Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. február 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Pc/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120210958
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120210958.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci navrhovateľa: Y.. C. Q., nar.

XX.XX.XXXX, bytom T., L. XX, právne zastúpený Mgr. Marcelom Kandrikom, advokátom so sídlom v
Prešove, Grešova 7, proti manželke navrhovateľa: I. R. Q., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., L. XX,
právne zastúpená JUDr. Rudolfom Manikom, PhD., advokátom so sídlom v Košiciach, Masarykova 2,
v konaní o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. manželstvo účastníkov konania C. Q., nar. XX.XX.XXXX a I. R. Q., rod. R., nar. XX.XX.XXXX,
uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v T., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu T.,
vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX rozvádza,

II. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 17.09.2020 žiadal rozviesť manželstvo
s manželkou. Svoj návrh odôvodnil tým, že ich vzťah bol spočiatku harmonický, bez väčších nezhôd.
V posledných rokoch však manželka začala na navrhovateľa reagovať podráždene, obťažovala jeho
známych a začalo dochádzať k čoraz častejším nezhodám a hádkam. Manželka začala dávať najavo
nedôveru k osobe navrhovateľa. Spolužitie s manželkou sa pre navrhovateľa stalo až neznesiteľným a
snaží sa doma zdržiavať čo najmenej. Podľa navrhovateľa s manželkou prakticky spolu nekomunikujú,

spoločne nehospodária a nakoľko je dcéra pochádzajúca z manželstva už dospelá, nemajú ani spoločnú
tému vo vzťahu k výchove dieťaťa. Navrhovateľ uviedol, že k manželke stratil citový vzťah a nevidí šancu
na obnovu spolužitia.

2. Manželka navrhovateľa s návrhom nesúhlasila, pričom nesúhlasila ani s dôvodmi údajného rozvratu
vzťahu. Uviedla, že navrhovateľovi sa narodilo mimomanželské dieťaťa, preto jeho tvrdenie o nedôvere
manželky k navrhovateľovi vyznieva absurdne. Poprela, že by na navrhovateľa reagovala podráždene,

či obťažovala jeho známych a zdržiavanie sa navrhovateľa v spoločnej domácnosti čo v najmenšom
rozsahu vyplýva z jeho zamestnania v F. F., kedy domov dochádza len na víkendy. Uviedla, že na
tunajšom súde sa už viedlo konanie o rozvod manželstva pod sp. zn. 24P/23/2017.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi, obsahom tunajšieho spisu sp. zn. 24P/23/2017, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil
tento stav:
4. Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX, pričom u navrhovateľa išlo o druhé manželstvo,

u manželky o prvé. Z manželstva pochádza jedna plnoletá dcéra. Na tunajšom súdu prebiehalo pod
sp. zn. 24P/23/2017 konanie o rozvod manželstva. Návrh podal taktiež navrhovateľ, pričom v návrhu
uviedol, že k manželke stratil citový vzťah a nevidí nádej na obnovu spolužitia. Neskôr navrhovateľ
zobral návrh späť. Podľa jeho vyjadrení z dôvodu, že nechcel, aby boli upravované pomery k dcére,ktorá bola v tom čase ešte maloletá. Vo svojom vyjadrení v danej veci manželka s rozvodom manželstva
súhlasila, pričom uviedla, že rozvrat zapríčinil navrhovateľ svojim odchodom zo spoločnej domácnosti v
roku2015,pričommáodvtedynovývzťah.Konanieorozvodvovecisp.zn.24P/23/2017bolozastavené,

pričom uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť 27.09.2017. Navrhovateľ uviedol, že
v roku 2016 sa mu z mimomanželského vzťahu narodilo dieťa, pričom nevie či mu túto skutočnosť,
neveru, manželka odpustila, keďže spolu prakticky nekomunikujú. Snaží sa chodiť domov čo najmenej, s
manželkou nekomunikuje. Uviedol, že spolu prakticky nehospodária. Podľa navrhovateľa spolu intímne
nežijú viac ako rok. Navrhovateľ odmietol akúkoľvek možnosť obnovy spolužitia s manželkou.

5. Manželka navrhovateľa s návrhom nesúhlasila. Tvrdila, že manžela má stále rada. Vedela o narodení
mimomanželskej dcéry. Údajne ona bola tá, ktorá chcela, aby sa s ňou manžel stretával. Podľa vyjadrení
manželky navrhovateľa, je tlačený do rozvodu jeho súčasnou priateľkou a v minulosti to bolo z popudu
matky jeho nemanželského dieťaťa. Ona sa s manželom snaží komunikovať o základných veciach a o
dcére. Podľa manželky navrhovateľa intímne spolu žili ešte v auguste 2020.
6. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v

odôvodnených prípadoch.

7. Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

8. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9.Vpredmetomkonanísúdskúmalpríčinyrozvratuavážnosťrozvratu.Súdnaprieknesúhlasumanželky

navrhovateľa dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne rozvrátené.

10. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť už v roku 2015, pričom
mal iný vzťah z ktorého pochádza maloletého dieťa. V roku 2017 dal návrh na rozvod manželstva, pričom
manželka navrhovateľa s návrhom súhlasila. V danom čase však manželstvo rozvedené nebolo. V

súčasnosti navrhovateľ uvádza, že sa snaží tráviť čas najmä mimo domácnosti, k manželke už nič necíti,
nevidí šancu na obnovu spolužitia, má opätovne iný vzťah. S manželkou nehospodári, nekomunikuje,
nezdieľa spoločné záujmy ani život.
Súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi rozvrat ich vzťahu nadobudol kvalifikovaný stupeň.
Kvalifikovanosť rozvratu vzťahu je daná jeho dĺžkou, intenzitou, pričom obnovenie spolužitia u manželov

už nemožno predpokladať, hlavne vzhľadom na negatívny postoj zo strany navrhovateľa.
Súd zistil, že v tomto prípade nejde len o akúsi dočasnú krízu vo vzťahu manželov, ale o trvalé
rozhodnutie navrhovateľa nežiť v jednom zväzku a v jednej domácnosti s manželkou. Podľa súdu
je vzťah účastníkov konania rozvrátený tak po stránke materiálnej, keďže prakticky spolu dlhodobo
nehospodária, po stránke psychickej, keďže navrhovateľ nehľadá oporu u manželky, účastníci si

navzájom nedôverujú, nezdôverujú sa a nekomunikujú. Vzťah účastníkov je nefunkčný aj po stránke
intímnej, keďže aj ak by bola pravda, že spolu intímne žili ešte v auguste 2020, v súčasnosti je to už
viac ako päť mesiacov. Z manželstva pochádza plnoleté dieťa, takže ani funkcia výchovná už manželmi
plnená nie je.

11. Súd mal za to, že len dlhotrvajúce manželstvo nemôže byť dôvodom pre nerozvedenie tohto
manželstva, pokiaľ má súd za to, že rozvrat vzťahu nadobudol kvalifikovaný stupeň, tak ako v tomto
prípade.
Dôvodová správa k zákonu o rodine uvádza, že pôvodné ustanovenie § 24 /teraz § 23/ zdôrazňovalo
záujem spoločnosti na zachovaní manželstva. Z celospoločenskej záležitosti sa rozvod manželov, ako

legitímna forma riešenia manželského konfliktu a jediný zákonný spôsob zrušenia manželstva za života
obochmanželov,stávaindividuálnouotázkourozvádzajúcichsamanželov.Pokiaľtedajedenzmanželov
trvá na rozvode a druhý nesúhlasí, nie je úlohou súdu udržovať takýto formálny zväzok v platnosti. Ide
o súkromnú záležitosť manželov a štát prostredníctvom súdu, by nemal nadmerne do tohto zasahovať,
najmä za situácie aká je u účastníkov, s poukazom predovšetkým na dĺžku, intenzitu rozvratu vzťahu

a postoj navrhovateľa.
S poukazom na vyššie uvedené, teda súd vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov konania rozviedol.12. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa vyššie citovaných ustanovení, a to tak, že súd nepriznal
náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach.
(§ 362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve
odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko,
môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému
matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.