Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. október 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/43/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120332529
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:6120332529.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov

senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Milana Majerníka, v právnej žalobcu: EQUUS a.s., so sídlom
Hviezdna 38, 821 06 Bratislava, IČO: 36 263 605, právne zastúpeného Nosko & Partners s. r. o., so
sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, proti žalovanému: 2/ ICE DREAM s.r.o., so
sídlom Teplická 2185/34, 058 01 Poprad, IČO: 36 475 939, právne zastúpenému JUDr. Petrom Frajtom,
advokátom, so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice, IČO: 47240369, o zaplatenie sumy 31.562,14 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 6Cb/22/2020-95
zo dňa 25.06.2021, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok s upresnením správneho dátumu vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie na
dátum 23.06.2021.

II. Žalovanému v 2. rade voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného v 2. rade na zaplatenie sumy
31.562,14 eura s príslušenstvom titulom ručiteľského vyhlásenia, v zmysle ktorého sa zaviazal uspokojiť
pohľadávku žalobcu v prípade, ak žalovaný v 1. rade (tento toho času v konaní už nevystupuje z

dôvodu, že v upomínacom konaní bolo rozhodnuté platobným rozkazom sp. zn. 8Up/1311/2020 zo
dňa 23.07.2020, proti ktorému pôvodný žalovaný v 1. rade nepodal odpor, ale voči tomuto platobnému
rozkazu podal odpor iba žalovaný v 2. rade) nesplní riadne a včas akýkoľvek peňažný záväzok voči
žalobcovi.

2. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“), napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému 2/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o
výškektoréhorozhodnesúdpoprávoplatnostitohtorozsudkusamostatnýmuznesením,ktorévydávyšší
súdny úradník.„

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanovením § 261 ods. 1, § 409 ods. 1, §

411, § 447, § 448 ods. 1, § 303, § 304 ods. 1 a 2, § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka a podľa § 37
Občianskeho zákonníka.4. Súd prvej inštancie skutkovo vec odôvodnil tým, že žalobu odôvodnil tým, že ako dodávateľ dodával
žalovanému 1/ ako odberateľovi tovar, za ktorý vystavil faktúry, a to faktúru č. V.-XXXX-X-XXXXXX vo
výške 2.774,82 eur, č. V.-XXXX-X-XXXXXX vo výške 2.575,73 eur, č. V.-XXXX-X-XXXXXX vo výške

3.361,13 eur, č. V.-XXXX-X-XXXXXX vo výške 1.581,34 eur, č. V.- XXXX-X-XXXXXX vo výške 3.919,86
eur, č. V.-XXXX-X-XXXXXX vo výške 5.138,92 eur, č. V.-XXXX-X-XXXXXX vo výške 2.639,52 eur,
č. V.-XXXX-X-XXXXXX vo výške 4.277,04 eur, č. V.-XXXX-XXXXXX vo výške 1.262,52 eur a č. V.-
XXXX-X-XXXXXX vo výške 4.031,26 eur. Tvrdil, že dňa 30.01.2018 uskutočnil žalovaný 2/ Ručiteľské
vyhlásenie, v zmysle ktorého sa zaviazal uspokojiť pohľadávku žalobcu v prípade, ak žalovaný 1/

nesplní riadne a včas akýkoľvek peňažný záväzok voči žalobcovi. Nakoľko sa žalovaný 1/ dostal do
omeškania s úhradami faktúr, zaslal dňa 20.05.2020 žalovanému 1/ poslednú výzvu na zaplatenie
dlžnej sumy, v ktorej ho vyzval na úhradu sumy vo výške 31.562,14 eur. Žalovaný 1/ prevzal výzvu dňa
25.05.2020. Keďže žalovaný 1/ ani na základe tejto výzvy dlžnú sumu neuhradil, zaslal žalovanému
2/ dňa 03.06.2020 poslednú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, ktorou vyzval žalovaného 2/, aby na
základeručiteľskéhovyhláseniauhradilsumuvovýške31.562,14eurvlehote10dníoddoručeniavýzvy,

ktorú žalovaný 2/ prevzal dňa 05.06.2020. Ani jeden zo žalovaných si svoj záväzok voči nemu doposiaľ
nesplnili. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil a predložil ručiteľské
vyhlásenie, faktúry a dodacie listy, posledné výzvy na zaplatenie s podacími lístkami a doručenkami.
Upomínací súd o žalobe rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 8Up/1311/2020 zo dňa 23.07.2020, proti
ktorému podal žalovaný 2/ odpor, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu vo vzťahu k

žalovanému 2/. Spis bol preto po vyjadrení žalobcu v súlade s § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o
upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov postúpený na prejednanie príslušnému Okresnému
súdu Kežmarok. Platobný rozkaz voči žalovanému 1/ označenému v platobnom rozkaze ako V. C.
D.. O.. M.., D. D. G. XX/X, XXX XX P., W.: XX XXX XXX nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 22.08.2020. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín, Oddiel. Sro, Vložka

číslo: XXXXX/R, bol dňa 03.09.2020 žalovaný 1/ vymazaný z obchodného registra po prenesení sídla
do iného členského štátu EÚ na 1082 Brusel, rue de Grand- Bigard, 14 so zachovaním právnej
subjektivity. Predmetom sporu tak zostal nárok žalobcu proti žalovanému 2/. Žalovaný 2/ v podanom
odpore uviedol, že so žalobcom nie je v žiadnom právnom vzťahu, nakoľko si od neho neobjednal
ani neprevzal tovar, ktorý je fakturovaný predmetnými žalovanými faktúrami. Uviedol, že Ručiteľské

vyhlásenie predložené žalobcom nie je datované. Predmetom dohody medzi nim a žalobcom bolo
v čase vystavenia ručiteľského vyhlásenia prevzatie ručenia za záväzky, ktoré vznikli žalovanému 1/
voči žalobcovi do vystavenia tohto ručiteľského vyhlásenia. Tvrdil, že predmetom jeho záväzku nie
je a ani nebolo ručenie za záväzky žalovaného 1/, ktoré vzniknú voči žalobcovi v budúcnosti. Na
druhej strane predmetom žaloby sú pohľadávky žalobcu, ktoré vznikli viac ako dva roky po vystavení

ručiteľského vyhlásenia, a preto sa podľa neho na nich ručiteľské vyhlásenie nevzťahuje. Vzhľadom
k uvedenému žiadal žalobu voči nemu zamietnuť. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného 2/
uviedol, že sa nestotožňuje s jeho tvrdeniami, pretože podľa neho ručiteľské vyhlásenie výslovne
uvádza, že žalovaný 2/ sa zaviazal uspokojiť akúkoľvek pohľadávku žalobcu voči žalovanému 1/ v
prípade, ak žalovaný 1/ nesplní svoje záväzky riadne a včas. Navyše s obsahom tohto vyhlásenia

sa žalovaný 2/ oboznámil, čo potvrdil svojim podpisom. Ohľadne datovania vyhlásenia uviedol, že
podpis žalovaného 2/ bol notársky osvedčený dňa 30.01.2018. Navrhol preto žalobe voči žalovanému 2/
vyhovieť. V spore bolo nariadené pojednávanie na deň 28.05.2021, na ktoré sa nedostavil žalobca ani
žalovaný, ktorých neúčasť ospravedlnili právni zástupcovia. Nakoľko nebol podaný návrh na odročenie
pojednávania ani dôvody jeho odročenia, súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku pojednával

v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní
súdu k podanej žalobe uviedol, že trvá na nej v celom rozsahu, nakoľko bola podaná dôvodne, keďže
žalovaný 1/ neuhradil faktúry za dodaný tovar. Žalobca predložil súdu tieto faktúry spolu s dodacími
listami, ktoré preukazujú, že žalovaný 1/ tovar prevzal a svojim podpisom na dodacích listoch potvrdil
ich prevzatie. Nakoľko však žalovaný 1/ neuhradil faktúry, žalobca vyzval ešte pred podaním žaloby

žalovaného 1/ na ich úhradu a snažil sa túto vec vyriešiť aj mimosúdne, ale žalovaný 1/ bol nekontaktný.
Následne bol vyzvaný na úhradu a keďže k tomu nedošlo, vyzval ručiteľa - žalovaného 2/ na základe
platného ručiteľského vyhlásenia na splnenie tohto záväzku. Ručiteľské vyhlásenie je platné, spĺňa
všetkyformálnenáležitostiplatnéhoprávnehoúkonu.Navyšetotoručiteľskévyhláseniepodpísalosobne
konateľ žalovaného 2/ pán V. N., ktorý mal vedieť a vedel, aké následky predstavuje takéto ručiteľské

vyhlásenie adresované žalobcovi v postavení veriteľa. Ručiteľské vyhlásenie neodporuje § 304 ods. 2
Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je možné zabezpečiť záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti. V
ručiteľskom vyhlásení je uvedené, že ak žalovaný 1/ nesplní riadne a včas akýkoľvek peňažný záväzok
voči žalobcovi, žalovaný 2/ tak na základe predmetného ručiteľského vyhlásenia ho uspokojí sám.Nikde v ručiteľskom vyhlásení nie je uvedené, že uspokojí len určité záväzky za určité časové obdobie.
Navyše žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu pokúšal mimosúdne vyporiadať tento
záväzok, avšak bol neúspešný. Najprv zaslal výzvu žalovanému 1/, na ktorú žalovaný 1/ nereagoval

a až následne adresoval výzvu žalovanému 2/. Má preto za to, že svoj nárok riadne preukázal a v
zmysle vyššie uvedeného žiadal, aby súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného 2/ na úhradu žalovanej
sumy a náhradu trov konania v plnej výške. V záverečnej reči zotrval na uplatnenom žalobnom nároku
v celom rozsahu, vrátane náhrady trov konania a zdôraznil, že nakoľko ide o obchodnoprávny vzťah a
teda aj ručiteľské vyhlásenie bolo uzavreté v zmysle obchodného zákonníka, je toto ručiteľstvo platné.

Žalovaný 2/ prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní súdu k podanej žalobe žiadal žalobu v
celom rozsahu zamietnuť z dôvodov uvedených v odpore proti platobnému rozkazu a taktiež z dôvodu
neplatnosti ručiteľského vyhlásenia, a to pre nezrozumiteľnosť a neurčitosť takéhoto vyhlásenia, nakoľko
absentuje identifikácia záväzku dlžníka z hľadiska jeho obsahu, rozsahu i právneho dôvodu. Poukázal
na závery právoplatne skončeného konania na tomto súde sp. zn. 8Cb/39/2020 v identickej právnej
veci. Opätovne namietal aj to, že ručiteľské vyhlásenie sa nevzťahovalo na pohľadávky, ktoré vzniknú

v budúcnosti. V záverečnej reči zotrval na zamietnutí podanej žaloby z dôvodu neplatnosti ručiteľského
vyhlásenia a z už uvedených dôvodov a žiadal priznať náhradu trov konania. Súd po oboznámení
sa s obsahom žaloby, podaným odporom, prednesmi strán a na základe vykonaného dokazovania
listinnými dôkazmi predloženými žalobcom ako prostriedkami procesného útoku, ktoré tvoria súčasť
spisu a vykonanie ktorých nebolo stranami namietané ani spochybnené, a to faktúrami, dodacími listami,

ručiteľským vyhlásením a poslednými výzvami na zaplatenie zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca
na základe ústnej kúpnej zmluvy dodával žalovanému 1/ (obchodnej spoločnosti V. C. D.. O.. M.., D. D.
G. XX/X, P., W.M.: XX XXX XXX) tovar, za ktorý mu vystavil faktúry č. V.-XXXX-X-XXXXXX vo výške
2.774,82 eur, č. V.-XXXX-X-XXXXXX vo výške 2.575,73 eur, č. V.-XXXX-X-XXXXXX vo výške 3.361,13
eur, č. V. -XXXX-X-XXXXXX vo výške 1.581,34 eur, č. V.- XXXX-X-XXXXXX vo výške 3.919,86 eur,

č. V.-XXXX-X-XXXXXX vo výške 5.138,92 eur, č. V.-XXXX-X-XXXXXX vo výške 2.639,52 eur, č. V.-
XXXX-X-XXXXXX vo výške 4.277,04 eur, č. V.-XXXX-XXXXXX vo výške 1.262,52 eur a č. V.-XXXX-X-
XXXXXX vo výške 4.031,26 eur, t. j. celkovo na sumu vo výške 31.526,14 eur. Spolu s faktúrami vystavil
žalovanému 1/ aj dodacie listy, na ktorých žalovaný 1/ potvrdil prevzatie dodaného tovaru. Kúpna cena
tak, ako bola uvedená vo faktúrach, zo strany žalovaného 1/ v lehotách ich splatnosti uhradená nebola a

nebolo preukázané, aby sa tak stalo do času rozhodnutia súdu vo veci samej. Ručiteľským vyhlásením
osvedčeným mestom Poprad dňa 30.01.2018 vyhlásil žalovaný 2/ (označený pod obchodným menom
V. V., D.. O.. M..) zastúpený V. N. v súlade s ustanovením § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, že
uspokojí veriteľa- žalobcu v prípade, ak dlžník V. C. D.. O.. M.. nesplní riadne a včas akýkoľvek peňažný
záväzok voči spoločnosti EQUUS a.s. Ručiteľské vyhlásenie bolo podpísané V. N., konateľom V. V., D..

O.. M.. Poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 20.05.2020 vyzval žalobca žalovaného 1/
na zaplatenie neuhradenej kúpnej ceny za dodaný tovar vo výške 31.562,14 eur, ktorú výzvu prevzal
žalovaný 1/ dňa 25.05.2020 a poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 03.06.2020 vyzval
žalobca žalovaného 2/ na uhradenie sumy vo výške 31.562,14 eur s poukazom na ručiteľské vyhlásenie
zo dňa 30.01.2018. Žalovaný 2/ podľa doručenky na čl. 33 spisu prevzal výzvu dňa 05.06.2020.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil tak, že právny vzťah sporových strán je založený na základe
jednostranného písomného vyhlásenia ručiteľa - žalovaného 2/ voči veriteľovi - žalobcovi, že ho uspokojí
ak dlžník - žalovaný 1/ nesplní riadne a včas akýkoľvek peňažný záväzok žalobcu. Aj keď žalovaný 2/
v podanom odpore uviedol, že si neobjednal ani neprevzal tovar, ktorý je predmetom sporu od žalobcu,

je potrebné uviesť, že v ďalšej časti odporu dodanie tovaru nebolo žalovaným 2/ výslovne popreté
a navyše právny vzťah medzi stranami bol založený ručiteľským vyhlásením, keď sám žalovaný 2/
uviedol, že predmetom dohody medzi nim a žalobcom bolo v čase vystavenia ručiteľského vyhlásenia
prevzatieručeniazazáväzky,ktorévznikližalovanému1/vočižalobcovidovystaveniatohtoručiteľského
vyhlásenia, avšak nie za tie, ktoré vzniknú voči žalobcovi v budúcnosti. Z tohto vyjadrenia vyplýva,

že samotný žalovaný 2/ akceptoval vzťah medzi stranami sporu založený ručiteľským vyhlásením,
avšak na pojednávaní súdu namietal jeho platnosť z dôvodu absencie identifikácie záväzku dlžníka
z hľadiska jeho obsahu, rozsahu a právneho dôvodu. Súd sa preto musel pri svojom rozhodovaní
vyporiadať s touto namietanou skutočnosťou a posúdiť určitosť ručiteľského vyhlásenia. Ručenie je
v zmysle systematického začlenenia upravené v tretej časti, Hlava I, Diel VI Obchodného zákonníka

označenom ako Zabezpečenie záväzku. Podstata právnej úpravy ručenia spočíva v tom, že ručiteľ
ako tretia osoba, ktorá nie je účastníkom právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, sa písomne
zaviaže, že uspokojí pohľadávku veriteľa pre prípad, ak ju neuspokojí sám dlžník. Takýmto vyhlásením
sa právna pozícia veriteľa zlepšuje, nakoľko môže za podmienok stanovených v zákone požadovaťplnenie nielen od dlžníka, ale aj od ručiteľa. Ručením vzniká tak osobitný trojstranný právny vzťah medzi
subjektami - veriteľ, dlžník, ručiteľ, na základe ktorého je dlžník povinný uspokojiť pohľadávku veriteľa a
pre prípad, že ju neuspokojí vzniká ručiteľovi povinnosť plniť v prospech veriteľa a následne požadovať

od dlžníka to, čo plnil namiesto neho. Treba poznamenať, že ručiteľ nevstupuje do záväzkového vzťahu
na miesto dlžníka, ale je povinný plniť rovnaký záväzok vedľa dlžníka, pričom záväzok ručiteľa je
relatívne samostatný a od záväzku dlžníka sa odlišuje tak v právnej skutočnosti, ktorá ho zakladá, ako aj
v dobe vzniku a splatnosti a nejde o spoločný solidárny záväzok (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 29 Odo 176/2001 zo dňa 21.08.2003). V tomto spore preto ide na strane žalovaných o samostatné

procesné spoločenstvo podľa § 76 Civilného sporového poriadku, keďže každý zo žalovaných koná
sám za seba a súd rozhoduje o každom nároku samostatne (viď nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS
375/2019 zo dňa 15.04.2020). V zmysle ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka ručenie vzniká
jednostranným právnym úkonom, t. j. písomným vyhlásením ručiteľa, ktoré je adresované veriteľovi.
Takéto písomné vyhlásenie musí obsahovať nasledovné náležitosti: písomná forma, označenie veriteľa,
označenie dlžníka, označenie ručiteľa, náležitá špecifikácia záväzku, ktorý sa ručením zabezpečuje,

prejav vôle ručiteľa, že uspokojí pohľadávku veriteľa, ak tak neurobí sám dlžník a určitosť právneho
úkonu. Požiadavka určitosti ručiteľského vyhlásenia je splnená, ak je záväzok vymedzený tak, aby ho
nebolo možné zameniť s iným záväzkom. Žalovaný 2/ namietal, že ručiteľské vyhlásenie neobsahuje
dátum jeho podpísania. Z podstatných náležitosti ručiteľského vyhlásenia je však zrejmé, že sama
skutočnosť, že ručiteľské vyhlásenie neobsahuje dátum jeho podpísania nespôsobuje bez ďalšieho

neplatnosť ručiteľského vyhlásenia, pokiaľ je z neho zrejmé, kto je ručiteľ, veriteľ a dlžník, ak je v ňom
prejav vôle ručiteľa, že uspokojí pohľadávku veriteľa, ak tak neurobí sám dlžník a predovšetkým, ak
obsahuje náležitú špecifikáciu záväzku, ktorý sa ručením zabezpečuje, čím spĺňa zákonnú požiadavku
určitosti právneho úkonu. V tomto konkrétnom prípade má súd za to, že Ručiteľské vyhlásenie na čl.
6 spisu neobsahuje náležitú špecifikáciu záväzku, ktorý sa ručením zabezpečuje, keď záväzok ručiteľa

vymedzuje ako „akýkoľvek peňažný záväzok voči spoločnosti EQUUS a.s.“. Podľa názoru súdu je
dôležitá jeho presná identifikácia z hľadiska jeho obsahu a rozsahu, ale aj právneho dôvodu. Môže
ísť pritom o rôzne spôsoby identifikácie, napr. konkrétnym určením výšky záväzku, za ktorý sa ručenie
preberá, prípadne odkazom na zmluvu alebo inú listinu, v ktorej je záväzok jednoznačne identifikovaný.
Súd však pri posúdení tohto ručiteľské vyhlásenia zistil, že v ňom absentuje práve takáto správna

identifikácia záväzku, ktorý sa týmto ručiteľským vyhlásením zabezpečuje. Súdy síce uznali za platné
ručiteľské vyhlásenie aj také, v ktorom bol uvedený akýkoľvek záväzok, ale ten bol špecifikovaný
aspoň tým, že sa viazal, resp. odkazoval na rámcovú kúpnu zmluvu. Viď napr. rozsudok Okresného
súdu Námestovo sp. zn. 5Cb/17/2018, ktorý bol potvrdeným rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn.
13Cob/107/2020 zo dňa 21.10.2020, cit: „Okresný súd uviedol, že nárok žalobcu proti žalovanému v 2/

rade bol sporný, keďže žalovaný v 2/ rade dňa 10.11.2016 podpísal „Ubezpečenie pre predávajúceho“,
kde v obsahu článku III. s odkazom na ustanovenie § 303 Obchodného zákonníka vyhlásil žalobcovi ako
predávajúcemu,žeakkupujúci,ktorýmbolžalovanýv1/rade,nesplnívočižalobcoviakopredávajúcemu
akýkoľvek záväzok vyplývajúci z kúpnej zmluvy alebo záväzok s kúpnou zmluvou súvisiaci, a to aj
záväzok vzniknutý pred podpisom kúpnej zmluvy a/alebo akékoľvek záväzky, ktoré vzniknú kupujúcemu

voči predávajúcemu v budúcnosti zo zmluvných vzťahov a/alebo iných právnych skutočností, uspokojí
v celom rozsahu každý takýto nárok predávajúceho.... Rovnako nedôvodná bola aj námietka ohľadom
neurčitosti záväzku, za ktorý prevzal žalovaný v 2/ rade ručenie, keďže požiadavka určitosti ručiteľského
vyhlásenia bola splnená, ak bol záväzok vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
záväzkom. Z ustanovenia § 304 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplynulo, že ručením možno zabezpečiť

aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti a podľa judikatúry súdov ide o určitý záväzok aj v prípade, ak sa
ručiteľ zaviaže splniť záväzky z konkrétnej zmluvy v súdenej veci z kúpnej zmluvy (vymedzením v čl. III.
Ubezpečenia). NS ČR v konaní sp. zn. 32 Odo 629/2006 zaujal názor, že ručiteľské vyhlásenie, podľa
ktorého sa ručiteľ zaviazal uhradiť „všetky finančné záväzky dlžníka, ktoré vznikli na základe konkrétnej
úverovejzmluvy“,pokiaľbyichneuhradildlžníkjeurčitéavzťahujesanavšetkyfinančnézáväzkydlžníka

voči veriteľovi, ktoré pre neho vyplynuli z úverovej zmluvy, ako aj na záväzky dlžníka, ktoré vzniknú v
budúcnosti, napríklad pri odstúpení od úverovej zmluvy. Podľa záveru okresného súdu toto rozhodnutie
bolo priamo aplikovateľné na daný spor, keďže rieši zodpovednosť ručiteľa z ručiteľského vyhlásenia
(Ubezpečenia pre predávajúceho), aj keď sa týka iného zmluvného vzťahu - Rámcovej kúpnej zmluvy,
v súvislosti s ktorou bolo ručiteľské prehlásenie vykonané.“ Už z citovaného rozsudku je zrejmé, že

súdna prax riešila aj situáciu, kedy sa v ručiteľskom vyhlásení ručiteľ zaviazal uhradiť „všetky finančné
záväzky dlžníka, ktoré vznikli na základe špecifikovanej úverovej zmluvy, v prípade, ak ich neuhradí
dlžník.". Riešilo sa predovšetkým to, či je takéto vyhlásenie, t. j. „všetky záväzky...“ určité, a či v takomto
prípade ručí ručiteľ aj za záväzky dlžníka, ktoré mu vzniknú v súvislosti s odstúpením veriteľa od úverovejzmluvy. Najvyšší súd Českej republiky v konaní sp. zn. 32 Odo 629/2006 dňa 28. mája 2008 v zmysle
konštantnej judikatúry tohto súdu (predtým aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 2348/98
zo dňa 09.02.2000 a následne aj rozhodnutie sp. zn. 32 Cdo 4558/2011 zo dňa 30.01.2013) zaujal názor,

že ručiteľské vyhlásenie, podľa ktorého sa ručiteľ zaviazal uhradiť „všetky finančné záväzky dlžníka,
ktoré vznikli na základe konkrétnej úverovej zmluvy“, pokiaľ by ich neuhradil dlžník, je určité a vzťahuje
sa na všetky finančné záväzky dlžníka voči veriteľovi, ktoré pre neho vyplývajú z úverovej zmluvy ako
aj na záväzky dlžníka, ktoré mu vzniknú v budúcnosti (§ 304 ods. 2 ObchZ), napríklad pri odstúpení
od úverovej zmluvy. Súd sa zaoberal, vzhľadom na posúdenie určitosti ručiteľského vyhlásenia, aj

tou skutočnosťou, že V. N., ktorý ako konateľ žalovaného 2/ podpísal za neho ručiteľské vyhlásenie,
pôsobil od 27.09.2017 do 25.10.2017 ako jeden z konateľov žalovaného 1/. Keďže na ručiteľskom
vyhláseníabsentujedátumjehopodpísania,súdnemoholmaťaaninemalpreukázané,čivčasepodpisu
existovalo medzi žalovanými 1/ a 2/ personálne prepojenie, z ktorého by mohol vyvodiť tú skutočnosť,
že žalovaný 2/ sa zaručil za záväzky žalovaného 1/ vyplývajúce z jeho konkrétnej obchodnej činnosti so
žalobcom z dôvodu, aby ho v prípade insolvencie „uchránil“ od ďalších následkov. Aj z tohto pohľadu

trpí ručiteľské vyhlásenie neurčitosťou právneho úkonu, keď súd je nútený dotvárať obchodné vzťahy
medzi stranami sporu. Navyše aj sám žalobca na pojednávaní súdu uviedol, že nikde v ručiteľskom
vyhlásení nie je uvedené, že žalovaný 2/ uspokojí len určité záväzky. Ak teda podľa ustanovenia § 37
Občianskeho zákonníka platí, že právny úkon musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne,
pretože inak je neplatný, pričom ide o absolútnu neplatnosť, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo, je

potrebné zdôrazniť, že ručiteľské vyhlásenie, aj vzhľadom k vyššie uvedeným okolnostiam, súd pre jeho
nezrozumiteľnosť a neurčitosť, keďže sa neviazalo na žiadny konkrétny právny vzťah medzi stranami
a bolo určené veľmi široko vyhodnotil ako právny úkon neplatný. Súd sa tak stotožnil aj s rozhodnutím,
na ktoré poukázal právny zástupca žalovaného 2/ na pojednávaní súdu, a to s rozsudkom Okresného
súdu Kežmarok sp. zn. 8Cb/39/2020 zo dňa 31.03.2021, právoplatným dňa 21.05.2021 a uzatvára, že

prejav vôle, ktorý je obsiahnutý v ručiteľskom vyhlásení nie je spôsobilý vyvolať vznik právnej povinnosti
žalovaného 2/, ktorú s takýmto prejavom ustanovenie § 303 Obchodného zákonníka spája. Z uvedených
dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol.

6.Otrováchkonaniasúdprvejinštancierozhodolvzmysleustanovenia§255ods.1austanovenia§262

ods. 1 Civilného sporového poriadku s tým, že vzhľadom na plný úspech žalovaného v 2. rade priznal
mu náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi, pričom o výške trov konania súd následne
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

7. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, pričom v podanom odvolaní

uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods.
1 písm. f) a ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h), teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. V podanom odvolaní odvolateľ uviedol, že podľa jeho názoru vôľa
účastníka v telená do právneho úkonu je prejavená určito a zrozumiteľne, ak je výkladom objektívne

pochopiteľná, teda, ak typický účastník v postavení adresáta môže túto vôľu bez rozumných pochybností
a jej obsahu adekvátne vnímať. Odvolateľ zároveň citoval rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 33Odo/341/2003, v ktorom Najvyšší súd Českej republiky uviedol, že prejav vôle je neurčitý
ak je neistý jeho obsah, t. j., ak sa konajúcemu nepodarí jednoznačným spôsobom určiť obsah vôle
a je nezrozumiteľný, ak konajúci nedosiahol chybným slovným alebo iným sprostredkovaním jasne

vyjadrenie jeho vôle. Záver o neurčitosti a nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho
výkladom nemožno dospieť k nepochybnému poznaniu čo chcel účastník prejaviť. V súlade s týmto
právnym názorom podľa názoru odvolateľa sa právny úkon považuje za zrozumiteľný, ak obsah vôle
konajúcej osoby je zrejmý z jej prejavu. Požiadavka určitosti právneho úkonu vychádza z toho, že
prejav vôle smeruje k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu. Preto je nevyhnutné, aby spoznanie

vôle bolo sprístupnené osobám, ktorých sa majú zamýšľané následky týkať. Zrozumiteľnosť právneho
úkonu vyjadruje kvalitu spôsobu (formy) prejavu vôle. V súvislosti s vyššie uvedeným si odvolateľ
dovolil poukázať na skutočnosť, že žalovaný mal vôľu ručiť za záväzky spoločnosti V. C. a zabezpečiť
tak splnenie pohľadávky žalobcu v prípade, ak spoločnosť V. C. nesplní svoj záväzok riadne a včas.
Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že ručiteľské vyhlásenie ako jednostranný prejav vôle smerujúci

k vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným bol predložený práve žalovaným na vopred
pripravenom dokumente a s vopred stanovenou formou, resp. obsahom. Obsah tohto právneho úkonu,
teda ručiteľského vyhlásenia žalovaného musí byť vykladaný v súlade so stavom, ktorý existoval v
čase, kedy bol právny úkon urobený. Z tohto dôvodu je potrebné vykladať obsah vôle žalovanéhov rámci širšieho kontextu jeho konania vrátane jeho predchádzajúcich krokov, ak je z nich možné
usudzovať obsah jeho vôle. V skutočnosti, ktorú uviedol súd prvej inštancie, že ručiteľské vyhlásenie
neobsahuje náležitú špecifikáciu záväzku, ktorý sa ručením zabezpečuje, odvolateľ uviedol, že napriek

tomu, že jednou z esenciálnych náležitostí písomného vyhlásenia ručiteľa o prevzatí ručenia je základná
charakteristika a identifikácia záväzku. Obchodný zákonník naviac v ustanovení § 305 zaväzuje veriteľa
na povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej zabezpečenej
pohľadávky. Požiadavka ustanovená v ustanovení § 305 Obchodné zákonníka má význam hlavne vtedy,
ak by vznikli pochybnosti o základných charakteristikách záväzku či pohľadávka, za ktoré ručiteľ ručí.

Žalovaný ani raz do momentu vzniku ručenia, resp. do vydania ručiteľského vyhlásenia nepožiadal
veriteľa o presnú špecifikáciu a identifikáciu záväzku, za ktorý ručí a teda je odôvodnené predpokladať,
že žalovaný mal vedomosť o obsahu a rozsahu záväzku, za ktorý ručí. Vyššie uvedené právo žalovaný
nevyužil ani v momente kedy mu bola právnym zástupcom žalobcu žaloba doručená, resp. keď mu
bola doručená výzva na úhradu pohľadávky titulom ručiteľského vyhlásenia. Odvolateľ mal za to, že
je nevyhnutné, aby úmysel ručiteľa prijať na seba ručiteľský záväzok bol celkom jednoznačný a pritom

by nemalo byť rozhodujúce aká terminológia bola použitá ak ide o jednoznačnosť úmyslu ručiteľa.
Odvolateľ uviedol, že podľa jeho názoru ručiteľské vyhlásenie, ktoré bolo vystavené k rukám žalobcu a
ktoré predstavuje jednostranný právny úkon vykonaný smerom k žalobcovi, po uplatnení všetkých ním
vyššie uvádzaných výkladových pravidiel spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu, tzn. jednostranný
právny úkon uskutočnený žalovaným bol uskutočnený platne, kedy vôľa žalovaného bola slobodná bez

fyzického a psychického nátlaku, zároveň bola vážna, žalovaný teda chcel vyvolať právne následky,
resp. vznik ručenia, a taktiež bola bez omylu a prejav vôle žalovaného bol zrozumiteľný, teda obsah vôle
žalovaného bol zrejmý z jeho prejavu a taktiež bol určitý. Teda výkladom bolo možné dospieť k záveru,
resp. k nepochybnému poznaniu toho, čo chcel žalovaný prejaviť a taktiež došlo k zachovaniu zákonom
ustanovenej písomnej formy.

8. Napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie výzvou zo dňa 03.08.2021 vyzval žalovaného, aby sa
vyjadril k žalobcom podanému odvolaniu v lehote 10 dní od doručenia, možno konštatovať, že tento sa
do dnešného dňa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle zásad ust. § 470
ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konania
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej

tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací
súd uvádza nasledovné.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

13. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov § 365 ods. 1 CSP písm. f)

odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej
veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právnenormy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z
najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti

tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť
v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj
to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj
strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,
procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky

uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať
v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom
strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu.

14. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza,
že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa §
220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd
hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo

porušením pravidiel formálnej logiky.

15. Ani táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie listinné dôkazy
nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne, pravdivosť vykonaných dôkazov sporovými stranami
napadnutá nebola a súd takto samotné listinné dôkazy ani nevyhodnocoval (nepravdivosť dôkazov) a z

odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.

16. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd uvádza,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je

omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010).

17. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho
dôvodu nedošlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi. Výklad a aplikácia zákonných
predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade
s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti
tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a

výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd
prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02,
IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

18. Ručiteľské vyhlásenie pre svoju platnosť okrem všeobecných požiadaviek na platnosť právnych

úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) vyžaduje predovšetkým, aby za 1. bolo urobené v
písomnej forme (nedodržanie písomnej formy je sankcionované neplatnosť ručiteľského vyhlásenia),
za 2. obsahovalo konkretizáciu záväzku dlžníka, ktorý je ručením zabezpečený (a to najčastejšie
špecifikáciou zmluvy veriteľa s dlžníkom, z ktorej záväzky sú ručením zabezpečené, resp. aj uvedením
konkrétnej výšky záväzku a pod., pričom ručiť je možné aj za záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti), za 3.

obsahovalo vyhlásenie ručiteľa, že splní určitý konkretizovaný záväzok uvedený v ručiteľskom vyhlásení
pokiaľ ho nesplní dlžník a za 4. aby bolo podpísané konajúcou osobou, teda ručiteľom, resp. osobou
oprávnenou konať za ručiteľa. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súdna prax riešila aj situáciu,
kedy sa v ručiteľskom vyhlásení ručiteľ zaviazal uhradiť „všetky finančné záväzky dlžníka, ktoré vznikli
na základe špecifikovanej úverovej zmluvy v prípade, ak ich neuhradí dlžník“. Riešilo sa predovšetkým

to, či je takéto vyhlásenie, t. j. „všetky záväzky“ určité a či v takomto prípade ručí ručiteľ aj za záväzky
dlžníka, ktoré mu vzniknú v súvislosti s odstúpením veriteľa od úverovej zmluvy. Najvyšší súd Českej
republiky v konaní sp. zn. 32Odo/629/2006 zo dňa 28. mája 2008 v zmysle konštantnej judikatúry tohto
súdu zaujal názor, že ručiteľské vyhlásenie, podľa ktorého sa ručiteľ zaviazal uhradiť „všetky finančnézáväzky dlžníka, ktoré vznikli na základe konkrétnej úverovej zmluvy“, pokiaľ by ich neuhradil dlžník
je určité a vzťahuje sa na všetky finančné záväzky dlžníka voči ručiteľovi, ktoré pre neho vyplývajú z
úverovej zmluvy, ako aj záväzky dlžníka, ktoré mu vzniknú v budúcnosti (§ 304 ods. 2 Obchodného

zákonníka), napríklad pri odstúpení od úverovej zmluvy. Z tejto ustálenej judikatúry je rovnako možné
vyvodiť skutočnosť, že pojem „všetky záväzky“ je možné ako určitý pojem vykladať iba v tom prípade,
ak sa tieto všetky záväzky majú týkať konkrétnej zmluvy v prípade, že nie je obsahovo konkretizovaný
záväzok dlžníka uvedením konkrétnej výšky záväzku. V danom prípade však z ručiteľského vyhlásenia
je zrejmé, že ručiteľ ručí „za akékoľvek peňažné záväzky voči spoločnosti EQUUS a.s.“, teda je možné

konštatovať, že sa v danom prípade pri ručiteľskom prehlásení jedná o nedostatok obsahovej náležitosti
spočívajúcej v nedostatočnej konkretizácii záväzku dlžníka, ktorý je ručením zabezpečený, a to z
dôvodu, že nedošlo k špecifikácii a konkretizácii záväzku označením konkrétnej zmluvy medzi veriteľom
a dlžníkom, resp. v tomto ručiteľskom prehlásení nebola uvedená konkrétna výška záväzku. Správne
z tohto dôvodu súd prvej inštancie po právnej stránke konštatoval, že prejav vôle, ktorý je obsiahnutý
v ručiteľskom vyhlásení nie je spôsobilý vyvolať vznik právnej povinnosti žalovaného v 2. rade, ktorú

s takýmto prejavom ustanovenie § 303 Obchodníka tento spája. Správne teda súd prvej inštancie s
uvedených dôvodov žalobu zamietol.

19. Z uvedených dôvodov keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom,
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods.

1 CSP potvrdil.

20. Zároveň odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie trpelo vadou v písaní a
počítaní, keď na konečnom rozhodnutí súdu prvej inštancie bol uvedený nesprávny dátum rozhodnutia.
Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdzoval rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že uvedenú chybu v jeho

rozhodnutí odstránil vo výrokovej časti svojho rozhodnutia, keď uviedol, že potvrdzuje rozhodnutie súdu
prvej inštancie s upresnením správneho dátumu vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie na správny
dátum, ktorý mal znieť 23.06.2021.

21. Zároveň odvolací súd konštatuje, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj výrok o priznanej

náhrade trov konania.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP, pričom odvolanie žalobcu bolo vyhodnotené ako nedôvodné, preto bol
priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému v 2. rade proti neúspešnému žalobcovi

v plnom rozsahu.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).