Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 23, 2021

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 8T/115/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0020010672
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Vojtko

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2021:0020010672.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce samosudca JUDr. Stanislav Vojtko, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

23.6.2021 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

Q. okres Michalovce,

j e v i n n ý , ž e

ako poberateľovi peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
- družky Adely Ladičovej, priznaného mu rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce,
odborom sociálnych vecí a rodiny Michalovce, pracovisko Veľké Kapušany, pod č. MI2/ÚSVAR/
SOC/2013/50959 zo dňa 21.10.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.11.2013, aj napriek
náležitému poučeniu o povinnosti úradu písomne ohlásiť do ôsmich dní zmeny majetkových a rodinných

pomerov, ktoré by mohli mať vplyv na výšku alebo ďalšie poberanie príspevku, úmyselne neoznámil
tomuto orgánu štátnej správy, že počas obdobia poberania finančného príspevku nemohol opatrovať
svoju družku Adelu Ladičovú, nakoľko od 6.7.2017 do 28.2.2018 bol vo výkone trestu odňatia slobody,
eda v uvedenom období neoprávnene prevzal finančné prostriedky, čím Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Michalovce spôsobil škodu vo výške 1.946,53 €,

t e d a

-zoštátnehorozpočtuvylákalodinéhopríspevok,ktoréhoposkytnutiealebopoužitiejepodľavšeobecne
záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal, a to tým, že ho uviedol do omylu
v otázke ich splnenia,

č í m s p á c h a l

- prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j epodľa § 225 ods. 1 za použitia § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. h/, m/ Trestného zákona
na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 (troch) rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona r u š í výrok o spoločnom treste odňatia slobody v trvaní 6
(šiestich) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a výrok
o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 (troch) rokov uložené
obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 19.8.2020, sp. zn. 8T/55/2020, ako aj

všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce podal dňa 13.11.2020 obžalobu na Martina Ladiča pre
prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona ktorého sa mal dopustiť tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1
Trestného poriadku, pričom obžalovaný vyhlásil, že je nevinný.

Na hlavnom pojednávaní súd následne vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom
svedkov JUDr. Dany Staškovej a Mgr. Alici Lörinczovej a prečítaním listinných dôkazov.

Obžalovaný Martin Ladič pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol poberateľom
opatrovateľského príspevku, nakoľko opatroval svoju družku Adelu Ladičovú, ktorá je ťažko zdravotne

postihnutá - je slepá. Tento opatrovateľský príspevok chodil obžalovanému každý mesiac na účet,
ktorý má zriadený vo VÚB. Keď bol obžalovaný vzatý do výkonu trestu odňatia slobody, chodil
mu tento príspevok naďalej na účet, pričom peniaze z bankomatu vyberal Elemír Ladič, ktorému
družka obžalovaného Adela Ladičová dala bankomatovú kartu. Elemír Ladič však tento opatrovateľský
príspevok družke obžalovaného nedával. O tejto skutočnosti sa obžalovaný dozvedel od svojej družky,

ktorá mu to oznámila telefonicky v čase, keď bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody.
Obžalovaný nevedel, že mal povinnosť do 8 dní oznámiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
že nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, a že teda už neopatruje svoju družku. Pokiaľ ide o
rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zo dňa 21.10.2013, ktorým mu bol
priznaný opatrovateľský príspevok vo výške 220,50 €, obžalovaný potvrdil, že podpis na poštovej

doručenke k tomuto rozhodnutiu je jeho, avšak uviedol, že on nevie čítať ani písať.

Svedkyňa JUDr. Dana Stašková pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce ako referent vymáhania pohľadávok. Obžalovanému bol
priznaný opatrovateľský príspevok, ktorého podmienkou bola celodenná starostlivosť o opatrovanú

osobu, v tomto prípade o Adelu Ladičovú. O tento príspevok si obžalovaný požiadal, pričom pri podávaní
žiadosti musí byť každý žiadateľ poučený pracovníčkou o tom, že je povinný oznámiť každú zmenu
trvania podmienok poskytovania tohto príspevku do 8 dní. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v čase
od 6.7.2017 vo výkone trestu odňatia slobody a teda sa preukázateľne nemohol celodenne starať o svoju
družku, bolo rozhodnuté, že obžalovaný je povinný vrátiť príspevok vo výške 1.946,53 €. Voči tomuto

rozhodnutiu obžalovaný nepodal odvolanie a je teda právoplatné.

Svedkyňa Mgr. Alica Lörinczová pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že od roku 1995
pracuje na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, pracovisko Veľké Kapušany, na
oddelení peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP, pričom niekedy v roku 2013 prijala aj žiadosť

obžalovaného o príspevok na opatrovanie svojej družky. Následne svedkyňa na základe posudku, ktorévydáva posudkové oddelenie, vydala rozhodnutie o priznaní príspevku. Svedkyňa pri podávaní žiadosti
obžalovaného ústne poučila o tom, že je povinný do 8 dní oznámiť zmenu podmienok poskytovania
peňažnéhopríspevkunaopatrovanie. Svedkyňaďalejuviedla,žetaktoústnepoučujekaždéhožiadateľa

o príspevok. pričom žiadateľ je následne o tom písomne poučený aj v samotnom písomnom rozhodnutí
o priznaní príspevku.

Zo žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie zo dňa 1.10.2013 vyplýva, že obžalovaný
daného dňa požiadal Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce na pracovisku vo Veľkých

Kapušanoch o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie Adely Ladičovej, nar. 26.6.1986, bytom
Drahňov č. 243.

Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, pracovisko Veľké Kapušany, zo dňa
21.10.2013, č. MI2/ÚSVAR/SOC/2013/50959, bolo žiadosti obžalovaného vyhovené a s účinnosťou od
1.10.2013 mu bol priznaný peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným

postihnutím, ktorou je Adela Ladičová, nar. 26.6.1986, bytom Drahňov č. 243, mesačne vo výške 220,52
€. V odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, že fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych vzťahov
vo veciach kompenzácie, je povinná oznámiť príslušnému úradu do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach
rozhodujúcich na trvanie nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu, na jeho výšku, výplatu, zánik
nároku (napr. zmenu majetkových, príjmových, rodinných pomerov, zmenu trvalého pobytu, umiestnenie

v zariadení sociálnych služieb, pobyt v zdravotníckom zariadení a podobne).

Z fotokópie poštovej doručenky vyplýva, že vyššie uvedené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Michalovce zo dňa 21.10.2013 bolo obžalovanému doručené dňa 24.10.2013.

Podľa žiadosti zo dňa 3.6.2014, obžalovaný požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce
o vyplácanie peňažného príspevku na kompenzáciu bezhotovostným prevodom na účet v banke.

Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, pracovisko Veľké Kapušany, zo
dňa 30.4.2018, č. MI2/RSVaR/SOC/2018/18474-0019, bolo rozhodnuté, že obžalovanému sa odníma

peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím - Adely Ladičovej,
nar.26.6.1986,bytomDrahňovč.243,súčinnosťouod6.7.2017ajehovýplatasaod6.7.2017zastavuje.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že príspevok bol odňatý na základe potvrdenia Generálneho
riaditeľstva, Zboru väzenskej a justičnej stráže, zo dňa 11.4.2018, v ktorom je uvedené, že od 6.7.2017
je obžalovaný vo výkone trestu v ÚVTOS Košice.

Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, pracovisko Veľké Kapušany, zo dňa
30.4.2018, č. MI2/RSVaR/SOC/2018/18474-0020, bolo rozhodnuté, že obžalovaný je povinný vrátiť
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce neprávom vyplatenú pomernú časť peňažného
príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v sume 1.946,53 €. Z

odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že tento peňažný príspevok bol obžalovanému neprávom
vyplatený v období od 6.7.2017 do 28.2.2018, keďže neoznámil tunajšiemu úradu, že od 6.7.2017 je
v ÚVTOS Košice.

Podľa potvrdenie Generálneho riaditeľstva, Zboru väzenskej a justičnej stráže, zo dňa 11.4.2018 je

obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Košice od 6.7.2017.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd zato, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozsudku, a spáchal ho obžalovaný Martin Ladič. Dokazovaním bolo preukázané, že
obžalovanýdňa1.10.2013požiadalÚradpráce,sociálnychvecíarodinyMichaloveopeňažnýpríspevok

na opatrovanie svojej družky Adely Ladičovej, na základe ktorej mu bol rozhodnutím Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Michalovce, pracovisko Veľké Kapušany, zo dňa 21.10.2013, č. MI2/ÚSVAR/
SOC/2013/50959, tento príspevok priznaný, pričom mu bol vyplácaný mesačne na účet v banke.
Následne bolo preukázané, že obžalovaný bol dňa 6.7.2017 dodaný do výkonu trestu odňatia slobody
v ÚVV a ÚVTOS Košice, pričom obžalovaný, ako sám uviedol pri výsluchu na hlavnom pojednávaní,

neoznámilÚradupráce,sociálnychvecíarodinyMichalovce,žeodtohtodňaužneopatrujesvojudružku.
Obžalovaný sa bránil tým, že nevedel, že túto skutočnosť má niekomu oznamovať. Táto obrana však
bola vyvrátená výpoveďou svedkyne Mgr. Alici Lörinczovej, ktorá uviedla, že ako zamestnankyňa Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, pracovisko Veľké Kapušany, na oddelení peňažnýchpríspevkov na kompenzáciu ŤZP, prijala žiadosť obžalovaného o peňažný príspevok na opatrovanie,
pričom obžalovaného pri podávaní žiadosti ústne poučila o tom, že je povinný do 8 dní oznámiť zmenu
podmienok poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie. Vzhľadom na dlhší časový odstup a

množstvo iných žiadateľov o príspevok, ktorých svedkyňa za tú dobu riešila, je zrejmé, že svedkyňa
si nemohla jednoznačne pamätať, či skutočne dňa 1.10.2013 poučila práve obžalovaného, avšak
svedkyňa uviedla, že takto ústne poučuje každého žiadateľa o príspevok. V takomto prípade je podľa
názoru súdu krajne nepravdepodobné, žeby svedkyňa práve obžalovaného poučiť zabudla.

V prípade, žeby aj svedkyňa Mgr. Alica Lörinczová nepoučila obžalovaného o jeho povinnosti oznámiť
zmenu podmienok poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie, nič to nemení na skutočnosti, že
obžalovaný potom, čo nastúpil výkon trestu odňatia slobody, vedel, že už neopatruje svoju družku, a že
mu teda peňažný príspevok za opatrovanie nepatrí. Táto skutočnosť vyplýva z logiky veci a obžalovaný
aninemuselbyťpoučený,abypochopil,žekeďneopatrujesvojudružku,takmunepatrízajejopatrovanie
príspevok. Obžalovaný pritom na základe telefonického hovoru so svojou družkou Adelou Ladičovou

dobre vedel, že na jeho účet mu naďalej tento príspevok prichádza.

Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že obžalovaný napriek tomu, že jednoznačne vedel, či
už poučený bol alebo nie, že od 6.7.2017 nemá nárok na peňažný príspevok, túto skutočnosť neoznámil
tomu, kto mu tento príspevok vyplácal, a príspevok napriek tomu naďalej poberal tým spôsobom, že mu

príspevok chodil každý mesiac na účet.

Takétokonanieobžalovanéhobolopretopotrebnékvalifikovaťakoprečinsubvenčnéhopodvodupodľa§
225 ods. 1 Trestného zákona, keďže obžalovaný zo štátneho rozpočtu vylákal príspevok na opatrovanie
svojej družky Adely Ladičovej, tým spôsobom, že Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Michalovce

uviedol do omylu, že od 6.7.2017, kedy nastúpil výkon trestu odňatia slobody, stále spĺňa podmienku
jeho poskytnutia, t.j. že stále osobne opatruje svoju družku Adelu Ladičovú. Takýmto konaním pritom
spôsobil škodu vo výške 1.946,53 €, čo predstavuje podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona malú škodu.
Po subjektívnej stránke konal obžalovaný v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona,
keďže vedel, že mu príspevok za opatrovanie nepatrí, a chcel si ho ponechať, čo vyplýva z toho, že túto

skutočnosť neoznámil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce.

Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa správy Obecného úradu Drahňov zo dňa 18.9.2020, obžalovaný je slobodný a žije v družobnom
pomere s družkou Adelou Ladičovou, nar. 26.6.1986, pričom spolu vychovávajú štyri maloleté deti
(otcovstvo bolo priznané len u dvoch detí). Obaja bývajú v rodinnom dome v slabých sociálnych
podmienkach, pričom obžalovaný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, na verejnosti sa správa slušne

a pred komisiou ochrany verejného poriadku nebol prerokovaný a neboli mu uložené žiadne opatrenia.

Podľa odpisu registra trestov zo dňa 30.10.2020 bol obžalovaný 13x súdne trestaný, väčšinou za
majetkovú trestnú činnosť, pričom naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu
Michalovce, zo dňa 20.10.2019, sp. zn. 0T/247/2019, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania

prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, za čo
mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov so zaradením do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a taktiež zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na dva
roky. Tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 20.12.2019.

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce, zo dňa 19.8.2020, sp. zn. 8T/55/2020, bol obžalovaný uznaný
za vinného zo spáchania pokračujúceho prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený spoločný nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní šiestich mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a
taktiež trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu troch rokov. Zároveň

bol podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona zrušený v trestnom rozkaze Okresného súdu Michalovce zo
dňa 20.12.2019, sp. zn. 0T/247/2019, výrok o vine obžalovaného o prečine marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, výrok o treste, ktorým bol obžalovanému
uložený trest odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu sostredným stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 24
mesiacov, ako aj všetky ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Obžalovaný spáchal prečin subvenčného podvodu pred vyhlásením rozsudku Okresného súdu
Michalovce, zo dňa 19.8.2020, sp. zn. 8T/55/2020, ktorým bol uznaný vinným z pokračujúceho prečinu
mareniavýkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.d/Trestnéhozákona.Súdpretovzmysle
§ 42 ods. 1 Trestného zákona ukladal obžalovanému za prečin subvenčného podvodu podľa § 225
ods. 1 Trestného zákon a pokračujúci prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.

1 písm. d/ Trestného zákona, za ktorý bol odsúdený vyššie uvedeným rozsudkom, súhrnný trest podľa
zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Týmto zákonným
ustanovením je § 225 ods. 1 Trestného zákona, kde trestná sadzba trestu odňatia slobody je určená
v rozmedzí 1 až 5 rokov.

Vzhľadom k tomu, že obžalovanému bol rozsudkom Okresného súdu Michalovce, zo dňa 19.8.2020, sp.

zn.8T/55/2020,uloženýnepodmienečnýtrestodňatiaslobody,súdspoukazomna§42ods.2Trestného
zákona, podľa ktorého súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom, ukladal
obžalovanému opäť nepodmienečný trest odňatia slobody.

Pri určovaní výmery súhrnného trestu odňatia slobody súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť,
pričom priťažujúcou okolnosťou bolo podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona to, že spáchal viac trestných
činov a podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona to, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený (trestný
rozkaz Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 0T/255/2015, a trestný rozkaz Okresného súdu Michalovce,
sp. zn. 3T/21/2017). Vzhľadom k tomu, že u obžalovaného prevažoval pomer priťažujúcich okolnosti

nad poľahčujúcimi, súd v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby
trestného činu (12 mesiacov) o jednu tretinu, t.j. o 16 mesiacov, na 28 mesiacov, pričom ako základ na
zvýšenie tejto dolnej hranice bral súd rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej
trestnej sadzby (12 mesiacov až 5 rokov = 60 mesiacov), teda 48 mesiacov.

Súd teda ukladal obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody v rozmedzí trestnej sadzby 28 mesiacov
až 60 mesiacov (5 rokov).

Po prihliadnutí na všetky vyššie uvedené kritéria na ukladanie trestu, najmä na závažnosť trestného
činu, súd dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici takto zvýšenej trestnej

sadzby vo výmere 28 mesiacov bude dostatočné na prevýchovu obžalovaného a zároveň iných odradí
od páchania takejto trestnej činnosti.

Pre výkon tohto trestu súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol v posledných

desiatich rokov pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin (rozsudok Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 4T/44/2005 - vykonanie trestu
18.7.2008).

Súd zároveň v zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o spoločnom treste odňatia slobody

v trvaní 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a
výrok o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 rokov uložené
obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 19.8.2020, sp. zn. 8T/55/2020, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Vzhľadom k tomu, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 19.8.2020, sp. zn. 8T/55/2020, bol
obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 rokov,
súd podľa § 42 ods. 2 Trestného zákon uložil obžalovanému aj tento trest, a to opäť na dobu 3 rokov.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením
rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok
vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na

Okresnom súde Michalovce.