Uznesenie – Rodina a mládež ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. september 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/67/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517010278
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517010278.3

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov
JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného R. V., pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/37/2017 zo 04.10.2017, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 5. septembra 2018 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1T/37/2017 zo 04.10.2017 bol obžalovaný R. V.
uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že:
obvinený si riadne a včas do mája 2013 doposiaľ neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére
D. V., nar. XX.XX XXXX, trvalé bytom A. nad A., W. XX, prechodne A., X. XX (správne X.), hoci mu táto
povinnosť vyplýva z § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o rodine“) ako aj z rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 5C/51/2009-75 zo dňa
14.07.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.10.2010, ktorým súd s účinnosťou
od 28.05.2009 zvýšil vyživovaciu povinnosť obvineného na sumu 100,- eur mesačne, ktorú je povinný
plniť vždy do 20. Dňa daného mesiaca vopred k rukám D. V. v dôsledku čoho mu vznikol dlh na výživnom
za obdobie od mesiaca máj 2013 doposiaľ vo výške 2.766,-eur. '

Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák s použitím § 36 písm. l) , § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. k trestu
odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, ktorý mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák.
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Súčasne mu bola uložená povinnosť v príkaze
podľa § 50 ods. 2, 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. v skúšobnej dobe zaplatiť zameškané výživné.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný R. V. ( rozsudok mu bol doručený
03.11.2017, odvolanie podané na pošte 15.11.2017), ktorý považuje za zmätočný, nepravdivý a s
chybnými údajmi, odmieta obvinenia z nedbanlivosti, pričom žiada o rozhodnutie až po tom, čo rozhodne
súd v Bánovciach nad Bebravou, kde podal žiadosť o zníženie výživného na značnú časť obdobia, za
ktorú mu vznikol nedoplatok na výživnom. Pokiaľ ide o nedoplatky na výživnom z rozhodnutia súdu
5C/51/2009 o zvýšení výživného na 100,- Euro vyplýva, že súd neprihliadol ku všetkým platobným
povinnostiam, ktoré za tú dobu mal, teda hypotéku a iné úvery a teda nemal dostatok prostriedkov na
pokrytie všetkých záväzkov vrátane výživného. Nasledovali exekúcie, insolvenčný návrh a konkurzné
konanie, v ktorom prišli o byt, dlhy na výživnom pre dcéru D. musel riešiť zálohami v práci a niekoľko
mesiacov pracoval bez príjmu. Jeho snaha bola zarobiť čo najviac finančný ch prostriedkov, aby sa

nezadlžoval voči dcére D., pracoval od rána do večera, čo sa odrazilo na jeho zdraví a zdravotné
problémy má už niekoľko rokov. musel prestať vykonávať práce, ktoré nezvládal. V júni 2015 mu praskla
cieva v oku, bol mu zistený vysoký tlak, mal zvýšenú hladinu cukru a cholesterolu a zvýšenú ľavú
stranu srdca. Od júla 2015 prakticky ostal bez zárobku a až v apríli 2016 sa mu podarilo zohnať
zamestnanie adekvátnym možnostiam a schopnostiam. Keďže je osobou zdravotne znevýhodnenou
nemá moc možností a priemerne zarába 8.500 KČ. Nemôže preto vykonávať akúkoľvek prácu, ktorá by
mohla viesť k ohrozeniu jeho života, avšak neuspel a momentálne je zamestnaný v organizácii, ktorá
je vedená ako chránená dielňa a jeho príjem je minimálny. Toto postihlo po finančnej stránke všetky
jeho deti a najvýraznejší prepad je u detí, ktoré žijú s ním v spoločnej domácnosti, synovia C. a R.,
Tomáš študujúci na strednej škole a R. navštevujúci základnú školu. Pri rozhodovaní o výživnom pre
plnoleté študujúce deti by justícia mala zohľadniť účelnosť a zmysluplnosť ďalšieho vzdelávania, dcéra
D. ukončila Obchodnú akadémiu v Topoľčanoch v roku 2010, potom sa rozhodla pre štúdium inej školy,
rovnako s maturitou, ktorú už predtým mala. Z jej vyjadrení vyplýva, že nikdy jej nič nechýbalo a je
schopná sama sa živiť, zastáva názor, že štúdium u plnoletých má slúžiť k prehlbovaniu už získaného
vzdelania, prípadne k zlepšeniu vyhliadok na uplatnenie. Nevzťahuje sa na štúdium pre štúdium, ktoré
považuje za predlžovanie mladosti. Zopakoval, že nikdy nemal v úmysle znevažovať súdne rozhodnutie
ani sa vyhýbať vyživovacej povinnosti, naopak robil všetko preto, aby dcére mohol posielať aspoň nejakú
čiastku, ktorá z dôvodu jeho situácie nebola taká, aby ju mohol plniť v súlade so súdnym rozhodnutím.
Všetko sa tiahne od roku 2010, kedy súd rozhodol o zvýšení výživného, pričom rozsudkom 5C/51/2009
bol dcére zrušený návrh na zvýšenie výživného, ale na jej odvolanie ho súd zvýšil. Od tohto dátumu je
zrejmé, že skutočne nie je schopný toto rozhodnutie plniť. S poukazom na rozhodnutie 4C/161/2016, kde
bol obvinený, že žil nezdravým spôsobom, je pravdou, že spôsob žitia značne ovplyvnil a zdevastoval
jeho zdravie a od rozsudku 5C/51/2009 bola jeho finančná situácia obmedzená a prečo dochádzalo k
občasnému vynechaniu platieb. Zakaždým hlavne na základe trestných oznámení dcéry sa to snažil
uhradiť, či pôžičkou alebo zálohou v práci a nikto mu nedal za pravdu a nikto neriešil jeho situáciu.
Za chvályhodné považuje, že matka dcéry, ktorá nemá iné záväzky jej všetko platí, ale bol by na
tom rovnako, keby neboli problémy na jeho strane, za absurdné a zarážajúce považuje, že deti, ktoré
s ním žijú v jednej domácnosti, nikdy nepoznali prázdniny pri mori, nemohli sa zúčastniť školských
výletov, lyžiarskych výcvikov, oblečenie majú zo second handov a podobne. Naproti tomu jeho dcéra
sa prezentuje na sociálnych sieťach dvakrát ročne pobytom pri mori, vlastným autom, má aj na
pohonné hmoty a očividne jej nič nechýba. Je mu to ľúto, že musí na to poukazovať , avšak nemôže
poskytnúť kvalitnú životnú úroveň všetkým svojim deťom ani deťom, ktorým s ním žijú a na výživné svojej
dcéry nemôže zohnať peniaze. Naviac súd sa nezmienil ani o jeho ďalšej vyživovacej povinnosti voči
dcére H. H. . Súčasne pripojil ako prílohy štrnásť listov kópií platobných príkazov za roky 2013-2016,
sedem listov prehľadu o príjmoch a výdajov za rok 2015, dva listy potvrdenia z ÚP Náchod, rodinné
mesačné výdaje, štyri listy mzdy 2016-2017, štyri listy zdravotných záznamov, rozhodnutie OSSZ, kópiu
rozsudku 4C/161/2016, dva listy žiadosti o zrušenie/pozastavenie/odloženie trestného stíhania a kópiu
napadnutého rozsudku.

Odvolanie obžalovaného bolo v súlade s kontradiktórnosťou konania zaslané na prípadné vyjadrenie
prokuratúre, ktorá však svoje právo ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu nevyužila.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§
306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné,
avšak aj z iných dôvodov, než na ktoré poukazoval vo svojom odvolaní.

Odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový rozsudok je minimálne predčasný
pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, ako aj právo obhajoby (§ 321 ods. 1
písm. a/ Tr. por.), pričom vznikli aj pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na
ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy ( § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Jednou zo základných zásad rekodifikovaného trestného konania je zásada náležitého zistenia
skutkového stavu veci, upravená v § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní

postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu
nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy
majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace
proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy
tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Náležité zistenie skutkového stavu veci je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé
rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci je veľmi úzko prepojená aj so zásadou
stíhania zo zákonných dôvodov ( § 2 ods. 1 Tr. por. ), keďže práve náležité zistenie skutkového stavu
veci je predpokladom jednak na to, že trestné stíhanie bolo vedené v súlade so zákonom, jednak
na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu
veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom,
ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie
spravodlivého procesu.

Zistenie skutočného stavu veci vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo
preukázaná v súbehu so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akékoľvek pochybnosti. K
správnym a úplným skutkovým záverom môže však súd dôjsť len vtedy, ak vykoná všetky
dosiahnuteľné dôkazy a tieto je potrebné, aby v jednotlivostiach, ako aj v ich súhrne správne
ich zhodnotil, čo však v danom prípade nebolo naplnené. Revíznym postupom krajský súd zistil,
že v súdnom konaní neboli prvostupňovým súdom riadne a dostatočne zhodnotené všetky dostupné
dôkazy, ktoré by mohli prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na
objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Z tohto pohľadu je napadnutý
rozsudok minimálne predčasný.

Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre podstatné
chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené
ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, ako aj, že sa súd
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a ak vzniknú pochybnosti o
správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo
vykonať ďalšie dôkazy.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por., ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť
vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Predovšetkým je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa konal na základe obžaloby Okresnej
prokuratúry Bratislava V 1Pv451/16/1105-2 z 13.04.2017 na skutkovom základe tam uvedenom s
tým, že prokurátor podal obžalobu pre neplnenie vyživovacej povinnosti z nedbanlivosti po dlhší čas,
teda pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 pís. b/ Tr. zák. s tým, že
dlžné výživné ustálil na sumu 2666,- Eur. Po podaní obžaloby prvostupňový súd vo veci rozhodol
trestným rozkazom z 19.04.2017, ktorým uznal obžalovaného vinným v zmysle podanej obžaloby na
rovnakom skutkovom základe uvedenom a odsúdil ho s priznaním poľahčujúcej okolnosti § 36 písm.
l/ Tr. zák., podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.zák. na trest odňatia slobody 18 mesiacov,
ktorý výkon obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú dobu 3 roky a uložil mu aj povinnosť
príkaz v skúšobnej dobe zaplatiť zameškané výživné. Tento trestný rozkaz v zákonnej lehote napadol
odporom obžalovaný a preto zo zákona uvedený trestný rozkaz bol zrušený a súd vo veci nariadil
hlavné pojednávanie na 04.10.2017. Ešte pred hlavným pojednávaním obžalovaný doručil súdu, okrem
žiadosti o odročenie pojednávania, aj rozhodnutie OSSZ Náchod z 19.09.2016 právoplatné 21.09.2016,
na základe ktorého bol obžalovaný uznaný ako osoba zdravotne znevýhodnená od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia, pracovnú zmluvu s F. P. s.r.o. z 22.09.2016. Hlavné pojednávanie súd odročil
na 04.10.2017, na ktoré obžalovaný podal písomnú žiadosť, aby súd konal v jeho neprítomnosti, ale
zároveň aj o odročenie tohto pojednávania. Následne súd 04.10.2017 vykonal hlavné pojednávanie v
neprítomnosti obžalovaného, na ktorom prečítal podľa § 258 ods. 4 Tr. por. jeho výpoveď z prípravného
konania z 23.01.2017, následne vypočul D. V., ktorá vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní s
tým, že dlh na výživnom je rovnaký, ako v obžalobe, k čomu pristúpili ďalšie dva mesiace za mesiace
apríl a máj 2017 po 100,- Euro a že Krajský súd v Trenčíne zrušil vyživovaciu povinnosť obžalovaného
voči nej od 12.05.2017. Rovnako uviedla, že obžalovaný sa s ňou nekontaktoval, neposiela jej žiadne

dary a vždy kontakt spočíval len pri súdnych pojednávaniach, že16.05.2017 dovŕšila vek 26 rokov s tým,
že ako štúdium ukončila konzervatórium. Následne súd oboznámil, resp. prečítal všetky listinné dôkazy
nachádzajúce sa v spisovom materiáli, ako aj súdne rozhodnutia, ako vyplýva zo zápisnice z hlavného
pojednávania a po prednese záverečných rečí súd rozhodol vyššie uvedeným napadnutým rozsudkom.

Odvolací súd považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný, nakoľko nespĺňa predpoklady
uvedené v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por. a zdôrazňuje, že v odôvodnení rozsudku
nestačí popísať iba dôkazy, ktoré boli vykonané a urobiť záver, že vykonaným dokazovaním
súd zistil skutkový stav tak, ako bol uvedený vo výrokovej časti rozsudku, ale bolo potrebné
stručne uviesť, ktoré skutočnosti vzal prvostupňový súd za dokázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä
ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou
obžalovaného, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v
otázke viny a trestu. Odôvodnenie všetkých výrokov musí preto vždy vychádzať z vyhodnotenia
dôkazov spôsobom uvedených v § 2 ods. 12 Tr. por.
V odôvodnení rozsudku preto nestačí len zhrnutie vykonaných dôkazov ich vymenovaním a nemá ísť ani
o mechanické prepisovanie ich obsahu do odôvodneného rozsudku. Prvostupňový súd musí uviesť, na
základe ktorých dôkazov, ktoré skutočnosti považoval za dokázané a musí uviesť aj svoje úvahy, ktorými
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si dôkazy navzájom odporujú, čo však v
napadnutom rozsudku absentuje. Možno preto konštatovať, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný
z pohľadu výšky určenej sumy dlžného výživného bez toho, že by bližšie rozviedol, na základe akých
dôkazov, dospel k výslednej sume dlžného výživného 2.766,- eur. Napokon prvostupňový súd taktiež
vôbec neodôvodnil svoje právne úvahy ohľadne právneho posúdenia skutku.

Podľa § 252 ods. 2 Tr. por. v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak
súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti
obžalovaného a pritom
a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas
predvolaný,
b) obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v
trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol
upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného
vyšetrovania, c) obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti
upozornený, d) obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého
spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu obžalovaného.

Pri skúmaní podmienky, či vec možno spoľahlivo rozhodnúť aj bez prítomnosti obžalovaného, treba
vychádzať z povahy veci, z jej závažnosti, ako aj z toho, či bez výsluchu obžalovaného na hlavnom
pojednávaní a bez jeho súčinnosti pri dokazovaní bude možné náležite zistiť skutkový stav, teda v takej
kvalite, ktorá vylúči dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie súdu.

Trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. je výnimočný v tom, že môže byť
obžalovaným páchaný aj po podaní obžaloby práve pre tento trestný čin. Vyplýva to z ustanovenia §
122 ods. 13 Tr. zák., podľa ktorého ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení
vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí,
ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o pokračovanie
konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa
neodobral na záverečnú poradu.

Z uvedeného potom vyplýva, že súd musí po podaní obžaloby pre trestný čin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 Tr. zák. vždy vykonať na hlavnom pojednávaní dokazovanie nielen k neplneniu vyživovacej
povinnosti obžalovaného do podania obžaloby, ale aj po tomto okamihu. Treba si uvedomiť, že k plneniu
či neplneniu si vyživovacej povinnosti v čase po podaní obžaloby musí byť obžalovaný vypočutý, pretože
inak by mu bola upretá možnosť vyjadriť sa k obvineniu a tým porušené právo na obhajobu.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. por. obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku
všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu... V prípade konania o trestnom čine podľa § 207 Tr.
zák., keď súd upravuje skutok predĺžením času jeho spáchania o čas po podaní obžaloby a zvýšením
sumy dlžného výživného o sumu po podaní obžaloby, koná o časti skutku, ku ktorej obžalovaný doposiaľ
nebol vypočutý. Bez výsluchu obžalovaného súd nemôže náležite objasniť objektívnu ani subjektívnu
stránku skutkovej podstaty tohto trestného činu. Preto platí, že ak súd koná hlavné pojednávanie
o trestnom čine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák., vzhľadom na jedinečnosť tohto
trestného činu, vyplývajúcu z ustanovenia § 122 ods. 13 Tr. zák., súd spravidla nemôže vykonať hlavné
pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného podľa § 252 ods. 2 Tr. por., pretože ak obžalovaný neplní
svoju vyživovaciu povinnosť aj po podaní obžaloby, musí mať obžalovaný možnosť sa vyjadriť k tejto
časti skutku, tak ako to predpokladá ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. por. Ak sa tak nestane, nielenže dôjde k
porušeniu práva obžalovaného na obhajobu, ale tiež vzniknú vážne pochybnosti o priebehu skutkového
deja.

V prejednávanej veci okresný súd oproti obžalobe upravil skutok tak, že upravil i výšku dlžného
výživného na čiastku 2.766,- Eur (v obžalobe 2.666,- Eur). Postupom súdu preto bolo porušené právo na
obhajobu, pretože obžalovaný nemal možnosť vyjadriť sa k obvineniu ( neplnenie vyživovacej povinnosti
za mesiac máj 2017), v dôsledku čoho skutkový stav v žiadnom prípade nebol náležite zistený, pretože
súd nezistil dôvody, prečo si obžalovaný neplnil svoju vyživovaciu povinnosť aj v čase po podaní
obžaloby.

V tejto súvislosti však odvolací súd dáva okresnému súdu do pozornosti aj potrebu, úpravy skutkovej
vety, nakoľko tým, že nechal neupravenú dobu neplnenia vyživovacej povinnosti „doposiaľ“, teda do
dátumu vyhlásenia napadnutého rozsudku (04.10.2017) nepostupoval správne. V zmysle vykonaného
dokazovania vyplynulo, že vyživovacia povinnosť obžalovaného bola určená len do 23.05.2017(vrátane),
nakoľko rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 19 Co/3/2017 z 22.069.2017 bol síce rozsudok
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou z 19.09.2016 sp. zn. 4C/161/2016 potvrdený, ale v časti
výroku o zamietnutí návrhu z 22.05.2016 (obžalovaného, ako navrhovateľa) bol zmenený tak, že
vyživovaciu povinnosť R. V. voči D. V. zrušil s účinnosťou od 24.05.2017 (právoplatné 07.08.2017).
Preto bolo povinnosťou okresného súdu správne a podľa vykonaného dokazovania upraviť skutkovú
vetu rozsudku tak, aby nevzbudzovala žiadne pochybnosti a nejasnosti. Napokon z podanej obžaloby
a aj následného rozsudku nevyplýva, koľko vôbec obžalovaný titulom dlžného výživného mal zaplatiť,
v zmysle právoplatných súdnych rozhodnutí (vzhľadom na tvrdenia poškodenej a z toho vyplývajúceho
žalovaného obdobia od mája 2013) je zrejmé, že obžalovaný mal zaplatiť od mája 2013 do skončenia
vyživovacej povinnosti (súdom ukončenej) zaplatiť celkovo 4.900,- Eur, podľa dokladov nachádzajúcich
sa v spise a čiastočne aj tvrdení poškodenej, nakoľko uvádzala aj zaplatenie výživného za mesiace,
ktoré v spise doklady chýbali a aj výpočtov poškodenej jej obžalovaný uhradil 1.679,- Eur, (na hlavnom
pojednávaní uviedla, že 28.03.2017, kedy vypovedala v prípravnom konaní, jej obžalovaný neuhradil
titulom výživného ani v mesiacoch apríl a máj 2017), pričom aj ňou uvádzaná suma dlžného výživného
k marcu 2017 mala činiť 2.834,- Eur, nie je číselne zodpovedajúca naviac, ak vo svojich výpočtoch ( č.l.
57) za mesiac október 2016 uviedla, že jej obžalovaný uhradil 35,- eur, ale v položke dlh uviedla celú
mesačnú sumu 100,- eur. za tento mesiac. Naviac nie je zrejmé, na základe čoho prokurátor v podanej
obžalobe, za tohto stavu žaloval výšku výživného na sumu 2.666,- eur, na čo poškodená pri svojej
výpovedi sa len odvolala. Z uvedeného pohľadu je preto v tomto smere skutková veta napadnutého
rozsudku nejasná a nepreskúmateľná, naviac obžalovaný sa vo svojej výpovedi, ani v podaniach nikdy
nevyjadroval, ktoré sumy titulom výživného a kedy zaplatil a preto aj tento nedostatok je potrebné v
novom konaní odstrániť. Ak teda prvostupňový súd v napadnutom rozsudku uviedol, že obžalovaný
dlhuje na výživnom celkovú čiastku 2.766,- Eur., nie je zrejmé, na základe čoho dospel k tomuto záveru.
Keďže tieto skutočnosti nie sú zrejmé z napadnutého rozsudku a ani na základe akých právnych úvah
a matematických výpočtov v rozsudku k uvedenej sume dlžného výživného prvostupňový súd dospel
( pravdepodobne vychádzajúc z podanej obžaloby), musel odvolací súd zrušiť napadnutý rozsudok a
vec vrátiť súdu prvého stupňa a to aj za účelom doplnenia dokazovania, vo vyššie už uvedenom smere.

Odvolací súd poukazuje, že zrejme nedopatrením v písomnom vyhotovení rozsudku hneď v úvode
skutkovej vety je nesprávne uvedené, že obvinený si riadne a včas do mája 2013..., namiesto správneho
od mája 2013....

Odvolací súd pritom opakovane poučuje obžalovaného o účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 Tr. zák., že
svoju vyživovaciu povinnosť môže dodatočne splniť skôr, než sa súd odoberie na záverečnú poradu,
nakoľko podľa § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. trestnosť činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť
dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu a podľa § 285 písm. f/ Tr. por. potom
súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak trestnosť činu zanikla.

Krajský súd v Bratislave, preto na základe odvolania podaného obžalovaným napadnutý rozsudok zrušil
v celom rozsahu a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Pokiaľ ide o doterajšie obhajovacie námietky obžalovaného, tieto odvolací súd považuje za právne
irelevantné a uzatvára, že ak je tu daná existencia súdneho rozhodnutia o povinnosti obžalovaného R.
V. prispievať na výživu svojej dcéry D. V., ktoré v otázke výživného boli nielen predbežne vykonateľné,
ale aj právoplatné počnúc rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 5C/51/2009 zo
14.07.2010 od 28.05.2009 zvýšene vo výške 100,- eur mesačne, potvrdené Krajským súdom Trenčín
sp.zn.17Co/280/2010 z 28.09.2010 (vzhľadom na žalovaného obdobie podľa obžaloby), bol preto
obžalovaný povinný tieto rozhodnutia plne rešpektovať v rozsahu vyslovenia povinnosti plniť si svoju
vyživovaciu povinnosť v stanovenom rozsahu, čo však obžalovaný riadne a včas neučinil. Pokiaľ sa
obžalovaný obhajoval, že si svoju vyživovaciu povinnosť plnil, ale v rozsahu, ako mu to dovoľovali
finančné možnosti, vzhľadom aj na zdravotné problémy, že im platil, pokiaľ a v akej výške mu to situácia
dovoľovala, vzhľadom aj na ostatné vyživovacie povinnosti, tieto sú v danej veci neopodstatnené,
nakoľko civilné súdy sú určené práve na určovanie a opodstatnenosť určeného výživného, z pohľadu
ním uvádzaných tvrdení, čo aj v danej veci bolo viacnásobne uskutočnené.

Objektom prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. je nárok na výživu a tento je založený
na príslušných ustanoveniach Zákona o rodine. Toto ustanovenie sa totiž vzťahuje iba na taký druh
vyživovacej povinnosti, ktorá plynie priamo zo Zákona o rodine. Z uvedeného ďalej vyplýva, že sa
nevyžaduje, aby vyživovacia povinnosť a jej rozsah boli určené rozhodnutím súdu. V prípade, že by
civilný súd nerozhodol o vyživovacej povinnosti a o jej rozsahu, orgány činné v trestnom konaní, resp.
súd by v rámci posúdenia predbežnej otázky určil existenciu a rozsah vyživovacej povinnosti sám a
samostatne. Ak však v danej veci existuje rozhodnutie civilného súdu o otázke výživného a jej rozsahu,
orgány činné v trestnom konaní a súd z tohto vychádzajú, avšak iba za situácie, že by sa v rámci konania
nepreukázala existencia podstatných zmenených pomerov, či na strane povinného alebo oprávneného.
V danom prejednávanom prípade však takáto zmena zistená nebola. Ak teda existuje rozhodnutie súdu
o existencii vyživovacej povinnosti a jej rozsahu, je obžalovaný primárne povinný plniť takúto vyživovaciu
povinnosť v rozsahu a spôsobom určeným v takomto rozsahu. Pokiaľ ide o ostatné odvolacie námietky
obžalovaného, tieto súd vzhľadom na súčasné štádium konania považuje za irelevantné.

Preto bude okresný súd povinný vykonať hlavné pojednávanie za prítomnosti obžalovaného, opätovne
vypočuť aj D. V. a tak dať obžalovanému možnosť vyjadriť sa k veci, a to aj k časti skutku po podaní
obžaloby, odstrániť aj vytýkané nedostatky a nejasnosti v napadnutom rozsudku, prípadne vykonať aj
ďalšie dôkazy, ktorých potreba vykonania by mohla vzniknúť, resp. ktorých vykonanie môžu navrhnúť
strany a zákonným spôsobom sa vysporiadať aj s ostatnými dôkazmi, doposiaľ zabezpečenými, ktoré
majú vzťah k posudzovanej veci a vo veci zákonne a spravodlivo rozhodol. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje aj na žiadosť obžalovaného, z 13.11.2017 ( č.l. 262-263), ktorá bola súčasťou príloh k jeho
odvolaniu, že je potrebné sa s ňou tiež zákonne vysporiadať, pri zachovaní kontradiktórnosti konania.

Krajský súd zároveň dáva súdu prvého stupňa do pozornosti zásadu zákazu zmeny k horšiemu, pretože
odvolanie v predmetnej veci nebolo podané v neprospech obžalovaného a preto aj úprava výšky
dlžného výživného v neprospech obžalovaného, nie je možná, len za predpokladu jej nižšej výšky, ako v
napadnutom rozsudku. Rovnaké sa týka aj priznanej poľahčujúcej okolnosti podľa §36 písm. l) Tr. zák.,
teda že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, teda v prospech obžalovaného, nakoľko na jednej
strane správne súd uviedol, že obžalovaný bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný, ktoré má však všetky tri
zahladené, resp. platí zákonná fikcia o ich zahladení, ktorá skutočnosť však vylučuje priznanie uvedenej
poľahčujúcej okolnosti, nakoľko len zahladenie odsúdenia neznamená, že obžalovaný doposiaľ viedol
riadny život, ale len to, že túto okolnosť nemožno priznať ako priťažujúcu podľa § 37 písm. m) Tr. zák.,
teda že už bol v minulosti odsúdený. V tomto smere preto absentuje odvolanie prokurátora, aby sa
uvedená nezákonnosť mohla napraviť.

Na podklade týchto úvah, krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom tak rozhodol na základe odvolania podaného
obžalovaným.

Nakoľko odvolací súd nemohol sám nahrádzať činnosť a rozhodnutie súdu prvého stupňa, krajský súd
vec prejednal na neverejnom zasadnutí, keďže išlo o takú vadu konania, ktorú nebolo možné odstrániť
na verejnom zasadnutí ( § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší opravný
prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 1. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.