Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. február 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 13Er/522/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4310207896
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Igor Lukačovič
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4310207896.2

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická
7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, v konaní zast. JUDr. Petrom Pečeným, advokátom so
sídlom Nám. sv. Martina 9, 908 51 Holíč, proti povinnému: Š. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX,
XXX XX R. G., o vymoženie 485,86 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd zastavuje exekučné konanie vedené na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 13Er/522/2010.

Súd n e p r i z n á v a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice poverením č. 5402 072106 * zo dňa 05.08.2010 poveril súdneho exekútora JUDr.
Ing. Jozefa Buriho, LLM, so sídlom Ku Bratke 3, 934 05 Levice, Ex 2148/10, vykonaním exekúcie vo
veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36

234 176, v konaní zast. JUDr. Petrom Pečeným, advokátom so sídlom Nám. sv. Martina 9, 908 51 Holíč,
proti povinnému: Š. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX R. G., o vymoženie 485,86
eura s príslušenstvom.

Návrhom zo dňa 31.05.2010 sa oprávnený domáha vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie
sumy 485,86 eura s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný

rozhodcovský rozsudok vydaný JUDr. Radimom Kuchtom, rozhodcom so sídlom Sibírska 1329/2, 908
51 Holíč, zo dňa 12.08.2009 pod sp. zn. A 2808/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.08.2009
a vykonateľnosť dňa 18.08.2009. Uvedeným exekučným titulom rozhodca zaviazal povinného zaplatiť
oprávnenému sumu 485,86 eura s úrokom 75,76 eura, úrokom z omeškania vo výške 0,08% denne
zo sumy 561,62 eura od 22.11.2008 do zaplatenia, zmluvnou pokutou 187,53 eura, nahradiť trovy
rozhodcovského konania vo výške 31,54 eura, a to všetko do troch dní od doručenia rozhodcovského

rozsudku.

Z exekučného spisu vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Úverovej zmluvy č.
3801104751 zo dňa 17.01.2008. Žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu plnil
len čiastočne. V odôvodnení sa ďalej uvádza, že účastníci konania sa dohodli, že na rozhodnutie sporu
v rozhodcovskom konaní je príslušný rozhodca menovaný zo zoznamu rozhodcov publikovaného na

internetovej stránke www.iudicium.sk. Rozhodca vydávajúci právoplatný a vykonateľný rozhodcovský
rozsudok vydaný JUDr. Radimom Kuchtom, rozhodcom so sídlom Sibírska 1329, 908 51 Holíč, zo dňa
17.01.2008 pod sp. zn. A 2808/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.08.2009 a vykonateľnosť
dňa 18.08.2009, bol podľa tohto rozhodcovského rozsudku menovaný z vyššie uvedeného zoznamu a
túto funkciu prijal.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP), podľa tohto zákona možnovykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Exekučný súd na základe citovaných ustanovení z úradnej povinnosti - ex offo skúmal, či žiadosť o
vydanie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom a zistil, že
uvedenépodanianiesúvsúladesozákonom,pretoževychádzajúzexekučnéhotitulu-rozhodcovského
rozsudku, ktorý čiastočne zaväzuje povinného na plnenia ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými

mravmi, teda na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej
stránky. Exekučný titul sa totiž skúma z materiálnej a formálnej stránky. Z formálnej stránky sa skúma či
exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má všetky formálne náležitosti ktoré vyžaduje §
34 Rozhodcovského poriadku a z materiálnej stránky, či exekučný titul, v tomto prípade rozhodcovský
rozsudok, má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, a to napríklad jeho rozpor

s právom, t.j. dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi a podobne.

Pokiaľideonedovolenosťplnenia,právnateóriazanedovolenýprávnyúkonpovažujeúkon,ktorýsvojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3, ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. Podľa § 52, ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či je existuje rozpor exekučného titulu so zákonom,
súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva.

Hoci podľa ust. § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní doručený rozhodcovský
rozsudok,ktorýužnemožnopreskúmaťpodľa§37,mápreúčastníkovrozhodcovskéhokonaniarovnaké

účinky ako právoplatný rozsudok súdu, táto okolnosť neznamená nemožnosť jeho preskúmania v
exekučnom konaní. Umožňuje to ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
podľa ktorého súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na
návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konania zastaví:

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b),
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b)
alebo c).

Z okolností utvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri

uzatváraní úverovej zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinnou
ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal exekučný súd opätovne preukázané,
že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení
Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva, aplikovať aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú

povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,

ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľaods.2cit.ust.,ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,akoajvšetkyinéustanoveniaupravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54
ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods.
1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods.4 Občianskeho

zákonníka obsahuje exemplikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný.
Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou
od 01.03.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci
dojednanejrozhodcovskejdoložky,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.Len

zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy
nenachádzala nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou
podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádza z teleogického výkladu, a teda
vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom

úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom
štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Podľa § 53, ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ä ďalej len

„ neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľnú
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53, ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53, ods. 4, písmeno k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú mimo iného aj tie, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53, ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54, ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54, ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 6 ods.1., smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách(ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice, nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpavajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ

sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny

súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.
proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú

podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32
tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,
ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje
právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe
zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je

súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil
otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe
zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä

citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa
opiera o nepriamy účinok práva EU na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti
konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice,
ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia
vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom,

cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom
minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je
povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý
výsledok stanovený predmetnou smernicou.

Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko
Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné
Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej
medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá
a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza

sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/
EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky
podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je
všeobecný súd v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa.
V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky

nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným.

V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom vykonanie exekúcie zo dňa 31.05.2010 vymoženia
sumy 485,86 eura s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudokvydaný vydaný JUDr. Radimom Kuchtom, rozhodcom so sídlom Sibírska 1329/2, 908 51 Holíč.
Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.

Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o
to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj

v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy
ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je adhézna,
teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol
dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý
všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.

Je namieste si uvedomiť aj okolnosť, že oprávnený zmluvy o úvere uzatvára rovnako v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci rozhodcovskom konaní zaplatil rozhodcovi
poplatok. Záujmom rozhodcu teda zrejme bude, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo
najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť
môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Ako vyplýva z predmetného rozhodcovského rozsudku,

rozhodca absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem
týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodca veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko
oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť
nevenoval.

Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcom viedli vo svojich dôsledkoch k
tomu,žespotrebiteľovibolaodopretáochrana,ktorúmuposkytujúustanovenia§52anasl.Občianskeho
zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ
ňou nie viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä §52 a nasl. Občianskeho

zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.

Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré
vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa. Za také okolnosti možno považovať napr. neprijateľné miesto rozhodcovského

konania, ktoré môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv (rozsudok SDEÚ vo veci C 40/08
Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira), alebo pravidla rozhodcovského
konania, ktoré ukladajú povinnosti, ktoré predpisy upravujúce občianske súdne konanie neupravujú a
ktoré sú v neprospech spotrebiteľa.

Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostiexekučnýsúdpopreskúmanípodmienokexekučnéhokonania
rozhodol ako je vyššie uvedené. Pre nepreskúmateľnosť exekučného titulu nebolo možné len čiastočne
zastaviť túto exekúciu, exekučný súd ju zastavil v celom rozsahu. Týmto nie sú dotknuté nároky
oprávneného domáhať sa svojich nárokov pri rešpektovaní ustanovení na ochranu spotrebiteľa.

Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor vo svojom podaní doručenom súdu dňa 03.10.2013 uviedol, že si
trovy exekúcie neuplatňuje, súd mu trovy nepriznal.