Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. apríl 2021

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5Ps/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720202220
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2021:6720202220.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci posudzovanej W. Š., nar. XX.

XX. XXXX, trvale bytom A. X. XX, XXX XX Y., občan SR, právne zastúpená Mgr. Zuzanou Klúzovou,
advokátkou, so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, v konaní zastúpená procesným opatrovníkom
Mesto Zvolen, Námestie Slobody 22, 960 01 Zvolen, za účasti Okresnej prokuratúry Zvolen, o návrhu
navrhovateľa A.. W.. K. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Ž. XX, XXX XX I., občan SR, o obmedzení
spôsobilosti na právne úkony, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd W. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y., A.. X. XX o b m e d z u j e v spôsobilosti na právne
úkony a to tak, že nie je oprávnená samostatne:

- rozhodovať o svojom zdravotnom stave a svojej liečbe, vrátane potreby ústavnej liečby.

II/ Za opatrovníka pre W. Š., nar. XX. XX. XXXX sa u s t a n o v u - j e jej syn A.. W.. K. Š., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom I., Ž. XX.

III/ Opatrovník je o p r á v n e n ý a p o v i n n ý rozhodovať o liečbe W. Š. vrátane potreby ústavnej
liečby.

IV/ Opatrovník je p o v i n n ý zasielať súdu písomné správy o zdravotnom stave W. Š. a prípadnej
realizácii ústavnej liečby vždy k 31. 12. každého kalendárneho roka.

V/ V prevyšujúcej časti sa návrh navrhovateľa z a m i e t a .

VI/ Súd štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ podal na tunajšom súde dňa 19. 05. 2020 návrh doplnený na výzvu súdu dňa 03. 07.

2020, v ktorom žiadal, aby súd u posudzovanej, ktorá je jeho matka, rozhodol, že táto nie je samostatne
schopná rozhodovať o svojom zdravotnom stave a zdravotnej starostlivosti, ani nakladať s majetkovými
hodnotami a finančnými prostriedkami prevyšujúcimi sumu 500,-- €. V návrhu navrhovateľ uviedol, že
zhruba pred 20-timi rokmi bol on spolu s bratom prisúdený do starostlivosti otca a matka zostala žiť
so svojou matkou (81 rokov). Jedným z dôvodov, prečo vtedy súd tak rozhodol, bol psychický stav
jeho matky. Následne matka absolvovala niekoľko krát psychiatrické liečenie a dodnes je psychiatrickou
pacientkou s diagnózou schizofrénia. Dá sa povedať, že do minulého roku bol jej stav v rámci možností

stabilizovaný. Hoci jej vnímanie sveta bolo obmedzené, ale základné činnosti ako stravovanie, hygiena,
nákupy zvládala samostatne, prípadne za pomoci babky. Jej stav sa zhoršil po nešťastnej smrti brata
navrhovateľa v auguste minulého roku. Matka je až bigotne extrémne veriaca a bola spokojná, že brat
odišiel do „zasľúbenej zeme“, napriek tomu ju táto udalosť silne zasiahla. Matka vynechala niekoľkosedení u psychiatričky, kam chodí zhruba v 5 týždňových intervaloch. Teraz sa to zopakovalo opäť
a začiatkom apríla nešla na termín a podarilo sa im dostať ju až 07. 05. Musel docestovať a s
obrovským úsilím sa ju podarilo dostať do auta a k lekárke. Jej stav bol však veľmi nepriaznivý. Matka

si neuvedomuje dôsledky svojho konania, je zmätená, má bludy. O týždeň museli podniknúť kroky na
jej hospitalizáciu. Už minulý rok v marci, pokiaľ sa informoval u jej psychiatričky ohľadne jej stavu, mu
lekárka navrhovala upraviť spôsobilosť na právne úkony u matky, avšak nepovažoval to v tom čase za
akútne, avšak dnes si uvedomuje, že pohľad lekárky bol správny. Je presvedčený, že matka potrebuje
špecializovanú starostlivosť v zariadení, kde vedia ako k takémuto typu poruchy pristupovať odborne.

On ani babka nie sú schopní to zabezpečovať. Matka je naďalej schopná disponovať financiami do výšky
jej invalidného dôchodku, má možnosť samostatne cestovať, čo aj často robila, po celom Slovensku
cestovala sama. Avšak nemôže ďalej rozhodovať o svojom zdravotnom stave a starostlivosti, pretože
vzhľadom na svoju diagnózu nevie posúdiť dôsledky svojho konania. Rovnako sa babka opakovane
sťažovala, že sa matka túla po nociach, nezatvára dvere do bytu, pretože je presvedčená, že majú
„vyššiu ochranu“ a nič sa im nemôže stať. Zabúda vypínať plyn na sporáku. Tvrdí tiež, že je anjel boží,

ktorý má vyššiu moc a mali by ju ostatní poslúchať. Písomným podaním doručené súdu 21. 07. 2020
navrhovateľuviedol,ženavrhujerozsahobmedzeniaspôsobilostilennaschopnosťrozhodovaťosvojom
zdravotnom stave a zdravotnej starostlivosti.

2. Posudzovaná podala na tunajšom súde osobne dňa 23. 07. 2020 písomné podanie, ktoré však

bolo adresované „pani primárke“, a obsahom ktorého bolo zhodnotenie poskytovania zdravotnej
starostlivosti. Prostredníctvom právnej zástupkyne (na základe ustanovenia Centra právnej pomoci)
podala posudzovaná písomné vyjadrenie, v ktorom s návrhom nesúhlasila a žiadala, aby súd konanie
zastavil. Mala zato, že nie sú splnené podmienky na jej obmedzenie spôsobilosti. Potvrdila, že je
psychiatrickoupacientkou,liečisauMUDr.Gašparovejaambulantnáformaliečbyjepreňupostačujúca,

má dlhodobo priaznivý účinok. Je pravdou, že v apríli 2020 sa nedostavila na pravidelnú prehliadku,
avšak iba z dôvodu obavy o nákazu novým korona vírusom. Už vo februári 2020 pociťovala zvýšenú
námahu pri bežných úkonoch, oslabenie imunity, z ktorého dôvodu navštívila lekára. Aj následne
pociťovala oslabenie imunitného systému a vyhýbala sa lekárskemu prostrediu. Je pravdou, že v máji
2020 bola hospitalizovaná cca na 5 týždňov, avšak na tej hospitalizácii trval navrhovateľ. Ak by jej

zdravotný stav nebol vyhovujúci, hospitalizácia by zrejme naďalej trvala. Sama sa cíti v poriadku, netrpí
žiadnymi bludmi ani zmätenosťou. Je schopná rozhodovať o svojom zdravotnom stave. K lekárom chodí
sama, sama sa objednáva, sama sleduje termíny. Je schopná sa o seba riadne postarať, urobiť si
nákup, variť, prať, žehliť, upratovať. Žije v 3-izbovom byte v spoločnej domácnosti so svojou matkou,
navzájom si pomáhajú, majú pekný vzťah. Matka sa niekedy k nej správa neadekvátne jej veku,

napr. jej prikazuje, kedy sa má vrátiť domov. Svojim konaním posudzovaná neohrozuje svoj život, nie
je nebezpečná pre spoločnosť, nebola priestupkovo ani trestne postihnutá. Návrh syna považuje za
neúprimný. Syn dlhodobo žije v Bratislave, do Zvolena chodí len občas, netrávia spolu veľa času. Cieľom
jeho návrhu je umiestniť ju do špecializovaného zdravotníckeho zariadenia iba preto, že ona sama s
tým nesúhlasí. Ak by to bolo potrebné, takýto návrh by zrejme už dávno podala aj jej ošetrujúca lekárka

MUDr. Gašparová. Posudzovaná žiadala, aby pri rozhodovaní bolo vzaté do úvahy predovšetkým
rešpektovanie jej súkromia a ľudskej dôstojnosti. V medziach ústavného významu práv človeka pri
obmedzení sa primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný, či tretích
osôb. Nie je prípustné, aby došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu
dotknutej osoby. K zbaveniu alebo obmedzeniu spôsobilosti človeka na právne úkony možno pristúpiť

až vtedy, ak sa vyčerpali menej represívne prostriedky a opatrenia (napr. trestného, priestupkového,
či administratívneho práva) alebo, ak sa iné obmedzenia použiť nedajú, resp. sa stali neúčinné. Tieto
skutočnosti je súd povinný skúmať ex offo. Ďalej poukázala na to, že v danom konaní má zásadný
význam najmä znalecké dokazovanie a pripojené vyjadrenie ošetrujúcej lekárky bez ohľadu na jej
odbornosť, považuje za nedostačujúce.

3. Procesný opatrovník po doručení písomného návrhu, písomným podaním zo dňa 11. 08. 2020 vyslovil
súhlas s podaným návrhom navrhovateľa s poukazom na obsah návrhu a lekársku správu zdravotnom
stave posudzovanej.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom navrhovateľa, výsluchom
posudzovanej, výsluchom svedka, znaleckým dokazovaním a oboznámením listinných dokladov, a zistil
nasledujúci stav veci.5. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že z vlastnej iniciatívy sa informoval u lekárky MUDr. Gašparovej
ohľadne zdravotného stavu matky. Lekárka mu potvrdila, že sa jedná o chronické ochorenie a k úplnému
vyliečeniu matky nikdy nedôjde. Jej stav bol sínusoidný, t. j. mala stavy, kedy bola v poriadku, ale mala

aj stavy, ktoré sú zlé. Navrhovateľ uviedol, že s matkou sa navštevujú, kedy chodí ona k nim alebo oni k
nej, cca 10x do roka. Matka cestuje vlakom, avšak sa stalo, že vystúpila na stanici a asi 2 hodiny odtiaľ
nevedela vyjsť, musel ísť pre ňu na stanicu. Nevie, či bola v stave zmätenosti, ale nevedela konať tak,
ako by mala. Lekárka mu aj oznámila, že nechodieva na určené kontroly, resp. mešká, niekedy príde aj o
dva dni neskôr. Na jeseň 2019 sa stalo, že neprišla na kontrolu, resp. s výrazným oneskorením. V apríli

2020 sa to zopakovalo. V máji 2020 bola matka hospitalizovaná v PN Kremnica, kde ošetrujúci lekár
aj zastupujúci lekár obdobne konštatoval, že celkové vyliečenie matky možné nie je a bola prepustená
v stabilizovanom stave. V minulosti mu babka volávala, že matka nechce jesť lieky a preto musela
prejsť na injekčnú liečbu. On aj babka matku motivovali, aby chodila na kontroly a jej stav bol v rámci
možnostídobrý.Keďjemamavzlomstave,naničnereaguje,lensamodlí,nemožnosňoukomunikovať.
Zhoršuje sa jej aj príjem potravy, aj pred spomínanou hospitalizáciou bola len kosť a koža. Teraz sa

jej stav opätovne zlepšil. Čo sa týka jej samostatnosti, babka hovorí, že matka sa vie o seba postarať,
ale podľa názoru lekára zrejme nie je celkom samostatná. Navrhovateľ vyslovil obavu, že v budúcnosti,
ak sa babka pominie, nevie, či bude matka schopná fungovať úplne samostatne. Stalo sa, keď nešla
na injekciu, že nevedeli, kde je, volala mu babka. Na to on volal matke, ale odmietla mu povedať cez
telefón, kde je, museli to riešiť cez políciu a bola vypátraná cez mobilný telefón, bola nájdená v nejakej

priemyselnej štvrti. Rovnako sa stalo, že matka odchádzala v noci a vracala sa o štvrtej nadránom a
nevedia, kde vlastne bola. O tomto návrhu sa rozprával aj s babkou, ktorá s tým vyslovila súhlas, avšak
po podaní návrhu babka zmenila názor. Navrhovateľ však zotrval na podanom návrhu, mal zato, že koná
v prospech matky.

6. Posudzovaná v konaní pred súdom uviedla, že býva so svojou 82 ročnou matkou v 3-izbovom byte. Je
vegetariánka, varí si sama, ale varí aj nevegetariánske jedlá. Na nákupy chodí spolu s matkou, prípadne
aj sama, tak isto kupuje oblečenie aj pre matku, zabezpečuje lieky. Doma vie obsluhovať aj práčku, ev.
si perie v rukách, rovnako vie obsluhovať domáceho i-robota. Uviedla, že chodí k MUDr. Gašparovej,
neužíva lieky, ale injekcie. Toho času chodí každých 6 týždňov, predtým chodila každých 4-5 týždňov a

boli jej podávané injekcie. Teraz cez koronu nebola na kontrole, pretože mala problém s tlakom. Aj jej
mama bola chorá, mala virózu, čo chytila aj ona sama, brala antibiotiká, preto nechcela ísť k doktorke,
aby nechytila aj niečo viac. Telefonický kontakt na doktorku nemala, t. času už má číslo na sestričku.
Ďalej navštevuje aj MUDr. Spodniakovú na internom pre vysoký tlak, boli jej predpísané lieky a pomáha
jej aj pitie čaju. Bola odoslaná na vyšetrenie kvôli štítnej žľaze, je pravdou, že šla o jeden deň neskôr,

avšak ju zobrali.

7. Pred súdom bola vypočutá ako svedok G. A. - matka posudzovanej, ktorá potvrdila, že s dcérou bývajú
v 3-izbovom byte už dlhšiu dobu, keď cca pred 11-timi rokmi jej zomrel manžel, zostali samé dve. Dcéra
chodí k lekárke, berie injekcie a nikdy sa nestalo, že by nešla, len 1x cez koronu nešla, zrejme preto,

aby neochorela. Vždy keď príde od doktorky, jej to povie, kedy má ísť a ona to zapíše do kalendára.
Spoločne si kupujú všetko, čo potrebujú, viac menej nákupy robí jej dcéra, aj do domácnosti, aj jej na
oblečenie, pretože ona sama nerada chodí do mesta. Spoločne sa starajú o domácnosť. Čo sa týka
liečby, dcéra predtým chodila k MUDr. Moravčíkovi, asi pred 19-timi rokmi bola hospitalizovaná v PN
Kremnica, kde jej bolo doporučené, aby zmenila doktora, z akého dôvodu, nevie. Toho času chodí k

MUDr. Gašparovej, najskôr brala lieky, ale brala ich nepravidelne, preto jej predpísali injekcie, na ktoré
chodí každých 5 týždňov. Vie, že injekcie predpisujú tým, čo nechcú brať lieky. Na injekcie chodí asi 5
rokov, chodí na ne pravidelne. S tým nie sú žiadne problémy. Dcéra bežne cestuje samostatne, chodí aj
do Banskej Bystrice a podobne. Na otázku, či sa stalo, že dcéra odíde a jej matka nevie, kde je, spočiatku
tvrdila, že sa to nestalo. Po oboznámení, keď navrhovateľ popísal jednu takú situáciu, svedkyňa uviedla,

že raz sa to stalo, keď nešla na tú injekciu, dcéra odišla a nič nepovedala, bolo to v noci. Bola privolaná
aj polícia a za pomoci jedného pána sa ju podarilo nájsť. Následne bola hospitalizovaná v nemocnici,
po prepustení chodí k doktorke. Svedkyňa uviedla, že na jej dcéru zle pôsobila udalosť z minulého roka,
kedy jej náhle zomrel syn. Ona je veľmi veriaca, veľmi sa modlila, neskôr ju to však prešlo, avšak za
to obdobie chodila k lekárom. Dcéra jej povedala, že chodí k MUDr. Gašparovej, avšak doktorka sa asi

spojila so synom, preto ju chce zmeniť. Svedkyňa uviedla, že si vie predstaviť aj to, že dcéra v budúcnosti
bude vedieť fungovať sama, pokiaľ bude riadne brať lieky, vie sa o seba postarať, vie kedy má brať
lieky, na to nepotrebuje kontrolu. Informácie ohľadne liečby má svedkyňa výlučne od dcéry, s lekárkou
v kontakte sama nie je. K podanému návrhu svedkyňa uviedla, že žiadala vnuka, aby stiahol uvedenýnávrh, pretože ona sama má 82 rokov a nechce chodiť po súdoch a rovnako je proti tomu, aby syn voči
matke podával nejaký návrh na súd.

8. Podľa správy Sociálnej poisťovne je posudzovaná poberateľkou invalidného dôchodku, t. času vo
výške 340,90 € mesačne. Posudzovaná na pojednávaní uviedla, že je nemajetná, byt je písaný na jej
matku.

9. Podľa lekárskej správy MUDr. Gašparovej z 5/2020 je posudzovaná dlhoročne v psychiatrickej

starostlivosti pre závažné duševné ochorenie z okruhu schizofrénie, bola opakovane hospitalizovaná.
Priebeh poruchy je nepriaznivý s narastaním post psychotického deficitu, oslabenie samostatného
adekvátneho fungovania, nakladania s financiami, zhodnotenia svojho zdravotného stavu a potreby
prípadnej liečby a hospitalizácie, ako aj svojho trvalého pobytu (nutnosť umiestnenia v sociálnom
zariadení s psychiatrickým dohľadom). Podľa správy MUDr. Gašparovej z 24. 09. 2020 (odpoveď na
výzvu súdu), lekárka uviedla, že pacientka je v dlhodobej psychiatrickej starostlivosti pre závažné

duševné ochorenie - paranoidná schizofrénia, ktorej priebeh je od začiatku nepriaznivý s narastaním
post psychotického deficitu - negatívne následky ochorenia. Pacientka bola opakovane hospitalizovaná
pre nedostatočnú spoluprácu a vynechávanie liečby, naposledy v roku 2012. Odvtedy pravidelne chodila
na kontroly s podávaním injekčnej formy lieku raz za 4-5 týždňov. Minulý rok po tragickom úmrtí syna
došlo k vynechaniu kontrol od 18. 06. do 18. 10. 2019. Potom pravidelné kontroly do 17. 02. 2020.

Následneažnaapelpsychiatraasynaprišlanakontroluvdoprovodesyna07.05.2020.Hospitalizovaná
od 12. 05. do 25. 06. 2020, predtým hľadaná políciou. Liečba a psychiatrická starostlivosť u pacientky
je trvalá, nutná doživotne, nie je predpoklad zlepšenia stavu. Pacientka je ovplyvniteľná, hrozí riziko
zneužitia inými osobami vo finančne oblasti. Toho času jej zabezpečuje starostlivosť matka, s ktorou
žije v spoločnej domácnosti. Pacientka je k svojmu stavu nekritická, nozoagnostická, čo je riziko pre

nedodržanie dostatočnej spolupráce v liečbe.

10. Podľa prepúšťacej správy PN Kremnica, bola posudzovaná hospitalizovaná od 12. 05. do 25. 06.
2020. Bola privezená RLP Zvolen pre dekompenzáciu psychického stavu. Objektívne psychiatricky
bolo zistené, že posudzovaná je rečná spontánne, v celku spolupracujúca, nutné však opakované

usmernenie, jej odpovede sú bludne sýtené, myslenie sa javí koherentné, s religióznymi a paranoidnými
bludnými obsahmi s dopadom na konanie, správanie s nutnosťou usmernenia, ale je podrobivé.
Diagnostický záver paranoidná schizofrénia. V rámci epikrízy bolo konštatované, že pri liečbe počas
hospitalizácie bol postupne nastavený stabilizátor nálady a po zvážení nedostatočnej účinnosti v
ambulantných podmienkach liečby nebolo pokračované v depotnej liečbe, ale bol zvolený iný postup,

na oddelení sa pacientka primerane adaptovala, postupne došlo k ústupu akútnej psychotickej
symptomatiky. V psychopatologickom obraze zostávajú rezíduá patologických obsahov v myslení,
ale ich dopad na konanie je redukovaný. Opakovane bol telefonický pohovor so synom pacientky,
ktorý bol informovaný o chronickosti ochorenia. V stabilizovanom stave bola pacientka prepustená do
ambulantnej psychiatrickej starostlivosti. Bol doporučený dohľad nad užívaním liekov, zvážiť podanie

depotnej formy antipsychotika pre opakovanú anamnézu nedostatočnej kompy kompliancie v užívaní
liekov.

11. Posudzovaná predložila lekársky nález z 13. 02. 2020 z interného oddelenia, kde sa dostavila
z dôvodu subjektívneho pociťovania námahy a zvýšeného krvného tlaku. Bola doporučená interná

kontrola o pol roka.

12. Súd vo veci ustanovil znalca MUDr. Bahledovú za účelom posúdenia spôsobilosti na právne úkony u
posudzovanej s dôrazom na otázku zdravotnej starostlivosti. Znalkyňa podala vo veci písomný znalecký
posudok č. 3/2021 a zároveň bola vypočutá na pojednávaní. Znalkyňa uviedla, že pri vypracovaní

znaleckého posudku osobne vyšetrila posudzovanú, mala k dispozícii jej zdravotnú dokumentáciu od
všeobecného lekára, aj psychiatrickú dokumentáciu, ako aj obsah spisu. Zistila, že posudzovaná trpí
od roku 1992 závažným ochorením z okruhu schizofrénie, od roku 2001 bola plne invalidizovaná.
Opakovane došlo k hospitalizácii v psychiatrickej nemocnici pre ťažké psychotické stavy, naposledy
v máji 2020. Posudzovaná nemá dostatočný náhľad na svoje ochorenie, často nespolupracovala v

liečbe, vysadila lieky, ktoré jej boli predpísané. Aj z toho dôvodu nasledovala nutná hospitalizácia. V
dôsledku takéhoto postupu sa u nej vyvinula závažná porucha - post procesuálny defekt osobnosti.
Jedná sa o stav trvalý, liečbou neovplyvniteľný. Je pravdou, že od mája 2020 spolupracuje v liečbe
a v čase vyšetrenia znalkyňa nezistila žiadne manifestné znaky, avšak stav pacientky je nezmenený.Je zrejmé, že sama nevie posúdiť svoj psychiatrický zdravotný stav, jej hospitalizácie boli spravidla
nedobrovoľné, preto je vhodné obmedziť ju v oblasti rozhodovania o svojom zdravotnom stave. Znalkyňa
v písomnom znaleckom posudku v časti psychopatologický rozbor - psychiatrická anamnéza uviedla, že

sa posudzovaná lieči na psychiatrii od roku 1992 s diagnózou paranoidná schizofrénia a tiež diagnózou
reziduálna schizofrénia so stabilným post psychotickým defektom. Bola opakovane hospitalizovaná
na psychiatrických oddeleniach pre zhoršenie stavu. Počas ambulantnej liečby opakovane menila
psychiatrov (MUDr. Bahledová, MUDr. Štrbianová, MUDr. Gašparová, MUDr. Moravčík), nedostatočne
spolupracovala pri liečbe. Bolo zistené, že psychiatrické kontroly v roku 2019 až 2020 do hospitalizácie v

PNKremnicabolinepravidelné,ccapo3-5mesiacoch,nedodržiavaladepotnúliečbu-podávanieinjekcií
v pravidelných intervaloch každé 4 týždne. V máji 2020 bolo konštatované zhoršenie stavu, prítomné
poruchyvmyslení,bizarnostivkonaníneohrozujúceokolie,avšaknedásavylúčiťnátlakovéčiagresívne
správanie pri kladení odporu pacientke. Pri vynechaní pravidelnosti v liečbe sú prítomné psychotické
dekompenzácie a nie je schopná samostatného bežného fungovania. Je totálne nekritická, dominuje
ťažký post psychotický defekt osobnosti. Bol doporučený dohľad pri užívaní liekov a zabezpečenie

pravidelného podávania injekčnej depotnej liečby. Pri kontrole 25. 06. 2020 bol konštatovaný ťažký
post psychotický defekt osobnosti, nie je schopná samostatného bežného fungovania. Pri kontrole 27.
10. 2020 konštatované myslenie autisticko-dereistické, zúžené na náboženské úvahy. Je nekritická,
nozognostická, dominuje ťažký post psychotický defekt osobnosti. Pri vyšetrení znalkyňa zisťuje
nenarušenú luciditu vedomia, orientácia všestranne správna, vo vnímaní nie sú aktuálne prítomné

poruchy typu halucinácií, ani prítomné poruchy obsahu myslenia typu choromyseľných bludov. V
minulosti boli prítomné paranoidné a religiózne bludy s dopadom na konanie. Jej úsudkové schopnosti
sú oslabené, schizofrénne zmenené, v dôsledku čoho môže mať problémy primerane vyhodnotiť zložité
situácie, náročné na plánovanie, predvídanie, hlavne pri právnych úkonoch, ktoré by ju mohli zaväzovať
k plneniu materiálnych alebo finančných povinností, nedokáže v plnom rozsahu domyslieť dôsledky

svojho konania. Bola zistená osobnosť s post psychotickým defektom, s narušením pôvodnej osobnosti,
s narušenou schopnosťou zvládať požiadavky bežnej reality, s narušením pôvodných spôsobilostí
uplatniť svoje vzdelanie a nadobudnuté zručnosti a vedomosti, so zníženou frustračnou toleranciou, s
poruchami vôľového konania v zmysle oslabenia vôľových mechanizmov, zvýšená sugestibilita. Náhľad
na ochorenie (nozognózia) možno hodnotiť ako nedostatočný. Hoci v súčasnej dobe spolupracuje pri

liečbe, nie je jednoznačne presvedčená o tom, že je psychicky chorá, čo dokazuje aj nedostatočná
spolupráca pri liečbe v minulosti s následným zhoršením psychického stavu. Do budúcna sa nedá
zaručiť, že bude pri liečbe dostatočne spolupracovať. V súčasnosti je jej stav v sociálne únosnej remisii,
je kompenzovaný, nie sú prítomné manifestné psychotické prejavy v zmysle porúch vnímania, myslenia,
paticky zmenenej nálady či neprimeraného správania. Pri zhoršení psychického stavu však dochádza

u posudzovanej k neprimeranému správaniu, nemá náhľad na svoje ochorenie, nespolupracuje pri
liečbe, nedokáže reálne hodnotiť rôzne životné situácie a primerane hodnotiť dôsledky svojho konania.
Zhoršenie jej stavu sa nedá dopredu predvídať, môže k nemu prísť pri nedodržaní liečebného režimu,
ale aj pri psychickej a telesnej záťaži, či nedostatku spánku. Ochorenie u posudzovanej došlo do
chronického štádia, teda jej stav je trvalý a podľa súčasných medicínskych možností sa nedá výraznejšie

liečbou ovplyvniť v zmysle dlhodobej remisie. Na pojednávaní na otázku opatrovníka znalkyňa doplnila,
že v daných prípadoch sú pacientom predpisované lieky tzv. antipsychotiká, ktoré redukujú spomínané
manifestačné príznaky, t. j. poruchy vnímania a myslenia. Halucinácie môžu byť rôzne, napr. prikazujúce,
ktoré riadia pacientovi nejaké konanie a tým môžu ubližovať svojmu okoliu, hoci si to sami neuvedomujú.
U posudzovanej došlo už k takej zmene osobnosti, že napriek dosiahnutému primeranému vzdelaniu

vo svojom stave toto už nevie využiť. Liečba znižuje riziko dekompenzácie, ale nevie ho celkom
vylúčiť. O stave pacientky svedčí aj časté striedanie psychiatrov, znalkyňa uviedla, že v minulosti bola
posudzovaná aj jej pacientkou a býva príznačné, že ak pacient nechce užívať predpísané lieky alebo
doporučenia lekára, tohto zmení. Na stav posudzovanej môžu pôsobiť aj rôzne záťažové situácie, tak
ako bola situácia, keď jej zomrel syn. Aj takéto situácie môžu viesť k jej dekompenzácii. Tieto situácie

samé o sebe tiež môžu spôsobiť, že prestane užívať medikamentóznu liečbu, ale podstatou problému
u posudzovanej je, že pacientka nemá dostatočný náhľad na ochorenie a teda neprijíma svoj stav ako
ochorenie a nevyhnutnosť liečby. V písomnom znaleckom posudku k potrebe liečby znalkyňa uviedla,
že pre posudzovanú je veľmi dôležité, aby sa podrobovala liečbe, a ak sa tak nedeje, narastal by u
nej post psychotický defekt osobnosti a upadala by po stránke duševnej aj telesnej. V odpovedi na

otázku č. 4 znalkyňa zdôraznila, že posudzovaná nedodržiavala vždy samostatne predpísanú liečbu a
nespolupracovala dostatočne s lekárom. Boli obdobia, keď kontroly a užívania liekov boli pravidelné,
ale pokiaľ mala dojem, že sa cíti dobre, lieky nepotrebuje, vynechala ich a následne sa jej stav
zhoršoval. Taktiež sú pre ňu kritické stresové a záťažové situácie, telesné vyčerpanie, nedostatokspánku, ovplyvnenie inými ľuďmi, čo sa týka liečby a podobne. V odpovedi na č. 6 znalkyňa uviedla,
že pri nedodržiavaní liečby môže byť posudzovaná potencionálne nebezpečná pre spoločnosť, ale aj
pre seba. V odpovedi na otázku č. 7, kedy súd uložil znalcovi uviesť aj ďalšie zistenia, ktoré považuje

za potrebné, znalkyňa poukázala na to, že posudzovaná je sugestibilná, ľahko ovplyvniteľná inými
ľuďmi, ktorí by ju mohli zneužiť vo svoj prospech. Nie je spôsobilá robiť právne úkony majetkového alebo
finančného charakteru, ktoré by ju zaväzovali k majetkovým alebo finančným plneniam, nie je spôsobilá
uzatvárať zmluvy o pôžičke, úvere, obchodné zmluvy, zmluvy ktorými by na seba voči veriteľovi vzala
povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník. V súčasnosti je schopná nakladať s finančnými

prostriedkami do výšky svojho dôchodku, taktiež v iných oblastiach ako je rozhodovanie o osobných
záležitostiach, kontakte s úradmi, volebné právo nie je potrebné obmedziť. Znalkyňa poznamenala, že
pri výsluchu vyšetrovanej sa nedá vylúčiť aj jej rozrušenie, pretože nechápe, že pozbavenie spôsobilosti
na niektoré úkony je nutné kvôli ochrane jej osoby a nesúhlasí s tým. Na pojednávaní znalkyňa uviedla,
že posudzovaná je schopná vybaviť si bežné služby ako preberanie pošty, jednoduché úkony vo vzťahu
k verejným orgánom, ale niektoré nie. Napríklad otázka prípadnej zmeny trvalého pobytu by bola otázna,

t. času však žije u svojej matky a zrejme by od nej neodišla. Čo sa týka rôznych podávaní a vystupovaní
v konaniach pred súdom, či inými orgánmi, tohto by zrejme sama schopná nebola. Čo sa týka bežných
úkonov, starostlivosti o seba, tieto si posudzovaná vie vybaviť sama, ako to však bude do budúcna,
sa znalkyňa vyjadriť nevie. Je zrejmé, že asi nie celkom dobre vie hospodáriť s financiami, nakoľko pri
otázke ako vychádza s dôchodkom vedela presne povedať, koľko a na čo minie, avšak povedala aj, že

si pýta aj peniaze od svojej matky od 20,-- do 50,-- €.

13. Na základe výpovede znalkyne súd dal priestor navrhovateľovi, nakoľko predniesol úvahu o rozšírení
návrhu o otázky ekonomické a finančné. Na pojednávaní dňa 27. 04. 2021 žiadal, aby jeho matka bola
obmedzená v spôsobilosti na právne úkony aj o otázky ekonomické a finančné tak, že bude obmedzená

v spôsobilosti na právne úkony na nakladanie s finančnými prostriedkami, ktoré kumulatívne presahujú
sumu 1.000,-- €, ako aj na akékoľvek zmluvné záväzky, ktorých predmetom plnenia by bolo zaplatenie
tejto sumy v celkovej výške zmluvného plnenia. Uznesením na pojednávaní súd pripustil zmenu návrhu
navrhovateľa.

14. Podľa § 10 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie
je len prechodná nie je schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony.
Podľa ods.2, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná alebo pre nadmerné
požívanie alkoholických nápojov, alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré
právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

14.1 Podľa § 27 ods.2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd
rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd
rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.

14.2. Podľa § 231 písm. a/ C. m. p., v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o
obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

14.3. Podľa § 248 ods. 1 C.m.p., konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s
konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277. Podľa ods. 2, ak súd rozhodne o obmedzení

spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne
úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.

14.4. Podľa § 274 ods. 2 C.m.p., v uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah
opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený.

14.5 Podľa čl. 14 Ústavy SR, má každý spôsobilosť na práva.

14.6 Podľa

čl.16ods.1
Ústavy SR, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch
ustanovených zákonom.14.7 Podľa
čl.19ods.2
Ústavy SR, má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného

života.

14. 8 Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, má každý
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

14.9 Podľa čl. 8 Dohovoru má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života,
obydlia a korešpondencie.

14.10 Podľa čl. 14 Dohovoru, užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom musí byť

zabezpečené bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti,
jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k
národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

14.11 Podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 3 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím , osoby

so zdravotným postihnutím majú kdekoľvek právo na uznanie svojej osoby ako subjektu práva (odsek
1). Osoby so zdravotným postihnutím majú spôsobilosť na právne úkony vo všetkých oblastiach života
na rovnakom základe s ostatnými (odsek 2). Zmluvné strany prijmú príslušné opatrenia, ktoré majú
umožniť osobám so zdravotným postihnutím prístup k pomoci, ktorú môžu potrebovať pri uplatňovaní
svojej spôsobilosti na právne úkony (odsek 3).

15. K problematike rozhodovania súdu o spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony súd uvádza,
že súčasná platná hmotno-právna úprava v Občianskom zákonníku umožňuje jednak pozbavenie
fyzickej osoby spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu a jednak obmedzenie spôsobilosti
fyzickej osoby na právne úkony v čiastočnom rozsahu stanovenom súdom. Napriek dikcii vyplývajúcej

z hmotného práva treba konštatovať, že moderné právne úpravy aj rozhodnutia európskych súdnych
autorít v snahe o zachovanie relevantného a rovného postavenia osôb so zdravotným postihnutím
netolerujú možnosť úplného pozbavenia fyzickej osoby spôsobilosti na právne úkony (viď komentár
Civilného mimosporového poriadku - Smičková - Števček - Tomašovič - Kotrecová a kolektív). Z tohto
dôvodu právna úprava procesného postupu súdu v konaní o spôsobilosti na právne úkony v Civilnom

mimosporovom poriadku účinná od 01. 07. 2016 prelamuje nevyhovujúce nastavenie hmotno-právneho
vymedzenia intenzity zásahov do spôsobilosti na právne úkony fyzických osôb a rešpektuje moderný
náhľadnadanúproblematiku.Civilnýmimosporovýporiadoktakumožňujesúduvovzťahukspôsobilosti
na právne úkony rozhodnúť len obmedzujúcim spôsobom.

16. Na základe vykonaného dokazovania bolo pred súdom jednoznačne preukázané, že posudzovaná
trpí duševnou poruchou a to závažným duševným ochorením paranoidná schizofrénia s post
psychotickým defektom osobnosti. Jej stav je trvalý, jedná sa o celoživotné ochorenie, liečbou len
čiastočne ovplyvniteľné. Liečba je len symptomatická, udržujúca. Za súčasných medicínskych možností
je prognóza ochorenia neistá, nedá sa úplne vyliečiť. Pre posudzovanú je veľmi dôležité, aby sa liečbe

podrobovala, pokiaľ by sa liečbe nepodrobovala, narastal by u nej post psychotický defekt osobnosti
a dochádzalo by k úpadku po stránke duševnej aj telesnej. Uvedený stav posudzovanej mal súd za
preukázanýlekárskymisprávamiošetrujúcejlekárkyMUDr.Gašparovej,akoajznaleckýmdokazovaním.
Zdravotný stav posudzovaná nespochybňovala a tvrdila, že sa riadne podrobuje predpísanej liečbe.
Vykonaným dokazovaním však súd nemal za preukázané toto tvrdenie posudzovanej. Naopak, z

lekárskych správ ošetrujúcej lekárky, ako aj z vykonaného znaleckého dokazovania vyplynulo, že
posudzovaná sa psychiatricky lieči od roku 1992, od roku 2001 je poberateľkou plného invalidného
dôchodku kvôli psychiatrickej diagnóze. Už v roku 2007 pri psychiatrických kontrolách boli vykonané
záznamy o post psychotickom defekte osobnosti, o kritickosti a nozoagnózii len parciálnej (náhľad na
ochorenie). Bolo konštatované, že už v minulosti posudzovaná nedostatočne spolupracovala pri svojej

liečbe, dochádzalo opakovane k zmene psychiatrov, čo je typické práve pri pacientoch, ktorí nemajú
dostatočný náhľad na svoje ochorenie, t. j. nie sú jednoznačne presvedčení o tom, že sú psychicky chorí,
ažejenevyhnutnédodržiavaniepravidelnejliečbytak,akotobolozistenéajvtomtokonkrétnomprípade.
Ďalej bolo preukázané, že u posudzovanej volil ošetrujúci psychiater depotnú liečbu - podávanieinjekcií a to z toho dôvodu, že posudzovaná nepravidelne užívala predpísané lieky. Uvedená okolnosť
vyplynula aj z výpovede navrhovateľa, ako aj z výpovede svedkyne - matky posudzovanej. Rovnako
tak z lekárskeho potvrdenia MUDr. Gašparovej vyplynulo, že práve pre nedostatočnú spoluprácu a

vynechávanie liečby bola posudzovaná opakovane hospitalizovaná pre zhoršenie zdravotného stavu.
Odroku2012jejejpredpísanáinjekčnáformaliekuaodposlednejhospitalizácievroku2012dochádzalo
k pravidelným kontrolám. K vynechaniu kontroly došlo od 18. 06. do 18. 10. 2019, čo mohlo mať súvis
aj s tragickým úmrtím syna posudzovanej. Od februára 2020 opätovne vynechala kontroly a až na apel
psychiatra a syna, t. j. navrhovateľa sa dostavila v doprovode syna 07. 05. 2020. Hoci posudzovaná

odôvodňovala vynechanie kontroly začiatkom roka 2020 pandemickou situáciou a svojim nepriaznivým
zdravotným stavom, súd konštatuje, že posudzovaná svojho ošetrujúceho lekára nijako neinformovala o
tejto situácii a až na naliehanie, či už psychiatra alebo syna, sa opätovne dostavila na potrebnú kontrolu.
Došlo k situácii, kedy bez oznámenia odišla z domu a musela byť vyhľadaná políciou, odmietala svojim
blízkym uviesť, kde a z akého dôvodu sa zdržiavala. Nasledovala jej hospitalizácia od 12. 05. do 25. 06.
2020. Navrhovateľ uviedol, že v tom čase matka bola v zlom aj fyzickom stave, kedy zjavne schudla,

nakoľko nesledovala príjem svojej stravy. Podľa lekárskej správy z hospitalizácie bola posudzovaná
prijatá pre dekompenzáciu svojho psychického stavu a až po nasadení zodpovedajúcej liečby sa jej
stav postupne upravil, stabilizoval a následne v stabilizovanom stave bola prepustená do ambulantnej
psychiatrickej starostlivosti, bol však doporučený ako vhodný dohľad nad užívaním liekov. Z výpovede
matky posudzovanej vyplynulo, že liečbu si reguluje posudzovaná sama, stará matka sa len informuje

u posudzovanej, či chodí na kontroly a či berie predpísanú liečbu, nie je však v kontakte s ošetrujúcou
lekárkou, preto vychádza výlučne z tvrdení posudzovanej. Tak ako ošetrujúca lekárka, tak aj znalci
konštatovali u posudzovanej vplyv diagnózy na jej celkový zdravotný stav, ako aj vplyv na neschopnosť
zhodnotenia svojho zdravotného stavu a potrebu zdravotnej starostlivosti v tom smere, že posudzovaná
nie je spôsobilá samostatne zhodnotiť svoj zdravotný stav a rozhodnúť o zdravotnej starostlivosti. Jej

náhľad na aktuálne ochorenie je nedostatočný a aj keď v čase vyšetrenia znalcom spolupracovala pri
liečbe, bolo zistené, že nie je jednoznačne presvedčená o tom, že je psychicky chorá. Do budúcna
sa teda nedá zaručiť, že pri liečbe bude dostatočne spolupracovať. Bolo preukázané, že práve pre
nedostatočnú spoluprácu pri liečbe jej ochorenie došlo až do chronického štádia a teda bol konštatovaný
jej stav ako trvalý a podľa súčasných medicínskych možností liečbou výrazne sa nedá ovplyvniť v

zmysle dlhodobej remisie. Aj z lekárskych správ ošetrujúcej lekárky, kedy posudzovaná absolvovala
kontroly po prepustení z hospitalizácie v roku 2020, bol konštatovaný ťažký post psychotický defekt
osobnosti, nekritičnosť a nedostatočný náhľad na svoje ochorenie. Znalkyňa pred súdom konštatovala,
že liečba posudzovanej je v jej prípade nevyhnutná, pretože znižuje riziko dekompenzácie a hoci
ho nevie celkom vylúčiť, je nevyhnutné pravidelné dodržiavanie predpísanej liečby. Vychádzajúc zo

znaleckého dokazovania, ale aj ostatných dôkazov, ktoré súd hodnotil jednotlivo aj vo vzájomných
súvislostiach, je jednoznačne preukázané, že pod vplyvom zistenej duševnej poruchy je posudzovaná
nespôsobilá na rozhodovanie o svojom zdravotnom stave a aj zdravotnej starostlivosti a preto súd
rozhodol o pozbavení spôsobilosti na právne úkony posudzovanej v tomto smere tak, ako je uvedené vo
výroku č. I rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané napriek skutočnosti, že väčšinou

posudzovaná si rieši liečbu samostatne, že v tejto liečbe nie vždy dodržiava pokyny lekára a predpísanú
liečbu, čo má za následok dekompenzáciu jej stavu do takej miery, že je nevyhnutná aj hospitalizácia za
účelom stabilizácie stavu a uvedený postoj posudzovanej k liečbe viedol až k chronickosti jej ochorenia,
čo je stav trvalý. Uvedené rozhodnutie súdu tak sleduje účel ochrany posudzovanej vo vzťahu k jej
zdravotnému stavu.

17. Vzhľadom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzovanej na uvedenú oblasť jej súd
ustanovil za opatrovníka navrhovateľa - jej syna, keď v jeho osobe súd konštatuje, že je spôsobilý
vykonávať funkciu opatrovníka. Hoci navrhovateľ uviedol, že sa v tomto nezhodol so svojou matkou, s
ktorou má inak dobrý vzťah, súd konštatuje, že navrhovateľ má vo vzťahu k svojej matke zodpovedný

a rozumný postoj a všetky úkony a prednesy, ktoré uviedol aj v tomto konaní smerovali k ochrane
posudzovanej,súdnezistil,žebykonalvrozporesjejzáujmami.Zároveňsúdvovýrokovejčastivymedzil
oprávnenia a povinnosti opatrovníka týkajúce sa zastupovania opatrovanej. V rozsahu, v akom bola
posudzovaná obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, je opatrovník oprávnený aj povinný konať v
jej mene. Zároveň súd opatrovníkovi uložil povinnosť zasielať súdu pravidelné písomné správy o jej

zdravotnom stave a prípadnej realizácii ústavnej liečby, čím sa zabezpečí dozor zo strany štátu nad
riadnym výkonom opatrovníckej funkcie, za účelom zachovania práv posudzovanej.18. Súd sa však nestotožnil s návrhom navrhovateľa ani prokurátora, aby sa obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony u posudzovanej rozšírilo aj na ďalšie oblasti a to najmä na právne úkony pri nakladaní
s finančnými prostriedkami presahujúcimi sumu 1.000,-- €, prípadne zmluvnými záväzkami, ktorých

predmetom plnenia by bolo zaplatenie uvedenej sumy v celkovej výške. Rovnako sa súd nestotožnil s
návrhom prokurátora na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u posudzovanej v styku s orgánmi
verejnej moci. Je pravdou, že v znaleckom posudku znalkyňa v časti uvedenia vlastných zistení
poukázala na to, že súčasný zdravotný stav ovplyvňuje posudzovanú aj v spôsobilosti uzatvárať zmluvy,
či už o pôžičke, úvere alebo zmluvy, ktorými by na seba vzala povinnosť uspokojiť pohľadávku za dlžníka

s poukazom na to, že je u posudzovanej podstatne narušený úsudok a kritickosť, v dôsledku čoho
nedokáže reálne hodnotiť rôzne životné situácie, predvídať situáciu a primerane vyhodnotiť dôsledky
svojho konania, najmä domyslenie následkov právnych úkonov s tým, že by mohla byť ovplyvnená inými
ľuďmi, ktorí by ju mohli zneužiť vo svoj prospech. Súd však konštatuje, že z vykonaného dokazovania
doposiaľ nevyplynuli žiadne také skutočnosti, kedy by došlo k zneužitiu stavu posudzovanej v jej
neprospech, rovnako súd nezistil, že by sa posudzovaná správala takým spôsobom, že by brala na seba

neprimerané záväzky, prípadne vstupovala do záväzkových vzťahov, ktoré by boli v jej neprospech.
Prokurátor pred súdom konštatoval, že na základe lustrácie nezistil, že by posudzovaná bola účastníkom
trestného konania, či už ako podozrivá, obvinená alebo poškodená osoba. Rovnako z výpovede, či už
navrhovateľa alebo matky posudzovanej nevyplynulo, že by táto vykonávala, či už samostatne alebo
pod vplyvom tretích osôb akékoľvek právne úkony, ktorými by sa neprimerane zaväzovala na finančné,

či iné plnenie. V tomto smere sa súd stotožnil s vyjadrením právnej zástupkyne posudzovanej, že
za daného aktuálneho stavu v čase rozhodnutia súdu neboli zistené také okolnosti, pre ktoré by súd
musel pristúpiť k tak závažnému zásahu do právnej spôsobilosti na právne úkony posudzovanej, aby
ju obmedzil v spôsobilosti na záväzkovo-právne konanie. Z výpovede navrhovateľa, ale aj samotnej
posudzovanej, ako aj matky posudzovanej vyplynulo, že posudzovaná žije v spoločnej domácnosti

so svojou matkou, kde si samostatne zabezpečujú veci bežnej potreby, vedia sa spoločne starať o
domácnosť, zabezpečiť si základné životné potreby, dokonca matka posudzovanej uviedla, že zo strany
posudzovanej dochádza k pomoci vo forme nákupov, kedy stará matka uviedla, že ona sama nie všetky
vecisizabezpečujesamostatne.Rovnakojezrejmé,žeposudzovanájeschopnásamostatnehospodáriť
sosvojimdôchodkomahociznalkyňapoukázalanato,ženiekedysipýtaodsvojejmatkymenšífinančný

obnos,vkontextevýpovedematkyposudzovanejjezrejmé,žetakýmtospôsobomuždlhodobospoločne
finančne hospodária za účelom zabezpečenia spoločných potrieb, takže uvedená okolnosť sama o
sebe nesvedčí o zlom finančnom hospodárení posudzovanej. Taktiež bolo preukázané, že posudzovaná
samostatne si vie zabezpečiť aj bežné záväzkovo-právne vzťahy ako je napr. zabezpečenie mobilného
telefónu, rovnako cestuje po Slovensku samostatne, chodieva navštevovať syna do Bratislavy a

hoci navrhovateľ popísal jednu situáciu, kedy posudzovaná zo stanice sa podľa všetkého nevedela
samostatne dostať k nemu domov, uvedené nemá súvis so spôsobilosťou posudzovanej na záväzkovo-
právne vzťahy. Pri rozhodovaní súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony musí súd vždy brať
na zreteľ nielen splnenie predpokladov uvedených v ustanovení § 10 ods.2 Občianskeho zákonníka,
ale aj na to, či prípadné obmedzenie v zmysle uvedeného ustanovenia by neprimerane nezasiahlo

do základných práv a slobôd fyzickej osoby. Je treba povedať, že pokiaľ navrhovateľ v tomto smere
upravil svoj návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzovanej aj na oblasť záväzkovo-
právnu v uvedenom rozsahu, vychádzal pri tom zo záverov znalkyne a jej výpovede na pojednávaní.
Znalecké dokazovanie však nebolo v podrobnostiach vedené aj na posúdenie tejto oblasti, nakoľko súd v
kontexte ostatných dôkazov nepovažoval za nevyhnutné znalecky preskúmať aj túto oblasť spôsobilosti

na právne úkony u posudzovanej. Súd vychádzal z toho, že hoci závery znalca naznačili, že zdravotný
stav posudzovanej má vplyv na jej spôsobilosť na právne úkony aj v záväzkovo-právnej oblasti, zo
žiadneho iného dôkazu nevyplynula potreba obmedzenia spôsobilosti na právne úkony u posudzovanej
ajvtejtooblasti.Takakosprávnepoukázalaprávnazástupkyňaposudzovanej,súdvrámcirozhodovania
musí prihliadať aj na ústavný význam práv fyzickej osoby pri obmedzení spôsobilosti na právne úkony,

kedysaprimárnesledujenajmäzáujemposudzovaného aažnáslednezáujemverejný,čizáujemtretích
osôb. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 313/2012 z 28. novembra 2012) :
Pri interpretácii a aplikácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka (pozbavovanie/obmedzovanie
spôsobilosti na právne úkony) sa nemožno obmedziť iba na text zákonného predpisu, ale vždy je

potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer, ktorým je predovšetkým rešpektovanie ľudskej dôstojnosti.

V medziach ústavného významu práv človeka sa pri zbavovaní/obmedzovaní spôsobilosti na právne
úkony primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až následne záujem verejný či tretíchosôb. Zbavenie človeka spôsobilosti na právne úkony (jeho právna smrť) je prostriedkom ultima ratio,
t.j. možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky menej represívne prostriedky (napr. trestného práva,
správneho práva) či "iba" ich obmedzenia nedajú použiť, resp. sa stanú neúčinnými. Úplné pozbavenie

spôsobilostinaprávneúkonyneprichádzadoúvahyanivtedy,akpostihnutáosobačiastočne(vistýchnie
zanedbateľných sférach života) disponuje takouto spôsobilosťou. Túto dispozibilitu je povinný skúmať
súd ex offo (§ 120
Občianskeho súdneho poriadku), teda aj vtedy, ak to účastník konania nenavrhne. Inak povedané, v
prípade,akbyduševnáporuchacelkomnevylučovalaschopnosťuskutočňovaťakékoľvekprávneúkony,

je na mieste iba ich obmedzenie, a nie pozbavenie.

19. Pri zásahu do spôsobilosti na právne úkony v oblasti súkromných kontraktov sa chráni jednak
posudzovaná osoba pred zneužitím jej zdravotného stavu inými osobami v jej neprospech, na druhej
strane sa chránia aj iné osoby, ktoré vstupujú do týchto súkromno-právnych vzťahov v dobrej viere
v spôsobilosť konajúcej osoby na daný právny úkon, a chráni sa aj verejný záujem na dodržiavaní

pravidiel a platnosti záväzkovo-právnych vzťahov. V tomto konkrétnom prípade však súd nezistil potrebu
tak závažného zásahu do osobných práv posudzovanej, podľa názoru súdu v súčasnom stave, kedy
posudzovaná žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a nespráva sa takým spôsobom, že by
záväzkovo-právnymi vzťahmi ohrozovala, či už seba alebo tretie osoby, že by bolo nevyhnutné obmedziť
ju v spôsobilosti na právne úkony aj v tejto oblasti. Preto súd v uvedenej časti návrh navrhovateľa

zamietol.

20. Pokiaľ prokurátor žiadal rozšíriť obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u posudzovanej aj na
právne úkony v styku s orgánmi verejnej moci, s poukazom na to, že znalkyňa označila aj v tomto
smere, že posudzovaná nie je spôsobilá toto vykonávať samostatne, súd uvádza, že v tomto konaní sa

jedná o také konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu podľa § 23 ods.2 C. m. p. Hoci toto konanie
začalo na návrh navrhovateľa, súd môže prekročiť návrh navrhovateľa a prisúdiť aj viac v súlade s
§ 40 C. m. p. Pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony posudzovanej osoby súd
vychádza zo zistení urobených na základe znaleckého posudku znalca - lekára, avšak v súvislosti s
ostatnými výsledkami dokazovania. Súd posudzuje schopnosť robiť právne úkony posudzovaného s

prihliadnutím na všetky individuálne pomery posudzovanej osoby, ako aj s prihliadnutím na sociálnu
stránku prostredia, v ktorom táto osoba žije. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností
súvisiacich s mentálnym postihnutím posudzovanej možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky
na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony v tej ktorej oblasti. Pri rozhodovaní súd musí mať
vždy na zreteli aj ústavný rozmer obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým

rešpektovanie ľudskej dôstojnosti. Zdravotné postihnutie, ako aj práva ľudí s postihnutím súčasná
odborná verejnosť vníma odlišne od čias minulých, to znamená, že zdravotné postihnutie sa nechápe iba
v medicínskom rámci, ale nadobúda význam aj rámec sociálny a právny, kde dominujú hodnoty tvoriace
ľudské práva, ako je aj rešpekt a ochrana dôstojnosti fyzickej osoby. V minulosti bola známa prax súdov,
kedy mechanicky preberali závery znaleckých posudkov do rozhodnutia o obmedzení (v minulosti aj

pozbavení) spôsobilosti na právne úkony, čo v zásade nebolo dostatočné vo vzťahu ku všetkým zložkám
spôsobilosti na právne úkony. To znamená, že znalecký posudok je len jeden z dôkazov, ktoré súd
hodnotí vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. Právna zástupkyňa posudzovanej poukázala na
to, že doposiaľ všetky úkony, ktoré posudzovaná mala robiť a aj v tomto konaní, si doposiaľ vybavila
samostatne. Posudzovaná sa samostatne obrátila na Centrum právnej pomoci a zabezpečila si právne

zastúpenie v tomto konaní. Súd konštatuje aj z vlastnej skúsenosti, že posudzovaná sa na predvolanie
súdu riadne dostavila, pred súdom vypovedala. Hoci jej výpoveď, tak ako je uvedené vyššie, súd
hodnotil tak, že nie všetky skutočnosti uvádzané posudzovanou považoval za objektívne preukázané,
z vystupovania posudzovanej nevyplynulo, že by nebola vôbec spôsobilá komunikácie pred orgánmi
verejnej moci. Je pravdou, tak ako vyplynulo zo znaleckého dokazovania, že posudzovaná vzhľadom

na svoj súčasný stav nemusí v celom rozsahu byť schopná posúdiť každý jednotlivý úkon vo vzťahu
k orgánom verejnej moci, jednoduché úkony však schopná robiť je. V tomto kontexte súd dáva do
pozornosti, že považuje za bežné aj u osoby staršieho veku, prípadne so zdravotným postihnutím, ktoré
nie sú vždy schopné v plnom rozsahu porozumieť obsahu úkonov vo vzťahu k orgánom verejnej moci.
To však samo o sebe ešte neznamená, že by takéto osoby museli byť v tomto smere obmedzené v

spôsobilosti na právne úkony. V tomto prípade súd konštatuje, že posudzovaná je schopná sa obrátiť na
pomoc či už na svoju matku, prípadne aj na navrhovateľa ako svojho syna, v tomto konaní preukázala,
že v prípade potreby je schopná zabezpečiť si aj náležité právne poradenstvo, čo podľa názoru súdu je
dostatočnénaochranujejoprávnenýchzáujmovvosféreprocesnejspôsobilostinaprávneúkony.Okremtoho sú tu aj miernejšie prostriedky ochrany práv posudzovanej napr. vo forme možnosti ustanovenia
procesného opatrovníka v súdnom konaní (§ 68 a nasl. C.s.p.). Preto súd konštatuje, že nezistil také
skutkové okolnosti, a z vykonaného dokazovania nevyplynula potreba obmedziť posudzovanú aj v

procesnej spôsobilosti pri konaní pred orgánmi verejnej moci a preto v tomto smere nerozhodol ultra
petit v zmysle návrhu prokurátora.

21. Záverom súd uvádza, že rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony nie je rozhodnutím
nemenným. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 249 umožňuje skôr vydaný rozsudok zmeniť,

prípadne aj zrušiť, ak sú dôvody na zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. To znamená,
že ak v budúcnosti vznikne potreba rozšírenia obmedzenia spôsobilosti na právne úkony aj vo vyššie
naznačených smeroch, na ktoré poukazoval znalecký posudok, bude možné po vyhodnotení konkrétnej
situácii v konkrétnom čase rozhodnúť o potrebe širšieho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a v
prípade potreby aj prípadné zrušenie vydaného rozsudku o obmedzení spôsobilosti na právne úkony.

22. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 57 C. m. p. Účastníci konania si náhradu trov neuplatnili,
v konaní vznikli trovy štátu v súvislosti so znaleckým dokazovaním. Súd nezistil také okolnosti prípadu,
kedy by uložil ktorémukoľvek účastníkovi nahradiť trovy konania štátu, preto rozhodol, že sa štátu
náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, §
362 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.). uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 C.s.p.).Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 C.m.p.).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
C.m.p.).