Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 17, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117219847
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117219847.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov
Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, vo veci starostlivosti o maloletého N. H., nar. XX.
XX. XXXX a F. H., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom ako otec, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny M. M., deti rodičov - matky X.. L. W., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom H. XX, XXX XX M., právne zastúpenej Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o.,

so sídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava, IČO: 36 836 460 a otca X.. F. H., nar. XX. XX. XXXX,
s trvalým pobytom Z. XX, XXX XX M. M., právne zastúpeného Lion Law Partners s.r.o., so sídlom,
Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom, o nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania matky a
otca proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č .k. 32P/149/2017-557 z 1. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „prvoinštančný súd“, event. „súd
prvej inštancie“, resp. „okresný súd“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 01. 03. 2019 zrušil
uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/149/2017-186 zo dňa 09. 07. 2018 v druhom,
treťom a štvrtom výroku, ktorými súd dočasne upravil styk matky s maloletými deťmi, stanovil miesto
odovzdania maloletých detí a uložil otcovi povinnosť maloleté deti na styk s matkou pripraviť (prvý výrok).

Prvoinštančný súd dočasne upravil styk matky s maloletými deťmi H., N. nar. XX. XX. XXXX a F. nar.
XX. XX. XXXX tak, že matka je oprávnená dočasne sa stýkať s maloletými deťmi každý párny týždeň v
piatok od 17.00 hod. do nedele 17.00 hod. s tým, že matka je oprávnená maloleté deti v stanovené dni
a hodiny pred vchodom do domu otca prevziať a povinná maloleté deti v stanovené dni a hodiny otcovi
pred vchodom do jeho domu odovzdať (druhý výrok). Prvoinštančný súd tiež dočasne upravil styk matky
s maloletými deťmi tak, že matka je oprávnená dočasne sa stýkať s maloletými deťmi každý nepárny

týždeň v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka je oprávnená maloleté deti v stanovený
deň a hodinu prevziať zo školského zariadenia a povinná maloleté deti v stanovený deň a hodinu otcovi
pred vchodom do jeho domu odovzdať (tretí výrok). Zároveň súd prvej ištnancie uložil otcovi povinnosť
maloleté deti na styk s matkou pripraviť a styk matke s maloletými deťmi umožniť (štvrtý výrok). Okresný
súd návrh vo zvyšku zamietol (piaty výrok). Trvanie neodkladného opatrenia okresný súd obmedzil do
právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 32P/149/2017

(šiesty výrok).

2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že v konaní o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom N. H., nar. XX. XX. XXXX a maloletej F. H., nar. XX.
XX. XXXX, (ďalej aj „maloletí“, resp. „maloleté deti“) na návrh matky bol upravený dočasne neodkladným
opatrením styk matky s maloletými deťmi. Ďalej okresný súd uviedol, že matka návrhom zo dňa 22.

02. 2019 navrhla nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým žiadala maloleté deti zveriť do jej osobnej
starostlivosti, zrušiť uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/149/2017-186 zo dňa09. 07. 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoP/30/2018-346
zo dňa 22. 08. 2018, eventuálne sa domáhala dočasného zverenia maloletých detí do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, prípadne rozšírenia styku s maloletými v rozsahu aspoň pár hodín,

minimálne 3 dni v týždni počas pracovných dní a každý druhý víkend vrátane prenocovania maloletých.
Dôvodom návrhu matky bol ňou tvrdený nedostatok pozornosti a lásky k maloletým u otca, o čom
sa vyjadruje maloletá F., ktorá nechce ísť k otcovi z dôvodu, že sa jej otec nevenuje a vzhľadom k
jeho ďalším dvom maloletým deťom mu nezostáva dostatok času na športové a iné vonkajšie aktivity.
Poukázala na absenciu citovej výchovy maloletých detí, ktorá môže mať značný negatívny dopad a

fatálne následky, ako aj na postoj otca, ktorý ju podľa vlastných predstáv obmedzuje v priamom styku
s maloletými, obmedzuje jej telefonáty, čím hrubo narušuje intimitu a kontakt medzi ňou a maloletými,
pretože počúva jej rozhovory s maloletými. Aktuálny stav úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
smeruje a určuje opak, a to minimalizovaný styk s ňou, len na pár hodín raz za dva týždne, pričom
permanentné opakovanie sa nevhodných situácií môže vybudovať u maloletých detí nedôveru voči nej,
neochotu sa s ňou stretávať a oslabenie ich vzájomného vzťahu. Na zmenu u maloletých ju upozornila

na konzultácii aj detská lekárka X.. M.. Stresovanie a manipulovanie maloletých detí je zjavné aj z
toho, ako sa prejavujú, sú smutné, tiché a postupne stráca vplyv, ako aj kontakt s maloletými, pretože
otec si s nimi robí čo chce. Tento stav nie je dlhodobo udržateľný a v záujme maloletých detí, pričom
otec žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal jej rodičovskú nezodpovednosť a nespôsobilosť
vychovávať maloleté deti. Nestotožnenie sa otca s jej alternatívnym spôsobom života nemôže byť

platným dôvodom pre vytesnenie jej osoby zo života maloletých detí, pre ktoré má zabezpečené vhodné
bytové podmienky na výchovu, ako aj prípravu do školy, vie im vytvoriť zaujímavý a podnetný program,
čo otec zanedbáva a hrubo opomína, pretože väčšiu pozornosť venuje ďalším deťom z manželstva.
Poukázala na nepotvrdené informácie týkajúce sa týrania, resp. zanedbávania výchovy maloletých z
jej strany, ktoré trestné konania boli vedené na základe oznámenia otca. Otec splnomocnil súčasnú

manželku, aby v škole riešila školské záležitosti týkajúce sa maloletého N. a trval na tom, aby do
komunikácie okrem neho bola zapojená aj jeho súčasná partnerka. Poukázala na skutočnosť, že sú
jej pravidelne zverované do starostlivosti aj cudzie deti za účelom vytvárania pozitívneho vzťahu ku
klavíru, hudbe, umeniu, ako aj športu, preto neexistuje relevantný dôvod, aby jej nemohli byť maloleté
deti zverené do starostlivosti, keď navyše s ňou chcú byť a nikdy od nich dobrovoľne neodišla. Je

nevyhnutná dočasná úprava za účelom predchádzania vytvorenia priestoru na manipuláciu rodiča s
dieťaťom v neprospech druhého rodiča na účelové ničenie vzťahu druhého rodiča s maloletými deťmi.
Napriek nezhodám, do ktorých sa s otcom dostala, má eminentný záujem o maloleté deti, s cieľom, aby
vyrastali v kľudnom a harmonickom prostredí. Konštatovala, že počas vzťahu s otcom sa o deti riadne a
úplne starala, pozná ich reakcie a vie reagovať na ich správanie, ako aj požiadavky. Otec v súčasnosti

profituje z aktuálnej situácie, pretože bez primeranej účasti na výchove maloletých z jej strany, ich má
aj bez meritórneho súdneho rozhodnutia vo výlučnej osobnej starostlivosti, a tým ich ovplyvňuje v jej,
začleňuje ich do svojej novej rodiny so zámerom ju vytesniť z ich života.

3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na ust. § 2 ods. 1, § 360

ods. 1, § 363 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“), § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm.
d), § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a konštatoval, že z prípisu OR PZ
Banská Bystrica, ktorý prejednával trestné oznámenie zo strany otca, nezistil žiadne dôvody, na základe
ktorých by bola matka dôvodne podozrivá zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby
alebo iným spôsobom zanedbala výchovu a výživu maloletých detí, preto skutočnosti, pri ktorých

súd vychádzal pri nariaďovaní predchádzajúceho rozhodnutia o neodkladnom opatrení boli neskôr v
konaní zistené s istotou inak. Matka maloletých detí v návrhu uvádzala tri rôzne spôsoby nariadenia
neodkladného opatrenia, a to ich odovzdanie do jej osobnej starostlivosti, prípadne dočasne ich zveriť
do striedavej osobnej starostlivosti, alebo rozšírenie jej styku s maloletými s tým, aby mohli u nej
prespať a zároveň sa s nimi mohla stýkať minimálne trikrát počas týždňa. Prvoinštančný súd konštatoval,

že doposiaľ upravený styk matky s maloletými deťmi nezodpovedá ich potrebám, pričom posledným
sociálnym zisťovaním zo dňa 14. 09. 2018 neboli v domácnosti matky zistené žiadne nedostatky. O
jej spôsobilosti poskytovať maloletým osobnú starostlivosť svedčí aj ich prespanie v jej domácnosti,
ktoré otec umožnil napriek chorobe maloletého N.. Matka poskytuje maloletým voľnočasové aktivity,
rozvíja s nimi rôzne zručnosti, trávi s nimi čas v prírode a z hľadiska zabezpečenia jej kontaktu

s maloletými nie je ďalej žiaduce, aby takto strávený čas bol zmarený odovzdaním maloletých do
starostlivosti otca. Poukázal na záujem maloletých detí poznať domácnosť matky, jej zvyky, spôsoby
a pravidlá správania sa, za účelom posilnenia zručností matky pri poskytovaní osobnej starostlivosti
maloletým. Za dôvodné preto považoval zmeniť dočasnú úpravu styku matky s maloletými tak, abyu matky trávili 3 dni a 2 noci každý párny týždeň od piatku do nedele a zároveň nepárny týždeň
utorok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., pretože styk matky s maloletými počas pracovného týždňa
je z hľadiska rodičovskej zodpovednosti aj úlohou matky podieľať sa na príprave maloletých detí na

vyučovanie a vplývať pri rozvoji ich vedomostí, schopností a zručností. Prvoinštančný súd zároveň vzal
do úvahy záujmovú činnosť maloletého N. v stretu a vo štvrtok, preto úprava styku matky s maloletým
počas pracovného týždňa nezasiahne do jeho voľnočasových aktivít. Taktiež zohľadnil čas prípravy na
vyučovanie maloletého N. a režim spánku maloletých. Prvoinštančný súd nepovažoval návrh matky
na dočasné zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti za dôvodný z dôvodu nemožnosti

prejudikovať rozhodnutie súdu vo veci samej, ako aj s poukazom na záujem maloletých, ktoré už raz
boli zverené do dočasnej starostlivosti otca, pričom zmena stavu by mohla u maloletých detí vyvolať
opätovne stav faktickej a právnej neistoty. Dočasné zverenie maloletých detí do striedavej osobnej
starostlivosti súd prvej inštancie taktiež nepovažoval za dôvodný aj z dôvodu, že základnou podmienkou
pre zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti je určitý štandard komunikácie rodičov
a z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že spolu nekomunikujú, osočujú sa a ich úroveň

komunikácie nie je štandardná. Okresný súd určil miesto preberania a odovzdávania maloletých detí
počas pracovného týždňa pred školským zariadením a počas víkendu ponechal miesto preberania a
odovzdania maloletých pred vchodom do bytu, resp. domu otca. Zároveň dobu trvania neodkladného
opatrenia vymedzil do právoplatného skončenia veci vedenej pod sp. zn. 32P/149/2017. Okresný súd
rozhodol o zrušení časti predchádzajúceho uznesenia o nariadením neodkladného opatrenia Okresného

súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/149/2017, okrem výroku, ktorým boli maloleté deti dočasne zverené
do starostlivosti otca.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala matka v zákonnej lehote odvolanie a navrhla, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že obe deti zverí do jej osobnej starostlivosti, zároveň

zruší uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/149/2017 - 189 zo dňa 09. 07. 2018 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoP/30/2018 - 346 zo dňa 22. 08.
2018, event. zverí dočasne maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových
intervaloch, a to tak, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý párny týždeň
v kalendárnom roku od piatka 18.00 hod. do nasledujúceho piatka nepárneho týždňa do 18.00 hod.

a ona bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý nepárny týždeň v kalendárnom
roku od piatka od 18.00 hod. do nasledujúceho piatka párneho týždňa do 18.00 hod. s tým, že maloleté
deti budú preberať a odovzdávať v dohodnutý deň a čas v mieste bydliska druhého rodiča, každý z
rodičov sa zaväzuje v stanovenom čase odovzdať maloleté deti do osobnej starostlivosti druhého rodiča
s jeho osobnými vecami a riadne ho na stretnutie pripraviť. Namietala nesprávne právne posúdenie veci

a nesprávne skutkové zistenia prvoinštančným súdom, ktorého uznesenie je v rozpore so záujmami
maloletých a bez odôvodnenia presadzuje právo otca na ich výchovu, hoci aj ona má rovnaké právo
matky. Ďalej konštatovala nedostatočné odôvodnenie a nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia a
odopretie práva na spravodlivý proces a súdnu ochranu zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého

uznesenia neposkytol rozumné a logické vysvetlenie, prečo pri výkone rodičovských práv a povinností
k maloletým preferoval osobnú starostlivosť otca a určil jej právo styku s maloletými výhradne na 3
hodiny jeden pracovný deň, každý druhý týždeň a jeden víkend v rámci dvoch týždňov. Nezdôvodnil,
prečo nepovažoval za vhodnú striedavú osobnú starostlivosť, s ktorou už mali skúsenosti a fungovala.
Konštatovala, že napadnuté uznesenie je vnútorne rozporné, pretože v predchádzajúcom rozhodnutí

o nariadení neodkladného opatrenia nevidel problém v dočasnom zverení maloletých detí do osobnej
starostlivosti otca a predmetné rozhodnutie nepovažoval za prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej. S
ohľadomnapovahuprejednávanejvecinaprieknemožnostiprejudikovaniaprávapovinnostíúčastníkov,
keď nie je možné vzhľadom na predmet konania ochranu inak poskytnúť, možno nariadiť neodkladné
opatrenie v zmysle petitu jej návrhu. Poukázala na ust. § 360 CMP, podľa ktorého sa neodkladným

opatrením neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov konania a súd uvedenou úpravou nie je viazaný
v neskoršom konaní s tým, že môže meritórnym rozhodnutím rozhodnúť inak. Uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia preto nie je rozhodnutím, ktoré prejudikuje výsledok konania o návrhu vo
veci samej. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj splnenie podmienok pre rozhodnutie o striedavej
osobnej starostlivosti v súvislosti s podmienkou určitého štandardu komunikácie medzi rodičmi, ktorú

nemožno považovať za jedinú a základnú podmienku pre rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti,
pričompodstatnéje,čisúobajarodičiaspôsobilídieťavychovávať,majúoosobnústarostlivosťzáujema
táto starostlivosť je v záujme maloletého dieťaťa. Namietala aj nesprávne skutkové zistenia súdom prvej
inštancie, pretože prvoinštančný súd konštatoval že doposiaľ nastavený styk s maloletými nezodpovedáich potrebám a tiež poukázal na nezistené nedostatky v jej domácnosti. Rozsah styku s maloletými deťmi
nepovažovala za dostatočný a chrániaci záujem maloletých, pretože tri hodiny v rámci pracovných dní,
každý druhý týždeň nevytvárajú dostatok priestoru na vybudovanie si pozície rodiča u maloletých detí,

o ktoré sa chce starať a byť prítomná pri ich raste, prežívaní školských úspechov, ale aj problémov.
Určený spôsob styku s maloletými napadnutým uznesením nepovažovala za dosiahnutie určitého stavu
ekvivalencie výkonu rodičovských práv a povinností oboch rodičov. Súd prvej inštancie rozšíril jej styk
s maloletými na minimálnu úroveň, ktorá jej neposkytuje dostatok priestoru uplatňovať výchovný vplyv
v potrebnom rozsahu a nie je správne, či prípustné vytvárať podmienky pre odcudzenie maloletých.

Namietala zohľadnenie a preferovanie voľnočasových aktivít pri úprave styku s maloletými deťmi,
pretože nezohľadňuje ich právo na starostlivosť zo strany oboch rodičov, rovnocennosť a rovnoprávnosť
rodičov na ich výchove. Poukázala na Dohovor o právach dieťaťa, ako aj Zákon o rodine v súvislosti so
záujmom dieťaťa pri rozhodovaní súdu vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, ktoré majú prirodzene
k nej vytvorené citové väzby, absenciu jej osoby v živote vnímajú citlivo, maloletá F. po styku plače
a nechce od nej odísť, pričom otec zotrváva na rešpektovaní súdneho rozhodnutia, v ktorej situácii

je bezmocná. Poukázala na spôsobilosť postarať sa o maloleté deti a na vhodné bytové podmienky
na ich výchovu, ako aj prípravu do školy, či vytvorenie zaujímavého a podnetného programu, ktorú
možnosť otec nemá s poukazom na ďalšie deti z manželstva. Správanie otca pred súdom prvej inštancie
považovala za manipulatívne a nátlakové, vykresľuje ju ako neprijateľnú osobu a odobratím maloletých
detí sleduje vlastné záujmy pomsty voči nej, čoho dôkazom boli nepodložené trestné oznámenia, fyzické

napadnutie z jeho strany, ako aj nekorektná medializácia či očierňovanie jej osoby, čím jej spôsobil stratu
zamestnania ako aj finančnú, či spoločenskú ujmu. V intervencii s Občianskym združením Žena v tiesni
bolo identifikované psychické, aj ekonomické násilie zo strany otca, na ktorý dôkaz súd prvej inštancie
neprihliadol.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Poukázal na nedostačujúco nesprávne vyhodnotenie potrieb maloletých detí súdom prvej inštancie,
pretože napadnuté rozhodnutie nie je v záujme s ich odôvodnenými záujmami, odôvodnenie je
nepresvedčivé, pretože okresný súd sa nevysporiadal so zásadnými skutočnosťami, a to so závermi

znalca obsiahnutými v znaleckom psychologickom posudku č. 30/2018, vypracovaným znalcom X..
D. S.. Nestotožnil sa s konštatovaním súdu, podľa ktorého matka osvedčila, že doposiaľ nastavený
styk nezodpovedá potrebám maloletých detí, pretože naďalej má vážne výhrady o jej spôsobilosti
poskytovať maloletým osobnú starostlivosť. Skutočnosť, že jedinýkrát umožnil prespatie maloletého u
matky, nemožno považovať za jeho súhlas s rozšírením styku matky s maloletými. Aktuálne realizovaný

styk má výlučne pozitívny vplyv na maloleté deti, u ktorých došlo k stabilizácii výchovného prostredia
a k zlepšeniu psychického stavu u maloletej F. preukazuje aj vyjadrenie psychologičky. U maloletej F.
pozitívny vplyv redukcie rozsahu styku s matkou sa odzrkadlil na odstránení jej dlhodobého a vážneho
problémuauobochdetísavýrazneznížilachorobnosť,zredukovalisaichzdravotnéproblémy.Poukázal
narelevantnéodpovedeznalcavznaleckomposudku,podľaktoréhomálepšiuosobnostnúpripravenosť

na výchovu a starostlivosť o maloleté deti, pričom nekonvenčný životný štýl matky považuje aj znalec
za rizikový pre deti, a preto nesúhlasí s tým, aby u nej prespávali. Potvrdil, že matka sa dokáže o
deti postarať, avšak len o ich denné potreby, pretože sa u nej potvrdzuje vzorec správania negatívne
ovplyvňujúci maloleté deti, pretože je nestabilná, nedostatočne zrelá, s nedostatočným stabilizovaným
systémom hodnôt. V súvislosti s alternatívnymi akciami matky, maloleté deti počas času stráveného

u matky prespávali bez jej prítomnosti, aj u jej kamarátov. Popieral tvrdenia matky o zasahovaní do
telefonátov medzi maloletými a matkou, pričom iba jeden obsah rozhovoru zarazil vzhľadom na obsah
rozhovoru zo strany matky, ktorá počas telefonátov s deťmi plače, čo je dôkazom jej absolútnej nezrelosti
a snahou o citové vydieranie maloletých detí. Nesúhlasil s tvrdením o snahe vylúčiť ju zo života
maloletých, pretože ich vždy pripraví na stretnutie s matkou, ktorá opakovane mešká s odovzdávaním

mu maloletých a manipuluje s nimi. Výsledkom manipulácie zo strany matky, ktorá deťom odovzdá novú
hračku krátko pred ukončením doby styku je, že deti nechcú k nemu ísť, Odkedy sú maloleté deti u
neho, došlo k výraznému posunu v ich vývoji, pretože cítia stabilné výchovné prostredie a vedie ich
k dodržiavaniu pravidiel. Tiež odmietal argumentáciu o nevenovaní sa maloletým deťom, pretože po
konzultácii s psychologičkou realizuje spolu s manželkou, špeciálne čítania podľa výberu maloletej

F. a obaja chodia s maloletými na výlety. Popieral argumentáciu matky v súvislosti s jej vyjadrením
X.. M., ktorá nikdy netvrdila skutočnosti uvádzané matkou, nikdy ju neupozornila na zmenu správania
sa maloletých, pričom maloletý N. bol u pediatričky v máju 2018, teda v čase, keď sa ešte styk na
základe neodkladného opatrenia nerealizoval. Rovnako nepravdivé sú tvrdenia matky ohľadom školy,pretože na rodičovských združeniach je jeho manželka prítomná za jeho prítomnosti, a navyše matka v
minulosti súhlasila s tým, aby sa jeho manželka zúčastňovala procesov týkajúcich sa školy, keďže mala
vysokú mienku o jej odbornosti ako vyštudovaného pedagóga. Navyše matke nikdy nebolo bránené

zúčastniťsarodičovskéhozdruženiaavždybolaoňomvopredinformovaná.Nezodpovednýmprístupom
zo strany matky bolo, že sa nedostavila na zápis do školy maloletej F., napriek tomu, že trvala na
svojej účasti. Konštatoval, že matka sa nepodieľa žiadnym spôsobom na úhrade nákladov spojených
s výživou, zdravotnou starostlivosťou a ich výchovou a iba od júna 2018 uhradila sumu 60,- Eur vo
februári 2019. Poukázal na priznanie matky, ktorá nevedie maloleté deti k rešpektovaniu pravidiel a

pýta sa ich na názor, či chcú u nej zostať, čím vyvoláva neistotu u maloletých. V závere znaleckého
posudku sa konštatuje, že má lepšiu osobnostnú pripravenosť na výchovu a starostlivosť o maloleté
deti, pretože nekonvenčný životný štýl matky považuje aj znalec za rizikový pre maloleté. Nesúhlasil
s prespávaním maloletých u matky, pretože si zvykli na zmenu režimu fungovania tým, že bývajú
u neho, kde majú vytvorené stabilné zázemie a s matkou sa vo vymedzenom čase stretávajú. Pre
objektívne a preukázateľné dôvody je nevyhnutné, aby bol kontakt maloletých detí s matkou limitovaný,

pretože sa dokáže postarať len o ich denné potreby vzhľadom na u nej potvrdený vzorec správania,
ktorý negatívne ovplyvňuje maloleté deti. Matka je nestabilná, nedostatočne zrelá, s nedostatočne
stabilizovaným systémom hodnôt, ako konštatoval aj znalec. Poukázal na nedodržiavanie režimu styku
zo strany matky v zmysle neodkladného opatrenia. Správanie matky po nariadení neodkladného
opatrenia zostalo nezmenené a úprava rozsahu styku v zmysle neodkladného opatrenia preukázala

pozitívny vplyv na fyzický a psychický vývoj maloletých detí, pričom opätovná zmena režimu by mala
negatívny vplyv na ne.

6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky zotrvával na obsahu ním podaného odvolania, pričom názory
a právnu argumentáciu matky považoval za účelovú a ňou uvádzané opakované skutkové tvrdenia

za nezakladajúce sa na pravde. V najlepšom záujme maloletých detí je zachovať rozsah ich styku
s matkou v zmysle neodkladného opatrenia nariadeného Okresným súdom Banská Bystrica č. k.
32P/149/2017-186 zo dňa 09. 07. 2018.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniam matky a otca navrhol napadnuté uznesenie ako

vecne správne potvrdiť s poukazom na závery znaleckého dokazovania, kedy súdny znalec odporučil
upraviť styk matky s maloletými deťmi formou každého druhého víkendu a jedného popoludnia počas
pracovného týždňa, a tiež pomernú časť prázdnin a sviatkov. Uvedeným rozhodnutím má matka
zabezpečený pravidelný kontakt s maloletými s poukazom na ich vek, zdravotný stav a denný režim.

8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca zotrvala na ňou podanom odvolaní. Konštatovala, že otec
odvolaním preukazuje, aký má k nej postoj a ani v otázke maloletých nevie prekonať vlastné antipatie
k nej. Do nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým boli maloleté deti zverené do starostlivosti otca,
otec nemal problém s prenocovaním maloletých u nej, prospievali a dlhodobo sa realizovala striedavá
osobná starostlivosť. Otec v podanom odvolaní nespomenul, čo chcú maloleté deti, a to napriek tomu,

že sú spôsobilé prejaviť svoj názor na danú vec a ich názoru by mala byť venovaná patričná pozornosť.
Popierala, že deťom pred koncom styku dáva hračky za účelom si ich u seba udržať dlhšie, pričom
ich vôľa u nej zostať dlhšie je z dôvodu, že ju majú radi a potrebujú ju viac, ako len na pár dní do
mesiaca. Otec maloletých nie je schopný sa vcítiť do ich záujmov bez presadzovania vlastných pohnútok
a je absolútne nespôsobilý pochopiť význam druhého rodiča v živote maloletých detí. Poukázala na

postoj otca, ktorý odopiera maloletým plnohodnotný styk s ňou, nepočuje ich prosby, a tým im odopiera
materinskú lásku aj kontakt, čím im spôsobuje stres a psychologickú záťaž. Až do vydania napadnutého
uznesenia sa s maloletými deťmi stretávala každý druhý víkend v sobotu a nedeľu od 09.00 hod. do
18.00 hod. a napriek minimálnemu rozšíreniu styku už otec s takouto úpravou nesúhlasil napriek tomu,
že konštatoval jej schopnosť sa postarať o maloleté cez deň. Poukázala na zrealizovaný styk počas

víkendu v dňoch 26. 01. 2019 až 27. 01. 2019, kedy otec dovolil matke, aby maloleté u nej prespali, a
to napriek tomu, že maloletý N. bol chorý a vyžadoval väčšiu starostlivosť. Maloletým vždy poskytovala
nadštandardnú starostlivosť a citové bezpečie, čo potvrdzuje aj čestné prehlásenie pediatričky X.. M.,
ako aj súkromný znalecký posudok na jej osobu a správa X.. U. M.. Rovnako zamestnanci úradu práce v
jej domácnosti nenašli jediný problém, pre ktorý by maloleté nemohli byť zverené aj do jej starostlivosti.

Podmienky na zrušenie a nariadenie nového neodkladného opatrenia boli dané záujmom maloletých
detí a vzhľadom na ich prejavený názor, správanie sa otca, ako aj podmienky na jej strane, je potrebné,
aby boli zverené do jej starostlivosti. Poukázala na predchádzajúce neodkladné opatrenie, ktorým
došlo k vyňatiu maloletých z výchovného prostredia oboch rodičov a k nútenému izolovaniu výhradnedo výchovného prostredia otca, ktorý stav nemožno nazývať stabilizovaním výchovného prostredia,
keď maloleté majú dvoch rodičov a po rozpade partnerského vzťahu to budú vždy dve domácnosti a
dve výchovné prostredia, ktorá skutočnosť nemôže byť výhradne na ťarchu rodičovských práv matky.

Konštatovala odlišný prístup školy k nej a k otcovi a jeho manželke, ktorému odlišovaniu sa snažila
zabrániť, avšak pri požiadavke na dodržiavaní určitých pravidiel školou sa jej dostávalo odmietania
a utvrdzovania otca v tom, že aj jeho manželka patrí do okruhu osôb, s ktorými je potrebné riešiť
dochádzku maloletého N.. Uvedený prístup považovala za nespravodlivý a nesprávny. Otec účelovo
redukuje problém s pomočovaním a defekáciou len na jej vplyv a nepripúšťa akúkoľvek vlastnú vinu a

pričinenie na vzniku tejto situácie, pričom napätá rodinná situácia zapríčinená práve otcom, konflikty,
sa podieľali na týchto problémoch maloletej F.. Poukázala na dlhodobú potrebu maloletej byť s ňou,
čoho dôkazom sú aj testy vykonané súdnym znalcom. Skutočnosť, že nežije podľa otca konvenčným
spôsobom, nemôže znamenať jej nespôsobilosť na výchovu maloletých. Popierala argumentáciu otca
o neustálych presunoch maloletých detí, ktoré u nej mali bežný život a iba výnimočne im umožnila
prespanie s tým, že maloleté nikdy nezostali bez dozoru dospelej osoby. Aj v súvislosti s jej telefonátmi

maloletým prejavuje otec nedostatok pochopenia pre jej pozíciu matky. Otec vyvoláva konflikty voči nej,
stalo sa, že zaútočil pri odovzdávaní maloletých na ňu, pričom konflikt nevytvorila. Popierala argumenty
otca v súvislosti s nedodržiavaním režimu styku v zmysle neodkladného opatrenia, pričom otca žiadala
iba o porozumenie a ochotu, aby maloleté u nej mohli zostať dlhšie, a preto ich odovzdala s meškaním. V
súvislosti so zmenou režimu, na ktorý si maloleté zvykli, poukázala na ustálený režim striedavej osobnej

starostlivosti až do času nariadenia predchádzajúceho neodkladného opatrenia, ktorým boli maloleté
odtrhnuté od nej a mali sa s ňou možnosť stýkať iba štyrikrát do mesiaca na osem hodín. Otec ju
nesprávne spája s organizáciou O. N. G. bez akéhokoľvek dôkazu iba na základe získaného certifikátu
lektorky metódy uvedenej organizácie. Navrhla, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jej odvolania a
garantoval tým maloletým deťom právo na výchovu zo strany oboch rodičov.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej aj ,,CSP“), vec preskúmal
v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario a odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
ako vecne správne potvrdil.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti spochybňujúce správnosť rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktorý postupoval správne, keď rozhodol o rozšírení styku matky s maloletými deťmi a zároveň
zamietnutí návrhu matky na dočasné zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti z dôvodu
nemožnosti prejudikovať rozhodnutie súdu vo veci samej, ako aj s poukazom na záujem maloletých.
Dôvody, pre ktoré tak rozhodol, súd prvej inštancie správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho
rozhodnutia.

13. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého
základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo) ktorému sa
má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia nemusí byť nepochybne preukázaný,
musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy

neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré
by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie
najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy
je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv
jednotlivých strán sporu nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. Súd

pri nariadení neodkladného opatrenia sleduje predovšetkým záujem maloletého dieťaťa.

14. V zmysle čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine ( ďalej aj ,,Zákon o rodine“, resp. ,,ZoR“) záujem
maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti
o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c)
ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia

so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity
osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj
schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a

s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

15. Pojem záujem dieťaťa nemožno chápať zužujúco len ako „záujem zdravia dieťaťa“. Záujem dieťaťa
treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to , aby vyrastalo v atmosfére
šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu

rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a
sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj
v iných právnych predpisoch.

16. V čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie je zakotvené, že pri všetkých opatreniach

prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom
rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné
udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s
jeho záujmom.

17. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

18. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodárnymi orgánmi.

19. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej aj ,,Dohovoru“) je zakotvená zásada, že obaja
rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

20. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto ustanovenia pod písm. a)
až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.

21. CMP obsahuje vo svojej tretej časti iba niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach, preto sa

použijú aj na neodkladné opatrenia v nesporovom konaní všeobecné ustanovenia CSP o neodkladných
opatreniach, ktorý vo svojom ustanovení § 325 ods. 2 obsahuje iba demonštratívny výpočet možných
typov neodkladných opatrení. Vzhľadom na uvedené je teda možné nariadiť neodkladné opatrenie aj
iného obsahu, ako vypočítava CSP, a teda aj iné neodkladné opatrenia ako výslovne upravuje CMP. Pri
rozhodovaní o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom treba vždy brať do úvahy vek dieťaťa, jeho

zdravotný stav, ako je aj potrebné vychádzať z toho, že účelom styku je zaistiť v čo najväčšej miere
vytváranie a udržanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa,
pokiaľ možno v minimálnej miere, pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. Obidvaja rodičia by mali prispieť
k vytvoreniu priaznivých podmienok nevyhnutných pre zdravý fyzický a psychický vývoj maloletého
dieťaťa, a to bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi.

22. Prvoinštančný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 32P/149/2017 podrobne skúmal pomery
maloletých detí, zisťoval pomery oboch rodičov a v rámci dokazovania nariadil znalecké dokazovanie.
Prvoinštančný súd postupoval správne, keď naďalej ponechal maloleté v osobnej starostlivosti otca,
zverené mu uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/149/2017-186 zo dňa 09. 07.

2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoP/30/2018-346. Odvolací
súd vychádzajúc z obsahu spisu nemal pochybnosti, že doterajšie rozhodnutie okresného súdu v
podobe neodkladného opatrenia (č. k. 32P/149/2017-186 zo dňa 09. 07. 2018 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoP/30/2018-346) zverením detí do starostlivosti otca budestabilizovať výchovné prostredie maloletých u otca a je v ich najlepšom záujme, pretože zabezpečuje pre
ne prostredie istoty, dôvery a pokoja. Na zmenu výchovného prostredia maloletých odvolací súd nezistil
dôvody a plne sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v záujme nerušeného duševného a

fyzického vývinu maloletých detí je, aby osobnú starostlivosť o ne naďalej dočasne zabezpečoval otec.
Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré
sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojim rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci
samej, preto aj v tomto smere sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu
nepochybne vyplýva, že predmetom konania vo veci samej je úprava výkonu rodičovských práv, o ktorej

bude v merite rozhodnuté na základe vykonaného dokazovania.

23.Sprihliadnutímnaskutočnostiosvedčenéobsahomspisu,odôvodneniepreskúmavanéhouznesenia
i odvolacie argumenty matky a otca, bolo potrebné posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne
správne, pokiaľ mal za dôvodné neodkladným opatrením rozšíril styk matky s maloletými deťmi v
určenom rozsahu.

24. Odvolací súd mal osvedčené, že doterajšia úprava styku matky s maloletými deťmi v zmysle
uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 36P/149/2017-186 zo dňa 09. 07. 2018 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoP/30/2018-346 zo dňa 22. 08. 2018 nie je
zodpovedajúca, preto sa odvolací súd zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že v posudzovanej veci

je v záujme maloletých detí dočasne upraviť styk matky s maloletými v rozsahu určenom v enunciáte
rozhodnutia prvoinštančného súdu.

25. Na to, aby sa medzi maloletými a matkou rozvíjala citová väzba, podľa názoru odvolacieho súdu, ale
nepostačuje úprava styku v rozsahu a za podmienok, ako bola určená predchádzajúcim rozhodnutím

súduprvejinštancie.Podľanázoruodvolaciehosúdurozsah,intervalystykumatky,podmienkyrealizácie
styku matky s maloletými okresný súd určil v ich záujme, a to vzhľadom na ich vek, bydlisko, školské
povinnosti, ale aj aktuálnu situáciu.

26. Takýmto čiastočným rozšírením styku na každý párny víkend ako aj nepárny týždeň v utorok

oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie, bude zohľadnený záujem matky stýkať sa
s maloletými vo väčšom rozsahu a tráviť spoločne s nimi aspoň párny víkend, ktorý predstavuje voľné
dni, keď maloleté deti majú právo tráviť aj tieto dni nielen s otcom, ale aj so svojou matkou.

27. Odvolací súd sa stotožnil so záverom prvoinštančného súdu, aby miestom odovzdania a prevzatia

maloletých bolo miesto bydliska otca (pred vchodom do jeho domu), sledujúc záujem maloletých, s
výnimkou prevzatia maloletých matkou v utorok nepárneho týždňa o 15:00 hod. zo školského zariadenia.

28. Na záver odvolací súd zdôrazňuje, že o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom bude rozhodnuté rozsudkom vo veci samej, po dôkladnom dokazovaní, potrebnom

pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, a to opäť tak, aby bol čo najlepšie chránený a zabezpečený
záujem maloletých. Vzhľadom na uvedené matkine a otcove argumenty odvolací súd nepovažoval za
opodstatnené.

29. Odvolací súd prihliadnuc na záujem maloletých detí, zohľadňujúc predovšetkým ich vek, zdravotný

stav,citovúnaviazanosť,výchovnéprostredie,vktoromžijú,odvolanímnapadnutéuznesenieokresného
súdu o nariadení neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho

odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).