Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 26, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoCsp/39/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118215170
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5118215170.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej,
v právnej veci žalobcu: J. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX K. XX, štátny občan SR,
zastúpeného splnomocneným zástupcom: Občianske združenie Centrum správnej pomoci Michalovce,
so sídlom Topolianska 2829/174, 071 01 Michalovce IČO: 51 169 428, proti žalovanému: 365.bank, a.s.
so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: Advokátska
kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471,
o neplatnosť dohody

o zrážkach zo mzdy, bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, vydania bezdôvodného
obohatenia a priznania finančného zadosťučinenia, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č. k. 41Csp/158/2018-298 zo dňa 03. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zostáva n e d o t k n u t ý .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia
vo výške 700 eur zastavil. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol a vyslovil, že žalovaný má voči
žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Konanie v časti finančného zadosťučinenia zastavil na základe späťvzatia žaloby žalobcom v tejto časti,
a to v zmysle ustanovenia § 144 a § 145 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
V zostávajúcej časti sa v prvom rade zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou žalovaného, pričom v
časti vydania bezdôvodného obohatenia bola pasívna vecná legitimácia žalovaného daná. Zo zmluvy o

úvere č. 5904636710 zo dňa 20.12.2010 vyplýva, že túto uzatvoril žalobca ako spotrebiteľ a žalovaný
ako veriteľ, pričom žalovaný sa zaviazal žalobcovi poskytnúť úver vo výške 2 000 eur s celkovými
nákladmi 1 773,55 eur, celkovou čiastkou úveru 3 773,55 eur, mesačnou splátkou 54 eur, počtom
70 mesačných splátok splatných ku 20.dňu mesiaca, konečnou splatnosťou 20.10.2016, úrokovou
sadzbou 24,5 %, RPMN 27,45 % a priemernou RPMN 18,48 %. Žalobca sa zaviazal žalovanému
poskytnutý úver v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok vrátiť. Podľa výpisu z účtu žalobcu
od 20.12.2010 do 19.10.2018 konečný stav istiny úveru k 19.10.2018 bol vo výške -1 693,41 eur,

zaplatená istina 306,59 eur, zaplatené úroky 3 775,73 eur, zaplatené poplatky 69,47 eur, nezaplatené
splátky 1 693,41 eur. Ku dňu 12.12.2018 nezaplatené splátky boli vo výške 1 714,84 eur. Z oznámenia
postupcu o postúpení pohľadávky z 27.12.2018 bolo preukázané, že na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok z 25.10.2018 medzi zmluvnými stranami Poštová banka, a.s. ako postupcom (žalovaný) aBECONT COLLECTION, a.s. ako postupníkom bola postúpená pohľadávka žalovaného voči žalobcovi
vyplývajúca zo Zmluvy o úvere zo dňa 20.12.2010 s účinnosťou 20.12.2018 so všetkými právami a
povinnosťami s ňou spojenými na spoločnosť BECONT COLLECTION, a.s., ktorá sa tak stala novým

veriteľom.Stavpohľadávkykudňu19.12.2018bolvcelkovejvýške1731,40eur,ztohonesplatenáistina
1 693,41 eur, neuhradené úroky 37,99 eur a neuhradené poplatky 0,00 eur. Pohľadávka žalovaného
voči žalobcovi v čase postúpenia skutočne existovala. Predmetný úver nemožno v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení vyhodnotiť ako bezúročný a bezpoplatkov. Žalovaný s odbornou
starostlivosťou skúmal bonitu žalobcu, dopytoval samotného žalobcu na jeho majetkové a sociálne

pomery pri uzatváraní zmluvy, rovnako si bonitu žalobcu preveroval cez sociálnu poisťovňu, register
úverov, tak ako to vyplýva z doložených listinných dôkazov. Nemožno preto konštatovať, žeby žalovaný
v tomto smere konal v rozpore so zákonom, hrubo porušil svoju zákonnú povinnosť, čoho následkom
by bola bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru. Rovnako nemožno predmetný úver
vyhodnotiť ako bezúročný a bezpoplatkov, z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí, nakoľko zmluva
obsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., tak ako je zrejmé z čl. 3 predmetnej

zmluvy.Pokiaľideoprípadnúexistenciuneprijateľnýchzmluvnýchpodmienokkonštatoval,žetietosamé
o sebe nespôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, ani neplatnosť celého
právneho úkonu. Na základe toho má zato, že pohľadávka žalobcu v čase postúpenia jednoznačne
existovala. Nie je tak pravdivé tvrdenie žalobcu a z vykonaného dokazovania ani nevyplýva, že ku dňu
postúpenia pohľadávky 20.12.2018 nemal žalovaný voči žalobcovi žiadnu pohľadávku, že neexistovala

pohľadávka, ktorá by bola prevedená na spoločnosť BECONT COLLECTION, a.s.
Z dôkazov je zrejmé, že žalobca bol s plnením dlhu v omeškaní minimálne 90 dní, ktorá skutočnosť
nebola v danej veci spornou. Žalovaný vyzval žalobcu na zaplatenie dlhu (ku dňu 07.09.2015) výzvou
zo dňa 07.09.2015 ako aj na zaplatenie dlhu (mimoriadna splatnosť úveru 24.09.2015) výzvou zo
dňa 24.09.2015, čo nebolo v konaní popreté a nebol preukázaný opak, že by žalovaný žalobcu k

zaplateniu dlhu (mimoriadne splatného) opakovane nevyzýval. Na základe toho tak došlo k platnému
postúpeniu existujúcej pohľadávky zo žalovaného na spoločnosť BECONT COLLECTION, a.s. pri
dodržaní podmienok § 92 ods. 2 Zákona o bankách.
Riadne označenie strán sporu ako nositeľov práv a povinností je hmotnoprávnou podmienkou podanej
žaloby, a preto v prejednávanej veci sa prvotne zaoberal tým, či okruh strán sporu je v čase rozhodovania

úplný a správny. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako dlžníka v predmetnej úverovej zmluvy zo dňa
20.12.2010azároveňakospotrebiteľamalpreukázanú.Pokiaľvšakideopasívnuvecnúlegitimáciu,táto
na strane žalovaného v časti o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru daná nebola, a to vychádzajúc z prijatého záveru o existencii pohľadávky
žalovaného voči žalobcovi v čase postúpenia a platnom postúpení pohľadávky žalovaného na tretí

subjekt BECONT COLLECTION, a.s. Právo spotrebiteľa domáhať sa na súde určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého úveru zostáva zachovaná aj voči tomu, na koho dodávateľ (žalovaný)
postúpil svoju pohľadávku z úveru (R2/2019). Spotrebiteľovi teda ostáva zachované právo po postúpení
pohľadávky domáhať sa voči postupníkovi (BECONT COLLECTION, a.s.) určenia neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy, ako aj bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Je zrejmé, že

žalovaný s účinnosťou 20.12.2018 postúpil svoju existujúcu pohľadávku voči žalobcovi na spoločnosť
BECONT COLLECTION, a.s. a to so všetkými právami a povinnosťami s ňou spojenými. Postúpenie
pohľadávky bolo medzi stranami nesporné, keď splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní túto
skutočnosť oznámil a právny zástupca žalovaného skutočnosť postúpenia pohľadávky potvrdil a urobil ju
nespornou. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené. Keďže žalobca trval na pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v časti o
určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti, z dôvodu
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie bola jeho žaloba v tejto časti zamietnutá.
V časti vydania bezdôvodného obohatenia mal zato, že žaloba nie je dôvodná. Ak nebolo možné

vyhodnotiť predmetný úver za bezúročný a bezpoplatkov a ak predmetnú úverovú zmluvu nebolo možné
vyhodnotiť za neplatnú ako celok, nemohla byť naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia
v súlade s § 451 Občianskeho zákonníka, nakoľko v danej veci sa nejednalo o bezdôvodné obohatenie
ako plnenie bez právneho dôvodu, a ani bezdôvodné obohatenie z neplatného právneho úkonu a nebolo
tak možné aplikovať § 457 Občianskeho zákonníka. V konaní naviac nebolo zo strany žalobcu tvrdené

a zároveň ani preukázané, že by sa malo jednať o „iné“ bezdôvodné obohatenie, či už ako majetkový
prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, alebo ako majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov. Teda, nebolo preukázané naplnenie žiadneho z prípadov v § 451 Občianskehozákonníka a nebolo preukázané bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, preto nebolo možné
žalobe žalobcu vyhovieť.
Dodal, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú

pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto sa zaoberal len
podstatnými námietkam vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a
právneho posúdenia veci za relevantné. Nepovažoval za nevyhnutné sa bližšie zaoberať všetkými
uvádzanými dôvodmi, či namietanými skutočnosťami stranami sporu.

O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v konaní úspešný v
plnom rozsahu.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku voči výrokom II. a III. podal odvolanie žalobca. Namieta,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožňuje sa s právnym
názorom súdu, že nemohla byť naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia. Zmluva o úvere
zo dňa 10.12.2010 je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou a musí spĺňať zákonodarcom stanovené
podmienky v zákone č. 129/2010 Z.z. Ide o zmluvu formulárovú, individuálne nedojednanú a Zmluvné
podmienky neboli individuálne dojednané. V spotrebiteľských veciach má súd ex offo skúmať, či zmluva

ospotrebiteľskomúveremávšetkypovinnénáležitosti,ktorýchabsenciaspôsobujezáverobezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru - zák. č. 25/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (poznámka odvolacieho súdu,
že správne malo byť zák. č. 250/2007 Z. z.). Ďalej citoval ustanovenie § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho
zákonníka a konštatoval, že zmluva obsahuje aj neprijateľné podmienky, ktoré považuje za podmienky,
ktoré sú spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

Poukázal na bod 2. zmluvy, že právne vzťahy neupravené v Zmluve o úvere sa riadia Všeobecnými
obchodnýmipodmienkamiaklientzároveňvyhlasuje,žesastýmitooboznámilpreduzatvorenímzmluvy,
z ktorého bodu vyplýva, že klient banky - spotrebiteľ nemal vôbec možnosť do bankou predloženou
zmluvou, žiadnym spôsobom zasiahnuť, pretože zmluva je predformulovaná. Ďalej poukázal na bod
4.2. na Dohodu o zrážkach zo mzdy, bez ďalšieho na Rozhodcovskú doložku v bode 4.3. bez ďalšieho.

Napokon poukazoval, že nesplnenie náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., a
to neuvedenie predpokladov použitých na výpočet RPMN sa podľa právnej úpravy musia uviesť všetky
predpoklady použité na jeho výpočet a je nepochybné, že v zmluve spomínaný údaj chýba. V § 4
citovaného zákona sa uvádza, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná. Zmluva má písomnú formu vtedy, ak sú všetky jej náležitosti podpísané. Z toho vyplýva, že

čo nie je podpísané, nie je platné. VOP sú síce písomné, ale nie sú podpísané, taktiež nie sú platné.
Odkaz na niečo, čo nie je platné nenapĺňa obsah neoddeliteľnej súčasti zmluvy. Žalobným návrhom sa
žalobca nedomáhal neplatnosti zmluvy, ale určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a určenia,
že úver je bezúročný a bezpoplatkový pre absenciu zákonných náležitostí, o ochranu práv spotrebiteľa
a vydania bezdôvodného obohatenia. Je toho názoru, že žalobou sa súd prvej inštancie nedostatočne

precízne zaoberal a vyniesol rozhodnutie, proti ktorému sa odvoláva a navrhuje rozsudok zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný k odvolaniu žalobcu sa vyjadril, že súd prvej inštancie vykonal dostatočne rozsiahle
dokazovanie a vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a napadnutý

rozsudok považuje za vecne správny. V celom rozsahu sa pridržiava obsahu jeho písomných podaní
doručených súdu ako aj svojich vyjadrení na pojednávaní pred súdom. Žalobu v celom rozsahu
považuje za nedôvodnú, resp. že na jeho strane absentuje pasívna vecná legitimácia a neexistujú
dôvody, pre ktoré by mal byť určený, že poskytnutý úver ako bezúročný a bezpoplatkov. Poukazuje
na obsah napadnutého rozsudku, najmä na odsek 29., v ktorej časti odôvodnenia sa súd prvej

inštancie vysporiadal s otázkou zákonnosti postúpenia pohľadávky žalovaného na spoločnosť BECONT
COLLECTION, a.s., ďalej na odsek 30., v ktorom sa súd zaoberal otázkou neexistencie pasívnej
vecnej legitimácia žalovaného, pričom sa s týmto právnym názorom stotožňuje. Rovnako odkazuje
na obsah odsekov 34. a 35. odôvodnenia rozsudku, v ktorom sa súd zaoberal otázkou prípadného
vzniku bezdôvodného obohatenia a s týmito závermi sa rovnako stotožňuje. Žalobca v odvolaní opakuje

rovnaké dôvody a argumenty ako uviedol v žalobe, pričom z odôvodnenia rozsudku jednoznačne
možno zistiť, aké dôvody viedli súd k zamietnutiu žaloby a odvolanie žalobcu však neobsahuje
žiadne výtky smerujúce proti záverom súdu prvej inštancie ohľadne posúdenia zákonnosti postúpenia
pohľadávky a s ním súvisiace neexistencie pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, resp.vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Odvolanie žalobcu neobsahuje žiadny z
dôvodovvzmysle§389ods.1CSPaniesúdanéodvolaciedôvodyvzmysle§365ods.2CSP.Navrhuje
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho

konania.

4. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359,
§ 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal

rozhodnutie v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

5. Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Žilina bolo preukázané, že pôvodne označený
žalovaný Poštová banka, a.s. dňom 03.07.2021 zmenila obchodné meno na 365.bank, a.s., bez zmeny
sídla.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k
správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil (vecnú legitimáciu, vznik

bezdôvodného obohatenia, postúpenie pohľadávky). Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť
týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na
zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie
skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

7. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
danej veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom
prvostupňového súdu predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

8. Vo väzbe na samotné meritórne posúdenie daného prípadu odvolací súd poukazuje na zodpovednosť
žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími
dôvodmi (§ 379 CSP). Žalobca v odvolaní rezignoval na akúkoľvek konkrétnu úvahu vo vzťahu k vecným
dôvodom, ktoré súd prvej inštancie viedli k zamietnutiu v časti o neplatnosť dohody o zrážkach zo

mzdy a určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V tejto časti bola žaloba žalobcu zamietnutá pre
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a odvolanie žalobcu v tejto časti bolo bez relevantnej
reakcie na konkrétne nosné dôvody meritórneho rozhodnutia. Odvolací súd nemôže v sporovom konaní
nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu sporovej strany a formulovať namiesto nej odvolacie dôvody.

9.Pokiaľžalobcavovzťahukbezdôvodnémuobohateniupoukazovalnabezúročnosťabezpoplatkovosť
úveru a to, že Zmluva neobsahovala údaje v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. v
zmysle ktorého pri údaji o RPMN sa majú uviesť aj predpoklady použité na jeho výpočet, odvolací súd v
zhode so súdom prvej inštancie je toho názoru, že úverová zmluva obsahuje všetky povinné náležitosti
zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z.. Rovnako obsahuje predpoklady potrebné na výpočet

RPMN, ktorými sú uvedenie výšky úveru (2 000 €), výška splátky (54 €), jej intervalu (mesačne), počtu
splátok (70), uvedenie výšky úrokov (24,5 %), celkovú výšku nákladov (1 773,55 €), ktoré údaje zo
zmluvy jednoznačne vyplývajú. Zo znenia § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného v čase
spísania úverovej zmluvy, nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet
RPMN, pričom zákon zároveň nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve

označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Takúto požiadavku nie je možné vyvodiť gramatickým
(jazykovým), ani teologickým (účelovým) výkladom daného zákonného ustanovenia. Zákonodarca
formulačne jednoznačne požaduje, aby boli v zmluve uvedené len predpoklady použité pre výpočet tejto
RPMN. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere obsahovala
všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. a osobitne aj výšku RPMN a všetky

predpoklady potrebné pre výpočet RPMN.

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvu nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospechspotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky , ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

12. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

13. Pokiaľ žalobca namietal, že Zmluva o úvere obsahovala neprijateľné podmienky, tieto v odvolaní
žiadnym spôsobom nešpecifikoval. V prípade, že by aj obsahovala neprijateľné podmienky, tak Zmluva o
úvere je neplatná iba v tejto časti a nespôsobuje to bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Zákonodarca

vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Za neprijateľné nemožno považovať podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia
a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, a ďalej,
že neprijateľnou nemôže byť taká podmienka, ktorá bola dojednaná individuálne. Z obsahu zmluvy

nevyplývajú také podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech žalobcu ako spotrebiteľa a rovnako žiadne podmienky, ktoré by bolo možné posúdiť ako
neprijateľné pre ich nedojednanie individuálne a ktoré by zároveň preukazovali na strane žalovaného
bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Súd nezistil a ani žalobca netvrdil, že by mala úverová zmluva
obsahovať také neprijateľné podmienky, ktoré by mali mať vplyv na celkovú výšku plnenia žalobcu z

úverovej zmluvy, a teda že z tohto dôvodu by malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na
úkor žalobcu.

14. Vychádzajúc z konštatovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. ako
vecne správne potvrdil v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP aplikujúc ustanovenie § 255
ods. 1 CSP, keď žalovaný v odvolacom konaní mal plný úspech, preto mu voči žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)