia užívali kúpený pozemok v súlade s tým, ako im ho predávajúci v prípade odovzdali,

zveľaďovali ho, oplotili a postavili spomínanú garáž. Po celý čas ho užívali nerušene ako vlastníci.
O tom, že ako vlastník nehnuteľnosti boli zapísané Východoslovenské tehelne n.p. sa dozvedeli až
potom, keď K. N. chcela predmetné nehnuteľnosti darovať svojim dcéram, neuviedli však kedy. Mali
za to, že vlastnícke právo k predmetným parcelám otec žalobkýň v 2. a 3.rade a žalobkyňa v 1.rade
vydržali, titulom pre dobromyseľnosť ich držby bola kúpna zmluva z roku 1973. Vlastníctvo podľa nich
nadobudli vydržaním najneskôr k 1.1.1992. V závere žaloby poukázali na to, že kúpna zmluva, ktorou
spornénehnuteľnostiboliprevedenénaprávnychpredchodcovžalovanéhojeabsolútneneplatnýprávny

úkon, keďže prevádzajúci nebol ich vlastníkom. Naliehavosť právneho záujmu na tejto určovacej žalobe
odôvodnili potrebou zosúladenia právneho stavu so skutočným stavom.2. Žalobkyňa v 1.rade zomrela po podaní žaloby 12.10.2019, súd preto pre stratu jej procesnej
spôsobilosti konanie o jej žalobe zastavil s poukazom na § 63 ods. 1 CSP. Keďže jej právnymi
nástupkyňami sú len jej dcéry - žalobkyne v 2. a 3.rade, nebolo potrebné rozhodnúť o pokračovaní v

spore s právnymi nástupcami žalobkyne v 1.rade. V dôsledku úmrtia spomínanej žalobkyne žalobkyne v
2.a 3.rade zmenili žalobný petit tak, že žiadali určiť, že do dedičstva po nebohej K. N. rod. Kubovej, zomr.
XX.XX.XXXX patrí podiel 1 k parcelám CKN 2116/1- záhrade o výmere 278m2, parcele CKN XXXX/
X-zastavanej ploche o výmere 24m2 a parcele CKN XXXX/XX- zastavanej ploche o výmere 256m2,
znázornených na geometrickom pláne č. 17/2019 zo dňa 9.8.2019 geodeta Ing. Ľubomíra Vaklučáka

a žiadali tiež určiť, že do dedičstva po nebohom R. N. K.. XX.X.XXXX patrí taktiež podiel 1 k tým
istým parcelám. Táto zmena žaloby bola ešte pred pojednávaním doručená aj právnemu zástupcovi
žalovaného, súd túto zmenu žaloby pripustil na pojednávaní s poukazom na § 139, § 140 ods. 1 a §
142 ods. 1, 2 CSP.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. V písomnom vyjadrení k nej uviedol, že sporné parcely nadobudol

kúpnymi zmluvami z 20.5.2019 a 5.4.2019 X.-XXXX/XX a X.. Dodal, že z obsahu kúpnej zmluvy
nadobúdateľov - právnych predchodcov žalobkýň nie je zrejmé, aký pozemok sa nadobúda a že podľa
neho práve kvôli tejto nejasnosti nebola daná zmluva registrovaná na štátnom notárstve, čo bolo
nevyhnutné podľa vtedajšej právnej úpravy pre nadobudnutie vlastníctva. Žalovaný ďalej poukázal na
bod 5 kúpnej zmluvy predloženej žalobcami, podľa ktorého odpredávatelia dávajú súhlas k tomu, aby si

kupujúci usporiadali aj vlastnícke vzťahy k prevádzanej nehnuteľnosti podľa skutočného odovzdania v
prírode. Je teda zrejmé, že existoval nevyriešený problém s tehelňami ohľadom prevádzaného pozemku
a preto kupujúci nemohli byť v dobrej viere, že im pozemok patrí. Vo vzťahu k parcele CKN XXXX/XX,
ktorá nebola ani uvedená v kúpnej zmluve z roku 1973, na vydržanie vlastníckeho práva k tejto parcele
chýbala dobrá viera. To, že tehelne pozemok neužívala, neznamená, že zaniklo im vlastnícke právo.

4. Žalobkyne v replike na vyjadrenie žalovaného zotrvali na argumentácii v žalobe a zdôraznili, že ich
právnipredchodcoviaužívalinerušenepredmetnéparcelyodroku1973t.j.46rokovniesvojvoľne,alena
základe odplatného právneho úklonu. Cítili sa nielen subjektívne, že sú vlastníkmi, ale boli tak vnímaní aj
objektívne, o čom svedčí súhlas bývalého MsNV k prevodu vlastníckeho práva a na vydanie stavebného

povolenia na garáž. Právni predchodcovia žalovaného po dobu 46 rokov neprejavili žiadny nesúhlas s
užívaním sporných pozemkov právnymi predchodcami žalobkýň.

5. Žalovaný v duplike na repliku žalobkýň zdôraznil, že podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom v čase uzavretia kúpnej zmluvy z roku 1973 vlastníctvo pri prevode nehnuteľnosti

prechádzalo až registráciou zmluvy. Práve kupujúci boli povinní zmluvu registrovať na štátnom
notárstve, vyplýva to aj z bodu 4 zmluvy, čo však neurobili a preto im chýba dobrá viera na
vydržanie predmetných pozemkov. K parcele KN XXXX/XX o výmere 256m2 však žalobkyne nepredložili
žiadny nadobúdací titul, aj keď nešlo o zanedbateľnú výmeru. Uviedol, že k vydržaniu nemôže dôjsť
pri neospravedlniteľnom právnom omyle, ktorý vychádza z neznalosti celkom jednoznačného a

zrozumiteľného ustanovenia zákona. Pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý
sa oboznámil so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť (napr. rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR 3Cdo/97/2009, 4Cdo/283/2009, 5Cdo/30/2010, 3MCdo/7/2010, 3MCdo/8/2010,
6MCdo/5/2010 a 7Cdo/12/2011).

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkýň, písomným vyjadrením strán, kúpnou zmluvou zo
dňa 14.3.1973, dotazníkom a čestným vyhlásením na registráciu kúpnej zmluvy, geometrickým plánom
Ing. Ľubomíra Valkučáka č. 17/2019 zo dňa 9.8.2019, osvedčením o dedičstve 26D/1369/2003 zo dňa
11.5.2004, rozhodnutím rady MsNV odboru výstavby v Sabinove zo dňa 5.9.1973, výpisom z LV č. XXXX
k.ú. F., písomným vyjadrením JUDr. Jozefa Vašku likvidátora spoločnosti Východoslovenské tehelne š.p.

v likvidácii, písomným vyjadrením spoločnosti BRUN SLOVAKIA s.r.o., výpismi z LV č. XXXX a XXXX
k.ú. F., ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

7. Dňa XX.X.XXXX bola uzavretá a jej účastníkmi podpísaná písomná kúpna zmluva medzi
predávajúcimi U. R. R. L. a kupujúcimi R. a K. N.. V bode 1 zmluvy bolo uvedené, že predávajúci

odpredávajú časť nehnuteľnosti zapísanej v protokole č. XXXX k mpč. XXXX/a pod V., V., ale len časť,
ktorá zostala po odobratí plochy pre tehelne a ktorá je podľa EN označená parcelou č. XXXX o výmere
297m2 ako neplodná plocha, č.ev. listu XXX za kúpnu cenu 500 Kčs.8. V bode 2 zmluvy je uvedené, že kupujúci kupujú nehnuteľnosť opísanú v bode 1 tak, ako im ju
predávajúci v prírode odovzdali.

9. V bode 4 bolo dohodnuté, že všetky dávky a poplatky vyplývajúce z tejto zmluvy budú znášať kupujúci.

10. V bode 5 je obsiahnutý súhlas predávajúcich k tomu, aby si kupujúci usporiadali aj vlastnícke vzťahy
k prevádzanej nehnuteľnosti podľa skutočného odovzdania v prírode.

11. Dňa 2.2.1973 bol vyplnený aj dotazník a čestné vyhlásenie pre registráciu vyššie uvedenej zmluvy,
v ktorom MsNV v Sabinove nemalo voči prevodu žiadne námietky. Žalobkyne zhodne uviedli, že tento
dotazník a prípravu na registráciu zmluvy vybavovali ich rodičia, k registrácii však napokon nedošlo
z finančných dôvodov, keďže za registráciu bolo potrebné zaplatiť poplatok, na ktorý nemali finančné
prostriedky.

12. Rada MsNV v Sabinove odbor výstavby vydala X.X.XXXX pod č. Vyst. XXX/XXXX R. N. rozhodnutie
o povolení výstavby garáže na parcelu č. 2116 k.ú. Sabinov.

13. Garáž bola postavená podľa vyjadrenia žalobkýň v roku XXXX, má súpisné číslo XXXX a je
postavenánaparceleCKNXXXX/X.JejvýlučnouvlastníčkousastalapôvodnážalobkyňaK.N.dedením

26D/1369/03, čo vyplýva z LV č. XXXX k.ú. F.. Ide o dedenie po manželovi R. K. XX.X.XXXX. Z
dedičského rozhodnutia 26D/1369/03, Dnot 183/03 zo dňa 11.5.2004 vyplýva, že predmetom dedenia,
pokiaľ ide o nehnuteľnosti po poručiteľovi, bol len podiel 1 spomínanej garáže.

14. Predmetom sporu sú parcely, ktoré sú znázornené na geometrickom pláne Ing. Ľubomíra Valkučáka

č. XX/XXXX zo dňa 9.8.2019 overeného 13.9.2019 ako parcely XXXX/X-záhrada o výmere 278m2, č.
XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 24m2 a č. XXXX/XX-zastavená plocha o výmere 256m2. Parcely
M. XXXX/X R. XXXX/X pritom vznikli z parcely W.-M. XXXX zapísanej na LV č. XXXX k.ú. F. a parcela
č. XXXX/XX vznikla z parcely C-KN XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX k.ú. F.. Podľa tvrdenia žalobkýň
totiž tieto parcely boli predmetom kúpnej zmluvy z roku 1973.

15. Parcela CKN XXXX/XX o výmere 258m2 je zapísaná na LV č. XXXX k.ú. Sabinov vo výlučnom
vlastníctve žalovaného na základe kúpnej zmluvy X.-XXX/XXXX.

16. Parcela W. XXXX-orná pôda o výmere 311m2 je zapísaná na LV č. XXXX k.ú. F. taktiež vo výlučnom

vlastníctve žalovaného na základe kúpnej zmluvy X..

17. Žalovaný založil do spisu písomné vyjadrenie spoločnosti BRUN SLOVAKIA s.r.o., z ktorého vyplýva,
že táto spoločnosť predala žalovanému pozemky - parcely CKN XXXX/XX R. XXXX/XX kúpnou zmluvou
z 5.4.2019. Uvedená spoločnosť zároveň prehlásila, že nie je si vedomá, aby uvedená parcela bola

predmetom užívania tretej osoby. To isté vyhlásenie učinil aj likvidátor Východoslovenských tehelní š.p.
v likvidácii JUDr. Jozef Vaško v dôsledku realizácie dodatočnej likvidácie majetku predávajúcich U. Š. R.
E. U. ako podielových spoluvlastníkov parcely EKN XXXX každý v 1, ktorú predali žalovanému kúpnou
zmluvou č. 10/2019 z 20.5.2018.

18. Žalobkyne tvrdili, že sporné parcely užívali ako vlastníci od roku 1973, teda od ich kúpy po celý
čas nerušene ako ich vlastníci. Pozemky už v čase kúpy od ich bývalých užívateľov predávajúcich L.
boli ohradené po celom obvode a v tom istom rozsahu ich začali užívať aj kupujúci, teda ich právni
predchodcovia, ktorí v rokoch 1974 až 1976 na mieste pôvodného oplotenia postavili terajšie oplotenie.
V roku 1973 na časti pozemku postavili garáž, pričom po celý čas užívania týchto pozemkov nikdy

žiadne spory ohľadom nich neboli, nikto si žiadne vlastnícke nároky na tieto pozemky po celý čas nerobil.
Potvrdili však, že dane za tieto pozemky nikdy neplatili.

19. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

20. Jedným z originárnych (pôvodných) spôsobov nadobudnutia vlastníctva je aj vydržanie. To je
upravené v aktuálnom Občianskom zákonníku v § 134.21. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

22. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

23. Inštitút vydržania bol zavedený do Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.1964 až jeho novelou
zákonom č. 131/19823 Zb. účinnou od 1.4.1983, avšak s viacerými obmedzeniami. K pozemku, ku
ktorému mohlo byť zriadené právo osobného užívania mohla len fyzická osoba, ktorá ho mala v držbe
10 rokov vydržať vlastníctvo, ale len pre štát a občan mal právo len na uzavretie dohody o jeho osobnom
užívaní. Ak bol pozemok v socialistickom vlastníctve, vôbec nemohlo dôjsť k jeho vydržaniu. Tieto
obmedzenia vydržania boli odstránené neskoršou novelou a to zákonom č. 509/1991 Zb. s účinnosťou

od 1.1.1992, teda k vydržaniu mohlo dôjsť najskôr k 1.1.1992.

24. Podmienkami pre vydržanie podľa aktuálnej právnej úpravy sú: predmet vydržania, subjekt,
oprávnená držba a vydržacia doba, ktorá u nehnuteľnosti je 10 rokov.

25. Rozhodujúce v danom spore bolo posúdenie, či u právnych predchodcov žalobkýň existovala
oprávnená držba sporných pozemkov, ktorá musí trvať počas celej vydržacej doby. Oprávnená držba je
upravenáv§130ods.1Občianskehozákonníka.Podľacitovanéhoustanoveniaakjedržiteľsozreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

26. Držba predpokladá vôľu držať (animus possidenti) a faktické ovládanie (corpus possesionis).
Oprávnená držba znamená, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto
dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Uvedené podmienky musia byť splnené súčasne.
V dobrej viere je držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo právo patrí, hoci v skutočnosti

tomu tak nie je. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa vzťahuje buď k
právnym skutočnostiam a k osobám, alebo k právnej úprave. V odbornej literatúre aj judikatúre panuje
zhoda, že posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie, je potrebné hodnotiť objektívne a nie podľa
subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia účastníka) a že je potrebné vždy brať do úvahy, či
držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu

od každého požadovať, nemal resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o
tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera môže nastať len pri ospravedlniteľnom omyle, teda
takom, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú
možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Zásada „ignorantia iuris
non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) sa uplatňuje aj v súčasnom práve. Právny omyl

držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka
platného v dobe, kedy sa držiteľ uchopí držby, nie je ospravedlniteľný (Ochrana vlastníctva a držby v
Občianskom zákonníku, autor J. Spáčil, vydavateľstvo C.H. Beck, strana 224; ale tiež rozhodnutia NS
SR 3MCdo/7,8/2011 zo dňa 31.10.2011, 7Cdo/12/2011 zo dňa 29.2.2012).

27. V danom prípade v čase uzavretia kúpnej zmluvy bol upravený spôsob nadobudnutia vlastníctva pri
kúpe v § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.7.1969 do 31.12.1982) tak, že k
zmluve o prevode nehnuteľností je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza
registráciou zmluvy.

28. Ak sa kupujúci (právni predchodcovia žalobkýň) ujali v roku 1973 držby pozemku na základe kúpnej
zmluvy, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom, hoci zákon takúto registráciu vyžadoval, nemohli
byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sú ich vlastníkmi, aj keď subjektívne mohli byť o
svojom vlastníctve presvedčení. Požiadavka na registráciu zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti
bola v Občianskom zákonníku jasne a jednoznačne vymedzená v už citovanom § 134 ods. 2. K tomuto

právnemu záveru dospel aj NS SR v uznesení 4Cdo/283/2009 zo dňa 27.10.2010. Uviedol, že len
výnimočne možno právny omyl držiteľa ospravedlniť a to vtedy, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa
rôzny výklad. Rozhodne to však nie je tento prípad pri úplne zrozumiteľnom zákonom ustanovení v §
134 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K podobnému záveru dospel NSSR aj v rozsudku 7Cdo/12/2011 zodňa 29.2.2012, ale aj v uznesení 6MCdo/5/2010 zo dňa 20.4.2011, rozsudku 3MCdo/7,8/2011 zo dňa
31.10.2011. V rozsudku 7Cdo/12/2011 sa uvádza, že pre dobrú vieru kupujúcich o ich vlastníctve sa
vyžaduje nielen písomná zmluva, ale aj jej registrácia.

29. Pre úplnosť súd dodáva, že k totožnému právnemu záveru dospel aj NS ČR v rozhodnutí
zverejnenom v Súbore rozhodnutí NS vydanom nakladateľom C.H.Beck pod C1481 a uvedený právny
záver sa cituje aj v už spomínanej publikácii Občan a ochrana vlastníctva v OZ autora J. Spáčila na
strane 227.

30. To, že v tomto prípade nepostačovala pre dobromyseľnosť držby len písomná kúpna zmluva a teda,
že kupujúci nemohli byť dobromyseľní, že im kúpené pozemky patria, je zrejmé aj z bodu 5 kúpnej
zmluvy, keď samotní predávajúci v zmluve im dali súhlas na usporiadanie vlastníctva k predmetným
pozemkom. Právni predchodcovia žalobkýň si preto museli byť vedomí toho, že je nejaký problém so
zápisom vlastníctva a že je potrebné toto vlastníctvo vysporiadať. Súd poukazuje tiež na to, že samotní

právni predchodcovia žalobkýň začali vybavovať registráciu zmluvy, teda museli alebo minimálne mali
vedieť, že k prevodu vlastníctva dochádza až registráciu zmluvy (čo súd vysvetlil v predchádzajúcej
časti rozsudku) a to, že registráciu nedotiahli do konca len z dôvodu, že pre finančné problémy nemali
z čoho zaplatiť poplatok za registráciu (ktorý vzhľadom na kúpnu cenu 500Kčs nemohol byť vysoký) je
irelevantné, ale aj táto skutočnosť nabúrava tvrdenie o ich dobromyseľnosti pri nadobúdaní pozemkov.

31. Pre absenciu oprávnenej držby právnymi predchodcami žalobkýň v dôsledku neregistrovania kúpnej
zmluvy z roku 1973 nemohlo preto dôjsť k vydržaniu sporných pozemkov a súd preto túto žalobu
zamietol. Pre úplnosť však dodáva, že vo vzťahu k parcele CKN XXXX/XX, ktorá ani nebola predmetom
kúpnej zmluvy jednoznačne chýbala dobrá viera kupujúcich a to aj v prípade, ak by bolo preukázané

tvrdenie žalobkýň, že predávajúci im v prírode ukázali ako predmet prevodu aj tento pozemok. Ten
totiž má takmer tú výmeru ako pozemok uvedený v zmluve a už táto skutočnosť jednoznačne vylučuje
dobromyseľnosť kupujúcich. V zmluve bola totiž jasne uvedená nielen výmera kupovaného pozemku
(297m2), ale tiež číslo parcely (XXXX). Pri bežnej opatrnosti teda kupujúci sa nemohli domnievať, že
kupujú aj ďalšiu parcelu (XXXX/XX) a dokonca o 258m2 viac.

32. Žalobkyne v replike na vyjadrenie žalovaného žiadali, aby súd pri posudzovaní ich nároku vychádzal
zo záverov nálezu Ústavného súdu SR I.ÚS 549/2015 z 16.3.2016. V danom prípade však išlo o úplne
odlišný skutkový stav, keď sťažovateľ nadobudol kúpnou zmluvou od úpadcu nehnuteľnosti v rámci
konkurzu, teda so súhlasom konkurzného súdu a následne bol aj povolený vklad jeho vlastníckeho

práva na základe tejto kúpnej zmluvy. Neskôr bolo spochybnené vlastníctvo prevodcu a Ústavný súd
považoval za primárnu ochranu dobromyseľného nadobúdateľa. Išlo teda o prelomenie zásady „nemo
plus iuris ad aluim transfere potest quam ipse habet (nikto nemôže previesť na iného viac práv než má
sám). Poukázal na nutnosť posunu doterajšej judikatúry favorizujúcej dodržiavanie spomínanej zásady
tak, aby súdy poskytli ochranu tej osobe, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý, jej druhou stranou

prezentovaný skutkový stav, navyše ak bol potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a
najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci (katastrálny úrad, konkurzný súd a pod.).

33. Súd len upozorňuje, že právny záver z tohto nálezu je práve v neprospech žalobkýň, ktoré
spochybňujú vlastníctvo žalovaného k sporným pozemkom tvrdiac, že predávajúci, od ktorých ich kúpil,

neboli ich vlastníkmi a poukázali pri tejto argumentácii práve na spomínanú zásadu „nemo plus iuris... „.
Je však nepochybné, že na príslušnom LV museli byť zapísaní ako vlastníci predávajúci, keďže žalovaný
ako kupujúci bol zapísaný na základe príslušných kúpnych zmlúv ako výlučný vlastník rozhodnutím
katastrálneho úradu o povolení vkladu. Bol preto v dobrej viere ako nadobúdateľ a to aj v prípade, že
by skutočným vlastníkom bol niekto iný (napr. právni predchodcovia žalobkýň). Podľa nálezu, na ktorý

žalobkyne poukazujú, však súdy by mali považovať za prioritný princíp ochrany dobrej viery žalovaného
ako ďalšieho nadobúdateľa, ktorému aj správny orgán potvrdil vlastníctvo v katastrálnom konaní, teda
odkaz na tento nález nebol pre nevhodný.

34. Súd sa nestotožňuje s názorom prezentovaným v náleze Ústavného súdu SR II.ÚS 484/15 zo dňa

14.11.2018, na ktorý žalobkyne poukázali až na pojednávaní a podľa ktorého pre vydržanie postačuje
aj ústna kúpna zmluva. Tento názor súd považuje za aktuálnej rozhodovacej činnosti súdov za úplne
ojedinelý a navyše v zásadnom odklone od doteraz jednotnej judikatúry a odbornej literatúry, podľa ktorej
nie je rozhodujúci subjektívny pocit a presvedčenie držiteľa o jeho dobrej viere, že mu vec patrí, alerozhodujúce je toto posúdenie z objektívneho hľadiska, teda či by aj každý iný držiteľ v obdobnej situácii
pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od neho vzhľadom na okolnosti prípadu držiteľ nemal alebo nemohol
maťdôvodnépochybnostiotom,žemuvecpatrí.Ideozásadnýodklonajoddoposiaľjednotnéhonázoru

o zásade neospravedlniteľnosti právneho omylu vzhľadom na všeobecne platnú zásadu „neznalosť
zákona neospravedlňuje“ s pripustením jedinej výnimky, ak znenie zákona je nejasné. Preto aj NS ČR
uviedol, že ústna kúpna zmluva ohľadom nehnuteľnosti nepostačuje k nadobudnutiu vlastníckeho práva
vydržaním a to v rozhodnutí 22Cdo/432/2003 zo dňa 20.3.2003. Poukázať možno aj na rozsudok NS
SR 3Cdo/12/2010, kedy išlo o prípad písomnej kúpnej zmluvy z roku 1943, ktorá nebola zapísaná

do pozemkovej knihy. NSSR uviedol, že nebola splnená podmienka pre vydržanie a to oprávnenosť
držby na základe tejto kúpnej zmluvy, keďže skutočnosť, že zmluva nebola zapísaná do pozemkovej
knihy musela objektívne vyvolať pochybnosti o vlastníctve u držiteľov, nakoľko bolo všeobecne známe,
že podľa vtedy platného právneho stavu sa vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobúdalo až zápisom
do pozemkovej knihy a nie už uzavretím kúpnej zmluvy. Dlhodobá držba týchto nehnuteľností preto
nepostačovala pre splnenie podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.

35. Na záver k argumentácii, že pri právnom názore vyslovenom súdom by prakticky boli vylúčené
prípady vydržania súd uvádza ako príklad vydržania v dôsledku kúpnej registrovanej zmluvy (alebo po
povolení vkladu), ktorá by bola z nejakého dôvodu neplatná alebo by išlo o prípad kúpeného oploteného
pozemku vo väčšom rozsahu ako to vyplývalo zo zmluvy (prípady tzv. prihradenia pozemku), pričom

podľa súdnej praxe sa v takomto prípade toleruje výmera naviac okolo 20%, v úplne výnimočných
prípadoch, ak by išlo o pozemok nepravidelného tvaru maximálne o 50%.

36. Žalobkyne navrhli doplniť dokazovanie výsluchom svedkov, ktorých uviedli v replike na vyjadrenie
žalovaného, avšak títo svedkovia sa mali vyjadriť len k užívaniu sporných pozemkov. Okolnosti ohľadom

ich užívania však neboli sporné, žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobkýň uvedené už v žalobe žiadnym
spôsobom nespochybnil a preto s poukazom na § 151 ods. 1 CSP platí fikcia o jeho nespornosti.
Zároveňsúdvtejtosúvislostizdôrazňuje,žeto,žespornépozemkyužívalirodičiažalobkýňodroku1973
nepostačuje pre záver o vydržaní, čo súd rozobral v predchádzajúcej časti rozsudku. Až na pojednávaní
žalobkyne navrhli výsluch likvidátora Východoslovenských tehelní š.p., tento návrh bol však podaný v

rozporesozásadousudcovskejkoncentrácieuvedenejv§153CSP.Ideoprostriedokprocesnéhoútoku,
ktorý mali žalobkyne predložiť súdu včas, urobil tak však až na pojednávaní, čo by znamenalo, že súd
by musel pojednávanie odročiť a to je v rozpore s ustanovením § 153 ods. 2 CSP. Navyše však ani tento
dôkaz, vzhľadom na vyššie uvedený právny záver súdu, súd nepovažoval za účelný.

37. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
Žalovaný bol v spore v celom rozsahu úspešný a preto súd mu priznal nárok na plnú náhradu trov
konania, nakoľko nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len vo výnimočných
prípadoch.

38. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.