Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 25, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/61/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117220511
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5117220511.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcov: 1/ M. E.,
nar. XX.XX.XXXX, 2/ S. E., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom N. XXX, XXX XX L. G., obaja právne
zastúpení : Advokátska kancelária JUDr. Halagan, s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, 010 01 Žilina,
IČO: 50 626 329, proti žalovanému: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Pri
Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, o zaplatenie 2 561,87 eur, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7C/47/2017-87 zo dňa 31.augusta 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznania istiny 2.170,37 eur a vo výroku o nároku na náhradu

trov konania p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznania istiny 391,50 eur zostáva nedotknutý.

Žalobcom v rade 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalovanému spoločne a nerozdielne nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom v rade 1/ a 2/
spoločne a nerozdielne istinu 2 561,87 eur a priznal im nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu, č. s. XXX postaveného na KNC parcele č. 1287/3 v
obciN.,k.ú.N.,ktorýjezapísanýnaLVč.XXXaanitáskutočnosť,ženastrechepredmetnéhorodinného
domu majú žalobcovia v rade 1/ a 2/ namontovaný solárny systém na ohrev TUV pozostávajúci zo
solárnych kolektorov VYTOSOL 300 (výrobca Viessman Verkle, SRN) a plochých kolektorov výrobcu
Thermo solar Žiar nad Hronom. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný je prevádzkovateľom distribučnej

sústavy, ktorý má povolenie na distribúciu elektrickej energie na vymedzenom území. Tiež nebolo
sporné,žežalovanýlistomzodňa12.7.2016poslalnaObecnýúradN.oznámenieoprerušenídistribúcie
elektriny z dôvodu plánovaných prác na zariadeniach distribučnej sústavy dňa 8.8.2016 od 10.30 hod.
do 19.00 hod. s poukazom na § 31 ods. 2, písm. t) Zák. č. 251/2012 Z.z. (ďalej aj Zákon o energetike),
prílohou ktorého bol aj zoznam čísel odberných miest a lokality v obci N., ktoré budú obmedzením
dotknuté. Nebolo sporné, že odberné miesto žalobcov (č. 7157592) nebolo uvedené v zozname
odberných miest v oznámení o prerušení distribúcie elektriny a že dňa 8.8.2016 došlo aj k odpojeniu

odberného miesta žalobcov od elektrickej siete, pričom došlo k poškodeniu solárneho systému, čo
žalobcavrade1/nahlásilnatelefónnomčísležalovanéhodňa8.8.2016ccao14.00hod.accado40min.
po nahlásení uvedenej udalosti zamestnanci žalovaného sprevádzkovali odpojenú elektrickú sieť. Ďalej
medzi sporovými stranami nebolo sporné, že medzi nimi ohľadom odpojenia elektrickej energie a vznikuškody na solárnom systéme prebiehala mailová komunikácia, v ktorej žalobca poukazoval na totožné
skutkové okolnosti ako uvádzal v žalobe, požadoval predbežnú náhradu škody, na ktorú žalovaný
reagoval tak, že súhlasil s náhradou škody poškodeného ponorného čerpadla zn. EVGU vo výške

300,90 € (poznámka odvolacieho súdu, správne malo byť 391.50 eur), avšak odmietol zodpovednosť
za poškodenie solárneho systému ako nedôvodnú, keďže podľa žalovaného bolo odberné miesto
odpojené od elektrickej energie cca 4 hodiny a za tento čas podľa žalovaného nemohol byť solárny
systém poškodený výpadkom ak bol správne namontovaný a uvedený do prevádzky certifikovanou
spoločnosťou a bola na ňom vykonaná pravidelná predpísaná údržba a kontrola.

Z Odborného vyjadrenia k prehriatiu solárnych systémov spoločnosti Univenta Žilina s.r.o. zo dňa
30.1.2017, ktoré bolo vydané na žiadosť žalobcu vyplýva, že dodávka a montáž solárnych kolektorov
VYTOSOL 300, výrobcaViessmannVerklen,SRN,bolavykonanávroku2009.Inštaláciabolavykonaná
v súlade s technickými podmienkami výrobcu a v čase trvania záruky boli 1-krát ročne vykonávané
kontrolytlakuatesnostisolárnehosystému,akoajkontrolamrazuodolnostiteplonostnéhomédiaTyfocor
a stav expanznej nádoby. Ďalej je v odbornom vyjadrení uvedené, že žalobca má v rodinnom dome

inštalované ešte ploché kolektory výrobu Thermo solar Žiar nad Hronom. V prípade výpadku elektrickej
energie, ktorá poháňa obehové čerpadlá solárneho systému dôjde k prehriatiu systému a stagnačná
teplota môže dosiahnuť až 220 °C. Systém VYTOSOL 300 je pre takýto prípad chránený tým, že v
trubiciach má inštalované ochrany a pri stagnačnej teplote nad 150°C zablokuje činnosť kolektorov,
avšak ploché kolektory takúto ochranu nemajú a oba solárne systémy sú spojené do jedného celku,

tým dôjde k prehriatiu oboch systémov. Teplonosné médium Tyfocor má teplotu varu 160 °C a po
dosiahnutí tejto teploty zmení skupenstvo z kvapalného na plynné a vytláča teplonosné médium cez
odvzdušňovacie, poprípade poistné ventily mimo systému. Tým, že ďalej dochádza k prehrievaniu
priestorov sa vo vnútorných častiach kolektorov vytvárajú intrusty (škvareniny) a celý systém sa tak
poškodzuje a znefunkčňuje. Solárny systém je potom nutné vypláchnuť a nechať rozpustiť intrusty

a následne znova naplniť teplonosným médiom. V čase inštalácie bola v ich rodinnom dome
na zabránenie podobných udalostí osadená elektrocentrála, ktorá slúžila na zabezpečenie dlhodobej
dodávkyelektrickejenergieakdispozíciíbolajbatériovýzáložnýzdroj,ktorýslúžinakrátkodobépokrytie
výpadkov dodávky elektrického prúdu, v závislosti na veku a kapacite batérie môže tento zdroj dodávať
podľa ich skúsenosti elektrickú energiu max. do 2 hodín. Potom dôjde k jeho vybitiu a solárny systém

už nie je ďalej chránený pred stagnačnou teplotou.
V Odbornom vyjadrení k prehriatiu solárneho systému spoločnosti Viess-mont s.r.o. Žilina zo dňa
24.1.2017 vydaného na žiadosť žalobcu v rade 1/ je uvedené: „ Na vašom rodinnom dome v obci
N. č.d. XXX máte namontovaný solárny systém na ohrev TUV. Sú tam použité dva druhy slnečných
kolektorov, ktoré majú rôznu účinnosť, ale aj rozdielne prevádzkové a technické parametre. Vákuový

trubicový kolektor má vnútri zabudovanú ochranu voči prehriatiu stagnačnou teplotou a v prípade
výpadku elektrickej energie sa vie odstaviť a nedôjde k prehriatiu solárneho systému, no môže dôjsť k
poškodeniu a zablokovaniu poistiek na jednotlivých trubiciach. Toto poškodenie je nezvratné a je nutné
trubicu vymeniť. Na vašej inštalácii sú použité aj ploché kolektory a tie nemajú žiadnu ochranu voči
prehriatiu. Nakoľko sa jedná o kolektory staršieho dátumu výroby a teda staršiu technológiu, je dôležité

mať záložný systém energie, nakoľko stagnačná teplota kolektora /teplota kolektora pri výpadku obehu
teplonosného média/ dosahuje až 221 °C a teplonosné médium v solárnom systéme má bod varu 150
°C. Vo vašom prípade máte v inštalácii solárneho systému záložný zdroj, ktorý pri krátkom výpadku
elektrickej energie zabezpečuje obeh teplonosného média a tým nemôže dôjsť k prehriatiu systému.
Záložný zdroj dokáže ochrániť systém cca 2 hodiny. Pokiaľ dôjde k odstaveniu elektrickej energie na

dlhší čas ako dve hodiny, je nutné zabezpečiť dodávku elektrickej energie záložným generátorom.
Vy uvádzate, že dňa 8.8.2016 bola odstavená elektrická energia po celý deň bez predchádzajúceho
upozornenia a bol to slnečný deň s teplotou okolo 30 °C. Za takýchto podmienok dôjde k prehriatiu
systému behom cca 15 minút, teplota kolektorov vystúpi až na 220 °C, čím dôjde k prehriatiu systému a
následnému odpareniu teplonosného média slnečných kolektoroch, nakoľko sa kvapalina zmení na paru

a tá sa rozpína, vytlačí zo systému takmer celý objem teplonosného média, následne je potrebné celý
systém skontrolovať a naplniť teplonosným médiom, nakoľko ventily, odvzdušnenie, čerpadlo a ostatné
armatúry namontované v rozvodnom systéme sú konštrukčne vyrobené do 100 °C, môžu byť vysokou
teplotou poškodené. Vo vašom prípade došlo následkom dlhodobej odstávky elektrickej energie k vybitiu
záložného zdroja a následne k prehriatiu celého systému a následnému odpareniu teplonosného média.

Pokiaľ dôjde k dosiahnutiu stagnačnej teploty na slnečných kolektoroch a odparovaniu teplonosného
média, je nemožné odparovanie zastaviť ani pri nábehu elektrickej energie. Obehové čerpadlo je
chránené elektronikou a pri teplote kolektorov vyššej ako 100°C sa nedá spustiť. Je nutné nechať celý
systém vychladnúť, skontrolovať, naplniť teplonosným médiom a nanovo uviesť do prevádzky. Beriemako samozrejmosť, že toto všetko sa môže spraviť len pokiaľ nesvieti slnko, alebo je nutné kolektory
zakryť plachtami.".
Faktúrou č. 2017022 zo dňa 20.3.2017 vystavenej dodávateľom J. J. adresovanej žalovanému v rade

1/ bola fakturovaná diagnostika, oprava, preplach solárneho systému vrátane použitého materiálu v
celkovej sume 2.170,37 €. Platobným príkazom zo dňa 27.3.2017 bola poukázaná suma 2.170,37 € na
účet uvedený vo faktúre a pod variabilným symbolom č. faktúry.

3. V časti, ktorou žalobcovia uplatňovali nárok na náhradu škody vo výške 391,50 Eur z titulu náhrady

škody za poškodenie ponorného čerpadla zn. EVGU žalovaný uznal nárok žalobcov čo do dôvodu a
výšky vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 6.9.2017, na základe ktorého právny zástupca žalobcov
navrhol aby súd v tejto časti vydal rozsudok pre uznanie nároku. V tejto časti uplatneného nároku boli
splnené podmienky uvedené v ust. § 282 CSP pre vydanie rozsudku pre uznanie nároku, preto v časti
o zaplatenie 391,50 Eur rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku.

4. V zostávajúcej časti o zaplatenie 2 170,37 Eur postupoval v zmysle § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého
dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané
v súlade s § 215 CSP.
Žalobcovia odbornými vyjadreniami odborne spôsobilých osôb, preukázali svoje tvrdenia, že počas

odpojenia elektrickej energie uvedeného dňa a v čase došlo k poškodeniu solárneho systému,
ktorý mali zabudovaný na rodinnom dome v dôsledku prehriatia kolektorov a vytečenia chladiacej
kvapaliny, poškodeniu tesnosti kolektorov a vákuových trubíc a solárny systém bolo potrebné
vypláchnuť, skontrolovať a naplniť teplonosným médiom. V odborných vyjadreniach, je zároveň uvedené
z akého dôvodu k uvedenému poškodeniu došlo, pričom v obidvoch odborných vyjadreniach sa

totožne konštatuje, že v danom prípade v čase inštalácie bola na dome na zabránenie podobných
udalostí osadená elektrocentrála, ktorá slúžila na zabezpečenie dlhodobej dodávky elektrickej energie
a k dispozícii bol aj batériový záložný zdroj, ktorý slúži na krátkodobé pokrytie výpadkov dodávky
elektrického prúdu. Záložný zdroj dokáže ochrániť systém na cca 2 hodiny a v danom prípade došlo
následkom dlhodobej odstávky elektrickej energie k vybitiu záložného zdroja a následne k prehriatiu

celého systému a následnému odpareniu teplonosného média. Pokiaľ žalovaný namietal, že odborné
vyjadrenia vychádzali z nepravdivého údaja žalobcov, že v danom čase bol slnečný deň a teplota okolo
30 °C, pričom podľa údajov uvedených na internetovej stránke www.meteoblue.com bola najvyššia
teplota dosiahnutá v tento deň v obci N. 24 °C, súd sa stotožnil s vyjadrením žalobcov, že pri takto
uvádzanejteplote,ktorásaväčšinoumeriavtieni,nastrechepripriamomdopadeslnečnýchlúčovmohla

byť teplota aj vyššia ako 30°C. Preto spochybňovanie odborných vyjadrení v tomto smere nepovažoval
za relevantné.
Spornou v posudzovanej veci je skutočnosť, či preukázateľne vzniknutá škoda vznikla žalobcom
prevádzkovou činnosťou žalovaného. V konaní nebolo sporné, že žalovaný je prevádzkovateľ
distribučnej sústavy v zmysle Zákona o energetike a dodáva/distribuuje energiu v rozsahu

stanovenom predmetným zákonom. Už z vymedzenia jeho oprávnení ako prevádzkovateľa distribučnej
sústavy vyplýva, že činnosť ktorú vykonáva má prevádzkový charakter. Do tejto činnosti patrí aj
oprávnenie obmedziť a prerušiť dodávku elektrickej energie za zákonom stanovených podmienok. V
Zákone o energetike v § 31 ods. 1, písm. e), ods. 5 je dané, kedy môže obmedziť alebo prerušiť
dodávku elektrickej energie bez nároku na náhradu škody okrem prípadov, ak škoda vznikla zavinením

prevádzkovateľa a už len z tohto vymedzenia je zrejmé, že zákon o energetike tým, že vymedzuje v
ktorých prípadoch môže obmedziť alebo prerušiť dodávku elektrickej energie bez nároku na náhradu
škody považuje obmedzenie alebo prerušenie elektrickej energie za činnosť, ktorá patrí do prevádzkovej
činnosti žalovaného ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy. V konaní nebolo sporné, že žalovaný mal
v danom čase plánované práce na zariadeniach distribučnej sústavy, avšak žalovaný porušil § 31 ods. 2,

písm. t) Zákona o energetike vo vzťahu k žalobcom, tým zároveň porušil aj § 31 ods. 2, písm. e) Zákona
o energetike zabezpečiť distribúciu elektriny, preto predmetný uplatnený nárok žalobcov posudzoval ako
nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka
(ďalej len OZ).
Ustanovenie §420a OZ je osobitným ustanovením vo vzťahu k § 420 OZ. Pri tomto druhu zodpovednosti

stačí, ak bola škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou niekoho a to bez ohľadu na to, či spôsobenie
škody bolo zavinené alebo nie, ako aj bez ohľadu na to, či pri spôsobení škody prevádzkovou činnosťou
prevádzkovateľ porušil určitú právom uloženú povinnosť alebo nie. Uvedené ustanovenie je zaradené do
oddielu všeobecnej zodpovednosti za škodu preto, že medzi prípadmi osobitnej zodpovednosti za škodusú viaceré druhy zodpovednosti, pri ktorých zodpovednosť vzniká tak isto pri prevádzkovej činnosti,
a teda zákonodarca chcel vyjadriť vzťah medzi zodpovednosťou podľa § 420a a prípadmi objektívnej
zodpovednosti, ktoré vznikajú pri prevádzkovej činnosti bližšie špecifikovaných. Tejto zodpovednosti

sa môže prevádzkovateľ zbaviť len z dôvodov uvedených v § 420a ods.3 OZ, keď zákon uvádza len
dva liberačné dôvody a to: a) škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nesúvisela s
prevádzkovou činnosťou alebo po b) škodu si spôsobil sám poškodený. Dôkazné bremeno o existencii
liberačných dôvodov spočíva na prevádzkovateľovi prevádzkovej činnosti. Žalovaný namietal, že
žalobcovia porušili svoju prevenčnú povinnosť a práve z ich strany došlo k porušeniu právnej povinnosti

s poukázaním na to, že každé zariadenie, ktoré na svoju prevádzku potrebuje distribúciu elektrickej
energie, musí byť vybavené tak, aby nedošlo k jeho znefunkčneniu pri výpadku elektrickej energie a sami
žalobcovia zanedbali pri inštalácii solárneho systému systém ochrany pred neočakávanými udalosťami.
Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že solárny systém žalobcov na rodinnom
dome pozostával zo solárnych kolektorov VYTOSOL 300, ktorý mal zabudovaný systém ochrany proti
prehriatiu v prípade výpadku elektrickej energie a plochých kolektorov Thermo solar, ktoré nemajú

ochranu proti prehriatiu, nakoľko išlo o kolektory staršieho dátumu výroby a že tieto dva systémy boli
prepojené. Dodávka a montáž solárnych kolektorov VYTOSOL 300 podľa odborných vyjadrení bola
vykonaná v roku 2009 v súlade s technickými podmienkami výrobcu, zároveň z nich vyplýva, že v
tomto čase došlo aj k prepojeniu oboch systémov v súlade s technickými podmienkami výrobcu, preto
tvrdenia žalovaného, že inštalácia celého solárneho systému nebola vykonaná odborne a v súlade s

technickými podmienkami výrobcu, keďže u plochých kolektorov toto vyjadrenie absentuje a to bez
toho, že by žalovaný uviedol v čom táto neodbornosť spočívala a s akými technickými podmienkami
bola v rozpore, vyhodnotil ako účelovú obranu, nemožno nahradiť tieto skutkové tvrdenia odkazom
na navrhnutý dôkaz - znalecké dokazovanie. Z uvedeného dôvodu návrh žalovaného na nariadenie
znaleckého dokazovania zamietol. Z odborných vyjadrení vyplýva aj to, že v čase inštalácie bola na

zabránenie prehriatia oboch systémov pri výpadku elektrickej energie, osadená elektrocentrála, ktorá
slúžila na zabezpečenie dlhodobej dodávky elektrickej energie a k dispozícii bol aj batériový záložný
zdroj, ktorý slúži na krátkodobé pokrytie výpadkov elektrickej energie, ktorý však dokáže ochrániť systém
na cca 2 hodiny. V danom prípade došlo k odpojeniu elektrickej energie (nie náhodnej udalosti) bez
predchádzajúceho upozornenia na viac ako 4 hodiny, v dôsledku čoho došlo k vybitiu batériového

záložného zdroja a solárny systém už nebol ďalej chránený a došlo k jeho prehriatiu a poškodeniu. V
prípade, že by boli žalobcovia vopred upozornení na dlhodobé prerušenie dodávky elektrickej energie
z dôvodu plánovaných prác, mohli aktivovať elektrocentrálu, ktorú mali zabudovanú práve za takýmto
účelom a práve z dôvodu absencie ich vedomosti o tom, že dodávka elektrickej energie na ich odbernom
mieste bude prerušená, pripravenú elektrocentrálu neaktivovali. V prípade ich vedomosti o prerušení

dodávky elektrickej energie a aktivácie záložného zdroja by k žiadnej škode nedošlo. Žalobcovia
nezanedbali pri inštalácii solárneho systému systém ochrany pred neočakávanými udalosťami, mali
zabezpečené dva náhradné zdroje, jeden na dočasné a druhý na dlhodobejšie vykrytie, v danom prípade
aninešlooneočakávanúudalosť.Kvznikuškodynedošlovlastnýmkonanímžalobcov,akýmkonkrétnym
vlastným konaním žalobcov malo dôjsť k vzniku škody, žalovaný ani netvrdil a ani nepreukazoval. Nemal

za preukázané, že by žalobcovia porušili konkrétnu právnu povinnosť vyplývajúcu z právnych predpisov
a neporušili ani povinnosť vyplývajúcu z ust. § 415 OZ. Prevenčná povinnosť nie je povinnosťou
absolútnou a nemôže zabezpečovať, aby ku škodám nedochádzalo nikdy, tj. v žiadnom okamžiku,
uvedené ustanovenie neukladá povinnosť predvídať každý v budúcnosti možný vznik škody. Škoda
vznikla v príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou žalovaného.

Na základe uvedených skutočností tak dospel k záveru, že na strane žalovaného sú splnené všetky
predpoklady vzniku jeho zodpovednosti za spôsobenú škodu v zmysle § 420a OZ. Žalovaný je
prevádzkovateľom distribučnej sústavy, v dôsledku prevádzky ktorej došlo k poškodeniu solárneho
systému žalobcov, pričom jeho zodpovednosť za túto škodu je podľa uvedených zákonných ustanovení
postavená na objektívnom princípe a v konaní neboli preukázané dôvody liberácie uvedené v § 420a

ods. 3 Občianskeho zákonníka.

5. Škodou je z teoreticko-právneho hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. V danom
prípade bol zjavne uplatnený nárok na náhradu skutočnej škody, ktorá mala zodpovedať poškodenými

účelne vynaloženým nákladom na nutnú opravu solárneho systému. Ak teda žalobcovia ako poškodení
vynaložili určitú finančnú čiastku na opravu solárneho systému je zrejmé, že sa ich majetková sféra v
dôsledku tejto škodovej udalosti zmenšila. Solárny systém bol po škodovej udalosti sprevádzkovaný
a opravený dodávateľom J. J., pričom náklady na opravu podľa predloženej faktúry predstavovali 2170,37 eur, ktorú žalobcovia uhradili. Jedná sa o sumu, o ktorú sa zmenšil majetok žalobcov v dôsledku
vynaložených nákladov na opravu predmetnej veci. Je nepochybné, že poškodení sa dostali do situácie,
keď boli nútení si zabezpečiť sprevádzkovanie a opravu solárneho systému, práve vzniknutou škodovou

udalosťou, ktorú nespôsobili a uplatňovaná náhrada nákladov predstavuje náklady, ktoré boli žalobcami
nutne vynaložené a boli vynaložené aj účelne, keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, aby uviedli
solárny systém do prevádzky schopného stavu tak, ako to bolo pred vznikom škodovej udalosti. K
namietanej výške fakturovanej sumy uviedol, že túto fakturoval žalobcom realizátor opravy a nie je
povinnosťou poškodených vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku, keď navyše žalobcovia ako poškodení

nedokážu sami posúdiť náročnosť opravy a ani ovplyvniť dobu jej trvania.

6. O trovách konaniach rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP), keď žalobcovia boli v konaní úspešní a to v časti o zaplatenie 391,50 eur rozsudkom
pre uznanie nároku a v časti o zaplatenie 2 170,37 eur bolo žalobe vyhovené.

7. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný v časti priznaného nároku vo
výške 2 170,37 eur a vo výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právny záver
súdu prvej inštancie o aplikácii ustanovenia § 420a OZ na daný prípad je nesprávny, keď pre posúdenie
škodyvzniknutejžalobcomjekľúčové,žeaniaplikácia§420aOZniejeabsolútna,nakoľkojestvujúurčité
výnimky a v danom prípade je to osobitný predpis regulujúci oblasť energetiky, a to zákon č. 251/2012
Z. z., keď ustanovenie § 31 ods. 1 písm. e) bod 5 tohto zákona predstavuje lex specialis k všeobecnej

úprave v § 420a OZ, a teda aj keď činnosť realizovaná prevádzkovateľom distribučnej sústavy má znaky
prevádzkovej činnosti, citované ustanovenie má prednosť pred ustanovením § 420a OZ a pre tento
prípad škody vzniknutej žalobcom je aplikácia tohto ustanovenia vylúčená. Súd prvej inštancie neskúmal
jednu z kľúčových otázok, ktorou je otázka zavinenia u žalovaného ako to predpokladá § 31ods. 1 písm.
e) bod 5 Zákona o energetike. V prípade uplatnenej náhrady škody žalobcami je úmysel žalovaného

vylúčený - je zrejmé, že otázku zavinenia je potrebné skúmať len vo vzťahu k nevedomej nedbanlivosti.
Zavinenie vo forme nevedomej nedbanlivosti pritom predpokladá aj Občiansky zákonník v ustanovení §
420 OZ. Zo skutkového stavu predmetnej veci je zrejmé, že k pochybeniu pri oznámení, ktoré odberné
miesta budú od elektrickej energie odpojené, došlo k dôsledku systémovej chyby. Žalovaný je toho
názoru,žechybusystémuniejemožnébezpodmienečnepovažovaťzanevedomúnedbanlivosť.Stouto

právnou otázkou sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal, pretože vychádzal z mylného názoru, že
to či spôsobenie škody bolo zavinené alebo nie, nemá nijaký právny význam. Súd prvej inštancie mal
skúmať aj to, či ku škode nedošlo aj pochybením zo strany žalobcov. V priebehu konania namietal, či
žalobcovia splnili všeobecnú prevenčnú povinnosť a má za to, že s ohľadom na všeobecnú prevenčnú
povinnosť vo vzťahu k predchádzaniu škodám, nie je totiž vylúčené prijať ani taký záver, vzhľadom k

tomu, keďže žalobcovia mali informáciu, že na určitých odberných miestach bude v daný deň vypnutá
elektrina - oznam bol vyhlásený obecným úradom, či by škode nepredišli, pokiaľ by z dôvodu opatrnosti
aktivovali svoj záložný systém. Táto skutočnosť je zároveň umocnená aj závermi z odborných vyjadrení,
z ktorých je zrejmé, že ploché kolektory nemali v sebe zabudovanú žiadnu ochranu voči prehriatiu.
Postupom súdu prvej inštancie mu bolo upreté právo na spravodlivý súdny proces z dôvodu, že odmietol

vykonať znalecké dokazovanie. Odpoveď na otázku či bol solárny systém riadne nainštalovaný resp.
či mohlo skutočne dôjsť k jeho porušeniu, keďže výpadok elektrickej energie trval len cca 4 hod. bola
rozhodujúca v danej veci a kľúčová. Z odborného vyjadrenia vyplýva, že ploché kolektory nemajú
ochranu ako solárne kolektory VYTOSOL 300 a solárne systémy sú spojené do jedného celku, pričom
dôjde k prehriatiu oboch systémov. Má za to, že ním navrhované znalecké dokazovanie, ktoré súd prvej

inštancie odmietol vykonať by mal zásadný vplyv na konečné rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie
nemôže len tak skonštatovať, že žalovaný mal presne uviesť v čom táto neodbornosť spočívala a s
akými technickými podmienkami bola v rozpore, keďže žalovaný nedisponoval poškodeným solárnym
systémom, nemohol si uvedené dať samostatne, odborne alebo znalecky posúdiť. Napokon žalobcovia
žiadnym spôsobom nepreukázali, že škoda na solárnom systéme v skutočnosti vznikla v deň, keď došlo

k odstávke elektrickej energie, a teda je otázne či k poškodeniu solárnych kolektorov nedošlo aj skôr.
Rovnako sa nestotožňuje, že žalobcovia preukázali výšku vzniknutej škody priloženou faktúrou a má za
to, že žalobcovia by mali v každom prípade zvažovať aj viaceré ponuky dodávateľov služieb tak, ako
je to bežné aj v praxi. Žalobcami predložená faktúra obsahuje viaceré nezrovnalosti, keď k nej nebolipredložené prílohy, na základe ktorej by sa dala preukázať cena komponentov, ktoré boli pri oprave
použité. Vo faktúre je uvedené, že oprava solárneho systému bola vykonávaná až 24 hodín + 4 hodiny
na výmenu trubíc, čo je spolu až 28 hod., čo v žiadnom prípade nemôže predstavovať skutočnú dobu

opravy solárneho systému. Ako dopravné náklady bolo účtované až 2x 120 km, pričom pri práci trvajúcej
24 hod., boli dopravné náklady totožné, ako pri práci trvajúcej 4 hodiny. Cesta zo Štiavnika, kde má sídlo
živnostník, ktorý faktúru vystavoval je 43,6 km, čo pri obojsmernej ceste činní 87,2 km. K faktúre nebol
priložený ani súpis vykonaných prác, preberací protokol, ktorý by preukazoval, aké práce boli vykonané.
Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu v časti zaplatenia istiny 2 170,37 eur zamieta a

priznať žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Žalobcovia k odvolaniu žalovaného uviedli, že napadnutý rozsudok považujú za správny, odôvodnenie
rozsudku je presvedčivé a samotný rozsudok je aj vecne a právne správny. Aplikáciou § 420a OZ sa súd
vysporiadal v bode 35. a 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňujú a považujú ho
zasprávny.Vkonanínebolosporné,žežalovanýjeprevádzkovateľdistribučnejsústavyvzmysleZákona

oenergetikeadistribuujeenergiuvrozsahustanovenompredmetnýmzákonom.Činnosť,ktorúžalovaný
vykonáva má prevádzkový charakter a do tejto činnosti patrí aj oprávnenie obmedziť a prerušiť dodávku
elektrickej energie v zákonom stanovených podmienok, konkrétne v ustanovení § 31 ods. 1 písm.
e) bod 5 Zákona o energetike. Predmetné ustanovenie pojednáva o tom, kedy môže prevádzkovateľ
obmedziť, alebo prerušiť dodávku elektrickej energie bez nároku na náhradu škody, okrem prípadov,

ak škoda vznikla zavinením prevádzkovateľa. Jedná sa teda o prevádzkovú činnosť žalovaného ako
prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Nebolo sporné, že žalovaný mal v čase 08.08.2016 plánované
práce na zariadeniach distribučnej sústavy, avšak žalovaný porušil povinnosť v mieste obvyklým
spôsobom a zverejnením na svojom webovom sídle oznámiť odberateľom elektrickej energie začiatok
obmedzenia alebo prerušenia distribúcie elektriny a dobu trvania obmedzenia alebo prerušenia. Preto

škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou žalovaného a z tohto dôvodu nebolo povinnosťou súdu
skúmať a posudzovať zavinenie žalovaného. Súd taktiež skúma liberačné dôvody v zmysle § 420a ods.
3 OZ, ktoré však žalovaný nepreukázal. Z hľadiska zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou
činnosťou nemal súd dôvod zaoberať sa zavinením žalovaného ani skutočnosťou, že k pochybeniu pri
oznámení, ktoré odberné miesta budú od elektrickej energie odpojené, došlo v dôsledku systémovej

chyby žalovaného. Z predložených listinných dôkazov žalobcov mal súd preukázané, že solárny systém
na rodinnom dome žalobcov pozostáva zo solárnych kolektorov VYTOSOL 300, ktorý mal zabudovaný
systém ochrany proti prehriatiu pri výpadku elektrickej energie a plochy kolektorov výrobcu Thermo
solar, ktoré nemajú ochranu proti prehriatiu, nakoľko išlo o kolektory staršieho dátumu výroby a tieto dva
systémy boli prepojené. Ďalej má preukázané, že dodávka a montáž solárnych kolektorov VYTOSOL

300 bola vykonaná v roku 2009 v súlade s technickými podmienkami výrobcu. Rovnako mal preukázané,
že v čase inštalácie bola na zabránenie prehriatia oboch systémov pri výpadku elektrickej energie
osadená elektrocentrála, ktorá slúžila na zabezpečenie dlhodobej dodávky elektrickej energie a k
dispozícii bol aj batériový záložný zdroj, ktorý slúžil na krátkodobé pokrytie výpadku elektrickej energie,
ktorý však dokáže ochrániť systém na cca 2 hod. Žalovaný neuviedol, v čom mala jeho námietka

ohľadne neodbornosti spočívať, a s akými technickými podmienkami bola v rozpore. Z týchto dôvodov
súd správne zamietol návrh na vykonanie znaleckého dokazovania. Na základe listinných dôkazov
bolo preukázané, kedy došlo k poškodeniu solárneho systému na rodinnom dome žalobcov a v bode
30 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že žalovaný žalobcom uznal nárok na náhradu
škody vo výške 391,50 eur z titulu náhrady škody za poškodenie ponorného čerpadla značky EVGU,

čo do dôvodu aj výšky vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 06.09.2017. Žalobcovia preukázali, že
dňa 08.08.2017 došlo zo strany žalovaného k prerušeniu distribúcie elektriny do odberného miesta
žalobcov rodinného domu bez ich predchádzajúceho upozornenia na prerušenie distribúcie elektriny
z dôvodu plánovaných prác na distribučnej sústave. Tiež nebolo sporné, že na rodinnom dome mali
žalobcovia zabudovaný solárny systém a že až po telefonickom upozornení žalobcu uvedeného dňa

08.08.2016 cca o 14:00 hod. došlo do 40 min. zo strany žalovaného k sprevádzkovaniu elektrickej siete
a že odpojenie žalobcov od elektrickej energie trvalo viac ako 4 hodiny. V tejto príčinnej súvislosti došlo
k poškodeniu solárneho systému zabudovaného na ich rodinnom dome. Pokiaľ žalovaný namieta, že
k poškodeniu mohlo dôjsť aj skôr, bolo jeho povinnosťou túto skutočnosť aj preukázať. Nemožno sa
stotožniťstvrdenímžalovaného,žežalobcovianepreukázalivýškuvzniknutejškodypriloženoufaktúrou.

Preukázali, akú finančnú čiastku vynaložili na opravu solárneho systému. Dostali sa do situácie, keď
boli nútení si zabezpečiť sprevádzkovanie a opravu solárneho systému na vlastné náklady. Navrhujú
napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania.9. Žalovaný v replike namietal, že to, že je prevádzkovateľom distribučnej sústavy automaticky
neznamená, že jeho činnosť spadá a posúdenie nároku na náhrady škody sa má subsumovať pod
§ 420a OZ, keď toto ustanovenie je potrebné vnímať ako lex specialis k všeobecnej úprave § 420

OZ. Poukázal na svoje tvrdenia vo svojom odvolaní k tejto skutočnosti ako aj na § 31 ods. 1 písm.
e) bod 5 Zákona o energetike. Zopakoval, že s touto právnou otázkou sa súd prvej inštancie nijako
nevysporiadal, pretože vychádzal z mylného názoru, že to či spôsobenie škody bolo zavinené alebo nie,
nemá nijaký právny význam. Zotrval na odvolacej námietke, že nevykonaním znaleckého dokazovania
mu bolo upreté právo na spravodlivý súdny proces. Rovnako zotrval na svojom tvrdení, že žalobcovia

dostatočne nepreukázali, kedy došlo k vzniku škody a nestotožňujú sa s tvrdením žalovaného, že je
jeho povinnosťou preukázať, že k vzniku škody došlo skôr. Má za to, že žalobcovia by mali v každom
prípade zvažovať aj viaceré ponuky dodávateľov služieb tak, ako je to bežné aj v praxi. Namietal výšku
na základe voľne prístupných údajov. Zotrval na svojom odvolacom návrhu.

10. Žalobcovia v duplike zotrvali na skutkovom ako aj právnom stanovisku uvedenom vo vyjadrení k

odvolaniu žalovaného.

11. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistené, že odvolanie podal sporová strana proti
rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 255 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contratio) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách

ustanovenia § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti priznania istiny
2.170,37 eur a nároku na náhradu trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a v
časti priznania nároku 391,50 eur zostal napadnutý rozsudok nedotknutý.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k

záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil (vznik škody prevádzkovou činnosťou, deň vzniku
a výšku škody, zodpovednosť žalovaného, prevenčnú povinnosť žalobcov). Nakoľko odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP,

odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných
bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

13. Bolo preukázané, že žalobcovia majú na rodinnom dome zabudovaný solárny systém, ktorý

pozostáva zo solárnych kolektorov VYTOSOL 300 so zabudovaným systémom ochrany proti prehriatiu
pri výpadku elektrickej energie a plochých kolektorov výrobcu Thermo solar, ktoré nemajú ochranu proti
prehriatiu, nakoľko išlo o kolektory staršieho dátumu výroby a tieto dva systémy boli prepojené, pričom
na zabránenie prehriatia oboch systémov pri výpadku elektrickej energie bola osadená elektrocentrála,
ktorá slúžila na zabezpečenie dlhodobej dodávky elektrickej energie a k dispozícii bol aj batériový

záložný zdroj, ktorý slúžil na krátkodobé pokrytie výpadku elektrickej energie, ktorý dokáže ochrániť
systém na cca 2 hod. Nebolo sporné, že žalovaný listom zo dňa 12.7.2016 poslal na Obecný úrad N.
oznámenie o prerušení distribúcie elektriny z dôvodu plánovaných prác na zariadeniach distribučnej
sústavy dňa 8.8.2016 od 10.30 hod. do 19.00 hod. s poukazom na § 31 ods. 2, písm. t) Zák. č. 251/2012
Z.z., prílohou ktorého bol aj zoznam čísel odberných miest, ktoré budú obmedzením dotknuté, pričom

odberné miesto žalobcov (č. 7157592) nebolo uvedené v zozname oznámenia o prerušení distribúcie
elektriny a že dňa 8.8.2016 došlo aj k odpojeniu odberného miesta žalobcov od elektrickej siete, pričom
došlo k poškodeniu solárneho systému, čo žalobca v rade 1/ nahlásil na telefónnom čísle žalovaného
dňa 8.8.2016 cca o 14.00 hod. a cca do 40 min. po nahlásení uvedenej udalosti zamestnanci žalovaného
sprevádzkovali odpojenú elektrickú sieť.

14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že za škodu na solárnom zariadení
vo vlastníctve žalobcov zodpovedá žalovaný v zmysle ustanovenia § 420a OZ a v plnom rozsahu v
tejto časti poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie správne zistil vo veci
skutkový stav, z ktorého odvolací súd vychádza. Pokiaľ žalovaný namietal, že bolo porušené jeho právo

na spravodlivý súdny proces, keď súd prvej inštancie nevyhovel jeho návrhu na nariadenie znaleckého
dokazovania, či poškodené zariadenie bolo namontované v súlade s predpísanými postupmi, odvolací
súd považuje za nutné poukázať na to, že žalovaný do spisu nepredložil žiaden dôkaz (napr. odborné
vyjadrenie inštitúcie zaoberajúcej solárnym systémom), že nie je možná montáž zariadenia spôsobomako to vyplýva z odborných vyjadrení predložených žalobcami (Systém VYTOSOL 300 je chránený
tým, že v trubiciach má inštalované ochrany a pri stagnačnej teplote nad 150°C zablokuje činnosť
kolektorov, avšak ploché kolektory takúto ochranu nemajú a oba solárne systémy sú spojené do

jedného celku, tým dôjde k prehriatiu oboch systémov. V čase inštalácie bola v ich rodinnom dome
na zabránenie podobných udalostí osadená elektrocentrála, ktorá slúžila na zabezpečenie dlhodobej
dodávky elektrickej energie a k dispozícií bol aj batériový záložný zdroj, ktorý slúži na krátkodobé
pokrytie výpadkov dodávky elektrického prúdu.). S poukazom na uvedené súd prvej inštancie správne
postupoval, keď vo veci nenariadil znalecké dokazovanie na návrh žalovaného, nakoľko tento žiadnym

spôsobom nespochybnil závery odborných vyjadrení predložených žalobcami k žalobe a ani bližšie
nešpecifikoval v čom by mala byť nesprávnosť inštalácie poškodeného zariadenia.

15. Ustanovenie § 31 ods. 1 písm. e/ bod 5 Zákona o energetike (prevádzkovateľ distribučnej sústavy
má právo obmedziť alebo prerušiť bez nároku na náhradu škody okrem prípadov, ak škoda vznikla
zavinením prevádzkovateľa distribučnej sústavy, v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutnú dobu

distribúciu elektriny pri prácach na zariadeniach sústavy alebo v ochrannom pásme, ak sú plánované)
je lex specialis k ustanoveniu všeobecnému ustanoveniu § 420a ods. 3 OZ (zodpovednosti za škodu
sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou
nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného), ktoré rozširuje liberačné dôvody
prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Súd prvej inštancie správne ustálil, že žalovaný sa v zmysle

§ 420a ods. 3 OZ nezbavil zodpovednosti za škodu, keď nebolo preukázané, že škoda by bola
spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním žalobcov,
ako poškodených. V konaní bolo náležite preukázané a nebolo sporné, že žalovaný nesplnil svoju
povinnosť v zmysle ustanovenia § 31 ods. 2 písm. t/ Zákona o energetike, a to oznámiť, že na
odbernom mieste žalobcov je plánované prerušenie dodávky elektriny dňa 8.8.2016. Žalovaný sa

bráni, že k pochybeniu pri oznámení, ktoré odberné miesta budú od elektrickej energie odpojené,
došlo v dôsledku systémovej chyby a chybu systému nie je možné bezpodmienečne považovať za
nevedomú nedbanlivosť. Spomínanú systémovú chybu však bližšie nekonkretizoval a ani žiadnym
spôsobom nepreukazoval. Žalovaný nesie zodpovednosť za obsah oznámenia, teda konkrétne pri
ktorých odberných miestach dôjde k prerušeniu distribúcie elektrickej energie, pričom mu musí byť

zrejmé, že v prípade nedostatočného oznámenia odberných miest, v ktorých bude prerušená distribúcia
elektrickej energie, môže dôjsť k vzniku škody na zariadeniach, ktoré sú na túto distribúciu elektrickej
energie napojené.

16. Občiansky zákonník podstatu úmyselného konania nevymedzuje, preto pri posúdení úmyslu

žalovaného je potrebné vychádzať z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom práve. Podľa
§ 15 Trestného zákona je zavinenie budované na dvoch zložkách - vedomostnej a vôľovej. Podľa
stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy a nepriamy. O priamy úmysel pri náhrade škody v
občianskoprávnom vzťahu ide vtedy ak ten kto spôsobil škodu vedel, že svojim konaním táto škoda
bude spôsobená. O nepriamy úmysel ide ak ten, kto škodu spôsobil vedel, že svojim konaním môže

škodu spôsobiť a pre prípad, že sa tak stane bol s takýmto následkom uzrozumený. Ako už bolo vyššie
konštatované,žalovanýsinesplnilsvojuoznamovaciupovinnosťvočižalobcomvrade1/a2/oprerušení
dodávky elektriny do ich odberného miesta a v takom prípade mal a mohol predvídať, že žalobcom
môže spôsobiť škodu, čo sa napokon aj stalo. To, že si žalovaný nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť
nemožno vyhodnotiť v neprospech žalobcov, teda že aj keď im nebola oznámená prerušená dodávka

elektriny, mali preventívne zapnúť zabudovanú elektrocentrálu (záložný zdroj), aby tak predišli vzniku
škody. Žalobcom nevznikla povinnosť v danej situácii konať prevenčné opatrenia, keď podľa oznámenia
žalovaného v ich odbernom mieste nemala byť prerušená distribúcia elektrickej energie. Teda žalovaný
neuniesol liberačné dôvody v zmysle § 420a ods. 3 OZ, ani v zmysle § 31 ods. 2 písm. e/ bod 5 Zákona
o energetike, a preto nesie zodpovednosť za vzniknutú škodu žalobcom.

17. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti, spolu so závislým výrokom o nároku na
náhradu trov konania, keď správne aplikoval zásadu úspechu v konaní potvrdil a v zostávajúcej časti
zostal rozsudok nedotknutý.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1
CSP, keď pred odvolacím súdom boli úspešní žalobcovia v rade 1/ a 2/, priznal im nárok na náhradu trovodvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté samostatným
uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)