Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 26, 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115220717
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Bajánková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:1115220717.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej
a sudcov JUDr. Viery Petríkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne: D.. L. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, XXX XX B., právne zastúpená JUDr. Alenou Bábikovou, advokátkou
so sídlom Vyšehradská 4, 851 06 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika zast. Ministerstvom
spravodlivosti SR, Račianska 71, 813 11 Bratislava, o náhradu škody 1.660,- Eur s príslušenstvom,

vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 14C/187/2015, o dovolaní žalobkyne proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/195/2019-156 zo dňa 29.10.2019, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovanej nepriznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zamietol
žalobu,ktorousažalobkyňadomáhalanáhradyškody1.660,-Eur(suma1.600,-Eurnesprávneuvedená
v rozsudku súdu prvej inštancie ako aj v uznesení odvolacieho súdu) spôsobenej nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Bratislava I v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 6K/64/2012 a
žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 29. októbra 2019 sp. zn.
3Co/195/2019-156 odvolanie žalobkyne odmietol podľa § 386 písm. a) CSP ako oneskorene podané
a žalovanej nepriznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol žalobkyni doručený 24.06.2019.
Posledným dňom, kedy mohla žalobkyňa využiť svoje právo podať proti nemu odvolanie bol 09.07.2019.
Žalobkyňa podala odvolanie na pošte dňa 11.07.2019, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej 15-

dňovej lehoty na jeho podanie. Žalobkyňou predložené dôkazy (súpis odoslaných poštových zásielok
a potvrdenie Slovenskej pošty a.s. o ich podaní dňa 09.07.2019) nepreukázali podanie odvolania na
pošte v odvolacej lehote. Z obsahu spisu vyplynulo, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie
vo veci bolo súdu doručené v poštovej obálke podanej na pošte Bratislava I dňa 11.07.2019, a preto
bolo potrebné za deň, kedy bolo odvolanie odovzdané orgánu, ktorý má povinnosť doručiť ho súdu,
považovať deň 11.07.2019.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, prípustnosť ktorého
vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP tvrdiac, že bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny
proces. Dovolateľka uviedla, že z Listových zásielok vnútroštátny styk vydaných Slovenskou poštou a.s.
bod 1 vyplýva, že pokiaľ sa podáva list 2 triedy, tento sa doručuje druhý deň po dni podania, a z bodu
4.1 vyplýva, že list 1. a 2. triedy je možné o.i. podať aj podaním pri priehradke pošty, a to vyplatením

hotovosti (4.1.2. Poštových podmienok). Cenu za listové zásielky vyberá Slovenská pošta a.s. bod 7
Poštových podmienok. Neobstojí tvrdenie krajského súdu o tom, že z poštovej obálky vyplýva, že bolapodaná na pošte Bratislava I dňa 11.07.2019, nakoľko listová zásielka zo dňa 09.07.2019 bola z pošty
Bratislava 41 doručená na poštu Bratislava 1 dňa 11.07.2019 odkiaľ bola tohto dňa doručená na Okresný
súd Bratislava I.

Dovolateľka ďalej uviedla, že odvolací súd bol povinný v prejednávanej veci nariadiť pojednávanie na
objasnenie sporných tvrdení a rozhodnúť mohol až na základe výsledkov z pojednávania. Z ustanovenia
§ 107 ods. 1 písm. c) CSP vyplýva, že doručujúci orgán je aj poštový podnik a z ust. § 121 ods. 5 CSP
potom vyplýva, že lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie
odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Dovolateľka tiež poukázala na skutočnosť, že v rozsudku súdu prvej inštancie ako aj v uznesení
odvolaciehosúdujenesprávneuvedenážalovanásuma1.600,-Eurasprávnemábyťuvedenážalovaná
suma 1.660,- Eur.

4. Žalovaná sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadrila.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§
429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné zamietnuť.

6. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

8. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v

konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým
spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).
V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ
vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

9. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka vyvodzuje prípustnosť podaného dovolania z dôvodu
uvedeného v § 420 písm. f/ CSP, t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Tento nesprávny postup videla v tom, že odvolací súd odmietol odvolanie ako oneskorene

podané, pričom nesprávne vyhodnotil včasnosť podaného odvolania tým, že vychádzal z pečiatky pošty
napoštovejobálkeanezohľadniljejdôkazypreukazujúcevčasnosťpodania.Odvolaciemusúduvytklaaj
nesprávnosť v určení žalovanej sumy, kedy oba súdy nižšej inštancie namiesto 1.660,- Eur uviedli sumu
1.600,- Eur a porušenie povinnosti v prejednávanej veci nariadiť pojednávanie na objasnenie sporných
tvrdení.

10. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na

nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právovyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.

11. Dovolací súd sa oboznámil s obsahom spisu a k námietke včasnosti podania odvolania uvádza
nasledovné. Z obálky priloženej k odvolaniu vyplýva, že táto bola odovzdaná na poštovú prepravu
na pošte Bratislava 1 dňa 11.07.2019. Dovolateľka namietala túto skutočnosť, pričom predložila dva
dôkazy, ktoré mali podporiť jej tvrdenie, že odvolanie podala včas, teda 09.07.2019. Prvým dôkazom bol
súpis odoslanej pošty v excelovskej tabuľke, ktorú si vedie dovolateľka pre vlastné účely, nemá povahu

verejnej listiny a druhý dôkaz je potvrdenie pošty Bratislava 41 zo dňa 09.07.2019 o zaplatení sumy 6,20
Eur za poskytnuté poštové služby, bez bližšej špecifikácie či určenia, aké služby boli poskytnuté. Z týchto
dovolateľkou dvoch predložených dôkazov nie je možné vyvodiť, že odvolanie podala na pošte včas,
teda 09.07.2019. Ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít niekoľkokrát judikovala, že
civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany
definovanýjejpovinnosťoutvrdeniaanaňounadväzujúcoudôkaznoupovinnosťouaimzodpovedajúcim

korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne
vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti
zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca
sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého
skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo

zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala,
nedošlo (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020).

12. Pokiaľ dovolateľka tvrdila, že odvolanie podala na pošte dňa 09.07.2019 mala predložiť dôkaz
preukazujúci túto skutočnosť, tvrdenie, že tak urobila samo o sebe pochybnosti nevyvoláva a dôkazné

bremeno prešlo na dovolateľku. Ako dôkaz by mohol slúžiť napríklad podací lístok. Údaj na obálke
s pečiatkou 11.07.2019 sa považuje za pravdivý, dovolateľka neprodukovala dôkaz ani tvrdenie o
pochybnostiach postupu pošty. Dovolací súd uvádza, že pri liste 2. triedy nie je možná služba reklamácie
ani sledovania zásielky. Potvrdenka o zaplatení slúži len na účtovné účely, nie je možné párovať ju s
konkrétnymi zásielkami hlavne v prípade expedovania väčšieho množstva zásielok. Každá strana nesie

dôkaznébremenotýkajúcesatýchskutkovýchpredpokladov,ktorésúpreňupriaznivézpohľaduprávnej
normy, ktorej účinkov sa v sporovom súdnom konaní domáha. Z uvedeného potom možno urobiť záver,
podľa ktorého strana, ktorá sa domáha určitých právnych následkov, ponesie aj nepriaznivé dôsledky
stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda
procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy

právnej normy, ktorej účinkov sa domáha, nedošlo.

13. Vo vzťahu k nesprávne uvedenej žalovanej sume 1.600,- Eur v rozsudku súdu prvej inštancie ako aj v
uznesení odvolacieho súdu dovolací súd uvádza, že nejde o pochybenie, ktoré by zakladalo dôvodnosť
podaného dovolania. V súlade s ust. § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby

v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí
subjektom konania. Keďže ide o zrejmú chybu v písaní, dovolateľkou avizovaný nedostatok je možné
odstrániť opravným uznesením. Nesprávna žalovaná suma uvedená v záhlaví a dôvodoch rozsudku
však sama osebe nespôsobuje porušenie práva na spravodlivý proces s ohľadom na procesný výsledok
sporu - žaloba bola zamietnutá.

14. Dovolateľka ďalej uviedla, že odvolací súd bol povinný v prejednávanej veci nariadiť pojednávanie
na objasnenie sporných tvrdení a rozhodnúť mohol až na základe výsledkov z pojednávania.

15. V súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie

vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
Odvolací súd je povinný nariadiť pojednávanie iba v zákonom ustanovených prípadoch - teda v situácii,
ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V
ostatných prípadoch je nariadenie pojednávania ponechané iba na vôľu súdu, preto, ak odvolací súd
rozhodne o odvolaní bez nariadenia pojednávania, nemôže ísť o odňatie možnosti účastníkovi konať

pred súdom. Odvolací súd má možnosť, nie povinnosť rozhodovať bez pojednávania a zásadne je len
na rozhodnutí príslušného senátu odvolacieho súdu, či túto možnosť využije. Odvolací súd však vždy
môže nariadiť pojednávanie, ak to považuje za potrebné, čo je na úvahe odvolacieho senátu. V kontexte
na vyššie uvedené, teda neunesenie dôkazného bremena zo strany dovolateľky ohľadne tvrdenia opreukázaní včasnosti podaného odvolania nešlo o situáciu, kedy by zákon odvolaciemu súdu ukladal
povinnosť nariadiť pojednávanie.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže sa nepreukázala dôvodnosť podaného dovolania, dovolací súd
dovolanie ako nedôvodné podľa ust. § 448 CSP zamietol.

17. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v
spojení s ustanoveniami § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Dovolací súd dovolanie žalobkyne

zamietol ako nedôvodné, žalovanej by preto patril nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Keďže
žalovanej v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli, dovolací súd jej proti žalobkyni nárok na náhradu
trov dovolacieho konania nepriznal.

18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok