Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. júl 2021

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 9T/106/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8419010522
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerik

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2021:8419010522.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

29.07.2021 v Kežmarku, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
Q. V., nar. XX.XX.XXXX v Poprade, bytom Kežmarok, S. N. XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

v bode 1. rozsudku
dňa 28.04.2019, okolo 03:27 hod., potom čo požil alkoholické nápoje, ktoré zvýšili hladinu alkoholu v
jeho dychu na najmenej 0,49 mg/1 vydychovaného vzduchu (najmenej 1,02 promile), čo bolo zistené
analyzátorom dychu AlcoQuant 6020 plus, výrobné číslo A409722, i keď nie je držiteľom vodičského
preukazu, v Kežmarku, po miestnej komunikácii na ulici Tvarožnianskej v smere na ulicu Petržalskú,
okres Kežmarok, viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky H. H., evidenčné číslo K. XXX
A., kde na ulici W. bol zastavený a kontrolovaný hliadkou polície Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Kežmarok - Obvodné oddelenie Policajného zboru Kežmarok, pričom uvedené vykonal aj napriek
tomu, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9 T 11/2017 zo dňa 20.09.2018, v spojení s
uznesením Krajského súdu Prešov sp. zn. 3 To 53/2018 zo dňa 24.01.2019, kde uvedený rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňom 24.01.2019, bol uznaný vinným z prečinu marenia úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona za čo mu bol, okrem iného, uložený aj trest zákazu činnosti
viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 6 (šesť) rokov, ktorého výkon sa začal počítať odo dňa
24.01.2019 a uvedené vykonal aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6 T
100/2014 zo dňa 15.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 31.12.2014 bol uznaný vinným z

prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona a prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona,

v bode 2. rozsudku
- potom čo dňa 21.03.2019 v Kežmarku, okres Kežmarok, osobne prevzal výzvu Okresného súdu
Kežmarok sp. zn. 9 T 11/2017 - 143 zo dňa 15.03.2019 na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody

v trvaní 8 (osem) mesiacov do Ústavu na výkon väzby a výkonu trestu odňatia slobody v Prešove a to
ihneď po obdŕžaní tejto výzvy, kde tento trest odňatia slobody mu bol uložený rozsudkom Okresného
súdu Kežmarok sp. zn. 9 T 11/2017 zo dňa 20.09.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov
sp. zn. 3 To 53/2018 - 139 zo dňa 24.01.2019, do výkonu tohto trestu odňatia slobody, pri neexistencii
vážneho dôvodu, v stanovenej lehote
nenastúpil,
t e d a

v bode 1. rozsudku- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o
zákaze činnosti,

v bode 2. rozsudku
- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody

v lehote stanovenej súdom,

č í m s p á c h a l

v bode 1. rozsudku
-prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona,

-prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona,

v bode 2. rozsudku
-prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. h/,
písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona na

ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného z a r a ď u j e na výkon uloženého
trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa§61ods.1,ods.2,ods.3Trestnéhozákonavspojenís§43Trestnéhozákonasúdobžalovanému
u k l a d á trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 4 (štyroch) rokov a
5 (päť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na Okresný súd Kežmarok dňa 12.09.2019

obžalobu pod sp. zn. Pv 245/19/7703 - 23 na Q. V. pre skutok, ktorý je uvedený v bode 1 skutkovej vety
výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý právne kvalifikoval ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona a tiež pre skutok
uvedený v bode 2 skutkovej vety výrokovej časti tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikoval ako prečin

marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona.

Obžalovaný Q. V. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.07.2021 po poučení podľa ustanovenia
§ 257 Trestného poriadku, v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo
spáchania skutkov, ktoré sa mu v obžalobe prokurátora kladú za vinu. Na to súd postupoval primerane

podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaný na všetky položené otázky
odpovedal ,,áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, ktorý
navrhol vyhlásenie obžalovaného o vine prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného Q. V. o vine zo
spáchania stíhaných skutkov, bez narušenia ich skutkovej totožnosti, keď ich právne posúdil zhodne
tak, ako boli posúdené v podanej obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko

na podklade dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní a v kontexte priznania obžalovaného v
prípravnom konaní súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného. Následne v zmysle § 257 ods. 8
Trestného poriadku rozhodol, že sa na hlavnom pojednávaní vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom
o treste a následne na hlavnom pojednávaní súd prečítal obsah listinných dôkazov vrátane pripojených
spisov.Z evidenčnej karty obžalovaného ako vodiča vyplýva, že tento má evidovaný jeden priestupok zo dňa
09.04.2008 za vedenie motorového vozidla bez príslušného oprávnenia podľa § 68 ods. 1 zákona č.
315/1996 Z.z., za spáchanie ktorého mu bolo uložené pokarhanie. Okrem toho má evidované štyri

uložené sankcie spočívajúce v zákaze činnosti viesť motorové vozidlo a to v dobe od 27.03.2008
do 27.09.2008, od 19.02.2014 do 19.02.2018, od 31.12.2014 do 31.12.2018 a od 24.01.2019 do
24.01.2025, pričom v poslednom prípade mu bol trest zákazu činnosti uložený za dopravnú nehodu a
v jednom prípade bolo u neho zistené požitie alkoholu pri jazde. Evidovaný má aj jeden trestný čin na
podklade rozhodnutia Okresného súdu Kežmarok pod sp. zn. 9T 11/2017 a jeden trestný čin na podklade

rozhodnutia Okresného súdu Kežmarok pod sp. zn. 6T 100/2014, oba za spáchanie prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný sa pred
spáchaním skutkov v prejednávanej trestnej veci dopustil dvoch priestupkov. Dňa 25.03.2019 bol
postihnutý blokovou pokutou za priestupok spočívajúci v porušení všeobecne záväzného nariadenia

MestaKežmarokspočívajúcomvzákazepitiaalkoholu.Dňa17.01.2017bolblokovoupokutoupostihnutý
za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch.

Z odpisu registra trestov SR týkajúceho sa obžalovaného v stave ku dňu 28.07.2021 vyplýva, že

obžalovaný Q. V. bol doposiaľ 13 krát súdne trestaný, z toho pri desiatich odsúdeniach mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní prečítal rozsudky zabezpečené v prípravnom konaní vo veciach
vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 6T 100/2014 a sp. zn. 7T 28/2014, pričom vo vzťahu k týmto

konaniam súd pripojil a oboznámil aj obsah príslušných spisov.

Z spisu vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 1T 17/2018, ktorý súd pripojil a podstatný obsah ktorého
na hlavnom pojednávaní v rámci dokazovania prečítal vyplýva, že dňa 20.08.2018 podal prokurátor
na obžalovaného Q. V.É. obžalobu pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako prečin marenia výkonu

úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Rozsudkom zo dňa 27.06.2019
súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a pri zachovaní jeho
právnej kvalifikácie z obžaloby, uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov
nepodmienečne so zaradením na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia. Zároveň súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy

motorových vozidiel na dobu 8 rokov. V rámci uloženého súhrnného trestu odňatia slobody súd zrušil
výrok o treste z rozsudku vydanom v konaní vedenom pod sp. zn. 9T 11/2017 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove č.k. 3To/53/2018 - 139 zo dňa 24.01.2019. Proti tomuto rozsudku podal
obžalovaný odvolanie, ktoré Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 2To 6/2019 - 144 zo dňa 06.02.2020
zamietol.

Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T 11/2017 zo dňa 20.09.2017, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 24.01.2019 bol obžalovaný Q. V. uznaný za vinného zo spáchania prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a súd mu uložil trest odňatia
slobody v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu súd uložil trest zákazu činnosti viesť všetky
druhy motorových vozidiel na dobu 6 rokov. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 3To/53/2018 - 139
zo dňa 24.01.2019 odvolanie obžalovaného podané proti vyššie uvedenému rozsudku zamietol.

Zo spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 7T 28/2014 vyplýva, že prokurátor podal dňa

07.02.2014 obžalobu okrem iného obžalovaného aj na obžalovaného Q. V. pre dva samostatné skutky,
ktoré právne kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a ako prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona. Rozsudkom zo dňa 10.11.2015, ktorý
vo vzťahu k tomuto obžalovanému nadobudol právoplatnosť dňa 26.11.2015 súd uznal obžalovaného
za vinného zo spáchania oboch skutkov v zmysle podanej obžaloby a pri zachovaní ich právnej

kvalifikácie z podanej obžaloby uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov
nepodmienečne so zaradením na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia. V rámci uloženého súhrnného trestu odňatia slobody súd zrušil výrok o
treste z rozsudku vydanom v konaní vedenom pod sp. zn. 6T 100/2014.Z pripojeného spisu vedeného na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 6T 100/2014 vyplýva, že dňa
19.11.2014 podal prokurátor obžalobu na obžalovaného Q. V. pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b) Trestného zákona spáchaný
v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)
Trestného zákona. Rozsudkom zo dňa 15.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.12.2014 súd
za spáchanie uvedených trestných činov uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov
nepodmienečne so zaradením na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so

stredným stupňom stráženia. Zároveň súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy
motorových vozidiel na dobu 48 mesiacov.

Mestský úrad Kežmarok podal dňa 02.07.2019 správu o obžalovanom, z ktorej vyplýva, že obžalovaný
sa dňa 25.03.2008 dopustil priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxickými látkami
podľa § 30 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Dňa 20.12.2008 sa dopustil priestupku proti

občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a dňa
28.01.2009 sa dopustil priestupku proti majetku podľa § 50 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Dňa 31.01.2009 sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. c)
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a rovnakého priestupku sa dopustil aj dňa 19.05.2009. Dňa
08.06.2009 sa obžalovaný dopustil priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 zákona č. 372/1990

Zb. o priestupkoch, pričom dňa 10.02.2011 a dňa 05.03.2011 sa dopustil rovnakých priestupkov
tejto právnej kvalifikácie. Dňa 25.03.2019 obžalovaný porušil všeobecne záväzné nariadenie mesta
Kežmarok č. 6/2012, ktorým sa zakazuje alebo obmedzuje predávanie a požívanie alkoholických
nápojov v predajniach potravín alebo na iných verejne dostupných miestach.

Z pracovného posudku Pekárne Gros, spol. s r.o. vyplýva, že obžalovaný bol zamestnancom ich
spoločnosti d 21.05.2018 do 03.05.2019 ako výrobný pracovník. Počas pracovného pomeru obžalovaný
neboldisciplinárneriešený,rešpektovalpríkazynadriadenýchapracovnépovinnostisiplnilkspokojnosti
zamestnávateľa.

Z posudku Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok, v ktorom obžalovaný vykonával trest
odňatia slobody vyplýva, že správanie obžalovaného bolo vždy na požadovanej úrovni a vo vzťahu k
obžalovanému neboli evidované nedostatky. Agresívne a impulzívne správanie nebolo zaznamenané.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak

prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov
spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona
prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V prospech obžalovaného Q. V. súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného

zákona, a to, že sa obžalovaný k spáchaniu trestných činov priznal a ich spáchanie aj úprimne oľutoval.
Naopak, v neprospech obžalovaného súd pričítal dve priťažujúce okolnosti. Jednu priťažujúcu okolnosť
pričítal podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona spočívajúcu v spáchaní viacerých trestných činov (prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona

a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona).
Druhú priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona priznal s tým, že obžalovaný už bol v
minulosti súdne trestaný a to 13-krát, z toho v desiatich prípadoch mu bol uložený trest odňatia slobody
v jeho nepodmienečnej forme, pri uložení ktorého sa neuplatňuje fikcia neodsúdenia jeho vykonaním.
Súd teda zistil prevahu priťažujúcich okolností nad okolnosťami poľahčujúcimi v pomere 2 : 1. Za všetky

3 zbiehajúce sa trestné činy, ktoré sú predmetom prejednávanej trestnej veci súd ukladal obžalovanému
v súlade s ustanovením § 41 ods. 1 Trestného zákona trest úhrnný, pričom pri jeho ukladaní vychádzal
z trestnej sadzby vzťahujúcej sa na trestný čin, ktorý je najprísnejšie trestný a tým je prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona, pri ktorom Trestný zákon stanoviltrestnú sadzbu trestu odňatia slobody až na dva roky. Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností súd
podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej vyššie uvedenej trestnej
sadzby o jednu tretinu a pri ukladaní trestu vychádzal z takto určenej trestnej sadzby od 8 mesiacov

až do 2 rokov.

Súd predovšetkým prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný je dlhoročným recidivistom, ktorý sa
opakovane aj v minulosti dopúšťal druhovo rovnakej trestnej činnosti, aká je predmetom prejednávanej
trestnej veci. Teda ani odsúdenia v predchádzajúcich konaniach, ktorých obžaloby a rozsudky súdov

súd na hlavnom pojednávaní prečítal, obžalovaného neodradili od pokračovania v trestnej činnosti.
Na stranu druhej súd zohľadnil priznanie obžalovaného ako aj už vykonané tresty za predchádzajúcu
trestnú činnosť. Preto súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov v jeho
nepodmienečnej forme, ktorý je síce bližšie k dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby ale na strane
druhej súd uložil prísny trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel, ktorý je druhovo
najvhodnejšímtrestomvzhľadomnacharakterspáchanejtrestnejčinnosti.Súdzdôrazňuje,ževzhľadom

na už uložený trest zákazu činnosti v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6T 100/2014, súd
musel obžalovanému uložiť trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby /§ 61 ods. 3 Trestného
zákona/, ktorá je od 1 roka až do 10 rokov. Pretože trest zákazu činnosti uložený obžalovanému v
konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 1T 17/2018 v dĺžke 8 rokov nebol ešte vykonaný, súd
v zmysle limitov uvedených v ustanovení § 43 Trestného zákona uložil obžalovanému trest zákazu

činnosti v trvaní 4 rokov a 5 mesiacov. Táto dĺžka trestu zákazu činnosti spolu s doposiaľ nevykonaným
trestom neprekračuje maximálnu výmeru tohto druhu trestu, ktorá je desať rokov ale zároveň dosahuje
túto výmeru. Vzhľadom na opakovanú druhovú recidívu obžalovaného súd považuje za potrebné uložil
obžalovanému maximálnu výmeru tohto trestu zákazu činnosti, teda spolu s nevykonaným trestom v
trvaní 10 rokov.

Súd v súlade s § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, a to s poukazom na tú
skutočnosť, že obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním prejednávaných skutkov v tomto
konaní vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselnú trestnú činnosť.

v bode 1. rozsudku
- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o

zákaze činnosti,

v bode 2. rozsudku
- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody
v lehote stanovenej súdom,

Poučenie:

Protitomurozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehooznámenianaOkresnomsúdeKežmarok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.