Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. september 2021

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 4C/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820204879
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Chmelanová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2021:3820204879.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Ľubicou Chmelanovou v spore žalobkyne: Mgr. D. E., narodená

XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., Y. XX/XX, zastúpenej: Advokátska kancelária Jakubčová a partneri,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Mickiewiczova 2, proti žalovanej: Nemocnica s poliklinikou Prievidza so
sídlom v Bojniciach, so sídlom Bojnice, Nemocničná 2, IČO: 17 335 795, zastúpenej JUDr. Gabrielou
Reichovou, advokátkou so sídlom Martin, Pavla Mudroňa 26, za účasti intervenienta na strane
žalovanej: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova
17, IČO: 31 595 545, zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Bratislava,
Dvořákovo nábrežie 8/A, o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym poskytnutím zdravotnej

starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Intervenient má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou podanou dňa 13.11.2020 žiadala rozhodnúť o povinnosti žalovanej zaplatiť jej
(žalobkyni) sumu 150.000 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy a nahradiť jej trovy konania. V žalobe

uviedla, že je dcérou nebohej pani R. E., narodenej v roku XXXX. Pani R. E. bola prevezená do
Nemocnice s poliklinikou Prievidza záchrannou zdravotnou službou typu RZP dňa 18.04.2019 po páde
z bicykla a operovaná dňa 23.04.2019. Počas zákroku nastali komplikácie, v dôsledku ktorých zomrela.
Pani R. E. (matka žalobkyne) dňa 18.04.2019 utrpela úraz pri páde z bicykla, pričom v čase 11.36
hod. k nej bola aktivovaná záchranná zdravotná služba typu RZP. Následne bola transportovaná na
traumatologickú ambulanciu NsP Bojnice približne v čase 12.01 - 12.30 hod. RTG vyšetrením bola
u nej potvrdená zlomenina krčka stehnovej kosti s miernym posunom. Následne bola prijatá dňa

18.04.2019 (Zelený štvrtok) približne v čase 14.07 hod. na Ortopedicko-traumatologické oddelenie NsP
Bojnice. Pri prijatí bola bez závažnejších zdravotných komplikácií. Bola indikovaná implantácia totálnej
endoprotézy, ale údajne z prevádzkových dôvodov nebola operovaná, ale jej zákrok bol odložený až
na 23.04.2019, t.j. po Veľkonočných sviatkoch, pričom zo strany zdravotného stavu pacientky neboli
kontraindikácie k odkladu operačnej liečby o 5 dní. Následne jej boli podané iba lieky proti bolesti,
dlaha a kľud na lôžku. V dňoch 22.04.2019 a 23.04.2019 v dokumentácii nie je žiadny záznam o
vyšetrení dolných končatín, ani o kompresívnej bandáži predkolenia na prevenciu trombózy. Dňa

23.04.2019 (t.j. až po piatich dňoch) došlo k operačnému výkonu, počas ktorého sa vyskytli problémy;
operačný výkon bol dokončený a pani R. bola prevezená na OAIM v bezvedomí, pričom krvný tlak
bol nedostatočný, nakoľko bola v šoku a potom došlo k zastaveniu krvného obehu, k resuscitácii
až k jej úmrtiu. Na základe podania žalobkyne na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťoubolo týmto úradom zistené, že „boli zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti NsP Bojnice
zistené nedostatky v zmysle porušenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a
službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

v znení neskorších predpisov“ a že „odklad operačnej liečby z prevádzkových dôvodov o 5 dní je
neprimeraný a zvyšuje riziko následných komplikácií.” Podľa žalobkyne zdravotná starostlivosť, ktorá
bola jej matke zo strany žalovanej poskytnutá, nebola v dohliadanom období adekvátna. Nebola jej
poskytnutá riadna a včasná zdravotná starostlivosť, primeraná jej zdravotnému stavu a s využitím
všetkých dostupných poznatkov, potrebných vyšetrení a najmä okamžitého operačného výkonu. Hrubé

zanedbanie v zdravotnej starostlivosti malo za následok tie najzávažnejšie dôsledky spočívajúce v
úmrtí paniO. E.. Žalobkyňa tak utrpela trvalú psychickú ujmu. S odkazom na § 2 ods. 1 zákona č.
576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a
o zmene a doplnení niektorých zákonov hrubé zanedbanie v zdravotnej starostlivosti malo za následok
vážne dôsledky spočívajúce v smrti pani R. E. (matky žalobkyne), čím bola žalobkyni spôsobená ujma
žalovaným, keďže stratila milovaného človeka. S odkazom na § 11 Občianskeho zákonníka a na § 13

Občianskeho zákonníka sú podľa žalobkyne splnené podmienky pre vznik zodpovednosti za porušenie
alebo ohrozenie práva na ochranu osobnosti, a to: (a) existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý
vyvolať nemajetkovú ujmu; (b) neoprávnenosť (protiprávnosť) zásahu podľa písm. (a); (c) príčinná
súvislosť medzi zásahom, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu podľa písm. (a)
a neoprávnenosťou (protiprávnosťou) tohto zásahu podľa písm. (b). Podľa žalobkyne zo skutkového

stavu daného prípadu je zrejmé, že nesprávne a v rozpore so zákonom bola poskytnutá zdravotná
starostlivosť, ktorá nielenže je objektívne spôsobilá narušiť či ohroziť osobnostné práva žalobkyne, ale
v danom prípade dokonca došlo k zásahu do osobnostného práva žalobkyne, keďže bolo poškodené
jej právo na zdravie, rodinný život, ako aj život ako taký, čím je splnená podmienka existencie zásahu,
ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu. Neoprávnenosť (protiprávnosť) zásahu je

daná s odkazom na oznámenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o výsledku šetrenia
podania zo dňa 30.04.2020, z ktorého vyplýva, že zdravotná starostlivosť zo strany žalovanej ako
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nebola poskytnutá v súlade so zákonom č. 576/2004 Z.z. o
zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (v znení neskorších predpisov) tým, že žalovaný konal v rozpore

so všeobecne záväznými právnymi predpismi, z čoho vyplýva protiprávnosť zásahu do osobnostnej
sféry žalobkyne, nakoľko jej milovaná mama zomrela. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním
žalovanej ako pôvodcu zásahu a jeho objektívnou spôsobilosťou porušiť alebo ohroziť právo žalobkyne
na ochranu osobnosti je daná tým, že v prípade, ak v dôsledku nesprávne poskytnutej zdravotnej
starostlivosti dôjde k ohrozeniu či poškodeniu zdravia, resp. ohrozeniu života fyzickej osoby, objektívna

spôsobilosť porušiť alebo ohroziť právo na ochranu osobnosti oprávnenej osoby je evidentná. Žalobkyňa
vžalobeďalejuviedla,žeochranyosobnostisadomáhazdôvodu,ženesprávneposkytnutouzdravotnou
starostlivosťou došlo v danom prípade k neoprávnenému zásahu do jej osobnosti, najmä do jej práva
na život a zdravie a že došlo k závažnému poškodeniu zdravia pani O. E., matky žalobkyne, a to práve
v dôsledku nedostatočnej, resp. nesprávnej zdravotnej starostlivosti, čo u nej (žalobkyne) spôsobilo a

má za následok trvalú ujmu. Žalobkyňa v žalobe označila ako dôkaz úmrtný list a označila a predložila
oznámenie ÚDZS zo dňa 30.4.2020.

2. Z vyjadrenia žalovanej k žalobe zo dňa 8.1.2021 vyplýva, že žalovaná žalobou uplatnený nárok
neuznáva, považuje ho za nedôvodný a žalobu žiada zamietnuť. Žalovaná namieta tvrdenia žalobkyne o

hrubom zanedbaní zdravotnej starostlivosti pacientke, ktorého následkom bolo jej úmrtie, ktoré sú len jej
vlastným, subjektívnym hodnotením. Ako uvádza aj žalobkyňa, pre vznik zodpovednosti za porušenie,
resp. ohrozenie práva na ochranu osobnosti sa vyžaduje naplnenie jednotlivých podmienok, ktorými
sú existencia neoprávneného zásahu, vznik ujmy a príčinná súvislosť medzi takýmto neoprávneným
zásahom a spôsobenou ujmou. Žalobkyňa tieto okolnosti nijako nepreukázala. Dohľad ÚDZS a jeho

výsledky vo forme protokolu a následného rozhodnutia o uložení pokuty sú založené na zisťovaní
prípadného postupu non lege artis zo strany poskytovateľa zdravotného zariadenia, t. j. konania v súlade
s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. v platnom znení. ÚDZS v zmysle § 18 ods. 1 písm. b) zákona
č. 576/2004 Z. z. vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na
správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti a za podmienok ustanovených týmto zákonom ukladá

sankcie, podáva návrhy na uloženie sankcie a ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov
aleboukladápovinnosťprijaťopatrenianaodstráneniezistenýchnedostatkov.Zuvedenéhonepochybne
vyplýva, že dohľad ÚDZS nie je zameraný na to, či prípadné (a to aj ním v protokole skonštatované)
porušenie konkrétnej povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti malo aj za následok poškodeniezdravia, či iný škodlivý následok. ÚDZS teda neskúma a nevyhodnocuje priamu príčinnú súvislosť
medzi postupom (aj prípadne nesprávnym) zo strany poskytovateľa a škodlivým následkom. V danom
prípade bola pacientka hospitalizovaná po úraze, t. j. s vážnym poškodením zdravia, ktoré žalovaná

nijako nezapríčinila, a ktoré samotné bolo prvotnou príčinou zdravotných ťažkostí pacientky. Tvrdenie
žalobkyne, že výlučne postup žalovanej spočívajúci najmä v odložení operačného výkonu o päť dní bol
priamou a rozhodujúcou, resp. jedinou okolnosťou spojenou so vznikom škodlivého následku - úmrtia
pacientky je záverom minimálne predčasným a v danom štádiu konania zo strany žalobkyne nijako
nepreukázaným. Takýto záver nevyplýva zo žiadneho ňou predloženého dôkazu. Je potrebné zásadne

odlišovať následok správneho deliktu (nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť) a následok
vyvodený v rámci občianskoprávnej zodpovednosti (za náhradu škody, prípadne za zásah do práv na
ochranu osobnosti), ktorého posúdenie nespadá do pôsobnosti ÚDZS. Pre jednoznačné vyvodenie
záveru o existencii občianskoprávnej zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnostnej sféry je
potrebné preukázať všetky jednotlivé predpoklady jej vzniku. Ani spáchanie správneho deliktu totiž
neznamená automaticky, že je daná občianskoprávna zodpovednosť poskytovateľa (v danom prípade

za zásah do osobnostnej sféry žalobkyne), a že zistené porušenie právnej povinnosti poskytovateľa
zo strany ÚDZS bez ďalšieho preukazuje vznik zodpovednosti za tvrdený zásah do osobnostnej sféry
žalobkyne. Tak ako určenie prípadnej výšky nemajetkovej ujmy, tak ani posúdenie existencie kauzálneho
nexusu ako nevyhnutných predpokladov zodpovednosti nie je predmetom vykonaného dohľadu, keď
uvedené posúdenie nie je vôbec kompetenciou ÚDZS. Žalovaná tvrdí, že žalobkyňa nepreukázala

existenciu jednotlivých predpokladov vzniku jej zodpovednosti za tvrdený zásah do osobnostnej sféry
žalobkyne. Žalovaná ďalej vo svojom vyjadrení (aj napriek výhradám k základu uplatneného nároku)
uvádza námietky k žalobe spočívajúce v tom, že zo žaloby nijako nevyplýva konkretizácia tvrdeného
zásahu do osobnostnej sféry žalobkyne, že v tomto smere sú tvrdenia žalobkyne len veľmi všeobecné,
a teda nepreukázané a že uplatnená výška nemajetkovej ujmy je absolútne neprimeraná, zásadným

spôsobom vybočujúca z rámca priznávaných náhrad v obdobných veciach. Žalovaná vo vyjadrení
označila ako dôkaz pokus o zmier zo dňa 2.7.2020, ktorý aj predložila.

3. Do tohto konania vstúpil intervenient na strane žalovanej: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545 (na základe predchádzajúceho

oznámenia o spore a výzvy na vstup do súdneho konania žalovanej zo dňa 8.12.2020 z dôvodu, že
predmetné konanie súvisí s poistnou udalosťou, ktorá je poisťovňou registrovaná pri poistnej zmluve č.
6823963390 poistenej žalovanej), a to v zmysle § 82 CSP z dôvodu, že v čase škodovej udalosti mala
žalovaná s ním uzavretú poistnú zmluvu pre o.i. aj poistenie zodpovednosti za škodu č. 6823963390, že
uplatňovaný nárok žalobcu bol v čase podania žaloby odvodzovaný od škodovej udalosti, že poisťovňa

bola zo strany žalovanej vyzvaná na vstup do konania s tým, že uviedla, že pokiaľ bude v konaní
neúspešná, vzniknú z toho povinnosti poisťovni z poistnej zmluvy, a teda poisťovňa má preukázateľný
právny záujem na výsledku konania.

4. Intervenient na strane žalovanej sa pripojil v plnom rozsahu k procesnej obrane žalovanej a žalobu

navrhol zamietnuť.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení písomnému vyjadreniu žalovanej (v replike) uviedla všeobecne,
že je potrebné si uvedomiť, že osobnosť človeka je individuálna a predstavuje predovšetkým súhrn
špecifických osobných psychických vlastností konkrétneho ľudského jedinca, že občianskoprávna

ochrana osobnosti vychádza z druhého oddielu druhej hlavy Ústavy SR, že právo na ochranu súkromia
zahŕňa široký rozsah života človeka - právo na ochranu intímneho života, citového života, priateľských
vzťahov, rodinných vzťahov a pod., že nesprávnou poskytnutou zdravotnou starostlivosťou zo strany
žalovaného došlo v danom prípade k neoprávnenému zásahu do osobnosti žalobkyne, najmä do jej
práva na život a zdravie. Žalobkyňa v replike ďalej uviedla, že žalovaný vyslovil ľútosť nad úmrtím matky

žalobkyne, ktoré považuj za neúprimné, nakoľko sa žalovaný neobťažoval ani len odpovedať na pokus
o zmier, ktoré mu zaslala žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu a týmto nekonaním zvýšil ujmu
žalobkyne,nakoľkobolavoveľmizlompsychickomstave,žežalovanýniejeanischopnýponesprávnom
poskytnutí zdravotnej starostlivosti jej matke ani len odpovedať. Podľa výsledku podnetu Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je zrejmé, že hrubé zanedbanie v zdravotnej starostlivosti zo

strany žalovaného malo za následok vážne dôsledky spočívajúce v smrti matky žalobkyne, čím jej
bola spôsobená ujma, keďže stratila milovaného človeka, ktorá túto stratu ako jedináčik pociťuje o
to viac. Z ÚDZS je zrejmé, že žalovaný nebol o.i. schopný dva dni skontrolovať stav pacientky, čo
popisuje výsledok podnetu, keď v dňoch 22.04.2019 a 23.04.2019 v dokumentácii nie je žiadny záznamo vyšetrení dolných končatín, ako ani o kompresívnej bandáži predkolenia na prevenciu trombózy.
Žalobkyňa na rozdiel od žalovanej tvrdí, že v podanej žalobe presne uviedla existenciu neoprávneného
zásahu, vznik ujmy a príčinnú súvislosť, keďže zo skutkového stavu je zrejmé a nesporné, že nesprávne

a v rozpore so zákonom bola poskytnutá zdravotná starostlivosť zo strany žalovanej, ktorá nielenže
je objektívne spôsobilá narušiť či ohroziť osobnostné práva žalobkyne, ale v danom prípade dokonca
došlo k zásahu do osobnostného práva žalobkyne, keďže bolo poškodené jej právo na zdravie, rodinný
život, ako aj život ako taký a žalovaná konala v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
z čoho vyplýva protiprávnosť zásahu do osobnostnej sféry žalobkyne, nakoľko jej zomrel najbližší

človek. V prípade, ak v dôsledku nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti dôjde k ohrozeniu
či poškodeniu zdravia, resp. ohrozeniu života fyzickej osoby, objektívna spôsobilosť porušiť alebo
ohroziť právo na ochranu osobnosti oprávnenej osoby je evidentná. Tým je daná aj príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním žalovaného ako pôvodcu zásahu a jeho objektívnou spôsobilosťou porušiť
alebo ohroziť právo žalobkyne na ochranu osobnosti. Existenciu neoprávneného zásahu preukazuje
výsledok podnetu ÚDZS v prospech žalobkyne, bez ktorého nie je možné domáhať sa ochrany na

súde žalobou, takže poukazovanie na "nedôležitosť" výsledku podnetu zo strany žalovanej, je plne
irelevantné a navyše v rozpore s dobrými mravmi. Oznámenie o výsledku šetrenia podania ÚDZS
uvádza,žezdravotnástarostlivosťnebolaadekvátneposkytnutáazároveňnebolavsúladespríslušnými
ustanoveniami zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne. Túto skutočnosť potvrdzuje aj uloženie pokuty

ÚDZS, ktorá dokazuje pochybenie žalovaného, jej výška je pritom irelevantná. Žalobkyňa uzavrela, že
nakoľko medzi posúdením poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalobcom a žalovaným existujú rozpory,
navrhuje, „ak to bude mať súd za potrebné pre objektívne posúdenie poskytnutia zdravotnej starostlivosti
pribrať do konania súdneho znalca, ako aj uložiť povinnosť žalovanému predložiť kompletnú zdravotnú
dokumentáciu, vrátane pitevnej správy“.

6. Žalovaná v písomnom vyjadrení písomnému vyjadreniu žalobkyne (v duplike) zo dňa 13.4.2021
uviedla, že namieta tvrdenie žalobkyne, že podľa výsledku podnetu je zrejmé, že hrubé zanedbanie
zdravotnej starostlivosti malo za následok smrť matky žalobkyne. Z obsahu oznámenia výsledku
prešetrenia podnetu vyplýva, že ÚDZS považoval za nesprávny postup 1) odklad operačného riešenia

(realizovaný až 23.4.2019), 2) chýbajúci záznam v zdravotnej dokumentácii o mechanickej bandáži, 3)
chýbajúci záznam v zdravotnej dokumentácii o vyšetrení dolných končatín dňa 22.4.2019, 4) potrebu
ventilácie po operácii endotracheálnou rúrkou alebo supraglotickou pomôckou. Pokiaľ ide o odklad
operácie žalobkyne (úraz 18.04.2019, operačný výkon 23. 04. 2019, t. j. 5 dní), aj ÚDZS vo svojom
oznámeníuvádza,ženaviacerýchpracoviskáchnaSlovenskudobahospitalizáciepriimplantáciitotálnej

endoprotézybedrovéhokĺbučiuželektívnaalebozúrazovejindikácieneprekračuje5-6dní.Jepotrebné
zdôrazniť, že u pacientky neboli počas celej doby hospitalizácie žiadne známky zápalu ev. trombózy
žíl dolných končatín, pričom u pacientky bola vykonávaná denne vizita službukonajúcim lekárom a boli
realizované interné ako aj anestéziologické predoperačné vyšetrenia bez čo i len podozrenia na danú
diagnózu. Pokiaľ ide o tvrdený následok poskytnutej zdravotnej starostlivosti - smrť matky žalobkyne,

tento záver nevyplýva zo žiadneho dôkazu predloženého žalobkyňou, a to ani z oznámenia ÚDZS o
prešetrení podmetu. Rozhodnutím ÚDZS číslo: ZS 304/00004/2020 zo dňa 03.7. 2020 bola žalovanej
uložená pokuta vo výške 2.000 eur. Ak úrad vykonávajúc dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (§ 18
zákona č. 581/2004 Z.z.) tým, že kontroluje správnosť jej poskytnutia, a ak zistí (akékoľvek) pochybenie,
môže pristúpiť k uloženiu sankcie, ktorou môže byť pokuta v závislosti od závažnosti zistených

nedostatkov a ich následkov až do výšky 9.958,00 eur, pričom v tomto prípade ÚDZS uložil pokutu na
dolnej hranici možného rozpätia, ktorú považoval za primeranú. Na konštatovaní ÚDZS, že v dňoch
22. 04. a 23. 04. 2019 chýbajú v dokumentácii záznamy o šetrení dolných končatín, chýbajú záznamy
o kompresívnej bandáži, nie je možné založiť zjednodušujúci záver žalobkyne, že žalovaný pacientku
dva dni neskontroloval. Naopak, pacientka bola denne monitorovaná službukonajúcim lekárom a

postupne boli realizované predoperačné vyšetrenie, pričom predanestické vyšetrenie bolo realizované
práve dňa 22.4.2019. Žalovaná trvá na tom, že žalobkyňa nepreukázala existenciu príčinnej súvislosti
medzi konaním žalovaného (konkrétne vytýkanými pochybeniami žalovanej pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti) a následkom, t.j., že niektoré z uvedených pochybení (prípadne viaceré) mali jednoznačný
následok v podobe smrti jej matky. Túto okolnosť ako predpoklad vzniku prípadnej zodpovednosti

žalovanej je však žalobkyňa povinná preukázať. Otázka následku (smrti matky žalobkyne) ako
priamehoajediného/rozhodujúcehodôsledkuoneskoreniaoperačnéhozákroku,resp.inéhovytýkaného
nedostatku poskytnutej zdravotnej starostlivosti nie je naďalej nijako preukázaná. Podľa žalovanej
výkon dohľadu ÚDZS a jeho závery nemajú žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k existencii príčinnejsúvislosti. ÚDZS v rámci výkonu dohľadu konštatuje správnosť, resp. nesprávnosť pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti bez toho, že by sa akýmkoľvek spôsobom vyjadroval k tomu, či prípadné
nesprávnosti v postupe dohliadaného boli spojené s nejakým konkrétnym škodlivým následkom na

zdraví pacienta (keď napríklad nesprávnym postupom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti môže byť
aj nesprávne vedenie zdravotnej dokumentácie) a prípadne v akom rozsahu. Ani protokol o vykonanom
dohľade, resp. rozhodnutie o uložení sankcie nie je takým dôkazným prostriedkom, ktorý by preukazoval
samotný nárok na náhradu škody/nemajetkovej ujmy aj pokiaľ ide o samotný kauzálny nexus.

7. Na pojednávaní dňa 7.9.2021 splnomocnená zástupkyňa žalobkyne navrhla vykonať výsluch
žalobkyne a vykonať dôkaz listinou - oznámením ÚDZS predloženým žalobkyňou. Iné návrhy na
dokazovanie nemala.

8. Splnomocnená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 7.9.2021 dodala, že žalovaná má za
to, že žalobkyňa neuniesla dôkaz tvrdenia ani povinnosť dôkaznú. Pokiaľ ide o povinnosť tvrdenia,

žalobkyňa len veľmi všeobecne formuluje skutkové okolnosti na svojej strane, ktoré sú podkladom
uplatneného nároku a tiež len všeobecným odkazom na závery ÚDZS hodnotí konanie žalovanej
za protiprávne bez toho, že by uviedla ktorá konkrétna okolnosť, resp. skutočnosť poskytovania
zdravotnej starostlivosti žalovaným mala viesť k škodlivému následku. Žalobkyňa nepreukazuje nijakým
spôsobom existenciu príčinnej súvislosti medzi ÚDZS konštatovanými nedostatkami poskytovania

zdravotnej starostlivosti, a jeho následkami, keď ÚDZS hodnotí len správnosť postupu pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti a sankcionuje prípadné pochybenia poskytovateľa pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti, ale v rámci svojho dohľadu nestavia záver prípadnej príčinnej súvislosti medzi poskytnutou
zdravotnou starostlivosťou a jeho následkami. Zo záveru ÚDZS nevyplýva, že neskorší operačný
zákrok, prípadne niektoré iné pochybenie, nebolo tou jedinou, resp. rozhodujúcou príčinou zdravotných

komplikácii operačného zákroku, ktoré vyústili do úmrtia matky žalobkyne. Žalovaná naďalej namieta
výšku požadovanej nemajetkovej ujmy.

9. Splnomocnený zástupca intervenienta na pojednávaní dňa 7.9.2021 uviedol, že sa v plnom rozsahu
pripája k procesnej obrane žalovanej a dodal, že vo vzťahu k základu nároku žalobkyňa odvodzuje

skutkové závery zo správy ÚDZS, ktoré však z tejto správy nevyplývajú. V konaní tak nie je dôkaz o tom,
že žalovaná vyvolala zásah do osobnostných práv žalobkyne. Vo vzťahu k výške uplatneného nároku
nad rámec toho, čo uviedla žalovaná, dodal, že žalobkyňa uplatnila žalovaný nárok v rozpore s nálezom
Ústavného súdu z 05.12.2017, ktorý je uverejnený pod sp.zn. III. ÚS/288/2017, v zmysle ktorého
rozhodovanie o výške priznanej náhrady nemajetkovej ujmy musí rešpektovať princíp rovnosti a teda, že

v obdobných prípadoch sa má rozhodovať obdobne a že medzi výškou priznanej náhrady nemajetkovej
ujmy a preukázanou ujmou musí existovať vzťah primeranosti a že priznávanie náhrady nemajetkovej
ujmy za zásah do osobnostných práv by nemal bez existencie závažných dôvodov prekračovať výšku
náhrad poskytovaných obetiam násilných trestných činov. Žalobu žiadal zamietnuť a priznal podľa
pomeru úspechu žalovanej a intervenientovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

10. Žalobkyňa, žalovaná ani intervenient nemali na pojednávaní žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, listinami - Oznámením výsledku prešetrenia
podnetu Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 30.04.2020, pokusom o zmier pred

podaním žaloby zo dňa 02. 07. 2020, rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo
dňa 3. 7.2020, na základ čoho zistil tento skutkový stav:

12. Z lustrácie v Registri obyvateľov bolo zistené, že pani R. E., narodená X.XX.XXXX zomrela dňa
XX.X.XXXX. Jej jediným dieťaťom je D. E., narodená X.X.XXXX, t.j. žalobkyňa.

13. Z Oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín výsledku
prešetrenia podnetu zo dňa 30.04.2020 vyplýva, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
(ďalej len „ÚDZS“) vykonal dohľad u žalovanej ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v
súvislosti s podnetom žalobkyne vo veci prešetrenia zdravotnej starostlivosti poskytovanej jej zosnulej

matke XX.XX.XXXX E., narodenej v roku 1946, zo strany žalovanej. Z oznámenia vyplýva, že
ÚDZS preskúmal dostupnú zdravotnú dokumentáciu, písomné stanoviská dotknutého poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti a požiadal o vypracovanie odborných stanovísk konzultantov úradu v odboroch
ortopédia a anestéziológia a intenzívna medicína. O súčinnosť bola požiadaná zmluvná všeobecnálekárka matky žalobkyne. ÚDZS dohľadom zistil, že matka žalobkyne bola liečená na vysoký krvný tlak
s intoleranciou viacerých antihypertenzív, hypotyreózu pri autoimunitnej tyneopatii, v anamnéze ďalej
dyslipoproteinémia, chronická dispepsia, dráždivý močový mechúr, stav po preliečení boreliózy, stav po

cholecystektómii, apendektómii. Podľa vyjadrenia všeobecnej lekárky išlo o vitálnu a mobilnú pacientku.
V oznámení sa ďalej uvádza, že dňa 18.04.2019 matka žalobkyne utrpela úraz pri páde z bicykla, v čase
11.36 hod. bola k nej aktivovaná záchranná zdravotná služba typu RZP. Posádkou bola transponovaná
na traumatologickú ambulanciu NsP Bojnice v čase od 12.01 do 12.30 hod.. RTG vyšetrením bola
potvrdená zlomenina krčka stehnovej kosti s miernym posunom. Matka žalobkyne bola prijatá na

Ortopedicko-traumatologické oddelenie NsP Bojnice dňa 18.04.2019 (Zelený štvrtok) v poobedňajších
hodinách - 14.07 hod.. Pri prijatí bola bez závažnejších zdravotných komplikácií, indikovaná bola
implantácia totálnej endoprotézy, ale z prevádzkových dôvodov bol zvolený konzervatívny postup s
odložením operácie až po Veľkonočných sviatkoch na 23.04.2019. V tomto období bol indikovaný
kľudový režim na lôžku, analgetiká, antirotačná dlaha a tromboprofylaxia nízkomolekulovým heparínom.
V dňoch 18.04.2019 a 19.04.2019 sú v dekurzných záznamoch popisy lokálneho nálezu ľavej dolnej

končatiny s prejavom trombózy, aj v zázname interného vyšetrenia, ktoré bolo realizované dňa
19.04.2019. Matka žalobkyne bola kardiorespiračne kompenzovaná, z internistického aspektu bez
potreby špecifickej prípravy so zvýšeným rizikom trombembolizmu. Ďalšie dni 20.04.2019 a 21.04.2019
sa dokumentuje, že končatiny sú bez neurocirkulačnej poruchy, v dňoch 22.04.2019 a 23.04.2019
v dokumentácii nie je záznam o vyšetrení dolných končatín. O kompresívnej bandáži predkolení

na prevenciu trombózy nie sú záznamy. Predanestické vyšetrenie realizované dňa 22.04.2019 bolo
bez pozoruhodností. Dňa 23.04.2019 bol realizovaný plánovaný operačný výkon (podľa operačného
protokolu v čase od 08.25 hod. do 09.30 hod., podľa grafického záznamu o anestézii cca od 08.35 hod.
do 09.50 hod.). Počas operačného zákroku o 08.45 hod. sa vyskytli komorové extrasystoly, po podaní
Cardilanu ustúpili. O 09.00 hod bol aplikovaný cement, po čom došlo k poklesu krvného tlaku krvi a

pulzu. Podaný bol Atropín a opakovane Ephedrin. Krvný obeh sa čiastočne saturoval, ale nízka saturácia
kyslíkom pretrvávala do konca operácie, kedy matka žalobkyne prestala komunikovať. Operačný výkon
bol dokončený a matka žalobkyne bola prevezená na OAIM v bezvedomí, spontánne dýchajúca. Tam
bola endotracheálne intubovaná a ventilovaná. Krvný tlak bol nedostatočný. Matka žalobkyne bola v
šoku. Ďalšia plánovaná diagnostika nebola vykonaná, lebo došlo k zastaveniu krvného obehu a po

neúspešnej kardiopulmonálnej resuscitácii došlo k úmrtiu. Z analýzy prípadu a najmä z pitevného nálezu
vyplýva, že išlo o masívnu pľúcnu embóliu. Ako základná choroba je v pitevnom protokole uvedená
trombóza a tromboflebitída ľavej stehnovej žily a stav po operácii zlomeniny krčka stehnovej kosti
vľavo. V histologickom vyšetrení pľúc bol zachytený červený trombus v pravej vetve a pulmonalis. Pri
pitve cieleným hľadaním nebol zistený trombembolický obsah v stehnových žilách. Z uvedeného je

možno vyvodiť, že trombus bol vyplavený zo žily dolnej končatiny smerom nahor alebo tromby boli z
menších ciev, ktoré už mohli byť devastované. Patológ pretrváva na diagnóze tromboflebitídy. ÚDZS
ďalej vo svojom oznámení uvádza, že otázkou je, či uvedený postup - odloženie operácie a tým aj
predĺženie imobilizácie je postupom leg eartis, resp. akým podielom vplýval na následné komplikácie.
ÚDZS uviedol, že vo všeobecnosti prevláda názor, že odloženie operácie do 48 hodín od úrazu

nemá signifikantný vplyv na následný zdravotný stav. Tak isto bol štatisticky dokázaný vplyv odkladu
operácie nad 72 hodí v počte následných komplikícií a úmrtnosti. Podľa odbornej literatúry na základe
porovnanívýsledkovjednotlivýchštúdiísadospelokzáveru,žeodkladoperáciezlomeninyproximálneho
femolu vrátane intrakapsulárnych zlomenín nad 72 hodín má za následok zvýšené riziko závažných
komplikácií. Vo vyjadrení NsP Bojnice argumentovali závažnosťou a náročnosťou výkonu implantácie

totálnej endoprotézy bedrového kĺbu s potrebou vysoko kvalifikovaného operačného tímu, ktorý v
období Veľkonočných sviatkov nebol k dispozícii. Úrad konštatuje, že implantácia totálnej endoprotézy
bedrového kĺbu v nekomplikovanom teréne sa za ostatné desaťročia stal štandardizovaným výkonom,
ktorý by mal byť zvládnutý každým atestovaným lekárom v pohotovostnej službe. Matka žalobkyne
bola operovateľná už v deň prijatia a eventuálnu disproporciu kvalifikácie a počtu operačného tímu

je možné riešiť organizačnými opatreniami. Odklad operačnej liečby z prevádzkových dôvodov o 5
dní je neprimeraný a zvyšuje riziko následných komplikácií. Na viacerých pracoviskách na Slovensku
doba hospitalizácie pri implantácii totálnej endoprotézy bedrového kĺbu, či už elektívna alebo z úrazovej
indikácie neprekračuje 5 až 6 dní. Úrad k zdravotnej starostlivosti poskytovanej na Ortopedicko-
traumatologickom oddelení konštatuje, že odklad operačného riešenia zlomeniny stehnovej kosti bol

neprimeraný, tromboprofylaxia nebola dostatočná (mechanická bandáž nie je dokumentovaná, dňa
22.04.2019 nie je v dokumentácii záznam o vyšetrení dolných končatín). K zdravotnej starostlivosti
poskytovanej zo strany OAIM úrad konštatuje, že matka žalobkyne mala byť bezprostredne po
operácii podporne ventilovaná buď endotriachálnou rúrkou alebo supraglotickou pomôckou, pretožebola prítomná hypoxémia, dychová nedostatočnosť a prechodne bola obehovo instabilná. Pneumotorax
určite prispel k sťaženému priebehu komplikácie, ale v danom prípade mal druhotný význam. Úrad
záverom konštatoval, že výkonom dohľadu boli zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti NsP

Bojnice zistené nedostatky v zmysle porušenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej
starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

14. Rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.k. ZS 304/00004/2020 zo dňa
3. 7.2020 bola žalovanej uložená pokuta vo výške 2.000,- eur za porušenie ustanovenia § 4 ods.

3 zákona č. 576/2004 Z.z., teda porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne.
Porušenie spočíva v tom, že odklad operačného riešenia zlomeniny stehnovej kosti bol neprimeraný
(pacientka bola prijatá 18.04.2019, operovaná až 23.04.2019); tromboprofylaxia počas hospitalizácie na
Ortopedicko - traumatologickom oddelení nebola dostatočná (mechanická bandáž podľa dokumentácie
nebola realizovaná; dňa 22.04.2019 v dokumentácii nie je záznam o vyšetrení dolných končatín);
bezprostredne po operácii dňa 23.04.2019 mala byť pacientka podporne ventilovaná (endotracheálnou

rúrkou alebo supraglotickou pomôckou). Prvostupňový orgán za všetky vyššie uvedené nedostatky pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti zo strany účastníka (žalovanej) rozhodol, že pokutu ukladá v súčte
2.000 eur.

15. Z výsluchu žalobkyne bolo zistené, že do smrti matky mala obidvoch rodičov, že jej otec ešte žije

a že je jedináčik. Podľa žalobkyne smrť matky bola pre ňu veľkou traumou. Matka bola vitálna, chodila
na bicykli, mala tie diagnózy, ktoré sú popísané v oznámení ÚDZS. Následkom pádu z bicykla dňa
18.04.2020 došlo u nej k zlomenine krčka stehennej kosti. Žalobkyňa má za to, že aj s prihliadnutím
na vek matky a vôbec na daný úraz, je táto diagnóza všeobecne riziková. Trápi ju, že za čas 5 dní, čo
bolo matka hospitalizovaná a nemohla chodiť, dostala zápal žíl, pričom patológ uzavrel a zotrval na tom,

že príčinou smrti bola pľúcna embólia s prvotnou príčinou zápalu žíl dolných končatín. Nečakala, že jej
mama takto zomrie. Oslovovala ju mamička, mamina. Jej smrťou stratila najbližšieho človeka. Trápi ju,
že matka zomrela vinou iného a keby bola včas operovaná, bola by tu stále. S mamou mala kamarátsky
vzťah, doteraz sa nevyrovnala a ani sa nevyrovná, že ju stratila. Stratila ju preto, lebo niekto ju nechcel
operovať, keď bolo treba. Ako zdravotníčka vie, že pri takýchto úrazoch je potrebná včasná chirurgická

liečba, aby sa zabránilo komplikáciám. Zo správy ÚDZS sa dozvedela, že mama nemala v nemocnici ani
bandáž dolných končatín. Po smrti mamy jej zostal len otec, ktorý má početné diagnózy, skomplikoval sa
jej život. Do smrti mamy mala bezstarostný život, pretože mama sa dokázala postarať aj o otca a teraz,
vzhľadom na jeho zdravotný stav sa o neho musí starať ona. Žalobkyňa ďalej uviedla, že mala šťastné
detstvo, s rodičmi si rozumela. Spolu s nimi žila do skončenia strednej školy. Po skončení strednej

školy v roku 1994 odišla pracovať do Bratislavy, kde doteraz býva. Aj napriek tomu bola v kontakte s
mamou, každý deň jej telefonovala, dvakrát do mesiaca i viac krát chodila domov. Mama jej chýba každý
deň, často plače. Mama jej bola všetkým, kamarátom, ktorý ju vypočul, ktorý jej poradil, napríklad keď
bolo treba poradiť v partnerskom vzťahu. Matka jej pomáhala po finančnej stránke. Nie je vydatá, má
partnerský vzťah 10 rokov, nemá vlastné deti. Keď mama spadla z bicykla v Čereňanoch, bola práve u

rodičov doma, mamu odviezla RZP. Bola s ňou na centrálnom príjme a traumatologickom oddelení NsP,
každý deň za ňou chodila. Naposledy s ňou bola na Veľkonočný pondelok. Pred operáciou v utorok ráno
jejsotcomtelefonovali,matkasisťažovalanabolestinohypočashospitalizácie.Vutorokjejznemocnice
volali okolo obeda, povedali jej, že matka zomrela, že počas operácie došlo ku kardiálnym problémom,
že ju hospitalizovali na ÁRE v šokovom stave, že ju resuscitovali. Po správe zostala v šoku, nevedela

ako má reagovať a ako to má povedať otcovi. Jej bolesť je od smrti matky rovnaká, nezmierňuje sa,
stačí keď si na to spomenie. Nemala také psychické problémy, že by musela vyhľadať psychológa alebo
psychiatra. Mama bola životaschopná, sebestačná, viedla domácnosť, viedla všetkých z rodiny, bola
akčný typ. Diagnózy, ktoré mala, jej nebránili v jej aktivitách. Viedla bežný život. V záhrade pestovala
zeleninu.

16. Z listiny - pokus o zmier pred podaním žaloby zo dňa 02. 07. 2020 vyplýva, že žalobkyňa
(prostredníctvom splnomocneného zástupcu) vyzvala žalovanú na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
70.000 eur do siedmich dní od doručenia výzvy v súvislosti s nesprávne poskytnutou zdravotnou
starostlivosťou žalovanou u pani R. E..

17. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.18. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto

zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

19. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

20. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

21. Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.
Súd vo veci vykonal všetky navrhnuté dôkazy s výnimkou oboznámenia sa s úmrtným listom nebohej

matky žalobkyne, ktorý žalobkyňa nepredložila. Nepredloženie tohto dôkazu nie je však samo o sebe
dôvodom zamietnutia žaloby žalobkyne súdom.

22. Žalobkyňa žalobou v tomto spore žiadala rozhodnúť o povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu
150.000,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym poskytnutím zdravotnej

starostlivosti žalovanou jej matke a nahradiť jej trovy konania. V žalobe uviedla, že práva na ochranu
osobnosti vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 11 a § 13 Občianskeho zákonníka)
sa domáha z dôvodu, že nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou zo strany žalovanej
došlo v danom prípade k neoprávnenému zásahu do jej osobnosti, najmä do jej práva na život a
zdravie a to práve v dôsledku nedostatočnej, resp. nesprávnej zdravotnej starostlivosti, čo u nej

(žalobkyne) spôsobilo a má za následok trvalú ujmu. Podľa žalobkyne v tomto prípade je daná
existencia neoprávneného zásahu, vznik ujmy i príčinná súvislosť keď zo skutkového stavu je zrejmé
a nesporné, že nesprávne a v rozpore so zákonom bola poskytnutá zdravotná starostlivosť zo strany
žalovanej, ktorá nielenže je objektívne spôsobilá narušiť či ohroziť osobnostné práva žalobkyne, ale
v danom prípade dokonca došlo k zásahu do osobnostného práva žalobkyne, keďže bolo poškodené

jej právo na zdravie, rodinný život ako aj život ako taký a žalovaná konala v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, z čoho vyplýva protiprávnosť zásahu do osobnostnej sféry žalobkyne a v
prípade, ak v dôsledku nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti dôjde k ohrozeniu, či poškodeniu
zdravia, resp. ohrozeniu života fyzickej osoby, je objektívna spôsobilosť porušiť alebo ohroziť právo na
ochranu osobnosti oprávnenej osoby evidentná, čím je daná aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym

konaním žalovaného, ako pôvodcu zásahu, a jeho objektívnou spôsobilosťou porušiť alebo ohroziť
právo žalobkyne na ochranu osobnosti. Podľa žalobkyne existenciu neoprávneného zásahu preukazuje
výsledok podnetu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v prospech žalobkyne - Oznámenie
výsledku prešetrenia podnetu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín,
zo dňa 30.04.2020, ktorý dôkaz žalobkyňa označila i predložila, v ktorom sa uvádza, že zdravotná

starostlivosť nebola adekvátne poskytnutá a nebola zároveň v súlade s príslušnými ustanoveniami
zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, pričom skutočnosť, že zdravotná starostlivosť
nebola poskytnutá správne, potvrdzuje uloženie pokuty ÚDZS, ktorá dokazuje pochybenie žalovaného.
Žalobkyňa uzavrela, že oznámenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z 30.04.2020 je
dostatočným dôkazom, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalovaná pochybila a spôsobila smrť

matky žalobkyne.

23. Žalovaná od začiatku tvrdila, že žalobkyňa nepreukázala existenciu podmienok vzniku jej
zodpovednosti za tvrdený zásah do osobnostnej sféry žalobkyne. Podľa žalovanej dohľad ÚDZS a
jeho výsledky vo forme protokolu a následného rozhodnutia o uložení pokuty sú založené na zisťovaní

prípadného postupu non lege artis zo strany poskytovateľa zdravotného zariadenia, t. j. konania v súlade
s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. v platnom znení. S poukazom na toto ustanovenie zákona
č. 576/2004 Z. z. a na ustanovenie § 18 ods. 1 písm. b) zákona dohľad ÚDZS nie je zameraný na
to, či prípadné (a to aj ním v protokole skonštatované) porušenie konkrétnej povinnosti poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti malo aj za následok poškodenie zdravia, či iný škodlivý následok, teda ÚDZS

neskúma a nevyhodnocuje priamu príčinnú súvislosť medzi postupom (aj prípadne nesprávnym) zo
strany poskytovateľa a škodlivým následkom. Podľa žalovanej pre jednoznačné vyvodenie záveru o
existencii občianskoprávnej zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnostnej sféry je potrebné
preukázať všetky jednotlivé predpoklady jej vzniku.24. K tejto obrane žalovanej sa pripojil aj intervenient na strane žalovanej.

25. Žalobkyňa si v tomto spore uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 13
Občianskeho zákonníka a s poukazom na § 11 Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že v
dôsledku protiprávneho konania žalovanej (nesprávne a v rozpore so zákonom poskytovaná zdravotná
starostlivosť žalovanej o matku žalobkyne) došlo ku smrti matky žalobkyne, čím bolo neoprávnene
zasiahnuté do osobnostných práv žalobkyne. Podľa tvrdenia žalobkyne v tomto prípade sú splnené

podmienky pre vznik zodpovednosti za nemajetkovú ujmu. Naopak, žalovaná a intervenient na strane
žalovanej tvrdia, že v tomto prípade nie sú splnené podmienky pre vznik zodpovednosti žalovanej za
nemajetkovú ujmu.

26. Vzhľadom na námietku žalovanej a tiež intervenienta na jej strane o nedostatku zodpovednosti
žalovanej za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom žalovanej do osobnosti žalobkyne

(teda čo do základu nároku), súd najskôr skúmal, či je daná táto zodpovednosť na strane žalovanej.

27. V konaní nebolo medzi stranami sporu sporné, že matka žalobkyne ako pacientka sa podrobila u
žalovanej dňa 23.04.2019 operačnému výkonu v súvislosti s úrazom, ktorý utrpela v dôsledku pádu
z bicykla dňa 19.04.2019 (zlomenina krčka stehennej kosti), od ktorého dňa, t.j. 19.04.2019 bola

hospitalizovaná u žalovanej. Tiež zostalo nesporné, že po operačnom zákroku dňa 23.04.2019 matka
žalobkyne v zdravotníckom zariadení žalovanej zomrela.

28. Na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do
osobnostifyzickejosobymusiabyťsplnenézákonnépredpoklady,ktorýmisú:a)existenciazásahu,ktorý

vyvolalalebobolobjektívnespôsobilývyvolaťujmuspočívajúcuvporušeníaleboohrozeníosobnostných
práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, b) neoprávnený (protiprávny) charakter
tohto zásahu a po c) existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Nenaplnenie
ktoréhokoľvek z týchto predpokladov potom vylučuje možnosť vzniku sankcií podľa ustanovenia §
13 Občianskeho zákonníka. V prípade existencie zásahu ako podmienky pre vznik občianskoprávnej

sankcie podľa § 13 Občianskeho zákonníka musí ísť o zásah do osobnostnej sféry fyzickej osoby
chránenej ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom stačí, ak ide o zásah, ktorý
je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, ktorá spočíva nielen v porušení, ale aj v samotnom ohrození
osobnosti fyzickej osoby. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak
to, že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť

ujmu na právach chránených ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť za
nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby je objektívnou
zodpovednosťou. Platí, že nesprávne a v rozpore so zákonom poskytnutá zdravotná starostlivosť, ktorej
následkom je smrť pacienta, je objektívne spôsobená narušiť či ohroziť osobnostné práva žalobkyne
ako dcéry zomrelej matky. Pokiaľ ide o zásah a jeho neoprávnenosť (protiprávnosť) žalobkyňa odkazuje

na Oznámenie výsledku prešetrenia podnetu ÚDZS zo dňa 30.04.2020. Neoprávneným zásahom do
práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu
stanovených právnym poriadkom. V tejto súvislosti súd odkazuje na zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej
starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V zmysle § 2 ods. 1 tohto
zákona je zdravotná starostlivosť súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci,

vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života
fyzickej osoby, zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; starostlivosť zahŕňa
prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a
pôrodnú asistenciu. Podľa § 4 ods. 3 tohto zákona poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú
starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné

výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia
osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so
štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými
terapeutickými postupmi pri zohľadnený individuálneho stavu pacienta. Je pravdou, že Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou vo svojom Oznámení výsledku prešetrenia podnetu zo dňa 30.4.2020

záverom konštatoval, že výkonom dohľadu boli zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti NsP
Bojnice zistené nedostatky v zmysle porušenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej
starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Je tiež pravdou, že ten istýúrad rozhodol rozhodnutím zo dňa 3.7.2020 o uložení pokuty žalovanej za nedostatky pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti zo strany účastníka (žalovanej) v súčte 2.000 eur.

29. Súd však dodáva, že okrem existencie neoprávneného zásahu a ujmy je podmienkou vzniku
občianskoprávnej sankcie podľa § 13 Občianskeho zákonníka aj existencia príčinnej súvislosti medzi
neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu
spočívajúcim buď v porušení, či len v ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej
ujmy. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.

Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie a vznik škody (ujmy) boli v logickom slede, teda aby protiprávne
konanie bolo príčinou a vznik škody (ujmy) vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba
pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba
vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej
rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo
opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým

protiprávnym konaním a konkrétnou škodou (ujmou) je otázkou skutkovou. Dôkazné bremeno pri
dokazovaní príčinnej súvislosti zaťažuje v tomto prípade žalobkyňu ako poškodenú. Existenciu príčinnej
súvislosti zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je
alebo nie je.

30. Súd s prihliadnutím na vyššie uvedené uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala existenciu/splnenie
všetkých predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovanej z titulu neoprávneného zásahu do práva na
ochranu osobnosti žalobkyne. Žalobkyňa na preukázanie týchto predpokladov predložila len Oznámenie
výsledku prešetrenia podnetu ÚDZS zo dňa 30.04.2020, ktorý dôkaz súd vykonal (podľa žalobkyne
je Oznámenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z 30.04.2020 dostatočným dôkazom,

že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalovaná pochybila a spôsobila smrť matky žalobkyne)
a navrhla vykonať výsluch žalobkyne, ktorý rovnako súd vykonal. Z výsluchu žalobkyne vyplýva, že
smrťou matky žalobkyne bolo zasiahnuté do práva na ochranu jej osobnosti. Skutočnosť, či tento zásah
zo strany žalovanej bol neoprávnený a či je tu príčinná súvislosť medzi existenciou neoprávneného
zásahu a vzniknutou ujmou žalobkyne, bol v konaní a zostal v konaní sporný. Súd vyhodnotil, že toto

Oznámenie obsahuje výpočet zistených nedostatkov ÚDZS pri výkone dohľadu na strane poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti - žalovanej. Z tohto oznámenia však podľa názoru súdu nie je možné uzavrieť,
že medzi príslušným postupom žalovanej pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti (zistené nedostatky
popísané v tomto oznámení) matke žalobkyne a jej smrťou a následnou ujmou na strane žalobkyne,
je daná príčinná súvislosť. Takýto záver z Oznámenia nevyplýva. Za stavu, že žalovaná spolu s

intervenientom sa procesne bránili tým, že žalobkyňa nepreukázala všetky predpoklady pre vznik
zodpovednosti za vzniknutú ujmu na strane žalovanej, potom je na žalobkyni dôkazné bremeno
preukázaťsvojetvrdeniaapreukázaťajsplneniepodmienokprevznikzodpovednostižalovanejzazásah
do práv na ochranu osobnosti žalobkyne, naviac, ak príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním
a konkrétnou škodou (ujmou) je otázkou skutkovou. Súd predložený dôkaz - Oznámenie výsledku

prešetrenia pomeru ÚDZS nepovažuje za dôkaz, ktorý by preukazoval príčinnú súvislosť ako jednu z
podmienok vzniku zodpovednosti žalovanej. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na postavenie Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou upravené v zákone č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach,
dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. ÚDZS podľa § 18 ods. 1 písm. b) tohto zákona vykonáva
dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej

starostlivosti a vedenie zdravotnej dokumentácie a za podmienok ustanovených týmto zákonom (§
50 ods. 2,3 a 11) 1. ukladá sankcie, 2. podáva návrhy na uloženie sankcie, 3. ukladá opatrenia na
odstránenie zistených nedostatkov alebo ukladá povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených
nedostatkov. ÚDZS tak neskúma a nevyhodnocuje priamu príčinnú súvislosť medzi postupom (prípadne
ajnesprávnym)zostranyposkytovateľaaškodlivýmnásledkomaanitonemávosvojejkompetencii.Súd

opakuje, že nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii;
príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. V tejto súvislosti nebolo preukázané, či a ak, potom ktorý z
nedostatkov alebo ktoré z nedostatkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti matke žalobkyne zo
strany žalovanej sú v príčinnej súvislosti so vzniknutou ujmou na strane žalobkyne. Rovnaký záver súdu
platí aj na rozhodnutie ÚDZS o uložení pokuty žalovanej.

31. S dokazovaním v sporovom konaní (ako je tomu v tomto konaní) súvisia aj povinnosti, ktoré
musia strany sporu splniť ešte predtým, ako súd začne dokazovať, a to je povinnosť strán tvrdiť a
navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V súčasnosti účinný procesný poriadok, ktorým jeCivilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu
pri navrhovaní, a teda aj vykonávaní dôkazov. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou
zásadou. Prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou účastníkov

sporového konania. S odkazom na § 132 CSP má žalobca dôkaznú povinnosť, čo znamená, že musí na
preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. Dôkazné bremeno je procesná zodpovednosť účastníka za
výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie
účastníka nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov a súdom vykonaných dôkazov, je pre
účastníkanepriaznivérozhodnutie.Účastníkmusípreukázaťto,čotvrdí,lenpotommôžesúdzobraťjeho

tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Žalobca musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho
právo patrí. Inými slovami dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania,
ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka,
ktorý existenciu takých skutočností tvrdí. Žalobca musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu
jeho právo patrí, teda v tomto prípade dôkazné bremeno na preukázaní splnenia predpokladov pre vznik
zodpovednosti žalovaného za vzniknutú ujmu na strane žalobkyne je na žalobkyni. Žalobkyňa v replike

uviedla, že „nakoľko medzi posúdením poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalobcom a žalovaným
existujú rozpory, navrhuje, ak to bude mať súd za potrebné pre objektívne posúdenie poskytnutia
zdravotnejstarostlivosti,pribraťdokonaniasúdnehoznalcaakoajuložiťpovinnosťžalovanémupredložiť
kompletnú zdravotnú dokumentáciu vrátane pitevnej správy“. V konečnom dôsledku splnomocnená
zástupkyňa žalobkyne navrhla na pojednávaní vykonať dôkaz - výsluch žalobkyne, dôkaz listinou -

Oznámením ÚDZS predloženým žalobkyňou, ktoré dôkazy súd na pojednávaní aj vykonal. Žalobkyňa v
priebehupojednávaniainédôkazyneoznačila,nenavrhlaanepredložila,atoaninajneskôrdovyhlásenia
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

32. Keďže žalobkyňa nepreukázala splnenie všetkých podmienok pre vznik zodpovednosti za

neoprávnený zásah do práva na ochranu jej osobnosti, súd žalobu čo do základu ako nedôvodnú
zamietol. Vzhľadom na zamietnutie žaloby čo do základu nároku, súd majúc na zreteli zásadu
hospodárnosti konania, sa nezaoberal oprávnenosťou nároku žalobkyne čo do výšky uplatnenej
nemajetkovej ujmy.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná i intervenient mali
vo veci plný úspech, súd im preto priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, v rozsahu 100%. O
výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.