Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118215891
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8118215891.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: W. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.
XX, XXX XX O., právne zastúpeného JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom Hlavná 27, 080
01 Prešov, proti žalovaným: 1/ K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. H. XX, XXX XX O., 2/ B. M., rod.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX O., 3/ W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX
O., 4/ Y. A., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX O., 5/ X. U., rod. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. X, XXX XX O., žalovaní v 2/ až 5/ rade právne zastúpení Mgr. Otom Salokym, advokátom
so sídlom Hlavná č. 94, 080 01 Prešov, 6/ M.. I. N., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX

O., zastúpená Y.. W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, O., 7/ L. F. O. - I. L., so sídlom C.. O. XX,
O., v spore o vydanie knihového práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k.
7C/49/2018-605 z 18.05.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II.Žalovaným1/-6/priznávavočižalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu
s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Žalovanému 7/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.VzáhlavítohtorozhodnutiaidentifikovanýmrozsudkomsúdprvejinštancieI.výrokomžalobuzamietol;
II. výrokom zrušil v tomto spore nariadené neodkladné opatrenie a III. súvisiacim výrokom o trovách
konania rozhodol tak, že ich plnou náhradou zaviazal žalobcu.

2. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 89 ods. 1-3, § 137, § 183
ods. 1-4 CSP, § 16 ods. 1, ods. 3 zák. o advokácii, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, výrok o trovách konania

ustanoveniami § 255 ods. 1, § 262 CSP.

3. Mal za to, že na určení, že nehnuteľnosti zapísané na LV číslo XXX, katastrálne územie L.,
ktoré tvorili predmet kúpnych zmlúv uzatvorených medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovanými 1/
- 6/ ako predávajúcim, sú identické s nehnuteľnosťami zapísanými na aktuálnom liste vlastníctva
XXX, katastrálne územie L. a LV XXXX, katastrálne územie L. po vyznačení zmien zápisu k týmto
nehnuteľnostiam na základe vyznačených geometrických plánoch, nemá žalobca naliehavý právny

záujem.

4. Žalobca mal vedomosť o právoplatne skončenom konaní na Okresnom súde Prešov pod spisovou
značkou 14C/250/2013, ktoré bolo právoplatne ukončené zamietnutím žaloby žalobcu o nahradenievyhlásenia vôle, kde súd prvej inštancie vrátane odvolacieho súdu zrozumiteľne a jasne vysvetlili, že
žalobcazmeškaljednoročnúprekluzívnulehotu,ktorúsúdpočítalodseptembraroku2009,kedyžalobca
podľa vlastného vyjadrenia podal návrh na zamýšľaný vklad, teda k tomuto momentu mal nepochybne

vedomosť o tom, že kataster vklad nepovolí a kataster mu zároveň odporučil vypracovať dodatky ku
kúpnym zmluvám, pričom v tom čase už bol na základe GP číslo XX/XXXX vytvorený nový LV číslo
XXXX, katastrálne územie L.. Súd v tomto spore poukázal na to, že zo samotnej žaloby vyplýva, že k
zmene zápisu na listoch vlastníctva došlo v marci roku 2009, z čoho teda vyplýva, že žalobca už mal túto
informáciu v marci roku 2009. Žalobu podal dňom 20. septembra 2013, teda aj pokiaľ by bola jednoročná

lehota počítaná už od septembra roku 2009, nie od marca roku 2009, tak v jednom, aj v druhom prípade
je po uplynutí jednoročnej prekluzívnej lehoty, na uplynutie ktorej je súd povinný prihliadať ex offo, z
tohto dôvodu súd žalobu žalobcu zamietol.

5. K naliehavému právnemu záujmu judikatúra súdov zaujala množstvo stanovísk. Súd poukázal na
Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 590/2017 zo dňa 6. októbra 2017, podľa

ktorého, ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez
toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné
právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania.

6. Súd uviedol, že pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná

žalobajevhodne,účinneasprávnezvolenýprostriedok,čisaňoumôžedosiahnuťodstráneniespornosti
práva a či snáď nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné súdne konanie,
respektíve konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak bez tohto určenia by
bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo právo žalobcu neistým. Za
nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k

zbytočnémurozmnožovaniusporov.Žalobcamusívysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodne
zvoleným prostriedkom, ktorý tento spor rieši a vytvára pevný základ pre jeho usporiadane (rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/31/2011 zo dňa 06. decembra 2012).

7.Prirozhodovaníoexistenciinaliehavéhoprávnehozáujmumusísúdposúdiť,čipodanýurčovacínávrh

je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu a či snáď v tomto rozhodnutí o určovacom
návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Nemá naliehavý právny záujem žalobca na
vyriešení určitej otázky vtedy, ak neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti práva. Ak nie je daný
naliehavý právny záujem, súd zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (rozhodnutie
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 6. novembra 2007, sp. zn. 17Co/161/2007).

8. Súd pri hodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, aj súhrnne, konštatoval a súhlasil so žalovanými, ktorí
správanie žalobcu považujú za šikanózne, keď vo svojich podaniach poukázali na množstvo žalôb, ktoré
podáva voči nim žalobca. O zrejme bezúspešné alebo bránenie práva sa jedná najmä vtedy, ak už zo
skutočností tvrdených žiadateľom je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. Svojvoľným

uplatňovanímalebobránenímprávajenajmäšikanóznyvýkonpráva,alebozjavnéodďaľovaniesplnenia
povinností (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. októbra 2011, sp. zn.
5Sži/6/2011).

9. Súd v predchádzajúcom konaní pod spisovou značkou 14C/250/2013 konštatoval preklúziu práva

žalobcu ako kupujúceho, ktorým sa domáhal nahradenia prejavu vôle voči žalovaným na uzatvorenie
dodatkov ku kúpnym zmluvám. Ani takto zvoleným žalobným petitom žalobca nedosiahne zápis a
povolenie vkladu vlastníckeho práva pred Okresným úradom O., odborom katastrálnym. GP sú zapísané
pod číslom zmien tak, ako to vyplýva z T. vlastníctva č. XXX a XXXX. Takýmto žalobným petitom
žalobca neodstráni spornosť práva medzi žalobcom a žalovanými 1/ - 6/, a preto súd konštatoval,

že žalobca nemá naliehavý právny záujem na takomto určení. Navyše, správne poukázal aj právny
zástupca žalovaných, že mu vôbec nie je zrejmá pasívna legitimácia žalovaných v tomto spore s
poukazom na výrok o identifikácii parciel zapísaných na LV XXX a XXXX, keď sa tam nachádzajú aj ďalší
podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností. Súd mal za to, že žalobca nemá naliehavý právny
záujem na určení v žalobnom petite č. I., keď súdu predložil ako dôkaz vyjadrenie Okresného úradu

O., katastrálny odbor, ktorý vo svojom T. zo dňa 18.08.2017 oznamuje žalobcovi, ,, že parcely registra
E boli riešené v Geometrických plánoch číslo XX/XXXX vyhotovenom dňa XX.XX.XXXX firmou Y.. I.
M. V., úradne overeného dňa 12.02.2009 Okresným úradom O., katastrálnym odborom a GP číslo XX/
XXXX vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX firmou V. úradne overeného dňa 30.07.2012. Parcely registra Euvedené v doterajšom stave týchto GP boli zapísané do katastra nehnuteľnosti podľa nového stavu. GP
bolidokatastranehnuteľnostizapísanéevidenčnýmspôsobom,kdepôvodnéparcelyregistraEvzmysle
nového stavu GP sa do katastra nehnuteľností zapísali pre novourčené parcely registra C s prihliadnutím

na úpravu parciel registra E nového stavu. Súčet, výmer parciel stavu právneho v doterajšom a v novom
stave bol totožný. Ku dnešnému dňu ostal zapísaný stav podľa GP nemenný.“ Súdu z tohto dôvodu
vôbec nebolo zrejmé ani prerušenie vkladového konania do právoplatného skončenia tohto konania
vedeného pred príslušným správnym orgánom.

10. V tomto spore žalovaný 1/ vzniesol námietku res iudicata, veci právoplatne rozhodnutej. K tejto
námietke súd poukázal na znenie § 230 CSP podľa ktorého, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže
sa prejednávať znova. O res iudicata, prekážku právoplatne rozhodnutej veci sa jedná v tom prípade,
ak sa jedná o totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. V predchádzajúcom spore pod spisovou
značkou 14C/250/2013 sa viedlo konanie o nahradenie prejavu vôle, teda žalobný petit nebol totožný so
žalobným návrhom v zmysle žaloby žalobcu zo dňa 14. novembra 2018, v tomto spore, a teda je možné

konštatovať, že sa nejedná o prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

11. Z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu súd žalobný návrh žalobcu pod číslom I.
zamietol, takto formulovaným žalobným petitom žalobca neodstráni spornosť vzťahov medzi ním
a žalovanými a rovnako ním nedosiahne vykonanie zápisu zmeny vlastníckeho práva na katastri

nehnuteľností.

12. Pokiaľ ide o druhý navrhovaný žalobný petit, aby súd uložil Okresnému úradu, odboru katastrálnemu
povoliť vklady vlastníckeho práva pod číslami V XX - až XX/XXXX, súd opätovne zdôraznil, že takýto
žalobný petit považuje v celom rozsahu za nedôvodný. Súdy mimo správneho súdnictva nemôžu inému

orgánu verejnej moci ukladať akékoľvek povinnosti. Zo žaloby musí byť zrejmé čoho sa žalobca domáha,
čo znamená, že návrh na rozhodnutie vo veci samej je ústredným pojmom a ťažiskom každej žaloby.
Predovšetkým v sporovom konaní, ale aj v správnom súdnictve žalobný petit určuje neprekročiteľný
program konania a rozhodovania súdu. Súd je toho názoru, že v sporovom konaní súd o žalobnom
návrhu žalobcu, aby žalovanému 7/ uložil povinnosť vykonať zápis vlastníckeho práva v prospech

žalobcu,rozhodnúťvžiadnomprípadenemôže.SúdnemôžeuložiťpovinnosťOkresnémuúradu,odboru
katastrálnemu v danej veci konať a vykonať zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcu. Na to slúžia
iné právne inštitúty. Na podporu tohto svojho názoru súd napr. poukázal na R XXX/XXXX, podľa ktorého
súd nemôže ani obchodnému registru uložiť neodkladným opatrením zakázať vykonať zápis zmien
údajov do obchodného registra. Súd tak aj tento žalobný petit žalobcu považoval v celom rozsahu za

nedôvodný.

13. V danej veci bolo vydané neodkladné opatrenie uznesením č.k. 7C/49/2018 - 160 zo dňa 28.
novembra 2018, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 18Co/30/2019 - 421
zo dňa 12. marca 2019. S poukazom na to, že žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá, súd

zrušil neodkladné opatrenie postupom podľa § 335 ods. 1 CSP.

14. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 18. mája 2020 v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho
zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili v písomnom podaní zo dňa 16.04.2020, v ktorom
právny zástupca žalobcu oznámil a predložil súdu prepúšťaciu lekársku správu P. L. M. I., z obsahu

ktorej vyplýva, že počas trvania jeho práceneschopnosti sa podrobil dňa 01.04.2020 operácií perforácii
žlčníka, pričom predpokladaná dĺžka nevyhnutného liečenia bude trvať do konca júla 2020, týmto
ospravedlnil svoju neúčasť na tomto pojednávaní. Zároveň uviedol, že jeho klient trvá na jeho osobnej
účastíanesúhlasísosubstitučnýmzastupovaním.Akoneoddeliteľnúsúčasťtohtoospravedlneniazaslal
súdu potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti R XXXXXX, z obsahu ktorej vyplýva, že právny

zástupca žalobcu je neschopný práce od 29.07.2019 a prepúšťaciu správu z P. C. L. M. I.. Zároveň
predložil ošetrovateľskú prepúšťaciu správu, z obsahu ktorej vyplýva, že pacient je sebestačný pri
vykonávaní bežných denných činností, aktívne sa zapájal pri realizácii ošetrovateľských intervencií. Súd
následne výzvou zo dňa 20. apríla 2020 oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že sa táto žiadosť o
odročenie pojednávania javí súdu ako nedôvodná, v danej veci súd predvolal na pojednávanie viacerých

žalovaných, ktorí vo veci podávajú množstvo písomných podaní a zároveň je súd toho názoru, že
právny zástupca žalobcu sa na tomto pojednávaní môže dať zastúpiť iným advokátom. Túto výzvu
súdu si právny zástupca žalobcu prevzal dňom 13. mája 2020. Ku dňu začatia súdneho pojednávania
súdu nedoručil vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav nedovoľuje zúčastniť satohto pojednávania v zmysle výzvy súdu zo dňa 27. apríla 2020. Následne súd oznámil telefonicky
prostredníctvom tajomníčky senátu Advokátskej kancelárii JUDr. Komku cestou jeho asistentky, že
pojednávať v danej veci bude dňa 18. mája 2020, a to s poukazom na skutočnosť, že súd je toho názoru,

že právny zástupca žalobcu sa môže dať zastúpiť iným advokátom, a to aj s ohľadom na skutočnosť,
že súd predvolal na pojednávanie ďalších 7 žalovaných, ktorí nie sú právne zastúpení, ktorí termín
tohto pojednávania vzali na vedomie. O tejto skutočnosti bol súdom vyhotovený úradný záznam, ktorý
je súčasťou súdneho spisu, asistentka advokátskej kancelárie túto skutočnosť vzala na vedomie. Na
súdom nariadené pojednávanie sa neustanovil právny zástupca žalobcu, ani žalobca.

15. Strana sporu podľa názoru súdu má nepochybne právo byť prítomná na pojednávaní a ak jej vážna
prekážka bráni sa zúčastniť, má právo požiadať o jeho odročenie. Výkon týchto práv však nesmie brániť
druhému účastníkovi v realizácii jeho práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Základnou
povinnosťou súdu a sudcu je podľa názoru súdu zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní,
ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou

o jeho rozhodnutie. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/1/2009
zo dňa 01.07.2009 dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o
odročenie pojednávania posudzuje súd vždy podľa konkrétnych individuálnych okolností prípadu, či sú
v tej -ktorej veci dôležité dôvody pre odročenie pojednávania dané posudzuje vždy súd a nie účastník
konania. Existenciu dôležitého dôvodu môže súd preveriť len zo skutočnosti, ktoré sú mu známe v čase

posudzovania žiadosti účastníka o odročovanie pojednávania.

16. Súd za dôležité považoval uviesť, že konanie začalo na základe žaloby žalobcu dňom 14. novembra
2018. Termín pojednávania bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňom 26.02.2020 a žalobcovi
dňom 28.02.2020, čo vyplýva z čísla listu 537 súdneho spisu. Právny zástupca žalobcu sa dňa

01.04.2020 podrobil lekárskemu zákroku v nemocnici v I.. Aj žalobca aj jeho právny zástupca tak od
februára mali vedomosť o nariadenom termíne pojednávania. Právny zástupca žalobcu má spoločnú
advokátsku kanceláriu s ďalšími advokátmi, ktorých podľa názoru súdu mohol požiadať o substitučné
zastúpenie na súdom nariadenom pojednávaní tak, ako to podľa vedomostí súdu robí aj v iných
prípadoch a to najmä s poukazom na skutočnosť, že súd aj písomne, aj telefonicky oznámil právnemu

zástupcovi žalobcu, že dňa 18.05.2020 pojednávať bude. Súd poukázal na obsah splnomocnenia zo dňa
13. novembra 2018, kde je uvedené, že žalobca W. L. súhlasí, aby si splnomocnený advokát ustanovil
za seba zástupcu a ak ich ustanoví viac, súhlasí, aby každý z nich mohol konať samostatne. Napriek
skutočnosti, že predvolanie na pojednávanie bolo žalobcovi doručené dňom 28.02.2020 sa ani samotný
žalobca tohto pojednávania nezúčastnil. Z obsahu splnomocnenia zo dňa 13. novembra 2018 (číslo listu

5 súdneho spisu) nevyplýva žiadne obmedzenie, pre ktoré by žalobca nesúhlasil so zvolením substitúta
svojho právneho zástupcu na účasť na súdom nariadených pojednávaniach. Naopak, obsahom tohto
splnomocnenia má právny zástupca žalobcu právo zvoliť za seba zástupcu a dokonca aj viac. Tvrdenú
skutočnosť, že klient- žalobca nesúhlasí so substitútom právny zástupca žalobcu nijakou listinou
nepreukázal, pričom je to rozporné zároveň aj s predloženou plnou mocou. Právny zástupca žalovaných,

poukázal na trestnú vec vedenú na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou XTv X/XXXX, ktorého
sa osobne zúčastnil aj právny zástupca žalobcu v pojednávacej miestnosti číslo 218 a to napriek jeho
trvajúcej práceneschopnosti. Súd za dôležité ďalej považoval uviesť, že právny zástupca žalobcu si
nemôže podľa názoru súdu vyberať pojednávania, respektíve konania, ktorých sa zúčastní a ktorých nie.

17. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Obdo/19/2014 posúdenie
dôležitosti dôvodu na odročenie pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a
môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie
termínu pojednávania. Právny zástupca žalobcu podľa názoru súdu nepreukázal, že žalobca ako
strana sporu trvá na osobnom zastúpení jeho osobou. Samotné konštatovanie v žiadosti o odročenie

pojednávania, že klient si nepraje substitúta ostalo len v rovine subjektívnych tvrdení právneho zástupcu
žalobcu navyše, toto tvrdenie je v rozpore so znením splnomocnenia zo dňa 13. novembra 2018, kde
je uvedené, že jeho klient súhlasí, aby si splnomocnený advokát ustanovil za seba iného zástupcu,
poprípade, ak ich ustanoví viacej, súhlasí, aby každý z nich konal samostatne. Zákon totiž jasne
vytvára konštrukciu, že ak je príslušná strana sporu zastúpená advokátom a ten požiada o odročenie

pojednávania z dôvodu existencie prekážky na jeho strane, vždy od neho možno spravodlivo žiadať,
aby sa dal zastúpiť iným advokátom, pričom zákon v tomto prípade určil dve taxatívne podmienky, a
to existenciu dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a skutočnosť, že advokát musí súdu
preukázať, že strana, t. j. jeho klient odôvodnene trvá na zastúpení len týmto advokátom. Tieto výnimkyje podľa názoru súdu potrebné vykladať tak, že objektívna prekážka na strane advokáta nastala v
deň, ktorý predchádzal nariadenému pojednávaniu, respektíve v deň pojednávania a advokát, nebolo v
jeho možnostiach a schopnostiach, aby si na základe substitučného plnomocenstva ustanovil zástupcu.

Lekársky zákrok právneho zástupcu žalobcu prebehol dňa 01.04.2020, o tomto termíne pojednávania
vedel od februára 2020, aj po zákroku mal podľa názoru súdu dostatočný časový priestor, aby na súdom
nariadené pojednávanie zabezpečil svojho substitúta. Navyše, ešte v čase, keď mu súd písomne dňa
27. apríla 2020 a telefonicky dňa 13. mája 2020 oznámil, že pojednávať bude.

18. Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalobca, poukazujúc na odvolacie dôvody
uvedené v ustanovení § 365 ods. 1 písm. a/, b/, e/, g/ a h/ CSP. Jeho odvolacie námietky možno zhrnúť
do nasledovných rovín: (i) názor, že dôvody neakceptovania písomného ospravedlnia sa právneho
zástupcu žalobcu z pojednávania pre jeho práceneschopnosť, právne neobstoja a narúšajú princíp
rovností zbraní, kde v tomto smere argumentáciu súdu prvej inštancie odvolateľ považuje za nesprávnu,
jednostrannú a nezákonnú;(ii) názor, že na požadovanom určení odvolateľ právny záujme má, lebo

naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný vždy, ak so zápisu vo verejnom registri
vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému. V takto prípade ide o skrytú reivindikačnú žalobu, teda
žalobu na plnenie, ktorá bola v skoršej teórii označovaná ako „žaloba na vydanie knihového práva“; (iii)
názor, že vlastnícke zmeny na príslušnom LV si mohol súd prvej inštancie ako notorietu zistiť sám z
aktuálneho LV, ak žiadostiam odvolateľa v tomto smere nebolo príslušným katastrom vyhovené. Navrhol

rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Žalovaní 1/-6/ vo svojich vyjadreniach unisono navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Žalovaný 7/ vyjadrenie nepodal.

20. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, e/, g,/ a h/ CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez
potrebyzopakovaťalebodoplniťdokazovanie(§383,§384CSP),postupombeznariadeniaodvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech keďže napadnutý
rozsudok je vo všetkých výrokoch vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§
387 ods. 1 CSP).

21. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

22. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia tu
napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri

hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu
odvolacieho konania žalobca nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou,
ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

23. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti

s obsahom podaného odvolania, dopĺňa nasledovné. Formuláciou I. výroku tu podanej žaloby, v prípade
jej vyhovenia, by žalobca nedosiahol právne panstvo nad nehnuteľnosťami. Naliehavý právny záujem
na požadovanom určení teda nemá, a v takomto prípade potom niet rozumného dôvodu zaoberať sa
vecousamou.Nadbytočnýmbypretobolovykonávaťajďalšiedokazovanie.Vyčerpávajúcimanáležitýmspôsobom boli žalobcovi objasnené aj dôvody, pre ktoré nebolo možné jeho návrhu o odročenie
pojednávania vyhovieť.

24. Možno teda naproti námietkam odvolateľa uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho
súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné
argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivý
proces. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcu, teda súd prvej inštancie
nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného

práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž postupoval v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán sporu na súdnu
ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.

25. Preto odvolací súd, rozsudok súdu prvej inštancie v I. zamietavom výroku, včítané súvisiacich,
odvolaním osobitne nespochybnených a taktiež správnych výrokoch o zrušení neodkladného opatrenia

(II.) a o trovách konania (III.), postupom podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, ako vecne správny potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovanými 1/ - 6/, odvolací súd rozhodol podľa
§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným 1/-6/ v
odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v

plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262
ods. 2 CSP). Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP.

27. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovaným 7/. V

odvolacom konaní žalobca úspešný nebol. Naopak fakticky plne úspešným bol žalovaný 7/, ktorému
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný 7/ bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu
sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim

procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).