Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 4, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/98/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517012260
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slovinský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7517012260.7

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slovinského a sudcov JUDr.
Anny Kohutovej a JUDr. Mareka Dudíka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 4. novembra 2021, v
trestnej veci proti H. D., obžalovaného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.
2 písm. b) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa
27.7.2020 sp.zn. 3T/133/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. zamieta odvolanie obžalovaného H. D..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Košice - okolie uznal obžalovaného H. D. vinným prečinom
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s použitím ustanovenia § 139
písm. f/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

v obci Valaliky okres Košice - okolie, dňa 16.1.2018 okolo 21.30 hod na dvore rodinného domu na
ul. J. Č.. XXX/XX pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával poškodenej C. B., ktorá je osobou s ťažkým
zdravotným postihnutím a taktiež sa jej vyhrážal zabitím, podpálením domu, a že jej odreže hlavu,
pričom sa jej vyhrážal zabitím aj spoza brány potom, čo bol z dvora vytlačený, čím u poškodenej C. B.
vzbudil dôvodnú obavu z uskutočnenia týchto vyhrážok,

Bol mu za to uložený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. , § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák.
trest odňatia slobody vo výmere 16 /šestnásť/ mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho pre účely výkonu trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný H. D., ktoré aj
písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že má za to, že prvostupňový súd
dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ako vyplýva z
odôvodnenia predmetného rozsudku prvostupňový súd ustálil jeho vinu predovšetkým na základe
výpovede poškodenej C. B. a jej manžela Z. B..

Má za to, že súd neprihliadol na podstatné rozpory vo výpovediach poškodenej a jej manžela.
Neprihliadol dostatočne na osobnosť poškodenej a jej psychický stav, na rozpory vo viacerých
výpovediach poškodenej, na podstatné rozpory vo výpovediach poškodenej a jej manžela, nesprávne
vyhodnotil výpoveď syna poškodenej H. B. a bez náležitého zistenia skutkového stavu ustálil, že
svedkyňa G. D. odišla do domu pred tým, než verbálny konflikt medzi mnou a poškodenou skončil.

V prvom rade poukázal na rozpory vo výpovediach samotnej poškodenej, kedy v prípravnom konaní
tvrdil, že mal nadávať do slepých jej synovi a jej mal nadávať do slepých až pred bránou, pričom tamúdajne došlo i k vyhrážaniu sa podpálením domu, o vyhrážke odrezania hlavy počas celého výsluchu
zo dňa 18.01.2018 nepovedala nič, až na záver po údajnom prečítaní zápisnice dodala, že si na to teraz
spomína. Na hlavnom pojednávaní poškodená vypovedala, že v dome napadol jej syna a do slepých

nadával poškodenej. Na hlavnom pojednávaní poškodená tiež pridala k tvrdeniam údajné jeho vyhrážky
o tom, že ju rozkope.

Svedok Z. B. nepotvrdil, aby mal v dome poškodenej nadávať do slepých, tvrdil v prípravnom konaní
i na hlavnom pojednávaní, že v dome mal nadávať a urážať syna poškodenej H. D., že je buzerant a

lazár. K vyhrážkam vraj malo dôjsť teda až mimo domu, vonku pri bráne. Z výpovedí poškodenej a jej
manžela jednoznačne vyplýva, že sa mal vyhrážať použitím celkom iných slov podľa manžela a podľa
poškodenej.

Nedôveryhodnosť poškodenej potvrdzuje rovnako skutočnosť, že poškodená opakovane podávala
trestné oznámenia aj na svojho manžela, čo vo svojej výpovedi i potvrdil, pričom sa jednalo o falošné

obvinenia. Podľa jeho názoru sa jedná o významnú okolnosť svedčiacu o sklone poškodenej si vymýšľať
a účelovo podávať trestné oznámenia. Súd mal preto vyžiadať z príslušného obvodného oddelenia
trestné oznámenia poškodenej a skúmať, či skutočne boli odložené kvôli klamstvám poškodenej.

Súd nevzal do úvahy výpoveď G. D. s odôvodnením, že v čase keď došlo k vyhrážkam, nebola prítomná,

čo však nevyplýva zo žiadnej výpovede. Táto potvrdila, že žiadne vyhrážky nepočula, že šlo iba o
vulgárne nadávky z oboch strán.

Výpoveď svedka H. D. súd vyhodnotil ako účelovú v snahe pomôcť otcovi, teda mne, neviem prečo
súd takto nevyhodnotil aj výpoveď Z. B., ktorý vypovedal v prospech poškodenej, hoci je to jej manžel.

Má teda za to, že výpoveď tohto svedka je celkom účelová a to aj z dôvodu, že podľa výpovede syna
poškodenej tento svedok vypovedal tak ako vypovedal preto, že sa poškodená vyhrážala, že sa s ním
rozvedie, keď jej výpoveď nepotvrdí.

Svedok H. D. pritom vo svojej výpovedi potvrdil, že žiadne vyhrážky smerom k poškodenej neodzneli.

Je pravdou, že medzi nimi dochádzalo k viacerým konfliktom, avšak nikdy neboli takej intenzity, aby
naplnili skutkovú podstatu prečinu nebezpečného vyhrážania v zmysle § 360 Tr. zák.

Súdzároveňprihliadolnazáveryznaleckéhoposudkuč.19/2020znalcazodborupsychológiaPhDr.Eva

Sklenárová, z ktorého vyplýva, že výsledky lži skóre u poškodenej C. B. poukazujú na sklon ku klamaniu
a k prikrášľovaniu odpovedí v snahe javiť sa v lepšom svetle. Súd uvádza, že uvedená skutočnosť sama
ešte neznamená, že skutočnosti, o ktorých poškodená vypovedala sa na pravde nemôžu zakladať. Z
uvedenej formulácie odôvodnenia rozsudku vyplýva, že skutočnosti, ktoré sa mi kladú za vinu nie sú v
tomto prípade jednoznačne preukázané. Uvedená formulácia je absolútne nepresvedčivá a nevytvára

stav absolútnej istoty vo vzťahu ku spáchaniu predmetného skutku.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a vykonané dôkazy má za to, že v tomto prípade nebolo
jednoznačne preukázané, že mal spáchať predmetný trestný čin, čo však je základným predpokladom
pre odsúdenie obžalovaného. Má za to, že výpovede oboch kľúčových svedkov - poškodenej C. B. a

jej manžela Z. B., o ktorých výpovede sa súd opiera v tomto prípade vôbec neprispievajú k náležitému
zisteniu skutkového stavu. Poukazuje na aplikáciu zásady prezumpcie neviny, z ktorej možno vyvodiť
pravidlo, že nedokázaná vina má rovnaký význam ako dokázaná nevina ako aj pravidlo in dubio pro reo,
podľa ktorého, ak existujú pochybnosti v otázke viny obžalovaného a nie je možné tieto pochybnosti
rozptýliť ďalším dokazovaním, je nevyhnutné rozhodnúť v prospech obžalovaného. Nakoľko v tomto

prípade boli na základe vykonaného dokazovania pochybnosti o vine a vina mu nebola preukázaná s
absolútnou istotou, s poukazom na aplikáciu predmetnej zásady má za to, že mal byť spod obžaloby
prokurátora oslobodený.

Je nevyhnutné, aby jeho vina bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Vykonané dôkazy musia

jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, že
predstavuje skutočne závažnú hrozbu pre spoločnosť a že práve obžalovaný je skutočne osobou, ktorá
sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností o tom, či sa
obžalovaný žalovaného skutku dopustil je potrebné tieto pochybnosti vykladať v jeho prospech a nienaopak. Ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok
(Uznesenie NS SR z 25. 11. 2010, sp. zn. 5 To 20/2010).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v jeho napadnutej
časti v zmysle § 321 ods. 1 Tr. por. a v zmysle § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu 1. stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne navrhol, aby v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por.
odvolací súd sám rozhodol tak, že obžalovaného v napadnutej časti spod obžaloby oslobodí.

Na podklade odvolania prokurátora krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné.

Po preštudovaní spisového materiálu dospel krajský súd k názoru, že výrok o vine obžalovaného H.
D. je založený na presvedčivých dôkazoch vykonaných v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku.

Vykonané dôkazy vylučujú inú alternatívu skutkového deja, ako bol ustálený a odôvodnený rozhodnutím
okresného súdu.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 Tr. por. sa súd dostatočne zaoberal, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Rozhodnutie okresného súdu a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok,
odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane ale
komplexne, a preto nie je účelom v tomto rozhodnutí znovu podrobne rozoberať a opakovať dôkazy, na
ktoré vo svojom rozhodnutí už zákonne a správne poukázal okresný súd a s ktorými sa odvolací súd

v plnom rozsahu stotožňuje.

Obrana obžalovaného H. D., uvedená v dôvodoch odvolania, spolu s dôvodmi odvolania obhajoby súd
vôbec nepresvedčili.

Prokurátor vo svojom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného a obhajoby jednoznačne uviedol, že s
rozsudkom okresného súdu v celom rozsahu súhlasí. Súd postupoval v zmysle § 2 ods. 10
Tr. por. a zistil skutkový stav veci o ktorom nie sú pochybnosti a považuje rozhodnutie súdu vo vzťahu
uznania viny a uloženia trestu za zákonné. Argumentáciu obžalovaného H. D. považuje za nedôvodnú,
ako súčasť jeho obrany, a preto navrhol jeho odvolanie zamietnuť.

Obžalovaný H. D. má za posledných desať rokov v registri štyri záznamy, z toho trikrát bol odsúdený
pre prečiny nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a inú trestnú činnosť k
nepodmienečným trestom odňatia slobody.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že uložený trest bude v dostatočnej miere
plniť svoj účel tak z hľadiska individuálnej ochrany, ako aj generálnej prevencie a preto obžalovanému
H. D. uložil nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom správne poukázal na jeho predchádzajúce
odsúdenia násilnej povahy. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov je v súlade s ust. §
38 ods. 4 Tr. zák. a na výkon tohto trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti bol vo
výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Takto uložený trest obžalovanému H. D. je
primeraný a zákonný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie

obžalovaného ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný