Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. október 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/134/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201980
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201980.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:
Minister spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, proti odporkyni:
Slovenská komora exekútorov - Disciplinárna komisia, Disciplinárny senát č. 7, so sídlom Šustekova 49,
Bratislava, za účasti: JUDr. Pavol Holík, súdny exekútor, so sídlom Exekútorský úrad, Záhradnícka 14,
Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 26.11.2015 proti rozhodnutiu odporkyne sp. zn.

DK 05/2015 zo dňa 1.10.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporkyne č. k. DK 5/2015 zo dňa 1.10.2015
p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. k. DK 5/2015 z 1.10.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odporkyňa v bode 1.
výroku vo vzťahu k bodu 1/, 2/ a 3/ návrhu na začatie disciplinárneho konania (ďalej aj „disciplinárny

návrh“) rozhodla, že zúčastnená osoba nie je vinná zo spáchania disciplinárneho previnenia, pretože
sa ho nedopustila pri výkone exekúcie vedenej na jej úrade pod sp. zn. EX 261/2001 (ďalej len
„exekučné konanie“) v zmysle § 220 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“), a preto jej v zmysle ustanovenia § 228d
ods. 4 Exekučného poriadku neuložila disciplinárne opatrenie. Súčasne v bode 2. výroku napadnutého
rozhodnutia odporkyňa uznala zúčastnenú osobu v bode 4/ disciplinárneho návrhu vinnou zo spáchania

disciplinárneho previnenia v zmysle ustanovenia § 220 ods. 1 Exekučného
poriadku. Disciplinárneho previnenia sa mala zúčastnená osoba dopustiť tým, že v exekučnom konaní
nevydala upovedomenie o ďalších trovách exekúcie, čím konala v rozpore s § 202 ods. 1 Exekučného
poriadku. Za spáchanie tohto disciplinárneho previnenia uložila odporkyňa zúčastnenej
osobe disciplinárne opatrenie v súlade s § 221 ods. 1 Exekučného poriadku - pokarhanie a
zároveň jej v zmysle § 228c ods. 4 Exekučného poriadku uložila povinnosť uhradiť trovy konania pred
disciplinárnym senátom vo výške 208,74 eur.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporkyne vyplýva, že disciplinárny návrh podal navrhovateľ,
pretože na základe zistených skutočností zúčastnená osoba pri výkone exekučnej činnosti v
predmetnom exekučnom konaní:
1/ bezdôvodne nekonala najmenej 49 mesiacov od 14.12.2009, kedy ju Slovenská komora exekútorov
ustanovila za náhradníka Mgr. RNDr. Jozefa Podmanického, ktorému zanikol exekútorský úrad z dôvodu

úmrtia, do 7.2.2014, kedy vykonala blokáciu vozidiel povinného;
2/ do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie nevykonávala len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku
povinného, ale ponechala v platnosti exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázanímpohľadávky z účtu v banke) a po tom ako bol povinným v exekučnom konaní podaný návrh na odklad
exekúcie nezrušila exekučné príkazy za ponechania príkazov na začatie exekúcie v platnosti, aby
nedošlo k vyplateniu pohľadávky oprávnenému prípadne exekútorovi, pretože podanie návrhu na odklad

exekúcie predstavuje procesný úkon, ktorým sa zabraňuje bezprostrednému vykonaniu exekúcie;
3/ do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie nevykonávala len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku
povinného podľa § 56 ods. 6 Exekučného poriadku, ale exekúciu ukončila vymožením, keď jej povinný
po podaní návrhu na odklad exekúcie a návrhu na zastavenie exekúcie na základe výzvy
zúčastnenej osoby z 23.10.2014 oznámil, že uhradil sumu 1 634,70 eur predstavujúcu

pohľadávku, jej príslušenstvo a trovy exekúcie a následne ich vyplatila oprávnenému a jeho právnemu
zástupcovi. Uvedeným konaním podľa navrhovateľa zúčastnená osoba zmarila právo ochrany a obrany
povinného v exekučnom konaní;
4/ neupovedomila oprávneného a povinného o ďalších trovách exekúcie, ktoré zrejme vznikli počas
vykonávania exekúcie, čím zmarila ich právo na ochranu a obranu.

K návrhu na začatie disciplinárneho konania sa zúčastnená osoba písomne vyjadrila. Na svoju obranu
ku skutkom, ktoré sa jej kládli za vinu v súvislosti s bodom 1/ návrhu uviedla, že pri
prevzatí zaniknutého exekútorského úradu po Mgr. RNDr. Jozefovi Podmanickom prevzala cca 11 500
nevybavených spisov a v roku 2012 prevzala ďalších 5 500 spisov po zániku exekútorského úradu
Ing. Mgr. Ivana Ružičku. Prevzaté spisy neboli všetky zaevidované v elektronickej evidencii spisov,

nachádzali sa v rôznych štádiách konania a po ich prevzatí boli zúčastnenej osobe v súvislosti s
exekučnými konaniami doručované rôzne žiadosti, návrhy a oznámenia súdov a osôb oprávnených z
exekučných konaní. Jej okamžité nekonanie v predmetnej exekučnej veci nebolo podľa nej zapríčinené
jej nedbalosťou ale exekučné konanie nebolo ukončené výlučne z dôvodu obštrukčného správania
povinného a pre nadmernú zaťaženosť exekútorského úradu. K obvineniu obsiahnutému v bode 2/

návrhuzúčastnenáosobauviedla,ženakoľkopodanienávrhunaodkladexekúcienemáodkladnýúčinok
vo vzťahu k platne nariadenému exekučnému príkazu, ale až rozhodnutie súdu o povolení odkladu
vyvoláva následky upravené v § 79 a § 100 Exekučného poriadku, preto bolo jej konanie plne v
súlade s § 56 ods. 6 Exekučného poriadku. K bodu 3/ návrhu zúčastnená osoba uviedla, že povinný
z exekučného konania uhradil na jej účet sumu prevyšujúcu pohľadávku a trovy exekúcie. Následne

zúčastnená osoba podľa § 36 ods. 8 Exekučného poriadku poukázala sumu predstavujúcu pohľadávku
a jej príslušenstvo oprávnenému z exekučného konania, riadne vyúčtovala povinnému trovy exekúcie,
zároveň mu vrátila i preplatok a podľa § 60 ods. 1 Exekučného poriadku vrátila exekučnému súdu
poverenie na vykonanie exekúcie s konštatovaním s tým že ak by uvedeným spôsobom nepostupovala,
dopustila by sa závažného disciplinárneho previnenia podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku. K bodu

4/ disciplinárneho návrhu zúčastnená osoba uviedla, že osnova na určovanie odmeny exekútora je vo
vyhláške MS SR č. 288/1995 Z. z. dostatočne určitá a nie je podľa nej preto potrebné ustavične vydávať
nové a nové upovedomenie o ďalších trovách exekúcie. V predmetnom exekučnom konaní bola istina
pohľadávky oprávneného úročená 17,6% úrokom z omeškania od 1.11.2000 do zaplatenia a preto je
podľa nej zrejmé, že výpočtový základ sa ustavične menil až do zaplatenia. Záverom zúčastnená osoba

skonštatovala, že konala v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou, preto navrhla aby disciplinárny
senát návrh na začatie disciplinárneho konania v celom rozsahu zamietol, rozhodol o jej nevine a aby
jej neuložil disciplinárne opatrenie.

Z vyjadrenia navrhovateľa k vyjadreniu zúčastnenej osoby vyplýva, že zotrváva na svojom

návrhu v plnom rozsahu, pretože zúčastnená osoba nekonala v primeranej lehote a riadne v súlade
s príslušnými právnymi predpismi, bola povinná zrušiť exekučné príkazy s ponechaním príkazov na
začatie konania v platnosti a jej povinnosťou bolo upovedomiť povinného z exekučného konania o
ďalších trovách exekúcie.

Odporkyňa v rozhodnutí ďalej opísala priebeh a obsah dokazovania. Vzhľadom na vykonané
dokazovanie rozhodla tak ako je uvedené v úvodnej časti odôvodnenia.

Proti bodu 1. výroku napadnutého rozhodnutia podal navrhovateľ dňa 27.11.2015 odvolanie, zotrvávajúc
v súvislosti s bodom 1/ disciplinárneho návrhu na svojom názore, že nekonanie zúčastnenej osoby

najmenej 49 mesiacov bolo za konkrétnych okolností prípadu je nezlučiteľné s požiadavkou primeranej
lehoty a riadneho výkonu exekučnej činnosti v súlade s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych
predpisov. V súvislosti s neuznaním viny zúčastnenej osoby v bodoch 2/ a 3/ disciplinárneho návrhu
navrhovateľ konštatoval, že po tom, ako bola zúčastnená osoba oboznámená s podaním návrhu naodklad exekúcie, bola povinná zrušiť exekučné príkazy a v platnosti mala ponechať príkazy na začatie
exekúcie, aby nedošlo k vyplateniu pohľadávky oprávnenému, prípade exekútorovi. Podanie návrhu na
odklad exekúcie je podľa navrhovateľa procesným úkonom zabraňujúcim bezprostrednému vykonaniu

exekúcie. Ide o prejav zásady ochrany a obrany povinného pri uskutočňovaní exekúcie. Táto ochrana
je buď dočasná alebo smeruje k takej úprave pomerov oprávneného a povinného pred definitívnym
zastavením exekúcie, ktorá zabráni vzniku bezdôvodného obohatenia oprávneného alebo nárokov na
náhradu škody. Tým, že zúčastnená osoba po podaní návrhu na odklad exekúcie vymohla pohľadávku
s príslušenstvom a trovy exekúcie, tieto vyplatila oprávnenému a právnemu zástupcovi oprávneného,

zmarila podľa navrhovateľa právo ochrany a obrany povinného garantované mu Exekučným poriadkom
inštitútom podania návrhu na odklad exekúcie. Z dôvodu, že rozhodnutie odporkyne podľa navrhovateľa
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 250j ods. 2 písm. a/ zák. č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa listom zo dňa 12.2.2016 súdu oznámila, že sa k odvolaniu navrhovateľa nebude vyjadrovať.

Zúčastnená osoba sa k opravnému prostriedku, o ktorom bola riadne oboznámená listom zo dňa
17.5.2016, nevyjadrila.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) prejednal a rozhodol vec podľa ustanovenia § 250q O.s.p.
ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.) v neprítomnosti odporkyne, ktorá
v podaní z 12.2.2016 vyjadrila súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, svoju neúčasť
na pojednávaní však neospravedlnila. Súd uskutočnil pojednávanie tiež v neprítomnosti zúčastnenej
osoby, ktorá ju neospravedlnila. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že toto

je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné.

V prejednávanej veci súd dokazovanie nedoplnil. Z prednesu zástupcu navrhovateľa súd zistil, že tento
sa v celom rozsahu pridržiava písomného návrhu z 26.11.2015.

Pred prejednaním a rozhodnutím veci sa súd oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu
odporkyne DK 05/2015, z obsahu ktorého o. i. zistil, že:
- dňa 25.3.2015 bol odporkyni doručený návrh na začatie disciplinárneho konania voči zúčastnenej
osobe (evidovaný pod č. k. DK 05/2015), podaný v zmysle § 223 ods. 1, ods. 2 Exekučného
poriadku, podkladom ktorého bola žiadosť o prešetrenie sťažnosti Slovenskou komorou exekútorov

podaná osobou povinného z exekučného konania vedeného na úrade zúčastnenej osoby pod
sp. zn. EX 261/2001. Podľa jeho odôvodnenia zúčastnená osoba v danom exekučnom konaní porušila
povinnosti súdneho exekútora (§ 13 a § 46 ods. 1, § 56 ods. 6 a § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd), čím sa dopustila závažného disciplinárneho previnenia. V tomto návrhu navrhovateľ

dôvodil, že zúčastnená osoba 1/ bezdôvodne nekonala najmenej 49 mesiacov od 14.12.2009, kedy ju
Slovenská komora exekútorov ustanovila za náhradníka Mgr. RNDr. Jozefa Podmanického, ktorému
zanikol exekútorský úrad z dôvodu úmrtia, do 7.2.2014, kedy vykonala blokáciu vozidiel povinného; 2/
do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie nevykonávala len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku
povinného, ale ponechala v platnosti exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním

pohľadávky z účtu v banke); 3/ do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie nevykonávala len úkony
smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného, ale exekúciu ukončila vymožením, 4/ neupovedomila
oprávneného a povinného o ďalších trovách exekúcie, ktoré zrejme vznikli počas vykonania exekúcie.
Podanie návrhu navrhovateľ odôvodnil tým, že svojim nekonaním sa zúčastnená osoba ako štátom
určená a splnomocnená osoba na výkon exekučnej činnosti dopustila závažného disciplinárneho

previnenia. Za uvedené previnenie navrhol navrhovateľ uložiť zúčastnenej osobe disciplinárne opatrenie
podľa § 221 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku - peňažnú pokutu 1 500 eur;
- dňa 1.10.2015 odporkyňa vo veci disciplinárneho návrhu rozhodla v bode 1. výroku vo vzťahu k bodu
1/, 2/ a 3/ disciplinárneho návrhu tak o nevine zúčastnenej osoby, pretože sa nedopustila disciplinárneho
previnenia v zmysle § 220 Exekučného poriadku konanie a preto jej podľa § 228d ods. 4 Exekučného

poriadku neuložila disciplinárne opatrenie a v bode 2. výroku vo vzťahu k bodu 4/ disciplinárneho
návrhu uznala zúčastnenú osobu vinnou zo spáchania disciplinárneho previnenia v zmysle § 220 ods.
1 Exekučného poriadku, pretože nevydala upovedomenie o ďalších trovách exekúcie, čím konala v
rozpore s § 202 ods. 1 Exekučného poriadku a uložila jej disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods.1 Exekučného poriadku - pokarhanie. Zároveň podľa § 228c ods. 4 Exekučného poriadku odporkyňa
rozhodla o povinnosti zúčastnenej osoby uhradiť trovy konania pred disciplinárnym senátom vo výške
208,74 eur;

- proti rozhodnutiu odporkyne podal opravný prostriedok navrhovateľ podaním zo dňa 26.11.2015,
doručeným odporkyni dňa 1.12.2015.

Podľa § 36 ods. 8 Exekučného poriadku (účinného v čase údajného spáchania disciplinárneho
previnenia): Ak exekútor prijme peňažné prostriedky, je povinný tieto poukázať oprávnenému

bezodkladne, najneskôr do 14 dní od ich prijatia, ak odsek 9 alebo štvrtá časť tohto zákona neustanovuje
inak alebo ak sa exekútor s oprávneným písomne nedohodol inak. Lehota na poukázanie peňažných
prostriedkov nesmie byť dlhšia ako 90 dní; dohody, podľa ktorých má lehota presiahnuť 90 dní, sú
neplatné. Ak exekútora zastupuje zástupca alebo ak ide o náhradníka exekútora, uplatní sa povinnosť
podľa prvej vety uplynutím 14-dňovej lehoty počítanej odo dňa, keď sa zástupca alebo náhradník ujal
exekútorského úradu.

Podľa § 36 ods. 12 Exekučného poriadku (účinného v čase údajného spáchania disciplinárneho
previnenia): Porušenie povinnosti exekútora podľa odseku 8 je závažným disciplinárnym previnením.

Podľa § 56 ods. 5 Exekučného poriadku (účinného v čase údajného spáchania disciplinárneho
previnenia): Do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce

k zabezpečeniu majetku povinného.

Podľa § 60 ods. 1 písm. e/ Exekučného poriadku(účinného v čase údajného spáchania disciplinárneho
previnenia): Poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa § 44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak sa exekučné

konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.
Podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného v čase údajného spáchania disciplinárneho
previnenia): Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností pri výkone činnosti exekútora,
porušenie iných povinností podľa tohto zákona, porušenie sľubu, správanie, ktorým narúša dôstojnosť
svojej funkcie, a pokračovanie napriek predchádzajúcej výzve vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s

funkciou exekútora. Disciplinárnym previnením je aj zavinené konanie exekútora, ktoré má za následok
prieťahy v exekučnom konaní alebo v disciplinárnom konaní.

Podľa § 228d ods. 4 Exekučného poriadku (účinného v čase údajného spáchania disciplinárneho
previnenia): Ak disciplinárny senát zistí, že exekútor sa disciplinárneho previnenia nedopustil alebo mu

nemožno disciplinárne previnenie preukázať, rozhodne, že nie je vinný a disciplinárne opatrenie mu
neuloží.
Podľa ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p.: O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v rozsahu námietok podaných voči nemu
navrhovateľom a tieto námietky vyhodnotil ako nedôvodné.

K námietke nekonania zúčastnenej osoby v primeranej lehote:

Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Na základe zistených skutočností súd konštatuje,
že hoci zúčastnená osoba konala v predmetnom exekučnom konaní s určitým časovým odstupom,
tento odstup nie je možné vzhľadom na počet vecí, ktoré jej boli v danom období pridelené, považovať
za ňou zavinený. V konaní pred odporkyňou nebola spornou skutočnosť, že zúčastnená osoba ako
súdny exekútor prevzala veci po predchádzajúcich dvoch exekútoroch, ani počet vecí bežného nápadu.

Celkovo zúčastnená osoba v období od r. 2009 do r. 2012 vybavovala cca 17 000 vecí popri veciach
bežného nápadu. Vzhľadom na uvedený počet predstavujúci vysoký nadpriemer oproti cca 1600 veciam
predstavujúcim v danom období primeraný počet vecí na jedného súdneho exekútora, nebolo reálne
možné konať vo všetkých veciach okamžite. Ak teda odporca zohľadnil celkový počet vybavených
vecí pri posudzovaní bodu 1/ disciplinárneho návrhu, konanie zúčastnenej osoby, prezentované v

disciplinárnom návrhu ako bezdôvodné nekonanie, nie je zavineným porušením povinností pri výkone
činnosti exekútora v zmysle § 220 ods. 1 Exekučného poriadku. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd
námietku navrhovateľa, podľa ktorej zúčastnená osoba nekonaním porušila ustanovenia Exekučného
poriadku, považuje za nedôvodnú.K námietke nezrušenia exekučných príkazov po podaní návrhu na odklad exekúcie:
Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná, nakoľko právny názor navrhovateľa, že po podaní

návrhu na odklad exekúcie bola zúčastnená osoba povinná zrušiť exekučné príkazy nevyplýva zo
žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku. Exekučný poriadok spája právne následky podania návrhu
na odklad exekúcie až s rozhodnutím súdu o podanom návrhu podľa § 79 a § 100 Exekučného poriadku,
nie s podaním samotného návrhu. Z uvedeného teda vyplýva, že rozhodnutie odporcu je v tomto bode
správne.

K námietke vzťahujúcej sa na postup zúčastnenej osoby po uhradení pohľadávky, jej príslušenstva a
trov exekúcie:
Popodaní návrhunaodkladexekúciepovinnýdobrovoľneuhradilpohľadávku,tedajuajstrovamiuznal.
Po prijatí plnenia bola zúčastnená osoba povinná v zmysle § 36 ods. 8 poukázať oprávnenému z
exekučného konania prijaté peňažné prostriedky vo výške pohľadávky a jej príslušenstva a po vymožení

pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie vrátiť poverenie na vykonanie exekúcie súdu v zmysle
§ 60 ods. 1 písm. e/. Postup zúčastnenej osoby po nevynútenom uhradení pohľadávky povinným z
exekučného konania nie je možné považovať za disciplinárne previnenie, pretože nebol v rozpore so
žiadnym ustanovením Exekučného poriadku, naopak ak by uvedeným spôsobom nekonala, dopustila
by sa podľa § 36 ods. 12 Exekučného poriadku závažného disciplinárneho previnenia. Na základe

uvedeného považuje súd napadnuté rozhodnutie aj v tomto bode za správne.

Pretože námietky vznesené navrhovateľom voči napadnutému rozhodnutiu odporkyne súd nevyhodnotil
ako dôvodné, napadnuté rozhodnutie potvrdil.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný,
a preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd

Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo troch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde

a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b)

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).