Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 19, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoCsp/21/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119435028
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:6119435028.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu V. W., U. so sídlom G., Z. XX, H. XX XXX
XXX proti žalovanej Q. E., nar. XX.X.XXXX, štátnej občianske Slovenskej republiky trvale bytom I. o
zaplatenie 2.716,30 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
č.k. 20Csp/15/2020-267 zo dňa 12. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu a žalovanej náhradu trov
konania nepriznal. Na odôvodnenie tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
od žalovanej zaplatenia 2.176,30 eur a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 2.176,30 eur od 8.11.2019 do zaplatenia s odôvodnením, že jeho právny predchodca B. W.,
U.. neskôr podnikajúci pod obchodným menom W. W., U.., uzatvoril so žalovanou zmluvu o bežnom

účte spolu s dodatok týkajúcim sa poskytnutia povoleného prečerpania na bežnom účte. Na základe
dodatku ku zmluve o bežnom účte bol žalovanej poskytnutý kontokorentný úver k bežnému
účtu a žalovaná bola povinná na svojom účte udržiavať dostatok finančných prostriedkov
na zúčtovanie platobných príkazov, inkás, poplatkov a pod.. Žalovaná sa dostala na účte do
nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej sumy a dlh nevyrovnala, preto bol účet bankou zatvorený
dňa 7.11.2019 s debetným zostatkom vo výške 2.176,30 eur, zaplatenia ktorej sumy sa žalobca domáha,

pričom žalovaná istina 2.176,30 eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými obratmi a všetkými
kreditnými obratmi vykonanými na účte.

2. Súd vykonal v spore dokazovanie, z ktorého zistil, že I. O., H. XX XXX XXX a žalovaná
uzatvorili dňa 9.3.2006 Zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX (ďalej "zmluva
o bežnom účte"), na základe ktorej banka naďalej viedla žalovanej bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX
v mene SK. Dňa 1.10.2010 B. W. U. H. XX XXX XXX a žalovaná uzatvorili dodatok k zmluve o bežnom

účte č.XXXXXXXXXX/XXXX,predmetomktoréhobolopodľačl.2bodu1zapodmienoka
dojednaní uvedených v tomto dodatku a v obchodných podmienkach pre poskytovanie spotrebiteľských
úverov formou povoleného prečerpania a prekročenia B. W., U. (obchodné podmienky 1) poskytnutie
povoleného prečerpania, teda záväzok banky na bežnom účte žalovanej vykonávať platobné operácie
nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte až do výšky úverového rámca povoleného
prečerpania a záväzok žalovanej peňažné prostriedky čerpané z tohto úverového rámca vrátiť banke

spolu s príslušenstvom. Podľa čl. 2 bod 2 dodatku k zmluve o bežnom účte sú základné parametre
povoleného prečerpania uvedené v prílohe č. 1 dodatku, ktorá tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť.
Podľa čl. 6 bod 5 dodatku ku zmluve o bežnom účte vzájomné práva a záväzky zmluvnýchstrán, ktoré neupravuje výslovne dodatok sa riadia zmluvou o bežnom účte, obchodnými podmienkami
1, obchodnými podmienkami 2, všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP) v uvedenom poradí
záväznosti. Klient vyhlasuje a svojím podpisom na tomto dodatku potvrdzuje, že sa s obsahom

obchodných podmienok, VOP a sadzobníka poplatkov riadne oboznámil.

3. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 2 písm. a), b), e), f), § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 až 3 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku k zmluve o bežnom účte /

ďalej len "zákon č. 129/2010 Z.z."/, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka,
§ 497, § 708 ods. 1 a § 710 Obchodného zákonníka. Uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že dňa 9.3.2006 bola medzi právnym predchodcom žalobcu ako bankou a žalovanou ako
majiteľom účtu uzavretá zmluva o bežnom účte podľa ustanovenia § 708 a nasl. Obchodného zákonníka
a dňa 1.10.2010 dodatok k tej zmluve o bežnom účte podľa § 710 Obchodného zákonníka, z ktorého
dodatku vyplýval záväzok banky na bežnom účte žalovanej vykonávať platobné operácie nad rámec

aktuálneho zostatku na bežnom účte až do výšky úverového rámca povoleného prečerpania 1660
eur a záväzok žalovanej peňažné prostriedky čerpané z tohto úverového rámca vrátiť banke spolu
s príslušenstvom, a to v mesačných splátkach vo výške podľa rozhodnutia žalovanej. Ide zároveň
o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a aj v zmysle zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže žalovanej bol úver poskytnutý na jej osobnú potrebu, a

právnypredchodcažalobcuúverposkytolakopodnikateľ,keďžepredmetomjehopodnikateľskejčinnosti
je poskytovanie úverov na základe bankového povolenia. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný
domáhať sa zaplatenia pohľadávky vzniknutej voči žalovanej na základe dodatku k zmluve o bežnom
účte zo dňa 1.10.2010, pretože z obchodného registra bolo preukázané, že B. W., U., H. XX XXX XXX,
ktorá uzavrela predmetný dodatok so žalovanou a následne od 15.2.2013 podnikala pod

obchodným menom W. W., U.a zlúčila so žalobcom ku dňu 1.8.2017 a žalobca sa stal právnym
nástupcom tejto banky. Žalobca uplatnenú peňažnú pohľadávku vypočítal ako rozdiel medzi všetkými
kreditnými a všetkými debetnými obratmi na bežnom účte žalovanej. V rámci debetných obratov na účte
boli na ťarchu účtu žalovanej okrem iných plnení účtované aj úroky v sume 2.224,77 eur a
v sume 817,64 eur, ako to vyplýva z tvrdení žalobcu, predložených zoznamov transakcií na účte ako aj

z predložených výpisov z bežného účtu žalovanej. Žalobca na vysvetlenie uviedol, že zmluvné strany si
dohodli povinnosť žalovanej platiť z čerpaných peňažných prostriedkov úroky v sadzbe 17,90 % ročne v
zmysle vývesky úrokových sadzieb účinnej ku dňu podpísania dodatku a úrok upravujú ustanovenia čl.
13 až 15 dodatku (zrejme mal na mysli článok 2 body 13 až 15 dodatku, keďže predmetný dodatok má
len 6 článkov). V čl. 2 bod 13 je stanovené, že klient sa zaväzuje zaplatiť Banke z čerpaného úverového

rámca úroky za dohodnutých podmienok. Úroky sa vypočítavajú na dennom základe, ako
príslušné percento (úroková sadzba) z poskytnutých a nezaplatených peňažných prostriedkov. Úroková
sadzba povoleného prečerpania je dohodnutá ako variabilná, pričom referenčnou úrokovou sadzbou je
O. Y. pre povolené prečerpanie Banky. Podľa bodu 14 článku 2 dodatku Úroková sadzba prekročenia
je dohodnutá ako variabilná, vo výške súčtu referenčnej úrokovej sadzby BASERATE pre povolené

prečerpanie a 9% p. a.. Zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania musí byť
uzavretá písomne v zmysle § 9 ods. 1, § 1 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z.. Podľa § 10 ods. 1 písm. a/
zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania musí
obsahovať aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z., teda úrokovú sadzbu. Úroková
sadzba je v zmysle tohto ustanovenia podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa

názoru súdu dodatok k zmluve o bežnom účte v časti zmluvného dojednania úrokovej sadzby z
povolenéhoprečerpanianespĺňapožiadavkuurčitostiprávnehoúkonuvzmysle§37ods.1Občianskeho
zákonníka. V bode 13 článku 3 dodatku je úroková sadzba pri povolenom prečerpaní stanovená ako
variabilná, referenčná úroková sadzba BASE RATE pre povolené prečerpanie banky. Chýba údaj o
konkrétnej výške úrokovej sadzby. Úroková sadzba je v zmluve vymedzená zložito, s použitím

viacerých slov vrátane cudzojazyčných výrazov (BASE RATE) bez ich prekladu do slovenského jazyka
a bez bližšieho vysvetlenia. Podľa tvrdenia žalobcu sa žalovaná dostala do nepovoleného debetu dňa
29.10.2019, kedy jej žalobca znížil limit povoleného prečerpania na 0 eur a dlh žalovanej sa navyšoval o
úroky z prekročenia až do 7.11.2019, kedy bol účet zatvorený a úrok z prekročenia podľa výpisu
z novembra 2019 predstavoval sumu 10,09 eur. Neurčito je stanovená aj úroková sadzba za

prekročenievčl.2bode14dodatku,vrámciktoréhojetiežuvádzanéslovnéspojeniereferenčnáúroková
sadzba BASE RATE + 9% ročne. Percentuálna výška ročnej úrokovej sadzby povoleného prečerpania
a ročnej úrokovej sadzby prekročenia nie je uvedená ani v prílohe č. 1, ktorá je súčasťou
dodatku k zmluve o bežnom účte. Takéto zmluvné vymedzenie úrokovej sadzby v zmluve nie je podľanázoru súdu dostatočne zrozumiteľné a určité, a preto je zmluvné ustanovenie o úroku
absolútne neplatné v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa § 273 Obchodného zákonníka
časť obsahu zmluvy môže byť určená aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú stranám

uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Inkorporácia zmluvných dokumentov do zmluvy
musí byť vykonaná riadne a transparentne, teda priamo v zmluve, ktorú podpisuje spotrebiteľ, musí byť
uvedený jasný, zrozumiteľný odkaz na konkrétne zmluvné dokumenty, v ktorých sú upravené jednotlivé
práva a povinnosti zmluvných strán. V rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany sú tzv. krížové inkorporačné doložky, resp. odkazy, keď zmluva odkáže na jedny obchodné

podmienky, tie zase odkážu na ďalší zmluvný dokument. Ide o netransparentné odkazy, ktoré vnášajú
do zmluvného vzťahu právnu neistotu na úkor spotrebiteľa, ktorý sa v dôsledku viacnásobných odkazov
nedokáže riadne oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami vyplývajúcimi mu zo zmluvy. Súdny
dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej pri
výklade Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "Smernica") konštatoval, že nie je nevyhnutné,

aby náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadované smernicou o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere boli obsiahnuté v jedinom dokumente. Súdny dvor ale zároveň v tomto rozsudku uviedol, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať jasné a zrozumiteľné odkazy na iné písomnosti
alebo iné trvalé nosiče obsahujúce tieto náležitosti, s tým, že tieto iné písomnosti alebo iné trvalé
nosiče musia byť skutočne odovzdané spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby sa mohol skutočne

oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami. Podľa čl. 2 bod 1 dodatku sa mal právny
vzťah z povoleného prečerpania tiež riadiť obchodnými podmienkami pre poskytovanie spotrebiteľských
úverov formou povoleného prečerpania a prekročenia B. W., U. (obchodné podmienky 1), v ktorých
obchodných podmienkach mali byť podľa čl. 2 bod 16 dodatku uvedené podrobnosti o úrokových
sadzbách. Obchodné podmienky 1 však žaloba na výzvu súdu nepredložil súdu a ani netvrdil, žeby

výška úrokovej sadzby bola uvedená v tomto zmluvnom dokumente. Výška úrokovej sadzby
nie je uvedená ani v predložených všeobecných obchodných podmienkach, ani v sadzobníku poplatkov,
účinných ku dňu uzavretia dodatku k zmluve o bežnom účte. Úroková sadzba povoleného prečerpania
bola podľa tvrdenia žalobcu uvedená vo výške 17,90% ročne na výveske úrokových sadzieb účinnej od
21.7.2010. Vývesku úrokových sadzieb podľa tvrdenia žalobcu banka zverejňuje na svojej web stránke

a na pobočkách. V tomto prípade však ide o verejnoprávnu povinnosť bánk vyplývajúcu z § 37 zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a jej splnenie nemá vplyv na
trvanie povinnosti banky v rámci kontraktačného súkromnoprávneho procesu uviesť do zmluvy výšku
úrokovej sadzby, ktorá je povinnou náležitosťou zmluvy o povolenom prečerpaní v zmysle § 10 ods.
1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalobca predložil súdu fotokópiu prehľadu

úrokových sadzieb účinného od 21.7.2010, v ktorom pre bankový produkt povolené prečerpanie
bola uvedená úroková sadzba Base Rate vo výške 17,90% ročne. Žalobca netvrdil, žeby tento prehľad
úrokových sadzieb bol odovzdaný žalovanej pri podpise dodatku k zmluve o bežnom účte, žeby sa s
ním žalovaná oboznámila. Dodatok k zmluve o bežnom účte s takýmto postupom ani nepočíta, pretože
neuvádza, že prehľad, resp. výveska úrokových sadzieb je neoddeliteľnou súčasťou dodatku k zmluve

o bežnom účte, neuvádza žeby sa žalovaná pred podpisom dodatku k zmluve o bežnom
účte oboznámila s výveskou úrokových sadzieb a žeby s ňou vyslovila súhlas. Na vývesku úrokových
sadzieb zmluva o bežnom účte a ani dodatok k zmluve o bežnom účte ani príloha č. 1
k tomuto dodatku vôbec neodkazujú. V dodatku nie je žiadna zmienka o výveske úrokových sadzieb.
Aj v zmysle záverov Súdneho dvora EÚ prijatých v citovanom rozsudku je potom zrejmé,

že v danom prípade v dodatku k zmluve o bežnom účte chýba priamy transparentný odkaz na vývesku
úrokových sadzieb, v ktorej je upravená konkrétna výška úrokovej sadzby predmetného bankového
produktu. Keďže žalobca nepreukázal, že žalovaná bola pri vstupe do záväzkového vzťahu veriteľom
oboznámená s tým, že úroková sadzba v konkrétnej výške je stanovená vo výveske úrokových
sadzieb a dodatok k zmluve o bežnom účte na žiadnom mieste neodkazuje na vývesku úrokových

sadzieb ako na dokument, v ktorom je uvedená výška úrokovej sadzby, nie je možné prijať záver, že
výveska úrokových sadzieb je neoddeliteľnou súčasťou predmetnej spotrebiteľskej zmluvy o úvere.
Výška úrokovej sadzby pri povolenom prečerpaní aj pri prekročení na bežnom účte predstavuje dôležitý
údaj, ktorý žalovanej ako spotrebiteľovi umožní spoznať rozsah svojho záväzku, teda spoznať výšku
odplaty na báze ročnej alebo mesačnej percentuálnej sadzby, ktorú bude povinná zaplatiť banke za

čerpané peňažné prostriedky. Nič nebránilo banke (právnemu predchodcovi žalobcu) uviesť konkrétnu
výšku ročnej úrokovej sadzby transparentne priamo do dodatku k zmluve o bežnom účte, alebo aspoň
do prílohy č. 1 k dodatku, v ktorom sú uvedené základné parametre povoleného prečerpania. V tejto
súvislosti súd uvádza, že právny predchodca žalobcu bol podľa § 10 ods. 2 písm. f) zákona č.129/2010 Z.z. povinný pravidelne informovať žalovanú ako spotrebiteľa prostredníctvom výpisu z účtu
alebo na inom trvanlivom médiu o uplatňovanej úrokovej sadzbe. Splnenie tejto povinnosti zo strany
právneho predchodcu žalobcu a žalobcu nebolo preukázané ani z predložených výpisov

z bežného účtu žalovanej za obdobie od februára 2010 do októbra 2017, z ktorých výpisov nevyplýva
žiadna informácia o výške uplatňovanej úrokovej sadzby, a napriek tomu sú v nich na ťarchu účtu
žalovanej účtované úroky v rôznych sumách. Žalobca po prvý krát informoval žalovanú o výške úrokovej
sadzby z čerpaných prostriedkov až vo výpise z bežného účtu za mesiac november 2017, keď
vo výpise oznámil výšku úrokovej sadzby 19,90% ročne. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu však

nemožnozhojiťdodatočnýmschválenímanemôžesakonvalidovaťanidodatočnýmodpadnutímdôvodu
neplatnosti. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že žalobca nepreukázal platné
zmluvné dojednanie o povinnosti žalovanej uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu úrok z povoleného
prečerpania a úrok z prekročenia na bežnom účte. Pre neplatné zmluvné dojednanie o úroku z úveru
nevznikol žalovanej z úverovej zmluvy záväzok zaplatiť banke úroky zo spotrebiteľského úveru. Z tvrdení
žalobcu potvrdených predloženými listinami bolo preukázané, že rozdiel medzi debetnými a kreditnými

operáciami na bežnom účte predstavoval sumu 2.716,30 eur. Kreditné operácie boli podľa tvrdenia
žalobcu zarátané na istinu. Na ťarchu účtu žalovanej boli účtované ako debetné operácie
aj úroky v sume 2.224,77 eur do 31.7.2017 a od 1.8.2017 (od zlúčenia právneho predchodcu žalobcu
so žalobcom) úroky v sume 817,64 eur. Keďže veriteľovi nevznikol nárok na úrok z úveru, súd na túto
časť debetných operácii v celkovej sume 3.042,41 eur prihliadať nemohol, a pretože

úhrnná suma účtovaných úrokov presahuje žalobcom uplatnený dlh v sume 2.716,30 eur, je zrejmé, že
žalovaná nemá voči žalobcovi žiaden neuhradený dlh z predmetného záväzkového vzťahu. Preto súd
žalobu zamietol.

4. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd podľa § 255 ods. 1, 2 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/ s tým, že žalovaná bola v spore plne procesne
úspešná a vzniklo jej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže však zo spisu nevyplýva,
žeby žalovanej vznikli nejaké trovy konania, súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Poukázal na to, že súd porušil jeho právo na

spravodlivé súdne konanie a postupoval v rozpore so zásadou kontradiktórnosti súdneho konania, keď
v rozpore s ustanovením § 151 CSP skúmal tvrdenia žalobcu. ktoré neboli žalovanou spochybnené.
Žalovaná v konaní nijako nespochybnila resp. nerozporovala dôvod ani výšku uplatnenej pohľadávky
žalobcu. Žalobca ďalej z opatrnosti k uplatnenému nároku uviedol, že predkladá súdu Obchodné
podmienky B. W., U.. pre poskytovanie spotrebiteľských úverov formou povoleného prečerpania a

prekročenia účinné od 11.06.2010 (účinné ku dňu uzavretia dodatku ku zmluve o bežnom účte).
Tieto Obchodné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o bežnom učte v znení dodatku o
povolenom prečerpaní uzavretej medzi Klientom a Bankou a poukázal na znenie týchto obchodných
podmienok, ktoré sa týka povoleného prečerpania vrátane dojednaných úrokov z neho. Poukázal aj
na to, že ustanovenia týkajúce sa úrokových sadzieb upravujú taktiež články 13 - 15

dodatku k zmluve. Ďalej uviedol, že žalobca ako banka zverejňuje VOP, Sadzobník poplatkov ako i
výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na web stránke, a to nielen aktuálne, ale i historické, na
každom obchodnom mieste (požiadavka zákona o bankách), pričom každú zmenu banka oznamuje
klientom vo výpisoch z účtu. Výška úrokovej sadzby banky pre depozitné produkty sa môže meniť,
a to najmä v závislosti od zmien vyššie uvedených predpokladov. Aktuálnu výšku úrokovej sadzby

banky pre depozitné produkty banka oznamuje zverejnením. Úroková sadzba pre klienta sa určí ako
sadzba vo výške platnej Úrokovej sadzby banky pre depozitné produkty. Takto oznámená úroková
sadzba je pre banku aj klienta záväzná počas celého obdobia platnosti úrokovej sadzby, pokiaľ nebolo
v zmluve o bežnom účte dohodnuté inak. Zmenu úrokovej sadzby založenú na zmene referenčnej
úrokovej sadzby oznamuje banka zverejnením. Banka si vyhradzuje právo zmeniť úrokovú sadzbu ako

aj spôsob úročenia z dôvodu zmeny právnych predpisov, z dôvodu zmeny obchodnej politiky banky,
skvalitnenia, zjednodušenia či zmien v poskytovaní bankových produktov a služieb, alebo v dôsledku
takých zmien na bankovom trhu, ktoré môžu ovplyvniť poskytovanie produktov a služieb. Výška úrokovej
sadzby platná pre povolené prečerpanie a prekročenie povoleného prečerpania bola
dohodnutá ako variabilná, a vyplývala z VOP, Dodatku, Obchodných podmienok 1 v spojení s Výveskou

úrokových sadzieb, v ktorej banka vyhlasovala (zverejňovala) úrokovú sadzbu pre povolené prečerpanie
aj prekročenie. Žalovaná opakovane porušovala zmluvnú povinnosť tým, že prekračovala povolený limit
povoleného prečerpania, na základe čoho žalobca pristúpil k postupu v zmysle ČI. 8.9 VOP
(VOP V. O. W., U. účinné od 1.1.2019 - účinných ku dňu zníženia limitu povoleného prečerpania) a dňa29.10.2019 znížil žalovanej limit povoleného prečerpania na 0,- eur tak, ako to vyplýva z výpisu z účtu
za dané obdobie. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy vo vyššie uvedenej
lehote sa žalovaná dostala do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Po znížení

limitu na 0,- EUR sa dlh žalovaného navyšoval z právneho titulu prekročenia, ktoré upravuje aj zákon
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§2 písm. f) a § 18) a čl. 3.13 VOP účinných ku dňu
zníženia limitu povoleného prečerpania na 0,- eur. Žalobca potom poukázal na § 2 písm. f) a § 18 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu prekročenia, v zmysle ktorých aj celkom bez
osobitných ustanovení zmluvy o bežnom účte by sa prekročenie žalovanej spravovalo ustanoveniami

zákona o prekročení, pričom v prípade prekročenia nemusí zmluva ako obligatórnu náležitosť obsahovať
dokonca ani údaj o výške úroku. Naopak, postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom
médiu o úrokovej sadzbe, čo žalobca dodržal. Žalobca ako banka zverejňuje VOP,
Sadzobník poplatkov ako i výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na web stránke, a to nielen
aktuálne, ale i historické, na každom obchodnom mieste (požiadavka Zákona o bankách), pričom každú
zmenu banka oznamuje klientom vo výpisoch z účtu. Okrem toho bola žalovaná informovaná o svojom

prekročení na účte výpismi z účtu, z ktorých jednoznačne vyplýva výška a obsah prekročenia a taktiež
informáciou v Internetbankingu, v ktorom je uvedený prehľad obratov na účte, aktuálny zostatok a ďalšie
informácie o stave účtu. Po zrušení poskytnutého limitu povoleného prečerpania na účte
sa debetný zostatok na účte žalovanej spravuje príslušnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských
úveroch o Prekročení. Ustanovenie Všeobecných obchodných podmienok žalobcu,

ktoré obsahuje dotknuté dojednanie o úroku pre prípad nepovoleného debetu, takmer doslovne kopíruje
zákonnú úpravu, keďže ide o inštitút prekročenia v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Aj v
zmysle bodu 3.4. Všeobecných obchodných podmienok účinných ku dňu podpísania Dodatku: 3.4.1. „V
prípade prečerpania prostriedkov na bežnom účte do nepovoleného debetného zostatku
(ďalej len „nepovolený debet") je tento úročený sankčným úrokom z nepovoleného debetu v aktuálne

platnej výške (ďalej len „sankčný úrok"), a to odo dňa, kedy došlo k nepovolenému debetu. Banka
zverejňuje zmenu výšky sankčného úroku písomne jeho vyvesením vo svojich obchodných priestoroch.
3.4.2. Banka je oprávnená svoje pohľadávky voči klientovi zúčtovať na ťarchu jeho účtu, a to aj v prípade,
ak na účte nie je dostatok finančných prostriedkov a zúčtovaním na ťarchu účtu sa účet dostane do
nepovoleného debetu alebo v prípade, ak sa účet už v nepovolenom debete nachádza a zvýši sa tým

rozsah nepovoleného debetu. 3.4.3. Nepovolený debet, vrátane sankčného úroku, je klient povinný
vyrovnať bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní od jeho vzniku, inak je Banka oprávnená
postupovať podľa bodu 3.3.5. Odstúpením od zmluvy zo strany Banky a zrušením bežného
účtu nezaniká klientovi povinnosť vyrovnať vzniknutý nepovolený debet spolu so sankčnými úrokmi.
Sankčným úrokom sa rozumie úrok z omeškania. Na základe týchto skutočností žalobca navrhol, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu.

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov

odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

8. Odvolací súd preskúmaním veci v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu dospel k
záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z

vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov
zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej
inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho
aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej

inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu
na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva
nasledovné:

9. V prvom rade odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie svojím postupom, kedy aj bez námietky zo

strany žalovanej skúmal platnosť dojednania úrokov z povoleného prečerpania, resp. prekročenia nijako
nezasiahol do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého
skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, nemožno
vykladať tým spôsobom, že ak niektorá zo zmluvných strán tvrdí existenciu určitého právneho úkonu /napríklad uzatvorenie zmluvy/ a druhá strana toto tvrdenie nepoprie, tak má mať konajúci súd za to, že
daný právny úkon bol nielen učinený ale je aj platný. Uvedené zákonné ustanovenie možno aplikovať
len na otázky skutkové, nie právne, medzi ktoré patrí aj otázka platnosti právneho úkonu. Konajúci súd

má preto právo i povinnosť aj bez výslovnej námietky niektorej zo sporových strán skúmať
otázku absolútnej neplatnosti právneho úkonu alebo jeho časti, na ktorú musí ex offo, z úradnej
povinnosti vždy prihliadať. Súdu prvej inštancie preto niet v tomto zmysle čo vytknúť.

10. Podstatou odvolania žalobcu je potom otázka dôvodnosti nároku na úrok zo sumy povoleného

prečerpaniabežnéhoúčtu.Súdprvejinštanciepovažovaltentonárok zaneopodstatnenýpre
neurčitosť dojednania výšky úrokovej sadzby povoleného prečerpania a z toho vyplývajúcu absolútnu
neplatnosť tohto dojednania. Nepoprel však samotnú možnosť úročenia povoleného prečerpania, ktoré
je svojou podstatou úverom /§ 710 Obchodného zákonníka/.

11. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na neurčitosti dojednania výšky úrokovej

sadzby povoleného prečerpania a prekročenia (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a s týmto záverom
sa odvolací súd plne stotožňuje. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že v čl. 2 bod
13 dodatku k zmluve o bežnom účte je stanovené, že „klient sa zaväzuje zaplatiť Banke z čerpaného
úverového rámca úroky za dohodnutých podmienok. Úroky sa vypočítavajú na dennom základe, ako
príslušné percento (úroková sadzba) z poskytnutých a nezaplatených peňažných prostriedkov. Úroková

sadzba povoleného prečerpania je dohodnutá ako variabilná, pričom referenčnou úrokovou sadzbou
je BASE RATE pre povolené prečerpanie Banky.“. Podľa bodu 14 článku 2 dodatku potom „Úroková
sadzba prekročenia je dohodnutá ako variabilná, vo výške súčtu referenčnej úrokovej sadzby BASE
RATE pre povolené prečerpanie a 9% p.a..“. Výšky úrokov povoleného prečerpania i prekročenia je teda
naviazaná na úrokovú sadzbu BASE RATE a teda vedomosť spotrebiteľa ako zmluvnej strany o výške

týchto úrokov je celkom závislá na pochopení slovného spojenia BASE RATE a poznaní jeho obsahu.
Jedná o výraz v cudzom jazyku, ktorý pre priemerného spotrebiteľa nemá konkrétny obsah. K tomuto sa
pridružuje text dojednania, že úroková sadzba prekročenia je variabilná a banka je oprávnená ju meniť.
I keď sa teda spotrebiteľ nejakým spôsobom dopracuje k poznaniu úrokovej sadzby BASE RATE, nie je
zrejmé, či sa jedná o skutočnú výšku úrokovej sadzby v danom čase, pretože tento konkrétny výsledok

je spochybnený dojednanou variabilnosťou s oprávnením banky zmeniť úrokovú sadzbu. Možnosť zistiť
obsah zmluvného dojednania o úrokoch takto zložitým spôsobom predstavuje v prípade spotrebiteľa
skutočne neurčitosť vyjadrenia zmluvného dojednania, a s tým spojenú jeho neplatnosť, ako správne
konštatoval súd prvej inštancie.

12. Pokiaľ žalobca v odvolaní predložil Obchodné podmienky svojho právneho predchodcu pre
poskytovanie spotrebiteľských úverov formou povoleného prečerpania a prekročenia, z ktorých má byť
obsiahnuté jasné a zrozumiteľné dojednanie o úrokoch z povoleného prečerpania a prekročenia, a ktoré
majú upravovať práva a záväzky zmluvných strán z povoleného prečerpania a prekročenia a majú byť
súčasťou zmluvy, resp. dodatku k nej, tak podľa odvolacieho súdu sa tu jedná o novotu v odvolacom

konaní.

13. Predložené obchodné podmienky a skutkové tvrdenia žalobcu o ich obsahu žalobca nepredložil
a neuviedol do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie o skončení dokazovania na pojednávaní
dňa 12.03.2021, ale až v odvolacom konaní, a teda ide o tzv. novoty v odvolacom konaní, uplatnené

až po okamihu zákonnej koncentrácii konania, na ktoré by mohol odvolací súd prihliadať len za
splnenia podmienok § 366 CSP /a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu
alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie/. Odvolací súd však v tomto spore nezistil naplnenie

žiadneho už uvedených dôvodov § 366 CSP pre použitie novôt zo strany žalobcu v odvolacom konaní.
Novoty uplatnené žalobcom sa netýkajú procesných podmienok /medzi ktoré patria napríklad právomoc
súdu, príslušnosť súdu, neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie), neexistencia prekážky
právoplatnerozhodnutejveci(reiiudicatae),spôsobilosťstranysamostatnekonaťpredsúdom(procesná
spôsobilosť) a podobne/, netýkajú sa vylúčenia sudcu, či nesprávneho obsadenia súdu a nejde ani o

situáciu, kedy ich žalobca bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /toto
ani sám žalobca netvrdí/. Novotami žalobcu nemá byť ani preukázané, že v konaní došlo k vadám,
ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uvedené súvisí s uplatnením
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla maťza následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takouto inou vadou je akékoľvek procesné pochybenie
súdu prvej inštancie, ktoré nie je subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP, za
predpokladu, že mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie veci. Príkladom takejto inej vady môže

byť nesprávne realizované poučenie zo strany súdu, pochybenia pri vykonávaní dokazovania, porušenie
viazanosti súdu inými rozhodnutiami a podobne. Žalobca vo svojom odvolaní konkrétnu vadu konania
pred súdom prvej inštancie, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci netvrdí, a teda
ani neodôvodňuje použitie novoty v odvolacom konaní z tohto dôvodu a odvolací súd sám
takúto vadu pri preskúmaní veci nezistil. Pokiaľ by takouto vadou konania pred súdom prvej inštancie

malo byť to, že súd prvej inštancie nevyzval žalobcu na predloženie takýchto obchodných podmienok,
odvolací súd poukazuje na to, že samotný žalobca uvádza, že tieto sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
a preto ich mal žalobca pri podaní žaloby bez ďalšieho predložiť spolu so zmluvou o bežnom účte a jej
dodatkom, ktoré majú byť právnym titulom jeho uplatneného nároku.

14. Keďže v spore nebola splnená žiadna zo zákonných podmienok, za splnenia ktorej by odvolací

súd mohol prihliadnuť na novoty uplatnené žalobcom v jeho odvolaní, považuje odvolací súd skutkový
stav zistený vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie za úplný a správny a za rovnako správne
považuje aj jeho právne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie.

15. Odvolací súd však napriek tomu ešte uvádza, že aj keby bolo možné prihliadnuť na

novoty uplatnené žalobcom v jeho odvolaní, neviedlo by to k revízii právnych záverov odvolacieho súdu
o neplatnosti dojednania úrokov z povoleného prečerpania a prekročenia.
16. Podľa odvolacieho súdu nepostačuje dojednať úrokovú sadzbu, ktorou sa úročí nepovolené
prečerpanie, resp. prekročenie, vo všeobecných obchodných podmienkach. Úlohou všeobecných
obchodných, resp. zmluvných podmienok v prípade spotrebiteľských zmlúv je spresniť a rozvinúť

niektoré ustanovenia zmluvy, prípadne upraviť určité technické náležitosti. Tento názor opiera o nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11 zodňa11.11.2013, v ktorom Ústavný súd Českej
republiky konštatoval, že „V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného tým, že text spotrebiteľskej
zmluvy, obzvlášť ak ide o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa
dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Napríklad zmluvné dojednania musia mať

dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť výrazne menšej veľkosti než okolitý text, nesmú byť umiestnené
v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Uvedená zásada poctivosti dopadá aj
na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Aj v spotrebiteľských zmluvách je možné uplatniť
všeobecné obchodné podmienky, viac menej takáto aplikácia má nielen uvedené formálne obmedzenia,
ale aj obmedzenia obsahové. Je treba zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách

na rozdiel od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej
zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť na to
aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ
dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa
pravdepodobne uniknú. Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu

poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu.“. Ústavný súd ČR v citovanom rozhodnutí
uviedol aj to, že v spotrebiteľských zmluvách je možné všeobecné obchodné podmienky uplatniť v
zákonných limitoch, medzi ktoré patrí, že nesmú (pod hrozbou absolútnej neplatnosti podľa ustanovení
Občianskehozákonníka)obsahovaťdojednania,ktorévrozporespožiadavkoudobrejvieryznamenajúk
ujme spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán. Podľa názoru odvolacieho súdu

uvedenie podstatnej náležitosti zmluvy, akou je výška úroku z povoleného prečerpania a prekročenia
vo všeobecných obchodných podmienkach, ktorých obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť a pripravil
ich výlučne veriteľ, takúto nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa vyvoláva.

17. Rovnako na vyššie uvedených záveroch súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nič nemení ani
poukaz na § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Toto ustanovenie nezakladá bez ďalšieho
(bez dohody s dlžníkom) veriteľovi právo na úrok z povoleného prečerpania a prekročenia, ale ukladá
veriteľovi tam vymedzenú informačnú povinnosť voči spotrebiteľovi (čo do jej rozsahu, frekvencie a
spôsobujejposkytnutiaveriteľom),abytentomalmožnosťvčasreálneposúdiťrozsahsvojhoaktuálneho

záväzku voči veriteľovi. Toto ustanovenie je zamerané na ochranu spotrebiteľa, nie na umožnenie
presadenia svojvôle veriteľa zakladať jednostranne (bez dohody s dlžníkom) záväzky spotrebiteľa voči
veriteľovi, ako sa to snaží podsúvať súdu žalobca. Preto podľa odvolacieho súdu nie je pre právne
posúdenie tejto veci rozhodujúce, či bolo v konaní preukázané, že žalovaný mal možnosť sa sovšeobecnými obchodnými podmienkami v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o bežnom účte
a úrokovými sadzbami produktov/výveskami úrokových sadzieb oboznámiť, resp. že sa s nimi naozaj
oboznámil.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).