Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II

Judgement was issued by JUDr. Milan Staněk

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Judgement

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 18C/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220201409
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Staněk
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1220201409.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcov: 1. A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, C., 2. P.. Z.
N.,nar.XX.XX.XXXX,bytomQ.XX,C.,protižalovanému:Ostatnívlastnícibytovanebytovýchpriestorov
v bytovom dome Q. XX, Q. XX, C., uvedení na LV č. XXXX, k. ú. Q., obec C. - m.č. Q.P., X. C. P., o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 17.03.2020 domáhali určenia neplatnosti písomného
hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, konaného v dňoch 28.02.2020 až 09.03.2020.

2. Súčasne so žalobou sa žalobcovia domáhali aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd
zakázal správcovi bytového domu Q. XX, C. uzavrieť zmluvu o dielo na obnovu domu s firmou S. K.

K..Q..X.., F. X, C., ako aj ostatné zmluvy a doplnky vyplývajúce z 14 otázok písomného hlasovania, a
to až do právoplatného skončenia vo veci samej.

3. Žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že hrozí, že správca môže
podpísať zmluvu o dielo s firmou S. K. K..Q..X.., požiadať o úver a vykonať ostatné úkony vyplývajúce
z 14 otázok písomného hlasovania konaného v dňoch 28.02.2020 až 09.03.2020. Žalobcovia uviedli

v dňoch 28.02.2020 až 09.03.2020 bolo vyhlásené písomné hlasovanie o 14tich otázkach, ku ktorým
neprebehla žiadna schôdza, nebolo oznámené kedy budú otvárané obálky, nebol oznámený spôsob
vyhodnotenia obchodnej súťaže, neboli oznámené cenové ponuky ani rozsah obnovy. Žalobcovia
ďalej uviedli, že písomné hlasovanie vykazuje formálne nedostatky tzv. prvý overovateľ má nečitateľné
napísané svoje priezvisko a meno a overovatelia neoverili každú stranu písomného hlasovania. Zároveň
žalobcovia uviedli, že písomné hlasovanie vykazuje aj vecné nedostatky prijatých rozhodnutí ako

napríklad rozpor so zákonom, obchádzanie zákona, rozpor s dobrými mravmi, rozpor so zmluvou o
výkone správy, nesúlad s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia ďalej uviedli, že pri takom
veľkom finančnom zaťažení jednotlivých vlastníkov bytov, zadlženia na 20 rokov, bez primeraného
oboznámenia a prerokovania vlastníkmi, odovzdanie rozhodovania tzv. koordinačnej komisii a správcovi
bez schvaľovania vlastníkmi, môže dôjsť k ukráteniu práv, čo i len jedného vlastníka bytu a nebytového
priestoru a ide o neprimeraný zásah do práv vlastníkov.

4. Súd sa oboznámil s obsahom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a listín, ktoré tvoria obsah
súdneho spisu, a to s Hlasovacou listinou A. C. pre písomné hlasovanie vlastníkov bytov konané v dňoch
28.02.2020-09.03.2020,sHlasovacoulistinouP..Z.N.prepísomnéhlasovanievlastníkovbytovkonané
v dňoch 28.02.2020 - 09.03.2020, s obsahom Zápisnice z vyhodnotenia písomného hlasovania, ktoré
sa uskutočnilo v dňoch 28.02.2020-09.03.2020.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého

neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Z citovaných zákonných ustanovení možno vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania
o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav,
vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenia
neodkladného opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia
uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie,
vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchu v právnom
vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení
skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného
neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia
sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,
ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž
rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010 z 29.7.2010).

15. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie
neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému
zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje

nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane
žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného.

16. Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené zákonné podmienky
pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd má za to, že žalobcovia potrebu

neodkladnej úpravy pomerov neosvedčili v miere potrebnej pre vyhovenie návrhu. Žalobcovia svojim
návrhom žiadajú súd o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým zakáže správcovi predmetného
bytového domu uzavrieť zmluvu o dielo na obnovu domu s firmou S. K. K..Q..X.., ako aj uzavrieť ostatné
zmluvy a doplnky vyplývajúce z 14 otázok písomného hlasovania, a to až do právoplatného skončenia voveci samej. Zo žalobcami prezentovaného skutkového stavu súd nezistil dôvody, ktoré by odôvodňovali
vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 a nasl. CSP. Žalobcovia sú očividne nespokojní s
priebehom a výsledkom písomného hlasovania konaného v dňoch 28.02.2020 až 09.03.2020. Táto

skutočnosť však nepostačuje na nariadenie neodkladného opatrenia. Ide o subjektívnu nespokojnosť
so závermi hlasovania, pričom súd má za potrebné uviesť, že s takýmito závermi vyslovila súhlas
väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestoroch v bytovom dome. Samotná skutočnosť, že žalobcovia
nesúhlasia so závermi písomného hlasovania neznamená, že takéto hlasovanie je aj v rozpore s platnou
právnouúpravouSR.Výstupzpredmetnéhohlasovaniapredstavujezákonnéavýlučnéprávovlastníkov

realizovať svoje práva. To, že v prospech danej veci hlasovala väčšina vlastníkov znamená, že ide
o realizáciu väčšiny, ktorú pri splnení zákonných predpokladov, ktoré vyžaduje zákon č. 182/1993 Z.
z., musí prehlasovaná menšina rešpektovať. Žalobcovia odôvodnenosť ich návrhu vyvodzovali iba zo
skutočnosti, že podali na súd žalobu o určenie neplatnosti písomného hlasovania. Ďalšie relevantné
dôvody a skutočnosti neuviedli. Pokiaľ sa v konaní vo veci samej nepreukáže opak, tak je písomné
hlasovanie konané v dňoch 28.02.2020 až 09.03.2020 v platnosti. K tvrdeniam žalobcov, že písomné

hlasovanie je v rozpore so zákonom, obchádzaním zákona, v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so
zmluvou o výkone správy, k tomuto súd uvádza, že žalobcovia ostali iba pri tomto konštatovaní pričom
neuviedli v čom takýto rozpor spočíva.

17. Žalobcovia teda ničím neosvedčili ani nepreukázali také skutkové okolnosti, ktoré by bez

rozumných pochybností umožňovali prijať záver, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, nakoľko im
bezprostredne hrozí nebezpečenstvo vzniku ujmy a vzniku takejto ujmy možno zabrániť len nariadením
neodkladného opatrenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, kedy žalobcovia dostatočne
neosvedčili dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia a zároveň v danom prípade neboli
kumulatívne splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

18. Nad rámec uvedeného súd považuje za potrebné ďalej uviesť, prečo v záhlaví tohto rozhodnutia
označil žalovaného ako "ostatných vlastníkov..." a nie všetkých menovite označených vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome. V zmysle § 9 ods. 7 a ods. 8 písm. a) zákona

č. 182/1993 Z. z., "Spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a
na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene
zastupujúakonajúnaúčetvlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvdomepredsúdomainýmorgánom
verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci
nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v dome." a "Spoločenstvo a správca zastupujú v konaní pred súdom a iným
orgánom verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh
na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome".

19. Súd je názoru, že aj keď samotná žaloba musí smerovať proti všetkým ostatným vlastníkom (čo v

tomto konaní splnené bolo) a samotné rozhodnutie musí všetkých týchto vlastníkov v záhlaví označiť,
je možné uvedené prekonať a splniť označením týchto subjektov tak, ako ich súd v tomto rozhodnutí
označil. Je tak zrejmé, že správca zastupuje vlastníkov v ich mene a na ich účet, ide teda o zákonné
automatické zastúpenie. Dôvodová správa k zákonu č. 246/2015 Z. z. uviedla, že "v záujme zlepšenia
vymožiteľnosti práva sa zavádza zákonný režim priameho zastúpenia vlastníkov bytov a nebytových

priestorov správcom v súdnych konaniach, v ktorých sú vlastníci žalovaní iným vlastníkom alebo
vlastníkom, ktorý bol prehlasovaný. V aplikačnej praxi vznikajú procesne neriešiteľné situácie, kde jeden
vlastník musí žalovať niekoľko desiatok alebo dokonca stoviek vlastníkov, aby sa v režime bytového
(spolu)vlastníctva dovolal súdnej ochrany. Uvedený stav nielenže bráni prístupu k spravodlivosti, ale
súčasne zásadným spôsobom sťažuje aj postup súdu, ktorý musí konať s jednotlivými vlastníkmi bytov

a nebytových priestorov, týmto osobitne doručovať a pod. V súlade s navrhovanou dikciou bude správca
v určených sporoch zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov na strane žalovaných, pričom
v danom návrhu plne postačí, ak žalobca označí ako pasívne legitimovaných vlastníkov (všeobecná
formulácia s prípadnými prílohami v podobe listu vlastníctva) a uvedie, že zo zákona koná v danom
súdnom konaní v mene a na účet žalovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov správca."

Podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 6Co/102/2017 zo dňa 26.04.2017, žalobca
nemusí v žalobe vymenovať všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ale postačí, ak v
žalobe všeobecne uvedie, že pasívne vecne legitimovaný sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v
konkrétnom dome (prípadne predloží LV, z ktorého sú konkrétni vlastníci zrejmí).20. Keďže ide o návrh dočasného neodkladného opatrenia, teda návrh nekonzumuje vec samú, súd o
trovách konania nerozhodoval, nakoľko sa s otázkou trov vysporiada v rozhodnutí vo veci samej, resp.

v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného
poriadku).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného
poriadku).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.