Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 31, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117220511
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5117220511.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcov:
X/ M. E., I.. XX.X.XXXX, X/ S. E., I.. XX.X.XXXX, T. Z. N. XXX, XXX XX L. G., obidvaja právne zastúpení
Advokátska kancelária JUDr. Halagan s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, 010 01 Žilina, IČO: 50 626
329, proti žalovanému: Stredoslovenská energetika - Distribúcia a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8,
010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, o zaplatenie 2.561,87 €, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 2.561,87
€ a to do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v
celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 12.7.2017 domáhali súdneho výroku,
v ktorom by súd v žalobe označeného žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcom v rade 1/ a

2/ sumu 2.561,87 € a nahradiť trovy konania.
2. Žalobcovia svoju žalobu skutkovo odôvodňovali tým, že sú vlastníkmi BSM rodinného domu číslo
súpisné XXX, postaveného na KN-C parcele č. XXXX/X v obci N., N.. Ú.. N., zapísaný na LV č. XXX.
Žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorá dňa 8.8.2016 prerušila v obci N. distribúciu elektriny z dôvodu
plánovanýchprácnazariadeniachdistribučnejsústavyprevádzkovateľadistribučnejsústavyspoločnosti
Stredoslovenská energetika - Distribúcia a.s.. Listom zo dňa 12.7.2016 žalovaná poslala na Obecný

úrad Kunerad oznámenie o prerušení distribúcie elektriny z dôvodu plánovaných prác na zariadeniach
distribučnej sústavy v termíne od 8.8.2016 od 10.30 hod. do 8.8.2016 do 19.00 hod. v zmysle ust. § 31
ods. 2 písm. t) zákona č. 251/2012 Z. z.. Prílohou listu bol aj zoznam čísel odberných miest a lokality
v obci N., ktoré budú obmedzením dotknuté. Odberné miesto žalobcov (č. XXXXXXX) nebolo uvedené
v zozname odberných miest. Aj napriek tejto skutočnosti pracovníci žalovanej dňa 8.8.2016 odpojili
odberné miesto žalobcov od elektrickej siete. Na rodinnom dome žalobcov bol v čase odpojenia od
elektrickej energie namontovaný solárny systém na ohrev teplej úžitkovej vody od výrobcu Viessmann

Verkle SRN a Thermo solar Žiar nad Hronom. Dodávka a montáž solárnych systémov VYTOSOL
300 (výrobca Viessmann Verkle srn) bola vykonaná v roku 2009. Inštalácia bola vykonaná v súlade s
technickými podmienkami výrobcu a v čase trvania záruky boli jeden krát ročne vykonávané kontroly
tlaku a tesnosti solárneho systému, ako aj kontrola mrazuodolnosti teplonosného média Tyfocor a stav
expanznej nádoby. Okrem toho mali žalobcovia v rodinnom dome namontované aj ploché kolektory
výrobcu Thermo solar Žiar nad Hronom. Celý tento systém poháňali obehové čerpadlá solárneho

systému. Dňa 8.8.2016 bol slnečný deň a teplota bola nad 30°C. Následkom odpojenia od elektrickej
energie došlo k prehriatiu kolektorov a vytečeniu chladiacej kvapaliny Tyfocor, poškodeniu tesnosti
kolektorov a vákuových trubíc. Proti krátkodobému výpadku elektrickej energie v dome žalobcov bolaosadená elektrocentrála, ktorá slúžila na zabezpečenie dodávky elektrickej energie a k dispozícii bol
aj batériový záložný zdroj, ktorý slúžil na krátkodobé pokrytie výpadkov dodania elektrického prúdu.
Ak by však došlo k vybitiu a odstávke elektrickej siete na viac ako 2 hodiny a nebola by zapnutá

elektrocentrála tento systém by už ďalej nebol chránený pred stagnačnou teplotou. V dôsledku absencie
vedomosti o tom, že dodávka elektrickej energie bude na odbernom mieste č. XXXXXXX prerušená
žalobca pripravenú elektrocentrálu neaktivoval. Solárny systém tak prestal byť chránený pred výpadkom
elektrickej energie, následkom čoho došlo k poškodeniu systému. Táto škodová udalosť bola nahlásená
žalobcom v rade 1/ na telefónnom čísle žalovanej dňa 8.8.2016 cca o 14.00 hod.. Asi 40 min. po

nahlásení škodovej udalosti prišli zamestnanci žalovanej a sprevádzkovali odpojenú elektrickú sieť,
pričom pri sprevádzkovaní elektrickej siete zapojili jednu fázu opačne, následkom čoho bolo poškodené
aj šnekové čerpadlo zn. EVGU, ktoré zásobovalo rodinný dom z vlastného zdroja pitnej vody (studne)
a stikač. Žiadosťou zaslanou e-mailom zo dňa 10.8.2016 a následne listom zaslaným e-mailom dňa
28.11.2016žalobcavrade1/žiadalodžalovanejpredbežnúnáhraduškodyvovýške1.725,20eur.Nalist
žalobcu žalovaná odpovedala e-mailom zo dňa 21.12.2016, že súhlasí s náhradou škody poškodeného

ponorného čerpadla zn. EVGU vo výške 300,90 eur, avšak odmietla zodpovednosť za poškodenie
solárneho systému ako nedôvodnú, keďže podľa žalovanej bolo odberné miesto odpojené od elektrickej
energie cca 4 hodiny a za tento čas podľa žalovanej nemohol byť solárny systém poškodený výpadkom,
ak bol správne namontovaný certifikovanou spoločnosťou a uvedený do prevádzky a bola na ňom
vykonaná pravidelná predpísaná údržba a kontrola. Na základe listu žalovanej si žalobca dal vyhotoviť

odborné vyjadrenia spoločnosťou Univenta s.r.o., so sídlom Žilina a spoločnosťou Viess-mont s.r.o., so
sídlom Žilina. Podľa vyjadrenia spoločnosti Viess-mont s.r.o. k prehriatiu solárneho systému môže dôjsť
behom cca 15 min. pri vonkajšej teplote 30 °C. Pri takýchto podmienkach vystúpi teplota kolektorov na
220 °C, čím môže dôjsť k prehriatiu systému a následnému odpareniu teplonosného média v slnečných
kolektoroch, nakoľko sa kvapalina mení na paru a tá sa rozpína a vytlačí zo systému takmer celý objem

teplonosného média. Pri takejto poruche je nutné nechať celý systém vychladnúť, skontrolovať, naplniť
teplonosným médiom, nanovo uviesť do prevádzky. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
vyzval žalovaného na náhradu škody vo výške 2.561,87 eur listom zo dňa 19.4.2017. Žalovaná vo
svojom vyjadrení k výzve na náhradu škody zo dňa 19.4.2017 odpovedala listom zo dňa 7.6.2017.
Podľa vyjadrenia žalovanej žalovaná právny nárok žalobcov v rade 1/ a 2/ považuje za nedôvodný a

zotrváva na pôvodnom stanovisku, že prerušením elektrickej energie na cca 4 hodiny v žiadnom prípade
nemôže dôjsť k poškodeniu solárneho systému. V zmysle vyššie uvedeného žalobca bol nútený si na
vlastnénákladynechaťsprevádzkovaťsolárnysystémspoločnosťouJ.J.avymeniťpoškodenéčerpadlo
autorizovanou osobou W. Z., pričom celkové náklady predstavovali sumu 2.561,87 eur. Za diagnostiku,
opravu, preplach solárneho systému a naplnenie teplotného média a výmenu poškodených vákuových

trubíc žalobca zaplatil spoločnosti J. J. sumu vo výške 2.170,37 eur na základe vystavenej faktúry č.
XXXXXXX, N. uhradil dňa 27.3.2017. Za poškodenie ponorného čerpadla zn. EVGU žalovaná ponúkla
žalobcovi listom zo dňa 28.11.2016 náhradu škody vo výške 300,90 eur vzhľadom na vek čerpadla.
Výmena a zapojenie čerpadla spolu predstavovali sumu vo výške 51,60 eur, ktorú žalobca zaplatil v
hotovosti dňa 20.1.2017 na základe vystavenej faktúry č. 2016/11/02 dodávateľom MARTECH W. Z..

Náklady súvisiace s výmenou poškodeného čerpadla predstavovali sumu vo výške 39,- €.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 6.9.2017, a to osobitne
pod písmenom a) k nároku na náhradu škody, ktorá mala byť spôsobená na solárnom systéme počas
prerušenia distribúcie elektrickej energie dňa 8.8.2016 a pod bodom b) škodu, ktorá mala byť spôsobená
zamestnancami žalovaného pri chybnom zapojení pri obnove dodávky elektrickej energie. V bode a)

uviedol, že v plnom rozsahu odmieta zodpovednosť za škodu, ktorá mala byť spôsobená žalobcom
na solárnom systéme počas prerušenia distribúcie elektrickej energie dňa 8.8.2016. Nestotožnil sa
s názorom žalobcov, že údajný nárok na náhradu škody vznikol prevádzkovou činnosťou, nakoľko
údajná škoda na solárnom systéme vo vlastníctve žalobcov mala vzniknúť počas prerušenia distribúcie
elektrickej energie. Preto nemožno hovoriť o tom, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou

žalovaného, keď v čase vzniku bola táto prevádzka, t. j. distribúcia, elektrickej energie prerušená.
Preto žalovaný namieta tú skutočnosť, že by údajný vznik škody mal byť subsumovaný pod § 420a
Občianskeho zákonníka. Je evidentné, že škoda, ktorá mala vzniknúť žalobcom dňa 8.8.2016 na
solárnom systéme nebola spôsobená prevádzkovou činnosťou. Táto škoda vznikla v dôsledku toho,
že sami žalobcovia zanedbali pri inštalácii solárneho systému systém ochrany pred neočakávanými

udalosťami, ako je aj napr. výpadok dodávky elektrickej energie. Taktiež uviedol, že žalobcovia, ako
aj vyjadrenia odborných spoločností predložených žalobcami, vychádzajú z nepravdivo uvedených
skutočností. Žalobcovia uvádzajú, že dňa 8.8.2016 bol krásny slnečný deň a teplota presiahla 30
°C. Po preverení tejto skutočnosti žalovaný uviedol, že v zmysle údajov uvedených na internetovejstránke www.meteoblue.com bola najvyššia teplota dosiahnutá v tento
deň v obci N. 24 °C. Žalovaný nerozporoval, že dňa 12.7.2016 bolo na obec N. zaslané oznámenie
o prerušení distribúcie elektrickej energie, ktorá bola uskutočnená dňa 8.8.2016, prílohou ktorej bol aj

zoznam dotknutých odberných miest. Ako už žalobcom v predchádzajúcej písomnej komunikácii uviedli,
na základe nezrovnalostí v systéme aktuálneho zapojenia danej distribučnej siete a odberných miest
neboli o skutočnosti, že toto prerušenie zasiahne aj ich odberné miesto žiaľ vopred upovedomení. Za
toto nedorozumenie vo vyhlásení o vypnutí odberného miesta sa žalobcom ospravedlnili. Žalovaný
toto neurobil úmyselne, nakoľko došlo k systémovej chybe. Za toto nedorozumenie boli žalobcovia

odškodnení kompenzačnou platbou v zmysle Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví 275/2012
Z. z.. To, že dodávka elektrickej energie bola skutočne prerušená žalovaný nerozporoval. K prerušeniu
distribúcie elektrickej energie došlo cca na 4 hodiny, avšak, ako to jasne vyplýva zo žalobcami
predložených odborných vyjadrení, žalobcovia majú okrem solárnych kolektorov VYTOSOL 300
namontované aj ploché kolektory výrobcu Thermo solar. Ako sa uvádza v odbornom vyjadrení
spoločnosti Univenta Žilina s.r.o. systém VYTOSOL 300 je pre prípad výpadku elektrickej energie

chránený tým, že v trubiciach má inštalované ochrany a pri stagnačnej teplote nad 150 °C zablokuje
činnosť kolektorov, čo je podľa názoru žalovaného v súlade s platnými právnymi predpismi, najmä v
súlade s dodržiavaním všeobecnej preventívnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka.
Naopak ďalej je v tomto odbornom vyjadrení uvedené „ploché kolektory takúto ochranu nemajú a solárne
systémy sú spojené do jedného celku, dôjde k prehriatiu oboch systémov“. Táto skutočnosť je taktiež

potvrdená v odbornom vyjadrení spoločnosti Viess-mont s.r.o., ktorá taktiež uvádza, že boli použité dva
druhy slnečných kolektorov, ktoré majú rôznu prevádzkovú účinnosť, t. j. vákuový trubicový kolektor
má vnútri zabudovanú ochranu proti prehriatiu, pričom plochý kolektor žiadnu ochranu voči prehriatiu
nemá. Aj človek, ktorý nie je odborne zdatný pochopí, že je nevyhnutnosťou, aby aj druhý systém túto
ochranu proti prehriatiu mal, keď sú oba systémy spojené do jedného celku. Odborné spoločnosti, ani

žalobcovia sa nevyjadrili ku skutočnostiam, či je takéto prepojenie v súlade s technickými podmienkami
a predpísanými technickými normami. Vo vyjadrení spoločnosti Viess-mont s.r.o. sa uvádza: „Je dôležité
mať záložný systém energie“. Žalobcovia uvádzajú, že pre tento prípad majú pripravenú elektrocentrálu,
ktorú by v prípade vedomosti o prerušení distribúcie elektrickej energie aktivovali. Ale čo v prípade, že
by došlo k prerušeniu elektrickej energie, napr. z dôvodu kalamity, búrky alebo pôsobením vyššej moci?

V tomto prípade má žalovaný za to, že žalobcovia tým, že nemajú na plochých kolektoroch ochranu
proti prehriatiu porušili všeobecnú preventívnu povinnosť vyplývajúcu z § 415 Občianskeho zákonníka.
V žalobcom predložených odborných stanoviskách absentuje konštatovanie, či tieto ploché kolektory
boli nainštalované odborne a v súlade s technickými normami a podmienkami. Vo vyjadrení spoločnosti
Univenta Žilina s.r.o. sa uvádza, že len solárny kolektor VYTOSOL 300 bol inštalovaný v súlade s

technickými podmienkami výrobcu. U plochých kolektorov toto vyjadrenie absentuje. Preto má žalovaný
za to, že táto inštalácia nebola vykonaná odborne a v súlade s technickými podmienkami. Ďalej žalovaný
poukazoval na to, že žalobcovia dostatočne nepreukázali skutočnú výšku škody. Žalobcami predložená
faktúra č. XXXXXXX obsahuje viaceré nezrovnalosti. K predloženej faktúre neboli predložené prílohy,
na základe ktorej by sa dala preukázať cena komponentov, ktoré boli pri oprave použité. Vo faktúre je

uvedené, že oprava solárneho systému bola vykonávaná až 24 hodín plus 4 hodiny na výmenu trubíc,
čo je spolu až 28 hodín, čo v žiadnom prípade nemôže predstavovať skutočnú dobu opravy solárneho
systému. Ako dopravné náklady bolo účtované až 2-krát 120 km, pričom pri práci trvajúcej 24 hodín
boli dopravné náklady totožné ako pri práci trvajúcej 4 hodiny. Okrem toho k predmetnej faktúre nebol
priložený ani súpis vykonaných prác, ani preberací protokol, ktorý by preukazoval, že aké práce boli

vykonané. Zo všetkých uvedených dôvodov žalovaný uviedol, že má za to, že žalobcovia nepreukázali,
že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného a ani nepreukázali skutočnú výšku
škody. Má za to, že škoda vznikla na základe nesprávnej inštalácie solárneho systému a chýbajúcich
komponentov, ktorými by sa predišlo vzniku uvedenej škody. Vo vyjadrení k náhrade škody uvedenej pod
písmenom b) žalovaný uviedol, že vznik škody na šnekovom čerpadle zn. EVGU žalovaný nerozporuje,

ani tú skutočnosť, že ju spôsobili zamestnanci žalovaného. Na základe toho bolo aj v predžalobnej
komunikácii žalobcom ponúknuté uzatvorenie dohody o urovnaní. Na základe toho, že túto výšku
náhrady škody žalovaný nerozporuje navrhol súdu, aby vydal čiastočný rozsudok v zmysle § 213 CSP,
v ktorom by žalovaného zaviazal uhradiť sumu vo výške 391,50 eur. V ostatnej časti navrhol, aby súd
žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

4. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrili písomne podaním doručeným súdu dňa 10.10.2017, v
ktorom v celom rozsahu zotrvali na žalobe tak, ako bola doručená súdu. Zároveň sa vyjadrili k právnemu
posúdeniu veci, ktoré žalovaný namietal a nesúhlasil s tým, aby žalovaný nárok bol subsumovaný
pod ust. § 420a Občianskeho zákonníka. Poukazovali na to, že predmetné ustanovenie je osobitnýmustanovením vo vzťahu k ust. § 420 Občianskeho zákonníka, ktorý je všeobecným ustanovením
o zodpovednosti za škodu. Je v ňom upravená všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických
osôb za škodu, pričom toto ustanovenie prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z

prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu. Žalovaná sa vo svojom vyjadrení snaží zbaviť objektívnej
zodpovednosti za škodu vychádzajúcej z ust. § 420a Občianskeho zákonníka. Aj v prípade, ak by
nebolo preukázané v konaní, že ide o škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou žalovanej, žalovaná by
zodpovedalazaškoduvzmysleust.§420Občianskehozákonníka.Poukázalinato,žeobčianskoprávna
zodpovednosť za škodu môže vzniknúť aj porušením povinností uložených zákonom, vtedy ide o tzv.

mimozáväzkovú zodpovednosť. V zmysle ust. § 31 ods. 2 písm. t) zákona č. 215/2015 Z. z. bolo
povinnosťou žalovanej oznámiť žalobcom prerušenie distribúcie elektriny z dôvodu plánovaných prác na
zariadeniach distribučnej sústavy, a to najmenej 15 dní pred plánovaným začatím. O tom, že žalovaná
túto svoju povinnosť nesplnila svedčí aj vyjadrenie žalovanej, kde žalovaná nepopiera, že oznámenie
o prerušení distribúcie elektriny pre odberné miesto žalobcov neurobila, nakoľko došlo k systémovej
chybe. Sama skutočnosť, že žalovaná neoznámila prerušenie distribúcie elektriny žalobcom úmyselne

nemá za následok zodpovednosť za škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka a neexkulpuje
žalovanú, nakoľko uvedené ustanovenie má na mysli tak zavinenie z nedbanlivosti, ako aj úmyselné
zavinenie. Výška spôsobenej škody vychádza z faktúry č. 2017022 a je podľa žalobcov dostatočne
preukázaná. Faktúra bola žalobcami riadne uhradená. Z obsahu predmetnej faktúry je nesporné, že sa
jedná o opravu a preplach solárneho systému, vrátane preplachu, nastavenia, výmeny teplonosného

média a trubíc. Čo sa týka príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom žalobcov a škodou, túto
žalobcovia preukazujú odborným vyjadrením spoločnosti Univenta s.r.o. a spoločnosti Viess-mont s.r.o.,
na základe ktorých je nespochybniteľné, že k prehriatiu slnečných kolektorov, vytečeniu chladiacej
kvapaliny a poškodeniu tesnosti kolektorov a vákuových trubíc došlo následkom odpojenia od elektrickej
siete. Skutočnosť, že žalovaná prerušila distribúciu elektriny v odbernom mieste žalobcov na dobu

cca 4 hodiny nerozporuje ani žalovaná. Čo sa týka teploty vzduchu dňa 8.8.2016 žalobcovia trvajú
na tom, že teplota vzduchu v mieste, kde boli umiestnené solárne panely (na streche) presiahla
30 °C. Z internetovej stránky, ktorej výpis žalovaná vo svojom vyjadrení predkladá, nie je zrejmé,
kde bola teplota meraná. Obvykle je teplota meraná v tieni a pokiaľ v tieni bola teplota 24 °C, ako
uvádza žalovaná, na streche pri priamom dopade slnečných lúčov mohla byť teplota vyššia ako 30 °C.

Žalobcovia taktiež nesúhlasia, že boli odškodnení kompenzačnou platbou v zmysle Vyhlášky Úradu
pre reguláciu sieťových odvetví č. 275/2012 Z. z.. Uvedené kompenzačné platby v zmysle ust. § 7
uvedenej vyhlášky je úhradou účastníkovi trhu s elektrinou, ktorý bol nedodržaním štandardov kvality
dotknutý a nie náhradou škody. Žalobcovia nesúhlasia s tvrdením žalovanej, že škoda vznikla na
základe nesprávnej inštalácie solárneho systému a chýbajúcich komponentov. Ako vyplýva z odborných

vyjadrení spoločnosti Univenta Žilina s.r.o. a Viess-mont s.r.o. solárne kolektory boli inštalované v
súlade s technickými podmienkami výrobcu. Záverom uviedol, že tak, ako už uvádzal v žalobe, proti
krátkodobému výpadku elektrickej energie v dome žalobcov bola osadená elektrocentrála, ktorá by
slúžila na zabezpečenie dodávky elektrickej energie a k dispozícii bol aj batériový záložný zdroj, ktorý
slúžil na krátkodobé pokrytie výpadkov dodania elektrického prúdu. Skutočnosť, že žalobcovia majú

v inštalácii solárneho systému záložný zdroj, ktorý pri výpadku elektrickej energie zabezpečuje obeh
teplonosného média a tým nemôže dôjsť k prehriatiu systému potvrdzuje aj spoločnosť Viess-mont s.r.o.
vo svojom stanovisku k prehriatiu solárneho systému a taktiež aj spoločnosť Univenta s.r.o.. Žalobcovia
preto neporušili ust. § 415 Občianskeho zákonníka, teda všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si
tak, aby sa nikomu neškodilo.

5. K vyjadreniu žalobcov sa žalovaný vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 21.11.2017,
v ktorom v celom rozsahu zotrval na svojom vyjadrení zo dňa 30.8.2017. Trval na tom, že škoda,
ktorej úhradu žalobcovia požadujú nevznikla prevádzkovou činnosťou a nemožno ju subsumovať pod
§ 420a Občianskeho zákonníka. Ak by aj vznik tejto škody bol subsumovaný pod § 420a Občianskeho
zákonníka poukázal na to, že už vo svojom predchádzajúcom vyjadrení podrobne vysvetlil, prečo by

mal zo zodpovednosti za túto škodu liberalizovaný a poukázal na ust. § 420a ods. 3 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého zodpovednosti za škodu sa ten kto ju spôsobil zbaví len ak preukáže, že škoda
bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke, alebo vlastným konaním
poškodeného. Ďalej poukázal na to, že v konaní je sporné to, či týmto konaním, resp. nekonaním
žalovaného mohlo dôjsť ku škode, ktorú si žalobcovia uplatňujú v takomto rozsahu a či zo strany

žalobcov boli dodržané všetky predpísané náležitosti tak, aby sa minimalizoval alebo vylúčil vznik škody
v súvislosti s prerušením distribúcie elektrickej energie, ku ktorej môže dôjsť hocikedy. Žalobcovia
zanedbali svoju preventívnu povinnosť a práve z ich strany došlo k porušeniu právnej povinnosti. Každé
zariadenie, ktoré na svoju prevádzku potrebuje distribúciu elektrickej energie musí byť vybavené tak, abynedošlo k jeho znefunkčneniu pri výpadku elektrickej energie. Trval na tom, že škoda vznikla v dôsledku
toho,žesamižalobcoviazanedbalipriinštaláciisolárnehosystémusystémochranypredneočakávanými
udalosťami.

6. Na pojednávaní dňa 31.8.2020 právny zástupca žalobcov vzhľadom k tomu, že žalovaný vo svojich
písomných vyjadreniach uznal nárok v časti uplatneného nároku do výške 391,50 eur, čo do dôvodu,
aj výšky, navrhol, aby v tejto časti súd vydal rozsudok pre uznanie tohto nároku a v zostávajúcej časti
zotrval na všetkých skutočnostiach uvedených v písomnej žalobe a vyjadreniach.
7. Žalovaný na pojednávaní zotrval na všetkých svojich písomných vyjadreniach k podanej žalobe.

8. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
9. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú vlastníkmi v BSM rodinného
domu, číslo súp. XXX postaveného na KNC parcele č. XXXX/X v obci N., N..Ú.. N., ktorý je zapísaný
na LV č. XXX ani tá skutočnosť, že na streche predmetného rodinného domu majú žalobcovia v rade 1/
a 2/ namontovaný solárny systém na ohrev TUV pozostávajúci zo solárnych kolektorov VYTOSOL 300
(výrobca Viessman- Verkle, SRN) a plochých kolektorov výrobcu Termosolar Žiar nad Hronom. Medzi

sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný je prevádzkovateľom distribučnej sústavy, ktorý má
povolenie na distribúciu el. energie na vymedzenom území.
10. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný listom zo dňa 12.7.2016 poslal na Obecný
úrad N. oznámenie o prerušení distribúcie elektriny z dôvodu plánovaných prác na zariadeniach
distribučnej sústavy v termíne od 8.8.2016 od 10.30 hod. do 19.00 hod. s poukazom na ust. § 31

ods. 2, písm. t) Zák. č. 251/2012, prílohou ktorého bol aj zoznam čísel odberných miest a lokality v
obci Kunerad, ktoré budú obmedzením dotknuté. Medzi sporovými stranami taktiež nebolo sporné, že
odberné miesto žalobcov (č. XXXXXXX) nebolo uvedené v zozname odberných miest. Medzi sporovými
stranami nebolo sporné, že dňa 8.8.2016 došlo aj k odpojeniu odberného miesta žalobcov od el. siete
a došlo k poškodeniu solárneho systému, čo žalobca v rade 1/ nahlásil na tel. čísle žalovaného dňa

8.8.2016 cca o 14.00 hod. a cca do 40 min. po nahlásení uvedenej udalosti zamestnanci žalovaného
sprevádzkovali odpojenú el. sieť.
11.Ďalejmedzisporovýmistranaminebolosporné,žemedzinimiohľadomodpojeniael.energieavzniku
škodynasolárnomsystémeprebiehalamailovákomunikáciatakakojuuvádzalžalobcavosvojejžalobe,
v ktorej žalobca poukazoval na totožné skutkové okolnosti ako uvádzal v žalobe, požadoval predbežnú

náhradu škody, na ktorú žalovaný reagoval tak, že súhlasil s náhradou škody poškodeného ponorného
čerpadla zn. EVGU vo výške 300,90 €, avšak odmietol zodpovednosť za poškodenie solárneho systému
ako nedôvodnú, keďže podľa žalovaného bolo odberné miesto odpojené od el. energie cca 4 hodiny
a za tento čas podľa žalovaného nemohol byť solárny systém poškodený výpadkom ak bol správne
namontovaný certifikovanou spoločnosťou a uvedený do prevádzky a bola na ňom vykonaná pravidelná

predpísaná údržba a kontrola a v podstate s ďalším odôvodnením tak, ako uvádzal aj vo svojich
vyjadreniach v žalobe.
12. Z Odborného vyjadrenia k prehriatiu solárnych systémov spoločnosti Univenta Žilina s.r.o. zo dňa
30.1.2017(dôkazprodukovanýžalobcomnač.l.23spisu),ktorébolovydanénažiadosťžalobcuvyplýva,
že dodávka a montáž solárnych kolektorov VITOSOL 300, výrobca Viessmann Verklen, SRN, bola

vykonaná v roku 2009. Inštalácia bola vykonaná v súlade s technickými podmienkami výrobcu a v čase
trvania záruky bol 1-krát ročne vykonávané kontroly tlaku a tesnosti solárneho systému, ako aj kontrola
mrazuodolnosti teplonostného media Tyfocor a stav expanznej nádoby. Ďalej je v odbornom vyjadrení
uvedené, že žalobca má v rodinnom dome inštalované ešte ploché kolektory výrobu Termosolar Žiar
nad Hronom. V prípade výpadku el. energie, ktorá poháňa obehové čerpadlá solárneho systému dôjde

k prehriatiu systému a stagnačná teplota môže dosiahnuť až 220 °C. Systém Vytosol 300 je pre takýto
prípad chránený tým, že v trubiciach má inštalované ochrany a pri stagnačnej teplote nad 150°C
zablokuje činnosť kolektorov, avšak ploché kolektory takúto ochranu nemajú a oba solárne systémy sú
spojené do jedného celku, dôjde k prehriatiu oboch systémov. Teplonosné médium Tyfocor má teplotu
varu 160 °C a po dosiahnutí tejto teploty zmení skupenstvo z kvapalného na plynné a vytláča teplonosné

médium cez odvzdušňovacie, poprípade poistné ventily mimo systému. Tým, že ďalej dochádza k
prehrievaniu priestorov sa vo vnútorných častiach kolektorov vytvárajú intrusty (škvareniny) a celý
systém sa tak poškodzuje a znefunkčňuje. Solárny systém je potom nutné vypláchnuť a nechať rozpustiť
intrusty a následne znova naplniť teplonosným médiom. V čase inštalácie bola v ich rodinnom dome
na zabránenie podobných udalostí osadená elektrocentrála, ktorá slúžila na zabezpečenie dlhodobej

dodávky el. energie a k dispozícií bol aj batériový záložný zdroj, ktorý slúži na krátkodobé pokrytie
výpadkov dodávky el. prúdu v závislosti na veku a kapacite batérie môže tento zdroj dodávať podľa ich
skúsenosti el. energiu max. do 2 hodín. Potom dôjde k jeho vybitiu a solárny systém už nie je ďalej
chránený pred stagnačnou teplotou.13. V Odbornom vyjadrení k prehriatiu solárneho systému spoločnosti Viess-mont s.r.o. Žilina zo dňa
24.1.2017 (dôkaz produkovaný žalobcami na č.l. 24 až 25 spisu) vydaného na žiadosť žalobcu v rade 1/
je uvedené: „ Na vašom rodinnom dome v obci Kunerad č.d. XXX máte namontovaný solárny systém na

ohrev TUV. Sú tam použité dva druhy slnečných kolektorov, ktoré majú rôznu účinnosť, ale aj rozdielne
prevádzkové a technické parametre. Vákuový trubicový kolektor má vnútri zabudovanú ochranu voči
prehriatiu stagnačnou teplotou a v prípade výpadku el. energie sa vie odstaviť a nedôjde k prehriatiu
solárneho systému, no môže dôjsť k poškodeniu a zablokovaniu poistiek na jednotlivých trubiciach. Toto
poškodenie je nezvratné a je nutné trubicu vymeniť. Na vašej inštalácii sú použité aj ploché kolektory

a tie nemajú žiadnu ochranu voči prehriatiu. Nakoľko sa jedná o kolektory staršieho dátumu výroby a
teda staršiu technológiu, je dôležité mať záložný systém energie, nakoľko stagnačná teplota kolektora/
teplota kolektora pri výpadku obehu teplonosného média/ dosahuje až 221 °C a teplonosné médium v
solárnom systéme má bod varu 150 °C. Vo vašom prípade máte v inštalácii solárneho systému záložný
zdroj, ktorý pri krátkom výpadku el. energie zabezpečuje obeh teplonosného média a tým nemôže dôjsť
k prehriatiu systému. Záložný zdroj dokáže ochrániť systém cca 2 hodiny. Pokiaľ dôjde k odstaveniu el.

energie na dlhší čas ako dve hodiny, je nutné zabezpečiť dodávku el. energie záložným generátorom. Vy
uvádzane, že dňa 8.8.2016 bola odstavená el. energia po celý deň bez predchádzajúceho upozornenia
a bol to slnečný deň s teplotou okolo 30 °C. Za takýchto podmienok dôjde k prehriatiu systému behom
cca 15min, teplota kolektorov vystúpi až na 220 °C, čím dôjde k prehriatiu systému a následnému
odpareniu teplonosného média slnečných kolektoroch, nakoľko sa kvapalina zmení na paru a tá sa

rozpína, vytlačí zo systému takmer celý objem teplonosného média, následne je potrebné celý systém
skontrolovaťanaplniťteplonosnýmmédiom,nakoľkoventily,odvzdušnenie,čerpadloaostatnéarmatúry
namontované v rozvodnom systéme sú konštrukčne vyrobené do 100 °C, môžu byť vysokou teplotou
poškodené. Vo vašom prípade došlo následkom dlhodobej odstávky el. energie k vybitiu záložného
zdroja a následne k prehriatiu celého systému a následnému odpareniu teplonosného média. Pokiaľ

dôjde k dosiahnutiu stagnačnej teploty na slnečných kolektoroch a odparovaniu teplonosného média, je
nemožné odparovanie zastaviť ani pri nábehu el. energie. Obehové čerpadlo je chránené elektronikou
a pri teplote kolektorov vyššej ako 100°C sa nedá spustiť. Je nutné nechať celý systém vychladnúť,
skontrolovať, naplniť teplonosným médiom a nanovo uviesť do prevádzky. Beriem ako samozrejmosť,
že toto všetko sa môže spraviť len pokiaľ nesvieti slnko, alebo je nutné kolektory zakryť plachtami.“.

14. Z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 20.3.2017 vystavenej dodávateľom J. J. adresovanej žalovanému v
rade 1/ (dôkaz produkovaný žalobcami na č.l. 26 spisu) súd zistil, že uvedenou faktúrou bola fakturovaná
diagnostika, oprava, preplach solárneho systému vrátane použitého materiálu v celkovej sume 2.170,37
€. Faktúra bola splatná dňa 3.4.2017.
15. Z detailu platobného príkazu zo dňa 27.3.2017 (dôkaz produkovaný žalobcami na č.l. 27 spisu) súd

zistil, že uvedeného dňa bola poukázaná suma 2.170,37 € na účet uvedený vo vyššie uvedenej faktúre
a pod variabilným symbolom č. faktúry.
16. Podľa § 282 CSP ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na
návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
17. Podľa § 285 CSP odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu

procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.
18. Podľa § 420a Občianskeho zákonníka]
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
(2) Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená
a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,

b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,
c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na
nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.
(3) Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená

neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.
19. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).
20. Podľa § 1 Zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike ( ďalej len zákon o energetike) tento zákon upravuje
a) podmienky na podnikanie v energetike,

b) prístup na trh, práva a povinnosti účastníkov trhu v energetike,
c) opatrenia zamerané na zabezpečenie bezpečnosti dodávky elektriny a plynu a fungovanie vnútorného
trhu s elektrinou a vnútorného trhu s plynom,
d) práva a povinnosti osôb, ktorých práva a povinnosti môžu byť dotknuté účastníkmi trhu v energetike,e) výkon štátnej správy v energetike,
f) výkon štátneho dozoru a kontroly nad podnikaním v energetike.
21. Podľa § 2 písm.a) ods. 1 Zákona o energetike na účely tohto zákona sa rozumie všeobecne

energetikou elektroenergetika, plynárenstvo, preprava pohonných látok alebo ropy potrubím, plnenie
tlakových nádob so skvapalneným plynným uhľovodíkom (ďalej len "tlaková nádoba") a rozvod
skvapalneného plynného uhľovodíka.
22. Podľa § 2 písm.a) ods. 13 na účely tohto zákona sa rozumie všeobecne prevádzkovou bezpečnosťou
nepretržitá prevádzka prenosovej sústavy a distribučnej sústavy alebo prepravnej siete a distribučnej

siete za podmienok, ktoré možno v prevádzke predvídať .
23. Podľa § 2 písm.b) ods. 4 Zákona o energetike na účely tohto zákona sa rozumie v elektroenergetike
distribúciou elektriny preprava elektriny distribučnou sústavou na časti vymedzeného územia na účel jej
prepravy odberateľom elektriny.
24.Podľa§3písm.a)ods.1Zákonaoenergetikenaúčelytohtozákonasarozumievšeobecnepodnikom
osoba, ktorá podniká v energetike.

25. Podľa § 3 písm.b) ods. 3 Zákona o energetike na účely tohto zákona sa rozumie v elektroenergetike
prevádzkovateľom distribučnej sústavy osoba, ktorá má povolenie na distribúciu elektriny na časti
vymedzeného územia.
26. Podľa § 4 ods.1 písm. a) Zákona o energetike podnikaním v energetike je výroba, prenos, distribúcia
a dodávka elektriny.

27. Podľa § 31 ods. 1 písm.e) ods. 5 Zákona o energetike prevádzkovateľ distribučnej sústavy má právo
obmedziť alebo prerušiť bez nároku na náhradu škody okrem prípadov, ak škoda vznikla zavinením
prevádzkovateľa distribučnej sústavy, v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutnú dobu distribúciu
elektriny pri prácach na zariadeniach sústavy alebo v ochrannom pásme, ak sú plánované.
28. Podľa § 31 ods. 2 písm. e) Zákona o energetike prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný

zabezpečiť distribúciu elektriny.
29. Podľa § 31 ods. 2 písm. t) Zákona o energetike prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný
miestne obvyklým spôsobom a zverejnením na svojom webovom sídle oznámiť odberateľom elektriny
začiatok plánovaného obmedzenia alebo prerušenia distribúcie elektriny a dobu trvania obmedzenia
alebo prerušenia, a to najmenej 15 dní pred plánovaným začatím; prevádzkovateľ distribučnej sústavy je

povinnýobnoviťdistribúciuelektrinybezodkladnepoodstránenípríčin;oznamovaciapovinnosťnevzniká
pri vykonávaní nevyhnutných prevádzkových úkonov na úrovni nízkeho napätia, pri ktorých obmedzenie
alebo prerušenie distribúcie elektriny neprekročí 20 minút v priebehu 24 hodín a pri operatívnom vypnutí
časti zariadení potrebných na prevádzkovanie distribučnej sústavy pri predchádzaní stavu núdze v
elektroenergetike, stave núdze v elektroenergetike a vykonaní skúšky stavu núdze v elektroenergetike;

prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný vyvinúť primerané úsilie, aby zabránil škodám, ktoré z
dôvodu obmedzenia alebo prerušenia distribúcie elektriny môžu odberateľom elektriny vzniknúť.
30. V časti, ktorou žalobcovia uplatňovali nárok na náhradu škody vo výške 391,50 Eur z titulu náhrady
škody za poškodenie ponorného čerpadla zn. EVGU žalovaný uznal nárok žalobcov čo do dôvodu a
výšky vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 6.9.2017, na základe ktorého právny zástupca žalobcov

navrhol aby súd v tejto časti vydal rozsudok pre uznanie nároku. V tejto časti uplatneného nároku boli
splnené podmienky uvedené v ust. § 282 CSP pre vydanie rozsudku pre uznanie nároku. Súd preto v
časti o zaplatenie 391,50 Eur rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku.
31. V zostávajúcej časti o zaplatenie 2170,37 Eur súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 ods. 1
CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v

ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie
bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového
stavu.
32. Súd považoval za medzi stranami sporu nesporné skutkové tvrdenie žalobcov (§ 151 ods. 1 CSP),
z ktorého zároveň vychádzal pri svojom rozhodnutí v prejednávanom spore (§ 186 ods. 2 CSP),

keďže nemal dôvodné pochybnosti o jeho pravdivosti, že dňa 8.8.2016 došlo zo strany žalovaného
ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy k prerušeniu distribúcie elektriny do odberného miesta
žalobcov ( č. XXXXXXX ) rodinného domu žalobcov č.M..XXX nachádzajúceho sa v obci N., bez
ich predchádzajúceho upozornenia na prerušenie distribúcie elektriny z dôvodu plánovaných prác na
distribučnej sústave. Súd nepovažoval za sporné, že na rodinnom dome mali žalobcovia zabudovaný

solárny systém a že až po telefonickom upozornení žalobcov uvedeného dňa 8.8.2016 cca o 14.00
hod. do 40 minút došlo zo strany žalovaného k sprevádzkovaniu elektrickej siete a že odpojenie žalobcov
od elektrickej energie trvalo viac ako 4 hodiny.33. Žalobcovia v konaní, odbornými vyjadreniami odborne spôsobilých osôb, preukázali svoje tvrdenia,
že počas odpojenia el. energie uvedeného dňa a v čase došlo k poškodeniu solárneho systému, ktorý
mali zabudovaný na rodinnom dome, v dôsledku prehriatia kolektorov a vytečenia chladiacej kvapaliny,

poškodeniu tesnosti kolektorov a vákuových trubíc a solárny systém bolo potrebné vypláchnuť,
skontrolovať a naplniť teplonosným médiom. V odborných vyjadreniach, je zároveň uvedené, z akého
dôvodu k uvedenému poškodeniu došlo a to tak ako je uvedené v bode 12. a 13. odôvodnenia tohto
rozhodnutia. V obidvoch odborných vyjadreniach sa totožne konštatuje, že v danom prípade v čase
inštalácie bola na dome na zabránenie podobných udalostí osadená elektrocentrála, ktorá slúžila na

zabezpečenie dlhodobej dodávky el. energie a k dispozícii bol aj batériový záložný zdroj, ktorý slúži
na krátkodobé pokrytie výpadkov dodávky el. prúdu. Záložný zdroj dokáže ochrániť systém na cca 2
hodiny a v danom prípade došlo následkom dlhodobej odstávky el. energie k vybitiu záložného zdroja a
následne k prehriatiu celého systému a následnému odpareniu teplonosného média. Pokiaľ žalovaný
namietal, že odborné vyjadrenia vychádzali z nepravdivého údaja žalobcov, že v danom čase bol slnečný
deň a teplota okolo 30 °C, pričom podľa údajov uvedených na internetovej stránke www.meteoblue.com

bolanajvyššieteplotadosiahnutávtentodeňvobciKunerad24°C,súdsa
stotožnil s vyjadrením žalobcov, že pri takto uvádzanej teplote, ktorá sa väčšinou meria v tieni, na streche
pri priamom dopade slnečných lúčov mohla byť teplota aj vyššia ako 30°C. Preto spochybňovanie
odborných vyjadrení v tomto smere nepovažoval súd za relevantné.
34. Žalobcovia zároveň preukázali, že za diagnostiku, opravu a preplach solárneho systému a naplnenie

teplonosného média a výmenu poškodených vákuových trubíc uhradili na základe vystavenej faktúry. č.
XXXX XXX J. J. fakturovanú sumu 2.170,37 €.
35. Spornou v posudzovanej veci je skutočnosť, či preukázateľne vzniknutá škoda vznikla žalobcom
prevádzkovou činnosťou žalovaného. V konaní nebolo sporné, že žalovaný je prevádzkovateľ
distribučnej sústavy v zmysle Zákona o energetike a dodáva/distribuuje energiu v rozsahu stanovenom

predmetným zákonom. Už z vymedzenia jeho oprávnení ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy
vyplýva, že činnosť ktorú vykonáva má prevádzkový charakter. Do tejto činnosti patrí aj oprávnenie
obmedziť a prerušiť dodávku el. energie za zákonom stanovených podmienok. V Zákone o energetike
v ust. § 31 ods. 1, písm. e) ods. 5 je dané, kedy môže obmedziť alebo prerušiť dodávku el. energie
bez nároku na náhradu škody okrem prípadov, ak škoda vznikla zavinením prevádzkovateľa a už len

z tohto vymedzenia je zrejmé, že zákon o energetike tým, že vymedzuje v ktorých prípadoch môže
obmedziť alebo prerušiť dodávku el. energie bez nároku na náhradu škody považuje obmedzenie alebo
prerušenie el. energie za činnosť, ktorá patrí do prevádzkovej činnosti žalovaného ako prevádzkovateľa
distribučnej sústavy. V konaní nebolo sporné, že žalovaný mal v danom čase plánované práce na
zariadeniach distribučnej sústavy, avšak žalovaný porušil ust. § 31 ods. 2, písm. t) Zák. o energetike

vo vzťahu k žalobcom, tým zároveň porušil aj ust. § 31 ods. 2, písm. e) Zák. o energetike zabezpečiť
distribúciu elektriny, súd preto predmetný uplatnený nárok žalobcu posudzoval ako nárok na náhradu
škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou v zmysle § 420a Obč. zákonníka.
36. Ust. § 420a Občianskeho zákonníka je osobitným ustanovením vo vzťahu k ust. § 420 Obč. zák. Pri
tomto druhu zodpovednosti stačí, ak bola škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou niekoho a to bez

ohľadu na to, či spôsobenie škody bolo zavinené alebo nie, ako aj bez ohľadu na to, či pri spôsobení
škody prevádzkovou činnosťou prevádzkovateľ porušil určitú právom uloženú povinnosť alebo nie.
Na vznik zodpovednosti stačí, že je tu príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou
spôsobenou touto činnosťou. Ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa nevyžaduje
protiprávnosť konania, ide teda o zodpovednosť za výsledok. Ide o jeden z prípadov osobitnej

zodpovednosti za škodu, ktorá sa viaže na osobitné podmienky. Uvedené ustanovenie je zaradené do
oddielu všeobecnej zodpovednosti za škodu, preto že medzi prípadmi osobitnej zodpovednosti za škodu
sú viaceré druhy zodpovednosti, pri ktorých zodpovednosť vzniká tak isto pri prevádzkovej činnosti a
teda zákonodarca chcel vyjadriť vzťah medzi zodpovednosťou podľa § 420a a prípadmi objektívnej
zodpovednosti, ktoré vznikajú pri prevádzkovej činnosti bližšie špecifikovaných. Tejto zodpovednosti sa

môže prevádzkovateľ zbaviť len z dôvodov uvedených v ust. § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Zákon uvádza len dva liberačné dôvody: a) škoda bola spôsobená neodvratiteľnou udalosťou, ktorá
nesúvisela s prevádzkovou činnosťou alebo b) škodu si spôsobil sám poškodený. Ide pritom o objektívne
posudzované konanie, bez ohľadu na zavinenie, kde je dôležité iba to, či a do akej miery toto správanie
viedlo k vzniku škody. Neodvrátiteľnou udalosťou, nemajúcou pôvod v prevádzke sú najmä udalosti

spôsobené najmä vonkajšími prírodnými silami, napr. živelná udalosť (pohroma), ktorej nemohlo byť
tým, kto činnosť prevádzkuje, zabránené, ani nemohla byť odvrátená, a to ani pri vynaložení takého
úsilia, ktoré by bolo možné vynaložiť. V takýchto prípadoch ide o zásah „zvonku“, nie o okolnosť
majúcu pôvod vo vlastnej prevádzke. K zbaveniu sa zodpovednosti môže dôjsť za situácie, že konkrétneokolnosti, ktorými bola škoda spôsobená, neboli touto prevádzkou vyvolané, vznikli mimo vlastnej
prevádzkovej činnosti a nezávisle na vôli prevádzkovateľa. Ide o také okolnosti, ktoré objektívne nemajú
svoj pôvod vo vnútri prevádzky a nesúvisia s organizáciou a riadením prevádzky. Neodvrátiteľnou

udalosťou však nie je plánované, avšak neoznámené obmedzenie, resp. prerušenie dodávky elektrickej
energie. Ak bola škoda spôsobená vlastným konaním poškodeného, nie je rozhodujúce, či išlo o
konanie zavinené alebo nie. V každom prípade totiž platí, že v rozsahu, v akom bola škoda spôsobená
poškodeným, znáša ju sám (§ 441 Občianskeho zákonníka). Dôkazné bremeno o existencii liberačných
dôvodov spočíva na prevádzateľovi prevádzkovej činnosti.

37. Žalovaný namietal, že žalobcovia porušili svoju prevenčnú povinnosť a práve z ich strany došlo
k porušeniu právnej povinnosti, s poukázaním na to, že každé zariadenie, ktoré na svoju prevádzku
potrebuje distribúciu elektrickej energie, musí byť vybavené tak, aby nedošlo k jeho znefunkčneniu pri
výpadku elektrickej energie a sami žalobcovia zanedbali pri inštalácii solárneho systému systém ochrany
pred neočakávanými udalosťami.
38. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym

právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho,
čo malo v súlade s právom byť vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s
ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov
a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať , zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Vedľa porušenia
povinnosti zákonnej a zmluvnej zákon zakladá v ust. § 415 všeobecnú povinnosť ( tzv. generálna

prevencia ), ktorá ukladá každému povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví,
na majetku, na prírode a životnom prostredí. V zmysle cit. ust. je každý povinný zachovávať vždy taký
stupeň pozornosti, ktorý možno po ňom vzhľadom ku konkrétnej časovej a miestnej situácií rozumne
požadovať a ktorý - objektívne posudzované - je spôsobilý zabrániť alebo aspoň čo najviac obmedziť
riziko vzniku škôd na živote, zdraví alebo majetku. Ten, kto si v súlade s takto stanovenou všeobecnou

povinnosťou nepočína, chová sa protiprávne a pri splnení ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti
za škodu zodpovedá za vzniknutú škodu podľa § 420 Obč. zákonníka.
39. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že solárny systém žalobcov na
rodinnom dome pozostával zo solárnych kolektorov Vitosol 300, ktorý mal zabudovaný systém ochrany
proti prehriatiu v prípade výpadku elektrickej energie a plochých kolektorov Termoslar, ktoré nemajú

ochranu proti prehriatiu, nakoľko išlo o kolektory staršieho dátumu výroby a že tieto dva systémy
boli prepojené. Dodávka a montáž solárnych kolektorov Vitosol 300, podľa odborných vyjadrení bola
vykonaná v roku 2009 v súlade s technickými podmienkami výrobcu, zároveň z nich vyplýva, že v
tomto čase došlo aj k prepojeniu oboch systémov v súlade s technickými podmienkami výrobcu, preto
tvrdenia žalovaného, že inštalácia celého solárneho systému nebola vykonaná odborne a v súlade s

technickými podmienkami výrobcu, keďže u plochých kolektorov toto vyjadrenie absentuje a to bez toho,
že by žalovaný uviedol v čom táto neodbornosť spočívala a s akými technickými podmienkami bola v
rozpore, súd vyhodnotil ako účelovú obranu, nemožno nahradiť tieto skutkové tvrdenia odkazom na
navrhnutý dôkaz - znalecké dokazovanie. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalovaného na nariadenie
znaleckého dokazovania zamietol. Z odborných vyjadrení vyplýva aj to, že v čase inštalácie bola na

zabránenie prehriatia oboch systémov, pri výpadku elektrickej energie, osadená elektrocentrála, ktorá
slúžila na zabezpečenie dlhodobej dodávky elektrickej energie a k dispozícii bol aj batériový záložný
zdroj, ktorý slúži na krátkodobé pokrytie výpadkov elektrickej energie, ktorý však dokáže ochrániť systém
na cca 2 hodiny. V danom prípade došlo k odpojeniu elektrickej energie ( nie náhodnej udalosti) bez
predchádzajúceho upozornenia na viac ako 4 hodiny, v dôsledku čoho došlo k vybitiu batériového

záložného zdroja a solárny systém už nebol ďalej chránený a došlo k jeho prehriatiu a poškodeniu. V
prípade, že by boli žalobcovia vopred upozornení na dlhodobé prerušenie dodávky elektrickej energie ,
z dôvodu plánovaných prác, mohli aktivovať elektrocentrálu, ktorú mali zabudovanú práve za takýmto
účelom a práve z dôvodu absencie ich vedomosti o tom, že dodávka elektrickej energie na ich odbernom
mieste bude prerušená, pripravenú elektrocentrálu neaktivovali. V prípade ich vedomosti o prerušení

dodávky elektrickej energie a aktivácie záložného zdroja by k žiadnej škode nedošlo. Žalobcovia
nezanedbali pri inštalácii solárneho systému systém ochrany pred neočakávanými udalosťami, mali
zabezpečené dva náhradné zdroje, jeden na dočasné a druhý na dlhodobejšie vykrytie, v danom prípade
aninešlooneočakávanúudalosť.Kvznikuškodynedošlovlastnýmkonanímžalobcov,akýmkonkrétnym
vlastným konaním žalobcov malo dôjsť v vzniku škody, žalovaný ani netvrdil a ani nepreukazoval, súd

nemal za preukázané, že by žalobcovia porušili konkrétnu právnu povinnosť vyplývajúcu z právnych
predpisov a neporušili ani povinnosť vyplývajúcu z ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Prevenčná
povinnosť nie je povinnosťou absolútnou a nemôže zabezpečovať, aby ku škodám nedochádzalo nikdy,t.j. v žiadnom okamžiku, uvedené ustanovenie neukladá povinnosť predvídať každý v budúcnosti možný
vznik škody. Škoda vznikla v príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou žalovaného.
40. Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že na strane žalovaného sú splnené

všetky predpoklady vzniku jeho zodpovednosti za spôsobenú škodu v zmysle ust. § 420a Občianskeho
zákonníka. Žalovaný je prevádzkovateľom distribučnej sústavy, v dôsledku prevádzky ktorej došlo k
poškodeniu solárneho systému žalobcov, pričom jeho zodpovednosť za túto škodu je podľa uvedených
zákonných ustanovení postavená na objektívnom princípe a súd v konaní nemal preukázané dôvody
liberácie uvedené v ust. § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka.

41. Škodou je z teoreticko-právneho hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznáva
sa skutočná škoda a ušlý zisk. Za škodu tak možno považovať tie náklady, ktoré boli poškodeným
nevyhnutnevynaloženénaodstránenienásledkovškodytak,abybolapoškodenávecvstaveobdobnom
stavu pred škodovou udalosťou. Skutočnou škodou v zmysle citovaných zákonných ustanovení pritom
možno rozumieť zmenšenie existujúceho majetku poškodeného v porovnaní so stavom, aký bol pred

spôsobením škody. V danom prípade bol zjavne uplatnený nárok na náhradu skutočnej škody, ktorá
mala zodpovedať poškodenými účelne vynaloženým nákladom za nutnú opravu solárneho systému.
Ak teda žalobcovia ako poškodení vynaložili určitú finančnú čiastku na opravu solárneho systému, je
zrejmé, že sa ich majetková sféra v dôsledku tejto škodovej udalosti zmenšila.
42. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že solárny systém bol po škodovej udalosti sprevádzkovaný

a opravený dodávateľom J. J., pričom náklady na opravu podľa žalobcami predloženej faktúry
predstavovali 2.170,37 eur, ktorú žalobcovia uhradili. Jedná sa teda o sumu, o ktorú sa zmenšil majetok
žalobcov v dôsledku vynaložených nákladov na opravu predmetnej veci. V danej veci je nepochybné,
že poškodení sa dostali do situácie, keď boli nútení si zabezpečiť sprevádzkovanie a opravu solárneho
systému, práve vzniknutou škodovou udalosťou, ktorú nespôsobili a uplatňovaná náhrada nákladov

predstavuje náklady, ktoré boli žalobcami nutne vynaložené a boli vynaložené aj účelne, keďže boli
vynaložené v súvislosti s tým, aby uviedli solárny systém do prevádzky schopného stavu tak ako to bolo
pred vznikom škodovej udalosti. K namietanej výške fakturovanej sumy súd uvádza, že túto fakturoval
žalobcom realizátor opravy a nie je povinnosťou poškodených vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku, keď
navyše žalobcovia ako poškodení nedokážu sami posúdiť náročnosť opravy a ani ovplyvniť dobu jej

trvania. Tak ako už súd uviedol, za škodu tak možno považovať tie náklady, ktoré boli poškodeným
nevyhnutnevynaloženénaodstránenienásledkovškodytak,abybolapoškodenávecvstaveobdobnom
stavu pred škodovou udalosťou, z fakturovaných prác a materiálu nevyplýva, že by predmetom opravy
boli iné práce a materiál, ktoré nemali príčinnú súvislosť s predmetnou škodou.
43. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súdu, súd dospel k záveru, že je právne

dôvodné priznať žalobcom uplatnené peňažné plnenie vo výške 2170,37 € preto žalobe žalobcov v časti
o zaplatenie 2.170,37 € vyhovel.
44. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
45. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1CSP,

Žalobcovia boli v konaní úspešní , v časti o zaplatenie 391,50 Eur rozhodol rozsudkom pre uznanie
nároku a v časti o zaplatenie 2170,37 eur súd žalobe vyhovel, preto im súd priznal nárok na náhradu
trov konania proti neúspešnému žalovanému v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté
v zmysle cit. ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným
súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v časti o zaplatenie 391,50 Eur vydanému na základe uznania nároku nie je
prípustné odvolanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na
vydanie takéhoto rozhodnutia ( § 356 písm. a) CSP )
Proti tomuto rozsudku v časti o zaplatenie 2170,37 eur a proti výroku o nároku na náhradu trov konania

možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).