Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. september 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13Csp/201/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116226034
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8116226034.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: G. T., L..: XX.X.XXXX,

J. R. X, XXX XX G., zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, proti žalovanému: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:
36 432 105, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o.,
Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je uvedená v zmluve o poskytnutí spotrebného úveru
číslo XXXX/LCLXXXXXXXX zo dňa 29.10.2009, uzavretej medzi žalobcom a Všeobecnou úverovou
bankou, a.s., je neplatná .

Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 16.12.2016 podanou prostredníctvom advokáta (na základe plnej moci
zo 6.7.2016) sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozsudok, ktorým by žalovanému uložil povinnosť
„zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského
úveru č. XXXX/LCLXXXXXXXX, z 29.10.2009, na výkon zrážok zo mzdy žalobcu“, a nahradiť mu
trovy konania. Žalobca v tomto podaní zároveň navrhol, aby súd vydal predbežné opatrenie, ktorým

by žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o
poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXX/LCLXXXXXXXX, z 29.10.2009, na výkon zrážok zo mzdy
žalobcu, a zamestnávateľovi žalobcu povinnosť zdržať sa vykonávania týchto zrážok do právoplatného
skončenia veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy.

2. Žalobca podanie odôvodnil tým, že „žalobou napáda dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou
Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXX/LCLXXXXXXXX, z 29.10.2009“. Uviedol, že

súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, je aj
označenádohodauvedenádrobnýmpísmomvčastiII,bod5zmluvnéhoformulára.Včasepodpisovanie
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nemal vedomosť o tom, že s podpisom zmluvy zároveň
uzatvára aj označenú dohodu. Až od svojho zamestnávateľa, z listu z 11.6.2013, ktorý žalovaný predložil
jeho zamestnávateľovi 12.11.2013, sa dozvedel, že podpísal aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Napriek
skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť, žalovaný
v 2. rade je povinný vykonávať zrážky z jeho mzdy a nemá možnosť ich priamo zastaviť. Žalovaný,

ako veriteľ, výšku dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba
akákoľvek kontrola spotrebiteľskej zmluvy z toho hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole, prípadne či zmluva obsahuje všetky náležitosti,
ktoré v tom čase vyžadoval platný a účinný zákon o spotrebiteľských úveroch.3. Ďalej žalobca uviedol, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch s poukazom na § 4 ods. 2 písm. d) a i) zák. č. 258/2001 Z.z., s tým, že

podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a že
žalovaný požiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Žalobca poukázal na úverovú
zmluvu, podľa ktorej mal byť úver splatený v 36 mesačných splátkach s poslednou splátkou 12.11.2012,
a že naviac pôvodný veruteľ, VÚB banka, vyhlásila predčasnú splatnosť celého úveru k 22.4.2010 s tým,
že vykonávaním zrážok z jeho mzdy by dochádzalo k plneniu na premlčanú pohľadávku, čím chcel podľa

neho právny predchodca žalovaného a rovnako aj žalovaný obísť § 5b zavedený do zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa novelou č. 102/2014 Z.z. od 1.5.2014, nakoľko na rozdiel od všeobecného
súdu jeho zamestnávateľ nie je povinný prihliadať na premlčanie z úradnej povinnosti. Dodal, že dohoda
umožňuje žalovanému, aby od neho vymohol plnenia, na ktoré nemá nárok, a že žiadosť veriteľa jeho
zamestnávateľovi o vykonávanie zrážok zo mzdy preukazuje listom zo dňa 11.6.2013. Ďalej žalobca
poukázal na ust. § 5a ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014 a uviedol, že dohodu o

zrážkach, ktorá je súčasťou úverovej zmluvy, teda nie je vo forme osobitnej listiny, považuje za absolútne
neplatnú. Uviedol, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení
výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve, a ze ani
v prípade upustenia od použitia Dohody, bez presného vyhlásenia veriteľa, nemá istotu, že veriteľ v
budúcnosti opätovne nevyzve jeho zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy, a že autoritatívne

nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Vo vzťahu k neodkladnému opatreniu
uviedol, že aj keby dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného,
bola platná, tak podľa jeho názoru, vzhľadom na to, že ňou žalovaný nezohľadňuje premlčanie a ani
absenciu povinných náležitostí úverovej zmluvy, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru,
obstojí jeho návrh, aby bolo žalovaným uložené neodkladné opatrenie zdržať sa použitia Dohody o

zrážkach zo mzdy.

4. Na preukázanie týchto skutočností žalobca predložil kópiu zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru
č. XXXX/LCLXXXXXXXX zo dňa 29.10.2009 uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako
veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, a kópiu listu žalovaného rade (jeho splnomocnenca) adresovaného

zamestnávateľovi žalobcu a označeného ako
„Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy, výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy“ zo
dňa 6.11.2013.

5. Súd návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. V uznesení o nariadení

neodkladného opatrenia pritom súd vychádzal z toho, že žalobca považuje dohodu o zrážkach zo mzdy
za neplatnú a v tomto súdnom konaní sleduje a domáha sa súdnej ochrany toho, aby žalovaný túto
dohodu o zrážkach zo mzdy nikdy neuplatňoval, pretože na zrážky zo mzdy nemá právo. Mal za to,
že žalobca pre potreby vydania neodkladného opatrenia postačujúco osvedčil, že dohoda o zrážkach
zo mzdy je neurčitá, keďže nešpecifikuje určite a zrozumiteľne zabezpečovanú pohľadávku spôsobom

umožňujúcim (podľa tejto dohody) jej nepochybné určenie vrátane jej výšky, teda že táto dohoda je bez
presnéhoakonkrétnehourčenia zabezpečovanejpohľadávky,umožňujúcehoneskôrtútoidentifikovaťa
kedykoľvek určiť jej aktuálnu výšku, a neobsahuje ani dohodu o (konkrétnych) zrážkach, teda konkrétne
dohodnutú určitú alebo aspoň konkrétne určiteľnú výšku zrážok. Súd pritom k tomu poukázal na to, že
z neurčitých právnych úkonov práva a im zodpovedajúce povinnosti nevznikajú.

6. Podľa § 124 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) každé podanie sa posudzuje podľa jeho
obsahu.
Podľa § 127 ods. 1 písm. d) CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa
uvedie čo sa ním sleduje.

Podľa § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného

alebo porušeného práva.
Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia
niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a
to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít

7. Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je potom
vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Predmet konania teda
určujúopísanéskutkovéokolnostiažalobnýnávrhtak,abybolozrejméočomanaakomzáklademásúd

rozhodnúť, pričom právna kvalifikácia nie je povinná, a i keď je v žalobe uvedená, nie je pre súd záväzná.

8. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh (petit). V ňom žalobca uvádza, ako
by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň
stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť.

Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky,
rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je
síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne
vymedzených prípadoch (teraz § 216 ods. 2 CSP), to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska
obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca v konaní domáha. V žiadnom prípade to ale

neznamená, že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najmenších podrobností viazaný výrazovými
prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením (vrátane slov, slovných spojení,
ba dokonca aj eventuálnych gramatických chýb) a že by sa prípadnou odlišnou formuláciou výroku
svojho rozhodnutia, než zodpovedá doslovnému zneniu žalobného petitu, dopúšťal procesnej vady.
Naopak tam, kde je to potrebné, je dokonca povinnosťou súdu upraviť formulačne petit žaloby tak, aby

zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom
výkonu rozhodnutia.

9. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 ods. 1 (pozn. súdu: teraz § 131 a 132 CSP) nevyžaduje,
aby žalobca po stránke formálnej do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku

súdneho rozhodnutia. Z jeho doslovného znenia je zrejmé, že za postačujúce považuje, ak žalobca
v žalobe vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu
domáha (pozn. súdu: obdobne v súčasnosti ust. § 129 ods. 1 CSP z hľadiska úplnosti podania vo veci
samej alebo návrhu na naradenie neodkladného opatrenia požaduje len, aby bolo zrejmé, čo sa ním
sleduje). Petit žaloby, tak ako ho žalobcovia formulovali, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska

obsahového. Súd do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne žalobcom naformulovaný
petit žaloby, môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel
(rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo/219/2007 z 30.júla 2008).

10. Zákon pritom pre žalobu nepredpisuje prísne formálne náležitosti z hľadiska jej úpravy a striktného

odlíšenia skutkový tvrdení a vyjadrenia toho, čoho sa žalobca domáha (žalobného návrhu), a preto aj
pri jej posudzovaní treba vždy vychádzať z celého jej obsahu, ktorý je v nej nepochybne vyjadrený, a
ktorý tak celkovo určuje predmet konania a to, čo žalobca sleduje a čoho sa domáha.

11. Vzhľadom na to, že sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou (súd je viazaný žalobou,

teda tým, ako žalobca vymedzil predmet konania), je nárok uplatnený žalobou vymedzený opísaním
rozhodujúcich skutkových okolností a žalobným návrhom (petitom), pričom právna kvalifikácia nároku,
i keď je v žalobe uvedená, nie je pre súd záväzná. Súd je preto pri rozhodovaní viazaný nie tým,
ako účastník konania skutkový stav právne posudzuje, ale tzv. skutkom, ako bol vymedzený v žalobe;iba pokiaľ by priznal plnenie z iného skutkového základu, než ako bol žalobcom vymedzený a na
ktorého základe požaduje plnenie uvedené v žalobnom petite, rozhodol by súd o inom nároku, než
ako ho žalobca urobil predmetom konania (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 1934/2001,

publikovaný v: Sbírka soudních rozhodnutí a stanovisek, R 78/2004).

12. Možno povedať, že v danom prípade žaloba neoplýva precíznosťou, najmä čo sa týka výrazových
prostriedkov, ktorými žalobca vyjadruje čo sleduje a čoho sa domáha (najmä výraz zdržať sa „použitia
dohody“, a to predovšetkým z hľadiska obsahu pojmu „použitie“, ktorého sa má žalovaný v súvislosti s

dohodou zdržať, a ktorý v tomto kontexte nielen že nemá legálnu definíciu, ale ani všeobecne zaužívaný
konkrétny právny obsah). Z celého jej obsahu a popisovaného skutku je však zrejmé, že žalobca v tomto
súdnom konaní sleduje a domáha sa súdnej ochrany toho, aby žalovaný v žiadnom rozsahu (absolútne)
po neobmedzený čas (navždy) nijako nikdy neuplatňoval označenú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú
„žalobou napáda“, teda v zmysle ust. § 137 CSP ekvivalentne aby sa rozhodlo o tom, že žalovaný nemá
právo na zrážky zo mzdy, resp. že dohoda o zrážkach je neplatná. Slová o povinnosti zdržať sa použitia

dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobca napáda, treba v kontexte žaloby považovať za vyjadrovací
spôsob, ktorým sa má na mysli rozhodnutie o tom, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy (z
hľadiska abstrahovania predmetu konania podobne porovnaj rozsudok NS SR, sp. zn. 1 Cdo 11/97,
R 6/1999 - podľa ktorého slová "určenie hranice" treba považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým tak
účastníci, ako aj súd, majú na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode, ktorému z vlastníkov

susedných pozemkov patrí.)

13. Uplatnený nárok pritom žalobca odvodzuje aj z toho, že žalovaný ako veriteľ výšku dlhu
(zabezpečovaného dohodou) sám jednostranne diktuje, dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za
absolútne neplatnú, ani v prípade upustenia od použitia dohody, bez presného vyhlásenia veriteľa nemá

istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jeho zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy
a aj keby dohoda o zrážkach zo mzdy bola platná, vzhľadom na to, že ňou žalovaný nezohľadňuje
premlčanie a ani nezohľadňuje absenciu povinných zmluvných náležitostí, čo spôsobuje bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru, obstojí jeho návrh.

14. Proti uzneseniu, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie, podal žalovaný odvolanie, ktoré
odôvodnil námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na jeho strane z dôvodu, že na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 medzi ním ako postupcom a spoločnosťou
BENCONT COLLECTION, a.s. ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o úvere č.
XXXXLCLXXXXXXXX s tým, že oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalobcovi písomne oznámené.

Na základe toho odvolania, ku ktorému sa žalobca, následne odvolací súd uznesenie o neodkladnom
opatrení voči žalovanému (vtedy ako žalovanému v 1. rade) zmenil tak, že neodkladné opatrenie voči
nemuzamietolspoukazomnato,ževkonanínebolozatiaľdostatočneosvedčené,žemusvedčípasívna
vecná legitimácia s tým, že samotný žalobca ani nereagoval na podané odvolanie, ktoré mu súd prvej
inštancie doručil.

15. Vo vzťahu k veci samej žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe (označenom ako vyjadrenie k žalobe o
určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy) so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Namietol,
že spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo, nakoľko zmluvnú podmienku
používa v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi, a vzhľadom na ust. § 53a ods. 1 OZ rozhodnutie

súdu bude mať vplyv na nielen žalovaného, ale aj na pôvodného veriteľa. Ďalej namietol nedostatok
právomoci súdu tento spor prejednávať s tým, že rozhodcovský rozsudok nebol zákonným spôsobom
zrušený, a v súvislosti s tým označil za nepravdivé tvrdenia, že si svojvoľne určuje a navyšuje úroky
z omeškania a rovnako tak sú nepravdivé aj tvrdenia o premlčaní nároku voči žalobcovi. Namietol
tiež nedostatok naliehavého právneho záujmu podľa § 137 písm. c) CSP, ďalej že predmetná zmluva

obsahuje povinné náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., a na záver žalobu označil za
nadbytočnú, nehospodárnu a špekulatívnu. Vo vzťahu k záverom súdu o neurčitosti dohody o zrážkach
zo mzdy, uvedeným v uznesení o neodkladnom opatrení, sa však žalovaný počas konania nijako
nevyjadril.

16. Žalobca zastúpený advokátom sa k doručenému vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril, hoci ho
na to súd pri príprave pojednávania uznesením podľa § 167 ods. 3 CSP vyzval.17. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednáva, na ktoré sa strana žalovaného neustanovila, svoju
neúčasť však ospravednila, a preto súd vec prejednal v jej neprítomnosti. Žalovaný pritom vo svojom
ospravedlnení, ktoré súd doručil na vedomie protistrane, dodal, že zo mzdy žalobcu nebola uskutočnená

žiadna zrážka, a že žalovaný ani neinicioval vykonávanie zrážok po tom, čo bola podaná žaloba a táto
mu bola doručená na vyjadrenie.

18. Právny zástupca žalobcu následne na pojednávaní ešte uviedol, že popierajú obranu žalovaného,
podľa ktorého pohľadávka z uvedenej zmluvy mala byť postúpená na spoločnosť Bencont Collection

(s tým, že ide o omyl, nakoľko poukazuje na postúpenie pohľadávky zo zmluvy, ktorú identifikuje inak
než je zmluva, ktorá je predmetom tohto konania), na toto oneskorené popretie žalovaného však súd
neprihliadal, nakoľko žalobca, hoci bol zastúpený advokátom, toto popretie v zmysle ust. § 153 ods. 2
CSP (v spojení s ust. § 291 ods. 3 CSP) neurobil včas (v lehote stanovenej vo výzve na vyjadrenie k
vyjadreniu žalovaného), a v záujme zachovania práva žalovaného na možnosť vyjadrenie k nemu by si
vyžadovalo odročenie pojednávania a vykonanie ďalších úkonov (§ 153 ods. 2 CSP).

19. Súd sa oboznámil so žalobou a všetkými prostriedkami procesného útoku a obrany, ktoré strany
sporu počas konania uplatnili, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi, ktorých
odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (a preto ich na pojednávaní osobitne nečítal,
viď § 204 CSP), a na základe zhodných (resp. nepopretých) tvrdení rozhodujúcich skutočností (§ 132

ods. 1, § 151 a § 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov si osvojil základný skutkový stav tak (v
rozsahu a obsahovej zhode s tým) ako ho vo svojich podaniach strany včas uviedli, keďže nimi včas
prednesené skutkové tvrdenia (nie ich právne zhodnotenie) nikto nespochybnil, a ani súd nemal žiadny
dôvod pochybovať o ich pravdivosti (viď primerane § 151 ods. 1 a § 186 ods. 2 CSP), a sporný nebol.

10. Okrem týchto skutočností (uvedených stranami) súd z písomného vyhotovenia zmluvy o poskytnutí
spotrebného úveru č. XXXX/LCLXXXXXXXX zo dňa 29.10.2009 uzavretej medzi Všeobecnou úverovou
bankou, a.s. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom zistil, že v tejto zmluve, vyhotovenej na
predtlačenom formulári právneho predchodcu žalovaného, je v rámci predtlačeného textu v čl. II bod
5. zmluvy, spolu s viacerými inými predtlačenými vyhláseniami dlžníka (žalobcu), bez zrejmej možnosti

ich vylúčenia alebo úpravy (tak aby zostal zachovaný ostatný text zmluvy), v rámci rozsiahleho textu
malým drobným písmom napísaný tento text: „Podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne súhlasí, aby v
prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v
stanovenej lehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy, banka bola oprávnená požadovať od
zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok

banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľa
tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia
stanovené osobitným predpisom. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto úverová zmluva
súčasne aj dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka.“ Zo zmluvy však nie
je vôbec zrejmé, aká celková pohľadávka a najmä v akej konkrétnej výške, pripadne podľa akého

konkrétneho výpočtu jej výšky (tak aby bolo možné ju v celom rozsahu podľa tejto dohody identifikovať
a overiť jej výpočet), by mala byť touto dohodou zabezpečená.

11. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

12. Podľa § 551 ods. 1 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri
výkone rozhodnutia.

13. Podľa § 853 ods. 1 OZ občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

14. Podľa § 151b ods. 2 OZ v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným

právom zabezpečuje, a záloh.15. Podľa § 151b ods. 3 OZ v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny,
do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu
zabezpečenej pohľadávky.

16. Podľa § 151c ods. 1 OZ záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj
nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva
určiteľná.

17. Vzhľadom na určovací charakter žaloby sa súd najprv osobitne zaoberal otázkou naliehavého
záujmu na pertraktovanom určení. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca sleduje vlastne to, aby
súd rozhodol, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy podľa predloženej dohody (z dôvodu jej
neplatnosti).

18. Zákon pre žalobu nepredpisuje prísne formálne náležitosti z hľadiska jej úpravy a striktného odlíšenia

skutkový tvrdení a vyjadrenia toho, čoho sa žalobca domáha (žalobného návrhu), a preto aj pri jej
posudzovaní treba vždy vychádzať z celého jej obsahu, ktorý je v nej nepochybne vyjadrený, a ktorý tak
celkovo určuje predmet konania a to, čo žalobca sleduje a čoho sa domáha. Žaloba je „procesný úkon
strany, ktorý treba posudzovať ako každé podanie podľa obsahu. To znamená, že za žalobný nárok, teda
predmet konania, nemožno považovať iba žalobný návrh, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, čo spolu

so žalobným návrhom vymedzuje predmet žaloby“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,
s. 487). „Súd napriek nesprávnej formulácii petitu (pozn. súdu: napr. aj pri posúdení či ide o určenie
právnej skutočnosti, alebo o určenie, či tu právo je alebo nie je) môže v konaní pokračovať, ak je z
obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Súd je totiž viazaný obsahom žalobného petitu, nie

jeho formuláciou“ (pozri tamtiež, s. 505).

19. Podmienkou procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c) CSP je pritom naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, ktorý vyplýva spravidla z toho, že právne postavenie žalobcu je bez
tohto určenia ohrozené alebo neisté, a odstránenie stavu objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom

a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, nemožno dosiahnuť iným vhodným
spôsobom,ajezároveňnaliehavopotrebné.Vtomtoprípadejepritomzrejmé,žežalovanýužvminulosti
predložil zamestnávateľovi žalobcu dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú by mal tento rešpektovať, teda
že mu bezprostredne hrozili zrážky zo mzdy, a že žalobca okrem tejto žaloby, pokiaľ s tým nesúhlasí,
nemá inú možnosť ako zabrániť tomu, aby si žalovaný bez ingerencie súdu vymohol plnenie, na ktoré

podľa neho právo nemá (žalobca by len na základe vlastného uváženia nedostatku práva žalovaného
na zrážky zo mzdy ich úhradu ukončiť nemohol).

20. Každý má pritom právo na potrebnú právnu ochranu, a to už v čase reálneho ohrozenia svojich
konkrétnych hmotných práv (ak nejde len o tzv. „akademický“ spor), a nie je tak povinný strpieť reálny

zásah do svojich majetkových práv, ktorý považuje za neoprávnený, a domáhať sa nápravy až potom.
Vzhľadom na to, keďže sa žalovaný o zrážky zo mzdy už minulosti pokúsil, mal teda súd za to, že
naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom rozhodnutí na zabránenie zrážok v tomto prípade
daný je.

21. Pokiaľ ide pritom o posúdenie podstatnej otázky, ktorá bola predmetom tohto súdneho konania, súd
dospelkzáveru,ženapadnutádohodaozrážkazomzdyjeneurčitá,aztohodôvoduabsolútneneplatná.

22. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch.

Musí obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené
náležitosti však predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje. Neobsahuje totiž predovšetkým
výšku pohľadávky, ktorá by mala byť zabezpečená, a nepriamo by mohli byť zrejmé len možné spôsoby
jej vzniku. V zmysle jej čl. II bod 5. zmluvy by totiž táto dohoda mala zabezpečovať povinnosti
dlžníka neurčito „až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok banky“ voči dlžníkovi (zrejme

aj s príslušenstvom). Takéto všeobecné vymedzenie zabezpečovaných pohľadávok je však zjavne
neurčité, a teda neplatné. Malo by byť totiž zrejmé, že v súvislosti s určitosťou právnych úkonov
(a teda i zabezpečovacích prostriedkov) musí byť v čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy
zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviťvôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa
§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občiansko-právnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahov, majú
účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a

neprislúcha mu právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú,
sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Pri uzatváraní dohody o zrážkach zo
mzdy musí dlžník, a z jej obsahu neskôr aj jeho zamestnávateľ, vedieť určiť celú pohľadávku akého
druhu v akej výške táto dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje.

23. V danom prípade však predložená dohoda (okrem pochybného spôsobu jej dojednania na
predtlačenom formulári bez možnosti jej zmeny či vynechania, drobným písmom a „skryto“ v rámci iných
prehlásení dlžníka) dostatočne nešpecifikuje zabezpečovanú pohľadávku, a už vôbec ju nešpecifikuje
určite a zrozumiteľne spôsobom umožňujúcim (podľa tejto dohody) jej nepochybné určenie vrátane jej
výšky, teda hodnotu zabezpečovaných pohľadávky alebo presné pravidlá pre ich určenie, čo je v zmysle
ust. § 551 ods. 1 OZ nevyhnutná obsahová náležitosť tohto právneho úkonu (dohody o zrážkach zo

mzdy),snásledkomjejabsolútnejneplatnostipodľa§37ods.1OZ.Bezpresnéhoakonkrétnehourčenia
zabezpečovanej pohľadávky, umožňujúceho podľa dohody neskôr túto identifikovať a kedykoľvek určiť
jej aktuálnu výšku (podobne ako to z pohľadu určitosti a vykonateľnosti, okrem zabezpečovacích
prostriedkov, predpokladá napr. aj každý exekučný titul) totiž nie je možné posúdiť ani rozsah povinnosti
vyplývajúcej z dohody o zrážkach zo mzdy (predmet) a vecnú súvislosť medzi dohodou zabezpečenou

pohľadávkou a požadovanými zrážkami. Inými slovami, dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje (a
môže zabezpečovať) iba presne určenú a dohodnutú pohľadávku, nie všeobecne akúkoľvek pohľadávku
súvisiacu s predmetom dohody. To samozrejme nevylučuje aby dohoda zabezpečovala aj pohľadávku,
ktorá ešte nie je splatná alebo vznikne v budúcnosti, aj táto pohľadávka však musí byť vymedzená (v
dohode) určite a zrozumiteľne spôsobom umožňujúcim jej určenie (vyčíslenie) v tom ktorom čase. Z

neurčitých právnych úkonov práva a im zodpovedajúce povinnosti nevznikajú.

24. Možno teda zhrnúť, že pri dvojstranných právnych úkonoch (ktorými dohody o zrážkach zo mzdy
nepochybne sú) je obsah právneho úkonu, a práv a povinností z neho vyplývajúcich, určovaný vždy
súhlasnýmprejavomvôleobochstrán,ktorýtakmusípokrývaťvšetkyjehozložky,vrátanejehopredmetu

a určenia jeho rozsahu. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ak má vyvolávať konkrétne právne účinky,
preto nemôže byť rámcová (nemôže určovať neobmedzené zabezpečenie akýchkoľvek pohľadávok), a
(minimálne v častiach, ktoré subsidiárne neurčuje právny predpis) musí určovať konkrétny rozsah práv a
povinnostíznejvyplývajúcich.Zustanovenia§551ods.1OZupravujúcehodohoduozrážkachzomzdy,
ako aj z logiky a účelu tohto inštitútu, ktorý má vymedzovať vzájomné práva a povinnosti v situácii, keď

sa dlžník na základe dohody vzdáva určitej časti svojich práv na budúcu mzdu v prospech zabezpečenia
určitej pohľadávky (teda nie neobmedzene a neurčite, ale len do určitej výšky zabezpečovanej hodnoty)
teda vyplýva, že táto pohľadávka musí byť vymedzená objektívne určite a zrozumiteľne tak, aby jej
výška nebola závislá len od výkladu jednej strany (veriteľa), ale bola určená určitým a zrozumiteľným
obsahom dohody o zrážkach zo mzdy (v opačnom prípade by sa tak dostávala do závislosti od

výkladu jednej strany). Podľa názoru súdu je preto neprípustné, aby pohľadávky spoločnosti voči
dlžníkovi zabezpečované touto dohodou, tak ako je tomu v tomto prípade, boli vymedzené všeobecne a
neurčito. Takéto neurčité dojednanie je neplatné. Z jeho slovného znenia sa skutočne javí (bez uvedenia
konkrétnej hodnoty alebo výšky zabezpečovanej pohľadávky), že veriteľ výšku dlhu zabezpečovaného
dohodou, podľa svojho dodatočného uváženia, sám jednostranne diktuje.

25. Vzhľadom na všetky tieto dôvody teda súd považoval žalobu za dôvodnú a určil neplatnosť
napadnutej dohody o zrážkach zo mzdy tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

26. Pokiaľ ide o námietky žalovaného týkajúce sa nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu

postúpenia pohľadávky, tak súd poukazuje na to, že predmetom konania bolo posúdenie dohody
zrážkach zo mzdy, ktorú žalovaný (podľa nespochybnených tvrdení žalobcu) v minulosti nepochybne
uplatnil u zamestnávateľa žalobcu. Práve toto bolo aj dôvodom žaloby voči nemu, a keďže žalovaný
v konaní do ukončenia dokazovania netvrdil a nepreukázal, že by zamestnávateľovi žalobcu zaslal
oznámenie o postúpení pohľadávky a že o zrážky zo mzdy žalobcu ho už nežiadať nebude, žaloba

voči nemu bola dôvodná. Rovnako tak nedôvodná bola aj námietka žalovaného ohľadom nedostatku
jeho nerozlučného procesného spoločenstva s pôvodným veriteľom, nakoľko rozsudok je podľa § 228
ods. 1 CSP záväzný pre strany, pričom stranou je podľa § 60 CSP žalobca a žalovaný, a teda okrem
žalobcu ten, koho žalobca v rámci žaloby označí žalovaného, a je teda vecou žalobcu koho označí zažalovaného,pričomnikdezožiadnehoprávnehopredpisunevyplýva,žebyvkonaníourčeniepovinnosti
zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, resp. o určenie jej neplatnosti, musel žalobca pre úspech
sporenevyhnutnežalovaťajsubjekty,ktorévočinemuspornéprávoneuplatnili.Apokiaľideonedostatok

právomocisúduvovecirozhodnúťnavzhľadomnavydanýrozhodcovskýrozsudok,súdpoukazujenato,
že podľa predloženého rozhodcovského rozsudku jeho predmetom bolo konanie o zaplatenie peňažnej
sumy, a nie konanie o dohode o zrážkach zo mzdy, a nebolo tak prekážkou tohto konania. Okrem toho
žalovaný nepoukázal na žiadnu konkrétnu rozhodcovskú doložku (a jej znenie), podľa ktorej by mal tento
konkrétny spor týkajúci sa platnosti dohody o zrážkach zo mzdy riešiť konkrétny rozhodcovský súd, resp.

ktorá by určovala (objektívny - od subjektívneho výberu len jednej zmluvnej strany) spôsob jeho výberu.
Vzhľadom na to boli preto tieto námietky žalovaného bez právneho významu.

27. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262

ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Žalobca bol v konaní proti žalovanému úspešný v celom rozsahu, preto mu súd voči žalovanému
priznal nárok na plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie tohto práva v rozsahu

100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.