Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 7, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/37/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820010252
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Malatká
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5820010252.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a sudcov JUDr.
Eriky Bebčákovej a Mgr. Anny Mihálikovej na verejnom zasadnutí konanom 8. septembra 2021 prejednal
odvolanie obžalovanej Ing. N. B. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/45/2020 z
23.2.2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej Ing. N. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bola obžalovaná Ing. N. B. uznaná za vinnú zo spáchania
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

dňa 24.8.2019 v čase okolo 12.50 hod. viedla osobné motorové vozidlo značky BMW X1 evidenčné
číslo BL-107 UK po ceste číslo III/2311 cez obec Vitanová a to smerom od miestnej časti mesta

Trstená - Oravice, okres Tvrdošín, pričom keď sa s vozidlom nachádzala v križovatke cesty číslo
III/2311, označenej dopravnou značkou „P2 - Stoj, daj prednosť v jazde“, ako vedľajšia cesta
s cestou číslo II/520, označenej dopravnou značkou „P8 - hlavná cesta“, nedala prednosť v jazde z
pravej strany po ceste číslo II/520, smerom od obce Hladovka, prichádzajúcemu motocyklu značky
Honda Deauville medzinárodnej poznávacej značky Poľskej republiky KWI 3K07, ktorý viedol N. W. N.,
narodený XX.XX.XXXX, ktorý z cesty číslo II/520 odbočoval vľavo na cestu číslo III/2311, s vozidlom

vošla na hlavnú cestu, v dôsledku čoho došlo k zrážke, pričom poškodený N. W. N., narodený X.X.XXXX
utrpel pomliaždenie ľavej nohy ťažkého stupňa s krvným výronom s dobou liečenia a práceneschopnosti
vtrvaní35dníapoškodenáF.B.-N.,nar.XX.XX.XXXXutrpelatržnúranuľavéhokolena,hlbokúodreninu
kože ľavého predkolenia a odreninu kože pravého lakťa s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní
30 dní, čím svojim konaním porušila ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a), b), § 4 ods. 1 písm. c) a § 20 ods.
1 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v platnom znení.

Podľa § 158 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a s prihliadnutím na § 36 písm.
j), písm. l) Tr. zák. obžalovanej uložil peňažný trest vo výmere 500,- (päťsto) Eur. Podľa § 57
ods. 3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu súd stanovil náhradný trest
odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) dní. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36
písm. j), písm. l) Tr. zák. obžalovanej uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek

druhu na dobu 12 (dvanásť) mesiacov.

Proti výroku o treste vyššie uvedeného rozsudku podala odvolanie obžalovaná Ing. N. B., a to ihneď
po jeho vyhlásení priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Zahlásené odvolanie obžalovaná
zdôvodnila prostredníctvom obhajcu písomným podaním zo dňa 21.4.2021, doručeným Okresnému
súdu Námestovo dňa 21.4.2021 s poukazom na nasledovné:Uloženie trestu zákazu činnosti vodiča je vo vzťahu k obžalovanej v rozpore so zásadami ukladania
trestov, nerešpektuje dôkazy zadokumentované počas prípravného konania a hlavného pojednávania
a dostatočne nezohľadňuje poľahčujúce okolnosti na strane obžalovanej, čím je pre ňu neprimerane

tvrdou sankciou, ktorá netrestá len ju, ale aj jej blízke osoby a osoby z jej pracovného prostredia, ktoré
sú na ňu pracovne odkázané.
Obžalovaná sa v celom rozsahu priznala, opísala okolnosti dopravnej nehody, že na dopravnú značku
„Stoj daj prednosť v jazde“ zastavila, poobzerala sa a až potom, keď bola presvedčená, že po hlavnej
ceste nič neprechádza, pohla sa ďalej. Že si nevšimla prichádzajúci motocykel, bola zrejme len zhoda

náhod, resp. chyba vo výhľade (mŕtvy bod).
Obžalovaná úprimne ľutuje, čo sa stalo a takisto úprimne ľutuje následok, ktorý svojim konaním privodila,
teda priznala sa a svoje konanie oľutovala.
Obžalovaná je bezúhonná, nikdy nemala problémy so zákonom, je dlhé roky vodičkou, nie je žiadny
„cestný pirát“, pred skutkom, ktorý spáchala, teda viedla riadny život.
Obžalovaná svojou výpoveďou napomáhala pri objasňovaní tohto trestného činu.

Je stíhaná za prečin s najnižšou trestnou sadzbou v rámci celého Trestného zákona.
Poukazuje na § 40 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pričom obžalovaná zastáva názor, že v jej prípade sú splnené
všetky zákonné podmienky pre upustenie od potrestania podľa § 40 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Podľa
§ 40 ods. 1 písm. a) Tr. zák., od potrestania páchateľa prečinu, ak ním nebola spôsobená smrť alebo
ťažká ujma na zdraví, možno upustiť, ak páchateľ sa k prečinu priznal, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje

účinnú snahu po náprave, ak vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a doterajší život páchateľa
možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci postačí na jeho nápravu. V prípade tohto
inštitútu zákonodarca pri uznaní viny preferuje neudelenie žiadnej sankcie, nakoľko je toho názoru, že
už samotné prejednanie veci pred súdom postačuje na nápravu páchateľa.
Keď súd, i napriek splneniu zákonných podmienok pre postup podľa § 40 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ju

chcel ako obžalovanú potrestať, podľa názoru obžalovanej bolo postačujúce uložiť jej peňažný trest, bez
uloženia trestu zákazu činnosti vodiča.
Obžalovaná má za to, že pri uložení trestu zákazu činnosti vodiča súd nezohľadnil dôkaznú situáciu
vychádzajúceho zo súdneho spisu vo vzťahu k uloženiu tohto druhu trestu a takisto nerešpektoval
zásadu ukladania trestov vyjadrenú v ustanovení § 34 ods. 3 Tr. zák., nakoľko sa súd dôkazom a

argumentácii obhajoby vôbec nevenoval a svoje úvahy vo vzťahu k týmto dôkazom a argumentácii
obhajoby vo svojom rozsudku ani nespomenul.
V súdnom spise sa totiž vo vzťahu k argumentácii obhajoby o nadbytočnosti uloženia trestu zákazu
činnosti nachádzajú dva dôkazy, ktoré spochybňujú uloženie tohto druhu trestu :
- „Čestné prehlásenie konateľa obchodnej spoločnosti s prosbou o zhovievavosť“ zo dňa 18.1.2021 (z

ktoréhojezrejmé,žeprípadnéuloženietrestuzákazučinnostiviesťmotorovévozidláakéhokoľvekdruhu
by bolo trestom, ktorý by nepostihoval len obžalovanú, ale by hrubo zasiahol do chodu a fungovania
obchodnej spoločnosti „1 to 1 Administration, s.r.o.“, ktorej je obžalovaná partnerom a konateľkou).
- Rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.6.2018, sp.zn. 38P/249/2017 (z ktorého je
zrejmé, že obžalovaná je týmto rozsudkom zaviazaná po pravidelnom styku jej bývalého manžela s

ich maloletou dcérou F. B., túto prevziať v mieste trvalého bydliska jej bývalého manžela, t.j. v W. pri
Z., pričom vzdialenosť medzi trvalými bydliskami bývalých manželov je cca 40 km a zvládanie tohto
záväzku v podmienkach Z. a jej okolia, vzhľadom na pracovné povinnosti obžalovanej, je bez použitia
auta obžalovanou priam nemožné).
Vzhľadom na uvedené je uloženie trestu zákazu činnosti vodiča obžalovanej v rozpore s ustanovením

§ 34 ods. 3 Tr. zák., navyše za situácie, keď obžalovaná spĺňa zákonné podmienky na postup podľa
§ 40 ods. 1 písm. a) Tr. zák., t.j. upustenie od potrestania. K uloženiu trestu zákazu činnosti vodiča
obžalovanej došlo až po jeden a pol roku od dopravnej nehody (obžalovaná sa počas tejto doby
nedopustila jediného dopravného priestupku, aj keď svoje motorové vozidlo musí vo veľkom používať
denne), čo obžalovaná takisto považuje za nelogické a v rozpore so zásadami ukladania trestov.

Uloženietrestuzákazučinnostivodičajepreobžalovanúneprimeranetvrdousankciou,netrestajúcoulen
ju,aleajjejblízkeosoby(jestresujúcimzásahomajdoprávmaloletéhodieťaťa)aosobyzjejpracovného
prostredia, ktoré sú na ňu pracovne odkázané, s ktorou argumentáciou obžalovanej sa súd v žiadnom
prípade nevysporiadal, túto v rozsudku ani nespomenul a takisto neuviedol žiadny svoj myšlienkový
pochod, ako sa k argumentácii obhajoby postavil a prečo, pričom použil len citáciu z Trestného zákona.

Preto obžalovaná má za to, že napadnutý rozsudok ani z tohto hľadiska nespĺňa požiadavky správneho
odôvodnenia rozhodnutia súdu.
Na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby odvolací súd postupom podľa § 321 ods. 2 Tr. por. a z
dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. b), e) Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a následneďalej postupujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol tak, že v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
upustí od potrestania obžalovanej, resp. obžalovanej neuloží trest zákazu činnosti vodiča.

Prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovanej písomne nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí konanom na krajskom súde o odvolaní obžalovanej obžalovaná zotrvala na
podanom odvolaní, ako aj na jeho dôvodoch. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné
postupom podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu
na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ (obžalovaná Ing. N. B.) podala odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadnuť
na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie obžalovanej bolo podané v zákonom stanovenej lehote,
oprávnenou osobou, ale nie je dôvodné.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku
sa postupovalo podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku. Obžalovaná v prítomnosti svojho

obhajcu vyhlásila, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Na následne položené
otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. odpovedala spôsobom „áno“. Súd po vyjadrení
prokurátora a obhajcu uznesením podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovanej a rozhodol,
že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná uznala vinu za spáchanie skutku nevykoná a vykoná
dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Konanie obžalovanej kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., pretože obžalovaná
inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona.

Krajský súd po preskúmaní celého napadnutého výroku o treste dospel k záveru, že prvostupňový súd

pri ukladaní trestov obžalovanej postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného zákona,
rešpektujúc zásady ukladania trestov v § 34 Tr. zák. Správne u obžalovanej zistil dve poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák. (t.j. že obžalovaná pred spáchaní skutku viedla riadny život) a
podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (t.j. že obžalovaná sa k spáchaniu skutku priznala a jeho spáchanie úprimne
oľutovala), bez zistenia akejkoľvek priťažujúcej okolnosti, čím je u obžalovanej pri prevahe poľahčujúcich

okolností dané ukladanie trestu podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. Uloženie peňažného trestu obžalovanej
vo výške 500,- Eur s náhradným trestom odňatia slobody pre prípad úmyselného zmarenia výkonu
peňažného trestu vo výmere 15 dní a súčasné uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov, zodpovedá stavu veci a zákonu. Takto uložený peňažný trest
v kombinácii s trestom zákazu činnosti považuje aj krajský súd za spravodlivý a objektívny obraz potrieb

individuálnej a generálnej prevencie, ako i represívnej stránky trestu, ktorý u obžalovanej dostatočne
splní účel trestu. Uložené tresty v ich vzájomnej kombinácii podľa názoru krajského súdu v plnej miere
odzrkadľujú závažnosť spáchaného prečinu, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovanej. Súčasne
dostatočne vyjadrujú morálne odsúdenie obžalovanej spoločnosťou. Preto zodpovedajú zásadám
ukladania trestov uvedených najmä v § 34 Tr. zák.

Krajský súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou obžalovanej o splnení zákonných podmienok podľa
§ 40 ods. 1 písm. a) Tr. zák. pre upustenie od potrestania v jej prípade. Pre takýto postup nie je splnená
jedna zo zákonných podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne (súčasne) a síce, že vzhľadom
na povahu spáchaného prečinu by bolo možné očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom

postačínajejnápravu.Vtejtosúvislostikrajskýsúduvádza,žeobžalovanátrestnýčinublíženianazdraví
spáchala porušením dôležitej povinnosti a porušením dôležitej povinnosti z nedbanlivosti pri vedení
osobného motorového vozidla spôsobila ublíženie na zdraví dvom osobám (u jedného poškodeného
bola určená doba liečenia a práceneschopnosti v trvaní 35 dní a u druhej poškodenej v trvaní 30 dní).
Súčasne nakoľko obžalovaná sa tejto trestnej činnosti dopustila v súvislosti s výkonom činnosti vodiča,

u obžalovanej pre dosiahnutie účelu trestu je potrebné ukladať trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu.Zo správ zabezpečených na obžalovanú, vrátane odpisu z registra trestov a výpisu z evidenčnej karty
vodiča, je nepochybné, že v prípade obžalovanej sa nejedná o osobu náchylnú k protiprávnemu konaniu
či už vo forme páchania trestných činov alebo priestupkov, rovnako tak sa v jej prípade nejedná o

nedisciplinovaného vodiča opakovane páchajúceho priestupky, resp. závažné priestupky v súvislosti s
vedením motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené pre dosiahnutie účelu trestu u obžalovanej nie
je potrebné ukladať jej trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu, ale pre
dosiahnutie účelu trestu u obžalovanej je postačujúce uloženie peňažného trestu. Nakoľko v prípade
tejto spáchanej trestnej činnosti sa u obžalovanej jedná v podstate o ojedinelý exces z vedenia inak

riadneho života, na jej ďalšiu prevýchovu a nápravu nie je nutné pôsobiť trestom odňatia slobody s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu, teda hrozbou výkonu trestu odňatia slobody pre prípad
nevedenia riadneho života počas skúšobnej doby.

Nakoľkoobžalovanásatrestnejčinnostidopustilavsúvislostisvedenímvozidla,atoporušenímdôležitej
povinnosti z nedbanlivosti, čím spôsobila následok v podobe ublíženia na zdraví, pre dosiahnutie

účelu trestu u obžalovanej je nutné a plne v súlade so zákonom uložiť jej trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. V okolnostiach spáchania trestnej činnosti a v osobe obžalovanej
neboli zistené také výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali neuloženie trestu zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Takýmto výnimočným dôvodom nie je ani skutočnosť, že
obžalovaná je matkou maloletej dcéry, partnerkou a konateľkou obchodnej spoločnosti a zákazom

činnosti vodiča sa jej podľa jej tvrdenia značne skomplikuje život a bude to mať určitý negatívny dopad
taknaobchodnúspoločnosť,akoajjejmaloletúdcéru.Vtejtosúvislostikrajskýsúduvádza,ževzhľadom
na zdravotný stav a vek maloletej, miesto bydliska, vrátane zohľadnenia miesta, kde sa uskutočňuje styk
maloletej s jej otcom, obžalovaná môže všetky relevantné potreby maloletej, vrátane styku maloletej s jej
otcom riadne zabezpečovať aj s využitím prostriedkov verejnej hromadnej dopravy. Rovnako tak činnosť

pre obchodnú spoločnosť môže obžalovaná realizovať s využitím prostriedkov verejnej hromadnej
dopravy, navyše obžalovaná má ešte obchodného partnera, ktorý je zároveň konateľom spoločnosti.
V súvislosti s poukazom na negatívne následky uloženého trestu zákazu činnosti vodiča obžalovanou,
krajský súd tiež uvádza, že každý trest určitým negatívnym spôsobom (či už menej alebo viac) postihuje
páchateľa trestnej činnosti. Skutočnosť, že trest je pre páchateľa do určitej miery negatívne citeľným, má

svoj význam pre naplnenie prevýchovného účelu trestu. Vzhľadom aj na sumu uloženého peňažného
trestu 500,- Eur (tiež s prihliadnutím na osobné a majetkové pomery obžalovanej), ako aj výmeru
trestu zákazu činnosti vodiča na úplne dolnej hranici na dobu 1 rok, takýto obžalovanej uložený trest
nemožno považovať za neprimeraný a s neadekvátnym vplyvom na rodinu a blízke osoby obžalovanej.
K uloženému peňažnému trestu na tomto mieste krajský súd považuje za potrebné poznamenať, že

za splnenia zákonom určených podmienok súd môže na základe žiadosti obžalovanej povoliť splátky
peňažného trestu.

Skutočnosti, na ktoré poukazuje obžalovaná v podanom odvolaní a ktoré svedčia v jej prospech, t.j. že
sa jedná o doposiaľ netrestanú osobu, že sa nejedná o nedisciplinovaného vodiča, že sa k spáchaniu

trestnej činnosti priznala a túto úprimne oľutovala, v trestnom konaní postupovala tak, aby sa táto
náležite objasnila, boli u nej zistené dve poľahčujúce okolnosti a žiadna priťažujúca okolnosť, jednalo
sa o spáchanie nedbanlivostného trestného činu, menej závažnej trestnej činnosti - prečinu, boli pritom
správne zohľadnené pri určení tak výmery peňažného trestu vo výške 500,- Eur s náhradným trestom
odňatia slobody vo výmere 15 dní, ako aj pri uložení trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel

akéhokoľvek druhu na dolnej hranici zákonom určenej sadzby na dobu 1 rok, keď tento je možné uložiť
na 1 až 10 rokov.

Krajský súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou obžalovanej o neúčelnosti uloženia trestu zákazu
činnosti viesť akéhokoľvek motorové vozidlá na dobu 1 rok z dôvodu doby, ktorá od spáchania skutku

uplynula. Podľa názoru krajského súdu od spáchania skutku dňa 24.8.2019 neuplynul tak dlhý čas
(súčasne s prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaná od spáchania skutku riadne vykonávala činnosť
vodiča), že by pre dosiahnutie účelu trestu u jej osoby už nebolo potrebné ukladať trest zákazu
činnosti vodiča. V súvislosti s dobou, ktorá od spáchania skutku uplynula, je potrebné zobrať do úvahy
čas potrebný pre náležité vyšetrenie veci v rámci prípravného konania a následne čas potrebný pre

prejednanie veci pred súdom, ktorý sa predĺžil využitím práva obžalovanou podať proti rozsudku súdu
prvého stupňa riadny opravný prostriedok - odvolanie. Zistenie, že obžalovaná po spáchaní skutku
ďalej riadne vykonáva činnosť vodiča, je tiež zohľadnené pri ukladaní trestu zákazu činnosti vodiča
obžalovanej na úplne dolnej hranici zákonom určenej sadzby na dobu 1 rok.Z týchto dôvodov potom krajský súd odvolanie obžalovanej vyhodnotil ako nedôvodné a postupom podľa
§ 319 Tr. por. ho zamietol.

Krajský súd záverom poznamenáva, že je potrebné dať za pravdu obžalovanej ohľadne jej námietky
týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku ohľadne jej uloženého trestu.
Oboznámením sa s napadnutým rozsudkom, osobitne jeho odôvodnením a obsahom spisového
materiálu krajský súd zistil, že odôvodnenie napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o výrok o treste uloženom

obžalovanej, dostatočne nezodpovedá ustanoveniu § 168 Tr. por., keď súd prvého stupňa výrok o
treste uloženom obžalovanej jednak odôvodnil nedostatočne a súčasne sa v tomto smere nevysporiadal
s návrhmi prednesenými obžalovanou, ako aj s dôkazmi ňou predloženými. Za stavu, keď okresný
súd obžalovanej inak uložil trest zákonný a spravodlivý, len tento krajským súdom zistený nedostatok
nemôže byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku o treste a vrátenie veci na ďalšie
konanie a rozhodnutie okresnému súdu. Nakoľko rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho

súdu tvoria jednotu, uvedený nedostatok odstránil sám krajský súd v tomto svojom rozhodnutí, v
ktorom sa vysporiadal so všetkými návrhmi, námietkami (vrátane odvolacích) a predloženými dôkazmi
obžalovanou v súvislosti s rozhodovaním o uložení trestu jej osobe za spáchanú trestnú činnosť, ku
ktorej sa v celom rozsahu priznáva.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.