Uznesenie Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nové Zámky

Judgement was issued by Mgr. Anna Križanová

Judgement form – Uznesenie

Source – original document (the link may not work anymore)

Judgement

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 15Cb/110/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421204749
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križanová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2021:4421204749.1

Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobcu: HOUSE OF STONES s.r.o., Bruty 200, 943 55 Bruty,
IČO: 52 678 415, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida, s.r.o., Turecká 36, 940
23 Nové Zámky, IČO: 47 258 250, proti žalovanému: EURO Obecný poľnohospodársky podnik Bruty,
s.r.o., Bruty 115, 943 55 Bruty, IČO: 36 535 397, o určenie neplatnosti odstúpenia od nájomnej zmluvy
a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.11.2021 domáha voči žalovanému určenia, že
odstúpenie žalovaného zo dňa 21.10.2021 od nájomnej zmluvy uzavretej dňa 09.10.2019 adresované
žalobcovi, ktorým žalovaný odstúpil od nájomnej zmluvy uzavretej podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme
a podnájme nebytových priestorov dňa 09.10.2019, je neplatné a nájomný vzťah medzi žalovaným ako
prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom z predmetnej nájomnej zmluvy trvá. Predmetnou žalobou
sa žalobca zároveň domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému
povinnosť, aby strpel užívanie nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny
odbor, pre obec Bruty, katastrálne územie Bruty, zapísanej na liste vlastníctva ako sklad obilia, súpisné
číslo 711, na parcele C-KN, parcelné číslo 645/41 (ďalej aj ako „nehnuteľnosť“).
2/ Svoju žalobu, v časti o učenie, že odstúpenie žalovaného zo dňa 21.10.2021 od nájomnej zmluvy
uzavretej medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom dňa 09.10.2019 , je
neplatné odôvodňoval tým, že žalobca a žalovaný dňa 09.10.2019 uzavreli medzi sebou nájomnú
zmluvu, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť špecifikovaná v bode 1/ tohto odôvodnenia. Doba trvania
nájomného vzťahu bola dohodnutá na dobu určitú, a to od 09.10.2019 do 30.09.2034, za nájomné
vo výške 50,- EUR mesačne. Po uzavretí uvedenej nájomnej zmluvy začal žalovaný predmetný sklad
užívať v rámci svojej podnikateľskej činnosti a do dnešného dňa tento sklad využíva okrem iného aj na
uskladnenie poľnohospodárskych plodín. Žalovaný ako prenajímateľ listom zo dňa 21.10.2021 oznámil
žalobcovi, že odstupuje od predmetnej nájomnej zmluvy a to z dôvodu, že predmet nájmu je pre výkon
podnikateľskej činnosti žalovaného nevyhnutný ako aj z dôvodu, že dohodnuté nájomné je vzhľadom na
jeho výšku a dobu trvania nájmu neprimerané a zmluva mala byť podľa žalovaného dojednaná v tiesni a
za nápadne nevýhodných podmienok. V predmetnom odstúpení žalovaný zároveň vyzval žalobcu, aby
predmetnú nehnuteľnosť vypratal do 31.10.2021 s tým, aby sa žalobca zdržal akéhokoľvek konania,
ktorým by chcel uplatniť práva z nájomnej zmluvy. Pred doručením uvedeného odstúpenia od zmluvy
žalovaný vyzval listom zo dňa 08.07.2021 žalobcu, aby predmetný sklad vypratal, nakoľko považuje
predmetnú nájomnú zmluvu za neplatnú. Podľa názoru žalobcu je odstúpenie od zmluvy podľa ust. §
48 ods.1 OZ možné iba v prípade, ak je to dohodnuté v zmluve alebo ak je to ustanovené zákonom.
V tejto súvislosti žalobca zároveň poukazuje na skutočnosť, že ani zákon o nájme a podnájme bytov
a nebytových priestorov v ust. §9 a nasl. Nepozná inštitút odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti a obsah nájomnej zmluvy má žalobca za to, že odstúpenie od zmluvy zo strany
žalovaného je neplatným právnym úkonom.

2.2/ V odôvodnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že v predmetnej
nehnuteľnosti, sklade na obilie, má uskladnené poľnohospodárske plodiny a ďalšie veci v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, pričom žalovaný oznámením odstúpenia od zmluvy, výzvou na vypratanie
nehnuteľnosti a výzvou na zdržanie sa uplatňovania svojich práv ako nájomcu svojim správaním
privodil stav právnej neistoty na strane žalobcu a obavu z možného vypratania skladu žalovaným
ako prenajímateľom. Ďalej uvádza, že nájomné vo výške 50,- EUR + DPH mesačne pravidelne
uhrádza žalovanému. Podľa názoru žalobcu sú splnené všetky predpoklady a podmienky pre vydanie
neodkladného opatrenia, keď preukázal právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, existenciu potreby
bezodkladnej úpravy pomerov strán z dôvodu hroziaceho vypratania nehnuteľnosti žalovaným, možnosť
dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha pri primeranom zásahu do práv žalovaného, a že účel
navrhovaného neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho nariadenia.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že prípadným vyprataním nehnuteľnosti by stratil možnosť uskladnenia
najmä poľnohospodárskych plodín, ktoré má naskladnené bez možnosti rýchleho nájdenia adekvátnych
náhradných priestorov na uskladnenie týchto vecí. Z uvedených dôvodov sa žalobca domáha nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť strpieť užívanie nehnuteľnosti
vedenej na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor, pre obec Bruty, katastrálne územie Bruty,
zapísanej na liste vlastníctva ako sklad obilia, súpisné číslo 711, na parcele C-KN, parcelné číslo 645/41,
a to do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde v spore medzi žalobcom a
žalovaným o určenie neplatnosti odstúpenia od nájomnej zmluvy.
3/ Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. b) a c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, zložila
peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, nenakladala s určitými vecami alebo právami.

Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa § 329 ods.2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

4/ Súd môže o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zásade rozhodnúť nasledovne:
- návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietne (z dôvodu neúplnosti, nezrozumiteľnosti alebo
neurčitosti, ktoré bránia pokračovaniu v konaní)
- konanie o návrhu zastaví (napríklad z dôvodu nedostatku podmienok konania, späťvzatia návrhu a
iné, keďže na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie
je v tejto časti ustanovené inak)
- návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (ak podľa názoru súdu nie je potrebné
bezodkladne upraviť pomery a neexistuje ani obava, že exekúcia bude ohrozená)
- nariadi neodkladné opatrenie (ak má za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená).

5/ Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava

z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho
skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený
zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strane sporu. Vzhľadom na
charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na
dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená,
že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by
umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia
potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené.
Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac pojem potreba
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov
súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď
dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia je teda prípustné a
opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne
vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch
medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych
vzťahov medzi účastníkmi konania. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia,
musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho,
navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť
prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených
dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva
výlučne na navrhovateľovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať
všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať
iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

6/ Účelom neodkladného opatrenia má byť ochrana porušeného alebo ohrozeného práva. Toto
zabezpečenie spočíva vo vytvorení situácie pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich
na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva o ochranu
ktorého sa žiada bez toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní
hmotnoprávne postavenie účastníkov konania. Výrok neodkladného opatrenia má zabrániť vzniku, a
rozširovaniu škody, inej ujmy alebo zhoršovaniu právnej pozície žalobcu v takej miere, že sa mu ešte
oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď dočasná
úprava právnych pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenia danosti práva
(nároku), pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej.
Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na žalobcovi, ktorý navrhol nariadenie
neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy,
ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, ak tieto právne vzťahy vyžadujú
dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu
nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi
stranami sporu. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného
v žalobe a skúma, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah
navrhovaného opatrenia.

7/ Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov strán sporu (nie s konečnou
platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada,
ako aj tomu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované
neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala
ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je
obmedzené, ktoré môže byť na návrh zrušené a neodkladným opatrením nie je prejudikovaný konečný
výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať
vôbec reálny význam. Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok
a osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť
teda preukázaný nepochybne. Súd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení neodkladného
opatrenia povinný zvážiť a rozhodnúť, pričom však pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd nie
je povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom strán. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných

alebo osvedčených žalobcom. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak
platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín,
ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012).

8/ Nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Pri nariaďovaní
neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V
dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri
rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného
opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje jeho opodstatnenosť na toto
dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou
jej riešenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. 8. 2010, sp. zn. 3 Cdo 149/2010).

9/ Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného
opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu žaloby, pripojených listín a skutkových okolností z nich
vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného
opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 29. 7. 2010, sp. zn. 2 M Cdo 3/2010).

10/ V zmysle právnej doktríny (Števček a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck,
2016, s. 1092) podmienkami, ktoré súd posudzuje pri nariadení neodkladného opatrenia a ktoré musia
byť splnené kumulatívne, sú:
a) existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami;
b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
(princíp opodstatnenosti);
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti);
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav;
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality);
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11/ Vychádzajúc z nájomnej zmluvy uzatvorenej podľa zákona o nájme a podnájme nebytových
priestorov dňa 09.10.2019 medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom súd prvej
inštancie považoval za zistené, že žalobca oprávnene užíva nehnuteľnosť, ktorá je predmetom uvedenej
zmluvy. Predmetná nájomná zmluva bola medzi účastníkmi uzavretá na dobu určitú s účinnosťou od
09.10.2019 do 30.09.2034. Z článku V. uvedenej nájomnej zmluvy vyplýva, že zo strany prenajímateľa
ju možno vypovedať ak nájomca užíva nebytové priestory v rozpore so zmluvou, a ak nájomca mešká
s platením nájomného viac ako tri mesiace. Ďalej bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že nájom
končí, ak zaniká predmet nájmu alebo na základe vzájomnej dohody strán. V prípade skončenia nájmu
je nájomca povinný vrátiť nebytové priestory v stave, v akom boli v čase pri odovzdaní do prevádzky s
prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

12/ Z výzvy na vypratanie skladu zo dňa 08.07.2021 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný vyzval žalobcu
na vypratanie nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom nájmu na základe nájomnej zmluvy uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným dňa 09.10.2019, a to z dôvodu, že predmetnú zmluvu považuje za neplatnú.
Priestory skladu žalovaný žiadal vypratať v lehote do piatich pracovných dní od doručenia výzvy.
Zároveň z výzvy na vypratanie skladu vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi, že nájomná zmluva bola
postúpená orgánom činným v trestnom konaní a, že do skončenia uvedeného vyšetrovania má žalobca
zákaz vstupu do areálu žalovaného, v ktorom sa nachádza nehnuteľnosť - predmet nájmu. Výsledok
predmetného vyšetrovania nebol súdu z listín predložených v tomto konaní známy.

13/ Z odstúpenia od nájomnej zmluvy zo dňa 21.10.2021 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný ako
prenajímateľ odstúpil od nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom ako nájomcom dňa 09.10.2021.
Ako dôvod odstúpenia od predmetnej zmluvy uviedol, že predmet nájmu je nevyhnutný pre výkon jeho

podnikateľskej činnosti a dohodnuté nájomné je vzhľadom na jeho výšku a dobu trvania nájomnej zmluvy
neprimerané. Za ďalší dôvod odstúpenia od predmetnej nájomnej zmluvy uviedol žalovaný skutočnosť,
že zmluva bola podľa jeho názoru dojednaná v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok vtedajším
konateľom žalovaného. Z uvedeného odstúpenia od nájomnej zmluvy súd tiež zistil, že žalovaný ako
prenajímateľ vyzval žalobcu ako nájomcu na vypratanie nehnuteľnosti (predmetu nájmu) v lehote do
31.10.2021.

14/ V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je
dôvodný. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nutné, aby boli osvedčené aspoň také základné
skutočnosti, potrebné pre záver o pravdivosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako
i osvedčenie, že je tu existencia nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. V prvom rade súd prvej inštancie
poukazuje na ustanovenie § 326 ods. 1 CSP, v ktorom sú formulované osobitné náležitosti návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Jednou z týchto náležitostí je aj opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Táto
náležitosť vyjadruje nielen dôkazné bremeno navrhovateľa, ale tiež bremeno tvrdenia rozhodujúcich
skutočností pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ako to vyplýva aj z právnej doktríny (Števček a
kol., Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1106), splnenie tejto obsahovej
náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného
opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť. Súd prvej inštancie
podrobne preskúmal návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom dospel k záveru,
že žalobca neosvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostrednej ujmy a potrebu neodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami sporu, hoci tieto skutočnosti žalobca deklaroval v podanom návrhu. Potrebu
úpravy pomerov a existenciu nebezpečenstva bezprostrednej ujmy dôvodil obavou z hroziaceho
vypratania nehnuteľnosti žalovaným a stratou možnosti uskladnenia poľnohospodárskych plodín vo
vlastníctve žalobcu, ktoré má v čase podania návrhu žalobca naskladnené v predmetnom sklade. Túto
obavu žalobca odvádzal od skutočností, že žalovaný ako prenajímateľ výzvou na vypratanie skladu zo
dňa 08.07.2021 a odstúpením od nájomnej zmluvy zo dňa 21.10.2021 vyzval žalobcu ako nájomcu,
aby vypratal predmetnú nehnuteľnosť, ktorá je predmetnom nájmu. Žalobca v danom prípade doručenie
predmetnej výzvy na vypratanie a odstúpenia od zmluvy nijako nepopieral, preto súd považoval
za osvedčené, že tieto dokumenty boli žalobcovi riadne doručené. Žalobca sa domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia až návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.11.2021, pričom o správaní
žalovaného, ktoré mohlo smerovať k vyprataniu nehnuteľnosti a existencii obáv žalobcu o svoj majetok,
musel mať podľa názoru súdu prvej inštancie vedomosť už doručením výzvy na vypratanie skladu zo
dňa 08.07.2021. Žalobca žiadnym spôsobom v danom prípade neosvedčil, kedy došlo k naskladneniu
poľnohospodárskych plodín, a preto súd prvej inštancie nemohol posúdiť, či žalobca svojim správaním
mohol predísť prípadným škodám na svojom majetku uskladnenom v predmetnej nehnuteľnosti, resp.
aké kroky smerujúce k úprave pomerov účastníkov konania žalobca podnikol po doručení výzvy
žalovaného na vypratanie skladu zo dňa 08.07.2021. Súd prvej inštancie pre úplnosť uvádza, že od
márneho uplynutia lehoty na vypratanie skladu podľa uvedenej výzvy žalovaného do podania návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia žalobcom uplynuli takmer štyri mesiace. Žalobca nepreukázal, že by
mu u uvedenom čase a ani v súčasnosti zo strany žalovaného hrozilo nebezpečenstvo bezprostrednej
ujmy ako ani existenciu potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Súd prvej inštancie
nepovažoval za osvedčené, že by správanie žalovaného smerovalo k nútenému vyprataniu predmetu
nájmu, keďže žalobca nijako nespochybňoval skutočnosť, že aj v čase podania návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia, t.j. po uplynutí lehoty na vypratanie nehnuteľnosti má svoj majetok, prevažne
poľnohospodárske plodiny, uskladnený v predmetnej nehnuteľnosti. Podľa názoru súdu prvej inštancie
žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal potrebu dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov a neosvedčil
dôvod, pre ktorý je potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi konania, nakoľko nepreukázal,
že by v danom prípade hrozilo bezprostredné ohrozenie jeho práva.

15/ Na základe uvedeného potom súd prvej inštancie konštatuje, že návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nebolo možné vyhovieť, pretože žalobca neosvedčil základné predpoklady na nariadenie
neodkladného opatrenia, a to existenciu bezprostredne hroziacej ujmy a ani potrebu dočasnej úpravy
pomerov účastníkov, a v tejto súvislosti nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz svojej obavy.

16/ Keďže neboli splnené kumulatívne všetky podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, z
vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol o neodkladnom opatrení tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

17/ O trovách konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd v
takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla
dostať ďalší rovnopis.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.