Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 13, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2T/62/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613010120
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5613010120.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Juraja Lukáča a prísediacich

Anny Šarkanovej a Antona Uličného na hlavnom pojednávaní dňa 13. 10. 2017 v Liptovskom Mikuláši
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní
I.. B. Š. Ú. M. J. Y., nar. X. XX. XXXX D. G., trvalé bydlisko G., C. R. XXXX/XX, adresa na doručovanie
Pošta S.H.,

U. Y. R. Ú. W. Z., nar. XX. XX. XXXX D. G., trvalé bydlisko G., Z. XXXX/X ,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h,

že

1. v presne nezistený deň v septembri roku 2009 v Liptovskom Mikuláši s cieľom získať neoprávnený

prospech obžalovaný I.. B. Š. požiadal C.. N. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. I., X. I. XXXX/XX,
aby uzavrela v G. G., a. s., v pobočke Liptovský Mikuláš dve úverové zmluvy, ktoré bude splácať on,
taktiež požiadal J. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. I., I. XXX/X, aby jeden z úverov zabezpečila ako
záložný dlžník svojou nehnuteľnosťou, a to jej bytom č. XX a spoluvlastníckym podielom na spoločných
priestoroch na Morušovej ulici č. 522/3, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú B., obec Liptovský
Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, za čo jej sľúbil pravidelnú mesačnú odmenu vo výške 333,33 €,
pričom Y. tvrdil, že zabezpečovaný úver je pre jeho tetu, čo nebola pravda, následne dňa 21. 09. 2009
v Liptovskom Mikuláši uzavrela C.. N. D. ako dlžník s veriteľom G. G., a. s., Bratislava, zmluvu o

splátkovom úvere č. 0334477378, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 16.000,- €, ktorý
mal byť splácaný 60 mesačnými splátkami vo výške 331,83 € počnúc dňom 10. 10. 2009 a zmluvu o
splátkovom úvere č. 0334475823, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 33.000,- €, ktorý
mal byť splácaný 60 mesačnými splátkami vo výške 636,88 € počnúc dňom 10. 10. 2009, a ktorý bol
zabezpečený uvedenou nehnuteľnosťou záložcom J. Y.Á., pričom I.. B. Š. bezprostredne po uzavretí
zmlúv o splátkových úveroch od C.. N. D. prevzal celkovo sumu 48.545,31 €, pričom bol uzrozumený
vzhľadom na svoju finančnú situáciu s tým, že dohody ohľadom poukazovania finančných prostriedkov

nainkasnýúčetč.XXXXXXXXXXX/XXXXzriadenýJ.Y.vG.G.,a.s.,pobočkevLiptovskomMikulášipre
účely úhrad splátok uvedených úverov nedodrží, čo sa aj stalo, pre účely splácania úveru č. 0334477378
poskytol iba sumu vo výške 1.660,- €, tento úver musela splatiť z vlastných úspor poškodená C.. N. D.,
čím jej spôsobil škodu
vo výške najmenej 15.810,83 € a J. Y. reálne hrozí škoda vo výške najmenej 21.552,24 € (ktorá
suma zodpovedá zostatku úveru č. 03344775823 po vyhlásení jeho mimoriadnej splatnosti a bude
uspokojovaná z výťažku započatej dobrovoľnej dražby založeného nehnuteľného majetku),2. s cieľom získať neoprávnený prospech obžalovaný I.. B. Š. po predchádzajúcej vzájomnej dohode
s obžalovaným U. Y., oslovil v mesiaci júl 2009 poškodeného V.. C. G., bytom C. XXX/X, W. I.
s požiadavkou poskytnutia pôžičky na bližšie neurčený účel pre spoločnosť Kapitál Impérium s. r.

o., Továrenská 14, Bratislava, IČO 36357839, na základe čoho po presvedčení poškodeného, že
pôžička bude riadne splatená, tento 13. 07. 2009 v mieste svojho bydliska uzatvoril za prítomnosti
obvinených Zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej poskytol označenej spoločnosti zastúpenej obžalovaným
Y. hotovostnú pôžičku vo výške 9.958,- Eur, v zmysle zmluvy mala byť pôžička vrátená najneskôr do
13. 07. 2010 jednou splátkou, zmluvne bola dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 20%, úrok bol

vyplatený poškodenému pri podpise zmluvy, pričom obaja obžalovaní boli už v čase uzatvárania zmluvy
uzrozumení s tým, že finančné prostriedky, vzhľadom na finančnú situáciu označenej spoločnosti, ktorú
pred poškodeným zatajili, nebudú poškodenému vrátené,

následne po opakovanom naliehaní poškodeného obžalovaným I.. Š. v priebehu mesiaca september
2009 a po jeho predchádzajúcej dohode s obžalovaným U. Y., vyžiadali od poškodeného poskytnutie

ďalšej pôžičky na bližšie neurčený účel pre spoločnosť Kapitál Impérium s. r. o., Továrenská 14,
Bratislava, IČO 36357839, s uistením poškodeného, že obe pôžičky budú riadne splatené, poškodený
dňa 28. 09. 2009 v hoteli Jánošík v Liptovskom Mikuláši uzatvoril za prítomnosti obžalovaných Zmluvu
o pôžičke, v zmysle ktorej poskytol označenej spoločnosti zastúpenej obžalovaným Y. pôžičku vo výške
10.000,- Eur, v zmysle zmluvy mala byť pôžička vrátená najneskôr do 30. 01. 2010 jednou splátkou,

zmluvneboladohodnutáročnáúrokovásadzbavovýške15%,zúrokuvsume1.500,-eurbolovyplatené
poškodenému vo viacerých splátkach 1.300,- eur v presne nezistenom čase, pričom obaja obžalovaní
boli už v čase uzatvárania zmlúv uzrozumení s tým, že finančné prostriedky, vzhľadom na finančnú
situáciu označenej spoločnosti, ktorú pred poškodeným zatajili, nebudú poškodenému vrátené, na
naliehanie obžalovaného I.. Š. došlo k predĺženiu termínu splatnosti druhej pôžičky ku dňu splatnosti

prvej pôžičky z 13. 07. 2009, teda do 13. 07. 2010, napriek urgenciám zo strany poškodeného mu nebola
vrátená ani časť z poskytnutých pôžičiek, čím poškodenému V.. C. G. bola spôsobená škoda v celkovej
výške poskytnutej istiny pôžičiek, teda 19.958,- Eur,

3. obžalovaný I.. B. Š. zastupujúci spoločnosť Kapitál Impérium s.r.o. so sídlom Továrenská 14,

Bratislava, IČO: 36357839 v úmysle získať neoprávnený prospech, v mesiaci júl 2009 v reštaurácii OC
Tesco, Kamenné pole Liptovský Mikuláš, na základe zmluvy o pôžičke pre spol. Kapitál Impérium s.r.o.
vylákal finančné prostriedky od poškodenej N.. F. Y., M. XXX, W. I., vo výške 3.319,39 € v hotovosti na
dobu 1 mesiaca s úrokom 10 %, na mieste jej v hotovosti vyplatil úrok 331,94 €, pričom bol uzrozumený s
tým, že požičané finančné prostriedky nebude schopný vrátiť, vzhľadom na finančnú situáciu označenej

spoločnosti, ktorú pred poškodenou zatajil,

následne v presne nezistený deň v mesiaci august 2009 v Liptovskom Mikuláši v čase, kedy malo dôjsť
k splateniu prvej pôžičky, ku ktorej splateniu však nedošlo a bol uzrozumený s tým, že požičané finančné
prostriedky nebude schopný vrátiť, požiadal poškodenú o poskytnutie druhej pôžičky pre spol. Kapitál

Impérium s.r.o. vo výške 4.979,08 € na dobu maximálne 1 mesiaca, pričom finančné prostriedky poskytla
v hotovosti, za čo jej bol na mieste v hotovosti vyplatený úrok vo výške 331,94 € (10.000,-Sk),

neskôr dňa 09. 11. 2009 v Liptovskom Mikuláši, kedy už mali byť splatené prvé dve pôžičky, ktoré
však splatené neboli a za tej istej zlej finančnej situácie spoločnosti Kapital Imperium s. r. o., presvedčil

poškodenú o poskytnutie tretej pôžičky pre túto spoločnosť na zrealizovanie obchodu s p. Y. vo výške
33.193,92 € na dobu maximálne 1 mesiaca so sľubovaným výnosom 3.319,39 €, poškodená na základe
Zmluvy o pôžičke spísanej toho dňa (09. 11. 2009) bankovým prevodom poskytla spol. Kapitál Impérium
v tento deň sumu 25.227,- € a najneskôr ku dňu 09.12.2009 jej malo byť v zmysle dohody vrátené celkom
36.181,60 €, čo sa však nestalo, v tento deň (9.12.2009) I.. B. Š. požiadal poškodenú o predĺženie

lehoty na vrátenie finančných prostriedkov najneskôr do januára 2010, s čím poškodená po presviedčaní
obžalovaným, že je budú všetky peniaze vrátené, súhlasila, v lehote splatnosti tejto poslednej pôžičky
- do konca januára 2010 bolo celkovo N.. F. Y. vrátených - 24. 12. 2009 suma 2.980 Eur, 30. 12. 2009
suma 2.000 Eur a po lehote splatnosti 04. 05. 2010 suma 1.660 Eur, 27. 05. 2010 sumu 1.000 Eur a
16. 02. 2011 sumu 1.000 Eur, čím jej bola spôsobená škoda v celkovej výške najmenej 27.881,59 €,

4. obžalovaný U. Y. s cieľom získať neoprávnený prospech ako konateľ spoločnosti KAPITÁL
IMPÉRIUM s.r.o. Bratislava, Továrenská 14, IČO: 36357839, uzatvoril na presne nezistenom miestev Liptovskom Mikuláši dňa 23.12.2009 kúpnu zmluvu podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka s
predávajúcimi S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š., C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom W. U. XXX, B.Ľ. Š.,
nar. X.X.XXXX, bytom S. XX, Ľ. D., nar. X.X.XXXX, bytom D. XX, I. R., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX,

D., a V.. V. M., nar. X.X.XXXX, bytom M. XX/XX U., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti (v podiele vyjadrenom v predmetnej zmluve) parc. č. 1540/39 - orná pôda, k.ú. W.
U., Správa katastra Liptovský Mikuláš, za kúpnu cenu v celkovej výške 40.808,60 €, v zmysle zmluvy
bola kúpna cena na podiel V.. V. M. vo výške 5.829,80 € vyplatená pred podpisom kúpnej zmluvy a
kúpnu cenu vo výške 34.978,80 € na podiel ostatných spoluvlastníkov mal kupujúci zaplatiť najneskôr

do 6 mesiacov od podpisu zmluvy prevodom na dohodnutý účet č. XXXXXXXX/XXXX, pričom už v
čase uzatvárania zmluvy obžalovaný vedel, vzhľadom na finančnú situáciu označenej spoločnosti, že
zmluvnú povinnosť uhradiť kúpnu cenu 34.978,80 € nebude schopný splniť, vklad vlastníckeho práva
v prospech spoločnosti Kapitál Impérium s.r.o. bol povolený rozhodnutím Správy katastra Liptovský
Mikuláš zo 27.1.2010 č. vkladu V 3813/09, kúpna cena nebola ním ako štatutárnym orgánom označenej
spoločnosti ani dodatočne uhradená, čím spôsobil škodu S. Y.Z. vo výške 5.829,80 €, C. D. vo výške

5.829,80 €, B. Š. vo výške 8.744,70 €, Ľ. D. vo výške 7.287,25 € a I. R. vo výške 7.287,25 €, teda celkovo
vo výške 34.978,80-€,

5. s cieľom získať neoprávnený prospech obžalovaný I.. B. Š. ako zástupca spoločnosti AWIN, s. r. o.,
Kukučínova 34, Bratislava, IČO 35874848, uzatvoril v mene tejto spoločnosti, v pozícii dlžníka dňa 02.

08. 2010 Zmluvu o pôžičke s veriteľom - poškodenou D. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom I.. C.U. XX,
W. I. v mieste jej bydliska, na základe ktorej bola tejto spoločnosti poškodenou poskytnutá pôžička vo
výške 16.596,- Eur, táto mala byť vrátená do 02. 08. 2011, dlžníkom akceptujúc úrokovú sadzbu 10%, v
článku V zmluvy bolo dohodnuté, že pohľadávka veriteľa bude zabezpečená ručiteľom - obžalovaným a
zábezpekou - obrazom s názvom „Žehliaca pani“ z roku 1949, olej na plátne od akademického maliara

D. R., o ktorom obraze poškodenej tvrdil, že je jeho vlastníkom, čo nebola pravda, už pri uzatváraní
zmluvy vedel, že pôžička nebude riadne plnená vzhľadom na finančnú situáciu dlžníka a že peniaze z
nej získané použije pre vlastnú potrebu, pôžička nebola v účtovníctve dlžníka ani zaevidovaná, obraz,
ktorý pri uzatváraní zmluvy dal obžalovaný poškodenej, asi o dva týždne od poskytnutia pôžičky od
poškodenej vyžiadal späť tvrdiac, že ho ide dať nafotiť pre aukčnú spoločnosť SOGA, čo nebola pravda,

následne obraz poškodenej nevrátil, z poskytnutej pôžičky jej uhradil v presne nezistenom čase 2010
sumu 1.659,60 Eur ako úrok z poskytnutej pôžičky,

tiež s menovanou poškodenou uzatvoril v mene tejto spoločnosti - AWIN, s. r. o., v pozícii dlžníka, dňa
12. 08. 2010 Zmluvu o pôžičke v mieste jej bydliska, na základe ktorej bola tejto spoločnosti poškodenou

poskytnutá pôžička vo výške 16.596,- Eur, táto mala byť vrátená do 12. 10. 2010, dlžníkom akceptujúc
úrokovú sadzbu 10%, v článku VI zmluvy bolo dohodnuté, že pohľadávka veriteľa bude zabezpečená
ručiteľom-obžalovanýmazábezpekou-obrazomsnázvom„Oravskádedina“zroku1930,olejkartónod
akademického maliara I. H., ktorého vlastníkom podľa tejto zmluvy a vyjadrenia bol on, obraz po ukázaní
poškodenej si odniesol so sebou s tvrdením, že ho ide okamžite so ziskom predať, poškodenej tvrdil,

že ide o originál, čo nebola pravda, už pri uzatváraní zmluvy vedel, že pôžička nebude riadne plnená
vzhľadom na finančnú situáciu dlžníka a že peniaze z nej získané použije pre vlastnú potrebu, pôžička
nebola v účtovníctve dlžníka ani zaevidovaná, z poskytnutej pôžičky jej uhradil v presne nezistenom
čase sumu 1.659,60 Eur ako úrok z poskytnutej pôžičky a po následných viacnásobných urgenciách
s poškodenou jej vyplatil 04. 02. 2011 sumu 8.500,- Eur, po urgovaní splatenia pôžičiek s ňou prestal

komunikovať, konateľ označenej spoločnosti C. H. je dňa 6. 6. 2012 jej vyplatil sumu 1.000,- eur, čím jej
spôsobil škodu vo výške poskytnutej istiny pôžičiek, teda 33.192,- Eur,

t e d a

obžalovaný I.. B. Š.

1/, 2/, 3/ a 5/

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku značnú škodu, v bode 1 v časti v úmysle spáchať trestný čin, dopustil sa konania, ktorébezprostredne smerovalo na škodu cudzieho majetku seba obohatiť, tým, že uviedol do omylu iného, v
úmysle spôsobiť značnú škodu, pričom k dokonaniu činu nedošlo, v bode 2 spoločným konaním

obžalovaný U. Y.

2/, 4/

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku značnú škodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách, v bode
2/ spoločným konaním,

č í m s p á c h a l i

obžalovaný I.. B. Š.

1/, 2/, 3/ a 5/

pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zákona, v bode 1/ v časti v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Trestného, v bode 2/ v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona,

obžalovaný U. Y.

2/, 4/

pokračovacízločinpodvodupodľa§221ods.1,3písm.a/,c/ Trestnéhozákona(§138písm.j/Trestného
zákona), v bode 2/ v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j ú

Obžalovaný I.. B. Š.

podľa § 221 ods. 3, § 38 ods. 3 (§ 36 písm. j/) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere
3 /tri/ roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný U. Y.

podľa § 221 ods. 3, § 38 ods. 3 (§ 36 písm. j) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 /tri/ roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon trestu

odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona súd určuje skúšobnú dobu vo výmere 3 /tri/ roky a 6 /šesť/ mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe
poškodeným V.. C. G., S. G., C. D., Ľ. D. a I. R. spôsobenú škodu.Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s
probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému
výchovnému programu v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona obžalovaný je p o v i n n ý strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú
probačným a mediačným úradníkom na súde v mieste pobytu obžalovaného podľa konkrétneho určenia
probačného a mediačného úradníka, a to počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia,
počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému I.. B. Š. a U. Y. u k l a d á povinnosť
spoločne a nerozdielne nahradiť škodu poškodenému V.. C. G.B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom W.
I., C. XXX/X, vo výške 19.958,- eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému I.. B. Š. u k l a d á povinnosť nahradiť škodu

poškodeným N.. F. Y., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom W. I., M. XXX, vo výške 24.221,59 eur, D. Y., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom W. I., I.. C. XX, vo výške 21.372,80 eur a C.. N. D., nar. XX. X. XXXX, trvale
bytom W. I., X. I.Á. XXXX/XX škodu vo výške 6.901,80 eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému U. Y. u k l a d á povinnosť nahradiť

škodu poškodeným S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. vo výške 5.829,80 eur, C. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom W. U. XXX vo výške 5.829,80 eur, Ľ. D., nar. X.X.XXXX, bytom D. XX vo výške 7.287,25 eur a
I. R., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX, D. vo výške 7.287,25 eur.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku per analogiam súd o d k a z u j e dedičov poškodenej B. Š., nar.

nar. X.X.XXXX, naposledy bytom S. XX, zomr. 3. 7. 2017 s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd o d k a z u j e poškodených N.. F. Y., D. Y. a S. G. so
zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal obžalobu na obvineného U.Á. Y. dňa 5. 9.
2012 (2 Pv 533/10) za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/, c/ Tr. zákona, ktorá bola pôvodne
vedená pod sp. zn. 2T/125/2012. Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 23. 4.
2013 obžalobu (2 Pv 92/12) na I.. B. Š. pre pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm.
a/ Tr. zákona v časti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a na U. Y. pre pokračovací prečin

podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, vedenú na
Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 2T/62/2013. Dňa 13. 3. 2015 podal prokurátor obžalobu
(2 Pv 112/14) na obvineného I.. B. Š. za pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/
Tr. zákona v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, vedenú na Okresnom súde Liptovský
Mikuláš pod sp. zn. 2T/32/2015.

Vyššie označené trestné veci boli spojené na spoločné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 2T/62/2013.

Obžalovaný U. Y. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania všetkých skutkov,
ktoré sa mu kladú za vinu. Na začiatku svojej výpovede vysvetľoval podnikateľský zámer. Keď založil

spoločnosť Kapital Imperium (KI), hlavným zámerom bolo nakrúcať hrané filmy. Za týmto účelom
spolupracoval s p. V.. Vzhľadom na to, že uvedený zámer bol finančne náročný, hľadali spôsob, v ktorom
bypodnikaliazarobilipeniazenatentozámer.Vzhľadomnato,ževrokoch2006-2008bolfinančnýboom
v rámci nehnuteľností, ich predaja a prenájmov, začali vyvíjať túto podnikateľskú aktivitu na Liptove,
kde videli možnosť zarobiť peniaze. Boli noví, preto začali spolupracovať s realitnými spoločnosťami

ako REMAX a lokálnymi realitnými agentúrami. Potom začali pre klientov kupovať a predávať pozemky
v rôznych lokalitách. V tomto čase oslovil p. Š. za účelom spolupráce, čo sa týka komunikácie s
klientom a úradmi, kataster, dojednávania zmluvných podmienok. Túto činnosť vykonávali od roku
2006-2007 až do roku 2009. Zo začiatku išlo len o nákup a predaj, sprostredkovanie kúpy. Neskôr
1-2 roky po tom, ako sa udomácnili, ich značka bola známejšia, mali viac klientov a klienti, ktorí mali

s nimi skúsenosť, sprostredkovávali im ďalšie kontakty na ďalšie obchody, tak si povedali, že preich hlavný zámer by mohli skúsiť aj zdevelopovať územie, tzn. vytipovať lukratívnu lokalitu po znalosti
miest, konzultácii s architektmi, s mestom, v rámci ďalšieho formovania budúceho vývoja samotného
mesta a oblasti ako takej. Keďže vedenie mesta Liptovský Mikuláš, ostatní ľudia, architekti avizovali

a bola aj pripravovaná v časti na Liptovskej Mare výstavba lodenice v rámci cestovného ruchu, čo by
zlukratívnilo okolie Liptovskej Sielnice a Liptovského Trnovca, tak hľadali v týchto lokalitách vhodné
miesta,aby mohlivyčleniťúzemie,osloviťmajiteľovpozemkovanáslednečiužodkúpenímaleboformou
mandátnej alebo sprostredkovateľskej zmluvy celé dané územie zazmluvniť alebo vykúpiť. Súčasne
pri takom projekte sa robí viac krokov ako rokovanie s majiteľmi pozemkov v lokalite, komunikácia s

úradmi, vybavovanie rôznych povolení. Oslovili architekta V.. D., ktorý má v tomto regióne veľmi dobré
meno a podieľal sa na mnohých projektoch v Liptovskom Mikuláši. Následne po nejakých náhľadových
projekciách nasledovalo nafotenie celého pozemku, rozčlenenie jednotlivých pozemkov, rozčlenenie,
navrhnutie inžinierskych sietí, 3D vizualizácia, následne komunikácia s bankami - či už o poskytnutie
pôžičky na súvisiace náklady, takisto aj v rámci spolupráce s bankou, keďže sa developuje celé územie,
predávajú sa jednotlivé parcely a klienti, ktorí si ich budú chcieť kúpiť a stavať na nich, tak väčšina bude

potrebovať hypotéku a osloví banku. Výhodou tejto spolupráce medzi investorom ako ich spoločnosťou
a bankou pre potencionálneho klienta je, že v rámci spolupráce sa ušetreniu poplatky zo strany banky,
sú výhodnejšie úrokové miery atď. Developovanie územia je dlhodobejšia záležitosť a počas prípravy sa
oslovujú takisto potencionálni investori projektu alebo sa hľadá kupec, či na predaj celého projektu alebo
jednotlivých pozemkov. Popri tejto príprave vykonávali činnosť nákupu, predaja menších pozemkov,

keďže projekt vyžadoval značnú časť finančných obnosov. Taktiež počas doby prípravy developerského
projektu riešili aj iných klientov na základe mandátnych zmlúv. Keďže ich hlavným podnikateľským
zámerom bolo nakrúcanie filmov, v tomto smere vyvíjali aktivity. Obžalovaný v tomto smere podrobne
opísal, s akými osobami spolupracoval, ako aj predmet ich spolupráce ako tvorba scenárov, kúpa
autorských práv. Ich zámer bol buď scenáre použiť a nakrútiť alebo ponúknuť ho na predaj televíziám.

Za scenár zaplatili 50.000-60.000,- Sk, bolo to od roku 2007 až do roku 2009, začiatkom roku 2010.
K osobe p. G. obžalovaný uviedol, že ho poznali skôr, ako prišlo k danej pôžičke. Od marca 2008
mali uzavretú sprostredkovateľskú zmluvu medzi ním a spoločnosťou KI, na základe ktorej mali vyvíjať
činnosti smerujúce k uzavretiu kúpnej zmluvy pre p. G. na jeho pozemkoch v kat. území M. o výmere
cca 27.000 m2, za čo im prináležal nárok na odmenu dohodnutý v zmluve. V prípade porušenia

zmluvných podmienok zo strany p. G. bola zmluvne dohodnutá pokuta 1.000.000,- Sk, ktoré by boli
použité na pokrytie nákladov súvisiacich s ich aktivitou, vzhľadom na to, že dané územie, ktoré vlastnil,
bolo rozsiahle, nachádza sa oproti Tatralandii a je veľmi cenné a vyhľadávané. KI hradila náklady na
geometrický plán a za p. G. komunikovali s mestom, s úradmi. Obžalovaný sa s ním a so Š.Ú. stretával
často, konzultovali ďalšie podnikateľské aktivity, preto nemožno tvrdiť, že nepoznal ich aktivity, a nebol

uzrozumený o finančných transakciách. Vzhľadom na ich vzťahy s p. G. a situáciu v ich spoločnosti,
kedy pri investovaní do developerských projektov im dochádzala investičná časť finančného kapitálu,
potrebovali preklenúť krátke obdobie na dokončenie iného developerského projektu v Lipt. Trnovci. P. G.
vedelotomtoichhlavnomprojekte,pomáhalimsvybavovanímpapierov.Preto požiadali p.G.opôžičku
alebo o investíciu na preklenutie toho obdobia, aby dokončili projekt a mohli ho predať, keďže mali

dohodu so spoločnosťou Niersberger, s. r. o., ktorú zastupoval V.. S.S.. S touto spoločnosťou predtým
mali obchodné vzťahy, odkúpila od nich niektoré pozemky v inej lokalite pri Lipt. Mare. Táto spoločnosť
ich kupovala za účelom investície. So spol. Niersberger mali ústnu dohodu, p. S. pôsobil vždy tak, ak
sa na niečom dohodli, tak to platilo a preto nebol dôvod dodatočne všetko podpisovať. Na základe
uistenia zo spoločnosti Niersberger a prejavenia ich záujmu o účasť a kúpu hlavného developerského

projektu v Liptovskom Trnovci, požiadali p. G. o finančné prostriedky na pokrytie nákladov v danom
projekte alebo na ďalšie aktivity, fungovanie spoločnosti, možno na nákup drobného pozemku za účelom
jeho predaja a získania ďalších finančných prostriedkov. Do konca roku 2009 mal byť projekt ukončený,
v tom období sa uisťovali s S., že dohody sú platné. Pred koncom novembra - decembra 2009 im v
rámci projektu v Lipt. Trnovci zostávalo vybaviť 1-2 potvrdenia z úradov, preto vyvolali stretnutie s p. S.

v Prahe za účasti obžalovaného, p. V., D. Y., I.T. J.. Na tomto stretnutí informovali p. S. o finišovaní
daného projektu a vyzvali ho k podpisu zmluvy či už mandátnej, sprostredkovateľskej alebo zmluvy o
budúcej zmluve v rámci kúpy alebo investície, pretože v rámci rokovania bolo viac alternatív ako riešiť
túto investičnú záležitosť. Rozišli sa s dohodou, že v novom roku dohodnú stretnutie a vyrokujú a
podpíšu zmluvy. V januári 2010 kontaktoval p. S. telefonicky za účelom dohodnutia stretnutia, on mu

oznámil, že je mu to ľúto, ale vzhľadom na finančné aktivity spoločnosti Niersberger, ktorej hlavná
činnosť bola v Rusku a vykonávala aktivity na území celej Európy a mimo nej, nebudú môcť pristúpiť
k ďalšej investičnej aktivite a to kúpe daného projektu, pretože ich obchodní partneri z ruskej strany v
rámci vzduchotechniky odstúpili a oni si nemôžu dovoliť investovať danú investičnú sumu. Na základetoho mala KI niekoľko možností. Prvou bolo, že oslovili banku, s ktorou mali spolupracovať v rámci
poskytovania pôžičiek pre kupujúcich klientov s tým, že by založili nejaké pozemky vo vlastníctve
spoločnosti, zobrali si investičný preklenovací úver a celú záležitosť dokončili sami, alebo rozdeliť to

na viac menších developerských častí a projektov. Išlo o banku D. v Liptovskom Mikuláši, pre ktorú
pracoval aj p. J., s ktorou bankou komunikovali celý rok 2009, následne aj v mesiacoch január až marec
2010, komunikovali priamo s riaditeľom, mu predložili mu aj podnikateľský projekt, daňové priznania
a čakali na ich odpoveď. Odpoveď dala banka telefonicky, nedostali vtedy od nich žiadne vyjadrenie,
papier. Riaditeľom banky bol vtedy I.. N. N.. Banka mala projekt skôr, keď rokovali o spolupráci medzi

nimi a bankou v rámci poskytovania pôžičiek pre klientov, ktorí tam budú stavať. Projekt bol dokončený
v apríli 2009, takže v apríli - máji 2009 bol projekt predložený banke. Banka im zamietla ich žiadosť
z dôvodu, že nie je dostatočná zábezpeka, čo sa týka pozemkov, banka žiadala, aby na pozemkoch
boli aj stavebné práce alebo základy, nebol pre nich dostatočným ručením len samotný pozemok.
Zamietnutie žiadosti zo strany banky bolo v období po tom, ako spoločnosť Niersberger odstúpila od
toho projektu. Banka ten projekt poznala, vedela na aký projekt budú peniaze použité, oni im dali žiadosť,

aké pozemky chcú založiť. Ak by založili pozemky priamo v projekte, tak potom ich nemôžu klientom
predávať, to by im neumožnilo dokončiť samotný projekt. Banka vedela o tom, aký majú zámer a chcela
na tomto obchode participovať s tým, že ak niekomu predajú pozemok, oni mu chcú poskytovať úver.
Na vysvetlenie uviedol, že s D. bankou mali 2 komunikácie - jedna časť bola o investičnom zámere,
partnerstve alebo spolupráci medzi spoločnosťou KI a D., ktorá sa chcela podieľať na developerskom

projekte, toto bolo od apríla 2009, postupne komunikovali počas celej doby. Banku informovali o tom,
ako projekt postupuje ďalej cez riaditeľa N.. Druhú komunikáciu začali v januári 2010 vzhľadom na
to, že banka už poznala developerský projekt, KI žiadala o poskytnutie investičného preklenovacieho
úveru. Podľa názoru obžalovaného oslovili aj iné banky G. G. a U. H., ale nepamätá si to, nemá k
tomu podklady, všetko to bolo od januára 2010, kedy hľadali alternatívy, akým spôsobom ich aktivity

dofinancovať, pretože s peniazmi od spol. Niersberger rátali a išlo o veľký obnos peňazí. Investícia zo
strany p. S. nebola zmluvne dohodnutá, predtým mali spolu obchodné vzťahy, oni od nich kúpili značné
množstvo pozemkov pri Lipt. Mare. Nevedel sa vyjadriť, aká to bola suma a koľko zmlúv bolo uzavretých,
k tomu by sa vedel vyjadriť hlavne Š.. S p. S. najčastejšie komunikoval Š., o výsledkoch rokovaní ho
informoval na pravidelných poradách. Porady bývali rôzne, keďže mali klientov od Prahy až po Poprad,

podľa toho, kde boli obžalovaní, stretávali sa na dennej báze, prebiehali osobne, zatelefonovali si, čo
bolo dôležité, napr. pri rokovaniach ohľadom ceny. Š. ho informoval o tom, keď dohľadával pozemky
na katastri, kde trávil veľa času alebo potom osobnou návštevou vlastníkov pozemkov. Keď Š. našiel
pozemok, tak komunikoval s p. S., posielal listy vlastníctva a všetky papierové agendy vybavovali spolu.
Pán S. určoval, o čo majú záujem a o čo nie. Obžalovaný sa venoval iným aktivitám, najmä filmovým,

čo sa týka scenárov. Spolu s p. V. sa stretali aj s umelcami a riešili ďalšie projekty. KI mala zdroje,
jeden z hlavných boli peniaze po predaji prvého väčšieho územia spoločnosti Niersberger v období
2008 alebo 2009, išlo o sumu okolo 20.000.000,- Sk, išlo o pozemky, ktoré predtým vykupovali, takže
investovali do tých pozemkov, nevedel, aký bol z toho výnos, možno sedem, osem až desať miliónov
Sk. Mali peniaze aj z drobných predajov pozemkov, alebo zo sprostredkovania samotného predaja, z

provízií. Takisto v roku 2008-2009 v obci Nižná Boca sa plánoval projekt výstavby lyžiarskeho strediska
najväčšieho v Európe, na základe mandátnej zmluvy zastupovali klientov, ktorí tam mali pozemky,
následne pri tom zastupovaní boli predané pozemky tejto spoločnosti, z predajov mali provízie a z toho
fungovali. Pri realizácii projektu, s ktorým počítal aj p. S., počítali aj s investíciou z vlastných zdrojov,
platili architektonické štúdie p. D., vypracovanie dokumentu, stálo to okolo 3.000,- eur, financovali 3D

vizualizácie na predaj pozemkov, geometrické plány. Pri hlavnom projekte Diamond Family Houses
(DFH) sa robil polohopis, výškopis, aby sa vedelo, či kopec je dosť stabilný na takú výstavbu, hradili to
z vlastných zdrojov. Spomínané výdavky boli za obdobie rokov 2008-2009, výdavky sa zvyšovali, lebo
pozemkov bolo viac, cena sa určuje podľa veľkosti pozemku, tým, že s nimi spolupracovali dlhšiu dobu,
mali sme aj zľavy. Z činnosti firmy mali naakumulované prostriedky pre účely investície do samotného

projektu, peniaze, ktoré zarobili a čistý zisk, čo mali po predaji Niersberger, boli hlavné peniaze, ktoré
použili na ďalší tento projekt, kúpili aj iné parcely, ktoré museli financovať. Všetky peniaze nepoužili
len na tento jeden projekt, súbežne investovali do scenárov, platili advokátov, vyhľadávali na katastri,
každý list vlastníctva stál poplatok, prechádzali veľké množstvá pozemkov v rámci developovania. Časť
z peňazí, ktoré získali z realizácie skôr realizovaných projektov, šla na financovanie projektu DFH,

mali aj zamestnancov, aj iné aktivity, to všetko sa financovalo, peniaze sa rozdelili na časti, hlavná časť
peňazí skončila v hlavnom projekte. V období po tom, ako od projektu odskočil p. S.S. a po negatívnej
odpovedi z banky nemali naakumulované žiadne zdroje na realizáciu projektu DFH, pretože tie malibyť z predaja projektu spol. Niersberger, mali financie na vypracovanie štúdií a na prípravu projektu na
samotný odpredaj.

Podľa podnikateľského projektu rok 2008 ukončili so ziskom v hospodárení vo výške 620.000,-
eur, to boli peniaze spoločnosti, ktoré investovala do ďalších projektov, v roku 2009 preinvestovala
spoločnosť 600.000,- eur. Pri spracovaní tohto projektu sa vychádzalo z daňových podkladov a z
účtovníctva. Do konca roka 2009 boli všetky peniaze minuté. Aj daňové priznanie za rok 2009 bolo
mínusové, keď peniaze vydali, nemali ďalšie príjmy, aby boli v pluse, peniaze investovali za tým

účelom, aby sa zhodnotili v projekte DFH. V roku 2009 bolo 600.000,- eur použitých na celú činnosť
spoločnosti, v tom sú náklady spoločnosti. Prevádzkové náklady boli hradené z týchto peňazí. Z
toho sa financujú zamestnanci, nákup, následne predaj pozemku, niektoré pozemky mali nakúpené a
nevedeli ich predať, financovali sa geometrické plány, marketing, spolupracovali s mestom, sponzorsky
spolufinancovali aj hokej v Liptovskom Mikuláši, teda KI peniaze investovala za účelom ďalšieho
dosiahnutia zisku z obchodných aktivít. Koncom roka 2009 dochádzali firme finančné zdroje na krytie

bežných prevádzkových nákladov, prvýkrát pocítili nedostatok peňazí možno v období september -
október podľa nákladov a ďalších aktivít. Keď hovoril v množnom čísle, že roku 2009 a 2010 začali
pociťovať nedostatok finančných prostriedkov, berie to ako spoločnosť, pretože sa stretávali aj s p. Š., aj
s p. V.. Boli dohody, že po dokončení odpredaja týchto projektov a pri začatí vykonávania aktivít v rámci
filmového sveta, budú prizvaní do spoločnosti ako spoločníci alebo partneri. Obžalovaný nabádal Š.,

aby bol zamestnaný a mal zmluvu, čomu sa bránil. P. Š. odmenu za vykonanú činnosť odmietal, chcel
len pokryť jeho prevádzkové náklady na jeho osobu. Povedal, že keď si vyrieši svoje osobné problémy,
kvôli ktorým nechcel mať zmluvu, chce sa stať spoločníkom. Pri p. V. bola dohoda od začiatku, keď chceli
robiť filmové veci, že akonáhle sa im podarí získať finančné prostriedky na filmovú tvorbu, mal vstúpiť
do spoločnosti ako spoločník. Finančné prostriedky na filmovú tvorbu riešili v rámci spoločnosti, bolo

to zmiešané, lebo spoločnosť vykonávala viac činností. Hlavný zdroj príjmov spoločnosti bola realitná
činnosť, filmová časť bola len nákladová položka ako investícia do scenárov. Ak stál jeden scenár
60.000,-Skareálnahodnotanatrhubola150.000-300.000,-Sk,odpredajtelevíziibolpreobžalovaného
zisk. Príjem pre spoločnosť z investícií do audiovizuálnej produkcie bol očakávaný po získaní finančných
prostriedkov z predaja týchto projektov, do ktorých sa pustili. Po roku 2008, keď predali pozemky

spoločnosti Niersberger a získali 600.000,- eur, sa obžalovaný, p. V. a p. Š. dohodli, že nejdú do filmovej
tvorby. KI mala kontakty a možnosti, bola známa na Liptove, mali aj peniaze, rozhodli sa skúsiť vlastný
projekt DFH, pretože pri vlastnom a hlavnom projekte je najväčšie zhodnotenie. Toto rozhodnutie padlo
niekedy v období január až marec 2009. Rozhodli sa, že rok počkajú, využijú možnosť nehnuteľnostného
boom-u a skúsia zhodnotiť ich kapitál. Darilo sa im, chceli ešte v tom pokračovať. Nevedeli odhadnúť,

ako dlho potrvá získať všetky povolenia, kedy bude ten presný čas finálneho odpredaja, bol to koncový
projekt v rámci developerstva. Š. bol oprávnený konať v mene spoločnosti na základe splnomocnenia a
V. len na základe ústnej dohody, on za firmu nekonal. Nakoľko sa chceli stať spoločníkmi, dohodli sa na
tom, že V. bude mať prístup k účtu, on mohol vkladať a vyberať peniaze a robiť prevodné príkazy.

Obžalovaný ku skutku, v ktorom vystupuje ako poškodený p. G., sa nevedel vyjadriť, či s ním
komunikoval o pôžičke on, myslí si, že tieto veci vybavoval Š.. Prvá pôžička bola v júli 2009, vybavoval ju
p. Š.Ú., peniaze išli do spoločnosti na pokrytie nákladov alebo prefinancovania tých nákladov pozemkov
p. G., do ktorých investovali. Nevedel presne určiť, na čo boli použité. Rovnako sa nevedel vyjadriť k
tomu,čivjúli2009bolproblémsfinanciami.Konkrétnepodmienkyposkytnutiapôžičkydohadovalsp.G.

Š., poznal viac p. G., lebo sa s ním stretával na dennej báze. S bankami bol problém, tieto im odmietali
požičať peňažné prostriedky, pretože spoločnosť mala príjem a bola schopná kedykoľvek ich vrátiť, boli
pre nich nezaujímaví, nakoľko mali obrat finančných prostriedkov. Bavili sa o tom, či viesť rokovania
s bankou, alebo dať možnosť ľuďom, s ktorými obchodovali, investične sa podieľať na aktivitách a
zhodnotiť svoje finančné prostriedky. Toto bola argumentácia aj D. banky, prečo neposkytnúť úver v

rámci kontokorentných a preklenovacích úverov. Nevedel presne uviesť, koho bol nápad požičať si od
p. G.. Ohľadom pôžičky si pamätal stretnutie s p. G. v hoteli Jánošík, kedy riešili druhú pôžičku. Zmluva
bola uzavretá písomnou formou, obidve pripravoval Š.. Pri tom množstve zmlúv, ktoré pripravoval,
nekontroloval všetky zmluvy, nepripravoval zmluvu tak, že by ju písal s ním. Pán G. vedel, ako firma
funguje a že peniaze budú investované a použité v spoločnosti, preto bol dohodnutý aj vysoký úrok.

Rátali pri návratnosti ich peňazí so zhodnotením, preto si mohli dovoliť mu dať väčší úrok. Nevedel,
kto určoval výšku úroku, presné detaily zmluvy si dohodli p. Š. s p. G.. So zmluvou bol obžalovaný
uzrozumený, podpisoval ju, či ju predtým videl, ako ju podpísal, na to nevedel odpovedať, nepamätal
si to. V rámci sedenia s p. G. zábezpeky neboli žiadne, mali s ním mandátnu zmluvu. P. G. mal tiežmožnosť zabezpečenia tých peňazí, že akonáhle predá svoje pozemky, tak zarobí peniaze pre seba,
ale aj oni zarobia ako spoločnosť a vedeli by aj z toho tie peniaze vrátiť. Pozemok p. G. sa napokon
nepredal, sprostredkovali jednu spoločnosť, nepamätal si jej názov, ktorá mala záujem kúpiť celé to

územie, ide o k. ú. M., ponuka tej spoločnosti, ktorú sprostredkovali, sa zdala veľmi nízka. Spoločnosť
KI bola pripravená plniť podmienky prvej zmluvy o pôžičke tak, že všetko sa odvíjalo od dohody so spol.
Niersberger a od hlavného projektu, chceli to vyplatiť z peňazí po predaji hlavného projektu. U p. G.
mali aj ďalšiu alternatívu v prípade neúspechu projektu tým, že mali s ním ďalšiu zmluvu a investovali
do jeho pozemkov. Vedeli, že ak sa to predá, majú ďalšie peniaze už len v prípade jeho pokrytia a

ak sa to nepredá, boli tam storno podmienky a pokuty do výšky milióna korún. Vedeli, že ak by mu
vyčíslili náklady spoločnosti, prakticky by to bolo asi na nule, ak by musel zaplatiť geometrické plány,
právnikov, všetky náklady, reklamu, komunikáciu s úradmi. Tieto náklady neboli vyčíslené, ak sa to
predalo, náklady boli pokryté z predaja, z provízie. V prípade predaja pozemku p. G. spol. KI vystupovala
ako sprostredkovateľ na základe sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 20. 3. 2008 na obdobie do 31.
3. 2010. Provízia pre sprostredkovateľa predstavovala 4 % z kúpnej ceny, minimálna kúpna cena bola

určená 2.200,- Sk za m2, výmera bolo cez 26.000 m2. Pozemok predaný nebol. Reálny záujem o tento
pozemok bol. Nevedel sa vyjadriť k tomu, kedy prebiehal záujem o predaj tohto pozemku, ono sa to
tiahlo, išlo tam o ich združenie, ktoré to plánovalo predať ako celok, dojednávalo sa to aj s ostatnými
vlastníkmi ostatných pozemkov, najväčší problém bol s cenou, vlastníci mali vysokú požiadavku na
cenu, ponuky boli nižšie pod minimálnu cenu. V dobe uzatvorenia zmluvy bola reálna možnosť predať

pozemky p. G., bola jedna firma, s ktorou sa vážne debatovalo o predaji tohto pozemku, tí ostatní
záujemcovia to odmietli, obžalovaný nevedel uviesť, v akom to bolo období. Krízu pocítili telefonátom
p. S.. Najviac sa predávalo koncom roka, január až marec boli najhoršie obdobia, kedy sa nepredávalo
vôbec nič. K predĺženiu splatnosti druhej pôžičky u p. G. obžalovaný uviedol, že sa odvíjali od toho,
ako získali povolenia od úradov, kedy budú môcť začať s výstavbou hlavného projektu, s predajom spol.

Niersberger. Čakalo sa na posledné vyjadrenie asi od VÚC, aby mohli kontaktovať spol. Niersberger,
tie vyjadrenia trvali dlho, až napokon Niersberger odstúpila od zmluvy. Pri stretnutí s p. S. v decembri
2009 sa stále čakalo na to vyjadrenie, všetky žiadosti už boli podané, tak to chceli urýchliť a podpísať
zmluvu. Nevedel odpovedať na otázku, či dostali aj to posledné povolenie, k tomu sa môže vyjadriť p.
Š.. On vtedy mal iné starosti, behal po bankách, snažil sa hľadať peniaze pre spoločnosť, kupcov

pre scenáre, prepustil zamestnancov, snažil sa znížiť náklady, veril, že bude iný záujemca na celkový
odpredaj alebo nájde spôsob, ako postupne spolu partnersky, investične tú výstavbu robiť. KI v tom
čase júli 2009 mala viac veriteľov - pohľadávky tvorili odhadom 15-20 % majetku spoločnosti. Pod
majetkom spoločnosti rozumel hnuteľný i nehnuteľný majetok, filmové scenáre, vozidlá, počítače,
telefóny, jednotlivé projekty, geometrické plány. Veritelia boli fyzické osoby titulom zmluvy o pôžičke,

investičnej zmluvy alebo mandátnej zmluvy, vždy to bolo za účelom konkrétneho projektu, s konkrétnym
človekom sa týmto spôsobom riešila určitá investičná aktivita. Zmluva s p. G. bola uzatváraná s tým,
že ako konateľ KI mal prehľad o jej finančnej situácii, o možnostiach plnenia zmluvy. Vedel, aké sú
náklady,akýmajústavfinancií,vychádzalzďalšíchrozpracovanýchaktivít,ztýchbudúcichočakávaných
príjmov. Nevedel sa vyjadriť, či okrem úrokov spol. KI p. G. niečo vyplatila, komunikovalo sa s ním

osobne, aj listom, potom už len telefonicky. Keď p. G. oznámil, že spoločnosť nemá predaný pozemok,
z čoho očakávala príjem a nemala v tom čase finančnú hotovosť, z čoho bol zámer vrátiť jeho finančné
prostriedky, on sa už nechcel o ničom baviť, chcel len vrátiť peniaze. Aj v novinách začali písať, že začala
kríza a praskla bublina. Listom ho informoval, že spol. sa snaží znížiť náklady, odpredať majetky, získať
peniaze za účelom vysporiadania týchto vecí. Obžalovaný nechápe obvinenie, že úmyselne od p. G.

vytiahol peniaze a nevie, kam ich dal. Keď mali v roku 2008 zisk 600.000,- eur, mali mesačné náklady,
lebo mali rozpracovaných veľa projektov, akoby im pomohlo získať 20.000,- eur, aby sa s nimi obohatil,
keď mal ďalšie podnikateľské vízie. Nemohol vopred vedieť, že mu niekto odstúpi od zmluvy, bola to
pre neho neočakávaná vec.

Obžalovaný ku skutku, v ktorom vystupuje ako poškodený p. D. uviedol, že spol. dostala kontakt na
p. D. cez p. Š. a odporúčanie od N.. F. Y., ktorá sa so Š. denne stretávala. Tým, že p. Y. mala pre
spol. KI chystať kúpnopredajné zmluvy pre klientov v projekte DFH, bola uzrozumená o celom projekte,
aj o tom, v akom štádiu sa nachádza, vedela aj o ďalších aktivitách spoločnosti. Na jej odporúčanie
sa stretli s p. D.. K dôvodom, prečo oslovili p. D. so záujmom kúpiť predmetný pozemok uviedol, že

na projekt DFH mali podané všetky žiadosti a boli pred jeho dokončením a odpredajom. Samotný
pozemok, ktorý je predmetom tohto sporu, nebol zo strategického hľadiska pre KI dôležitý, dôležitejšie
bolo, že vlastníci pozemku mali aj iné pozemky vo väčšej výmere, tiež v lokalite Liptovského Trnovca
a Liptovskej Sielnice, blízko Liptovskej Mary, ak by filmy nevyšli a vyšiel hlavný developerský projekt,možno by sa vrátili k pôvodnej činnosti a zdevelopovali by to ich ďalšie územie. Bolo im pred kúpou od
p. D., ktorý zastupoval celú svoju rodinu, prezentované, že na pozemku nie je spodná voda a keďže
sa na pozemku nachádza stožiar vysokého napätia, p. D. prezentoval, že tento stĺp bude preložený,

aby sa pozemok mohol využívať na stavbu alebo na predaj. Spoločnosť, keď ho kupovala, mala s ním
dva zámery a to predať ho alebo ho použiť ako zábezpeku na získanie kapitálu. Po uzavretí zmluvy
zistili od elektrární, že neexistuje komunikácia, ani prísľub, že by to napätie bolo odstránené alebo
preložené, bolo aj obdobie dažďov, vystúpila spodná voda na pozemku, čo rapídne znižovalo jeho
hodnotu. Aj pre spoločnosť kúpna cena bola premrštená. Keďže zmluva bola uzatvorená, nepristupovali

k riešeniu o kompenzácii, i keď podľa zmluvných podmienok mali pol roka na vyplatenie zvyšnej kúpnej
ceny. Na pozemku bolo 6 vlastníkov. P. M., ktorému bola vyplatená kúpna cena vopred, pred podpisom
deklaroval, že on žiada peniaze vopred, ostatní pristúpili na dohodnuté zmluvné podmienky, že počkajú
6 mesiacov a dostanú svoje peniaze. Kúpnu zmluvu vypracovala p. N.. Y., v tomto obchodnom vzťahu
figurovala ako garant transakcie, dokonca sa zmluva podpisovala priamo na notárskej pôde, kde boli
zúčastnení všetci účastníci konania. Obžalovaný s p. D. komunikoval pred podpisom možno raz, skôr s

ním komunikoval po podpise zmluvy a následne od roku 2010, kedy prišlo k problémom a informovaniu
p. D., že spoločnosť momentálne nemá dostatočnú likviditu financií, že sa snažia odpredať časť majetku,
aby vedeli pozemok odpredať. Keď informoval p. D., že spoločnosť nevie zaručiť splnenie zmluvných
podmienok, tak ho požiadal o riešenie a navrhnutie iných alternatív. Najviac komunikované bolo vrátenie
pozemku, o čom aj sama zmluva hovorila. Tu prišlo k problému, pretože každý zo spoluvlastníkov

chceli niečo iné. Vyzval p. D., že majú záujem vrátiť pozemok, vyzval ho, aby oni vrátili plnenie im. P.
D. prvotne akceptoval vrátenie pozemku s tým, že vyplatená kúpna cena p. M. zostane ako zmluvná
pokuta. Problém nastal s p. Y., kedy tvrdil, že p. D. nemá plnú moc na jeho zastupovanie, že on
vystupuje vo veci samostatne a žiada finančné plnenie, nie vrátenie pozemku. Keďže nemal finančné
prostriedky na to, aby jeho požiadavku akceptoval, vysvetlil mu celú situáciu, nie si je istý, či mu

neponúkal na výmenu iný pozemok. On stále chce len peniaze. Bol problém, pretože peniaze nemal,
pozemok nemohol vrátiť. Zostalo to na mŕtvom bode. Problém bol, že aj spoločnosť v decembri mala na
základe rôznych zmluvných podmienok, dohodnutých viacero splatností faktúr a potrebovali finančné
prostriedky na ich zaplatenie. Preto rokovali s p. Y., ktorý ich spoločnosť poznal, mal voľné finančné
prostriedky a bol ochotný im peniaze požičať, pretože v tej dobe nemali žiadny pozemok určený jemu

na predaj. Pre nevhodnosť času jedna aj druhá zmluva aj záložné právo prebehlo v priebehu jedného
dňa. Časovo to bolo náročné, pretože p. Y. je v Bratislave a oni podpisovali kúpne zmluvy s vlastníkmi
v Lipt. Mikuláši, preto došlo aj chybe v zmluve, bol tam problém s dátumom. Na základe zmluvy p. Y.
poskytol KI finančné prostriedky za účelom vyplatenia faktúr spoločnosti a taktiež na pokrytie bežných
prevádzkových nákladov s tým, že jemu stačí plomba na ten pozemok. Keď prišlo ku konzultácii s p. D.

vofebruárialebomarci,keďhoinformoval,žespol.sapotýkasnedostatkomkapitálu,taknáslednedošlo
k uplatneniu plomby p. Y. a stalo sa to, že vlastníkom pozemku nebola KI, ale p. Y.. Obžalovaný ihneď
začal rokovania osobne aj s p. Y. o možnom vysporiadaní. Spoločnosť KI vlastnila historické vozidlá,
ktoré mali byť použité na filmové aktivity, vlastnila aj scenár, ktorý pojednával o histórii týchto vozidiel. V
roku 2010 sa veci ťažko predávali, oslovili majiteľa časopisu VETERÁN v Bratislave, chceli to predať,

žiaľ ani on sám im nevedel zohnať kupca, tak sa s p. Y. dohodol na výmene zábezpeky, aby uvoľnil
pozemok a dostal tieto vozidlá ako protihodnotu. Následne došlo k podpisu zmlúv a pozemok vrátili
spol. KI. Počas rokovania s p. D.M. ho obžalovaný informoval o tom, že spoločnosť má povinnosť voči
daňovému úradu, že sú niektoré nezaplatené faktúry, ktoré môžu spôsobiť zablokovanie toho pozemku,
že potom bude ťažké pozemok im vrátiť späť. O tomto boli p. D. a p. Y. informovaní pravidelne. Vzhľadom

na to, že každý z účastníkov chcel niečo iné, situácia bola neriešiteľná. Obžalovaný im navrhol, aby p.
Y. svoj podiel prepísal na niekoho zo súrodencov a oni mu uhradia sumu, s čím nepochodili.

Kúpnu cenu chcel obžalovaný uhradiť na základe toho, že to bolo v decembri a bolo pred podpisom
a predajom hlavného projektu spol. Niersberger. V prvom rade s p. S. mali vždy len ústne dohody,

ktoré sa transformovali do zmlúv. Niersberger bola veľká nadnárodná spoločnosť a jej majiteľ vlastní
súkromnú automobilku, nebol najmenší dôvod pochybovať o tom, že nemajú dostatok financií a svoje
zámery neuskutočnia aj vzhľadom na to, že od nich chceli ďalšiu prácu, kupovať ďalšie nehnuteľnosti
a investovať kapitál do nehnuteľností. Rokovania s majiteľom firmy neboli, boli s konateľom p. S.. P.
S. prezentoval vôľu majiteľa firmy aj jemu, aj p. Š., keď p. Š. posielal návrhy možných investícii pre

Niersberger,takvždysivyžiadalčasnakonzultáciupriamos majiteľmi,onsámakoosobanerozhodoval.
Prvý kontakt s p. Y. bol možno v roku 2007, možno v roku 2008. Pred uzavretím zmluvy s poškodenými
rokovala p. Y. a p. Š.. Peniaze od p. Y. boli použité na vystavené faktúry, mali doplatiť scenáre, povinnosti
súvisiace s reklamnými zmluvami, na výplaty, leasingy. V tom čase už na to spol. nemala peniaze,rátali s tým, že v januári budú rokovať s p. S. o podpise zmluvy. Zvyšok peňazí bol použitý hlavne na
prevádzkové náklady - telefóny, nájomné, kancelárie, paušály právnych zástupcov, lízing, bežný chod
spol.ObžalovanývedelopôžičkeodN..Y.,ktorábolazkoncaroka2009.Tátonebolazatýmúčelom,aby

vrátil ďalšiu pôžičku. Všetci vedeli, že peniaze dostanú z reálne predaného projektu. Nevedel, ako boli
dohodnuté lehoty splatnosti u p. Y., pravdepodobne to bolo smerované na čas, kedy sa predpokladalo
odpredaj projektu spol. Niersberger. Obžalovaný komunikoval s p. Y., o pôžičkách bol informovaný.

Obžalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že p. Y. podal žalobu a žiadal zaplatenie 5.829,80 eur

s príslušenstvom. Na súde bolo preukázané, že p. D. nemal od žiadneho z členov svojej rodiny
splnomocnenie, takisto zavádzal pri riešeniach problémov. Obžalovaný posielal doporučené listy
všetkým účastníkom konania, vracali sa mu nedoručené, nebolo možné sa s nimi skontaktovať. Po
rozhodnutí o tejto žalobe podal odvolanie a potom odpredal spoločnosť na spoločnosť, ktorú vlastní p.
D. s tým, že nemá vedomosť o tom, ako on ďalej postupoval v tej veci. Čo sa týka p. Y. a uvoľnenia
pozemku od p. Y., po tomto rozhodnutí, spoločnosť KI vo vlastníctve p. D. nadobudla späť vlastnícke

práva k pozemku a p. D. následne aj tento pozemok odpredal. Ak ho dokázal predať, tak ho mohol aj
vrátiť. Obžalovaný zabezpečil vrátenie pozemku do firmy.

Pred uzavretím zmluvy neinformoval poškodených, čím je podmienené vyplatenie kúpnej ceny, nevie,
či to riešili p. Y. s p. Š. a ako boli účastníci informovaní o kúpnej cene. Vzhľadom na to, že sa v

kúpnej zmluve uvádzala 6 mesačná lehota na vyplatenie kúpnej ceny, na základe niečoho museli ostatní
účastníci na to pristúpiť. Muselo byť komunikované, prečo ich nevyplatia hneď, ale neskôr. Pani V..
Z.. H. za mesto dozorovala projekt DFH, obžalovaný sa s ňou stretol minimálne raz a to na zasadnutí
zastupiteľstva obce Lipt. Trnovec, kde obec rokovala o tom, či im dá povolenie tento projekt začať. Ona
za mesto bola účastná, bol tam obžalovaný a p. Š.. Zastupiteľstvo schválilo ten projekt dňa 12. 2. 2010.

Za celú dobu, keď sa robila projektová dokumentácia, musel aj p. D. komunikovať s hlavnou architektkou
za mesto.

Obžalovaný po oboznámení sa so stanoviskom V.. Z.. H. na čl. 321 zo spisu ČVS: ORP-307/JP-LM-2010
uviedol, že nepochopil, prečo sa takto vyjadrila, keď najskôr tvrdí, že nemá o tom vedomosť a následne

tvrdí, že bola ukončená práca. Zápisnica jednoznačne hovorí o tom, že bola na rokovaní, na ktorom
informovala, že tam bude 41 domov, severná časť bude vyňatá. Ak nič nevedela, prečo sa potom
vyjadrovala k tomu projektu.

Obžalovaný sa v ďalšej časti svojej výpovede vyjadroval o okolnostiam, za ktorých došlo k prevodu

obchodného podielu na D.. Bol prekvapený z jeho vyjadrení, že prevzal len minimum účtovníctva a
nevedel o finančnom stave. K pôsobeniu p. Š. uviedol, že za neho nebude vystupovať. To, čo bolo
povedané a dohodnuté na porade je jedna vec a ak nie je súčasťou stretnutia, tak nevie, o čom sa ľudia
bavia a ani na porade mu neodprezentuje svoje zámery. Pokiaľ mal ďalšie aktivity a neinformoval ho o
nich, tak obžalovaný nemal ako veci riešiť.

Obžalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že spoločnosť KI za 3-4 roky uzavrela viac ako 100 zmlúv
za predaj pozemkov a vyjadroval sa aj k ďalším aktivitám spoločnosti v meste Lipt. Mikuláš aj mimo
neho. Nikdy nepristupoval k tomu, že by nechceli finančné prostriedky vrátiť, dokonca za firmu nikdy
nedeklaroval, že by sa to nestalo, vždy sa snažil informovať účastníkov o skutočnosti, bol zámer vrátiť,

hlavným príjmom bol hlavný projekt a následne sa snažil hľadať alternatívy celý rok, požičal si aj od
rodiny, snažil sa, už to bolo nad jeho sily. V súčasnosti má príjem a vykonáva aktivity v okolí svojho
bydliska, ktoré bližšie špecifikoval.

S p. Š. sa stretol ešte pred založením spol. KI, zoznámil sa s ním cez kamaráta, vtedy p. Š. pôsobil

ako producent hraného filmu a hľadal ľudí, ktorí pri filme pomáhajú. Tak sa dostal ku kamerovaniu,
filmovaniu a iným veciam. S p. Š. spolupracovali od založenia spoločnosti do roku 2010, nevedel to
presne špecifikovať. Pripustil, že s p. Š. bol uzavretý aj pracovný pomer, ak to potreboval. Čo sa týka
formy spolupráce s p. Š., nevie, na akú dobu, mu boli generálne plné moci, niektoré boli na krátky
čas, nevedel uviesť, či mal dlhodobú plnú moc ani kedy bola posledná plná moc vypovedaná. P. Š.Ú.

charakterizoval ako veľmi energického a vytrvalého, na ktorého sa nemohol sťažovať, bol pracovitý,
flexibilný, vždy všetko vybavil. Neobmedzená generálna plná moc mu bola udelená preto, lebo pôsobili
na širšom území, obžalovaný bol niekedy odcestovaný aj na niekoľko dní, boli obdobia, kedy za mesiacpodpisovali viac zmlúv, komunikoval s úradmi, klientmi, všetci ho poznali, pripravoval zmluvy. Musel sa
preukázať dokumentom, ak bol obžalovaný odcestovaný. Medzi nimi existovala dôvera.

Súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného I.. B. Š., na ktoré bol riadne a včas
predvolaný, keďže všetky zákonom stanovené podmienky v zmysle § 252 Tr. poriadku boli splnené.
Prejednávanú trestnú vec bolo možné spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez
jeho prítomnosti. Obžalovaný I.. Š. v prípade každého vykonaného hlavného pojednávania výslovne
požiadal o vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti, čím sa účinným spôsobom vzdal

práva osobnej účasti na hlavnom pojednávaní. Naviac obžalovaný pri každom ospravedlnení svojej
neúčasti písomne prehlásil, že využíva svojho práva na odopretie výpovede. Na návrh prokurátora
boli prečítané zápisnice o jeho výpovediach z prípravného konania. Obžalovaný I.. Š. v trestnej veci
vedenej pod ČVS:ORP-445/OEK-LM-2013 (v ktorej vystupujú ako poškodené C.. N. D. Z. J. Y.) dňa
16. 2. 2015 vypovedal, že z obdobia, ktoré sa spomína v uznesení o vznesení obvinenia zo dňa
31. 1. 2014, si nič nepamätá, nerád by svojimi zmätočnými informáciami, ktoré momentálne má vo

svojej mysli, spôsobil vedome alebo nevedome poškodenie osôb spomínajúcich sa v danom uznesení.
Nevyrovnal sa s prudkým pádom jeho pracovnej kariéry a konaniami, ktoré na neho doľahli po zistení,
že jeho námaha, ktorú venoval v roku 2006 svojej pracovnej činnosti, bola zničená geopolitickými a
ekonomickými zmenami v Európe, ktoré sa neskôr rozšírili po celom svete, nazývané ako recesia
alebo svetová kríza. V jeho v prípade najväčší vplyv na jeho budúce rozhodovanie a tiež vplyv na

jeho zdravotný stav bola informácia o prasknutí tzv. bubliny na trhu nehnuteľností. Ak by neprišlo k
vedomému alebo nevedomému neskorému informovaniu skutočného ekonomického stavu v bankovom
sektore, resp. v podnikateľskom prostredí, doposiaľ mohol vykonávať činnosť, ktorej výsledkom by bolo
uskutočnenie realitných developerských projektov, o ktorých v Liptovskom Mikuláši a širokom okolí
vedeli, že sú jeho jedinou náplňou, ktorú vykonáva pre spoločnosť a tiež pre konkrétnu s.r.o. a to KI.

Na základe uvedených skutočností sa ako osoba cíti podvedený a oklamaný spoločnosťou, zastupiteľmi
a jednotlivcami, ktorí, ak by konali zodpovedne voči vlastným občanom a dostatočne načas poskytli
informácie, ktoré ku dnešnému dňu vie, nemusel sa stať obvineným. Vždy konal podľa všeobecne
dostupných informácii a vedieť niektoré súvislosti ako dnes, vo svojich konaniach by sa rozhodoval inak.
Osoby N. D., J. Y., I. G., I. Y. pozná, ale nepamätal si, kde a ako sa s nimi zoznámil. Pani D.Á. ho

požiadala o pomoc, nepamätal si o akú, ani za akých okolností. Nemá vedomosť o tom, že by niekedy J.
Y., resp. jej syna I. Y. požiadal, aby p. Y. ručila svojim bytom za úver D.. Nemá vedomosť o tom, že v roku
2009 od D. prevzal finančnú hotovosť vo výške jej úverov v G., ako je uvedené v uznesení o vznesení
obvinenia. Nepamätal si, z akého dôvodu vkladal finančné prostriedky na účet č. XXXXXXXXX/XXXX,
nevedel uviesť, resp. nepamätal, prečo jeho jednotlivé vklady boli vo výške mesačných splátok úverov

D.. Rovnako si nepamätal, prečo v jeden deň na tento účet vykonal viac vkladov. N. G. pozná z banky,
nevedel uviesť z akej. Nemá vedomosť o tom, že povedal D., aby si vzala úvery uvedené v uznesení
o vznesení obvinenia z dôvodu, že je potrebné pomôcť ťažko chorej osobe a to J. Y.. Nepamätá si a
nemá vedomosť o tom, že povedal J. Y.Y., resp. jej synovi pri tom, ako ich mal žiadať o zábezpeku úveru
bytom Y., že sa nemusia báť, že D. učí na vysokej škole, má dobrý príjem, úver bude riadne splácaný a

že sľúbil vyplácať Y. mesačne odmenu vo výške 10.000,- Sk, teda 333,- eur. O skutku, ktorý je uvedený
v uznesení o vznesení obvinenia voči jeho osobe, nevie nič.

V trestnej veci vedenej pod ČVS:ORP-612/OEK-LM-2011 (v ktorej vystupujú ako poškodení N.. F. Y. a
V.. C. G.) a ORP-333/OEK-LM-2012 (v ktorej vystupuje ako poškodená D. Y.Á.) obžalovaný I.. B. Š.

využil svoje právo na odopretie výpovede a k veci nevypovedal.

Svedok - poškodený C. D. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že pred Vianocami
v r. 2009 ho p. N.. Y. zoznámila s p. Š., ktorý chcel kúpiť pozemok. Pozemok chceli predať z toho
dôvodu, lebo jeden zo spoluvlastníkov p. Y. mal veľké sociálne problémy. Došlo k podpisu zmluvy, p.

Y. ju podpísal, vtedy ho poškodený videl prvý krát. Po nejakom po podpise zmluvy čase sa objavila v
katastri na LV plomba, volal p. Y.W., ktorý povedal, že zaplatia a volal aj novému majiteľom pozemku p.
Y. ktorý sa stal vlastníkom v rozpore so zmluvou, pred zaplatením kúpnej ceny. On mu povedal, že KI
im nikdy nezaplatí, že má len dlhy. P. Y. bol nový majiteľ pozemku, najprv mal spísanú záložnú zmluvu
a potom kúpnu zmluvu. Poškodený zistil, že pozemok pred kúpou od nich založili v prospech p. Y. 22.

12. a od nich ho kúpili 23. 12. Obchodní partneri p. Y. mu povedali, že sú to nečestní ľudia, nikdy im
nezaplatia, aby si vymáhali svoju pohľadávku. Poškodený podal trestné oznámenie, pri výsluchu zistil,
že poškodených bude viac, začali sa aj iní ľudia hlásiť. P. Y. deň pred uplynutím lehoty na zaplatenie
poslal list so žiadosťou o predĺženie lehoty, s čím poškodený nesúhlasil. Na inzerát sa mu ozvalo asi 20poškodených, p. N., p. J., p. Y., p. I. a ďalší, ktorí nechceli byť menovaní. Poškodený volal najprv p. Y. s
tým, že sa chce spojiť s p. Y., p. Y. ho prosil, aby neoznamoval Y., aký pozemok vlastnia. Potom nastal
proces, že im chcel pozemok akože vrátiť, kládol nesplniteľné požiadavky. P. Y. mal vtedy civilné konanie

o vrátenie zálohy. Odvtedy p. Y. s nimi nekomunikoval, za 6 rokov sa nespojili. Poškodený komunikoval
s p. D. ako novým konateľom firmy, ktorý sľúbil, že dá veci do poriadku, čo neurobil. Nepodpisoval vtedy
prvú kúpnu zmluvu. Bol si vedomý slabosti tejto zmluvy, napriek tomu ju podpísali, bol si vedomý, k
čomu zmluva zaväzuje p. Y., veril, že zmluva je platná a keď sa nedodrží, aké následky vyplynú. V tej
zmluve p. Y. klamal, v zmluve je klauzula o predkupnom práve, on keď predával pozemok, tvrdil, že na

pozemku neviaznu žiadne dlhy ani práva tretích osôb. To tvrdí v záložnej aj kúpnej zmluve medzi KI a
p. Y.. Pred podpisom zmluvy sa nebavil s p. Y. o podmienkach zmluvy. Nevedel uviesť, či im Y. sľuboval,
že zaplatí. Nemal informáciu, že vyplatenie kúpnej ceny bolo viazané na nejaké podmienky, ktoré nie
sú v zmluve. Po podpise zmluvy už mal vedomosť o predmete podnikania KI od svedkov a z internetu,
pred podpisom o nej nepočul. P. M. ich upozorňoval, že zmluva nie je pre nich dobrá, ale poškodený
nemal pocit v čase jej uzatvorenia, že nebude riadne plnená, pýtal sa aj právničky, ktorá povedala, že

nemal by byť problém. K ostatným poškodeným, ktorí sa mu ozvali uviedol, že všetky zmluvy a jednania
boli šablonovité a rovnaké. Kúpna zmluva medzi nimi ako predávajúcimi a spol. KI ako kupujúcim bola
uzavretá 23. 12. 2009 v Lipt. Mikuláši v kancelárii N.. Y., niekedy popoludní a p. M. neskoro večer toho
istého dňa. Podmienky zmluvy dojednávali všetci kupujúci, p. N.. Y. a p. Š. a odsúhlasili ako je napísané.
P. M. požadoval peniaze vopred, KI jeho požiadavke vyhovela, peniaze mu vyplatila N.. Y.. Nevedel sa

vyjadriť k tomu, prečo je v zmluve klauzula o vyplatení peňazí v lehote 6 mesiacov. Nebol argument, že
nejaký pozemok predajú a z toho ich vyplatia. Nepodnikal žiadne kroky pred splatnosťou kúpnej ceny,
neuplatnili si predkupné právo. Na súde nepodali žalobu o určenie vlastníckeho práva, pretože mu tak
poradili viacerí právnici. Trestné oznámenie podal po splatnosti kúpnej ceny. Odstúpil od zmluvy, ale
nemal splnomocnenie od ostatných účastníkov. P. Y. ho informoval, že sa pozemok, ktorý je predmetom

kúpnej zmluvy, vráti do KI, ale stále bol zaťažený, KI sa stal majiteľom pozemku 27. 1. 2010. P. Y. im
navrhol späť vrátenie pozemku, čo odmietol p. Y., pretože už mal rozsudok z civilného konania, že sú
mu dlžní peniaze, nespomenul si, či bol aj iný variant. Návrh na vrátenie pozemku bol až v roku 2012,
pol roka po trestnom oznámení. Ohľadom späťvzatia pozemku komunikoval aj s p. D., ktorý ho predal
ďalšej osobe. Informáciu, že KI mala dlhy voči obchodným partnerom, má zo spisu.

Svedok - poškodený S. Y., po zmene priezviska G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že 20. 12. ho
p. D. vyrozumel o tom, že dochádza k ponuke na odpredaj predmetnej parcely 1540/39 s tým, aby
sa pripravil na tento obchodný úkon a na podpis zmluvy. Počas tých 2 dní mal možnosť si overiť z
bežných prostriedkov, či je firma spoľahlivá a spôsobilá k takému úkonu. Na polícii zisťoval, či nejde o

závadové aktivity a na súde bol ubezpečený, že neprebieha rozhodovanie s touto firmou. Mal možnosť
rozprávať sa so spoluvlastníkmi o možnostiach predaja, poznal ich stanovisko. Bol vyzvaný, aby sa
dostavil dňa 23. 12. k N.. Y. s tým, že má dôjsť k jednaniu a podpísaniu kúpnej zmluvy. V jeden deň
sa urobilo obchodné jednanie a oboznámenie sa nehnuteľnosťou, rozhodovanie, za akých podmienok
majú pristúpiť k podpisu zmluvy. Ten deň začal prezentáciou firmy, v akej finančnej kondícii sa nachádza,

aké má problémy a čo k ich vedie k tomuto obchodu s nehnuteľnosťou. Úvodné prezentovanie bolo
zo strany p. Š., ktorý ich informoval aj o tom, že kto je spoločnosť KI, aké má za sebou úspešné
obchody, aká je situácia vo firme, prečo sa 23.12. pristupuje k realizácii nákupu nehnuteľnosti. Odôvodnil
to tým, že majú pripravený investičný zámer, pre ktorý majú vopred prejednaného kupca na samotné
zrealizovanie investičného zámeru a potrebovali na konci roku získať nehnuteľnosť, aby mohli začať v

ďalšom roku realizovať finančné krytie investičného zámeru. Prezentoval to pred nimi všetkými, bola
tam aj p. Y., neskôr prišiel konateľ, pred ktorým prebrali problémové veci. Prezentovaná dobrá finančná
kondícia firmy bola doložená výpisom z účtov, predložením výpisu z obchodného registra a hodnotením
partnerov. Stanovisko V.. M. bolo, že pokiaľ nedôjde k vyplateniu jeho podielu, on nie je ochotný podpísať
túto kúpnu zmluvu z dôvodu, že v ponuke absentovala záruka za nevyplatenú hodnotu medzi 1/7

zloženou pri podpise zmluvy, čiže 6/7 nebolo pokrytých zodpovedajúcou hodnotou. Dojednali to tak,
že N.. Y. vyžiadaním rezervnej plomby ku vkladovému konaniu je schopná zaručiť, že v prípade, ak
by v lehote 6 mesiacov došlo k pochybeniu, tak rezervnou plombou spôsobí spätné vrátenie pozemku
pôvodným vlastníkom. Keďže poškodený bol čiastočný invalid, nemal možnosť vytvoriť si vlastnú
živnosť, na celkové riešenie jeho situácie mu vhodne padla možnosť odpredaja nehnuteľnosti. Ohľadom

záruk vyplatenia kúpnej ceny bolo prezentované p. Š., že majú rozjednané finančné krytie, odberateľa
na realizáciu investičného zámeru, názov toho zámeru nebol spomenutý, vysvetlil, že má tam ísť o
vybudovanie rekreačného zariadenia s perspektívou rozšírenia. Bol tam prezentovaný ročný obrat firmy,
ktorý bol doložený výpismi z banky, s tým, že v roku 2009 majú zrealizovaných 4 alebo 5 významnýchprojektov, ak si dobre pamätal, bolo to prezentované za roky 2008-2009, s tým, že boli veľmi úspešní a
klienti boli spokojní. K tomu sa vyjadrovala N.. Y.. Nedával veľmi na prezentáciu p. Š., ani na stanovisko
konateľa, prikladal väčšiu váhu stanovisku N.. Y., ktorá sa vyjadrila, že má dlhoročnú prax v majetkovom

práve, neboli v jej práci problémy. Zmluvu uzatvárali v kancelárii N.. Y., následne sa odobrali k notárke
JUDr. Geškovej. Naštrbilo sa to vo februári 2010, kedy objavil na LV plombu, ktorou sa zabezpečí
vklad pôžičky alebo úveru, ktorý KI v rámci investičného zámeru odčerpala. Druhá vec, ktorá postupne
nastala, bola zmena vlastníka na p. V.. Y. s manželkou, to bolo v lehote 6 mesiacov. Kontaktoval
obžalovaného telefonicky, dostal vysvetlenie aj od p. N.. Y., že situácia sa vyvíja v zmysle investičného

zámeru, v skutočnosti dochádzalo k prísunu 66.000,- eur. Nárok si začal uplatňovať, kedy nedošlo k
vyplateniu zbytku čiastky, prešiel termín 23. 6. 2010 a keď bolo vyhodnotené zo strany konateľa, že došlo
k problému odstúpenia jeho obchodného partnera. Súd rozhodol v roku 2011 o povinnosti KI vyplatiť
5.829,80 eur + 9 % za omeškanie od 23. 6. 2010. Počas odvolacieho konania došlo k prevodu v KI, ktorý
nadobudol nový majiteľ. Plnenie voči poškodenému nebolo vykonané žiadne. Po uzavretí zmluvy so Š.
rozprával nasledujúci deň, potom s ním bol v kontakte v dobe, kedy sa snažil hľadať riešenie odstúpenia

od kúpnej zmluvy, ale na LV bol uvedený ako vlastník V.. Y.Ü., v ťarchách bola vyznačená pôžička alebo
úver zo dňa pred uzavretím zmluvy vo výške asi 66.400,- eur. P. Š. mu oznámil, že ukončili spoluprácu
s p. konateľom.

Svedkyňa - poškodená Ľ. D. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že verila tým ľuďom, súhlasila

so zmluvou, chceli predať ten pozemok. Poprosili bratranca p. D., on sa toho ujal. Podmienky za
spoluvlastníkov boli dojednané, keď sa robila tá zmluva, k formulácii zmluvy nemala výhrady, nikto
jej nevysvetlil, prečo je zmluva tak formulovaná. Ani p. D. sa nepýtala na niektoré časti zmluvy.
Obžalovaného sa pýtala, aby jej ukázal, či má majetok, on ukázal nejaký papier, že firma má majetok v
hodnote1miliónSk.Tenpapierjupresvedčilotom,žemajúnazaplatenie,nevedelasavyjadriťktomu,či

sadonehopozreliajinívlastníci,bolotovprítomnostiajostatnýchspoluvlastníkovajnotárky.Nazáklade
toho sa rozhodla podpísať tú zmluvu. Na otázku, či neuvažovala nad možnosťou zaplatenia kúpnej ceny
pred podpísaním zmluvy priamo neodpovedala, manžel jej hneď povedal, že je to podvod, keď to bolo
robené dňa 23. 12. Dnes to ľutuje. Nič im nebolo plnené, neskôr nekomunikovali so zástupcami firmy,
cez internet sa dozvedeli, že to predávajú zase ďalším, divili sa, ako je možné, že sa to zapísalo aj

do katastra, keď neboli vysporiadané podmienky. Za firmu KI sa rozprávala len s obžalovaným, za túto
firmu nebola uvádzaná žiadna iná osoba. V civilnom konaní si neuplatňovala žiadne nároky voči KI.
Pri uzatváraní zmluvy nebolo hovorené o nejakých podnikateľských aktivitách.Za kupujúceho konal p.
Y.. Po 7 rokoch si nepamätá ako vyzerá. Pri konaní bol ešte jeden pán, ktorý bol v pozadí ani nebol
predstavený.

Svedok - poškodený I. R. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného Y., ktorý
bol prítomný na hlavnom pojednávaní, nepozná. K okolnostiam uzatvorenia zmluvy uviedol, že boli v
kancelárii, nevedel uviesť kde, asi dvaja boli za tú firmu, nepoznal by nikoho z nich. Podmienky zmluvy
za nich vyjednával p. D., poškodený nemal žiadne otázky, dôveroval, že zmluva bude riadne plnená a

kúpna cena bude vyplatená. Nevedel sa vyjadriť, čo ho presvedčilo, boli aj u notárky, nemal skúsenosť
z minulosti, že by ho niekto podviedol. Nebolo mu to zaplatené, v civilnom konaní si škodu neuplatňoval.
Kupujúci tam mal právnika alebo telefonoval cez mobil s tým právnikom. Nepamätal si dobre, či im boli
ukázané nejaké papiere o firme. P. D. mal za nich predať ten pozemok, nevedel uviesť, čo urobil po
podpise zmluvy, on ho nepoveril ničím.

Svedkyňa - poškodená N.. F. Y. ku skutku, v ktorom vystupuje aj ako poškodená, uviedla na hlavnom
pojednávaní, že niekedy začiatkom roka 2008 počas cesty do Bratislavy, si prisadol ku nej I.. Š., mladý
človek, ktorý sa dal s ňou do reči, bol komunikatívny, povedala mu, kto je. Keď docestovali do Bratislavy,
povedal, že sa stretnú, lebo na Liptove má rozpracované developerské projekty a bude potrebovať

právnu pomoc. Kontaktoval ju ku koncu roka 2008 s tým, že či by sa nemohli stretnúť, potom chcel,
aby mu pomohla zistiť na katastri, či sú odvkladované ich veci, priniesol jej aj návrh, aby som ho
podala na katastri, chcel od nej kontakty na nejakých ľudí, ktoré nedostal. Mala vedomosť, že známy
chcel predať svoju firmu v Lipt. Hrádku, keď to povedala Š., hneď zareagoval, že tú firmu kúpi s tým,
že sú solventní, priniesol daňové priznanie na preukázanie, koľko zaplatili daní. Navrhol, že oni tú

firmu prevezmú ako spol. KI, budú ju spravovať a postupne zo zisku splatia kúpnu cenu, s čím majiteľ
nesúhlasil. Potom navrhol, aby sa cena znížila na úplne smiešnu cenu, majiteľ s tým tiež nesúhlasil. I..
Š. chcel, aby sa poškodená skontaktovala s majiteľmi St. Nicolaus, že má pre nich lukratívne ponuky
ohľadom pozemkov a bolo by možné spravovať ich financie. Poškodená spisový materiál, ktorý jejdoniesli, ukázala nadriadeným, ktorý to vždy odmietli, s tým, že majú vlastnú spoločnosť na spravovanie
financií a pozemky, ktoré ponúkal Š., boli predražené. Čo sa týka projektu Family pri Trnovci, Š. jej v
roku 2009 doniesol spisový materiál, nakreslenú štúdiu, ktoré ukázala majiteľom v Bratislave, ktorí s tým

nechceli mať nič. Š. sa správal galantne, ona nemala dôvod pochybovať, že sú to podvodníci, chválil
sa tým, aké majú zisky a obchody. Niekedy v lete 2009, chodieval často za ňou do práce. Vtedy zistil,
že má nejaké financie, lebo mala na stole osvedčenie o dedičstve. Chcel požičať nejaké peniaze, že
spoločnosti KI, za ktorú konal len Š., dobieha obchod, nikoho iného z tej spoločnosti nepoznala. Bolo to
v júli 2009, zavolal ju do reštaurácie, potom do cukrárne. Chcel od nej, aby mu požičala najprv 100.000,-

Sk a ponúkol jej vysoký úrok. Mala veľa peňazí z dedičstva, z ktorých začalo ubúdať a tak si pomyslela,
že keď požičia peniaze na krátku dobu za výhodný úrok, vrátia sa jej. Pristúpila na dohodu, že im požičia
100.000,- Sk, pričom jej sľúbil 10 % za jeden mesiac. Po čase kratšom ako jeden mesiac prišiel s tým,
že jej vracia peniaze, mal so sebou obálku s tým, že sú v nej jej peniaze, povedal jej, „ak mi požičiate
ešte ďalších 150.000,- Sk, úrok bude ďalších 10%“. Dnes je presvedčená, že v obálke neboli peniaze.
Požičala mu ďalšie peniaze 150.000,- Sk, mal ich vrátiť za krátku dobu, odpočítalo sa z nich tých 10.000,-

Sk ako úrok za požičanie. Prvýkrát mu dala 100.000,- Sk, z ktorých jej 10.000,- Sk hneď dal, teda obdržal
90.000,-Sk,druhýkrátmudalaužlen140.000,-Sk,tých10.000,-Skdo150.000,-Skbolúrok.Peniazejej
nevrátili, urgovala ich niekoľkokrát, potom na Vianoce jej nejaké peniaze vrátil. Potom bola tretia pôžička
v septembri 2009, kedy chcel odo nej požičať 1 milión Sk, požičala mu ich. Pri tretej pôžičke povedal,
že im dobieha nejaký obchod s p. Y., ktorý sa mal zrealizovať a potom jej hneď vráti všetky peniaze,

spomínal nejaké pozemky pre Y., zrejme ich mal kupovať. Aj pri druhej pôžičke povedal, že im dobiehajú
obchody. Stále tvrdil, že výsledky firmy sú skvelé, majú veľa aktivít. Ukazoval jej len daňové priznanie,
keď chcel kúpiť tú prevádzku v Liptovskom Hrádku, podľa ktorého zaplatili za minulý rok 148 miliónov na
dani, ak niekto zaplatí takú daň, tak zrejme má aj zisk. Keď požičiavala posledné peniaze, nedožadovala
som sa bližších informácií o firme. Pri poslednej pôžičke jej ponúkal ako zálohu dva vozidlá veteránov,

povedala mu, že nemá dôvod im neveriť a vozidlá nevzala do zálohy. Potom zistila, že v čase, keď jej
ich ponúkal do zálohy, tie vozidlá boli už dávno založené v prospech niekoho iného. Zistila to od I. J. asi
v roku 2010 alebo 2011, ktorý pre nich vykonával práce, ktorého takisto zneužili, požičal im peniaze bez
zmluvy. Priposlednejpôžičkepovedal,žejejpeniazevrátiadomesiaca.Š.spomínalajdruhéhokonateľa
Y., myslela tým spol. KI. Prvé dve pôžičky mu dala v hotovosti, tretiu realizovala bankovým prevodom.

Bola spísaná aj zmluva o pôžičke, pri prvých dvoch pôžičkách svedkovia neboli. Lehota splatnosti nebola
dodržaná. 23.12. jej Š. zavolal, že má pre ňu peniaze, dal jej 2.979,08 eur a povedal, že im tie obchody
nedobehli. Keď robila zmluvu na pozemok, ktorý predával p. D., vtedy tiež tvrdili, že je pre p. Y., ktorý keď
zaplatí, tak peniaze vrátia. Š. vtedy sľúbil, že do konca roku jej dá ešte nejaké peniaze. 30. 12. jej vrátil
ďalších 2.000,- eur, potom nasledovali upomienky z jej strany, písala ich aj Š., aj priamo spoločnosti KI.

Keď robila zmluvu pre p. D. pred Vianocami, vtedy Š. doviedol aj Y. ako konateľa, aby podpísal zmluvu.
Vtedy vedela prvýkrát, že to je konateľ spoločnosti. Bolo to 23. 12. 2009. Nerozprávala sa s ním, prišiel,
podpísal zmluvu a odišiel. Š. niekoľkokrát telefonicky urgovala, boli to stále len sľuby, potom volala aj Y..
Podarilo sa jej získať kontakt na K., o ktorom Š. tvrdil, že je mozog spoločnosti, jeho pravé meno bolo asi
V., volala aj jemu, kedy mu povedala, že im verila a nakoniec sa z nich vykľuli podvodníci. On jej povedal,

že do konca marca vráti 7.000,- eur, poslali jej na účet 1.660,- eur, to bolo 4. 5. 2010 a 27. 5. 2010 jej
vrátili 1.000,- eur. Š. sa jej vyhrážal, že je dobrý právnik, ale zlý obchodník, že ak bude vyskakovať,
nedostane nič. Zakaždým písala list alebo e-mail, väčšinou ich urgovala telefonicky, ale snaha riešiť
situáciu nebola žiadna. V. sa už viac nezval, potom sa už neozval ani Š., nedalo sa mu dovolať, nebral
telefón. Prešlo 6 mesiacov od 23.12., keď sa podpisovala zmluva s p. D., kde bolo dojednané, že kúpnu

cenu zaplatia do 6 mesiacov, čo sa nestalo. P. D. dal inzerát a prihlásilo sa množstvo poškodených ľudí,
ktorí obchodovali so spoločnosťou KI. Vtedy jej došlo, že sú to podvodníci a ona je ďalšia, ktorá naletela.
Poškodená spomenula aj p. Y., ktorá je ďalšia poškodená, ktorá, keď zistila, že sú to podvodníci dostala
porážku a následne zomrela. Ona sa tiež prihlásila na inzerát p. D., prišla za ňou do úradu, povedala,
že im požičala okolo 500.000,- Sk, založila aj byt, mala im predať aj nejaké nehnuteľnosti. Prišla za ňou

aj p. N., ktorá podpísala generálnu plnú moc, zneužili to a predali jej všetky nehnuteľnosti, financie za to
asi nedostala. Bolo to v tých rokoch 2008-2010. P. G. je starší pán, ktorý im požičal peniaze tesne pred
ňou, prišiel za ňou, tiež chystala trestné oznámenie. Chceli od neho najprv 20.000,- eur, potom ďalších
20.000,- eur, Š.Ú. zneužil informácie, ktoré získal od neho. Akoby z časti peňazí, ktoré získali od G., časť
vrátili jej, pripadalo jej to ako pyramídová hra. Nezistila, aký obchod vlastne riešia a čo im dobehlo. K

tomu projektu v Trnovci uviedla, že mali to nakreslené s tým, že pozemky budú rozpredávať pod rodinné
domy, následne chceli, aby ich ponúkla majiteľom spoločnosti St. Nicolaus, čo oni odmietli. Škodu si
v civilnom konaní neuplatnila. Pre Š. urobila veľa zmlúv, myslí si, že všetky zmluvy boli pod hlavičkou
spol. KI, Š. mal plnomocenstvo a tvrdil, že zastupuje KI, čo jej Š. povedal. Má plnomocenstvo od spol.AWIN, tiež to súvisí so Š., on jej povedal, že je tam personálne prepojenie konateľov. Š. prišiel za ňou
do práce viac ako 30 krát, ťahal odo nej informácie, niečo stále odo nej chcel. Nevypracovala žiadne
zmluvy so spol. KI, ktoré skončili na katastri. Nevedela uviesť, kto robil tieto zmluvy. Mala vedomosť, že

spol. KI sa venovala obchodu s nehnuteľnosťami, Š. tak vystupoval, o zmluvách z katastra sa dozvedela
v novembri 2008, týkalo sa to pozemkov na Boci, kedy ich odniesla na vklad, ale ich nevypracovala.

N.. F. Y. bola na hlavnom pojednávaní vypočutá aj ako svedkyňa ku skutku, v ktorom vystupujú ako
poškodení p. D. a spol. k tomuto uviedla, že jej kolega sa obrátil na ňu s tým, či nevie o záujemcovi o

kúpu pozemok v Trnovci, lebo jeho známa chce predať pozemok. Hneď na to prišiel Š. s tým, či nevie o
uvedenom pozemku. Povedala mu, že kolega ju požiadal, či nájde kupca. Na to Š. hneď zareagoval, v
ten deň sa chcel stretnúť s p. D., stretli sa večer, dojednali si obchod, ona pri tom nebola. Na druhý deň
23. 12. urobila kúpnu zmluvu na ten pozemok, bolo tam viac spoluvlastníkov, nevedeli sa medzi sebou
dohodnúť na kúpnej cene. Š. chcel za pozemok zaplatiť až o 6 mesiacov, jeden spoluvlastník povedal,
že on požaduje vyplatiť kúpnu cenu hneď, lebo inak nič nepredá. V Zamarovciach sa podpísala s týmto

spoluvlastníkom zmluva, išlo to na vklad, dňa 23. 12. robila zmluvu a dozvedela sa, že dňa 22.12. bol ten
pozemok založený. Po 6 mesiacoch p. D. ani ďalším spoluvlastníkom za pozemok nezaplatili. Š. tvrdil,
že pozemok je pre p. Y., keď sa obchod zrealizuje, že jej vrátia peniaze. Zmluva bola odvkladovaná, KI
sa stala vlastníkom pozemku, ale nedodržali ďalšie zmluvné podmienky, keď spoluvlastníkov nevyplatili.
Ona navrhovala záložné právo na pozemok, o čom nechcel Š. počuť, potrebujú čistý pozemok pre p. Y.,

bez tiarch. Neskôr zistila, že pomáhala podvodníkom, ktorí nemali zábranu robiť ľuďom zle. Na začiatku
roku 2011 sa Š. vyjadril, že „K. sa zbláznil, vypovedal mi plnomocenstvo“, ak niečo chce, tak sa má
kontaktovať s K.. Pripadalo jej to tak, že Y. majú len na to, aby ako konateľ spoločnosti podpisoval niečo,
Y. nemal také svetoborné nápady ako Š., kde všade zarobia a čo idú predávať, KhÚ.la jej pripadal ako
nastrčený biely kôň. Š. jej tvrdil, že im majú dobehnúť nejaké obchody, ktoré nejdú podľa ich predstáv,

preto mala byť kúpna cena vyplatená do 6 mesiacov, vlastníci s tým súhlasili. V zmluve bolo dojednané,
že ak sa kúpna cena nezaplatí, môžu od nej odstúpiť, čo oni nerešpektovali. Potom sa dozvedela, že
pozemok prevádzajú na ďalšie osoby.

Svedok - poškodený V.. C. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v roku 2008 bola požiadaná

jeho manželka o odpredaj pozemkov v Lipt. Sielnici, vtedy sa prvýkrát stretli s p. Š., on sa vedel
nakontaktovať, niekto mu povedal, že manželka vlastní tieto pozemky. Potom bola zmluva na 606.700,-
Sk, pri podpisovaní zmluvy boli problémy, peniaze nechcel uhradiť, kým to nebude zaknihované v
katastri. Potom Š. oznámil, že to vyrovná. Stretávali sa viackrát, dobre sa poznali. Niekedy v lete 2009
ho Š. požiadal, či by mu nepožičal 300.000,- Sk s tým, že mu dá 20 % úrok, čo bolo veľmi slušné.

Poškodený mu dôveroval, lebo slušne jednal a vystupoval. Keď podpisovala zmluva, Y. videl dvakrát, to
bolo pri prvej a druhej zmluve, keď ju podpisovali asi 3 mesiace neskôr. V roku 2009 si Š. požičiaval
v novembri na tri mesiace. Potom požičal aj druhú čiastku vo výške 10.000,- eur asi tri mesiace na to
v roku 2009. V roku 2010 poškodený s p. Y. nebol, písal mu urgenciu na zaplatenie týchto poplatkov,
odpovedal mu a dal mu termín na splátkový kalendár o rok neskôr, s čím súhlasil. S p. Y. komunikoval

len cez listy. Potom si so Š. dali stretnutie pred cukrárňou v meste Liptovský Mikuláš v máji alebo júni
2010, lebo poškodený súrne potreboval peniaze na pozemok, Š. mu vtedy sľúbil, že mu dá 12.000,- eur,
ale nemôže ich dať hneď, ale najskôr do 2 týždňov. Okolo šla staršia pani, ktorá na Š. mrzko pozerala,
poškodený sa ho pýtal, či jej nie je dlžný, povedal, že áno a takýchto ľudí je viac, že oni sú obchodníci.
Poškodený mu na to povedal, že je to podvod. Na druhý deň mal telefonát, aby nepočítal s ničím, lebo

ho nazval podvodníkom a on je čestný človek. Potom neskôr ho navštívil na Tranovského ulici, Š. prišiel
vonku, podával mu mobil, že bude všetko zaznamenávať, povedal, že má všetky jeho záznamy. Povedal
mu, že trvá na vrátení peňazí v krátkej dobe. Na to manželka dostala list, že aký je grobian, že mu
chcel zničiť syna, manželku, že ho vážne napadol. Potom s ním nemal žiadny kontakt. Navštívili aj p. Y.,
chcel ho upozorniť na určité veci, ktoré Š. mal na neho, lebo Š. viackrát povedal, že je to neschopný,

neseriózny človek, že je len na to, aby podpisoval zmluvy a dával pečiatky, to povedal po zmluvách.
Z dôvodu odstránenia rozporov bola prečítaná časť zápisnice o jeho výpovedi z prípravného konania,
kedy poškodený uviedol, že listom zo dňa 17. 3. 2011 adresovaným KI urgoval splatenie pôžičky, v tej
súvislosti sa so Š. stretol. K rozporom vo výpovedi uviedol, že mohlo to byť tak ako to bolo prečítané, už
si to presne nepamätá. S p. Y. sa nevedel potom už nakontaktovať. Š. mu hovoril, že po ňom mal prevziať

firmu I. K.. Poškodený zistil, že takýto pán neexistoval, ale volal sa I. V.. Nedostal žiadne peniaze z
pôžičky, v civilnom konaní sa nedomáhal vrátenia peňazí. V roku 2008 manželka predala pozemky cez
Š., on dojednával obchod, išlo to cez firmu KI, kúpna cena za pozemky im bola vyplatená pri podpise.
Prvá zmluva o pôžičke bola v lete 2009, Š. prišiel za ním, že mu chce pomôcť, že dostane 20 % úroka je to na určitú dobu. Podmienky pôžičky mu povedal vtedy, keď ho oslovil. Ku podpísaniu zmluvy a
odovzdaniu peňazí došlo asi za týždeň. Peniaze mu dával do ruky v hotovosti. Obidve pôžičky boli v
hotovosti, druhá už bola v eurách, bolo to v 10. alebo 11. mesiaci roku 2009, prvýkrát to bolo u nich a

druhýkrát v Jánošíku. Pri druhej pôžičke bol za ním Š. 3-4 krát, aby im ešte požičal, úrok bol 14-15 %,
malotobyťnatrimesiace,vtedyaniúroknezobral.Úrokmubolsplatený,aleniecelý,z1.500,-eurdostal
1.300,- eur, Š. mu ich dával vo viacerých splátkach, k tomuto splateniu došlo o ďalší rok. Nevedel uviesť,
za akú dobu dostal tento úrok, možno to bolo až v roku 2011, v priebehu dvoch mesiacov dostal úrok
1.300,- eur. Z prvej pôžičky dostal hneď zaplatený úrok, ktorý zodpovedal dohodnutej sume. Existovala

ešte zmluva s p. Š. na Ráztoky, zavolal ho na valné zhromaždenie, kde povedal, že tie Ráztoky vie
zakúpiť pre niekoho v celom objeme, bolo to 55 hektárov. Š. urobil s ním zmluvu, v ktorej bolo uvedené,
že spoločnosť KI, za ktorú vybavuje Š., žiada o zaradenie pozemku do intravilánu na výstavbu. Potom
žiadal od poškodeného peniaze. Výstavba tam nie je povolená. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či sa reálne
zvýšila hodnota týchto pozemkov, zatiaľ to nikto nepredával.

Svedok V.. I. D. na hlavnom pojednávaní vo výpovedi uviedol, že so spol. KI sa dostal do kontaktu
na základe viacerých obchodných vzťahov, podpísali obchodnú zmluvu o vykonaní diela. Pre túto
spoločnosť vykonával projektové práce, ktoré si u nich objednali. KI si u nich objednala architektonickú
štúdiu Vyšná Boca, kde spracovali projekt, architektonické rozloženie objektov. KI im doniesla digitálne
zamerané pozemky, na ktorých podľa požiadaviek investora rozmiestnili stavebné objekty, rodinné

domy, rekreačné chaty, infraštruktúru, inžinierske siete, voda, kanál, cesty, drobnú architektúru okolo
toho. Okrem toho si spomenul na lokalitu v Lipt. Trnovci, kde bola individuálna bytová výstavba
rodinných domov, aj tu robili práce v rovnakom rozsahu, každá architektonická štúdia má svoj predpis
v rámci stavebného zákona. Robili ešte v Lipt. Sielnici nejaký projekt - štúdiu aquaparku. K štádiu
rozpracovanosti uvedených projektov svedok uviedol, že tieto boli v rámci zadania zmluvy o dielo, bola

to kompletná architektonická štúdia, ktorá hovorila presne, čo sa tam bude stavať, tzv. zóna, podľa
ktorej je vydané územné rozhodnutie a slúži na stavebné povolenie, robili sa aj technické opatrenia, čo
sa týka nákladovosti, investícii, za koľko sa vybudujú siete, cesty, aké hodnoty majú tieto pozemky, za
koľko sa môžu predávať ako stavebné pozemky. Tento stupeň rozpracovanosti sa týkal aj projektu v
Lipt. Trnovci, kde bol projekt IBV Diamond, projekt bol rozpracovaný dopodrobna. Takto rozpracovaný

projekt je pripravený na predaj prípadnému investorovi po projekčnej stránke, potom je ešte inžinierska
činnosť, kde treba s projektom oboznámiť dotknuté orgány, ktoré musia k tomu vydať svoje stanovisko,
táto druhá časť sa ešte nerobila. Jednou z požiadaviek v Trnovci bolo spracovať výškopis a polohopis,
aj geometrický plán, pri IVB v Trnovci to bol dosť svahovitý pozemok, boli tam aj zosuvy, vyžiadali si
od investora, aby sa tam robil aj hydrogeologický prieskum, či je tam možné vôbec stavať. Vo všetkých

týchto akciách bola urobená zmluva, dielo bolo vyplatené, niekedy s meškaním, niekedy v rámci zmluvy.
Projekt Diamond v Trnovci mohol byť odovzdaný v roku 2007 - máj, jún, nevedel to presne uviesť.
Spolupráca s KI začala v roku 2006 alebo 2007. Projekt bol odovzdaný p. Š., vyplatením zmluvy o dielo
mu boli odovzdané doklady, projekt. Projekty sa pohybovali vo výške od 8.000,- do 10.000,- eur. Svedok
sa nevedel vyjadriť ku hodnote projektu v Trnovci, ak by bol ponúknutý na predaj, lebo si nepamätal

záber pôdy a veľkosť pozemkov. Keď sa pozemok kupuje ako lúka, tak má cenu 5,- eur, 10,- eur, a ako
stavebný pozemok má 50,- eur.

Svedkyňa - poškodená D. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že p. Y. nepozná, nikdy ho nevidela,
jeho meno počula v súvislosti s týmito prípadmi, cez ľudí, čo mali spoločné s týmto prípadom. V roku

2010 jej zomrel otec, zostali jej po ňom pozemky a peniaze. Š., ktorý zháňal pozemky, sa o tomto
dozvedel. P. H. ho odporučila, že zdedili pozemky, on si ich vyhľadal so sestrou. Stretli sa v reštaurácii
66, bola tam p. H., Š. a poškodená so sestrou. Povedal, že on by od nich pozemky odkúpil alebo by
im pomohol s developerskou činnosťou. Po porade so súrodencami otca sa rozhodli, že s pozemkami
nebudú robiť nič. Keď sa mu nepodarilo toto, telefonoval stále jej sestre N. U., ktorá prišla s tým, že

má nejakého človeka, ktorý by im pomohol s tými pozemkami. Bolo to roku 2010, keď sa s ním stretli.
Š. začal špekulovať, ako by sa dostal k nejakým peniazom. Na treťom alebo štvrtom stretnutí prišiel s
plánom ohľadov obrazov, ktoré doniesol ako zábezpeku na pôžičku. Poškodená tomu podľahla, požičala
mu 16.596,60 eur. Nevedela presne uviesť, kedy to bolo, bolo to pol roka pred 2. 8. 2011. Peniaze
mu dala do ruky v hotovosti v prítomnosti sestry s tým, že jej ten obraz doma nechal. Mala ho doma 2

týždne. Bol to obraz od D. R. Žehliaca pani. Asi za 2 týždne prišiel s tým, že ten obraz si ide požičať,
aby ho odniesol do aukčnej spoločnosti Soga na predaj. Medzitým jej stále hovoril, že obraz je tam a
ide sa predať, vyčíslil, že za milión korún sa dá predať s tým, že si to rozdelia. Medzitým mu dala druhú
pôžičku na ďalší obraz od I. H. Oravská Dedinka, neskôr sa dozvedela, že obraz bol falošný. Ten obrazsi zobral hneď preč s tým, že ho ide hneď predať, tento druhý obraz bola zábezpeka na tú pôžičku. Prvú
pôžičku jej mal vrátiť z predaja obrazu, pri druhej pôžičke to bolo takisto. Po týchto peniazoch chcel
ďalšiu vec, že keď jej vyplatí peniaze za tie 2 obrazy, či nekúpia ďalší obraz, na čo mu povedala, že ak

jej vráti peniaze, potom môžu o niečom inom porozmýšľať. Potom sa už viac neozval, sem - tam zdvihol
telefón s tým, že rieši veci a odvtedy sa viac neozval. Po určitom čase jej vyplatil 10 % úrok 1.659,- eur.
Po 2 mesiacoch na neho naliehala, povedala mu, že pôjde na políciu, tak jej 4. 2. 2011 vrátil 8.500,-
eur. Tieto peniaze jej odovzdal osobne u nej doma, bola pri tom sestra, bolo to vrátené z prvej pôžičky
a z obidvoch jej vrátil úrok 1.659,- eur a to postupne v priebehu 2 mesiacov, úroky boli zaplatené asi

načas. Potom sa jej už neozýval ani nedvíhal telefón, stretli sa raz, kedy sa ho opýtala, čo s tým mieni
robiť, na čo povedal, že nič, lebo peniaze nemá. Začala potom volať jeho spoločníkovi, z internetu zistila,
že konateľom firmy AWIN je C. H., aj jemu volala a povedal jej, že sa bude snažiť jej nejaké peniaze
vrátiť, tento jej vyplatil 1.000,- eur, poslal splátkový kalendár, ďalšia splátka už neprišla, to bolo asi po
roku od uzavretia zmluvy. Ako dôvod nevrátenia pôžičky jej Š. povedal, že sa mu nepodarilo urobiť, čo
chcel, spomínal pri stretnutiach, že do čoho by mohli investovať, že ide nakupovať múčku, že je veľký

akcionár. Zmluvy o pôžičke boli písomné. Po čase, keď jej nevracal peniaze, jej došlo, že to boli všetko
výmysly. Tvrdil, že má firmu AWIN, ktorá sa zaoberá developerskými vecami. P. H. jej tvrdil, že aj jeho
mal Š. okradnúť o peniaze. Š. sa prezentoval ako konateľ tej firmy. Pán H. o tých pôžičkách vedel, snažil
sa ich aj vyplácať. Kontaktovala ho telefonicky, reagoval tak, že vedel o všetkom a prečo má za neho
vyplácať veci. Š. zobral tieto pôžičky na jeho firmu. V civilnom konaní si škodu nevymáhala. Zmluvy o

pôžičke uzavrela v auguste 2010. Na začiatku toho vzťahu so Š. nemala podozrenie, že sa jej tie peniaze
nevrátia, vystupoval veľmi presvedčivo. Nevedela uviesť, prečo bola p. H. v „66“, oni si ju našli, ona
oslovila jej sestru, či sa nechce stretnúť s niekým, kto má záujem o kúpu pozemkov. H. povedala, že ich
chce zoznámiť s pánom, ktorý by im vedel pomôcť v obchodovaní s pozemkami. Podľa jej názoru H. a Š.
sa už predtým stretli. Nevedela sa vyjadriť, či bola zorientovaná v problematike, ktorú riešili, ona vedela

všetko o tých pozemkoch. Z dôvodu odstránenia rozporov bola prečítaná časť zápisnice o jej výpovedi
z prípravného konania, kedy poškodená uviedla, že Š. ju presviedčal, že požičané peniaze splatí zo
svojich obchodov, raz pred ňou uzatváral obchod na múčku. Pri uzatvorení zmluvy bolo dohodnuté, že
ako záloh bude slúžiť obraz „Žehliaca“ z roku 1949 od akademického maliara R.. Rozpory vysvetlila tak,
že mohlo to byť z jeho obchodov, obchod mohol byť aj predaj toho obrazu, ona som sa ho nepýtala, z

čoho jej to vráti. Jeho obchody boli rôzne.

Svedkyňa N. N. nevystupuje v predmetnom trestnom konaní ako poškodená, z tohto dôvodu sa ku
samotným skutkom, pre ktoré bola podaná obžaloba, vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
nevyjadrovala. Ozrejmila okolnosti, za ktorých prišla do kontaktu s obidvoma obžalovanými. Vo svojej

výpovedi uviedla, že Š. spolu s R. jej ponúkli pomoc s predajom pozemkov, čím sa rozbehla spolupráca.
Š. jej predkladal mandátne zmluvy, ktoré podpisoval p. Y., s ktorým sa extra nestretávali. Oni ju
zastupovali aj S.. X., ktorý mal konať v jej veci vo všetkom. Svedkyňa sa o veci nezaujímala, verila im. Š.
jej oznámil, čo sa predalo. To, čo sa predalo, sa dozvedela po jej príchode na kataster. Kým bola ticho a o
nič sa nestarala, bolo všetko v poriadku. Potom v septembri 2006 prišiel Š. s tým, že potrebuje peniaze,

úver si brala R., toto navrhli oni spolu a chceli, aby im ručila bytom. Návrh bol taký, že R. zoberie na
seba úver, svedkyňa bude ručiť svojím bytom, peniaze budú odovzdané Š.. Na stretnutí, kde bol aj Y., sa
dohodli na urovnaní, dohodu podpísal Y. ako ručiteľ Š. ako dlžníkovi s tým, že jej splatia 45.758,- eur a
do 30. 6. 2010 zabezpečia výmaz záložného práva na jej nehnuteľnosť. V roku 2012 dostala oznámenie
z banky, že má uhradiť dlžnú sumu, musela si požičať peniaze, byt predala, dlžnú sumu vyplatila a prišla

tak nielen o pozemky, ale aj o byt. Zo začiatku to začal p. Y. aj splácať, splácalo sa to do 30. 9. 2010,
splatili 19.300,- eur, viac vyplatené nebolo. Potom začala dostávať listy, ako porušila dohodu tým, že o
nej prehovorila. Z kúpnych zmlúv zistila, že oni neodpredali jej pozemky, ale prepísali si ich na seba,
chceli, aby im z toho vyplácala. Pán D. uverejnil inzerát, na základe ktorého sa s ním skontaktovala.
Nedostala žiadnu odmenu za to, že ručila bytom. Z dôvodu odstránenia rozporov bola prečítaná časť

zápisnice o jej výpovedi z prípravného konania, kedy uviedla, že Š. s R. po nej požadovali, aby si vzala
úver a ručila bytom. Za to, že bude ručiť jej Š. prisľúbil, že R. jej bude mesačne vyplácať 4.360,- Sk.
Túto sumu začala preberať od októbra 2006 a neskôr došlo k jej navýšeniu. V septembri 2007 jej Š. s R.
ponúkli, že ak prostredníctvom nich predá svoje nehnuteľnosti a peniaze z predaja odovzdá Š., tento jej
bude mesačne vyplácať podiel na zisku z jej investovaných peňazí. K rozporom vo výpovedi uviedla, že

už si nepamätá, ako to bolo na polícii. Jej ako rozvedenej žene nikto nedal úvery. K odmene za ručenie
uviedla, že v zápisnici je zle uvedené, že jej bude vyplácané od R.. V tom čase už boli predané dva
jej pozemky, p. Š. jej doniesol doklady o predaji bytu s tým, že peniaze z predaja zoberie do správy a
z toho jej bude vyplácať, ale nie za byt.Rovnako ani svedkyňa N. I. nevystupuje v trestnom konaní v procesnom postavení poškodenej, z
tohto dôvodu sa ku skutkom, ktoré sú predmetom trestného stíhania, vo svojej výpovedi na hlavnom

pojednávaní nevyjadrovala. Vo výpovedi uviedla, že obžalovaného Š. pozná skôr ako Y.. V roku 2006
alebo 2007 prišli k nej Š. a R., chceli odkúpiť pozemky v jej vlastníctve, všetko vybavia a bude treba iba
podpísať kúpnopredajnú zmluvu. Hustili do nej, až tomu podľahla a súhlasila s tým. Predtým predávala
iné pozemky a to vybavovali oni sami. Potom prišiel aj p. Y., doniesli mi kúpnopredajnú zmluvu na parcelu
216/207, odkúpili ju na meno p. Y., ktorý vystupuje v zmluve ako kupujúci ako fyzická osoba. Kúpna

cena bola 1.600.000,- Sk, pričom jej povedali, že peniaze jej nevyplatia, lebo ich zoberie p. Š. zhodnotiť.
Neskôr si vydupala to, že jej budú peniaze vracať po mesačných splátkach. To, že ju chce Š. oklamať
usúdila preto, lebo jej peniaze zobral aj z ruky. Obidvaja p. Š.Ú. aj p. Y. tvrdili, že peniaze zhodnotia,
zúročia a vrátia jej 3.290.000,- Sk do 25. 2. 2012. Š. uznal dlh vo výške 3.290.000,- Sk, podpísané to bolo
24. 1. 2007, toto bolo podpísané tesne po tom, ako jej zobrali 400.000,- Sk z ruky. Tieto mala uložené
v prvej penzijnej na zúročenie. Keď spomenula, že má peniaze, tak Š. sa toho chytil, povedal, aby ich

pridala k tým peniazom 1.600.000,- Sk na zúročenie. Keď si od nich pýtala peniaze, veľa telefonovala,
aby dostala od Š. peniaze, Y. chodil sporadicky, raz bol aj N.. X., ktorý jej raz doniesol peniaze, ktoré
jej mali vyplácať. K osobe X. uviedla, že jej dali podpísať splnomocnenie, aby nemusela podpisovať
kúpne zmluvy ani transakcie, čo oni robili a splnomocnenie bude X., ktorý bude za ňu podpisovať. Bolo
povedané,žesapozemokpredáza1.600.000,-Sk.Svedkyňaponazretídolistinnýchpodkladovuviedla,

že kúpna cena bola v skutočnosti 2.560.625,- Sk, polovica z toho na základe zmluvy išla im. Napokon
jej bolo vyplatené v splátkach 1.600.000,- Sk. Obidvaja obžalovaní sú jej dlžní ešte 400.000,- Sk, resp.
385.000,- Sk. Nevrátenie peňazí odôvodnili tým, že nemajú peniaze. Potom sa Š. odmlčal, odkázal ju
na Y., ktorý jej povedal, že peniaze splatí ako to bude možné. Na dlžnom úpise bolo meno B. Š., jeho
osobné údaje, ktorým uznáva dlh vo výške 3 milióny Sk voči N. I. s jej údajmi a splatí to do roku 2012. Š.

jej povedal, že jej zhodnotí tie peniaze. S p. Y. sa stretla asi mesiac po stretnutí s R. a Š., predstavil jej ho
Š. ako spolukonateľa, potom sa rozprávali, hlavné slovo mal vždy p. Š.. Bola ochromená výrečnosťou
Š., ktorý bol suverénny aj keď konal sám, aj keď bol v spoločnosti Y.. R. mala na starosti písomnosti, Š.
vystupoval, že on všetko zariadi, Y. potvrdil alebo dodal, keď sa ho niečo pýtala, vysvetlil jej to. Posledný
kontakt so Š. bol v roku 2012, pretože vtedy mali byť splatené peniaze. V civilnom konaní si škodu

neuplatňovala.

Svedkyňa - poškodená C.. N. D. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pozná obžalovaného Š.. Jej
známa p. G. ju s ním zoznámila. Pri osobnom stretnutí jej hovoril, že potrebuje na jej meno si zobrať dva
úvery s tým, že to potrebuje nie pre seba, ale pre p. Y., ktorá je chorá a potrebuje to na bývanie, na vozík.

Tak na to pristúpila. Išli do G., s V.. G. spísali zmluvy, ktoré podpísala, on si zobral peniaze a zmizol, od
toho času ho nevidela. V roku 2009, keď sa podpísali tie zmluvy ho videla druhýkrát, prvýkrát ho videla
tiež na podnet p. G. a tiež chcel úver na jej meno. Pristúpila na to, on to riadne splatil, boli to možno
2-3 roky pred rokom 2009. Keď to všetko zaplatil, tak mu verila, že to bude aj teraz. Nevedela presne
uviesť, na akú sumu boli úvery. Jeden úver bol na menšiu čiastku, asi 16.000,- alebo 20.000,- eur, druhý

úver bol viac asi okolo 40.000,- eur. Š. povedal, že nech ten menší úver spláca zo svojho účtu a on jej
bude na jej účet posielať každý mesiac tú čiastku, ktorú ona dá. Zo začiatku plnil asi do roku 2012, v
roku 2013-2014 zvyšok musela doplatiť. Snažila sa mu zavolať, nebral telefón, potom už nebol žiadny
kontakt. Pri tom väčšom úvere povedala, že ona to nemôže splácať, lebo chce ísť do dôchodku a z čoho
bude žiť, pri tomto úvere Š. hovoril, že 660,- eur mesačne bude splácať on pod menom Y.Y. s tým, že

Y. na úver založili svoj byt, ona pri tom nebola. P. Y.Á. nikdy nevidela. Videla len jej syna, keď prišiel za
ňou, že nechcú prísť o byt, nech to zaplatí celé. P. Y. jej nehovoril, aké podmienky dohodol, hovoril, že je
v kontakte s p. Š.. Poškodená sa zaujímala o plnenie druhého úveru, lebo jej chodili výpisy z úverov zo
G., bola informovaná, či sa to platí alebo nie. O druhej úverovej zmluve nič nevie, chodili jej upomienky,
že to musí zaplatiť, že to nie je platené. Uzatváranie zmluvy prebiehalo tak, že p. G. to spísala, bol

tam s poškodenou p. Š., ešte nejaký chlap, nepoznala ho, kto to bol. Podpísala, šli do pokladne, on
zobral peniaze, aj s tým chlapíkom zmizli. Pri podpise zmluvy p. Š. povedal, že bude splácať obidva
úvery. Následne potom už s p. Š. nebol žiadny kontakt. Peniaze v jej prospech boli pripísané hneď v ten
deň, ona tie peniaze ani nemala v ruke, zobral si ich hneď Š.Ú.. Z dôvodu odstránenia rozporov bola
prečítaná časť zápisnice o jej výpovedi z prípravného konania, kedy vypovedala, že pri menšom úvere

vybrala peniaze a tieto hneď odovzdala Š.. Väčší úver bol pripísaný na jej účet neskôr dňa 28. 9. 2009,
pričom túto sumu vybrala v pokladni, v banke bol s ňou Š. a celú sumu mu odovzdala. Rozpory vysvetlila
tak, že všetky peniaze si zobral Š. naraz. Š. ešte podpísal zmluvu, že si berie na ňu 10.000,- eur, ktoré
dala Š. naraz. K tej zmluve boli dodatky, ktoré spisovala neskôr. Dodatok k zmluve bol, že mesačnésplátky z jedného aj druhého úveru, budú splácať iní ľudia, nie ona. Z dôvodu odstránenia rozporov bola
prečítaná časť zápisnice o jej výpovedi z prípravného konania, kedy uviedla, že v banke bola podpísať
dodatok, podľa ktorého väčší úver sa bude splácať inkasom z iného účtu, ale nevedela, komu ten účet

mal patriť. K odstráneniu rozporov uviedla, že inkasom mali byť splácané oba úvery, pretože to platili jej
Y., keď ona to platila zo svojho. Za zobratie úveru nedostala odmenu. Spoločnosť, ktorá odkúpila úvery
od sporiteľne, jej posiela urgencie, prečo to neplatí. Chcú odo nej zaplatiť cez 20.000,- eur.

V priebehu trestného konania zomrela svedkyňa - poškodená B. Š.. Z tohto dôvodu bola v zmysle ust.

§ 263 ods. 3 písm. a/ Tr. poriadku prečítaná zápisnica o výpovedi uvedenej svedkyne z prípravného
konania zo dňa 30. 12. 2010. Svedkyňa - poškodená vypovedala, že od jej bratanca C. D. sa koncom
roka 2009 dozvedela, že spol. KI má záujem o kúpu pozemku 1540/39 v kat. území W. U., ktorého je
spolumajiteľkou. Spolumajitelia sa dohodli na predaji pozemku uvedenej spoločnosti. Nevedela uviesť,
čo chcela spoločnosť ďalej s pozemkom urobiť. Dňa 23. 12. 2009 u notárky JUDr. Geškovej podpísali
s konateľom spol. U. Y. zmluvu o predaji pozemku, v zmysle ktorej do 6 mesiacov od jej podpisu mali

mať vyplatenú dohodnutú sumu, okrem predávajúceho M., ktorému bol podiel vyplatený pri podpise.
Spoločnosť mala ich podiely vyplatiť dňa 22. 6. 2010, čo neurobila, ani dodatočne nedošlo k vyplateniu
peňazí, ani k vráteniu pozemku. Pred vypršaním lehoty na vyplatenie peňazí ona ako aj ostatní dostala
list, že jej budú peniaze vyplatené do 14 dní alebo vrátený pozemok. Na list nereagovala, v jej mene
odpísal p. D. a žiadal vrátenie pozemku. Nevedela, že spoločnosť ich pozemok založila ešte deň

predtým, ako ho predali, čo zistila až počas výsluchu. P. D. jej povedal, že spoločnosť predala pozemok
novému majiteľovi. Od konateľa spoločnosti Y. dostala v decembri 2010 list, v ktorom uviedol, že
spoločnosť je znova majiteľom uvedeného pozemku a že im ho chcú vrátiť do vlastníctva. Na list
nereagovala,lenzavolalap.D.stým,žeonsaotopostará.Viackveciuviesťnevedela,všetkovybavoval
D.,onabolapodpísaťzmluvuačakalanapeniaze.Vprípade akjejspoločnosťoubudevrátenýpozemok,

nežiada náhradu škody, ak jej pozemok nevrátia, žiada náhradu škody vo výške 8.744,70 eur, ktorú si
občianskoprávnom konaní neuplatnila.

So súhlasom prokurátora a obžalovaného U. Y. boli prečítané zápisnice o výpovedi svedkov V.. V. M.,
V.. D. Y., R. Y. a V.. V. C. z prípravného konania. Svedok V.. V. M. uviedol, že bol vlastníkom pozemku

č. 1540/39 v k. ú. W. U.. Na základe výzvy spoluvlastníka a zastupujúcej právničky N.. Y. súhlasil s
predajom tohto pozemku. Výška jeho podielu predstavovala sumu 5.829,80 eur, ktoré mal vyplatené
prevodom na účet ešte pred podpisom kúpnej zmluvy. Prevod peňazí bol jeho podmienkou podpísania
zmluvy. Zmluva bola podpísaná v Zamarovciach dňa 23. 12. 2009 u starostu obce. Keď dostal návrh
kúpnej zmluvy od N.. Y., zmluvu si prečítal a našiel tam podstatne nevýhodné ustanovenie pre svoju

osobu (peniaze mal mať vyplatené až za pol roka, už by bol dávno vykonaný vklad do katastra) a on by
sa nemohol úspešne domáhať svojich práv, ak by nemal peniaze vyplatené. Preto vyhľadal právnika,
ktorý mu povedal, že zmluva je pre neho krajne nevýhodná. Svedok navrhol jej písomné prepracovanie
so zmenami, ktoré následne predložil N.. Y.. Menovaná tieto návrhy aj tak neakceptovala a bez ďalšej
diskusie o texte prepracovania mu ponúkla vyplatenie peňazí, čo sa aj stalo. Mená Š. a D. mu nič

nehovoria.

Svedok V.. D. Y. v prípravnom konaní vypovedal, že poskytol spoločnosti KI finančnú pôžičku vo výške
66.387,84 eur s tým, že bola spísaná záložná zmluva medzi ním a spoločnosťou. Finančná hotovosť
bola prevedená z jeho účtu na účet KI dňa 23. 12. 2009. Záložná zmluva bola pripravená s dátumom

23. 12. 2009, jemu bola doručení dňa 22. 12. 2009 a ihneď po jej obdržaní overil podpis dňa 22. 12.
2009. Na základe tejto skutočnosti kataster zastavil konanie o vklad a museli znova opraviť dátumy. Išlo
o formálnu vec. Konateľ spoločnosti U. Y.Ú. ako dôvod nemožnosti vrátenia pôžičky v dohodnutý termín
do 31. 3. 2010 uviedol, že mu nevyšiel projekt, ktorý bol pripravený, z dôvodu vypuknutia finančnej krízy.
Nakoľko spoločnosť KI nemala finančné prostriedky, tak mu poskytli ako náhradu pozemok v Liptovskom

Trnovci, ako vlastníkov zapísali jeho a jeho manželku R. Y.. Po čase ho oslovila spoločnosť KI s tým,
aby jej pozemok vrátil, aby nevznikli spoločnosti problémy, tak pozemok vrátil a kataster zapísal ako
vlastníka opäť KI.

Svedkyňa R. Y. sa nevedela vyjadriť k okolnostiam uzavretia záložnej zmluvy, ani k dôvodom nevrátenia

pôžičky spol. KI v dohodnutom termíne. Svedkyňa len uviedla, že jej meno v celom prípade figuruje len
na kúpnej zmluve ako vlastník.Svedkyňa V.. V. C. v prípravnom konaní vypovedala, že v rokoch 2009 a 2010 jej spoločnosť IROX, s.r.o.
dodávateľskýmspôsobomspracovávalaúčtovníctvoprespol.KI.Kstavupokladneuvedenejspoločnosti
za rok 2009 a 2010 sa vyjadriť nevedela, nakoľko všetky doklady aj s účtovnými denníkmi boli v roku

2011 odovzdané konateľovi spol. U. Y.. Jej spoločnosť archív neprevádzkuje a z tohto dôvodu nemá
žiadne účtovné doklady týkajúce sa spol. KI.

Dňa 23. 12. 2009 v Liptovskom Mikuláši bola uzavretá kúpna zmluva podľa § 588 a nasl. Občianskeho
zákonníka medzi predávajúcimi v 1. rade S.Š. Y. (G.), T.. XX.XX.XXXX, bytom Š., v 2. rade C. D., nar.

XX.X.XXXX, bytom W. U. XXX, v 3. rade B. Š., nar. X.X.XXXX, bytom S. XX, v 4. rade Ľ. D., nar.
X.X.XXXX, bytom D. XX, v 5. rade I. R., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX, D. a v 6. rade V.. V. M., nar.
X.X.XXXX, bytom M. XX/XX U. a kupujúcim spoločnosťou KI, s.r.o., v mene ktorej konal konateľ U.Á.
Y., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (predávajúci v 1. rade v podiele
4/28, predávajúci v 2. rade v podiele 4/28, predávajúca v 3. rade v podiele 6/28, predávajúca v 4. rade v
podiele 5/28, predávajúca v 5. rade v podiele 5/28, predávajúci v 6. rade v podiele 4/28) parc. č. 1540/39

- orná pôda, k.ú. W. U., Správa katastra Liptovský Mikuláš, za kúpnu cenu v celkovej výške 40.808,60
€, v zmysle zmluvy bola kúpna cena na podiel V.. V. M. vo výške 5.829,80 € vyplatená pred podpisom
kúpnej zmluvy a kúpnu cenu vo výške 34.978,80 € na podiel ostatných spoluvlastníkov mal kupujúci
zaplatiť najneskôr do 6 mesiacov od podpisu zmluvy prevodom na dohodnutý účet č. XXXXXXXX/XXXX.
Z dohodnutej kúpnej ceny 40.808,60 eur pripadá na podiel predávajúceho v 1., 2. a 6. rade na každého

z nich suma 5.829,80 eur, na podiel predávajúcej v 3. rade suma 8.744,70 eur, na podiel predávajúcich
v 4. a 5. rade na každého z nich suma 7.287,25 eur. Podľa čl. VI. kúpnej zmluvy sa zmluvné strany
dohodli,žeaksakupujúcirozhodneprevádzanúnehnuteľnosťpredaťpredvyplatenímkúpnejceny,majú
predávajúci predkupné právo k prevádzanej nehnuteľnosti. Pravosť podpisov všetkých predávajúcich
bola osvedčená dňa 23. 12. 2009. Rozhodnutím Správy katastra Liptovský Mikuláš zo dňa 27. 1. 2010 č.

V 3813/09 bol povolený vklad vlastníckeho práva na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy v prospech
spol. KI.

Dňa 23. 12. 2009 bola uzatvorená záložná zmluva medzi V.. D. Y. ako záložným veriteľom a spol. KI
ako záložcom, v mene ktorej konal U. Y.. Podľa čl. I záložnej zmluvy záložca je výlučným vlastníkom

nehnuteľnosti parc. č. 1540/39 nachádzajúcej sa v k. ú. W. U., podľa čl. II zmluvy sa záložný veriteľ
podľa priloženej zmluvy o pôžičke zo dňa 22. 12. 2009 medzi ním a dlžníkom KI zaviazal dňom podania
návrhu na vklad záložného práva do katastra poskytnúť bezúročnú pôžičku KI v sume 66.387,84 eur,
ktorú sa dlžník (KI) zaviazal vrátiť do 31. 3. 2010. Na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa v
sume 66.387,84 eur záložca dal do zálohu svoju nehnuteľnosť označenú pod bodom I a zriadilo sa k nej

záložné právo pre záložného veriteľa (čl. III záložnej zmluvy). Pravosť podpisu U. Y. bola osvedčená
dňa 22. 12. 2009. Dodatkom č. 1 k vyššie označenej záložnej zmluve sa opravil dátum uzavretia zmluvy
z 23. 12. 2009 na 22. 12. 2009. Návrh na povolenie vkladu do katastra na základe záložnej zmluvy
bol doručený Správe katastra dňa 23. 12. 2009. Rozhodnutím Správy katastra Liptovský Mikuláš č.
V 3814/09 zo dňa 5. 3. 2010 bol povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností vyššie

označenej nehnuteľnosti v prospech V.. D. Y. na základe zmluvy o zriadení záložného práva.

Dňa 12. 5. 2010 bola uzatvorená k vyššie označenej nehnuteľnosti kúpna zmluva medzi spol. KI ako
predávajúcim, v mene ktorej konal konateľ U. Y.Ú. a manželmi V.. D. Y. a R. Y. ako kupujúcimi. Z čl.
I bod 2/ zmluvy vyplýva, že na dohodnutú kúpnu cenu vo výške 66.387,- eur sa započítava čiastka z

poskytnutej pôžičky, o ktorú sa zníži dlh predávajúceho voči kupujúcemu V.. D. Y.. Rozhodnutím Správy
katastra Liptovský Mikuláš zo dňa 16. 6. 2010 č. V 1461/10 bol povolený vklad vlastníckeho práva k
označenej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností v prospech V.. D. Y. a R. Y. na základe uvedenej
kúpnej zmluvy.

Dňa 7. 9. 2010 bola uzatvorená Dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy vzťahujúcej sa č. vkladu V
1461/10 medzi účastníkmi KI s.r.o. a V.. D. Y.Ü. a R. Y. v spojení s dodatkom zo dňa 18. 10. 2010.
Rozhodnutím Správy katastra Liptovský Mikuláš zo dňa 4. 11. 2010 č. V 2767/10 bol povolený vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti parc. č. 1540/39 v k. ú. W. U. v prospech
spoločnosti KI s.r.o. na základe dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi KI,

s.r.o. a V.. D. Y. a R. Y..

Na Správe katastra Liptovský Mikuláš bolo pod č. V 695/2011 vedené konanie o vklade do katastra k
vyššie označenej nehnuteľnosti a to na základe spätného prevodu vlastníctva zo dňa 17. 3. 2011, návrhna vklad bol doručený Správe katastra spoločnosťou KI dňa 18. 3. 2011. Konanie bolo prerušené z
dôvodu odstránenia nedostatkov návrhu na vklad. Nedostatky spočívali v tom, že prílohou návrhu na
vklad je dohoda účastníkov o spätnom prevode vlastníckeho práva podpísaná všetkými účastníkmi, ako

aj preukázanie oprávnenia p. D. konať za predávajúcich pri odstúpení od zmluvy. Dňa 2. 5. 2011 spol.
KI, v mene ktorej konal U. Y., doplnila doklad predložením odstúpenia od zmluvy p. D..

Podľa daňového priznania k dani z príjmov spol. KI s.r.o, menovaná spoločnosť za rok 2009
hospodárila v strate s výsledkom hospodárenia pred zdanením -343.130,57 eur, pričom súčet

prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov bol 90.057,63 eur a súčet prevádzkových
finančných a mimoriadnych nákladov 433.188,20 eur.

Podľa daňového priznania k dani z príjmov spol. KI s.r.o, menovaná spoločnosť za rok 2010
hospodárila v strate s výsledkom hospodárenia pred zdanením -134.331,42 eur, pričom súčet
prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov bol 72.557,09 eur a súčet prevádzkových

finančných a mimoriadnych nákladov 206.888,51 eur.

Podľa výpisu z účtu spol. KI vedeného vo D. banka a.s. účtovný zostatok k 30. 11. 2009 bol nulový, k
31. 12. 2009 v sume 5.167,51 eur, pričom v prevažnej miere mal klesajúcu tendenciu do obdobia august
2010. Z výpisu z účtu uvedenej spoločnosti vedenej v U. banke vyplýva, že za rok 2009 a 2010 boli

na ťarchu účtu účtované poplatky za účet v exekúcii, v roku 2010 kreditný obrat neprevýšil sumu 100,-
eur, pričom za obdobie od októbra 2009 do júna 2010 bolo zaúčtovaných 49 debetných položiek v sume
17.016,17 eur a 9 kreditných položiek v sume 7.024,34 eur.

Zo správy Okresného súdu Bratislava 1 vyplýva, že v rokoch 2010-2012 prebiehali exekučné konania,

v ktorých na strane povinného vystupovala spol. KI s.r.o., exekučnými titulmi sú rozhodnutia o predpise
poistného na sociálne poistenie, výkaz nedoplatkov dlžného poistného na verejné zdravotné poistenie,
prípadneinépeňažnéplnenia,pričomuvedenédlhyvznikliodroku2009vprevažnejmieredoroku2010.

V.. N. S., konateľ spol. Niersberger Slovakia s.r.o. elektronicky oznámil konajúcemu vyšetrovateľovi,

že prvý kontakt k stretnutiu zástupcov jeho firmy so spol. KI vyšiel od ich prokuristu, ktorý v okolí Lipt.
Mikuláša býva a vedel, že spol. KI podniká v odbore nehnuteľností. V tej dobe spol. Niersberger Slovakia
mala záujem o nákup pozemkov v tejto lokalite. Prvý osobný kontakt so spol. KI mal N. S. s p. Š. asi
v roku 2008, za spol. Niersberger Slovakia konal výhradne on. Pokiaľ išlo o konkrétnu kúpu pozemkov
bol prizvaný právny zástupca a ekonómka ich spoločnosti. Ďalších stretnutí prebehlo viac, predmetom

ich spolupráce bola ponuka pozemkov ku kúpe, išlo o niekoľko lokalít, z ktorých boli realizované dve
a to v roku 2008 nákup pozemkov v Liptovskej Sielnici a v roku 2008 nákup pozemkov v Nižnej Boci.
Spoločnosť KI ich následne na základe plne moci zastupovala vo veciach ďalšieho odpredaja ich
pozemkov. Popri skôr zmienených projektoch im bol ponúknutý k odkúpeniu projekt Liptovský Trnovec
a ešte asi jeden projekt, na ktorého meno si nepamätal. Niersberger Slovakia mal záujem o nákup

pozemkov či pripravených projektov a KI im rôzne ponuky predkladali. O pôžičku požiadaní neboli.
Oficiálnym dokumentom nedošlo k ukončeniu spolupráce, bola prerušená spolupráca v okamihu, keď sa
KI dostal do finančných problémov a rozpadol sa, ktorý stav trval asi 2 roky. Pána Y. poznal z viacerých
stretnutí, kde vystupoval ako osoba tým, že podpísal kúpne zmluvy. N. S. konal predovšetkým so Š. a K..

V.. Z.. U. H.Í. listom z 28. 10. 2011 oznámila, že o príprave podnikateľského projektu pre územné
rozhodnutie IBV Diamond Family House Liptovský Trnovec nemá vedomosť, s odkazom na stavebný
zákon bola odborne spôsobilou osobou, prostredníctvom ktorej Obec Liptovský Trnovec obstarávala
doplnok č. 4 územného plánu Obce Liptovský Trnovec investora spol. KI s.r.o. Doplnok č. 4/2010 zo
dňa 12. 12. 2010 bol schválený uznesením obecného zastupiteľstva a všeobecným nariadením obce č.

3/2010 z 12. 2. 2010. Tým boli jej práce ukončené.

ZozápisnicezozasadnutiaobecnéhozastupiteľstvavLiptovskomTrnovcizodňa12.2.2010vyplýva,že
v programe rokovania bola aj otázka schválenia doplnku č. 4 územného plánu Obce Liptovský Trnovec.
Na zasadnutí bola prítomná aj pani H., ktorá informovala, že dohliadla nad dodržiavaním zákona na

doplnok č. 4 ÚP. V rámci diskusie informovala, že tam bude 41 domov, severná časť bude vyňatá.

Z vyšetrovacieho spisu pod ČVS:ORP-333/OEK-LM-2012 boli so súhlasom prokurátora prečítané
zápisnice o výpovedi svedkov I. J. zo dňa 27. 12. 2012 (na č. l. 66-68) a C. H. zo dňa 7. 1. 2013 (na č.l. 78-84). Súhlas obžalovaného I.. Š. nebol potrebný, keďže hlavné pojednávanie bolo vykonané v jeho
neprítomnosti, pričom o tejto skutočnosti bol poučený v predvolaní.

Svedok I. J. v prípravnom konaní vypovedal, že poškodenú D. Y. nepozná, obraz od D. R. s názvom
„Žehliaca“pozná,ideoolejomaľbuzroku1949,znaleckýposudoknatentoobrazrobiťnedával.Kobrazu
sa dostal tak, že pred známym B. Š. spomínal, že má možnosť kúpiť tento obraz za vynikajúcu cenu. Š.
sa na to ponúkol, že obraz predá alebo že ho predajú spoločne. Svedok si od známeho požičal peniaze
nakúpuobrazuza4.500,-eur,obrazsivyfotografovalaodniesolhoŠ.,bolotoniekedykoncomjúla2010.

Po krátkom čase od odovzdania obrazu mu Š. povedal, že obraz predal staršej pani za 16.600,- eur, jej
meno mu nepovedal. Z predaja obrazu sa mali v zmysle dohody rozdeliť na polovicu + jeho náklady na
kúpu obrazu. Následne mu Š. odovzdal sumu 6.000,- eur, z čoho 2.000,- eur vrátil jeho žene, čo neskôr
Š. a jeho žena popreli a zvyšných 4.000,- eur použil na vrátenie dlhu, nakoľko si na kúpu obrazu požičal
od inej osoby. Zvyšnú sumu mu Š. neodovzdal, dohodli sa, že sumu 3.000,- eur použije Š. na splnenie
svedkovho dlhu u Š. manželky, čo však Š. neskôr poprel. K spol. AWIN svedok uviedol, že v tom čase

mu Š. žiadne pôžičku pre uvedenú spoločnosť nespomínal, ani nespomínal, že by mal obraz niekomu
prenechať ako záloh. Majiteľ obrazu bol svedok od jeho kúpy až do doby, pokiaľ obraz Š. nepredal a
neodovzdal mu zaň utŕženú sumu. Nikdy nedal súhlas, aby ho niekomu prenechal ako zábezpeku. Z
konania Š. videl, že sa mu obraz podarilo predať za krátku dobu, ako mu prezentoval a teda zisk z
jeho predaja chcel dať do ďalšieho ich obchodu. Preto kúpil ďalší obraz od D. R. s názvom „Kubistická

krajina“, odovzdal ho Š., aby ho v zmysle dohody predal, obraz sa však predať nepodarilo a vrátil mu
ho z nepochopiteľných príčin 20. 11. 2011. Išlo o obraz „Žehliaca“, ktorý mal byť už dávno predaný a
svedok teda obidva obrazy vrátil osobe, od ktorej obrazy kúpil. Táto osoba mu následne vrátila kúpnu
cenu 8.500,- eur, túto sumu svedok odovzdal Š.. K obrazu „Oravská dedina“ z roku 1930 od maliara I. H.
svedok uviedol, že má vedomosť, že Š. kupoval tento obraz za sumu do 1.000,- eur, ktorý neskôr videl

v byte u Š.. Ešte pred kúpou obrazu „Oravská dedina“ Š. upozorňoval, že sa mu suma 1.000,- eur za
obraz zdá byť prinízka, nech si dáva pozor. Po vzhliadnutí tohto obrazu mu povedal, že ide o falzifikát, čo
sa neskôr aj potvrdilo. Nevie o tom, že by si dával robiť na tento obraz znalecký posudok. Podľa slov Š.
obraz neskôr vrátil tam, kde ho kúpil. K osobe Š. a jeho vzťahu k spol. AWIN vyjadril názor, že uvedená
spoločnosť fungovala rovnako ako KI a teda konateľom je niekto nastrčený a Š. má na všetko plnú moc.

Svedok C. H. v prípravnom konaní uviedol, že s B. Š. sa poznal niekoľko rokov, niekedy v roku 2006.
Začali sa stýkať z pracovných dôvodov, mali príbuzné podnikateľské aktivity, koncom roka 2009 sa
Š. ponúkol, že by mohol pracovať pre spoločnosť AWIN s.r.o. Konateľom bol svedok a jeho mama
bola 100 % spoločníčkou. Š. chcel pracovať v tejto spoločnosti len základe generálnej plnej moci,

ktorú mu nakoniec udelil dňa 3. 3. 2010, čím mohol konať v mene tejto spoločnosti v plnom rozsahu s
oprávneniami ako konateľ, t. j. podpisovanie zmlúv, rokovanie s tretími osobami, nakladanie s majetkom
spoločnosti a pod. Š. zároveň doniesol do spoločnosti rozpracované projekty, ktoré sa týkali možných
ďalších obchodných aktivít, ktoré by boli prínosom pre AWIN, napr. obrazy, pozemky. V roku 2010
predmetom podnikania uvedenej spoločnosti boli realitná činnosť, sprostredkovanie obchodu a služieb,

poisťovníctvo, stavebná činnosť. V roku 2010 AWIN nemal žiadne finančné problémy, ktoré by bolo
potrebnériešiťpôžičkami.Pôžičky,ktorézobralŠ.,nebolinariešeniefinančnejsituáciespoločnostiAWIN
potrebné, neboli ani v spoločnosti zaevidované v účtovníctve, išlo o osobnú iniciatívu Š.. Na základe
vystavenej generálnej plnej moci mu Š. oznámil, že od D. Y. zobral pôžičku vo výške 16.596,- eur dňa
2. 8. 2010. Druhú pôžičku zobral v tom istom mesiaci 12. 8. 2010 v tej istej výške. Prvá pôžička mohla

niečo zachrániť, druhá pôžička nebola vôbec potrebná. Zmluvy o pôžičkách sa nachádzajú u Š. a presný
obsah zmlúv svedkovi nie je známy, nevedel sa vyjadriť k tomu, za akým účelom boli uzavreté. Ich
splácanie mal zabezpečiť Š.. Š. mu povedal, že pôžičky chce splácať z vlastných projektov a z projektov,
na ktorých spolupracoval so spol. AWIN. Finančné prostriedky z týchto pôžičiek neboli vôbec použité
v spoločnosti AWIN. V septembri 2010 sa finančné ťažkosti spoločnosti vyriešili predajom osobného

motorového vozidla Suzuki Grand Vitera v hodnote 17.000,- eur, ktorá mala slúžiť sčasti na vyplatenie
prvej pôžičky p. Y., tak sa dohodli so Š.. Do spol. AWIN išlo z tejto sumy len 1.000,- eur a zvyšných
16.000,- eur zobral osobne Š.. V októbri bolo do uvedenej spoločnosti vkladané Š. cca 4.000,- eur,
ktoré boli použité na doplatenie mzdy a odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne. D. Y. poznal od
konca roku 2011 s tým, že do októbra 2012 komunikovali telefonicky a poštou, osobne sa stretli v októbri

2012. Do konca roku 2011 s ňou komunikoval len Š., po tom, ako s ňou prestal komunikovať, ona
kontaktovala svedka. Od Š. sa niekedy v roku 2011 dozvedel, že Y. vyplatil v hotovosti 8.500,- eur. Na
Š. vystavil po generálnej plne moci zo dňa 3. 3. 2010, ktorá skončila 31. 12. 2010, druhú generálnu
plnú moc od 19. 4. 2011 do 31. 12. 2011. Spoločnosť AWIN chcela obidve pôžičky vrátiť z výnosu,ktorý mal predstavovať na základe projektov za roky 2010-2011 sumu vo výške 200.000,- eur. Na týchto
projektoch, ktoré ponúkol spol. AWIN Š., Š.M. aj pracoval, tie koordinoval, aj riadil. Zmluvy, ktoré boli
týmto projektom podpísané, podpisoval Š., boli riadne zaevidované v účtovníctve spoločnosti. Zmluvy

bolivroku2011ukončenéakonerealizované.Maximálnevýdavkynaprojekty,naktorýchspolupracovala
spoločnosť AWIN so Š., boli vo výške 5.000,- eur a týkali sa obdobia od apríla 2010 do decembra 2010.
Tieto náklady boli zdokumentované v účtovníctve spoločnosti. Od januára 2011 do júla 2011 boli tieto
projekty postupne zrušené a zo strany spoločnosti neboli už dávané na tieto projekty žiadne finančné
prostriedky. Spoločnosť AWIN mala aj vlastné projekty, na ktorých pracovala bez Š. bez ohľadu na to,

že mal generálnu plnú moc. Spomínané generálne plné moci a listinné materiály, vkladový lístok zo
dňa 6. 6. 2012, list zo dňa 26. 1. 2012, uznanie dlhu z rovnakého dňa a záväzný splátkový kalendár
odovzdalvyšetrovateľovipripredchádzajúcomvýsluchu.Uvedenédokumentyaichvyhotovenieinicioval
a vypracoval Š., ktorý mu ich zaslal prostredníctvom e-mailu, svedok ich vytlačil a podpísal. Svedok
nesúhlasil s týmto riešením, pretože prostriedky z pôžičiek nešli do spoločnosti, ani Y. nesúhlasila s
uznaním dlhu na spol. AWIN, chcela, aby uznanie dlhu bolo v mene Š., nakoľko peniaze prevzal od nej

on. Po naliehaní p. Y., ktorá bola z tejto situácie bezmocná, potrebovala nejaký doklad o uznaní dlhu
na Š. a následne on naliehal na svedka, svedok súhlasil s listom o uznaní dlhu a záväzným splátkovým
kalendárom, ktoré aj podpísal za spol. AWIN 26. 1. 2012. O pôžičke pre pani Y. z 2. 8. 2010 sa dozvedel
od Š.Ú. v auguste 2010. Svedok vedel, že spoločnosť má finančné ťažkosti, ale situácia sa dala riešiť
inak. Dňa 12. 10. 2010 bola Y. Š. vyplatená čiastka vo výške úroku, na ktorom sa pri uzatváraní zmluvy

dohodli, t.j. 3.400,- eur a ďalšiu čiastku vo výške 5.100,- eur Š. rovnako uhradil do rúk pani Y. 4. 2. 2011.
Tieto informácie mu poskytol Š.. Svedok sa nevedel vyjadriť, na aký účel boli použité prostriedky získané
z pôžičky z 2. 8. 2010, sčasti sa vyriešili finančné problémy spoločnosti. Rovnako sa svedok nevedel
vyjadriť k tomu, na aký účel boli použité peniaze z pôžičky z 12. 8. 2010. V roku 2010 Š. disponoval
umeleckými dielami - obrazmi, čo bolo mimo podnikateľskej činnosti spol. AWIN, obrazy ponúkal na

predaj a z výnosu za predaj plánoval uhradiť zostávajúcu časť pôžičiek, čo bolo vo výške 24.692,- eur.
Motorové vozidlo zn. Audi Q7 bolo odpredané za sumu cca 20.000,- eur v novembri 2011, pri predaji
tohto vozidla ako aj vozidla Suzuki Grand Vitera svedok výslovne požiadal Š., aby uhradil z týchto peňazí
pôžičky od Y., čo neurobil a nevedel sa vyjadriť, na aký účel použil peniaze z odpredajov. Tvrdil, že
peniazesújehoaniespoločnostiAWIN.Svedokbolprítomnýpriodpredajiibaprvéhovozidla,pridruhom

bol iba Š. a osobne prevzal finančné prostriedky vo výške cca 20.000,- eur. Pred odpredajom druhého
vozidla ho ubezpečoval, že finančné prostriedky použije na vyplatenie pôžičiek od Y.. Po auguste 2010
nič iné z majetku spoločnosti AWIN odpredané nebolo, okrem spomínaných vozidiel. Na inú osobu sa
majetok neprevádzal, majetkom spoločnosti boli len uvedené motorové vozidlá. Prostriedky z pôžičiek
od D. Y. neboli zahrnuté do účtovníctva spoločnosti AWIN, rovnako do účtovníctva spoločnosti neboli

zahrnuté ani prostriedky použité na splatenie pôžičiek Y.V.. S účtami spol. AWIN disponoval len svedok
aj v čase, keď mal Š. generálnu plnú moc, on pracoval len s hotovosťou. Po výmaze spoločnosti bolo
účtovníctvo skartované. V čase uzatvárania predmetných pôžičiek spol. AWIN mala iné záväzky voči
iným veriteľom, maximálne vo výške do 12.000,- eur. Pokladňa vo firme nebola, k 1. 1. 2010 prevzala od
predchádzajúcej účtovníčky, ktorej meno si nepamätal, účtovníctvo pani V. C. (spoločnosť IREX s.r.o.),

ktorú jej odporučil Š. a viedla účtovníctvo do 31. 12. 2010. Za celý rok 2011 viedla účtovníctvo pani X.,
ktorú si svedok našiel sám. Obrazy „Žehliaca pani“ z roku 1949 a „Oravská dedina“ z roku 1930 svedok
videl, ale nevedel sa vyjadriť k tomu, komu patrili. Ani na základe vzhliadnutia nevedel uviesť, či išlo o
originál. Rovnako nevedel uviesť, čo sa s obrazmi dialo, videl ich iba raz. Následne mu Š. poslal na e-
mail fotografie týchto aj iných obrazov od rôznych autorov a chcel, aby ich svedok ponúkol na predaj,

o čo sa pokúsil, ale žiadny obraz sa nepredal.

Z generálnej plnej moci (na č. l. 86 vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-333/OEK-LM-2012) vyplýva, že
konateľobchodnejspoločnostiAWINs.r.o.C.H.udelilneobmedzenúgenerálnuplnúmocobžalovanému
I.. B. Š., v zmysle ktorej je oprávnený vystupovať a konať v mene konateľa za obchodnú spoločnosť

AWIN s.r.o. voči tretím osobám, štátnym orgánom a organizáciám vo všetkých veciach, najmä je
oprávnený na disponovanie s účtom spoločnosti, s majetkom spoločnosti, rokovať s treťou osobou o
odpredaji nehnuteľností patriacich spoločnosti, kúpe nehnuteľností pre spoločnosť a vykonávať všetky
právne úkony týkajúce sa predaja, nákupu, rokovať s treťou osobu o kúpnej cene, uzavrieť a podpísať
kúpnu zmluvu, návrh na vklad v mene konateľa, prevziať kúpnu cenu, vykonávať podania na štátne

orgány a organizácie, preberať písomnosti a vzdávať sa oprávnených prostriedkov. Uvedená plná moc
nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpísania a platila do 31. 12. 2010. Rovnako neobmedzenú
generálnu plnú moc udelil C. H. obžalovanému I.. B. Š. aj na obdobie od 19. 4. 2011 do 31. 12. 2011.Podľa potvrdenia o vklade bola dňa 6. 6. 2012 C. H. vložená suma 1.000,- eur v prospech účtu vedeného
na meno D. Y..

Spoločnosť AWIN s.r.o., zastúpená konateľom C. H., listom zo dňa 26. 1. 2012 oznámila D. Y., že pôžičky
od nej získal na základe plnej moci B. Š. pre AWIN s.r.o., z ktorých sa vyplatila suma 8.500,- eur. K listu
je pripojené aj uznanie dlhu, ktorým C. H. v mene spoločnosti AWIN uznáva dlh vo výške 24.692,- eur
od D. Y., ktorým sa zaviazal dlhovanú sumu uhradiť najneskôr do 24. 8. 2012.

Dňa 2. 8. 2010 bola uzavretá zmluva o pôžičke podľa ustanovení Občianskeho zákonníka medzi
veriteľom D. Y. a dlžníkom spoločnosťou AWIN s.r.o., za ktorú konal na základe plnej moci I.. B. Š..
Predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky a to peňažných prostriedkov vo výške 16.596,- eur, ktoré sa
dlžník zaviazal vrátiť najneskôr do 2. 8. 2011. Zmluvné strany sa dohodli, že úroková sadzba predstavuje
10 % a bude vyplatená 2. 8. 2011. Z čl. V zmluvy vyplýva dojednanie zmluvných strán, že záväzok
dlžníka a pohľadávka veriteľa v zmluve o pôžičke bude zabezpečená obrazom s názvom „Žehliaca pani“

z roku 1949 od maliara D. R., ktorý je vo vlastníctve fyzickej osoby - ručiteľa I.. B. Š.. Ručiteľ vyhlásil, že
uspokojí veriteľa namiesto dlžníka v prípade, ak dlžník nevráti riadne a včas poskytnutú pôžičku.

Dňa 12. 8. 2010 bola uzavretá zmluva o pôžičke podľa ustanovení Občianskeho zákonníka medzi
veriteľom D. Y. a dlžníkom spoločnosťou AWIN s.r.o., za ktorú konal na základe plnej moci I.. B. Š..

Predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky a to peňažných prostriedkov vo výške 16.596,- eur, ktoré
sa dlžník zaviazal vrátiť najneskôr do 12. 10. 2010. Zmluvné strany sa dohodli, že úroková sadzba
predstavuje 10 % a bude vyplatená 12. 8. 2010. Z čl. V zmluvy vyplýva dojednanie zmluvných strán,
že záväzok dlžníka a pohľadávka veriteľa v zmluve o pôžičke bude zabezpečená obrazom s názvom
„Oravská dedina“ z roku 1930 od maliara I. H., ktorý je vo vlastníctve fyzickej osoby - ručiteľa I.. B.

Š.. Ručiteľ vyhlásil, že uspokojí veriteľa namiesto dlžníka v prípade, ak dlžník nevráti riadne a včas
poskytnutú pôžičku.

Podľa správy peňažného ústavu U. H. spol. AWIN s.r.o. mala u nich vedený bežný podnikateľský účet, ku
ktorému mal dispozičné oprávnenie C. H. ako majiteľ samostatne. Z výpisu z účtu vyplýva, že zostatok

k 30. 9. 2010 bol -82,94 eur. Za obdobie od 1. 1. 2010 do 7. 11. 2012 bolo na účte vykonaných 41
debetných položiek v sume -96,64 eur a jedna kreditná položka 82,94 eur.

Dňa 1. 4. 2010 bola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcim V.. D. Y. a kupujúcim I. J., ktorej
predmetom bol predaj umeleckého diela - obrazu s názvom „Žehliaca pani“ od autora D. R. za kúpnu

cenu 2.500,- eur.

Znaleckým posudkom bolo zistené, že obraz „Žehliaca pani“ z roku 1949 od maliara D. R. má
umeleckohistorickú a dokumentárnu hodnotu. Na základe umeleckohistorickej analýzy diela znalkyňa
potvrdila pravosť akvarelu od D. R., v porovnaní s cenovými reláciami v obchode s umením je

umeleckohistorická hodnota trhová cena predloženého diela 15.000,- eur.

Aukčné spoločnosti Darte s.r.o. so sídlom v Nižnom Hrušove a galéria Degas oznámili, že diela „Žehliaca
pani“ od D. R.Í., „Oravská dedina“ od I. H. u nich nikto neponúkal a nemajú o nich žiadne informácie.
Aukčná spoločnosť Soga so sídlom v Bratislave oznámila, že jej neboli ponúknuté na predaj vyššie

spomínané obrazy. Obžalovaný I.. B. Š. spoločnosti Soga žiadne diela neponúkal a nie je evidovaný v
databáze ani ako predajca, ani ako kupec.

Podľa daňového priznania k dani z príjmov spoločnosti AWIN s.r.o. menovaná spoločnosť za rok
2009 hospodárila v strate s výsledkom hospodárenia pred zdanením -19.504,42 eur, pričom súčet

prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov bol 19.272,03 eur a súčet prevádzkových
finančných a mimoriadnych nákladov 38.776,45 eur.

Podľa daňového priznania k dani z príjmov spoločnosti AWIN s.r.o. menovaná spoločnosť za rok
2010 hospodárila v strate s výsledkom hospodárenia pred zdanením -222.121,31,- eur, pričom súčet

prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov bol 53.579,88,- eur a súčet prevádzkových
finančných a mimoriadnych nákladov 275.701,19 eur.Podľa daňového priznania k dani z príjmov spoločnosti AWIN s.r.o. menovaná spoločnosť za rok
2011 hospodárila v strate s výsledkom hospodárenia pred zdanením -48.000,- eur, pričom súčet
prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov bol 448.000,- eur a súčet prevádzkových

finančných a mimoriadnych nákladov 496.000,- eur.

Podľa výpisu z účtu spoločnosti AWIN s.r.o. vedeného v peňažnom ústave O. H. zostatok k 30. 6. 2010
predstavoval24,18eur,pričomnajvyššízostatokzaobdobieodjúna2010do30.12.2011bol246,10eur.

Z vyšetrovacieho spisu pod ČVS:ORP-445/OEK-LM-2013 bola so súhlasom prokurátora prečítaná
zápisnica o výpovedi svedkyne - poškodenej J. Y.Y. z prípravného konania. Súhlas obžalovaného I..
Š. nebol potrebný, keďže hlavné pojednávanie bolo vykonané v jeho neprítomnosti, pričom o tejto
skutočnosti bol poučený v predvolaní. Menovaná svedkyňa uviedla, že od roku 2002 je invalidnou
dôchodkyňou, býva v W. I. na I. XXX/X s jej synom I. Y.. Jej syn sa asi od roku 2008 poznal s B. Š., pričom
pre jeho spoločnosť robil grafické veci. Už v roku 2008 presviedčal jej syna, aby presvedčil svedkyňu

za účelom prilepšenia si, lebo vedel o tom, že je na invalidnom dôchodku, nemajú peniaze, aby dali
ich byt ako zábezpeku do banky s tým, že im mesačne bude vyplácať odmenu. Svedkyňa s tým najprv
nesúhlasila, po roku v septembri 2009 súhlasila s tým, že dá byt ako zábezpeku, lebo syn jej povedal, že
im za to Š. bude platiť odmenu 333,- eur mesačne. Jeden kalendárny rok v súhrne jej mal dať odmenu
3.330,- eur za to, že dá byt ako zábezpeku úveru do banky. Úver, ktorý mal byť zabezpečený, mal

byť na p. D.. Nakoľko svedkyňa bola v zlej finančnej situácii, pretože syn bol nezamestnaný a ona na
invalidnom dôchodku, súhlasila s tým. V banke nič nevybavovala, občiansky preukaz dala synovi, aby
pripravili podklady na podpis v banke. So Š. sa prvýkrát stretla 21. 9. 2009 pred G. G. v Lipt. Mikuláši, kde
bola so synom. Predstavili sa a vošli do banky, kde išli za pracovníčkou banky p. G. a ona im predložila
papiere na podpis. P. G. im chcela niečo vysvetľovať ohľadom zmlúv, ale Š.Ú. jej povedal, že netreba

nič vysvetľovať, že všetko on vysvetlil, čo nebola pravda, lebo svedkyňa sa s ním vtedy videla prvýkrát.
Š. povedal, keď podpisovala zmluvy, že musí ísť po tetu do Ružomberka, pričom svedkyňa si myslela,
že ide po svoju tetu, teda že p. D.Ň. je jeho teta. Neskôr sa dozvedela, že nie je s ňou v žiadnom
príbuzenskom vzťahu. Po podpise zmluvy išli so synom domov, p. G. povedala, že nemusia čakať na
Š. a D., ktorí to podpíšu dodatočne. Potom sa so Š. viac nestretla, až do roku 2012 alebo 2013. Dňa

29. 9. 2009 ju pozvali do G. za účelom zaplatenia poplatku za poistenie ich založenej nehnuteľnosti.
Zo začiatku sa úver splácal, kto ho splácal, uviesť nevedela a zo začiatku jej chodili na účet peniaze
a to dohodnutá odmena. Tieto chodili nepravidelne, ani úver sa zo začiatku nesplácal tak, ako sa mal.
Pracovníčka banky povedala synovi, že jediný spôsob, ako získať prehľad o splácaní úveru, je, že si
založí účet v G., z ktorého sa bude inkasovať, teda splácať úver D.. Tento účet zriadila osobne 16.

10. 2009, na ktorý jej chodili peniaze na splátky úveru, ktoré si banka sťahovala a tiež na tento účet
chodili dohodnuté odmeny. Finančné prostriedky na tento účet chodili nepravidelne, ku koncu roku 2012
sporadicky. Ešte predtým v roku 2010 išiel syn za prácou do Anglicka a často ho kontaktovala D.Y. s
tým, prečo svedkyňa prestala splácať úver, že jej chodia upomienky, že sa úver nespláca. D. si zrejme
myslela, že Š. dal peniaze z úveru svedkyni. Svedkyňa nesplácala z vlastných zdrojov žiadne splátky

úveru, úver sa splácal len z finančných prostriedkov, ktoré prišli na inkasný účet. V novembri 2013 jej
banka prvýkrát písomne oznámila, že D., ktorej bola ručiť nehnuteľnosťou, úver dlhodobo nespláca a
následne ju kontaktovala dražobná spoločnosť s tým, že idú vykonať dražbu jej bytu a 30. 12. 2013 prišli
na ohliadku. Do dňa výsluchu dražba neprebehla, doposiaľ jej škoda nevznikla, v byte stále bývajú. V
prípade, ak by sa dražba zrealizovala, tak sú na ulici a vznikne jej tak škoda asi vo výške 30.000,- eur,

čo je hodnota bytu. V roku 2012 vyvolala stretnutie so Š. a opýtala sa ho, čo idú robiť, že banka jej
chce zobrať byt, že sa úver nespláca. On jej povedal, že už v tej spoločnosti nerobí, kde robil a pokiaľ
bude chodiť po zemi, tak všetko dá do poriadku, čo sa nestalo. Vtedy Š. videla naposledy, ani ju nijako
nekontaktoval. S D. sa nikdy nestretla, D. komunikovala len s jej synom.

Z vyšetrovacieho spisu pod ČVS:ORP-445/OEK-LM-2013 bola so súhlasom prokurátora prečítaná
zápisnica o výpovedi svedkov I. Y.Y., I. G. a N. G. z prípravného konania. Súhlas obžalovaného
nebol potrebný, keďže prokurátor navrhol prečítať zápisnicu o ich výpovedi a obžalovaný po doručení
obžaloby a výzvy na oznámenie návrhov na vykonanie dôkazov nenavrhol ich osobný výsluch, pričom
o uvedených následkoch bol poučený vo výzve na oznámenie návrhov na vykonanie dôkazov.

Svedok I. Y. vypovedal, že B. Š. pozná asi od roku 2007 a spolupracoval s ním na tvorbe prezenčných
videí. Niekedy v lete 2009 ho Š. oslovil s ponukou, že teta, ktorá učí na vysokej škole, si chce zobrať
úver a potrebovala by ho zabezpečiť nehnuteľnosťou. Povedal, že má dobrý plat i dôchodok a nebudeproblém so splácaním úveru, ak by bol, tak on ho pomôže splácať. Svedka požiadal, aby jeho mamu J.
Y. požiadal, či by bola ochotná dať ako zábezpeku svoj byt v Liptovskom Mikuláši. Nebude to zadarmo,
pritom povedal, že určitú dobu asi 1 rok, jej bude mesačne platiť odmenu vo výške 10.000,- SK, teda asi

333,- eur, za čo bude môcť ísť mama do kúpeľov, lebo vedel, že mama je po mozgovej príhode a je na
invalidnom dôchodku. Svedok s mamou boli vtedy v zlej finančnej situácii a tak mame povedal uvedenú
ponuku, mama nakoniec s ponukou Š. súhlasila a išla do banky, aby podpísala záložnú zmluvu na jej byt,
ktorým mala ručiť za úver pani z Ružomberka. Svedok dňa 21. 9. 2009 išiel do G. v Liptovskom Mikuláši
spolu s mamou. Š. povedal, že pani z Ružomberka nemohla prísť a ide po ňu. Pamätal si, že pracovníčka

banky sa volala p. G. a tá im začala vysvetľovať podmienky záložnej zmluvy, pričom Š. ju zastavil s
tým, že on už všetko vysvetlil a odišiel po tú pani z Ružomberka. Pani G. mu aj povedala, že nie je
nevyhnutné, aby boli obidve pri podpise a povedala jej, že môže zmluvu podpísať aj bez prítomnosti pani
z Ružomberka, čo mama spravila, lebo jej nebolo dobre a po podpise odišli domov. Svedok mal pocit,
že Š. cez G. viackrát vybavoval úvery, teda že ho pani G. poznala, ale netykali si. Asi po týždni volala
pani G. jeho mame, že treba zaplatiť poistenie založenej nehnuteľnosti a vtedy svedok pani G. navrhol,

že chcú s mamou nejaký systém splácania úveru, aby mali prehľad, či sa úver spláca. Pani G. povedala,
že dalo by sa to spraviť tak, že mama si založí účet a keď bude pani D. súhlasiť, tak na tento účet bude
pani z Ružomberka poukazovať finančné splátky úveru a G. bude v deň splatnosti inkasovať mesačnú
splátku úveru. Pani z Ružomberka s takýmto spôsobom splácania úveru súhlasila a podpísala dodatok
k úverovej zmluve. Až potom sa s mamou dozvedeli meno tej pani, ktorá sa volá N. D. a dozvedeli sa, že

má v G. dva úvery, lebo sa pani G. mamy opýtala, či majú z účtu, ktorý založila, inkasovať splátky oboch
úverov p. D.. Jeho mama s tým nesúhlasila a povedala, že sa majú inkasovať len splátky úveru, za ktorý
ručí bytom. Pani D. sa s mamou nestretla. Svedok dal Š. číslo inkasného účtu a povedal mu, aby sa na
tento účet vkladali peniaze na splátky úveru, za ktorý mama ručila bytom. Š. na tento účet začal vkladať
od novembra 2009 finančné prostriedky a to splátku úveru vo výške 637,- eur - platbu podľa zmluvy, čo

bola vlastne odmena pre mamu vo výške 333,33 eur a sumu 332, - eur, ktorú mali preposielať z toho účtu
na účet D., na ktorú sumu sa zmenil trvalý príkaz s mesačnou periódou. Zo začiatku prichádzali vklady
na účet načas, ale asi od roku 2011 začali chodiť s omeškaním a nie v plnej výške. Pani D. začali chodiť
upomienky, ktoré svedkovi dala, pričom mu povedala, že Š. s ňou nekomunikuje, aby tie upomienky dal
Š.. Tiež mu povedala, že ona od začiatku vedela, že za úver dostane odmenu a že ho má splácať Š.,

Š. dala peniaze z oboch úverov, teda aj z úveru zabezpečeného nehnuteľnosťou jeho mamy. Svedok
sa niekedy v roku 2011 alebo 2012 stretol so Š., ktorému povedal aká je situácia. Š. mu povedal, že
už nerobí pre tú spoločnosť, teda KI, ale bude sa snažiť, aby úver bol vyplatený. Neskôr už nemal na
Š. kontakt, naposledy ho stretol asi pred rokom, ale nerozprávali sa. S pani D. sa len svedok stretol
osobne, mama sa s ňou nestrela, D. mu povedala, aby úver splácali, povedala, že ona má dôkaz o tom,

že úver splácali oni, lebo jej chodili peniaze z účtu jeho mamy a má dôkaz, že ho prestali splácať. Je však
zrejmé, že z účtu jeho mamy boli peniaze pre D. len preposielané tie, ktoré vložil Š., resp. neskôr KI. Keď
Š. prestal poukazovať finančné prostriedky pre D., ako aj na splátky úveru, tak je zrejmé, že účet bol v
mínuse a všetky prijaté platby boli inkasované na omeškané splátky úveru. SLSP vyhlásila mimoriadnu
splatnosť dňa 4. 9. 2013, kedy ich prvýkrát informovala, že úver nie je splácaný. Byt už bola ohliadnuť

dražobná spoločnosť a v katastri nehnuteľností je plomba pre začatie výkonu záložného práva záložným
veriteľom. Škoda mame zatiaľ nevznikla, vznikne jej až po právoplatnej dražbe. Byt mamy je ohodnotený
znalcom na 19.000,- eur, samozrejme trhová cena bytu je vyššia, najmenej vo výške 28.000,- eur.

Svedkyňa I. G. uviedla, že Š. pozná asi od roku 2006, keď sa s ním zoznámila cez známeho s tým, že

chceodjejotcakúpiťpoliavLiptovskejSielnici.Niekedyvroku2000sazoznámilasN.D.,bolikamarátky,
asi v roku 2009 ňou bola v reštaurácii, kde prišiel aj Š., ale s ním na stretnutí nebola dohodnutá.
Predstavila Š. D. a hneď si potykali. Š. sa potom rozprával s D., či by mu nepomohla s peniazmi, či by
mu nepožičala peniaze, ale či sa vtedy na niečom dohodli, svedkyňa uviesť nevedela. Mala vedomosť
o tom, že sa dohodli na ďalšom stretnutí. Raz, keď bola s D., tak prišiel aj Š. s nejakými papiermi a

volal N., aby išla s ním. Vie, že išli spolu do banky, čo sa dozvedela od N., že Š. na ňu zobral úver, ale
nepovedala jej, v akej výške. Ešte v tom istom roku 2009 opäť išla s D. do Poľovníckej vinárne, vtedy
tam už sedel Š. s N. R. - N.. Š. svedkyňu požiadal, aby si na chvíľu od nich odsadla, že musia niečo
vyriešiť s D.. Mali so sebou nejaké papiere, čo to bolo, svedkyňa vôbec nevedela. Š. s R. odišli a D. jej
povedala, že Š. chce od nej, aby zobrala nejaký úver, ale nepovedala jej v akej výške. Na druhý deň

jej volala D., že sa stretnú, aby išla do mesta do G., že tam sa stretnú. Keď prišla do G., tak pred ňou
stála D., Š. a R., Š. ich všetkých pozval na obed. Svedkyňa nemala vedomosť o výške úveru, ktorý si
D. vzala pre Š., ale potom sa jej sťažovala, keď sa stretli, že Š. úver nespláca, ako sľúbil a že musí úver
splácať. Svedkyňa sa už potom so Š. nestretla.Svedkyňa N. G. uviedla, že pracuje v G. - pobočke v Liptovskom Mikuláši na pozícii poradca senior.
V danej trestnej veci bola G. zbavená povinnosti zachovať mlčanlivosť. Š. pozná asi od roku 2009

ako klienta G.. Istý čas chodil dosť často do ich pobočky a komunikoval s inou kolegyňou. Začiatkom
septembra 2009, kedy ešte pracovala v pobočke G. v Liptovskom Mikuláši, prišiel do pobočky Š., pričom
sa u svedkyne informoval o možnosti poskytnutia úveru, ktorého výšku nekonkretizoval. Spýtal sa, aký
najvyšší úver môže dostať bez zabezpečenia a aký so zabezpečením nehnuteľnosťou. Povedal, že má
tetu a že úver chce pre ňu, teda že dlžníkom bude ona. Povedal jej výšku jej príjmov a vek, tiež povedal,

že má k dispozícii nehnuteľnosť na ručenie za úver. Predbežne jej povedal asi hodnotu nehnuteľnosti,
resp. veľkosť bytu. Na základe jeho informácie svedkyňa vypracovala ponuky na splátkový úver bez
zabezpečenia a so zabezpečením, povedala mu podmienky, ktoré treba splniť. Tiež mu povedala, že
musí prísť tá osoba, ktorá bude účastníkom zmluvy, potom z banky odišiel. Už si presne nepamätala,
ako to bolo, ale je si je istá, že do ich pobočky asi za dva týždne prišiel Š. s pani, pričom sa svedkyňa
dozvedela, že sa volá N. D.. Táto jej predložila občiansky preukaz a Š. povedal, že D. už so všetkým

oboznámil a že by si chcela vziať dva úvery, jeden bez zabezpečenia a druhý so zabezpečením
nehnuteľnosťou. Svedkyňa prijala obidve žiadosti o úvery, po schválení a to asi po týždni od podania
žiadosti pripravila obidve zmluvy o splátkových úveroch a to o úvere 0334475823 a 0334477378, pričom
prvý bol na sumu 33.000,- eur a bol zabezpečený bytom pani Y., druhý úver bol na sumu 16.000,- eur
nezabezpečený. Už na začiatku sa vyjadril Š., že úver bude zabezpečený nehnuteľnosťou inej osoby

ako dlžníka, pričom Š. predložil svedkyni list vlastníctva k tomuto bytu a nadobúdací doklad k bytu. So
záložcom pani Y. sa svedkyňa stretla až v deň podpisu záložnej zmluvy 21. 9. 2009, kedy prišla do
ich pobočky aj so synom. Vie s určitosťou, že úverové zmluvy, ako aj záložná zmluva boli podpísané
v jeden deň 21. 9. 2009, ale nepamätala si, či boli súčasne prítomné v pobočke pani Y. a pani D..
Pamätala si, že keď vysvetľovala D. podmienky úverovej zmluvy a Y. podmienky záložnej zmluvy, Š.

bol prítomný a povedal, že nemusí vysvetľovať podrobnosti, lebo on im to už vysvetlil. Svedkyňa im aj
tak vysvetlila všetky významné skutočnosti zmlúv. Po podpise zmlúv Š. zobral záložné zmluvy a mal
ich zaniesť na kataster na zavkladovanie. K čerpaniu spotrebného úveru 16.000,- eur svedkyňa uviedla,
že dňa 21. 9. 2009 bola bezhotovostne na účet pani D. prevedená suma 15.810,83 eur, po odpočítaní
poplatkov. Svedkyňa si nepamätala, či D. vybrala hneď finančné prostriedky v pokladni alebo tak spravila

inokedy. Ak hotovosť vybrala v pokladni, tak by musela mať nahlásený výber vopred 3 dni, nakoľko išlo
o väčšiu sumu. Svedkyňa nevidela, či D. odovzdala hotovosť Š. ani z jedného úveru. Úver zabezpečený
nehnuteľnosťou bol čerpaný neskôr 28. 9. 2009 tiež prevodom na rovnaký účet D.. Neskôr dňa 15. 10.
2009 D. požiadala, aby sa úver 0334475823 splácal z účtu Y. a to č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorej žiadosti
bolo vyhovené a dňa 29. 10. 2009 bol podpísaný dodatok k úverovej zmluve a súhlas s inkasom z

tohto účtu. Svedkyňa mala vedomosť o tom, že oba úvery D. boli problematické od začiatku, lebo boli
nepravidelné splátky úveru, resp. nebol dostatok finančných prostriedkov na inkasnom účte v lehote
splatnosti splátok, pričom dlh narastal, čo vyplýva z výpisu úverového účtu. Svedkyňa sa potom so
Š. nestretla, ale chodila za ňou D., že úver sa nespláca s tým, aby svedkyňa zavolala Y., prečo úver
nesplácajú oni. Svedkyňa im volala, ale pán Y. jej povedal, že peniaze na splátky úveru posiela tretia

osoba,mávedomosťotom,žeúver16.000,-eurjekudňuvýsluchusvedkynesplatený,aleúver33.000,-
eur splatený nie je. D. jej povedala, že ju Š. podviedol, že ona ani z jedného úveru peniaze nevidela a
že musí úver splácať, ale bližšie k tomu nevedela nič uviesť.

Dňa 21. 9. 2009 bola medzi G. a C.. N. D. ako dlžníkom uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č.

0334477378, na základe ktorej bol N. D. poskytnutý splátkový úver vo výške 16.000,- eur, ktorý sa
zaviazala splácať v 60-tich mesačných splátkach vo výške 331,83 eur, počnúc od 10. 10. 2009.

Dňa 21. 9. 2009 bola medzi G. a C.. N. D. ako dlžníkom uzatvorená zmluva o splátkovom úvere
č. 0334475823, na základe ktorej bol N. D. poskytnutý splátkový úver vo výške 33.000,- eur, ktorý

sa zaviazala splácať v 60-tich mesačných splátkach vo výške 636,88 eur, počnúc od 10. 10. 2009.
Dodatkom k zmluve o splátkovou úvere č. 0334475823 sa zmluvné strany dohodli, že spôsob splácania
úveru bude inkasom z inkasného účtu tretej osobe a inkasný účet má č. XXXXXXXXX/XXXX.

Listom zo dňa 5. 9. 2013 G. oznámila C.. N. D., že ku dňu 4. 9. 2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť

poskytnutého úveru na základe zmluvy o úvere č. 0334475823 zo dňa 21. 9. 2009, čím sa pohľadávka
z úverovej zmluvy stala platnou v celom rozsahu. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavuje
pohľadávka sumu vo výške 20.866,-53 eur.Rozhodnutím Správy katastra Liptovský Mikuláš zo dňa 21. 10. 2009 č. V 2725/09 bol povolený vklad
záložného práva do katastra nehnuteľností k bytu č. XX, Č. D. X T. X. C. k spoluvlastníckemu podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku 5075/44176, súpisné číslo stavby

522 na pozemku s parc. číslom 773/43 v prospech G. a.s. a to na základe zmluvy o zriadení záložného
práva uzavretej medzi G. ako záložným veriteľom a J. Y. ako záložným dlžníkom.

Dňa 9. 11. 2009 bola uzavretá zmluva o pôžičke medzi veriteľom N.. F. Y. a dlžníkom KI s.r.o., za ktorú
konal splnomocnenec - zástupca dlžníka I.. B. Š.. Predmetom zmluvy bol záväzok veriteľa poskytnúť

dlžníkovi pôžičku vo výške 36.181,37 eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi najneskôr do 9. 12.
2009.

Dňa 13. 7. 2009 bola uzatvorená zmluva o pôžičke medzi veriteľom V.. C. G. a dlžníkom KI s.r.o., za ktorú
konal U. Y.. Predmetom zmluvy bol záväzok veriteľa prenechať dlžníkovi peniaze v hodnote 9.958,- eur,
ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť najneskôr do 13. 7. 2010. Zmluvné strany sa dohodli, že úroková sadzba

predstavuje 20 % a bude vyplatená dňa 13. 7. 2010.

Dňa 28. 9. 2009 bola uzatvorená zmluva o pôžičke medzi veriteľom V.. C. G. a dlžníkom KI s.r.o., za ktorú
konal U. Y.. Predmetom zmluvy bol záväzok veriteľa prenechať dlžníkovi peniaze v hodnote 10.000,- eur,
ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť najneskôr do 30. 1. 2010. Zmluvné strany sa dohodli, že úroková sadzba

predstavuje 15 % a bude vyplatená dňa 30. 1. 2010.

Z vyšetrovacieho spisu pod ČVS:ORP-612/OEK-LM-2011 boli so súhlasom obžalovaného U. Y. a
prokurátora boli prečítané zápisnice o výpovedi svedkov z prípravného konania a to V.. M. J., C. Ď. a
V.. N. S.. Súhlas obžalovaného I.. Š. nebol potrebný, keďže hlavné pojednávanie bolo vykonané v jeho

neprítomnosti, pričom o tejto skutočnosti bol poučený v predvolaní.

Svedok V.. M. J. vypovedal, že poškodeného V.. G. nepozná a nevie sa vyjadriť k jeho pôžičke pre KI.
N.. Y. myslí, že pozná s tým, že aj ona požičala svoje peniaze pre KI vo výške cca 1.300.000,- Sk.
B. Š. spoznal prostredníctvom svojho syna I. J.. Podľa toho, čo mu je známe od I.. Š.M., Š. mal pre

KI hľadať ľudí, ktorí chceli zhodnotiť svoje investície prostredníctvom kúpy a predaja nehnuteľností. V
čase, keď sa stretol so Š., tak menovaný vystupoval ako konateľ KI. Od Š. vedel, že KI mala záujem o
kúpu pozemkov v Liptovskom Trnovci, na Nižnej Boci a v Liptovskej Sielnici. Š. mu na vlastné oči ukázal
pozemok, ktorý chcela kúpiť spoločnosť KI, s pozemkom mali ďalej taký plán, že ho predajú investorovi
S. z Prahy, ktorý mal mať investície v ruskej rope. Podľa slov Š.Ú. investor S. od kúpy pozemkov odstúpil

kvôli kríze, čo bolo svedkovi prezentované v januári až marci 2010. Podľa svedka investor už skôr a to
v decembri 2009 prestal mať záujem o kúpu pozemkov na Liptove, o čom Š. vedel už skôr. Svedok sa
neskôr dozvedel, že ako hlava KI vystupoval I. K., vlastným menom I. V.. Potom, ako sa Š. rozišiel s K.,
v marci 2010 ho Š. požiadal, či by pre neho neurobil kalkulátor na výpočet zisku z pôžičky, nakoľko chcel
otvoriť pôžičkovú spoločnosť poskytujúcu krátkodobé pôžičky. I. K. mal podľa názoru svedka dopredu

premyslený plán, ako človeka získať a to tak, že najprv niečo dal a sľuboval a potom začal mať vlastné
požiadavky. K. chcel tiež založiť televíziu TV8, kde mal byť šéfom bezpečnosti, čo sa nekonalo. Svedok
vie o tom, že jeho syn v lete 2009 požičal peniaze vo výške 6.000,- eur KI, nevedel uviesť, komu ich
odovzdal, ale zrejme Š., nakoľko sa ešte v tom čase nepoznali s K. osobne. Aj svedok bol požiadaný o
poskytnutie pôžičky pre Š., žiadal ho o to Š., tento sa mu predstavil, že je z KI a pôžička sa má použiť na

nákup a predaj pozemku a neskôr mu ukázal pozemok v Trnovci, kde ho priviezol autom. Dňa 3. 7. 2009
svedok chcel poskytnúť pôžičku Š., keď vtedy sedel na Pošte v Liptovskom Mikuláši, kde mali prenajatú
kanceláriu. Do nej v ten deň prišiel aj s ďalšou osobou U. Y., ktorého mu predstavil ako konateľa KI,
ktorý je oprávnený podpisovať zmluvy. Svedok túto skutočnosť namietal, pretože až do tohto momentu
vystupoval Š. ako osoba oprávnená konať za KI. Š. mal požičať 4.000,- eur, ktoré Š. chytil do rúk, prerátal

ich a z tejto sumy vrátil svedkovi 400,- eur, čo predstavovalo jeho úrok. Peniaze si požičal na 6 mesiacov
a to pre KI, o čom už v minulosti predložil kópiu zmluvy. Pôžička mala byť splatná 3. 1. 2010, potom
ho ústne požiadali o predĺženie termínu splatnosti o 3 mesiace, s čím súhlasil. Za súhlas s predĺžením
mu preplatili nákup náradia v hodnote 375,- eur, čo bolo prezentované ako dar z ich strany. Ako dôvod
nevrátenia mu uvádzali, že sa nepodarilo predať pozemky, že chcú rozbehnúť iný projekt a kupovať

ďalšie pozemky. Vo februári 2010 sa svedok za prítomnosti jeho syna a Š. zoznámil s K., ktorý vtedy
ústne vyhlásil, že všetky záväzky KI berie na seba a prisľúbil svedkovi miesto v drogérii, ktorú chcel
vytvoriť. Tiež mu prisľúbil, že bude mať auto a počítač, čo sa nikdy nenaplnilo. Dňa 4. 4. 2010 chcel
od K., aby mu vrátili peniaze a mal sa s ním stretnúť v Českej republike, kam nedošiel a peniaze munevrátil. Od uvedenej doby mu peniaze nevrátili. Dňa 13. 10. 2009 KI poskytol ďalšiu pôžičku vo výške
19.000,- eur na 5 rokov, pričom každý rok boli splatné úroky vo výške 3.800,- eur. Už prvé úroky v roku
2010 zaplatené neboli, pôžička je podpísaná za KI Y. a ako ručiteľ je B. Š.. Do januára 2010 mu mesačne

platili sumu 375,- eur, čo prestavuje splátku úveru, ktorý bral preto, aby poskytol peniaze KI na kúpu
pozemkov. K tejto zmluve mu doposiaľ bolo zaplatené zo strany KI asi 5.250,- eur. Na požiadanie K.,
či svedok pozná ľudí, ktorí môžu investovať do nákupu predaja pozemkov, našiel svojho priateľa M. S.,
ktorý svoje peniaze 10.000,- eur požičal KI, ale peniaze odovzdal do rúk fyzicky svedkovi. K. si myslel,
že na zmluve nebude on a ani KI vôbec figurovať, aj keď on rozhodol, že z uvedenej sumy sa ako prvá

splátka vráti S. 2.000,- eur. Taktiež K. okrem 20 % výnosu rozhodoval o dĺžke doby splatnosti. Zmluva
bola nakoniec spísaná na KI, ale podpis za KI patrí jeho synovi, čo nariadil K. a povedal svedkovi, že
to má podpísať on, lebo jeho syna I. vzal ku sebe do firmy a je teda jej súčasťou. Jeho syn mal síce
sľúbených 10 % akcií KI a miesto riaditeľa, čo sa však nikdy nezrealizovalo. Zo sumy, ktorú S. pre KI
požičal, mal svedok za sprostredkovanie dostať 1.500,- eur, čo nedostal a bolo mu prisľúbené, že mu
peniaze budú vyplatené neskôr. Táto zmluva bola podpisovaná niekedy okolo 26. 2. 2010. Pri zmluve

sa neskôr K. rozčuľoval, že na nej ako veriteľ vystupuje KI. Neskôr sa od svojho syna dozvedel, že na
svoje meno požičiaval peniaze od rôznych ľudí pre KI. Odovzdával ich vždy K., ktorý sa hrdil tým, že
on je KI, niektoré peniaze mu odovzdal v hotovosti, iné prevodom na účet. Pri žiadnej z týchto pôžičiek
svedok prítomný nebol, nebol ani prítomný pri odovzdávaní peňazí K.. Každý kto požičiaval peniaze
jeho synovi, vedel, že sú určené pre KI a majú sa použiť na nákup pozemkov. Niekedy na prelome

rokov 2009-2010 ho oslovil elektronicky Š. s tým, že potrebuje požičať peniaze na kúpu diamantov vo
Švajčiarsku. Na čo peniaze v skutočnosti potreboval, uviesť nevedel. V máji 2010 sa jeho syn s K. rozišli,
pričom ho vydieral tým, že ak nezoženie ďalšie peniaze, resp. ďalších ochotných ľudí, ktorí by požičali
KI, nebude mu vracať peniaze, ktoré mu syn odovzdal. Po tomto rozchode 23. 6. 21010 vložil K. na účet
syna 30,- eur. Do 14. 10. 2010 vložil K. na účet syna 21.999,- eur, čo boli peniaze určené na splácanie

pôžičiek poskytnutých sprostredkovane cez jeho syna pre KI a tieto peniaze boli aj tak použité. K. potom
komunikoval len so svedkom, lebo syn mu už začal nadávať. Keď svedok chcel situáciu svojho syna
vyriešiť,pripravilpodkladyotom,koľkobolojehosynomaostatnýmiosobamiKIpožičanéakoľkoboloku
konkrétnemu dňu vrátené. K. jeho synovi niekedy v máji 2010 nariadil, aby s veriteľmi dohodol splátkové
kalendáre. Dňa 15. 10. 2010 sa svedok, jeho syn a K. stretli v reštaurácii v Žiline, kde chceli dohodnúť

splátky úverov K. za spoločnosť KI. Na tomto stretnutí K. prehlásil, čo sa týka veriteľa S., že tomuto bude
splácať splátky on osobne. Dohodli taktiež, že do 15. dňa v mesiaci bude na účet jeho syna posielať
sumu potrebnú na splácanie úverov, ktoré si vzali jednotliví veritelia a splátky na dohodnuté splátkové
kalendáre. Požadovali od neho, aby platil v celkovej výške 7.455,- eur, on povedal, že maximálne môže
platiť mesačne 6.000,- eur + 375,- eur mesačne na splátku úveru a 30,- eur na splátku kontokorentného

úveru. V zmysle tejto dohody K. platil až do januára 2010, pričom svedok nevedel uviesť, koľko presne.
Celkovo malo byť 30. 9. 2010 vyplatených KI 24.035,- eur, syn vyplatil 27.584,- eur, z čoho od KI dostal
na výplatu 22.039,- eur, rozdiel je 5.545,- eur. Z týchto peňazí, ktoré boli vyplatené, naviac vyplácal
osoby, ktoré neboli uvedené v dohodnutom splátkovom kalendári.

Svedok C. Ď. vypovedal, že obžalovaných U. Y. a B. Š. pozná asi od roku 2006. V čase výsluchu
bol svedok zamestnaný na Krajskom stavebnom úrade v Žiline. K záložnej zmluve z 28. 11. 2008 a
pôžičke pod č. V 4575/2008 svedok uviedol, že on bol osobne požiadaný B. Š. o poskytnutie pôžičky vo
výške 1.300.000,- Sk, pričom o zapožičaní tejto sumy bola spísaná zmluva o pôžičke 28. 11. 2008. Na
základe zmluvy mu poskytol uvedené finančné prostriedky v hotovosti. Tiež sa dohodli na zabezpečení

pôžičky a to spôsobom, že ručenie za pôžičku prevzala spoločnosť KI. Menovaná spoločnosť ako
záložca v prospech svedka zriadila záložné právo na pozemkoch, ktoré sa nachádzajú v katastri obce
Liptovská Sielnica a Nižná Boca. K spoločnosti KI uviedol, že uvedenú zmluvu s ním uzatvoril Y., avšak
jednal so Š.. Zo strany spoločnosti KI nebol požiadaný o poskytnutie pôžičky, pôžičku poskytol Š..
Uvedená pôžička bola splatná 30. 5. 2009, k jej splateniu nedošlo ani do dňa jeho výsluchu. K účelu

požičaných peňazí mu Š. uviedol, že prostriedky majú byť určené na výkup pozemkov a prípravu územia
na výstavbu. Či potreboval peniaze pre účely spoločnosti KI alebo pre svoju osobu, sa svedok vyjadriť
nevedel, rovnako ani k tomu, či bol účel pôžičky dodržaný. Nevedel sa taktiež vyjadriť ani k solventnosti
spoločnosti KI, vedel, že Š. mal v minulosti za sebou úspešné developerské projekty. O splatení pôžičky
komunikoval so Š., ktorý mu uviedol, že nemá prostriedky na jej splatenie a čo sa týka záložcu uvedenej

nehnuteľnosti, komunikoval s U. Y., ktorý mu uviedol, že spoločnosť momentálne nemá prostriedky.
Dôvodom nevyplatenia bolo podľa ich tvrdenia to, že im nevyšiel projekt, pretože investor odstúpil od
uvedeného projektu. O iných veriteľoch uvedenej spoločnosti v čase, keď im požičal peniaze, nemalžiadnu vedomosť. Pri jednej príležitosti v Žiline mu bol predstavený I. V. - K.. Nevedel sa vyjadriť k tomu,
či táto osoba ako aj Š. vykonávali činnosť v spol. KI.

Svedok V.. N. S. vo výpovedi uviedol, že v spol. Niersberger Slovakia, s.r.o. vykonával funkciu konateľa
niekedy v roku 2001, uvedená spoločnosť mala obchodné aktivity so spol. KI so sídlom v Bratislave
v období cca roku 2008 a neskôr, rokoval so Š. a následne s Y. a K. s tým, že KI sprostredkovala
ich spoločnosti nákup pozemkov. Kto presne inicioval stretnutie zástupcov spol. Niersberger a KI, si
už nepamätal, ale kontakt na Š. prišiel od ich prokuristu, ktorý býva v uvedenej spoločnosti a od ich

spoločnosti vedel, že má investičný zámer ohľadne kúpy pozemkov. Stretnutie prebehlo za účelom
kúpy pozemkov. Došlo k uzatvoreniu zmlúv o sprostredkovaní ku konkrétnym pozemkom, ktoré boli ich
spoločnosti ponúknuté a ktoré zakúpili. KI dala konkrétnu ponuku odkúpenia pozemkov, išlo o jednu
lokalitu a dve kúpne zmluvy, tiež im bolo predstavených niekoľko ďalších projektov (kúpa objektu v Žiline,
pozemok v obci Sielnica, objekt v Liptovskom Mikuláši, pozemok v Liptovskom Trnovci). Rozdelenie
úloh v ich vzájomnej spolupráci bolo také, že ich spoločnosť vždy mala dopyt pre zakúpenie pozemkov a

objektov a spoločnosť KI im tieto pozemky ponúkala a tiež ponúkala ďalšie projekty. Zostalo pri realizácii
iba dvoch zmlúv, kedy išlo o zakúpenie pozemkov. Zo strany KI bola ich spoločnosti ponúknutá určitá
spolupráca, ktorá spočívala v ponuke, aby spol. Niersberger sa spolupodieľala na určitých projektoch (čo
si svedok pamätal, išlo o nejaké prezentácie, film a pod.). Vtedy sa svedok domnieval, že tieto finančné
prostriedky mali byť ponúknuté ako úver. Túto ponuku obdržal od Š. 9. 4. 2009. Niekedy na jar v roku

2010 skončila spolupráca medzi spoločnosťou Niesberger a KI a to z dôvodu finančných problémov
spol. KI. K žiadnemu oficiálnemu písomnému vyjadreniu ich spoločnosti o ukončení spolupráce nedošlo.
Svedkovi je známy názov projektu IBV Diamond Family House. Uvedený projekt im bol predstavený ako
jedna z možností spolupráce medzi ich spoločnosťami, kde išlo o projekt nákupu pozemkov. Na prelome
rokov 2008-2009 svedok obdržal písomný návrh uvedeného projektu, následne bolo o ňom hovorené aj

v ponuke, v ktorej išlo o úver, ale konkrétny návrh podieľať sa na uvedenom projekte obdržali v novembri
2009. Za spoločnosť Niersberger ohľadne uvedeného projektu sa neuskutočnil žiadny prísľub, že ich
spoločnosť sa uvedeného projektu zúčastní. Vzhľadom k odstupu času sa svedok nedokázal vyjadriť, či
ich spoločnosť odmietnutie financovania uvedeného projektu zaslala písomnou formou alebo to bolo len
na ústnej dohode. K tomuto podotkol, že skutočne ich spoločnosť nedala žiadny prísľub na spoluúčasti

na uvedenom projekte. Osoby V.. G., N.. Y. nepozná, vzťah svedka s obžalovanými bol čisto obchodný,
pred spoluprácou s ich spoločnosťami sa nepoznali. Projekt IBV Diamond Family House pôsobil od
začiatku na svedka pozitívne, keď na základe toho prebehlo aj niekoľko rokovaní a to osobne so Š. a
tiež spoločne so zástupcami mesta či banky, ktorí by následne refinancovali úver. Svedok videl aj všetku
dokumentáciu týkajúcu sa uvedeného projektu, skutočne na neho Š. ani uvedený projekt nikdy nepôsobil

v duchu, že by malo ísť o podvod. Ich spoločnosť následne k financovaniu projektu nepristúpila a to z
dôvodu ďalších účastí na iných projektoch. Projekt bol zasielaný vždy menom spoločnosti KI, za ktorú
vystupoval Š..

Dňa 28. 11. 2008 bola uzatvorená zmluva o pôžičke medzi veriteľom C. Ď. a B. Š. ako dlžníkom, ktorej

predmetomboloposkytnutiepôžičkyvovýške1.300.000,-Sk.Dlžníksazaviazalpôžičkuvrátiťnajneskôr
do 30. 5. 2009. Zmluvné strany sa dohodli, že záväzok dlžníka - pohľadávka veriteľa z uvedenej zmluvy
budú zabezpečené nehnuteľnosťou vo vlastníctve spoločnosti KI s.r.o., štatutárny orgán U. Y., konateľ
- ručiteľ. Dňa 28. 11. 2008 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva medzi záložným veriteľom
C. Ď.O. a záložcom spoločnosťou KI a to za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa, ktorá

vznikla na základe zmluvy o pôžičke B/08 z 28. 11. 2008, uzavretej medzi záložným veriteľom a B. Š. ako
dlžníkom. V čl. II uvedenej zmluvy je určený záloh, ručiteľskou listinou z 28. 11. 2008 ručiteľ spoločnosť
KI v zastúpení konateľom U. Y. vyhlásil, že uspokojí veriteľa C. Ď. namiesto dlžníka I.. B. Š., v prípade
ak dlžník nevráti riadne a včas veriteľovi poskytnutú pôžičku vo výške 1.300.000,- Sk.

Listom zo dňa 13. 1. 2010 Krajský stavebný úrad v Žiline vyjadril obci Liptovský Trnovec nesúhlasné
stanovisko k návrhu doplnku č. 4 Územného plánu obce Liptovský Trnovec.

Obvodný úrad životného prostredia v Liptovskom Mikuláši dňa 1. 12. 2008 rozhodol, že strategický
dokument doplnok ÚPNS Liptovský Trnovec č. 4 „IBV-Diamond Family House Liptovský Trnovec“ sa

nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na živné prostredie.

V.. I. D. elektronicky oznámil vyšetrovateľovi, že na základe objednávky od Š. - zástupcu KI pre
spoločnosť KI vypracovali nasledovné projekty: pod č. 1 „DFH“ - projekt pre vydanie územnéhorozhodnutia, pod č. 2 Liptov Lake City - k. ú. W. G. - R., architektonicko urbanistická štúdia a pod č. 3
Tatry Holiday Park Rovná hoľa - Nižná Boca. Podľa informácií menovanej osoby sa ani jeden projekt
ďalej nerealizoval. K projektu pod č. 1 uvedená osoba uviedla, že projekt sa nerealizoval, pretože sa

neuskutočnil predaj pozemku pre vysokú kúpnu cenu za m2, po vybudovaní inžinierskych sietí neskôr
nepredajnosť stavených pozemkov - vysoká cena za m2. Projektu pod č. 2 chýbal investor pre celú akciu
a k projektu pod č. 3 uviedol nesúhlas s územným plánom a urbariátom Nižná Boca. Za spoločnosť
jednal B. Š. a s projektmi bol oboznámený aj I. K.. Pod bodom 4 označil projekt Bussines Area Center -
architektonicko urbanistická štúdia, ktorá sa ani celá nevyprojektovala a ostala zastavená z neznámych

dôvodov.

Podľa Správy katastra Liptovský Mikuláš spoločnosť KI, s.r.o. vlastnila v rokoch 2009-2010 nasledovné
nehnuteľnosti: v k. ú. W. G. parc. registra E č. 1622 a č. 1832, zapísaná na LV XXX, v k. ú. W. U. parc.
registra C č. 1540/39, zapísaná na LV XXXX a v k. ú. T. H. prac. registra E č. 1258, zapísaná na LV
XXXX. Všetky vyššie uvedené nehnuteľnosti sú umiestnené mimo zastavaného územia obce.

Obec Liptovská Sielnica listom z 29. 6. 2012 oznámila, že 28. 9. 2009 obecný úrad prevzal písomné
stanovisko k územnému plánu obce Liptovská Sielnica, v ktorom bolo uvedené, že záujmové plochy
vedené pod písmenom H, vlastníkom je spoločnosť Niersberger Slovakia, budú plochy využívané
v zmysle územného plánu Žilinského kraja pre rekreáciu a turizmus. Z dokumentu vyhodnotenie

pripomienok právnických a fyzických osôb k návrhu územného plánu obce Liptovská Sielnica je zrejmé,
že predkladateľ Niersberger dňa 28. 9. 2009 doručil na obec uvedené pripomienky k návrhu, avšak
tieto nebolo možné za pripomienky považovať, nakoľko svojím obsahom, aj vymedzením nesúviseli s
obsahom zadania. Súčasnému vedeniu obce nie je známe nič o projektoch s názvom Diamond Family
House alebo Liptov Lake City.

Z výpisu účtu vedeného v prospech v prospech N.. Y. bolo zistené, že dňa 10. 11. 2009 bola na ťarchu
jej účtu zaúčtovaná transakcia -25.227,- eur.

V.. C. G. vyzval spoločnosť KI listom zo dňa 10. 10. 2010 na splatenie pôžičiek v termíne do 10. 12. 2010.

Z internetovej stránky P..G..G. bolo zistené, že ku dňu 31. 5. 2011 je v zozname dlžníkov na poistnom
vedená spol. KI s.r.o. s dlžnou sumou 1.941,50 eur. Uvedený listinný dôkaz súd považuje za zákonný,
keďže je zrejmé, akým spôsobom bol zadovážený do vyšetrovacieho spisu a to lustráciou v zozname
dlžníkov na uvedenej internetovej stránke, ide dokonca o verejne dostupný údaj.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že skutky pod bodom 1/ - 5/, ktoré sú predmetom
podaných obžalôb, sa stali, majú znaky v bode 1/, 2/, 3/ a 5/ pokračovacieho zločinu podvodu podľa §
221 ods. 1, 3 písm. a/ Trestného zákona, v bode 1/ v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného,
v bode 2/ v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, v bode 2/ a 4/ pokračovacieho zločinu

podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/, c/ Trestného zákona (§ 138 písm. j/ Trestného zákona), v bode
2/ v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a z vykonaných dôkazov mal súd taktiež spoľahlivo
preukázané, že skutky pod 1/, 2/, 3/ a 5/ spáchal obžalovaný I.. B. Š. a pod 2/ a 4/ obžalovaný U. Y..

Skutok (pod bodom 2/), v ktorom vystupuje poškodený Ing. Staroň, sa kladie za vinu obžalovaným

U. Y. a I.. B. Š.. Zo spáchania tohto skutku sú usvedčovaní výpoveďou poškodeného, ktorý ozrejmil
okolnosti poskytnutia pôžičky spol. KI, výšku požičaných peňažných prostriedkov, ako aj ďalšie zmluvné
podmienky. Poskytnutie uvedenej pôžičky mal súd preukázané nielen z jeho výpovede, ale aj písomnými
zmluvami o pôžičkách. Z výpovede poškodeného vyplýva, že bol to práve obžalovaný Š., ktorý ho
oslovil za účelom poskytnutia pôžičky a obžalovaný Y., ktorý podpisoval za dlžníka zmluvy o pôžičke.

Napokon ani obžalovaný Y. nenamietal, že uzavrel pôžičku s poškodeným G.. Z výpovede poškodeného
je tiež zrejmé, že urgoval obžalovaných o vrátenie pôžičiek. Pokiaľ ide o skutok pod bodom 4/, za ktorý
je stíhaný len obžalovaný Y., nielen na základe výpovede tohto obžalovaného a poškodených, ale aj
samotným listinným dôkazom a to kúpnou zmluvou mal súd preukázané, že dňa 23. 12. 2009 bola
uzatvorená kúpna zmluva medzi spol. KI, v mene ktorej konal obžalovaný U. Y. ako štatutárny orgán na

strane kupujúcich a poškodenými C. D. a spol. ako predávajúcimi. Predmetom tejto zmluvy bol prevod
vlastníctva k pozemku parc. č. 1540/39 v kat. území W. U., za kúpnu cenu 40.808,60 eur. Z tejto zmluvy
vyplýva, že spol. KI, za ktorú konal obžalovaný Y., sa zaviazala zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Z tejto
zmluvy je taktiež zrejmé, že jednej zo zmluvných strán p. M. bola vyplatená kúpna cena pripadajúcana jeho podiel pred podpisom zmluvy. Vo vzťahu ku všetkým skutkom (2/ a 4/), ktoré sa kladú za vinu
obžalovanému Y.W., je potrebné skúmať, či spol. KI, ktorej bol konateľom v rozhodnom období a ktorá
prijala peňažné plnenie, či už titulom pôžičky, resp. prijala záväzok zaplatiť kúpnu cenu, bola pripravená

splniť svoje zmluvné záväzky v čase vzniku záväzku, resp. v lehote splatnosti. Z dokazovania mal
súd preukázané, že spol. KI nebola v rozhodnom období pripravená, resp. schopná splniť si uvedené
zmluvné záväzky. Obhajoba obžalovaného U. Y. bola postavená na tvrdení, že uvedené zmluvné
záväzky bude spol. KI pripravená plniť z realizácie, resp. odpredaja projektu IBV Diamond Family House
spoločnosti Niersberger a po jeho odpredaní by získala spoločnosť peňažné prostriedky na splnenie

ďalších záväzkov. Táto obhajoba však bola nielen spochybnená, ale dokonca vyvrátená výpoveďou
svedkaN.S.Y.,ktorýboloprávnenývystupovaťvmeneuvedenejspoločnosti.Menovanýsvedokpotvrdil,
že spol. Niersberger mala obchodné aktivity so spol. KI, v rámci ktorých aj kúpila niektoré nehnuteľnosti,
ktoré KI sprostredkovala a rovnako potvrdil, že im bol ponúknutý projekt IBV Diamond Family House
a teda obdržal jeho návrh. Svedok však jednoznačne uviedol, že zo strany Niersberger nebol daný
žiadny prísľub týkajúci sa ich účasti na tomto projekte Diamond Family Houses. Z uvedeného potom

vyplýva, že aj v minimálnej rovine absentuje akýkoľvek zmluvný vzťah medzi uvedenými spoločnosťami,
ktorý by spol. KI viedol a napĺňal očakávaním, že sa hlavný projekt môže zrealizovať vstupom investora
Niersberger. Spol. KI, za ktorú konal obžalovaný Y., sa aj napriek tomu rozhodla prijať peňažné záväzky,
hoci nemala k dispozícii žiadne voľné finančné zdroje na vyrovnanie týchto záväzkov. Na mieste by
mohli byť úvahy o tom, či obžalovaný Y. mal úmysel uviesť poškodených do omylu za situácie, ak

by projekt DFH bol zazmluvnený a spol. Niersberger od tohto projektu odstúpi, avšak táto okolnosť
v danej veci nenastala, resp. nebola preukázaná. Spol. KI, ktorej konateľ obžalovaný Y. označil tento
projekt za rozhodujúci pre účely plnenia záväzkov, napriek tomu, že nemala žiadnu garanciu tohto
projektu, tak vytvárala ďalšie pasíva spoločnosti. Vzhľadom na absenciu zmluvného základu obžalovaný
Y. nemohol reálne očakávať žiadne plnenie, resp. spoluúčasť spoločnosti Niersberger. S poukazom na

tieto úvahy potom nie je podstatné pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti to, či spol. KI prijímala
nejaké opatrenia súvisiace s prípravou tohto projektu, napr. v podobe vypracovania projektu Diamond
Family House, keďže sa nemohla oprieť o žiadny zmluvný vzťah, z ktorého by vyplynulo nárokovateľné
plnenie na uspokojenie veriteľov spoločnosti KI. Ak sa spol. Niersberger zmluvne nezaviazala k účasti
na projekte DFH, tak potom nie je možné sa stotožniť s tvrdením obžalovaného, že táto spoločnosť

odstúpila od projektu. Samotný obžalovaný Y. vo výpovedi sám uznal, že investícia zo strany S. nebola
zmluvne dohodnutá. Pokiaľ svedok D. potvrdil, že pre spol. KI na základe zmluvy o dielo vykonávali
projektovú činnosť vrátane projektu DFH, súd uvádza, že ani táto skutočnosť nemôže mať vplyv
na subjektívnu stránku prejednávaného trestného činu, pretože ako bolo vyššie uvedené, označený
projekt nemala táto spoločnosť zazmluvnený. Potom je irelevantné, v akom štádiu rozpracovania sa

nachádzal a či bol pripravený na jeho odpredaj. Nemenej významným je tiež skutkové zistenie súdu,
ktorévyplývazdaňovýchpriznaníkdanizpríjmovoznačenejspoločnosti.Ztýchtojezrejmé,žespol.KIv
rozhodujúcom období rokov 2009 a 2010 vykazovala stratový výsledok hospodárenia, dokonca náklady
spoločnosti niekoľkonásobne prevyšovali výnosy. V tomto smere súd poukazuje na výpoveď samotného
obžalovaného U. Y., že v roku 2009 spoločnosť nemala také príjmy ako v predchádzajúcom roku 2008

a vyšší zisk z roku 2008 bol preinvestovaný za účelom zhodnotenia opäť v projekte DFH. Pokiaľ ide o
pôžičku od p. G., sám obžalovaný Y. pripustil, že v danom čase bol nedostatok peňažných prostriedkov v
spoločnosti, ktoré ho viedli k prijatiu tejto pôžičky na prefinancovanie podnikateľskej činnosti. Pozornosti
súdu neunikla ani tá skutočnosť, že prvá pôžička od pána G. je datovaná júlom 2009, spol. KI, napriek
existencii tohto záväzku prijala ďalší záväzok a to v septembri 2009, ide teda o princíp „dlh na dlh“,

následne KI prijala ďalší záväzok v podobe uhradenia kúpnej ceny za prevod pozemku v Liptovskom
Trnovci vo vzťahu k predávajúcim p. D. a spol. Lehota splatnosti tohto záväzku, pokiaľ ide o kúpnu
cenu, preukázateľne spadá do obdobia, kedy KI za predchádzajúci rok hospodárila s výraznou stratou.
Vytváranie týchto pasív je súčasťou roka 2009 a 2010, ktoré samotný obžalovaný Y. označil za obdobie,
kedy už nemali príjmy, aby boli v pluse. Nepriaznivý ekonomický stav spol. KI je preukázaný aj ďalšími

listinnými dôkazmi a to predovšetkým mnohými exekučnými konaniami, v ktorých na strane povinného
vystupuje uvedená spoločnosť. Pokiaľ obžalovaný Y. poukazuje, že spoločnosť KI mala na účte dostatok
peňažných prostriedkov na splnenie záväzkov, s týmto sa nie je možné stotožniť. Nie je možné poukázať
na konkrétnu položku z konkrétneho dňa, aký bol stav na účte a hodnotiť uvedený dôkaz izolovane, bez
nadväznosti na ďalšie dôkazy preukazujúce ekonomický stav spoločnosti. Ako už bolo vyššie uvedené,

nielen daňové priznania, ale samotný obžalovaný potvrdil, že v roku 2009 spoločnosť nemala také
príjmy, aby bola v pluse. Práve z výpisu z účtov spol. KI je zrejmé, že na ich ťarchu boli účtované aj
poplatky súvisiace s exekučným konaním. Nemožno sa stotožniť ani s obhajobou obžalovaného Y. v
tom smere, že v prípade neúspechu projektu DFH u poškodeného V.. G. bola alternatíva existencioumandátnej zmluvy, na základe ktorej bola spol. KI oprávnená sprostredkovať predaj jeho pozemkov, z
čoho mala mať spoločnosť peniaze. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že spoločnosť nemohla mať
vopred žiadnu istotu, resp. záruku, že predaj pozemkov sa uskutoční a tak získa peňažné prostriedky.

Pokiaľ obžalovaný Y. poukazuje na to, že po odstúpení Niersbergeru od hlavného projektu oslovil banky
so žiadosťou o poskytnutie úveru, táto skutočnosť nie je preukázaná žiadnym dôkazom. Naviac javí
sa ako nepravdepodobné, že prípadná negatívna odpoveď banky k podanej žiadosti bola uskutočnená
len telefonicky. V každom prípade ak banka zamietla žiadosť KI o úver, bolo to podľa výpovede
obžalovaného Y. z dôvodu, že spoločnosť neposkytla dostatočnú zábezpeku. Uvedená argumentácia je

v plnom rozsahu použiteľná aj vo vzťahu k obžalovanému Š., pokiaľ ide o skutok, v ktorom vystupuje
poškodený V.. G.. Obžalovaný Š. si musel byť vedomý nepriaznivej finančnej situácie spoločnosti KI,
keďže mal udelenú generálnu plnú moc na zastupovanie spoločnosti. Obžalovaný Y. potvrdil, že medzi
nimi navzájom existovala vzájomná dôvera, boli v pravidelnom kontakte, stretávali sa podľa potreby na
dennej báze v rámci porád. Súd preto nemal pochybnosti o tom, že obžalovaný Š. oslovil poškodeného
V.. G. práve po predchádzajúcej dohode s obžalovaným Y..

Ohľadom skutku pod bodom 4/ nemožno nespomenúť okolnosti, za ktorých došlo k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy zo dňa 23. 12. 2009. Spol. KI, zastúpená konateľom - obžalovaným Y., zaťažila predmetnú
nehnuteľnosť záložným právom (v prospech Y.) v čase, kedy neuplynula lehota splatnosti na zaplatenie
kúpnejceny.Záložnázmluva boladokoncauzatvorenávčase,kedynebolaanipodpísanákúpnazmluva

medzi spol. KI ako nadobúdateľom a p. D. a spol. ako predávajúcimi, teda záloh identifikovaný v záložnej
zmluve nemohol byť v tom čase vo vlastníctve spol. KI. Následne spol. KI previedla tento pozemok na
manželov Y. v čase, kedy nezaplatila kúpnu cenu za prevod nehnuteľností vo vzťahu k predávajúcim
p. D. a spol. a tým teda porušila aj zmluvné dojednanie o predkupnom práve predávajúcich. Pokiaľ
obžalovaný Y. poukazoval na skutočnosť, že sa snažil vrátiť nehnuteľnosti späť do vlastníctva, tak v

tomto smere súd konštatuje, že to bolo v čase, kedy nielenže bolo podané na neho trestné oznámenie,
ale už bolo aj vznesené obvinenie za prejednávanú trestnú činnosť. Bola to spol. KI, v mene ktorej konal
obžalovaný Y., ktorá sa rozhodla previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na ďalšiu osobu bez toho,
aby bola zaplatená kúpna cena, namiesto toho, aby predávajúcom umožnil uplatniť si predkupné právo.
Nemožno prehliadnuť ani skutočnosť, že v krátkom čase po sebe spoločnosť KI prijala nie zanedbateľné

záväzky a to pôžičku od p. Y. v sume prevyšujúcej 60.000,- eur a krátko na to záväzok spočívajúci v
zaplatení kúpnej ceny za prevod nehnuteľností poškodeným p. D. a spol.

Skutok bod bodom 3/ sa kladie za vinu výlučne obžalovanému Š., vystupuje v ňom ako poškodená N..
Y. a vzťahuje sa na obdobie júla, augusta a novembra 2009. Zo spáchania tohto skutku je obžalovaný

usvedčovaný výpoveďou poškodenej, ktorá v podstatných okolnostiach vypovedala rovnako ako v
prípravnom konaní. Z výpovede poškodenej vyplýva, že obžalovanému Š. poskytla pôžičku v júli 2009 v
sume 3.319,39 eur a v auguste 2009 v sume 4.979,08 eur. Na žiadosť obžalovaného v novembri 2009
mu poskytla pôžičku v celkovej sume 33.139,92 eur (1.000.000,- Sk), v ktorej čiastke sú započítané
predchádzajúce dve pôžičky. Uvedenému zodpovedá skutočnosť, že v novembri 2009 mu reálne

poskytla 25.227,- eur. Súd nemal dôvod neveriť jej výpovedi, pretože je podporená aj ďalšími listinnými
dôkazmiatopísomnouzmluvouopôžičke,výzvamismerujúcimikvráteniupôžičiek.Listomzodňa16.3.
2010, ktorý adresovala poškodená spol. KI mal súd preukázané, že došlo k predĺženiu termínu splatnosti
pôžičky do konca januára 2010. Výpoveď poškodenej je podporená aj ďalším listinným dôkazom a to
výpisom z účtu poškodenej, z ktorého vyplýva, že dňa 10. 11. 2009 previedla bezhotovostne na účet

KI sumu 25.227,- eur. Ide o totožný účet, ktorý je uvedený v písomnej zmluve o pôžičke zo dňa 9. 11.
2009. Obžalovaný Š. v tomto prípade konal ako zástupca spol. KI na základe už skôr spomínaného
splnomocnenia a vylákal pôžičky od poškodenej pre chod spoločnosti KI. Ako už bolo skôr uvedené,
obžalovaný Š. ako splnomocnený zástupca, keďže bol v pravidelnom kontakte s obžalovaným Y., ktorý
bol konateľom spoločnosti KI, musel vedieť, v akej finančnej kondícii sa nachádza táto spoločnosť v

čase, kedy vznikol predmetný záväzok a musel si byť teda vedomý aj toho, že nebude schopný vrátiť
požičané peňažné prostriedky. Aj v tomto prípade platí, že obžalovaný Š. prijímal záväzok v čase, kedy
ešte predchádzajúci záväzok nebol splnený voči menovanej poškodenej a potom opakovane prijal ďalší
záväzok. V podstate o neschopnosti obžalovaného splniť tieto peňažné záväzky v relevantnom čase
svedčí aj tá skutočnosť, že úroky boli vyplatené hneď pri prevzatí pôžičky, t. j. boli vyplatené z vlastných

prostriedkov poškodenej.

Pokiaľ ide o skutok pod bodom 5/, ktorý sa kladie za vinu obžalovanému Š. vo vzťahu k poškodenej D. Y.,
aj v tomto prípade je vina obžalovaného preukázaná jednoznačne výpoveďou menovanej poškodenej,na ktorú nadväzujú aj ďalšie zadovážené listinné dôkazy a to predovšetkým zmluvy o pôžičke. Pokiaľ
sa poškodená v niektorých parciálnych otázkach odchýlila od svojej prechádzajúcej výpovede, nejde v
žiadnom prípade o podstatné okolnosti. V tomto prípade obžalovaný Š. vystupoval pri získavaní pôžičiek

ako zástupca spoločnosti AWIN, čo mal súd preukázané nielen výpoveďou konateľa spoločnosti C. H.,
ale aj plnomocenstvom, ktorý splnomocnil obžalovaného Š., aby konal v mene uvedenej spoločnosti v
plnom rozsahu. Súd nemal pochybnosti o tom, že obžalovaný musel vedieť, v akom finančnom stave
je uvedená spoločnosť, pretože mal generálnu plnú moc konať v jej mene a podľa výpovede svedka
H. obžalovaný Š. pracoval, koordinoval a riadil projekty, na ktorých sa uvedená spoločnosť podieľala.

Obžalovaný Š. si preto aj v tomto prípade musel byť vedomý, že finančná situácia v tejto spoločnosti
neumožňuje vrátiť peňažné prostriedky. Napokon aj svedok H. pripustil a konštatoval, že v rozhodnom
období bola zlá finančná situácia v tejto spoločnosti. Tomu korešponduje aj jeho ďalšia výpoveď, že
majetkom spoločnosti boli len ním spomínané 2 motorové vozidlá. O podvodnom úmysle obžalovaného
svedčí tá skutočnosť, že predstieral pred poškodenou, že v prípade prvej pôžičky je vlastníkom
obrazu, ktorý mal slúžiť ako zábezpeka, hoci z výpovede svedka I. J. vyplýva, že on bol výlučným

vlastníkom tohto obrazu a Š. neudelil súhlas, aby ho niekomu prenechal ako zábezpeku. Naviac aukčné
spoločnosti vrátane spol. SOGA potvrdili, že uvedený obraz im obžalovaný Š. neponúkal a nebol vedený
v ich databáze. V prípade druhej pôžičky predstieral pred poškodenou, že ide o originál obrazu, čo
nebola pravda. Peňažné prostriedky obžalovaný použil pre vlastnú potrebu, tieto preukázateľne neboli
zaevidované v účtovníctve spoločnosti AWIN s.r.o., čo mal súd preukázané výpoveďou svedka H.. Aj v

prípade uvedenej spoločnosti súd nemal preukázané, že spoločnosť mala voľné peňažné prostriedky,
z ktorých mohla splniť peňažný záväzok voči poškodenej Y.. Podľa daňových priznaní bol výsledok
hospodárenia stratový, náklady niekoľkonásobne prevyšovali výnosy spoločnosti.

Zo spáchania skutku pod bodom 1/, v ktorom vystupujú poškodené p. C.. D. a p. Y., je usvedčovaný

výpoveďamipoškodených,svedkovI.T.Y.aN.G..PoškodenáC..D.potvrdila,žejuoslovilobžalovanýŠ.
so žiadosťou, aby na svoje meno uzavrela dve úverové zmluvy v peňažnom ústave s tým, že úvery bude
splácať on. Rovnako z jej výpovede vyplýva, že úverové zmluvy aj uzavrela. Z výpovede poškodenej
p. Y. je preukázané, že obžalovaný Š. ju požiadal, aby jeden z úverov zabezpečila svojim bytom, s čím
súhlasila.PodľavýpovedepoškodenejC..D.peňažnéprostriedkyzobochúverovprevzalobžalovanýŠ..

Skutočnosť, že sa obžalovaný angažoval pri vybavovaní úverov vyplýva nielen z výpovede poškodených
a svedka I. Y., ale jeho osobná a aktívna účasť v banke za uvedeným účelom je spoľahlivo preukázaná
výpoveďou N. G. ako pracovníčky banky. Zo správania obžalovaného je zrejmé, že ide o vopred
premyslené konanie, v rámci ktorého zabezpečil, aby sa úverový dlžník (p. D.) a záložný dlžník (p. Y.)
ani nestretli pri uzatváraní zmlúv v banke. Výpovede označených osôb sa navzájom zhodujú, dopĺňajú

a nadväzujú na seba v podstatných okolnostiach. Obžalovaný je tiež nepriamo usvedčovaný aj ďalšími
zadováženými listinnými dôkazmi - zmluvami o úvere, výpismi z úverových účtov. Uvedenými listinnými
dôkazmi mal súd preukázané, že poškodená p. D. uzatvorila dňa 21. 9. 2009 dve úverové zmluvy so
G. tak ako je uvedené vo výroku rozsudku v skutku pod bodom 1/. Podľa výpisov z úveru bol čerpaný
prvý úver (č. 0334477378) vo výške 15.810,83 eur a druhý úver (č. 0334475823) vo výške 32.734,48

eur (oba ponížené o príslušný poplatok), uvedenou listinou je tiež preukázané poukazovanie splátok
obidvoch úverov. Súd nemal dôvod neveriť výpovedi vyššie uvedených osôb, keďže táto je podporená
aj ďalším listinným dôkazom - prehľadom obratov na inkasnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, podľa
ktorého boli na uvedený účet poukazované platby 636,88 eur a pri platbe je uvedené meno B. Š..
Výpoveď obžalovaného k tomuto skutku je účelová, keďže na jednej strane si zo sledovaného obdobia

nič nepamätá a počas toho istého výsluchu uvedie, že nemá vedomosť, že požiadal Y., aby ručila
bytom za úver p. D. alebo že prevzal od p. D. v roku 2009 peňažné prostriedky vo výške jej úverov
zo G.. V tomto prípade taktiež o podvodnom úmysle obžalovaného svedčí už len tá skutočnosť, že
prijatie peňažných prostriedkov z týchto úverových zmlúv bolo obžalovaným realizované v čase, kedy
bol zaťažený predchádzajúcimi dlhmi, čo len potvrdzuje jeho neschopnosť splniť tento záväzok v čase,

kedy ho prijímal. Z dokazovania mal súd preukázané, že u obžalovaného Š. nebolo v jeho možnostiach
a schopnostiach v čase, kedy vylákal peňažné prostriedky, si tento záväzok preukázateľne splniť.

Hoci svedkyne N. N. a N. I. sa nevyjadrovali k samotným skutkom, z ich výpovede vyplynulo, že obidvaja
obžalovaní buď v postavení dlžníka alebo ručiteľa im dlhovali peňažné prostriedky.

Obžalovaný U. Y., ako aj I.. B. Š. konali v priamom úmysle, pretože vyššie uvedeným spôsobom chceli
porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana vlastníckeho práva.Z vyššie uvedených skutkových zistení tak vyplýva, že vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím
nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich priamych a
nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že skutky, ktoré sú predmetom obžalôb,

spáchali obžalovaní. Z týchto dôkazov potom možno vyvodiť len jediný záver o tom, že skutky spáchali
obžalovaní a vylúčiť tým možnosť prijatia iného záveru.

V prejednávanej veci sa obaja obžalovaní dopustili pokračovacieho trestného činu, pretože všetky
čiastkové útoky spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako

aj subjektívna súvislosť a to jednotiaci zámer obžalovaných spáchať uvedený trestný čin. Trestnosť
všetkých čiastkových útokov sa preto posudzuje ako jeden trestný čin (§ 122 ods. 10 Tr. zákona).
Prejednávaným skutkom každý z obžalovaných spôsobil v súhrne značnú škodu a obžalovaný Y. skutok
spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách, ktorými je potrebné rozumieť najmenej
3 osoby.

Z vyššie uvedených dôvodov súd uznal obidvoch obžalovaných vinnými zo spáchania pokračovacieho
zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zákona, u obžalovaného Y. aj podľa písm. c/
uvedeného odseku. Obžalovaný Š. sa konania pod bodom 1/ v časti (vo vzťahu ku poškodenej
Y.Á.) dopustil v štádiu pokusu, keďže poškodenej reálne hrozí v dôsledku konania obžalovaného
spôsobenie následku vyčísleného v sume najmenej 21.552,24 eur, ktorá suma predstavuje nesplatený

zostatok úveru, ktorý bol zabezpečený jej nehnuteľnosťou po vyhlásení mimoriadnej splatnosti. K
uspokojeniu úverovej pohľadávky môže dôjsť z výťažku začatej dobrovoľnej dražby. Vzhľadom na
charakter spolupráce a vzájomný vzťah obžalovaných tak ako bolo opísané vyššie, sa obžalovaní skutku
pod bodom 2/ dopustili spoločným konaním v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona.

V zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa správy o povesti z miesta trvalého bydliska obžalovaný U. Y. pracoval na mestskom úrade v
Senici na dohodu o vykonaní práce, zverené pracovné povinnosti si plnil zodpovedne, mestská polícia
ho neriešila vo veci priestupku. Obžalovaný I.. B. Š. sa na území Obce Dúbrava nezdržiaval a jeho
prihlásenie k pobytu bolo účelové. Bližšie hodnotený nie je. Obžalovaný Y. nemá záznam v registri
trestov.

Obžalovaný Š.M. má evidované odsúdenie nemeckým súdom zo 7. 12. 2015 za trestný čin poskytnutia
alebo zadováženia falšovanej verejnej listiny alebo úradného dokumentu. Obaja obžalovaní majú v
registri priestupkov evidované záznamy o priestupkoch úseku cestnej premávky.

N..C.I.,I.Y.aI..Ľ.B.aI..M.B.sačestnýmprehlásenímzaručilizaosobnostnéacharakterovévlastnosti
obžalovaného Y.. Obžalovaný je pozitívne hodnotený v pracovnom posudku H.. I. G. a primátora Senice
I.. H. K..

Súd odmietol vykonať dôkaz oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to čestnými prehláseniami V.. J.

Y., W. Y.W., I.. H. K., I. K., H.. I. K., V.. I. W., I.. C. I., I.. I. B., V.. I. N., Q. Š. a N. Y.. Okolnosti, ktoré
majú byť preukázané navrhnutými dôkazmi a to osobnostné a povahové vlastnosti obžalovaného U. Y.,
je možné zistiť z iných už vykonaných dôkazov.

Za prejednávaný trestný čin umožňuje Tr. zákon v prípade uznania viny uložiť trest odňatia slobody

v sadzbe od 3 rokov do 10 rokov. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zistil u každého
obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, teda pred spáchaním
prejednávaných skutkov viedli riadny život, priestupkov na úseku cestnej premávky sa dopustili po
spáchaní prejednávaných skutkov. Priťažujúca okolnosť zistená nebola, keďže všetky čiastkové útoky
sa u obidvoch obžalovaných posudzujú ako jeden trestný čin. Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa

horná hranica trestnej sadzby, podľa ktorej sa trest ukladá, znižuje o 1/3- inu na 7 rokov a 8 mesiacov.

U obidvoch obžalovaných ide o závažnú trestnú činnosť s poukazom na spôsobený následok a počet
poškodených, ktorým bola spôsobená škoda. Pri postihnutí konania obžalovaných je potrebné zohľadniťodlišnosť ich konania tak v otázke počtu čiastkových útokov, ako aj spôsobeného následku. Obžalovaný
U. Y. sa dopustil menšieho počtu čiastkových útokov (celkovo 3), jeho konaním bola spôsobená škoda
viac ako 50.000,- eur v súhrne. Obžalovaný I.. B. Š. spáchal 9 čiastkových útokov, ktorými bola

spôsobená škoda v súhrne viac ako 118.000,- eur. V prípade skutku pod bodom 2/ spáchaného formou
spolupáchateľstva súd prihliadol aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu
trestného činu. Bol to práve obžalovaný Š., ktorý bol podstatne viac aktívny pri vylákaní pôžičky od
poškodeného.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadol aj na odstup času od spáchania skutkov ku dňu
rozhodnutia súdu. Keďže obaja obžalovaní viedli riadny život do spáchania prejednávaných skutkov,
sú im vymeral trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby. Obžalovanému I.. B. Š. súd
uložil nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie ochrany spoločnosti
a nápravu páchateľa. Uvedený druh trestu je úmerný počtu čiastkových útokov, ako aj spôsobenému
následku. Konanie obžalovaného, ktoré bolo namierené voči poškodenej p. Y. z pohľadu súdu je možné

hodnotiť ako zavrhnutia hodné. Hoci si bol vedomý, že je invalidná dôchodkyňa v zložitej sociálnej
situácii,anitohoneodradiloodkonania,žejupresvedčil,abyzabezpečilaúvervlastnounehnuteľnosťou.
V dôsledku riadneho nesplácania úveru, o čom obžalovaný Š. musel mať vedomosť, vytvoril reálnu
hrozbu straty bývania u poškodenej. Súd zaradil obžalovaného Š. na výkon testu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred

spáchaním skutku nebol vo výkone trestu za iný úmyselný trestný čin.

So zreteľom na menší počet čiastkových útokov a spôsobený následok konaním obžalovaného Y. (v
porovnanísobžalovanýmŠ.),jenanaplnenieúčelutrestuzpohľadugenerálnejaindividuálnejprevencie
postačujúci podmienečný trest odňatia slobody. Spôsobený následok predstavujúci značnú škodu, ako

aj závažnejší spôsob konania - na viacerých osobách sa odzrkadlil na výmere skúšobnej doby v druhej
polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, a to v trvaní 3 roky a 6 mesiacov. Súčasne súd uložil
probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe. Na posilnenie účelu probačného
dohľadu súd uložil obžalovanému Y. povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe poškodeným V.. C. G., S.
G., C. D., Ľ. D. a I. R. spôsobenú škodu, povinnosť podrobiť sa programu sociálneho výcviku alebo

inému výchovnému programu v skúšobnej dobe a strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným
mediačným úradníkom na súde v mieste podľa pobytu obžalovaného podľa konkrétneho určenia
probačného úradníka.

Súd neuložil obžalovaným trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť podľa § 2 Zákona

č. 455/1991 Zb. v platnom znení a vykonávať funkciu štatutárneho orgánu alebo jeho zástupcu podľa
§ 13 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. a zákazu vykonávať činnosti spojené s prijímaním finančných
prostriedkov od fyzických a právnických osôb za účelom ich zhodnocovania, vrátane iných činností
zameraných na zhodnocovanie aktív tretích osôb. Účel trestu sa naplní aj bez uloženia trestu zákazu
činnosti. V tejto súvislosti súd zohľadnil aj odstup času od spáchania skutkov, ktorý predstavuje viac

ako 8 rokov. Spoločnosť KI podľa výpisu z obchodného registra mala široký predmet konania, avšak
povaha prejednávanej trestnej činnosti a okolnosti spáchania skutkov nemajú priamu súvislosť s každým
predmetom podnikania uvedenej spoločnosti. S poukazom na uvedenú skutočnosť nie je žiadúce
ukladať trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť vo všeobecnej rovine. Naviac obžalovaný
Š. sa nedopustil prejednávanej trestnej činnosti v súvislosti s takou činnosťou, na ktorú treba osobitné

povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis, pri páchaní trestnej činnosti
nevystupoval ako konateľ obchodnej spoločnosti, resp. živnostník. Nebola tak splnená požiadavka
súvislosti spáchaného trestného činu so zákazom činnosti.

V prípade poškodeného V.. G. bol skutok spáchaný v spolupáchateľstve obžalovanými Š. a Y., preto

im súd uložil povinnosť nahradiť škodu spoločne a nerozdielne a to vo výške 19.958,- eur, keďže
v jeho prípade nedošlo k žiadnemu, ani čiastočnému plneniu titulom požičaných peňazí. V prípade
poškodených N.. Y., D. Y. a C.. D. škoda bola spôsobená konaním výlučne obžalovaného Š., z tohto
dôvodu len jemu bola uložená povinnosť nahradiť škodu označeným poškodeným. Pri určení rozsahu
povinnosti na náhradu škody súd vychádzal z toho, v akej sume boli reálne poskytnuté peňažné

prostriedky a v akom rozsahu došlo prípadne k čiastočnému plneniu. V prípade poškodenej D. bola
namieste vyššia škoda, ale súd je viazaný nárokom na náhradu škody upraveným prostredníctvom
jej splnomocnenca, ktorý nemohol prekročiť. Pokiaľ ide o poškodených S. G., C. D., Ľ. D. a I. R., v
tomto prípade škoda predstavuje nezaplatenú kúpnu cenu pripadajúcu na podiel poškodených a taktoje potom aj vyčíslená vo výroku rozsudku. Súd odkázal poškodených N.. F. Y., D. Y. a S. G. so zvyškom
nároku na náhradu škody na civilný proces, keďže v rozsahu prevyšujúcom priznaný nárok súd nemal
preukázanú jeho dôvodnosť. V prípade poškodenej B. Š., ktorá zomrela v priebehu trestného konania,

je špecifická situácia. Je zrejmé, že menovaná si uplatnila nárok na náhradu škody riadne a včas. Keďže
v čase rozhodovania súd nemal preukázané, kto je právnym nástupcom po uvedenej poškodenej, t. j.
kto je preberateľom jej pohľadávky titulom nezaplatenej kúpnej ceny, tak odkázal dedičov poškodenej
B. Š. s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Po zistení okruhu dedičov týmto bude doručené
rozhodnutie súdu. V prípade poškodeného S. G. mal súd preukázané z obsahu spisu Okresného súdu

Liptovský Mikuláš sp. zn. 10C/186/2010, že v označenom civilnom konaní mu bol právoplatne priznaný
nárok v sume 5.829,80 eur s príslušenstvom, ktorý žaloval titulom nezaplatenej kúpnej ceny, pričom
za účelom vymoženia pohľadávky bolo vedené aj exekučné konanie. Súd však nezistil prekážku, aby
aj v trestnom konaní priznal tomuto poškodenému nárok na náhradu škody. Dôvodom je skutočnosť,
že v civilnom konaní na strane žalovaného nevystupoval obžalovaný U.Á. Y. ako fyzická osoba, ale
bola žalovaná spoločnosť KI, na ktorú bol vyhlásený konkurz a následne bola vymazaná z obchodného

registra, takže ako subjekt práva už v čase rozhodovania súdu neexistuje. Naviac v trestnom konaní
ide o nárok na náhradu škody, ktorý je spôsobený žalovanou trestnou činnosťou a tento smeruje priamo
k fyzickej osobe, ktorá sa mala dopustiť žalovaného skutku, zatiaľ čo v civilnom konaní je predmetom
nárok na zaplatenie kúpnej ceny, ktorý má zmluvný základ. Nárok na náhradu škody nebol obžalovanými
v zásade spochybnený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,

príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,

poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.