Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. október 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoCsp/55/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417207363
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8417207363.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o.,
so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej:
U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX F. V., za účasti osobitného subjektu: Občianske združenie
Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, 949 11 Nitra, IČO: 42
205 735, o zaplatenie 936,90 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok
č.k. 8Csp/358/2017 -141 zo dňa 13.08.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti t.j. okrem výroku I. o zastavení konania voči žalovanému
v 2.) rade.

II. Žalovanej v 1.) rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu s tým, že o výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Osobitnému subjektu priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu s tým, že o výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom I. zastavil konanie voči
žalovanému v 2.) rade, výrokom II. zamietol žalobu voči žalovanej v 1.) rade, výrokom III. nepriznal
náhradu trov konania žalovanej v 1.) rade a výrokom IV. priznal osobitnému subjektu nárok na náhradu
trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 261 ods. 6, písm. d), § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2, § 504, §
506 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka; § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 9, §

54 ods. 1, 2, § 565 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“); § 1 ods. 2, § 7 ods. 1, §
9 ods. 2, § 11 ods.1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa; § 166 ods. 1, § 167a ods. 1, 3 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii;
§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“).

3. Skonštatoval, že žalobca podal 22.12.2017 žalobu, ktorou žiadal, aby súd prvej inštancie zaviazal
žalovaných v 1.) a 2.) rade spoločne a nerozdielne k zaplateniu sumy 936,90 Eur s prísl. a na náhradu

trov konania.

4. Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.06.2014 uzavrel so žalovanými ako spoludlžníkmi Zmluvu
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaným úver vo výške 1.450,-Eur. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver v 36 mesačných splátkach vo výške 53,25 Eur. Žalovaní sa dostali
do omeškania už pri splátke č. 4 a do okamžitej splatnosti zaplatili len sumu 513,10 Eur. Vzhľadom k
tomu, že žalovaní boli v omeškaní s úhradou splátky č. 9 o viac ako 3 mesiace, žalobca si uplatnil právo

veriteľa podľa § 565 OZ, t. j. okamžitú splatnosť úveru. Žalovaná suma vo výške 936,90 Eur predstavuje
nesplatenú sumu úveru (rozdiel medzi sumou poskytnutou žalovanému na účet 1.450,- Eur a sumou,
ktorú žalovaní uhradili 513,10 Eur). Keďže sú žalovaní v omeškaní s plnením peňažného dlhu uplatňuje
si aj úroky z omeškania.

5. Na výsluchu konanom dňa 23.03.2018 žalovaná v 1.) rade požiadala, aby súd prvej inštancie do
konania pribral osobitný subjekt občianske združenie, Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa
OFS, so sídlom Petzwalova 12, Nitra, IČO: 42 205 735. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa
05.04.2018 pribral do konania osobitný subjekt

6.Dňa26.04.2019sakonalopredbežnéprejednaniesporu,ktoréhosazúčastnillenzástupcaosobitného

subjektu. Na predbežnom prejednaní sporu sa neustanovil žalobca, ktorý je v konaní zastúpený právnym
zástupcom. Tento svoju účasť odôvodnil podaním doručeným prvoinštančnému súdu 09.04.2019, podľa
súdu prvej inštancie bez uvedenia vážnej okolnosti. Dňa 26.04.2019, rozsudkom č. k. 8Csp/358/2017
-60, na predbežnom prejednaní sporu bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie žalobcu, ktorým súd
prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Osobitnému subjektu

priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že
vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neprítomnosť na predbežnom prejednaní sporu neospravedlnil
vážnymi okolnosťami, ktoré by mu objektívne bránili v účasti na predbežnom prejednaní sporu, žalovaný
prostredníctvom zástupcu osobitného subjektu navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, mal
za preukázané, že boli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, tak ako to

predpokladá ust. § 278 CSP.

7. Voči rozsudku pre zmeškanie podal v zákonom stanovenej lehote dňa 11.06.2019 žalobca odvolanie.
Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 20.02.2020, č.k. 5Co/110/2019 -99 rozsudok pre zmeškanie
žalobcu z 26.04.2019, č. k. 8Csp/358/2017 -60 zrušil.

8. Uviedol, že na podklade vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom
ako veriteľom a žalovanými ako spoludlžníkmi bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 24.06.2014, teda spotrebiteľská zmluva, pre ktorú je charakteristické, že
spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za

zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto
podmienky individuálne ovplyvniť a takéto ustanovenia v zmluvách, spôsobujú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Uzatvorená zmluva je
nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad
je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z

05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch a v zmysle § 52 OZ.

9. Na základe vyššie uvedenej zmluvy žalobca poskytol žalovaným spotrebiteľský úver vo výške 1.500,-
Eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť v 36 splátkach po 53,25 Eur. Žalovaným bola na účet celkovo

pripísaná čiastka 1.450,- Eur a uhradili celkovo sumu 513,10 Eur. V Oznámení veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 24.06.2014, sú uvedené údaje o schválenom úvere,
podľa ktorých bola výška mesačnej splátky 53,25 Eur, z toho 41,67 Eur bola istina a 11,58 Eur boli úroky.
Splátka podľa Dohody o poskytnutí služby bola v sume 36,40 Eur, teda výška celkovej platby na úhradu
(mesačná splátka úveru + splátka podľa Dohody o poskytnutí služby) bola vo výške 89,65 Eur.

10. Z dôvodu neplnenia záväzkov žalovaným následne žalobca oznámením o okamžitej splatnosti
vyhlásil splatnosť celého úveru, pričom v oznámení dátum uvedený nie je. Zároveň v tomto oznámení
zo dňa 14.06.2015 uviedol, že žalovaní sú v omeškaní so splátkou č. 9, 10 a 11.

11. Zistil, že žalobca so žalovanými spísal Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o
revolvingovom úvere, ktorej súčasťou bolo zisťovanie osobných údajov o oboch dlžníkoch. Súčasťou
týchto údajov, však neboli žiadne informácie o zamestnávateľovi žalovaných, o príjme žalovaných z
pracovného pomeru, o výške príjmu. Rovnako žiadosť neobsahovala ani žiadne údaje o výdavkoch, ovyživovacejpovinnostižalovaných.Zožalobcompredloženýchprílohkžalobesúdnemalzapreukázané,
že žalobca skúmal platobnú schopnosť a možnosti žalovaných splácať úver. Na pojednávaní konanom
dňa 20.07.2020 právny zástupca osobitného subjektu namietal, že žalobca neskúmal bonitu žalovaných.

Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, čím sa sám pripravil o možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam
na pojednávaní uvedeným ako aj k výsluchu protistrany. Pričom výsluch účastníka je jedným z
dôkaznýchprostriedkov.Vprípade,ktorýnastalavktoromžalobcakonanímhruboodporujúcimodbornej
starostlivosti neskúmal schopnosť žalovaných splácať spotrebiteľský úver, je nevyhnutné dospieť k
záveru, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov a platne predčasne zosplatnený aj z tohto

dôvodu nebol, a to v zmysle § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z.

12. Ďalej zistil, že v zmluve žalobca ako údaj uviedol, splátku podľa Dohody o poskytnutí služby v sume
36,40 Eur a celková platba na úhradu bola vo výške 89,65 Eur, pričom žiadnu Dohodu o službách
nedoložil, nebola súčasťou ani Zmluvy a ako samostatná dohoda súčasťou žaloby. Súd prvej inštancie
tak nemal za preukázané uzatvorenie takejto Dohody o poskytnutí služieb medzi žalobcom a žalovanými

a ani za aké služby mali žalovaní platiť splátku vo výške 36,40 Eur.

13. Súd prvej inštancie dňa 18.05.2020 vyzval žalobcu na predloženie platobnej histórie, presný rozpis
jednotlivých splátok, kedy nastala splatnosť jednotlivých splátok. Zároveň poukázal na skutočnosť, že
v zmluve absentuje údaj požadovaný zákonom č. 129/2010 Z. z., a to údaj o termínoch splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobca vo svojej odpovedi na výzvu
však rozpis splátok nepredložil, predložil len dátum a výšku úhrad istiny, ktoré vykonali žalovaní.

14. Závery o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru znamenajú, že žalobca by mal právo na zaplatenie
istiny dlžnej ku dňu rozhodovania súdu. Za tým účelom však bolo potrebné, aby prvoinštančný súd mal

k dispozícii rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky, z ktorého by zistil aká istina je dlžná ku dňu jeho
rozhodovania, nakoľko každá splátka mala výšku istiny rôznu. Tým, že žalobca súdu prvej inštancie
neoznámil rozpis jednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky, sám zavinil, že prvoinštančný súd
nemohol jeho žalobe v prípadne dôvodnej časti vyhovieť, nakoľko nebolo možné zistiť aká je suma istiny
v jednotlivých nezaplatených splátkach a teda aká je dlžná suma istiny a úrokov z omeškania ku dňu

jeho rozhodovania. Z rovnakého dôvodu nemohol súd prvej inštancie vyhovieť žalobe ani v časti úrokov
z omeškania, pretože zo žalobcom predloženého výpočtu vyplýva, že v rozpore so zákazom anatocizmu
(úročenia úrokov) vypočítal tieto úroky z omeškania z celej dlžnej splátky a nielen z jej istiny vytrvalo
poukazujúc na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Cob/62/2007, ktoré však ďalšou súdnou
praxou bolo už prekonané.

15. Súd prvej inštancie okrem iného poukázal aj na skutočnosť, že v zmluve o revolvingovom úvere
neboli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch,
obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je, že zmluva okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať a ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov, o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov /§ 9 ods. 2
písm. j), k) zákona/. V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona absencia vyššie uvedených údajov
nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Rovnako zmluva o povolenom prečerpaní musí obsahovať náležitosti, a to dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšku poplatkov
spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za
akých sa tieto poplatky môžu meniť. Poskytnutý revolvingový úver sa preto rovnako považuje bezúročný
a bez poplatkov.

16. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 25.09.2018, sp. zn. 2OdK/535/2018 bol na žalovaného
v 2.) rade vyhlásený konkurz na majetok dlžníka a ustanovený správca. Následne Oznámením o
zrušeníkonkurzuzodňa10.12.2018,sakonkurzskončil,nakoľkokonkurznápodstatanepokryjenáklady
konkurzu. Súd prvej inštancie preto v súlade s § 167e ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. súdne konanie vedené

voči žalovanému v 2. rade ex lege zastavil.

17. Vo vzťahu k žalovanej v 1.) rade, súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu. K uvedenému
záveru dospel na základe skutočnosti, že žalobca neskúmal bonitu žalovaných zákonom predpísanýmspôsobom v súlade s § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., a konanie ktorým zároveň žalobca do zmluvy
zakomponoval aj splátku podľa Dohody o poskytnutí služby, pričom takúto Dohodu súdu nepredložil, je
potrebné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi.

18. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil v zmysle ust. § 255 ods. 1 a 262 ods. 1
CSP. Voči žalovanému v 2.) rade sa konanie zastavilo, nárok na náhradu trov konania tak nevznikol.
Voči žalovanej v 1.) rade sa žaloba zamietla v celom rozsahu, vznikol jej tak nárok na náhradu trov
konania. Avšak tej žiadne trovy nevznikli, zo spisu žiadne preukázateľné trovy nevyplývajú, súd prvej

inštancie jej nárok na ich náhradu nepriznal. Zároveň bol do konania strane žalovaných pribratý osobitný
subjekt, ktorý v konaní pred súdom prvej inštancie poukázal na neprijateľné podmienky, na to, že žalobca
neskúmal bonitu žalovaných, a na konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, a tento si uplatnil nárok
na náhradu trov konania. Tento osobitný subjekt vystupoval na strane žalovanej v 1.) rade, teda úspešnej
strany sporu, preto súd prvej inštancie priznal osobitnému subjektu voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

19. Proti tomuto rozsudku, výroku II., III. a IV., podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
Svoje odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Uviedol, že v súvislosti so záverom
súdu o neposudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver neexistuje žiadny zákon, podľa ktorého

náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere má byť aj informácia o posúdení schopnosti splácať
úver. Na základe obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa objektívne nedá dospieť k záveru, či
bola alebo nebola posúdená schopnosť žiadateľa splácať úver pred uzavretím zmluvy, pretože žiadny
zákon uvádzanie takejto náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere nevyžaduje. Namietal, že súd
prvej inštancie mu vôbec neumožnil sa vyjadriť k posudzovaniu schopnosti splácať úver, inak by súdu

predložil potrebné doklady. Pritom poukázal na § 366 písm. c) a d) CSP. Rovnako tak, súd prvej
inštancie konštatoval, že nárok na vrátenie nesplatenej časti je v rozpore s dobrými mravmi, avšak
nekonkretizoval, v čom vlastne rozpor s dobrými mravmi je daný. Nedostatočné odôvodnenie v tomto
prípade tak vo svojej podstate neumožňuje zistiť nielen to, čo súd za obsah pojmu „dobré mravy“
považoval a z čoho ho ustálil, ale napríklad ani to, či jeho záver o rozpore s dobrými mravmi nie je

založený na takých úvahách, v súvislosti s ktorými boli neprípustne posúdené príkaz, možnosť alebo
zákaz vyplývajúce zo zákona ako dôvod (súčasť) rozporu s dobrými mravmi. Navrhol rozsudok zmeniť,
žalobe vyhovieť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

20. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril osobitný subjekt vystupujúci na strane žalovaných. Uviedol, že podľa

žalobcu je prípustné aplikovať novoty v odvolacom konaní predložením listín o skúmaní bonity dlžníkov,
hoci uvedené listiny odvolateľ nepredložil a taktiež, že nesplnenie povinnosti veriteľa skúmať bonitu
klienta má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, nie stratu práva veriteľa na vrátenie
poskytnutého úveru. Osobitný subjekt namietal, že porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch uviedol už na predbežnom prejednaní sporu dňa 26.04.2019,

teda viac než rok pred pojednávaním a pred vydaním aktuálneho napadnutého rozsudku. Mal za to, že
žalobca mal možnosť si tieto zápisnice z predbežného prejedania sporu vyžiadať a hlavne mal možnosť
zúčastniť sa tak na predbežnom prejednaní sporu ako aj na pojednávaní. Žiadnu z týchto možností
nevyužil, len ospravedlnil svoju neprítomnosť na predbežnom prejednaní sporu a pojednávaní a súhlasil
s predbežným prejednaním sporu a s pojednávaním vo svojej neprítomnosti. Pripravil sa tak o možnosť

reagovať na procesnú obranu, hoci možností mal dostatok a prístup k informáciám zo spisu taktiež.
Kontradiktórnosť konania bola teda zachovaná a súd neporušil právo žalobcu na spravodlivý proces.
Uviedol, že k otázke odbornej starostlivosti skúmať schopnosť dlžníka splácať úver existuje už judikatúra
a rozhodovacia činnosť súdov. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-449/13
CA Consumer Finance SA proti Ingrid Bakkausovej, Charline Bonatovej, rod. Savaryovej, Florianovi

Bonatovi, Najvyšší súd Českej republiky sp. zn. 33 Cdo 2178/2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 6Co/171/2016, rozsudok sp. zn. 7Co/126/2016 a rozsudok sp. zn. 2CoCsp/20/2020, v ktorom
poukázal predovšetkým na to, že ,,pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust.
7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna
situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu

bonity klienta. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od
spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.“ Poukázal aj na to, že Okresnýsúd Prešov uznesením sp. zn. 2OdK/535/2018 žalovaného v 2.) rade oddlžil a na jeho majetok vyhlásil
konkurz (uznesenie zverejnené v obchodnom vestníku dňa 01.10.2018). Z verejne dostupného registra
úpadcov vyplynulo, že žalobca si v konkurze aj prihlásil pohľadávku vo výške 2.714,30 Eur zo zmluvy

č. XXXXXXXXXX z 24.06.2014, teda z tej istej zmluvy, z ktorej si pohľadávku uplatnil aj v konaní na
súde prvej inštancie. V konkurznom konaní si už ale neuplatnil len rozdiel medzi poskytnutou istinou a
zaplatenou sumou, ale aj z úrokov a zjavne aj z dohody o poskytovaní služieb. Žalobu voči žalovanému
v 2.) rade napriek vedomosti o konkurze na jeho majetok a napriek podaní prihlášky pohľadávky do
konkurzu ale nevzal späť. Navrhol napadnuté rozsudok potvrdiť vo výrokoch II. a IV. Odvolanie voči

výroku III. odmietnuť. Žalovaným spoločne a nerozdielne majú nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobcovi. Osobitný subjekt má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi.

21. K vyjadreniu osobitného subjektu sa vyjadril žalobca. Uviedol, že trvá na podanom odvolaní a
vyjadrenie osobitného subjektu neobsahujú žiadne skutočnosti, v zmysle ktorých by bolo možné dospieť
k záveru, že nepriznanie nároku na vrátenie nesplatenej časti istiny úveru by nemalo oporu v zákone.

22. K odvolaniu žalobcu ako aj vyjadreniu osobitného subjektu sa vyjadrili žalovaní. Uviedli, že
nesúhlasia s odvolaním žalobcu z dôvodov uvedených vo vyjadrení osobitného subjektu.

23. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v napadnutej časti, výroku
II., III. a IV. ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP,
bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že termín verejného vyhlásenia rozsudku
oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a jeho webovej stránke dňa 22.10.2021 a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti nie je dôvodné.

24. Z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ
domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen
vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok

odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať, nemusí byť pritom daná odpoveď na každú námietku alebo argument
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/78/05).

25. Keďže odvolanie nebolo podané proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie, tento výrok v zmysle
§ 367 ods. 2 CSP nadobudol právoplatnosť. Preto ho odvolací súd nepreskúmaval.

26. Žalobca v odvolaní napadol rozsudok vo II. výroku, ktorým súd žalobu voči žalovanej zamietol,
III. výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalovanej a IV. výroku, ktorým sa priznala náhrada trov

konania vo výške 100% osobitnému subjektu vo vzťahu ku žalobcovi.

27. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, pre ktorý bola žaloba voči žalovanej
zamietnutá z dôvodu, že žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy so žalovanými nešetril s odbornou
starostlivosťouriadnebonitužalovanýchtak,akotovyžadujeust.§7zákonaospotrebiteľskýchúveroch.

Ak sa žalobca uspokojil pri skúmaní schopnosti žalovaného splácať úver iba s údajmi, ktoré uviedli
v Žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 24.06.2014 žalovaní, v ktorej nie je žiadna
zmienka o ich príjmoch ani o ich výdavkoch, nemohol preto riadne vyhodnotiť schopnosť žalovaných
vrátiť poskytnutý úver.

28. Ak žalobca v odvolaní namieta, že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k posudzovaniu schopnosti
splácať úver vzťahujúce sa k žalovaným, podľa názoru odvolacieho súdu listiny preukazujúce skúmanie
bonity žalovaných mali byť predložené už spolu so žalobou. Nie je možné súhlasiť s názorom odvolateľa,
že súd prvej inštancie mal žalobcu vyzvať v zmysle § 129 ods. 1 CSP na doplnenie žaloby. Bolo totiž
povinnosťou žalobcu v zmysle čl. 8 základných princípov CSP označiť skutkové tvrdenia dôležité pre

rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti. Podľa
názoru odvolacieho súdu, ak by súd prvej inštancie vyzval žalobcu na „doplnenie žaloby“, porušil by
tým zásadu rovnosti strán sporu a keďže ide o spotrebiteľskú vec, keď sa vyžaduje zvýšená ochrana
strany sporu v záujme rovnakého postavenia strán sporu v zmysle čl. 6 základných princípov. V žiadnomprípade preto nebolo na mieste vyzývať žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúce skúmanie bonity
žalovaných.

29. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd má za to, že žiadna z odvolacích námietok žalobcu
nebola dôvodná. Nedošlo k nezákonnému postupu súdu prvej inštancie pri vydaní rozhodnutia, v konaní
bolo preukázané, že žalobca nedôsledne skúmal bonitu žalovaných pri uzatváraní úverovej zmluvy.
Z dokladov, ktoré mal k dispozícii nebolo možné zistiť ani len údaj o výške príjmu žalovaných, ani o
ich výdavkoch. Žalobca tak pred uzavretím zmluvy nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil

povinnosti vyplývajúce z ust. § 7 ods. 1 z. č. 129/2010 Z. z., v dôsledku čoho sa ním poskytnutý úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z.).

30. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov

navrhnutých stranami sporu. Ani prípadné splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Odvolací súd uvádza, že dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou
povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý jednoznačne závisí od
zistení, ktoré vyplynú z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmyslom uplatňovania dôkazného bremena
je zabezpečiť reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu. Ak sa pri tom vykonajú všetky

navrhnuté dôkazy, vo výnimočných prípadoch aj iné než navrhnuté, súd musí vychádzať aj z takto
nejednoznačne zisteného skutkového základu pri svojom rozhodovaní. Ak teda dôjde k situácii, kedy
strana sporu je v dôkaznej núdzi, a to tá strana, na ktorej podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva pre
rozhodnutie vo veci, súdu neostáva nič iné iba v prípade, ak ide o žalobcu, žalobu zamietnuť.

31. Odvolací súd k uvedenej problematike poukazuje na rozsudok Krajského súd v Prešove v bode 27
sp. zn. 6Co/171/2016, kde uviedol: „V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS
členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých

fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu
napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách
spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou.
Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne
alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad

na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov
v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici
Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových
inštitúcií veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento
účelbymalimaťmožnosťvyužiťinformácie,ktoréimposkytolspotrebiteľnielenpočasprípravypríslušnej

zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli
veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať
svoje zmluvné povinnosti.“

32. Odvolací súd preto má za to, že žalobca mal už pri podaní žaloby predložiť listiny preukazujúce

skúmanie bonity žalovaných, čím by podložil svoje tvrdenia dôkazmi. Keďže nebolo deklarované, aby si
riadne splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch,
preto vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie,
pre ktorý bola žaloba voči žalovanej v 1.) rade zamietnutá. Žalobca by skutočne mal, tak ako to uviedol
súd prvej inštancie v bode 29 odôvodnenia právo na zaplatenie istiny dlžnej ku dňu rozhodnutia súdu.

Žalobca však napriek výzve súdu prvej inštancie zo dňa 18.05.2020 rozpis splátok a výšku dlžnej sumy
ku dňu vyhlásenia rozsudku neoznámil. Preto odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že
nebolo možné zistiť, aká je výška pohľadávky ku dňu rozhodnutia. Uvedené neuviedol žalobca ani v
odvolaní. Preto nebolo možné ani čiastočne žalobe voči žalovanej v 1.) rade vyhovieť.

33. Odvolací súd posúdil odvolanie žalobcu vo vzťahu k výroku III. podľa obsahu. Teda, že sám požaduje
trovy prvoinštančného konania. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal trovmi konania vo vzťahu
žalobcu a žalovanej v 1.) rade správne rozhodol vo výroku III. o nepriznaní náhrady trov konania
žalovanej, keďže jej v konaní pred súdom prvej inštancie žiadne trovy nevznikli, ani zo spisu nevyplývali.Správne rozhodol aj vo výroku IV., ktorým priznal nárok na náhradu trov konania osobitnému subjektu
vo výške 100%, keďže aktívne vystupoval na strane žalovaných, ktorí boli v konaní pred súdom prvej
inštancie úspešní a náhradu trov konania si aj uplatnili. Neúspešný žalobca bol zaviazaný správne tieto

trovy uhradiť.

34. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej
časti, t. j. okrem výroku I. o zastavení konania voči žalovanému v 2.) rade. ako vecne správny postupom
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

35.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§396ods.1
CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách
bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bola žalovaná v 1.) rade úspešná a mohli jej vzniknúť náklady
v súvislosti podaním vyjadrenia k odvolaniu žalobcu. Preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi. Náhradu trov odvolacieho konania priznal

odvolací súd aj osobitnému subjektu vystupujúcemu na strane žalovanej, keďže mu vznikli náklady v
odvolacom konaní v súvislosti s bránením práv žalovanej v 1.) rade. O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).