Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 17, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoCsp/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619200471
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6619200471.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov

Mgr. Martina Štubniaka a JUDr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a. s., so
sídlom Hodžova 11, 010 01 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému R. A., narodený XX. XX. XXXX,
trvale bytom V. XXX, XXX XX S., o zaplatenie 253,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 7Csp/9/2019 -170 z 28. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku I. a vo výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch

dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
196,74 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 196,74 Eur od 26. 01. 2016 až do
zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Vo zvyšku žalobu zamietol
(II. výrok) a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 55,52% v lehote
do 3 dní od právoplatnosti samostatného uznesenia o výške trov konania (III. výrok).

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
zaplatenia sumy vo výške 253,01 Eur spolu s úrokom vo výške 17,9% zo sumy 253,01 od 26. 01.
2019 až do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 253,01 Eur od 26. 01. 2019
až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným
na základe jeho žiadosti zo dňa 17. 07. 2015 uzavrel právny predchodca žalobcu, podnikajúci pod
obchodným menom Sberbank Slovensko a. s., Rámcovú zmluvu o bežnom účte s programom služieb
môjÚčetactive2. Na základe zmluvy právny predchodca žalobcu zriadil a viedol pre žalovaného bežný

účet IBAN č. SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (ďalej len „účet“) a poskytoval mu služby súvisiace
s vedením účtu s možnosťou poskytnutia povoleného prečerpania, ktorú žalovaný nevyužil. Predmetný
účetbolvedenýzaodplatuvovýškepodľaaktuálnehosadzobníkapoplatkov.Žalovanáistina253,01Eur,
predstavovala rozdiel medzi všetkými bežnými a kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného.
Banka umožňovala klientovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec zostatku na bežnom
účte alebo nad rámec disponibilného zostatku úverového rámca. Žalovaný ako spotrebiteľ bol o svojom
prekročené a úrokovej sadzbe informovaný výpismi z účtu, pričom sadzba pre prekročenie bola 17,9%.

Žalobcom uplatňované poplatky vyplývajú z bodu 3.13 VOP, podľa ktorých bol klient povinný platiť
poplatky za bankové služby a iné poplatky a odplaty súvisiace s poskytovaním bankových služieb podľa
platného sadzobníka v deň poskytnutia služby alebo uskutočnenia spoplatneného úkonu.3. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, a 4, § 53 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 100
ods. 1, 3, § 121 ods. 3, § 488, § 517 ods. 2, § 559 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník
(ďalej len „OZ“), § 497, § 261 ods. 6 pís. d), § 708 ods. 1, 2, § 711 ods. 1, § 715 ods. 1, 2, zákona č.

513/1991 Obchodný zákonník, § 1 ods. 5, § 2 psím. a), b), f) zákona č. 129/2010 Z. . o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ZoSÚ), § 3 nariadenia vlády č. 87/
1995 Z. z., § 1 písm. a), § 2 ods. 1, 3 písm. a) a § 31 ods. 2, 4 a 5 písm. d) zákona č. 492/2009 Z. z.
o platobných službách (ďalej len „ZoPS“).

4. Okresný súd konštatoval, že v danom prípade bolo predmetom plnenia poskytovanie bežného účtu
pre žalovaného a cenou plnenia boli poplatky spojené za vedenie účtu, ktoré v danom prípade boli
vylúčené z posudzovania neprijateľnosti v súlade s § 53 ods. 1 OZ. Mal za nepochybné, že predmetná
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 54 ods. 1 a 4 OZ. Vo vzťahu k povolenému prečerpaniu
uviedol že toto nebolo medzi stranami sporu, resp. právnym predchodcom žalobcu reálne využité zo
strany žalovaného a taktiež ani úverová zmluva. Súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku žalobcu

sa preto sústredil na uplatnený nárok žalobcu, ktorý pozostával z poplatkov za vedenie účtu, ktoré
boli uplatňované ako tzv. prekročenie podľa § 2 písm. f) ZoSÚ. Podľa názoru prvoinštančného súdu
pre posudzovanie prekročenia je podstatná skutočnosť, že spotrebiteľ musí disponovať peňažnými
prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku t. j. musí dôjsť k dispozícii žalovaného ako spotrebiteľa
len a len dispozičnými úkonmi žalovaného napr. jeho zadanými platobnými príkazmi, výberom

finančných prostriedkov atď.. V prípade, ak žalobca vytvoril prekročenie tým, že započítal vyúčtovaní
poplatky za vedenie účtu a zrážanie úrokov z takto vzniknutého záporného stavu účtu nad rámec
zostatku na účte, bol takýto úkon podľa § 39 OZ neplatný pre rozpor so zákonom. Z tohto dôvodu
právnym predchodcom žalobcu a žalobcom vyúčtované poplatky nemohli vytvárať prekročenie podľa §
2 písm. e) ZoSÚ a žalobca si tak nemohol z takto vytvoreného prekročenia účtovať úroky omeškania vo

výške 17,9% a mohol si uplatniť len zákonný úrok. Okresný súd mal za to, že nie je dôvodné žalobcovi
priznať všetky vyúčtované úroky v celkovej sume 50,28 Eur, ktoré si účtoval z titulu prekročenia. Zároveň
mu s ohľadom na premlčanie nepriznal poplatok za vedenie účtu vyúčtovaný 31. 12. 2015, keďže žaloba
bola podaná 28. 01. 2019. Súd prvej inštancie na základe uvedeného tak priznal žalobcovi nárok na
zaplatenie sumy 196,74 Eur ( 253,01 Eur - 50,28 Eur - 5,99 Eur). Zároveň mu priznal aj príslušenstvo

v zákonom stanovenej výške 5,05% odo dňa 26. 01. 2019.
5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, pričom žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania podľa zásady úspechu, ktorá bola u žalobcu v rozsahu 55,52%.

6. V zákonnej lehote podal proti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť sumu 196,74 Eur

spolu s príslušenstvom (I. výrok) a závislému výroku o trovách konania (II. výrok) odvolanie žalovaný
(ďalej aj „odvolateľ“). Navrhol rozsudok v odvolaním napadnutom rozsahu zmeniť a žalobu v odvolaním
napadnutej časti vo veci samej zamietnuť. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Namietal,žesúdprvejinštancienesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.

1 písm. b) CSP) a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h) CSP).

7. V odvolaní uviedol, že dňa 17. 07. 2015 uzavrel s právnym predchodcom žalobcu (Sberbank
Slovensko, a. s.) rámcovú zmluvu o bežnom účte s programom služieb môjÚČETactive2 a zmluvu

o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania. Dôvodom uzavretia tejto zmluvy bolo, že
žalovaný čerpal úver, ktorý bol podmienený tým, že musel byť klientom právneho predchodcu žalobcu.
Bežný účet využíval len na splatenie úveru, ktorý v priebehu roka 2016 splatil. Konštatoval, že
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pričom účtované poplatky neboli obsahom zmluvných dojednaní a
jeho povinnosti platiť akékoľvek poplatky. Ustanovenie o poplatkoch obsiahnuté v VOP a Sadzobníku

poplatkovaslužieb,naktorýzmluvaodkazujenemožnopodľanázoružalobcupovažovaťzaindividuálne
dojednané. V tomto smere citoval ust. § 53 ods. 4 písm. t) a v) OZ. Záverom citoval z rozhodnutí
Okresného súdu Trnava sp. zn. 22Csp/145/2014 zo dňa 06. 04. 2018 a naňho nadväzujúceho
potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/162/2018 zo dňa 21. 01. 2019, s ktorými
závermi sa stotožnil.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním
napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil. Vo vzťahu k námietke žalovaného o absencii
zmluvného dojednania o povinnosti platiť akékoľvek poplatky poukázal na ust. § 31 ods. 2, 4 a ods.5 písm. d) zákona o platobných službách, podľa ktorého zákon výslovne neustanovuje, že poplatky
za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Poukázal na rozhodnutie ESD
vo veci C - 42/15 z 09. 11. 2016 vo veci Home Credit c/a Klára Bíroová. Poukázal na to, že VOP a

sadzobník poplatkov sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú, aj pokiaľ ich klient nepodpísal. Ak
žalobca nesúhlasil s podmienkami nemusel zmluvu podpísať. V tomto smere poukázal na rozhodnutia
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/190/2018 zo dňa 15. 11. 2018 a 5Co/241/2018 zo dňa 11. 12.
2018 , rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/197/2018 zo dňa 31. 07. 2019 a Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 23Co/130/2017 zo dňa 14. 05. 2018. Rovnako poukázal na úpravu poplatkov

uvedenú v sadzobníku poplatkov, kde je uvedená ich konkrétna výška. Bol toho názoru ,že poplatky
za vedenie účtu a súvisiace služby predstavujú dojednanie o cene plnenia v zmysle § 53 ods. 1 OZ. V
danom prípade bolo predmetom plnenia poskytovanie bežného účtu pre žalovaného a cenou plnenia
boli poplatky spojené s vedením účtu.

9. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu v rámci odvolacej repliky nevyjadril.

10.Nazákladeodvolaniažalovanéhokrajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),vecpreskúmalvrozsahu
určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne
správny podľa ust. 387 ods. 1, 2 CSP, pretože neboli splnené podmienky na jeho zmenu (§ 388 CSP),

ani zrušenie (§ 389 CSP).

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Podľa § 31 ods. 2 ZoPS, poskytovateľ platobných služieb poskytuje platobné služby používateľovi

platobných služieb na základe a) zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo b) rámcovej
zmluvy.

14.Podľa§31ods.4ZoPS,rámcovouzmluvou,neoddeliteľnousúčasťouktorejsúobchodnépodmienky
o poskytovaní platobných služieb, sa rozumie zmluva o poskytovaní platobných služieb, ktorá upravuje

vykonávanie jednotlivých platobných operácií a následných platobných operácií a ktorá môže upravovať
podmienky zriadenia a vedenia platobného účtu.

15. Odvolateľ napadol rozsudok okresného súdu v časti, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 196,74 Eur s príslušenstvom (I. výrok), pričom predmetom odvolacieho prieskumu sa

tak stal aj závislý výrok o trovách konania (III. výrok). Z tohto dôvodu bol predmetom prieskumu priznaný
nárok na zaplatenie sumu 196,74 Eur, ktorý zodpovedá sume nepremlčaných poplatkov a nepriznaného
nárokunakapitalizovanézmluvnéúrokyspoluspríslušenstvomvovýškezákonnéhoúrokuzomeškania.

16. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,

v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie
nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd
oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní
posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením

skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, a to
všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

17. Vo vzťahu k námietke odvolateľa týkajúcej sa nesprávneho procesného postupu, ktorý znemožňoval
strana, aby mohla uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces (§365 ods. 1 písm. b/ CSP) odvolací súd uvádza, že predmetný odvolací dôvodje spôsobilým odvolacím dôvodom len v tom prípade, ak by strane sporu bol postupom súdu prvej
inštancie znemožnený prístup k súdu zriadenému zákonom, ak bolo porušené právo strany na nezávislý
a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na

riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a
vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, právo na
vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu prvej inštancie, právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia a podobne. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že odvolateľ
síce v odvolaní poukázal na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP , avšak v podanom

odvolaní žiaden konkrétny nesprávny procesný postup neuviedol, pričom ani odvolací súd preskúmaním
odvolaním napadnutého rozsudku spoločne s procesným postupom, ktorý mu predchádzal žiaden
nesprávnyprocesnýpostupprvoinštančnéhosúdunezistil.Okresnýsúdpoučilžalovanéhooprocesných
právach, doručoval mu všetky potrebné písomnosti na vyjadrenie, riadne a včas ho predvolával na
nariadené pojednávania, neznemožnil mu uplatňovanie jemu patriacich procesných práv a prostriedkov
procesnej obrany. Rovnako súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal v princípe

dostatočnú odpoveď na všetky zásadné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom
súdnej ochrany a obrany v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Skutočnosť, že odvolateľ sa s názormi súdu
prvej inštancie nestotožňuje, nemôže sama o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie, či jeho arbitrárnosti. Nie je totiž povinnosťou všeobecných súdov dať stranám sporu
odpoveď na všetky otázky nimi nastolené, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (pozri

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS
60/04). Z uvedených dôvod preto nebol naplnený odvolateľom vytýkaný odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. b) CSP.

18. K ďalšej námietke o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/7/2010

zo dňa 27. 07. 2011).

19. V danom prípade nebolo medzi stranami konania sporné, že dňa 17. 07. 2015 uzatvoril žalovaný
s právnym predchodcom žalobcu - Sberbank a. s., rámcovú zmluvu o bežnom účte s programom
služieb môjÚČETactive2 a zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania (ďalej len

„zmluva“).Okresnýsúdvecsprávneprávneposúdil,aknazmluvnývzťahmedzistranamisporuaplikoval
ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 a § 2 písm. a), b) a f) ZoSÚ a tento posúdil ako spotrebiteľský a zároveň
posúdilzmluvnépodmienkytejtospotrebiteľskejzmluvy. Vzmyslebodu1,odsek1.1zmluvybolpredmet
zmluvy vymedzený nasledovne: „Odo dňa účinnosti tejto Rámcovej zmluvy Vám Sberbank otvorí a bude
pre Vás viesť Bežný účet č. 3380058338/3100 v mene Eur s programom služieb môjÚČETactive2 a bude

Vám k nemu za odplatu poskytovať platobné a bankové služby v rozsahu podľa bodu 1.2 tejto Rámcovej
zmluvy.“ Z uvedeného je preto zrejmé, že účastníci zmluvy sa dohodli na tom, že právny predchodca
bude poskytovať žalovanému platobné a bankové služby spojené s jeho účtom, a to za odplatu vo forme
mesačného poplatku za program služieb, ktorý bude vo výške podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov
(pozri bod 5 odsek 5.3 zmluvy), pričom súčasťou zmluvy v zmysle bodu 8 odsek 8.1 bol aj sadzobník

poplatkov. V zmysle sadzobníka bol za vedenie účtu žalovanému účtovaný poplatok vo výške 5,99 Eur,
čo vyplýva aj z výpisov z účtu. Odvolací súd je toho názoru, že poplatok za vedenie účtu, ktorý mali
účastníci zmluvného vzťahu riadne dojednaný, a ktorého výška odplaty bola ustanovená v sadzobníku
poplatkov, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach, ale ani
v povinnostiach zmluvných strán. Žalovaný nepopieral skutočnosť, že mal zariadený účet u žalovaného,

a to z dôvodu čerpania úveru, pričom následne potom ako úver splatil, žalovanému nič nebránilo, aby
si predmetný účet zrušil. Keďže takto neučinil, boli mu naďalej účtované mesačné poplatky spojené s
vedením účtu žalovaného u žalobcu, ktoré súd prvej inštancie žalobcovi správne priznal, keďže na tieto
mu vznikol nárok v súlade so zmluvou. Z uvedeného je preto zrejmé, že ani námietka nesprávneho
právneho posúdenia nebola v danom prípade dôvodná.

20. Odvolací súd preskúmal aj závislý výrok o trovách konania, pričom okresný súd správne rozhodol,
ak o trovách prvoinštančného konania rozhodoval podľa § 255 ods. 2 CSP. t. j. s ohľadom na čiastočný
úspechžalobcu vsporevovýške55,52%,ktorýajsprávnematematickyzdôvodnilvosvojomrozhodnutí.21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolacie dôvody žalovaného nepovažoval za dôvodné.
Súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade

s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

22. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z
ust. § 255 ods. 1 CSP, nakoľko nemal v danom prípade preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa,

pre ktoré by výnimočne nepriznal náhradu trov konania (§ 257 CSP). V tomto prípade bol v odvolacom
konaní plne úspešný žalobca, nakoľko žalovaný s ohľadom na jeho odvolací návrh nebol v odvolacom
konaní úspešný a jeho odvolanie bolo nedôvodné, a preto odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).