Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. október 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/114/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200891
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7019200891.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov

senátu JUDr. Radovana Turčíka a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobcu: T.. N. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v C., O. X, právne zastúpeného: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát so sídlom v
Košiciach, Gelnická 33, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, so sídlom v Košiciach, Železničná 1,
o preskúmanie zákonnosti opatrenia (oznámenia) žalovaného č. 103463624/2016 zo dňa 08.07.2016
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e opatrenie žalovaného č. 103463624/2016 zo dňa 08.07.2016 a vec v r a c i a žalovanému
na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 13.09.2016, doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu
súdu (ďalej aj súd) v ten istý deň, sa žalobca domáhal zrušenia opatrení (oznámení) žalovaného
č. 103463626/2016 (rok 2003), č. 103463624/2016 (rok 2004), č. 103463591/2016 (rok 2005), č.
103463612/2016 (rok 2006) a č. 103463549/2016 (rok 2007) všetky zo dňa 08.07.2016, a vrátenia veci
žalovanému (správcovi dane) na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať právo na náhradu trov konania.

2. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/90/2016-12 zo dňa 19.09.2016 bolo vylúčené
preskúmanie opatrenia č. 103463624/2016 zo dňa 08.07.2016 (ďalej aj napadnuté opatrenie alebo
preskúmavané opatrenie) vzťahujúce sa na zdaňovacie obdobie roka 2004 na samostatné konanie,
ktoré je ďalej vedené pod sp.zn. 8S/60/2016. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
30.09.2016.

3. Napadnutým opatrením žalovaného č. 103463624/2016 zo dňa 08.07.2016 bolo žalobcovi oznámené,

že žalovaný nevyhovuje žiadosti žalobcu o vydanie rozhodnutia o úroku z omeškania z vyrubeného
rozdielu dane z príjmov za rok 2004. V napadnutom opatrení žalovaný po citácii § 73 ods. 3 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov uviedol,
že Daňový úrad Košice II rozhodnutím č. 696/340/7827/11/Fra zo dňa 11.02.2011 zriadil záložné právo
k nehnuteľnostiam na zabezpečenie istej daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti v celkovej
výške 57.185,17 eur vyplývajúcej z dodatočných platobných výmerov č. 696/230/65699/10/Tót zo
dňa 28.10.2010, 696/230/65736/10/Tót zo dňa 28.10.2010, 696/230/65901/10/Tót zo dňa 29.10.2010,

696/230/65752/10/Tót zo dňa 28.10.2010 a 696/230/65817/10/Tót zo dňa 29.10.2010, na základe
ktorých bol žalobcovi ako daňovému subjektu vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za
zdaňovacie obdobie rokov 2003, 2004, 2005, 2006 a 2007. Pokračoval, že dňa 24.06.2015 boli
Notárskym úradom B.. T.. Q. C. (ďalej len Notársky úrad) poukázané tieto finančné prostriedky naúčet veriteľa, teda Daňový úrad Košice a to z výťažku dobrovoľnej dražby konanej dňa 08.06.2015.
Ďalej uviedol, že z doručeného rozhodnutia č. 298052/2016 zo dňa 15.03.2016, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 18.04.2016 a v ktorom daň zistená správcom dane sa neodlišuje od dane uvedenej v

daňovom priznaní vyplýva, že pominuli dôvody, na základe ktorých boli peňažné prostriedky poukázané.
Z uvedeného dôvodu správca dane (žalovaný) vrátil dňa 14.04.2016 poukázané finančné prostriedky a
to prevodom na účet Notárskeho úradu. V závere opatrenia žalovaný dodal, že zákon č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako ani zákon č. 511/92 Zb.
o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, neustanovuje lehotu

na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré správca dane zabezpečil rozhodnutím o zriadení záložného
práva a rovnako neustanovuje ani výpočet úroku zo zabezpečených finančných prostriedkov.

4. Proti tomuto opatrenie žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu, v ktorej
konštatoval, že napadnutým opatrením žalovaného boli porušené práva a právom chránené záujmy
žalobcu, a preto ho navrhuje zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

5. Žalobca v odôvodnení správnej žaloby uviedol, že žiadosťami zo dňa 10.06.2016 žiadal o vydanie
rozhodnutí o úroku z omeškania z vyrubeného rozdielu dane z príjmov za roky 2003 až 2007. Žiadosti
odôvodňoval tým, že mu Daňový úrad Košice II dodatočnými platobnými výmermi zo dňa 28.10.2010
a 29.10.2010 vyrubil rozdiel dane z príjmov za roky 2003 až 2007 v celkovej výške 57.185,17 eur.

Správca dane počas vyrubovacieho konania na uvedenú sumu vydal rozhodnutie o predbežnom
opatrení. Uvedená suma bola uhradená 24.06.2015 na účet správcu dane z dražby. Daňové riaditeľstvo
Slovenskej republiky rozhodnutiami zo dňa 09.09.2011 zrušilo uvedené prvostupňové rozhodnutia.
Daňový úrad Košice v rozhodnutiach zo dňa 15.03.2016 uvádza, že daň zistená správcom dane za roky
2003 až 2007 sa neodlišuje od dane uvedenej v daňových priznaniach za uvedené roky, a preto bola

dňa 15.04.2016 suma 57.185,17 eur žalobcovi správcom dane vrátená. Žalobca s poukazom na § 165
zákona č. 563/2009 Z. z. v spojení s § 35b zákona č. 511/1992 Zb. žiadal o vydanie rozhodnutí o úroku
z omeškania, z vyrubeného rozdielu dane z príjmov za roky 2003 až 2007, na čo žalovaný reagoval
oznámeniami zo dňa 08.07.2016 (teda aj napadnutým opatrením) a žalobcovej žiadosti nevyhovel.

6. Žalobca tvrdí, že napadnuté opatrenie žalovaného nie je v súlade so zákonom a boli ním porušené
práva a právom chránené záujmy žalobcu, pretože napadnuté opatrenie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

7. Poukázal na zmysel a účel prechodných ustanovení § 165 ods. 1 a 7 Daňového poriadku (t.j.

zákon č. 563/2009 Z. z.) v spojení s § 35b zákona č. 511/1992 Zb. a uviedol, že mu nie je zrejme na
základe čoho žalovaný dospel k záveru, že zákonodarca v Daňovom poriadku neuvažoval o možnosti
sankčne postihovať vzniknutý rozdiel medzi zaplatenou daňou alebo zaplateným rozdielom dane na
základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správcu dane alebo odvolacieho orgánu a daňou
alebo rozdielom dane zníženým novým rozhodnutím, ktorý by kvalifikoval ako neoprávnene zadržiavané

peňažné prostriedky daňového subjektu. Z ustanovenia § 165 ods. 7 Daňového poriadku nevyplýva,
že sankčný úrok upravený v ustanovení § 35b ods. 5 až 7 zákona č. 511/1992 Zb., ktorý má platiť
správca dane sa nepovažuje za úrok z omeškania podľa Daňového poriadku, resp. z ustanovenia § 165
ods. 7 Daňového poriadku nevyplýva, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje len na sankčný úrok, ktorý
vyrubí správca dane daňovému subjektu podľa § 35b ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. Pričom dodal, že

sankčný úrok za neoprávnené zadržiavanie peňažných prostriedkov daňového subjektu podľa § 35b
ods. 5 až 7 zákona č. 511/1992 Zb. bol zavedený s účinnosťou od 01.01.2004 zákonom č. 609/2003
Z. z. To znamená, že sankčný úrok zavedený zákonom č. 609/2003 Z. z. je aj po 01.01.2012 súčasťou
existujúcich daňových vzťahov daňového subjektu a štátu. V závere žalobca odkázal na rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S/175/2013 zo dňa 10.09.2014, ktorý bol potvrdený rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžf/14/2015 dňa 05.04.2016, a tiež na právoplatný
rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S/239/2013 zo dňa 17.06.2015.

8. K správnej žalobe sa písomným podaním zo dňa 28.11.2016 vyjadril žalovaný a navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení úvodom zhrnul v časovom slede právne skutočnosti, ktoré predchádzali
žalobnej veci:Výkon riadnej daňovej kontroly roka 2003, rozšírenej na roky 2004, 2006 a 2007 v čase od 18.09.2008
do 28.11.2008; vydanie dodatočného platobného výmeru (ďalej len DPV) č. 695/230/93375/08/Ben
dňa 03.12.2008; podanie odvolania žalobcom dňa 23.12.2008; odvolací správny orgán zrušil DPV a

vrátil vec na ďalšie konanie dňa 20.03.2009; vydanie predbežného opatrenia č. 695/321/66723/2008
dňa 08.08.2008; výkon opakovanej daňovej kontroly v čase od 20.10.2009 do 19.10.2010; vydanie
DPV č. 696/230/65736/10/Tót dňa 28.10.2010; podanie odvolania žalobcom dňa 23.11.2010; zriadenie
záložného práva, rozhodnutie č. 696/340/7827/11/Fra zo dňa 11.02.2011; potvrdenie DPV odvolacím
správnym orgánom dňa 24.02.2011; podnet žalobcu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho

konania dňa 13.04.2011; odvolací správny orgán zrušil DPV a vrátil vec do vyrubovacieho konania dňa
24.10.2011; zmena miestne príslušného správcu dane dňa 16.12.2011; vyrubovacie konanie v čase od
24.10.2011 do 14.03.2016; realizácia dobrovoľnej dražby a získanie výťažku v sume 57.185,17 eur v
máji až júni 2015; vydanie rozhodnutia č. 298052/2016 dňa 15.03.2016.
Žalovaný pokračoval a uviedol, že rozhodnutím č. 696/340/7827/11/Fra zo dňa 11.02.2011 bolo zriadené
záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu, ktorým bola zabezpečená pohľadávka, ktorá

vznikne v budúcnosti v celkovej výške 57.185,17 eur (suma pozostávala z jednotlivých predpokladaných
dorubov dane z príjmov fyzickej osoby, za všetky kontrolované obdobia, a to roky 2003 až 2007.)
V priebehu vyrubovacieho konania, došlo k zániku účinnosti zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej Zákon o správe daní) a k
nadobudnutiu účinnosti nového zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov

(ďalej Daňový poriadok) účinného od 01.01.2012, a ďalej sa postupovalo podľa prechodných ustanovení
§ 165 a od 30.12.2012 podľa § 165b Daňového poriadku.
Dňa 13.05.2015 bol žalovaný (doručením oznámenia zo dňa 30.04.2015) oboznámený s dražbou
majetku žalobcu, ktorý žalovaný zaťažil záložným právom (rozhodnutie č. 696/340/7827/11/Fra o
zriadení záložného práva zo dňa 11.02.2011).

Dňa 22.05.2015 žalovaný ako záložný veriteľ, vydal prihlášku, ktorou prihlásil svoju pohľadávku (vo
výške 57.185,17 eur) do predmetnej dražby.
Dňa 15.06.2015 boli finančné prostriedky vo výške 57.185,17 eur ako výťažok dražby zložené do
notárskej úschovy.
Dňa 24.06.2015 bola suma vo výške 57.185,17 eur poukázaná na účet žalovaného, vedený v Štátnej

pokladnici. Žalobca bol v čase realizácie dobrovoľnej dražby dlžníkom viacerých veriteľov, a z výťažku
dražby vo výške 210.000 eur nedošlo k uspokojeniu všetkých jeho veriteľov.
Dňa 15.03.2016 vydal žalovaný za všetky zdaňovacie obdobia, t.j. roky 2003 - 2007, rozhodnutia,
na základe ktorých nedošlo k zisteniam rozdielov medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní a po
vykonanom vyrubovacom konaní. Vo vzťahu k roku 2004 žalovaný vydal rozhodnutie č. 298052/2016.

Predmetné rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 01.04.2016.
Dňa 04.04.2016 žalobca doručil žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov z výťažku z dražby, vo výške
57.185,17 eur.
Dňa 11.04.2016, žalovaný oboznámil žalobcu, notársky úrad a súdneho exekútora, že suma 57.185,17
eur musí byť z dôvodu zániku titulu záložného práva, konkr. zániku pohľadávky, ktorá mala vzniknúť v

budúcnosti, poukázaná spätne notárskemu úradu.
Dňa 03.05.2016 bola na notárskom úrade B.. C. spísaná zápisnica o prijatí výťažku vo výške 57.185,17
eur do notárskej úschovy. Od toho času žalovaný nedisponoval predmetnou sumou. Žalobca vo vzťahu
k sume výťažku, konal v súlade so zákonom, a predmetnú sumu poukázal v lehote do 30 dní odo dňa
doručenia žiadosti žalobcu, doručenej dňa 04.04.2016. Lehota podľa zákona bola zachovaná.

Dňa13.06.2016bolažalovanémudoručenážiadosťžalobcuovydanierozhodnutiaoúrokuzomeškania,
nakoľko došlo k vydaniu nového rozhodnutia, čím malo dôjsť k splneniu podmienok podľa § 35b odseky
5 až 7 Zákona o správe daní.
Dňa 08.07.2016 bolo vydané žalobou napadnuté oznámenie č. 103463624/2016, v ktorom žalovaný
vysvetlil dôvody svojho postupu a opísal platný právny stav. Oznámenie bolo doručené žalobcovi.

Dňa 23.11.2016 bolo vydané oznámenie č. 1727696/2016, ktorým žalovaný upovedomil žalobcu o tom.
že rozhodnutie č. 298052/2016 je neúčinné a zároveň bolo vydané rozhodnutie č. 1727698/2016, ktorým
sa zastavilo konanie vo veci vyrubenia dane.

10. K žalobným námietkam žalovaný uviedol, že Daňový poriadok vôbec neuvádza a neupravuje

následok neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov, tak ako to bolo v starej úprave, teda
v Zákone o správy daní (§ 35b ods. 5 a nasl.). Nová právna úprava pojem úrok z omeškania, v
súvislosti s akýmkoľvek zadržiavaním peňažných prostriedkov nepozná a neupravuje. Žalovaný súhlasil
s tvrdením žalobcu, že podľa § 165 ods. 7 Daňového poriadku sa sankčný úrok podľa Zákona o správedaní považuje za úrok z omeškania, to však nedeklaruje a nezabezpečuje, že všetky sankčné úroky
upravené starou právnou normou, sú obsiahnuté aj v novej právnej úprave, a že sankčný úrok je v
identickej miere súčasťou právnych vzťahov medzi správcom dane a daňovými subjektmi, za pôsobnosti

Daňového poriadku. V prípade ak nová právna norma nahradí právnu normu, ktorej účinnosť zanikla,
je z dôvodu právnej istoty nemysliteľné a neudržateľné, aby subjekty, na ktoré sa vzťahuje zmena v
právnej úprave, uplatňovali práva priznané zaniknutou právnou normou, t.j. práva, ktoré im nepriznáva
nová, účinná právna norma. V nadväznosti na zachovanie zásady zákonnosti a právnej istoty, v prípade,
že do Daňového poriadku nebol zavedený inštitút úrokov za neoprávnené zadržiavanie peňažných

prostriedkov, ktorý bol súčasťou sankčného systému v Zákone o správe daní, a rovnako to od vyššie
uvedeného času neumožňovali ani prechodné ustanovenia zákona, nie je možné súhlasiť s názorom, že
predmetný nárok zostal zachovaný, nakoľko postup podľa § 35b ods. 5, 6 a 7 nie je odo dňa 01.01.2012
súčasťou procesnej úpravy správy daní. Úrokom, ktorým sa postihuje správca dane, a ktorý prešiel
plynule do Daňového poriadku je úrokom z omeškania, ktorý správca dane platí, vyplývajúc priamo zo
zákona, z úradnej povinnosti, v prípade oneskorenia vrátenia platby daňového preplatku (poukázal na

dôvodovú správu k novele Daňového poriadku schválenú na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa
28.09.2012, na bode 47).

11. Žalovaný tiež vyjadril svoj názor k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1
Sžf/14/2015 zo dňa 05.04.2016 a tiež sa vyjadril k retroaktivite a prechodným ustanoveniam Daňového

poriadku pričom dodal, že správca dane odo dňa 30.12.2012 postupoval tak, že konania začaté a
neukončené podľa Zákona o správe daní a poplatkov, čo je aj prípad žalobcu, žalovaný dokončil
podľa Daňového poriadku. Keďže Daňový poriadok neumožňuje sankcionovanie správcu dane za vznik
rozdielov na daniach, ktoré boli zaplatené, a ktorých titulom bolo vydanie nového rozhodnutia správcu
dane alebo odvolacieho orgánu, ktoré znížilo pôvodne dorubenú daň, t.j. zákonodarca do Daňového

poriadku nepreniesol postup podľa § 35b ods. 5 až 7 Zákona o správe daní, žalovaný postupoval podľa
platného právneho stavu.

12. Žalovaný ako novú právnu skutočnosť, ktorá priamo súvisí s meritom veci uviedol, že žalovaný
následne, po vydaní rozhodnutia č. 298052/2016, preskúmal procesné lehoty a čas, ktorý uplynul od

začatia vyrubovacieho konania (od 24.10.2011) a zistil, že v jeho priebehu došlo k zániku práva vyrubiť
daň, a to podľa § 69 Daňového poriadku. Vo vzťahu k obdobiu roka 2004, došlo k zániku predmetného
práva dňa 31.12.2013, o čom žalovaný bezodkladne upovedomil žalobcu, zaslaním oznámenia č.
1727696/2016 zo dňa 23.11.2016 a tiež mu zaslal rozhodnutie č. 1727698/2016 zo dňa 23.11.2016,
ktorým zastavil konanie vo veci vyrubenia dane za obdobie roka 2004.

13. Ďalej žalovaný konštatoval, že žalobca počas vyrubovacieho konania a ani po doručení rozhodnutia
č. 298052/2016 zo dňa 15.03.2016 nenamietal postup žalovaného a neuplatnil ani postup podľa zákona
č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov. Jeho postup namieta až na základe
nepriznania nároku na úroky z neoprávnene zadržiavaných prostriedkov.

14. V závere žalovaný uviedol, že k základným zásadám správcu dane pri správe daní patrí zásada
zákonnosti, podľa ktorej je správca dane povinný postupovať podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, chrániť záujmy štátu a obcí a dbať pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb. Žalovaný na základe platnej právnej úpravy, nie je v

súčasnosti zákonom splnomocnený priznať žalobcovi, ako daňovému subjektu, taký nárok, ktorý v tejto
právnej úprave nemá oporu, a z tohto dôvodu žalovaný vydal odôvodnené oznámenie, v ktorom sa riadil
svojou správnou úvahou.

15. Žalobcovi bolo vyjadrenie žalovaného doručené 20.12.2016. Žalobca nevyužil možnosť podať

repliku.

16. O predmetnej správnej žalobe rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 8S/60/2016-36
na pojednávaní konanom dňa 19.10.2017 tak, že opatrenie žalovaného č. 103463624/2016 zo dňa
08.07.2016 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pričom žalobcovi priznal právo na úplnú

náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť zo dňa 14.12.2017, o
ktorej po vyjadrení žalobcu zo dňa 19.01.2018 meritórne rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudkom sp.zn. 8Sžfk/41/2018 dňa 24.10.2019 tak, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k.
8S/60/2016-36 zo dňa 19.10.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskejrepubliky v odôvodnení rozsudku konštatoval, že v danom prípade krajský súd na danú vec aplikoval
ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb., ktoré nie je podľa § 165b ods. 1 a 2 Daňového poriadku (účinného
od 30.12.2012) možné po uvedenom dátume aplikovať, čím vec nesprávne právne posúdil. A i keď by

prípadne,bolvýrokrozsudkukrajskéhosúduvecnesprávnyabolbydanýdôvodnazrušenierozhodnutia
orgánu verejnej správy, nie je možné podľa Správneho súdneho poriadku potvrdiť rozsudok krajského
súdu pre vecnú správnosť výroku rozsudku, nakoľko to bolo možné len za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd tak dospel k záveru, že z dôvodu aplikácie
neúčinnéhoprávnehopredpisudošloknesprávnemuprávnemuposúdeniuvecikrajskýmsúdom,apreto

je kasačná sťažnosť dôvodná. Dodal, že v ďalšom konaní krajský súd vec posúdi a vyhodnotí z hľadiska
účinnej právnej úpravy a znova vo veci rozhodne.

právny názor správneho súdu

17. Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, po oboznámení sa s obsahom súdnych spisov a s
obsahom spisového materiálu žalovaného a po preskúmaní žalobou napadnutého opatrenia ako aj
postupu žalovaného, ktorý predchádzal vydaniu tohto opatrenia a po vypočutí účastníkov konania resp.
ich zástupcov na pojednávaní konanom dňa 09.09.2021, viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky vysloveným v rozsudku sp.zn. 8Sžfk/41/2018 zo dňa 24.10.2019, dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná, a preto dňa 07.10.2021 verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnuté opatrenie
žalovaného č. 103463624/2016 zo dňa 08.07.2016 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

18. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj SSP), v správnom

súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto

zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

20. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

21. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 29.03.2005 podal žalobca daňové priznanie
k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2004, v ktorom deklaroval daň na úhradu vo výške 0 eur.

Príslušný správca dane na základe oznámenia zo dňa 15.02.2008 vykonal u žalobcu daňovú kontrolu
na daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2003, ktorá bola oznámením zo dňa
05.08.2008 rozšírená aj na roky 2004 až 2007. O jej výsledku vyhotovil dňa 28.10.2008 protokol, ktorý
bol zástupcovi daňového subjektu doručený dňa 03.11.2008 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu.
Na základe námietok vznesených žalobcom, ktoré tvorili obsah jeho vyjadrenia zo dňa 13.11.2008,

správca dane vypracoval dňa 25.11.2008 dodatok č. 1 k protokolu. Protokol, aj jeho dodatok boli s
daňovým subjektom prerokované dňa 28.11.2008, o čom bola vyhotovená zápisnica. Kontrolou bol
zistený rozdiel na dani z príjmu za predmetné zdaňovacie obdobie vo výške 349.516 Sk (11.601,80
eur). Dňa 03.12.2008 vydal správca dane dodatočný platobný výmer, ktorým žalobcovi vyrubil uvedený
rozdiel dane. Na základe žalobcom podaného odvolania odvolací orgán napadnuté rozhodnutie správcu

dane rozhodnutím zo dňa 20.03.2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dňa
28.10.2010 bol správcom dane vydaný dodatočný platobný výmer, ktorým bol opäť žalobcovi vyrubený
rozdiel dane na sumu 11.601,80 eur. Tento dodatočný platobný výmer bol potvrdený rozhodnutím
odvolacieho orgánu zo dňa 24.02.2011. Na základe podnetu na preskúmanie rozhodnutia Daňového
riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 24.02.2011 Ministerstvo financií Slovenskej republiky zrušilo

toto rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 30.06.2011. Následne Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky
rozhodnutím zo dňa 09.09.2011 zrušilo dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa 28.10.2010.
Po doplnení dokazovania správca dane vydal dňa 15.03.2016 rozhodnutie, v ktorom uviedol, že nebolzistený rozdiel dane medzi daňou priznanou daňovým subjektom v daňovom priznaní a daňou zistenou
správcom dane vo vyrubovacom konaní.

22. Súčasťou administratívneho spisu je aj rozhodnutie správcu dane zo dňa 11.02.2011, ktorým bolo na
zabezpečenie istej daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti vo výške 57.185,17 eur, vyplývajúcej
okrem iných z predmetného platobného výmeru, zriadené záložné právo na nehnuteľnosti vedené v
KN v Správe katastra Košice I, vo vlastníctve žalobcu. Dňa 08.06.2015 sa uskutočnila dobrovoľná
dražba predmetných nehnuteľností, o čom bola dňa 09.06.2015 Notárskym úradom B.. T.. Q. C. spísaná

notárska zápisnica. Zo zápisnice spísanej na Notárskom úrade B.. T.. Q. C. dňa 24.06.2015 je zrejme,
že na základe písomnej žiadosti správcu dane zo dňa 17.06.2015 bola čiastka 57.185,17 eur prijatá do
notárskej úschovy od zložiteľa (žalobcu) dňa 15.06.2015, poukázaná správcovi dane. Medzi účastníkmi
nebolo sporné, že na účet správcu dane bola dňa 24.06.2015 poukázaná aj suma 11.601,80 eur titulom
zisteného rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaniteľné obdobie roka 2004. Dňa 03.05.2016
bola na Notárskom úrade B.. T.. Q. C. spísaná zápisnica o vrátení finančných prostriedkov získaných

dražbou správcom dane do notárskej úschovy v banke, ktoré boli žalobcovi vrátené dňa 15.04.2016.
Následne dňa 10.06.2016 žalobca z dôvodu neoprávneného zadržiavania jeho finančných prostriedkov
žalovaným, požiadal žalovaného o vydanie rozhodnutia o úroku z omeškania z vyrubeného rozdielu
dane z príjmov za roky 2003 až 2007. Na základe uvedenej žiadosti bolo vydané napadnuté opatrenie
správcu dane.

23. Po podaní žaloby žalobcom, žalovaný oznámením zo dňa 23.11.2016 oznámil žalobcovi, že
dodatočný platobný výmer z 28.10.2010 (vo veci vyrubenia dane z príjmov fyzickej osoby za rok
2004) bol zrušený, a preto rozhodnutie žalovaného z 15.03.2016 je bezpredmetné, lebo bolo vydané
po prekluzívnej lehote. Dňa 23.11.2016 žalovaný vydal rozhodnutie č. 17327697/2016, ktorým zastavil

konanie vo veci vyrubenia dane za obdobie roka 2004.

24. Napadnuté oznámenie žalovaného zo dňa 08.07.2016, správny súd v preskúmavanej právnej veci
právne posúdil ako opatrenie orgánu verejnej správy, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi právne dôvody,
pre ktoré nevyhovel jeho žiadosti zo dňa 10.06.2016 na vydanie rozhodnutia o úroku z omeškania z

vyrubeného rozdielu dane z príjmov za rok 2004.

25. Podľa § 165 ods. 1 Daňového poriadku (účinného od 01.01.2012), právne úkony a ich účinky pri
správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

26. Podľa § 165 ods. 2 Daňového poriadku, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred
účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona
Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie
sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.

27. Podľa § 165 ods. 7 Daňového poriadku, sankčný úrok podľa doterajších predpisov sa považuje za
úrok z omeškania podľa tohto zákona.

28. Podľa § 165b ods. 2 Daňového poriadku, § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od

30. decembra 2012 nepoužijú.

29. Podľa § 79 ods. 1 Daňového poriadku, pri použití daňového preplatku sa primerane postupuje podľa
§ 55 ods. 6 a 7; správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití preplatku podľa § 55 ods.
6 a 7.

30. Podľa § 79 ods. 2 Daňového poriadku, ak nemožno daňový preplatok použiť podľa odseku 1 alebo
uplatniť postup podľa odseku 9 alebo odseku 10, správca dane na žiadosť daňového subjektu preúčtuje
daňový preplatok na nesplatný preddavok na daň, inak daňový preplatok vráti v lehote do 30 dní od
doručenia žiadosti o jeho vrátenie, ak je väčší ako 5 eur; daňový preplatok na dani z príjmov a na

dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na
podanie daňového priznania podľa osobitných predpisov, najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku
daňového preplatku. Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca
dane rozhodnutie nevydáva.31. Podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku, ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej
v odseku 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo

sumy daňového preplatku, ak jeho výška presiahne sumu 5 eur. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala
byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10%. Úrok sa priznáva za

každý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní
úroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, použije tento úrok alebo
jeho časť v lehote na jeho zaplatenie podľa § 55 ods. 6 a 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému
subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú
bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a 7.

32. Podľa § 79 ods. 4 Daňového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane o priznaní úroku
podľa odseku 3 nemá odkladný účinok.

33.Správnemusúdujezjehorozhodovacejčinnostiznáme,ževskutkovoajprávneidentickýchveciach,
týkajúcich sa iba iného zdaňovacieho obdobia, rozhodoval Krajský súd v Košiciach a následne Najvyšší

súduSlovenskejrepubliky.Zuvedenéhodôvodusúdakoajnajvyššísúdvosvojomzrušujúcomrozsudku
(rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.8Sžfk/41/2018zodňa24.10.2019)lenodkazuje
na právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/58/2017 zo
dňa 24.10.2018 a dodáva, že v posudzovanej veci žalobca uhradil žalovanému (správcovi dane) sumu
11.601,80 eur dňa 24.06.2015, a to bez právneho titulu, čím došlo týmto dňom k daňovému preplatku

v uvedenej sume. Povinnosťou správcu dane bolo preto predmetný preplatok na dani z príjmov podľa
§ 79 ods. 2 prvá veta za bodkočiarkou Daňového poriadku vrátiť najneskôr do 40 dní od jeho vzniku.
Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že platba bola správcom dane vrátená dňa 15.04.2016, teda
po uplynutí zákonom určenej lehoty. Za týchto okolností žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania
za obdobie omeškania s vrátením preplatku, o ktorom bolo povinnosťou správcu dane rozhodnúť v

súlade s § 79 ods. 3 Daňového poriadku. Vzhľadom na to, že žalobcovi vrátené finančné prostriedky sú
preplatkom na dani, jeho argumentácia v závere napadnutého opatrenia, že Daňový poriadok v znení
neskorších predpisov, rovnako ako aj zákon č. 511/92 Zb. o správe daní a poplatkov neustanovuje lehotu
na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré správca dane zabezpečil rozhodnutím o zriadení záložného
práva a rovnako neustanovuje ani výpočet úroku zo zabezpečených finančných prostriedkov je právne

irelevantná. Z rovnakých dôvodov nebolo možné akceptovať ani jeho argumentáciu, obsiahnutú v
písomnom vyjadrení v súvislosti so zmenou skutkového stavu v dôsledku zániku práva vyrubiť daň
uplynutím lehoty a zastavenia vyrubovacieho konania.

34. Správny súd zvážil všetky vyššie uvedené skutočnosti a na ich základe, vychádzajúc z rozhodnutí

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami zrušil
napadnuté opatrenie (oznámenie) žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, t.j. z dôvodu,
že opatrenie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP).

35. Úlohou žalovaného po vrátení veci v ďalšom konaní bude postupovať v súlade s právnym názorom
správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku ako i v súlade s uvedenými rozsudkami najvyššieho súdu
a opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobcu zo dňa 10.06.2016 vydaním administratívneho rozhodnutia.

36. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi priznal

voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania z dôvodu jeho úspechu vo veci. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Doručený rozsudok je právoplatný.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa

doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak
a/másťažovateľaleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred krajským súdom.