Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 15, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117219322
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8117219322.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Viery Zoľákovej, v právnej veci žalobkyne: K.. U. Q., C.. L., W.. XX.XX.XXXX,
V. X, XXX XX T., právne zastúpenej JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom so sídlom Jesenná 8, 080 05
Prešov,IČO:37941623,protižalovanému:Slovenskývodohospodárskypodnik,štátnypodnik,Radničné
námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, odštepný závod Košice, Ďumbierska 14, 041 59 Košice, IČO:
36 022 047, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne aj žalovaného proti rozsudku
Okresnému súdu Prešov, č. k. 20C/20/2017-615 zo dňa 24.09.2018 v spojení s opravným uznesením
č. k. 20C/20/2018-685 zo dňa 15.05.2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo veci samej.

Odmieta odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol.

Mení rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania tak, že žalobkyňa má proti žalovanému
nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 100 % z prisúdenej istiny.

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške100 % z prisúdenej
istiny.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) napadnutým rozsudkom
rozhodol takto:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 5302,49 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 5302,49 eura od 10.10.2017 do zaplatenia a to všetko do troch dní po právoplatnosti

rozsudku

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 21,02 %, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči
žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 13.429,01 eura. Svoju žalobu odôvodnila tým,
že je vlastníčkou nehnuteľnosti parc. V.-X. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 299 m2, zapísanej na LV
č. XXXXX, kat. úz. T., v podiele 1/1, parc. V.-X. Č.. XXX - orná pôda o výmere 235 m2, zapísanej naLV č. XXXXX, kat. úz. T., vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/4, parc. V.-X. Č.. XXX - orná pôda
o výmere 188 m2, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. L., v podiele 1/1 a parc. V.-X. Č.. XXX/X - vodné
plochy o výmere 33 m2, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. L., vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu

1/2, (ďalej aj ako „pozemky“) ktoré o.i. nadobudla na základe darovacej zmluvy od svojho starého
otca K. H., W.. XX.XX.XXXX, T. XX, XXX XX T.. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
o.i. k pozemkom bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Prešov, katastrálny odbor, č. U. XXXX/
XXXX z 11.08.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť toho istého dňa (t.j. 11.08.2015). Na Okresnom
súde Prešov bolo pod sp. zn. 12 C 79/2011 vedené konanie medzi stranami o vydanie bezdôvodného

obohatenia za neoprávnené užívanie parc. V.-X. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 299 m2, zapísanej
na LV č. XXXXX, kat. úz. T. a parc. V.-X. Č.. XXX - orná pôda o výmere 235 m2, zapísanej na LV č.
XXXXX, kat. úz. T.Š., na ktorých sa nachádza umelé koryto rieky L., a to za obdobie od 06.03.2013
do 04.02.2014. Okresný súd Prešov vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 12 C 79/2011 z 18.03.2014,
a to tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie za neoprávnené užívanie
vyššie uvedených nehnuteľností. Na Okresnom súde Košice I bolo pod sp. zn. 36 C 45/2008 vedené

konanie medzi stranami o vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie parc. V.-X. Č..
XXX - orná pôda o výmere 165 m2, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. L., na ktorej sa nachádza umelý
vodný tok H., a to za obdobie rokov 2007, 2008, 2009, 2010, 2011 a od 16.01.2012 do 16.01.2014.
Okresný súd Košice I vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 36 C 45/2008 z 01.04.2014, a to tak,
že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie za neoprávnené užívanie vyššie

uvedených pozemkov vo vlastníctve žalobcu, na ktorých sa nachádza umelé koryto rieky L. a umelý
vodný tok H. v správe žalovaného. Touto žalobou sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia zo
strany žalovaného za užívanie nehnuteľností v jej vlastníctve, za iné - pokračujúce obdobie. Žalobkyňa
bola v žalovanom období od 11.08.2015 (vrátane) do 10.08.2017 (vrátane) vlastníčkou nehnuteľností
parc. V.-X. č. XXX/X, kat. úz. T. a parc. V.-X. Č.. XXX, kat. úz. T.Š., v podiele 2/4. Na nehnuteľnostiach sa

nachádza koryto rieky L., ktoré je v zmysle rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia v Prešove,
odbor kvality životného prostredia, č. XXXX/XXXX-XXXX/BE z 10.05.2012, umelým korytom. Správcom
umelého koryta rieky L. je žalovaný, pričom užíva tieto pozemky žalobkyne bez právneho dôvodu -
bez toho, aby mal so žalobkyňou uzatvorenú nájomnú zmluvu, čím sa žalovaný na úkor žalobkyne
bezdôvodne obohacuje. Znalecký ústav M. G. U. V., L. S., U. G.. Č.. X, XXX XX V. (ďalej aj ako „Znalecký

ústav“) súkromným znaleckým posudkom č. XX zo dňa 06.07.2016, stanovil VŠH nájmu predmetných
pozemkov, nachádzajúcich sa v kat. úz. T., a to: v roku 2015 vo výške 10,857 eura/m2/pozemok/
rok v roku 2016 vo výške 10,825 eura/m2/pozemok/rok. Žalobkyňa tak má voči žalovanému nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie pozemkov, nachádzajúcich sa v kat. úz.
T., za žalované obdobie od 11.08.2015 (vrátane) do 10.08.2017 (vrátane) (t.j. za 731 dní). Bezdôvodné

obohatenie za neoprávnené užívanie pozemkov, nachádzajúcich sa v kat. úz. T., na ktorých sa nachádza
umelékorytoriekyL.,zažalovanéobdobieod11.08.2015(vrátane)do10.08.2017(vrátane),predstavuje
spolu sumu vo výške 9.022,46 eura. Žalobkyňa bola v žalovanom období od 11.08.2015 (vrátane) do
10.08.2017 (vrátane) vlastníčkou nehnuteľností parc. V.-X. Č.. XXX, kat. úz. L., v podiele 1/1 a parc.
V.-X. Č.. XXX/X, kat. úz. L., v podiele 1. Na parc. V.-X. Č.. XXX sa nachádza koryto toku H.. ktoré je v

zmysle rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Prešove č. j. X/XXXX/XXXXX-XXX/VK z
19.10.2011, umelým vodným tokom a na parc. V.-X. Č.. XXX/X sa nachádza koryto toku H.. ktoré je v
zmysle rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie, č. I.-T.-I.-XXXX/
XXXXXX-XX/UM zo 04.07.2016, upraveným vodným tokom. Správcom umelého vodného toku H. je
žalovaný,pričomužívatietopozemkyžalobkynebezprávnehodôvodu-beztoho,abymalsožalobkyňou

uzatvorenúnájomnúzmluvu,čímsažalovanýnaúkoržalobkynebezdôvodneobohacuje.Znaleckýústav
súkromným znaleckým posudkom č. XX zo dňa 06.07.2016, stanovil VŠH nájmu pozemku - parc. V.-X.
Č.. XXX o výmere 188 m2, kat. úz. L., takto: v roku 2015 vo výške 10,857 eura/m2/pozemok/rok v roku
2016 vo výške 10,825 eura/m2/pozemok/rok. Znalecký ústav súkromným znaleckým posudkom č. XX
zo dňa 25.05.2017, stanovil VŠH nájmu pozemku - parc. V.-X. Č.. XXX/X o výmere 33 m2, kat. úz. L.,

takto: v roku 2015 vo výške 10,16 eura/m2/pozemok/rok v roku 2016 vo výške 10,13 eura/m2/pozemok/
rok v roku 2017 vo výške 10,08 eura/m2/pozemok/rok. Žalobkyňa tak má voči žalovanému nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie pozemkov, nachádzajúcich sa v kat. úz.
L., za žalované obdobie od 11.08,2015 (vrátane) do 10.08.2017 (vrátane) (t.j. za 731 dní). Bezdôvodné
obohatenie za neoprávnené užívanie pozemkov, nachádzajúcich sa v kat. úz. L., za žalované obdobie od

11.08.2015 (vrátane) do 10.08.2017 (vrátane), predstavuje spolu sumu vo výške 4.406,55 eura. Podľa
záverov súdnej praxe, v prípade užívania cudzej nehnuteľnosti bez platnej nájomnej zmluvy spočíva
bezdôvodné obohatenie užívateľa v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci. Výška náhrady sa
pre tento prípad odvodzuje od prospechu, ktorý získal plnením bez právneho dôvodu účastník, majúciza povinnosť majetkový prospech vydať. Žalobca na podporu ním uplatneného nároku poukazuje na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR, ako aj na zjednocujúce stanovisko
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.01.2013.

3. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe nesúhlasil so závermi znaleckého posudku znaleckého
posudku. Uviedol, že v znaleckom posudku posudzované pozemky majú charakter ornej pôdy, ktorá je
súčasťou vodného toku a ostatné pozemky, ktoré boli znalcom porovnávané majú charakter prevažne
zastavaných plôch, na ktorých sa nachádzajú diaľničné privádzače, parkovacie plochy a cesty resp.

pozemky pod križovatkami. Ceny pozemkov pod vodohospodárskymi stavbami však nemajú na trhu
vytvorenú trhovú hodnotu, nakoľko sa jedná o špecifické pozemky, kde pri určení ceny je potrebné
zohľadniť viacero faktorov. Takéto pozemky sú v teréne súčasťou vodného toku, tvoria dno a svahy
koryta vodného toku, môžu byť zaplavované, pričom tieto pozemky majú iba veľmi malé, resp. žiadne
využitie a nespadajú do rámca bežného užívania nehnuteľností. Výpočet všeobecnej hodnoty nájmu
za predmetné pozemky, stanovený porovnaním výšky nájmu na základe žalobcom predložených

jednotlivých nájomných zmlúv a ostatných dokladov, nie je vhodný z dôvodu nejednoznačnosti a
spornosti predložených dokladov. Znalec si mal z dôvodu zachovania objektívnosti a nezávislosti
zabezpečiť potrebné materiály k vypracovaniu znaleckého posudku nezávisle a výlučne vlastným úsilím
z dostupných zdrojov a nie od objednávateľa - žalobcu. Znalec si mal z dôvodu zachovania objektívnosti
a nezávislosti zabezpečiť potrebné materiály k vypracovaniu znaleckého posudku nezávisle a výlučne

vlastným úsilím z dostupných zdrojov a nie od objednávateľa - žalobcu. Žalovaný v priebehu rokov
2013 - 2016 uzatvoril niekoľko nájomných zmlúv práve z dôvodu zmluvného riešenia užívania pozemkov
zabratých na úpravu vodných tokov v k.ú. T., kde sa cena nájmu pohybuje v rozmedzí od 0,40 eura/m2/
rok až po 1,008 eura/m2/rok. Uvedené zmluvy sú zverejnené v centrálnom registri zmlúv a teda voľne
dostupné verejnosti aj znalcom. Znalecký ústav však použil iba podklady, ktoré mu poskytol žalobca,

a ktoré navyše nekorešpondujú s obvyklou cenou nájmu za porovnateľné pozemky, ktoré sú svojim
charakterom súčasťou vodného toku. Pred Okresným súdom Prešov v skutkovo totožných veciach, kde
navyše žalobca sám vystupoval ako strana v konaní, prebiehalo vo vzťahu k žalovanému v nedávnej
minulosti niekoľko konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia v súvislosti s bez zmluvným užívaním
pozemkov v danom katastrálnom území žalovaným, napr. pod sp. zn.: 36C/45/2008 a 12C/79/2011. V

konaní vedenom pod sp. zn. 12C/79/2011 bola na základe znaleckého posudku č. XXX/XXXX K.. H. V.
stanovená všeobecná hodnota ročného nájmu vo výške 1,008 eura/m2/rok. Z takto ustáleného ročného
nájmu vychádzal potom aj súd vo svojich rozhodnutiach pri vyčíslení celkovej výšky bezdôvodného
obohatenia za užívanie pozemkov žalovaným v predmetnom katastrálnom území. Rozdiel vo výške
nájmu pozemkov v katastrálnom území T. stanovený dvoma nezávislými znalcami rovnakou metódou

(porovnávacou) predstavuje čiastku až 9,862 eura/m2/rok, čo žalovaný považuje za neprimeranú
disproporciu vo výške ceny nájmu. ďalej uviedol, že znalec K.. H. L., Z.. znaleckým posudkom č. X/
XXXX zo dňa 18.01.2017 stanovil všeobecnú hodnotu nájmu nehnuteľnosti za obdobie rokov 2014-2016
vo výške 4,285 eura/m2/rok a znalec K.. R. Y. v znaleckom posudku č. XXX/XXXX zo dňa 04.10.2017
stanovil všeobecnú hodnotu nájmu nehnuteľnosti za rok 2017 vo výške 3,87 eura/m2/rok. Nakoniec

žalovaný navrhol pokiaľ ide o náhradu trov konania, aby súd aplikoval ustanovenie § 257 CSP.

4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 451 ods. 1, 2, § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z, keď mal za to, že žalobkyňa sa podanou
žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností parc. V.-X. Č.. XXX/

X, kat. úz. T. o výmere 299 m2, parc. V.-X. č. XXX, kat. úz. T. o výmere 117,5 m2 za obdobie od
11.08.2015 (vrátane) do 10.08.2017 (vrátane) a parc. V. - X. Č.. XXX o výmere 188 m2, parc. V.-X. Č..
XXX/X o výmere 16,50 m2 za obdobie od 11.08.2015 (vrátane) do 10.08.2017 (vrátane). Medzi stranami
nebolo sporné, že na nehnuteľnostiach parc. V.-X. Č.. XXX/X, kat. úz. T. o výmere 299 m2, parc. V.-
X. Č.. XXX, kat. úz. T. o výmere 117,5 m2 sa nachádza koryto rieky L., ktoré je v zmysle rozhodnutia

Krajského úradu životného prostredia v Prešove, odbor kvality životného prostredia, č. XXXX/XXXX-
XXXX/BE z 10.05.2012, umelým korytom. Správcom umelého koryta rieky L. je žalovaný. Taktiež nebolo
sporné, že na parc. V.-X. Č.. XXX sa nachádza koryto toku H.. ktoré je v zmysle rozhodnutia Obvodného
úradu životného prostredia v Prešove č. j. X/XXXX/XXXXX-XXX/VK z 19.10.2011, umelým vodným
tokom a na parc. V.-X. Č.. XXX/X sa nachádza koryto toku H.. ktoré je v zmysle rozhodnutia Okresného

úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie, č. I.-T.-I.-XXXX/XXXXXX-XX/UM zo 04.07.2016,
upraveným vodným tokom. Správcom umelého vodného toku H. je žalovaný. Nakoľko žalovaný vyššie
uvedené pozemky žalobkyne užíva bez právneho dôvodu - bez toho, aby mal so žalobkyňou uzatvorenú
nájomnú zmluvu, žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacuje.5. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia tak žalobca v konaní predložil znalecký posudok
vypracovaný Technickou univerzitou v Košiciach. Znalecký ústav stanovil všeobecnú hodnotu nájmu

pozemkovporovnávacoumetódouzarok2015vovýške10,857eura/m2azaroku2016vovýške10,825
eura/m2. Taktiež predložil znalecký posudok č. X, vypracovaný znalcom K.. X. I., Z.., ktorý stanovil
hodnotu nájmu parc. č. XXX/X E. Č.. XXX za rok 2015 vo výške 9,04 eura/m2, za rok 2016 vo výške
9,01 eura/m2, za rok 2017 vo výške 8,96 eura/m2. Za parc. XXX E. Č.. XXX/X za rok 2015 vo výške
9,15 eura/m2, za rok 2016 vo výške 9,12 eura/m2 a za rok 2017 vo výške 9,07 eura/m2. Žalovaný

predložil znalecké posudky č. X/XXXX zo dňa 18.01.2016, vypracovaný znalcom K.. H. L., Z.., kde
bola na základe porovnávacej metódy stanovená priemerná nájomná hodnota za roky 2014 a 2015 vo
výške 4,28 eura/m2. Taktiež predložil znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa 04.10.2017, vypracovaný
znalcom K.. R. Y., na stanovenie všeobecnej hodnoty a nájmu pozemkov - okrem iných aj parcely V.
X. Č.. XXX, kde bola na základe porovnávacej metódy stanovená hodnota nájmu za rok 2017 vo výške
3,87 eura/m2.

6. Súd prvej inštancie po preskúmaní vyššie uvedených posudkov a nájomných zmlúv vychádzal z
hodnoty nájmu 4,285 eura/m2 za roky 2015 a 2016 a za rok 2017 vo výške 3,87 eura/m2, keďže v tejto
časti bolo výška nájmu a teda aj bezdôvodného obohatenia medzi stranami nesporná. Súd má za to, že
v prevyšujúcej časti žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o znalecký posudok vypracovaný

Technickou univerzitou v Košiciach tak tento je podľa názoru súdu neobjektívny. Znalecký ústav pri jeho
vypracovaní vychádzal iba zo zmlúv predložených žalobkyňou. Pri vypracúvaní znaleckého posudku si
mal znalecký ústav zabezpečiť potrebné materiály aj vlastným úsilím z dostupných zdrojov a nie len
od objednávateľa. Je nepochybné, že ak by znalecký ústav vychádzal napríklad aj z nájomných zmlúv,
ktoré sú zverejnené v centrálnom registri zmlúv, ktoré žalovaný v priebehu rokov 2013 - 2016 uzatvoril,

kde sa cena nájmu pohybuje v rozmedzí od 0,40 eura/m2/rok až po 1,008 eura/m2/rok, tak by výsledná
suma bola nižšia. Vyššie uvedené sa vzťahuje aj na znalecký posudok č. X, vypracovaný znalcom K..
X. I., Z... Navyše pozemky, ktoré boli znalcami porovnávané majú charakter prevažne zastavaných
plôch, na ktorých sa nachádzajú diaľničné privádzače, parkovacie plochy, cesty resp. pozemky pod
križovatkami, zariadenia komunikačnej siete, pričom využitie a hodnota týchto pozemkov je nepochybne

vyššia ako využitie a hodnota pozemkov, na ktorých sa nachádza vodná stavba (umelé koryto). Ak
by však aj táto stavba neexistovala, stále sa bude na týchto pozemkoch nachádzať vodný tok, čo má
nepochybne vplyv na stanovenie hodnoty pozemku a možnosti jeho využitia. Nakoniec je potrebné
dodať, že právnemu predchodcovi žalobkyne bolo za obdobie od 06.03.2013 do 04.02.2014 právoplatné
priznané bezdôvodné obohatenie za užívanie sporných nehnuteľností vo výške 1,24 eura/m2 za rok,

pričom táto suma je zjavne nižšia ako v žalobkyňou predložených znaleckých posudkoch.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie vychádza z hodnoty nájmu z hodnoty nájmu 4,285
eura/m2 za roky 2015 a 2016 a za rok 2017 vo výške 3,87 eura/m2, a preto pokiaľ ide o vydanie
bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností parc. V.-X. Č.. XXX/X, kat. úz. T. o výmere 299 m2,

parc. V.-X. Č.. XXX, kat. úz. T. o výmere 117,5 m2, spolu 416,5 m2 za obdobie od 11.08.2015 (vrátane)
do 10.08.2017 (vrátane), t.j. za 731 dní, súd priznal žalobcovi nárok vo výške 3.469,16 eura a parc. XXX
o výmere 188 m2 a č. XXX/X o výmere 16,50 m2 za obdobie od 11.08.2015 (vrátane) do 10.08.2017
(vrátane), t.j.731 dní, nárok vo výške 1.833,33 eura, spolu 5.302,49 eura. Súd preto zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 5302,49 eura a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

8. Dlh, vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym
predpisom, alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto
prípade žalovaný, podľa § 563 OZ povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považoval doručenie žaloby žalovanému, a

preto sa nasledujúci deň dostal žalovaný do omeškania. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie
zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.302,49 eura od 10.10.2017 až do
zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

9. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci

úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa bola úspešná v časti zaplatenia sumy 5.302,49 eura zo
sumy 13.429,01 eura, t.j. v rozsahu 39,49 % a žalovaný vo zvyšných 60,51 %. Úspech žalovaného, ktorý
prevyšuje úspech žalobkyne, je 21,02 %. Súd preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov konaniav rozsahu 21,02 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania nebola žalobkyňou
tvrdená a v zmysle § 257 CSP ani zo spisu nevyplynula.

10. Žalovaný v konaní namietal aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu strán. K tomu súd prvej inštancie
uvádza, že súdy sa už v konaní 12C/79/2011 a 36C/45/2008 zaoberali aktívnom a pasívnou vecnou
legitimáciou právneho predchodcu žalobkyne a žalovaného, kde zhodne dospeli k záveru o ich vecnej
legitimáciu, keďže žalobám čiastočne vyhoveli a rozsudky nadobudli právoplatnosť. Ak by súd opätovne

preskúmaval ich vecnú legitimáciu, o ktorej už bolo rozhodnuté, bola by popretá zásada právnej istoty
ako súčasť práva na spravodlivý proces.

11. Navyše pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu, tak podľa nálezu Ústavného súdu ČR zo dňa
01.02.2006 sp. zn. I. ÚS 84/05: „Právní názor, že ústavní předpis sám o sobě vede k zániku (potlačení)
vlastnického práva, je neudržitelný, a to dokonce i ve světle právního režimu totalitního státu z doby před

rokem 1989. Ústavní předpis sám o sobě není s to zasáhnout do konkrétních individuelních vlastnických
vztahů, ale jako takový představuje toliko (ústavní) podklad pro následné rozhodnutí (ať již soudní,
správní či jiné), jímž by v intencích prováděcího zákona vlastnické vztahy mohly být změněny (viz nález
Ústavního soudu ze dne 18. května 2000, sp. zn. III. ÚS 307/99). Ústavní předpis sám o sobě není s to
zasáhnout do konkrétních individuelních vlastnických vztahů, ale jako takový představuje toliko (ústavní)

podklad pro následné (správní) rozhodnutí, jímž by v intencích prováděcího zákona vlastnické vztahy k
následně zavodněným pozemkům jako individuálním správním aktem mohly být změněny.“ Ak je teda
právne neudržateľné, aby ústavný zákon privodil zánik vlastníckeho práva, o to viac samotný zákon
nemôže spôsobiť zánik vlastníckeho práva.

12. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného súd prvej inštancie poukazuje na rozsudok
Okresného súdu Prešov zo dňa 05.04.2018, sp. zn. 9 C 37/2016, ktorý uviedol: „Pre úplnosť sa súd
vyjadrí ešte k pasívnej vecnej legitimácii žalovaného, ktorá je daná. Podľa § 6 ods.2 zákona o štátnom
podniku č. 111/1990 Zb. - Podnik koná v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje podľa odseku 1, v
konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne je oprávnený konať v mene štátu vo veciach, ak

vlastnícke právo štátu je sporné. Otázka postavenia štátneho podniku v súdnom konaní bola riešená k
dôvodovej správe k novele O.s.p. č. 273/2007 Z. z. - Od konania v mene štátu niektorou zložkou štátu na
súde podľa § 21 ods. 1 treba odlišovať stav, keď nie štát, ale priamo zložka podľa osobitného predpisu je
účastníkom konania. V uvedených prípadoch bude vecne legitimovanou osobou a účastníkom konania
samotná zložka štátu. Označenie štátu popri zložke štátu v týchto prípadoch (napríklad SR - štátny

podnik .......) je nadbytočné. V praxi takto napríklad pretrváva nejednotnosť označovania štátneho
podniku. Podľa § 6 ods. 1 zákona 111/1990 Zb. o štátnom podniku "veci, s ktorými podnik hospodári sú
v štátnom vlastníctve." To mnohokrát evokuje v účastníkoch konania uvádzať pri označovaní štátneho
podniku aj štát, napríklad "SR - LESY Slovenskej republiky, štátny podnik." To však je nadbytočné,
pretože podľa § 5 ods. 1 zákona o štátnom podniku "podnik je právnickou osobou; vystupuje v právnych

vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov." Tu je vidno rozdiel oproti
správe majetku štátu, kedy správca vykonáva právne úkony v mene štátu.“ Súd sa s týmto v celom
rozsahu stotožňuje.

13. Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie včas obe strany sporu. Žalovaný podal odvolanie z

dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/, h/ CSP, a to v celom rozsahu proti všetkým
trom výrokom napadnutého rozsudku, keď mal dôvodné pochybnosti ako o aktívnej vecnej legitimácie
žalobkyne, tak aj o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného, pričom k aktívnej vecnej legitimácii uviedol,
že dotknuté nehnuteľnosti boli zabraté na reguláciu vodného toku a sú reálne terénne súčasťou
vodohospodársky významného vodného toku, pričom sa v rozsahu sporných parciel jedná o upravený

vodný tok. Ako vyplýva aj z konštantnej judikatúry, vlastnícke právo k vodnému vyplýva priamo z Ústavy,
a to čl. 10 ods. 1 Ústavy ČSSR č. 100/1960 Zb., na ktorú nadviazal aj čl. 4 Ústavy SR č. 460/1992
Zb., ako aj ustanovení § 31 a § 32 pôvodného zákona č. 138/1973 Zb. v nadväznosti na ustanovenie
§ 43 súčasného zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, pričom zápis v katastri nehnuteľnosti má len
evidenčný charakter a tento zápis nemusí byť s ohľadom na vymedzenie vlastníctva k vodným tokom,

v danom prípade hodnoverný. Sporné nehnuteľnosti tvoria umelé vodné koryto vodného toku, pričom s
účinnosťou zákona č. 138/1973 Zb. o vodách, sa korytá vodných tokov stali ex lege majetkom štátu, a to
v zmysle ustanovení čl. 10 ods. 1 Ústavy ČSSR č. 100/1960 Zb. v spojení s § 31 zákona č. 138/1973 Zb.
o vodách. Žalovaný zastával právny názor, že v danom prípade mohlo v minulosti dôjsť k legitímnemuprechodu vlastníckeho práva na štát, aj napriek argumentácii súdu prvej inštancie s poukazom na českú
judikatúru, ktorá nie je pre slovenské súdy záväzná.

14. Pokiaľ ide o otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, tento zastával tiež právny názor, že
subjektom, ktorý by sa mal hypoteticky bezdôvodne obohacovať, by mala byť Slovenská republika a
nie správca vodných tokov, a teda je daný nedostatok tejto pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. V
tejto súvislosti dal do pozornosti právnu úpravu ustanovení § 5 a § 6 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom
podniku v znení neskorších predpisov, z ktorých je možné vyvodiť záver o nedostatku takejto vecnej

legitimácie, nakoľko § 5 ods. 1 síce ustanovuje, že podnik vystupuje v právnych vzťahoch takisto vo
svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov, avšak v ustanovení § 6 ods. 2 zákona
dodáva, že podnik koná v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje podľa ods. 1 v konaní pred súdom a
orgánmi verejnej správy a obdobne je oprávnený konať v mene štátu vo veciach, ak vlastnícke právo
štátu je sporné. Bez toho, aby bola označená skutočná strana sporu, ktorou je štát, a teda Slovenská
republika, označenie strany sporu je nesprávne, keďže správca nekonal pred súdmi vo vlastnom mene,

ale v mene štátu, nositeľom vecnej legitimácie by mal byť samotný štát.

15. S poukazom na ustanovenie § 21 OSP odvolateľ uviedol, že predmetné ustanovenie dnes už je
prekonané novou právnou normou, avšak už v tomto čase sa dôsledne rozlišovalo medzi právnym
režimom vecnej legitimácie v zmysle zákona č. 278/1993 Zb. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva,

že gramatický výklad je v tomto smere relevantný vo vzťahu k určeniu vecnej legitimácie takýchto
účastníkov, resp. strán sporu. Ak správca majetku nekoná vo vlastnom mene, ale v mene štátu má s
poukazom na uvedené v konaní pred súdom vecnú legitimáciu štát a nie správca jeho majetku.

16. Zároveň žalovaný považoval za nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie, v ktorom mu priznal

21,02 % náhrady trov konania a vzhľadom na skutočnosť, že tento je priamo závislý od rozhodnutia
súdu vo veci samej, ktorého správnosť napadol podaným odvolaním.

17.Vrámcisvojhoodvolaciehonávrhužalovanýnavrhol,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancie
čo do výrokoch II., III., IV. (výrok IV. neexistuje - pozn. odvolacieho súdu) zmenil a žalobu zamietol a

priznal žalovaného voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.

18. Žalobkyňa podaným odvolaním napadla výroky II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP.

19. Podľa názoru žalobkyne na posudzovanú vec už nedopadá rozhodnutie Okresného súdu Prešov, č.
k. 12C/79/2011-326 zo dňa 18.03.2014, týkajúce sa právneho predchodcu žalobkyne a žalovaného, z
ktorého vyplýva, že predchodcovi žalobkyne bolo súdom priznané bezdôvodné obohatenie za užívanie
sporných nehnuteľností za obdobie o. i. od 06.03.2013 do 04.02.2014 vo výške 1,24 eur/m2/pozemok/
rok na základe znaleckého posudku č. XXX/XXXX K.. H.E. V., keďže tento znalecký posudok aj

keď bol vypracovaný porovnávacou metódou vychádzal aj z vyjadrení realitných kancelárii, v ktorých
realitné kancelárie vychádzali zo skutočností, že cez sporné pozemky tečie vodný tok a potom z
tohto aj vychádzala nimi uvedená VŠH nájmu pozemkov v období od 01.03.2009 do 01.03.2001 a
od 05.03.2011 do 05.03.2013. Ak by sme sa teda stotožnili s takto stanovenou VŠH nájmu, ktorá
vychádzala že pozemok je na iný účel ako na umiestnenie vodného toku nevyužiteľný, žalovaný by bol

vlastne zvýhodnený tým, že na pozemku právneho predchodcu žalobkyne postavil v minulosti bez jeho
súhlasu neoprávnenú stavbu. Vo vzťahu k hodnote nájmu 4.285 eur/m2/pozemok/rok, z ktorej súd pri
rozhodovaní vychádzal, považuje žalobkyňa za potrebné uviesť, že táto suma vychádza zo znaleckého
posudku č. X/XXXX, vypracovaného K.. H. L., Z.., na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXXX - pozemok V.-X. Č.. XXX/XXX - orná pôda o výmere 1.296 m2, kat. úz.

T., pričom je potrebné zdôrazniť, že oceňovaná parcela V.-X. Č.. XXX/XXX nie je predmetom tohto
konania. Túto skutočnosť skonštatoval samotný súd v 25. bode napadaného rozsudku, napriek tomu sa
pri rozhodovaní opieral práve o znalecký posudok č. X/XXXX. Čo sa týka hodnoty nájmu nehnuteľností,
z ktorej súd vychádzal, vo výške 3,87 eur/m2/pozemok/rok za rok 2017 v zmysle znaleckého posudku
č. XXX/XXXX vypracovaného znalcom K.. R. Y., je nutné poznamenať, že týmto znaleckým posudkom

znalec ocenil iba jednu zo štyroch parciel vo vlastníctve žalobkyne, ktorých užívanie je predmetom sporu
v tomto konaní, a to parc. V.-X. Č.. XXX - orná pôda o výmere 235 m2, nachádzajúca sa v kat. úz.
T.. Pričom ostatné parcely, ktoré boli predmetom tohto znaleckého posudku, sú vo vlastníctve iných
fyzických osôb, tzn. nie vo vlastníctve žalobkyne a žalobkyňa sa vo vzťahu k týmto pozemkom žiadnejnáhrady voči žalovanému ani nedomáha. Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX znalec K.. Y. určil VŠH
nájmu 14-tich pozemkov v dvoch katastrálnych územiach, pričom znalec vychádzal pri výpočte nájmu
iba z troch nájomných zmlúv (pre jedno kat. územie), v ktorých alebo bola výška nájmu stanovená na

základe VZN mesta T. č. X/XXXX alebo ak sa jednalo o prenájom pozemkov zo strany mesta. Pričom
ani v týchto prípadoch o žiadny z pozemkov, ktoré mesto prenajalo tretím osobám, neprebiehala voľná
súťaž, keďže prenajímatelia si nemali možnosť vybrať iného zmluvného partnera, ako práve jedného
konkrétneho, a to mesto T.. S poukazom na uvedené skutočnosti má žalobkyňa za to, že nájomné
zmluvy, na základe ktorých bol vypracovaný ZP č. XXX/XXXX znalcom K.. Y., nezodpovedajú obvyklému

(tržnému) nájomnému v žalovanom období v danom mieste a čase. Vyššie uvedený znalecký posudok je
však aj nepreskúmateľný, keďže ani jedna z nájomných zmlúv z ktorých znalec pri stanovení VŠH nájmu
porovnávacoumetódouvychádzal,niejekompletná-celá.Zvyššieuvedenýchskutočnostítedavyplýva,
že v tomto konaní boli na preukázanie výšky nájmu - uplatneného nároku iba zo strany žalobkyne
predložené také znalecké posudky, a to Technickej univerzity v Košiciach č. XX a č. XX, ktoré sa
týkali všetkých pozemkov, ktorých užívanie je predmetom sporu a ktoré sú vypracované jedným z troch

znaleckých ústavov v SR v odbore Stavebníctvo, a to Znalecký ústav Technickej univerzity v Košiciach,
ktorý je podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. špecializované vedecké odborné pracovisko,
ktoré plní funkciu rezortného a metodického centra v oblasti znaleckej činnosti zapísanej v zozname a
že znalecký ústav vykonáva znaleckú činnosť v obzvlášť obtiažnych prípadoch vyžadujúcich osobitné
vedecké posúdenie. V tejto súvislosti žalobkyňa dodala, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho

súdu SR platí, že je potrebné rozlišovať medzi znalcom - fyzickou osobou a znaleckým ústavom, a
to z dôvodu, že každý znalecký ústav má špecifické postavenie, keďže má zákonom ustanovené, že
je špecializované vedecké a odborné pracovisko… rezortné a metodické centrum v oblasti znaleckej
činnosti a preto v hierarchii znalcov má znalecký ústav nepochybne osobitné postavenie - vyššie a
odbornejšie ako znalec - fyzická osoba. Žalobkyňa naďalej zastáva názor, že ňou predložený znalecký

posudok Technickej univerzity v Košiciach č. XX zo dňa 06.07.2016, č. XX zo dňa 25.05.2017 a taktiež
aj znalecký posudok č. X zo dňa 24.07.2018 vypracovaný K.. X. I., Z.., relevantne zdôvodňujú výšku
žalobou uplatneného nároku, nakoľko VŠH, tak ako je v týchto znaleckých posudkoch vypočítaná, je v
súlade s vyhláškou č. 213/2017 Z. z., ktorou sa novelizovala príloha č. 3, časť E vyhlášky č. 492/2004
Z. z., podľa ktorej: „Pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku na účely vyporiadania vlastníckych

práv k pozemku medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku sa pri hodnotení redukujúcich faktorov
neprihliada na záťaže spôsobené vlastníkom stavby (napríklad stavba na cudzom pozemku a pod.).“ Z
uvedeného teda podľa žalobkyne vyplýva, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil znalecké posudky
vypracované Technickou univerzitou v Košiciach a K.. X. I., Z.. Ako neobjektívne, keďže práve naopak,
tieto boli vypracované na základe zmlúv, ktoré boli dosiahnuté na trhu pri voľnej súťaži pri prenájme

porovnateľných pozemkov, pričom znalci pri výpočte všeobecnej hodnoty nájmu postupovali správne,
keď na ohodnocované pozemky nazerali ako na pozemky nezaťažené stavbami.

20. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu ČR vo veciach
28Cdo 2359/2012, 28Cdo 946/2013 s tým, že z vyššie uvedených rozhodnutí ako aj z ďalšej judikatúry

týkajúcej sa vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov bez právneho dôvodu vyplýva,
že obohatený je povinný vydať bezdôvodné obohatenie vo výške akú by musel vynaložiť ak by si chcel v
danom mieste a čase podobný pozemok prenajať. To však znamená, že sa musí jednať o nezastavaný
pozemok.

21. Rovnako mala žalobkyňa za to, že v danom prípade, pokiaľ sa týka náhrady trov konania je potrebné
použiť vyslovenie § 255 ods. 1 CSP, teda je potrebné postupovať na základe zásady úspechu vo veci,
nakoľko v danom prípade výška žalovaného plnenia v plnej miere závisí od znaleckého posudku. V
týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou
uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie

výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Žalobkyňa má teda za to, že súd prvej
inštancie pri rozhodovaní o trovách konania nesprávne právne posúdil vec, keď náhradu trov konania
posúdil podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, pričom na danú vec je potrebné aplikovať ustanovenie §
255 ods. 1 CSP vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu a
požadované finančné plnenie záviselo od znaleckého posudku.

22. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok vo výrokoch II. a III. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.23. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že sa s ním v celom rozsahu
nestotožňuje, nakoľko súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí posúdil námietky žalovaného
spočívajúce v nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ako aj nedostatku vecnej aktívnej

legitimácie žalobkyne a ich posúdenie následne náležite odôvodnil v napádanom rozsudku. Ďalej
poukázala na skutkovo aj právne totožné veci vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
12C/79/2011 a 36C/45/2008 jej právneho predchodcu, kde sa súdy zaoberali aktívnou a pasívnou
legitimáciou strán, kde zhodne dospeli k záveru o ich vecnej legitimácii. Ak by teda súd opätovne
preskúmaval vecnú legitimáciu strán sporu, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola by popretá

zásada právnej istoty ako súčasť práva na spravodlivý proces a rovnako tak aj zásada legitímneho
očakávania.

24. Na základe uvedeného mala žalobkyňa za to, že odvolacieho dôvody uvedené žalovaným v
jeho odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie nemôžu privodiť žalovanému požadovanú zmenu
rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže sú založené na nesprávnej interpretácii právnych predpisov

v rozpore s ustálenou judikatúrou, a preto žalobkyňa žiadala odvolací súd, aby odvolaniu žalovaného
nevyhovel.

25. K uvedenému vyjadreniu žalobkyne žalovaný svoje vyjadrenie nepodal.

26. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“) vzhľadom na včas podané odvolanie
osobami oprávnenými (§ 359 v spojení s § 360 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle ustanovení vyplývajúcich z § 369 a § 380 CSP s nariadením
termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu ako aj na

internetovej stránke v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP a dospel k záveru, že odvolania strán sporu s
výnimkou odvolania žalobkyne proti výroku trovách konania nie sú dôvodné.

27. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

28. Podľa § 386 písm. b/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

29. Ust. § 359 CSP určuje subjektívnu podmienku prípustnosti odvolania tým, že právo podať odvolanie
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie zveruje strane sporu, nie však každej strane, ale citovaným
ustanovením priznáva toto právo len tej strane sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo rozhodnutí procesnej povahy, ktoré
znamená pre účastníka ujmu. Právo podať odvolanie nie je teda dané tej strane sporu, či tretej osobe (o
ktorej právach bolo napadnutým rozhodnutím prípadne rozhodované), v neprospech ktorej rozhodnutie
súdu nevyznelo, alebo ktorá týmto rozhodnutím nebola dotknutá na svojich právach. Posúdenie otázky,
či v odvolaní napadnutý výrok z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyznel v prospech alebo neprospech

odvolateľa,atedačitentojeoprávnenouosobounapodanieodvolania,alebočiodvolateľjerozhodnutím
súdu dotknutý na svojich právach, prislúcha odvolaciemu súdu.

30. Odvolací súd má za to, že výrokom, ktorým súd žalobu čiastočne nebol žalovaný nijako dotknutý
na svojich právach, tento nie je v zmysle § 359 CSP subjektom, ktorý bol napadnutým rozhodnutím

dotknutý a preto, že nie je oprávnený podať odvolanie voči napadnutému výroku, odvolací súd podľa §
386 písm. b/ CSP jeho odvolanie odmietol ako podané neoprávnenou osobou bez toho, aby sa zaoberal
vecnou správnosťou rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti.

31. Tak ako to už uviedol odvolací súd vyššie, je pri svojom rozhodovaní viazaný rozsahom a

dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), čím sa obmedzuje preskúmavacia právomoc odvolacieho súdu
maximálne na tento rozsah a dôvody vymedzené v odvolaní s tým, že dôvody odvolania sú námietky
uvedené odvolateľom podľa ust. § 365 a § 366 CSP.

32. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaním namietanom nesprávnom právnom posúdení bolo zistiť, či

súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym
právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy,
ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.33. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom ako aj právnym posúdením dôvodnosti podaného nároku odvolací súd konštatuje, že súd

prvej inštancie správne zistil skutkový stav, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie. K zásadným odvolacím
námietkam strán sporu patrili u žalovaného nedostatok aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán sporu
a u oboch strán nesprávne skutkové zistenia, pokiaľ sa týka výšky priznanej náhrady bezdôvodného
obohatenia. Ak súd prvej inštancie správne vychádzal z náležitého zistenia skutkového stavu, s tým,

že žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti parc. V.-X. Č..
XXX/X, XXX, XXX,XXX/X za obdobie od 11.08.2015 do 10.08.2017 u parciel č. XXX/X E. XXX a do
10.08.2017 u parciel č. XXX E. XXX. Súd prvej inštancie vychádzal z hodnoty nájmu vo výške 4.285,-
eur/m2 za rok 2015, 2016 a 3,87 eur/m2 za rok 2017. Uvedenú hodnotu nájmu odvolací súd v zhode
s názorom súdu prvej inštancie taktiež považoval za primeranú, keď súd prvej inštancie sa náležite
vysporiadal s priloženými listinnými dôkazmi týkajúcimi sa stanovenia hodnoty nájmu, ktoré dôkazy

náležite vyhodnotil v súlade so zásadami voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ustanovenia §
191 ods. 1 CSP. Uvedená zásada vychádza z ústavného princípu nezávislosti súdov a znamená, že
záver, ku ktorému sudca dospeje pri vykonaní dôkazov z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti, tak
rozhodnutie je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Vyplývaj
aj z čl. 15 základných princípov CSP. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu však neznamená ľubovôľu

súdu pri hodnotení dôkazov, jeho hodnotiaca úloha musí zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí
vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a ako aj musieť byť preskúmateľná. Podľa názoru
odvolacieho súdu súd prvej inštancie náležite v zhode aj s ústavnou judikatúrou vyhodnotil dokazovanie
za účelom zistenia všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov vo vlastníctve žalobkyne za žalované obdobie,
keď správne neakceptoval znalecký posudok vypracovaný Technickou univerzitou v Košiciach, ktorý

vychádzal iba zo zmlúv predložených žalobkyňou, pričom žalovaný ako štátna organizácia ako aj iné
obdobné štátne organizácie musia evidovať všetky zmluvy v centrálnom registri zmlúv, a teda nič
nebránilo tomuto znaleckému ústavu alebo aj inej znaleckej organizácii zabezpečiť potrebné nájomné
zmluvy za požadované obdobie v dostatočnom množstve, aj ak by mu mal ustáliť priemernú cenu
nájmu pozemku v danej lokalite za žalovaného obdobie. Rovnaké závery sú aplikovateľné aj na

znalecký posudok vypracovaný K.. X. I., Z.., navyše vo väčšine u tejto znaleckej organizácie alebo tohto
znalca sa jednalo o zmluvy uzatvorené na nájom pozemkov nachádzajúcich sa pod líniovými stavbami,
parkovacími plochami, resp. inými zastavanými plochami, kde správne súd prvej inštancie konštatoval,
že nepochybne hodnotou týchto nehnuteľností, a teda hodnota aj nájmu týchto nehnuteľností je vyššia
ako hodnota nájmu nehnuteľností, na ktorých sa nachádza umelé vodné koryto. Ak by aj táto stavba

neexistovala, nachádzal by sa na týchto pozemkoch neregulový vodný tok, čo má obdobný vplyv na
hodnotu cien nájmu pozemkov, ktoré sa nachádzajú pod týmto vodným tokom.

34. Za nedôvodnú preto považoval odvolací súd podanú námietku žalobkyňou týkajúcu sa arbitrárnosti
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnuté uznesenie spĺňa

náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, je jasné, zrozumiteľné, najmä preskúmateľné.
Súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal so zisteným skutkovým stavom, jednotlivé dôkazy vyhodnotil
v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcich z ustanovenia § 191 ods. 1 a v súlade
s princípom právnej istoty vplývajúcim z čl. 2 základných princípov CSP. Vzhľadom na iné rozhodnutie
všeobecného súdu v obdobnej veci týkajúcej sa strán sporu za iné obdobie uplatneného nároku a z titulu

bezdôvodného obohatenia, vo veci správne rozhodol ako aj správne vec posúdil.

35. Na zdôraznenie vyššie uvedených úvah odvolací súd uvádza, že znaleckým ústavom Technickej
univerzity v Košiciach, na ktorý poukazovala žalobkyňa vo svojom odvolaní s tým, že mal z neho
súd prvej inštancie vychádzať, nedošlo pri použití porovnávacej metódy k zohľadneniu odlišnosti

porovnávaných pozemkov a ohodnocovaných pozemkov, pokiaľ sa týka druhu pozemku, jeho polohe,
využití, ale do porovnávania boli vybraté pozemky, ktoré nemali ani podobné vlastnosti s pozemkami,
za ktoré žiadala žalobkyňa vydať bezdôvodné obohatenie. Je nepochybné, že pri určovaní všeobecnej
hodnoty týchto pozemkov a hodnoty nájmu týchto pozemkov treba vychádzať z trhových cien, kde
naviac pokiaľ sa týka žalobkyňou predložených zmlúv k tomuto znaleckému dokazovaniu vychádzal

znalecký ústav z hornej hranice úrovne nájomného v danom katastrálnom území. Preto pokiaľ súd
vychádzal zo znaleckého posudku K.. L. vypracovaného v inom konaní, ktorý však vychádzal z hodnoty
nájmu porovnateľných pozemkov v identickej lokalite, bola takto stanovená všeobecná hodnota nájmu
primeraná a objektívna v porovnaní s hodnotu tak ako to stanovil znalecký ústav. Naviac znalec K..L. pri porovnávacej metóde vychádzal z rôznych zmlúv s rôznymi verejnoprávnymi subjektmi, t. j. so
subjektamiodlišnýmiodžalovaného,ktoréboliuzatvorenézarovnakýchtrhovýchpodmienokakosinými
neštátnymi subjektmi a výška plnenia vychádzala striktne zo znaleckého posúdenia, čo má relevanciu

pokiaľ sa týka objektivity týchto voľných vzťahov.

36. Vyššie uvedený záver nie je v rozpore ani s judikatúrou, ktorú uvádzala žalobkyňa v podanom
odvolaní, kde zmluvy zohľadňovali trhovú hodnotu nájmu v danom mieste, čase a období, s tým, že
žalobkyňa nijako konkrétne nešpecifikovala, ktorá z týchto zmlúv je nesprávna, resp. prečo je posudok

K.. L. nesprávny, kde naviac aj nájomné zmluvy, ktoré sa týkajú priamo pozemkov pod vodnými tokmi,
pokiaľ sa týka stanovenia výšky nájmu, neprekračujú hodnotu stanovenú K.. L., pričom tieto hodnoty
stanovil na základe žiadosti vlastníkov týchto pozemkov, po jej akceptácii správcom vodného toku.
Znalec L. ako aj znalec Y. vychádzali výlučne z pozemkov, ku ktorým došlo k uzatvoreniu nájomných
zmlúv, na základe vzájomného konsenzu správcu vodného toku s vlastníkom pozemku, pričom v konaní
nevyšla najavo žiadna okolnosť, z ktorej by vyplývalo, že majitelia pozemkov boli nútení za správcom

toku stanovenú hodnotu tieto pozemky prenajať, resp. žeby tieto pozemky nemohli prenajať inému
subjektu ako správcovi vodného toku.

37. Záverom preto môžeme konštatovať, že znalecký posudok Technickej univerzity v Košiciach
pre porovnanie berie do úvahy nájomné zmluvy uzatvárané inými subjektmi na priestory majúce

charakter nebytových priestorov, komunikácii, zväčša sa priamo nachádzajúcich v zastavanom území
obce. Z týchto porovnávaní zmlúv nevyplýva, žeby znalecký ústav bral do úvahy situáciu, o ktorú sa
jedná v prejednávanej veci, keď nevychádzal ani z jednej zmluvy týkajúcej sa prenájmu pozemku,
po ktorej preteká vodný tok, pričom v znaleckých posudok, na ktoré poukazoval žalovaný, resp. s
ním predložených nájomných zmlúv vyplýva, že tieto sa priamo týkajú identických parciel rovnakého

druhu nachádzajúcich sa pod alebo pri vodných zdrojoch v intraviláne a ktoré nie sú zastavané.
Výška bezdôvodného obohatenia získaného žalovaným na úkor žalobkyne má podľa odvolacieho
súdu predstavovať sumu, za ktorú by si mohol prenajať pozemok za účelom vedenia vodného toku,
keď žalobkyňa vo svojej žalobe nepreukázala, že parcely vlastnícky jej patriace, na ktorých je vodný
tok, ktorý spravuje žalovaný, je podľa územnoplánovacej dokumentácii môže slúžiť na iné využitie.

Podľa rozhodnutia NS SR, sp. zn. 8Cdo 186/2018 v súdnej praxi boli riešené viacero prípady vydania
bezdôvodného obohatenia titulom užívania cudzej nehnuteľnosti (pozemku) bez nájomnej zmluvy, či
iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného užívaním
cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným v danom mieste a čase na
užívanie veci i s prihliadnutím na druh právneho dôvody (zmluvného typu alebo vecného práva v cudzej

veci), ktorým sa spravidla zakladá právo užívania vzhľadom na jeho obsah a spôsob, najčastejšie ide
o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol
nájomca povinný platiť za normálnych okolností ak vec užíva na základe platnej nájomnej zmluvy.
Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba stíha vlastníka stavby bez
ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Z rovnakých dôvodov nie je podstatné

ani to, či a prípadne komu prináša užívanie stavby zisk. Poskytnuté plnenie je plnením bez právneho
dôvodu a bezdôvodne sa teda obohatil ten, kto je vlastníkom stavby na cudzom pozemku a nie napr.
jej nájomca. Je potrebné si uvedomiť, že pod užívaním cudzieho pozemku je potrebné v tomto prípade
chápať jeho zastavanie cudzou stavbou (nie užívanie samotnej stavby). Pozemok žalobkyne bol teda
(bez právneho dôvodu) užívaný tým, že mal na ňom žalovaný umiestnenú svoju stavbu a nie tým ako

a kým bola táto stavba užívaná.

38. K námietke žalovaného pokiaľ sa týka aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán sporu odvolací
súd nie len že poukazuje na ustálenú a konštantnú rozhodovaciu prax už od platnosti predchádzajúceho
procesného predpisu - občianskeho súdneho poriadku s tým, že s poukazom na § 6 ods. 2 zákona o

štátnom podniku č. 111/1990 Zb. otázka o postavenie štátneho podniku v súdnom konaní bola riešená v
dôvodovej správe k novele OSP č. 273/2007 Z. z. Od konania v mene štátu niektorou zložkou štátu na
súde podľa § 21 ods. 1 treba rozlišovať stav kedy nie štát ale priamo zložka podľa osobitného predpisu je
účastníkom konania. V uvedených prípadoch bude vecne legitimovanou osobou a účastníkom konania
samotná zložka štátu. Označenie štátu popri zložke štátu v týchto prípadoch je nadbytočné. V praxi

takto pretrváva nejednotnosť označenia štátneho podniku. V § 6 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb., veci s
ktorými podnik hospodári sú v štátnom vlastníctve. To mnoho krát evokuje účastníkov konania uvádzať
pri označovaní štátneho podniku aj štát, to je však nadbytočné, pretože podľa § 5 ods. 1 zákona o
štátnom podniku je podnik právnickou osobou vystupujúcou v právnych vzťahoch vo svojom mene anesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Tu je vidno rozdiel oproti správne majetku štátu, kde
správca vykonáva právne úkony v mene štátu. Pasívna vecná legitimácia žalovaného je preto aj podľa
odvolacieho súdu v prejednávanej veci daná.

39. V prejednávanej veci bolo nesporné, že dotknuté parcely vo vlastníctve žalobkyne sú parcelami,
po ktorých preteká vodný tok spravovaný žalovaným. Vecná aktívna legitimácia žalobkynebola tak
bezpečnezistenástým,žeužvkonanívedenomnaOkresnomsúdePrešovpodsp.zn.9C/37/2016bola
bezpečne ustálená aktívna legitimácia právnych predchodcov žalobkyne, ktorí v prípade vodnej stavby

úpravy koryta a rieky L. a úprava H. neboli upovedomení o zamýšľaných stavbách ani neboli súčasťou
(správneho) konania, v ktorom mohli námietky plynúce z ich vlastníctva dotknutých pozemkov uplatniť.
Ani právnym predchodcom a ani žalobkyni vlastníctvo k uvedeným pozemkom nebolo (vyvlastnením)
odňaté a stavby vodného diela, úpravy rieky koryta L. a úpravy H. boli na ich pozemkoch postavené
bez ich súhlasu, teda v rozpore so zákonom. Napokon skutočnosť, že nedošlo k akémukoľvek odňatiu
vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobkyne k dotknutým pozemkom, na ktorých sa nachádzajú

tieto vodné stavby, preukazuje aj dedičské konanie, ktoré skončilo právoplatným rozhodnutím, z ktorého
vyplýva vlastnícke právo žalobkyne k týmto pozemkom.

40. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu ČR vo veci 33Odo 23/2002. V
danom prípade ide nesporne o konanie, kde je parcela vo vlastníctve žalobkyne neoprávnene užívaná

Slovenskou republikou, v mene ktorej správu vodných tokov vykonáva žalovaný tým, že po týchto
parcelách tečie vodný tok, pričom vodné toky sú vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky. Takto
stanovená aktívna a pasívna vecná legitimácia je preto nesporná a vyplýva, tak ako to uviedol odvolací
súd vyššie, z ustálenej rozhodovacej praxe, nielen najvyšších súdnych autorít, ale aj súdov nižšej
inštancie.

41. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Žalobkyňa v spore preukázala, že je
vlastníčkou sporných nehnuteľností za obdobie uplatneného nároku z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam s tým, že táto skutočnosť nebola v spore ani sporná
a vyplýva aj z predložených listinných dôkazov (listov vlastníctva, dedičských rozhodnutí). Vo vzťahu

k pasívnej vecnej legitimácii žalovaného odvolací súd uvádza, že tá je daná, a to v zmysle § 6 ods.
1, 2 v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb.,. Označenie žalovaného je v súlade so zápisom v
obchodnom registri a v súlade aj s o značením v zmysle § 135 ods. 2 CSP. Nedôvodnosť vznesenej
námietky nedostatku vecnej legitimácie žalovaným súdy už opakovane posudzovali s tým, že dospeli k
záveru, že pasívna legitimácia žalovaného ako štátneho podniku, správcu vodného toku je daná.

42. Z týchto dôvodoch odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo veci samej ako vo veci správny
v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1, 2 CSP. Odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým bola žaloba
v prevyšujúcej časti zamietnutá, odvolací súd považoval za odvolanie podané neoprávnenou osobou
v zmysle § 359 CSP, podľa ktorého platí, že odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané. Namietaný zamietavý výrok žalovaným nebol v jeho neprospech. Z tohto dôvodu
odvolací súd v zmysle § 386 písm. b/ CSP odmietol odvolanie žalovaného proti zamietavému výroku
ako podané neoprávnenou osobou.

43. Odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie ohľadom náhrady trov konania, na ktoré

bola zaviazaná žalobkyňa žalovanému, keď súd prvej inštancie vychádzal v zmysle ustanovenia §
255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP z miery úspechu strán v spore. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci II. ÚS 399/2019 zo dňa
26.05.2020, kde o. i. Ústavný súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove v obdobnej veci vedenej
pod č.k. 4Co/177/2018 z 30.07.2019, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý

rovnako rozhodol v zmysle zásady úspechu a zaviazal sťažovateľa k náhrade trov konania. Ústavný
súd vo svojom náleze o. i. konštatoval, že rozhodujúcim kritériom pri posudzovaní tejto veci je právna
zodpovednosť, či v danom prípade výška plnenia požadovaného sťažovateľom závislá od znaleckého
posudku, resp. od úvahy súdu, prípadne od oboch týchto faktorov alebo nie. Podľa názoru Ústavného
súdu treba dať k tejto otázke za pravdu sťažovateľovi, keď je preukázané, že všeobecné súdy pri

ustaľovaní výšky bezdôvodného obohatenia (pri ustanovení sumy na zapletanie ktorej bol žalovaný
zaviazaný) vychádzali z troch rozličných znaleckých posudkov, pričom dva z nich predložil sťažovateľ a
jeden zase žalovaný. Vo všetkých týchto znaleckých posudkoch bola výška bezdôvodného obohatenia
ustálená pomere výrazne odlišnými sumami. Na tomto základe napokon všeobecné súdy vlastnouúvahou dospeli k záveru, podľa ktorého za primeranú považovali takú výšku bezdôvodného obohatenia,
ktorú žalovaný uznal, a ktorá sa preto rozsahom územia stala nespornou. Je preto celkom zrejmé, že
meritórny rozsudok konania závisel od znaleckých posudkov ako aj (v konečnom dôsledku) od úvahy

všeobecných súdov.

44. Ústavný súd v tomto smere konštatoval, že krajský súd dospel k záveru o aplikácii ustanovenia § 255
ods. 2 CSP, čo znamená, že podľa jeho názoru v danom prípade výška plnenia nezávisle od znaleckého
posudku, resp. od úvahy súdu. Tým je v podstate daná odpoveď na to, prečo sa neprikláňal k pôvodnej

naznačenej možnosti posudzovať náhradu trov konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Z tohto
hľadiskapretopodľaÚstavnéhosúdunemožnohovoriťotom,žebysakrajskýsúdvkonečnomdôsledku
odklonil od vlastného skoršieho právneho názoru vysloveného v zrušujúcom uznesení. Zároveň treba
však poukázať na to, že krajský súd v odôvodnení konečného rozsudku nijako nevysvetlil, prečo bol toho
názoru, že v danom prípade výška plnenia požadovaného sťažovateľom nezávisí ani od znaleckého
posudku ani od úvahy súdu.

45. S poukazom na uvedené keď v prejednávanej veci rovnako ako tomu bolo vo veci, ktorá bola
predložená Ústavnému súdu záviselo rozhodnutie od znaleckého dokazovania a od úvahy súdu, keď
súd prvej inštancie odkazuje v odôvodnení svojho rozhodnutia na znalecké dokazovanie, pričom ani
nová právna úprava Civilného sporového poriadku nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechov v

konaníanárokunanáhradutrovvprípade,keďvýškaplneniajezávisláodznaleckéhoposudkualebood
úvahy súdu, pristúpil odvolací súd k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti o trovách
prvoinštančného konania. Napokon nebolo by celkom spravodlivé a v súlade so satisfakčnou funkciou
náhrad bezdôvodného obohatenia požadovať od žalobcu aby svoj nárok na vydanie bezdôvodného
obohateniapodcenilibapreto,abynemuselhradiťtrovykonania.Prirozhodovaníonáhradetrovkonania

v tomto prípade treba rozlíšiť čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie,
že do žalobkyňho práva bolo zasiahnuté, t. j. že sa na jeho úkor žalovaný bezdôvodne obohatil a výška
nemajetkovej ujmy je potom druhoradá a nadväzujúca. Z daného dôvodu preto už rovnako za aplikácii
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňa bola úspešná čo do základu
uplatnenéhonároku,apretománároknanáhradutrovkonaniaprvoinštančnéhoajodvolaciehovovýške

100 %, avšak len s prisúdenej istiny, t. j. nie zo sumy, ktorú si uplatnila v žalobnom návrhu, ale ktorú
jej priznal súd.

46. Rovnako je tomu tak aj v odvolacom konaní, kde odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením §
396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, tak že žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania

vo výške 100 % z prisúdenej istiny, kde rovnako bola žalobkyňa v rámci odvolacieho konania úspešná,
pokiaľsatýkavecisamej(žalovanýneuspelsosvojiminámietkamiaktívnejapasívnejlegitimácie),stým,
že pri výške tejto náhrady bude súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP vychádzať
z prisúdenej istiny.

47. Toto rozhodnutie vydal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).