Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 7, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/242/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315206871
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2315206871.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci žalobcu: V.
Š., J.. X.XX.XXXX, bytom Y. Č.. XXX, v konaní právne zastúpený advokátkou: JUDr. Eva Skačániová,
so sídlom Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka č. 1, proti žalovanej: M. Š., J.. X.X.XXXX, bytom Y.
Č.. XXX, v konaní právne zastúpená advokátkou: JUDr. Helena Buzgóová, so sídlom Dunajská Streda,
Alžbetínske námestie č. 2, o zaplatenie 15 900,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanej priznáva právo na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.3.2015 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k
zaplateniu sumy vo výške 2 100,- Eur, z titulu bezdôvodného obohatenia a k náhrade trov predmetného
konania. V podanej žalobe žalobca uviedol, že žalovaná je jeho bývalá manželka, pričom ich manželstvo
bolo rozvedené rozhodnutím tunajšieho súdu č.k. XXP/XXX/XXXX-XX L. O. XX.XX.XXXX

(právoplatné dňa 6.2.2013). Zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov doposiaľ vyporiadané
nebolo. Do tohto spoluvlastníctva patrí nehnuteľnosť - záhrada vo výmere XXX S.X J. K.. Č.. XXXX/
XX, evidovaná na X. Č.. XXXX. Okrem uvedeného žalobca je so žalovanou podielovým spoluvlastníkom
(veľkosť podielu každého je 1/2) nehnuteľností - rodinný O. N..Č.. XXX nachádzajúci sa na parc. č. XXXX
a na K.. Č.. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX S.X a zastavané plochy a nádvoria
vo výmere XXX S.X, evidovaných na X. Č.. XXX. Po rozvode žalobca ostal bývať so žalovanou v

spoločnom dome, avšak dochádzalo medzi nimi k častým konfliktom (aj fyzické útoky
žalovanej), ktoré sa riešili aj políciou. V decembri 2013 sa žalobca zamestnal v zahraničí, pričom jedným
z dôvodov bolo aj to, že žalovaná mu zabraňovala v užívaní rodinného domu (napr. nepustila ho do
kúpeľne, do jeho izby), preto musel často nocovať u svojich známych, alebo rodiny. Do rodinného domu
sa vrátil 10.2.2014, žalovaná ho však dnu nevpustila. Žalobca zavolal aj políciu, avšak žalovaná dvere
neotvorila ani polícii. Do domu sa žalobca dostal až po vykopnutí dvier, pričom zistil, že jeho osobné
veci už v dome nie sú. Konanie žalovanej bolo posúdené ako priestupok proti občianskemu spolužitiu.

VzhľadomnauvedenésažalobcaubytovalvRakúsku.Koncommarca2014samupodarilozískaťnájom
obecného bytu v obci Mad. Zmluvu o nájme mal žalobca uzatvorenú s obcou na dobu určitú, výška
nájomnéhobolastanovenásumou195,-Eurmesačneavýškapreddavkovzaslužbyspojenésužívaním
bytu sumou 20,- Eur mesačne. Vyššie uvedené nehnuteľnosti žalovaná užíva naďalej spolu s ich dvoma
synmi a jej matkou. Doporučeným listom zo dňa 5.9.2014 sa žalobca obrátil na žalovanú s výzvou, že
vzhľadom na to, že od decembra 2013 mu bezdôvodne zabraňuje v dome bývať, zabraňuje do domu

akýkoľvek prístup, aby mu platila nájomné vo výške 300,- Eur mesačne. Prvé nájomné žiadal zaplatiť do
30.9.2014. V liste zdôraznil, že do rodinného domu sa už nepokúša dostať a užívať ho, pretože sa chce
vyhnúť akémukoľvek násiliu a incidentom. Nájomné určil primerane vzhľadom na charakter a rozlohurodinného domu, ako aj s prihliadnutím na nájomné, ktoré sa obvykle I. Y. za podobné nehnuteľnosti
platí. Žalovaná na uvedenú výzvu nereagovala žiadnym spôsobom.

2. Žaloba spolu s prílohami bola zaslaná na vyjadrenie žalovanej, ktorá sa k
uvedenému vyjadrila cestou svojej právnej zástupkyne, a to podaním súdu doručeným dňa 7.9.2015. V
predmetnom vyjadrení žalovaná uviedla, že žalobu žiada v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaná uviedla,
že bola nútená dosiahnuť, aby sa žalobca z nehnuteľnosti vysťahoval, pretože ohrozoval život a zdravie
nielen jej a jej matky, ale aj ich spoločných detí. Jeho bývanie v nehnuteľnosti bolo neudržateľné,

nehnuteľnosťpoškodzovalasprávalsanevhodne.Zaúčelompreukázaniažalobcovhosprávaniasavoči
nej a deťom, žalovaná navrhla vyžiadať si stanovisko kolízneho opatrovníka, navrhla vyžiadať od polície
údaj o počte jej zásahov pre zlé správanie sa žalobcu na nehnuteľnosti s predložením zoznamu svedkov,
ktorí jej boli nútení pomáhať voči vyčíňaniu žalobcu. Žalovaná skutočnosť, že žalobca je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti nepopiera, ale jeho správanie sa počas rozvodového konania a po
rozvode manželstva bolo tak zlé, že zotrvanie v nehnuteľnosti bolo neudržateľné. Keďže polícia nemohla

žalovanú chrániť 24 hodín denne, táto bola nútená požiadať žalobcu, aby sa odsťahoval. Nie je ochotná
zaplatiť nárokovanú sumu, pretože tento stav zavinil žalobca svojím zlým správaním. V prílohe žalovaná
súdu predložila opis jej návrhu na vrátenie daru, ktorý podala na tunajšom súde a opis jej stanoviska
týkajúce sa tvrdení žalobcu. V návrhu na vrátenie daru žalovaná uviedla, že žalobcovi darovala polovicu
z vyššie uvedených nehnuteľností, avšak z dôvodu neskoršieho správania sa žalobcu (fyzické násilie,

urážanie, nezáujem o rodinu) žiada o vrátenie daru. Vrátenie daru, resp. určenie vlastníckeho práva je
vedené pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX.

3. Podaní súdu doručeným dňa 4.4.2017 žalobca žiadal rozšírenie žaloby, a síce žiadal, aby súd
žalovanú zaviazal na úhradu sumy 10 700,- Eur. Uvedená suma pritom zahŕňala obvyklé nájomné za

užívanie jeho podielu nehnuteľností vedených na LV č. 442 od 1.4.2015 do 31.3.2017, čo je 9
300,- Eur a nájomné za neoprávnené užívanie žalobcovho podielu na nehnuteľnostiach vedených na X.
Č.. XXXX Q. X.X.XXXX (deň nasledujúci po dni, kedy bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo
zo zákona) do 31.3.2017, čo je 1 400,- Eur. O predmetnom podaní súd rozhodol uznesením
č.k. 15C/242/2015-74 zo dňa 19.4.2017.

4. Po rozšírení podanej žaloby, dňa 4.5.2017 doručila žalovaná súdu vyjadrenie, v rámci ktorého uviedla,
že naďalej trvá na tom, že žalobcovi požadované nájomné nevyplatí. Opätovne nepoprela, že darovacou
zmluvou (I. XXXX/XX) darovala žalobcovi podiel z rodičovskej nehnuteľnosti, evidovanej na X. Č..
XXX M.ko aj to že darovacou zmluvou (I. XXXX/XX) darovala žalobcovi podiel z

rodičovskej nehnuteľnosti evidovanej na X. Č.. XXX. Uvedené nehnuteľnosti za trvania
manželstva spoločne obývali, pričom spolu s nimi bývala aj matka žalovanej. Na návrh žalobcu sa on
aj žalovaná zamestnali v cudzine a na návrh žalobcu sa o ich maloleté deti počas ich neprítomnosti
starala matka žalovanej, pričom žalovaná bola v kontakte s jej matkou a s deťmi každý deň, žalobca
sa o deti nezaujímal. Za trvania manželstva boli medzi stranami sporu problémy z dôvodu, že žalobca

zo svojho príjmu, ktorý získal za prácu v cudzine uhrádzal mesačne úver a zvyšné finančné prostriedky
si ponechal pre vlastnú potrebu. Z príjmu žalovanej, sa uhrádzala réžia nehnuteľností a živobytie celej
rodiny. Kvôli tomu, že žalovaná nezvládala finančne všetky náklady domácnosti, mali strany sporu veľmi
často nedorozumenia. Ďalšie vážne nedorozumenia vznikali pre správanie sa žalobcu, ktorý po tom ako
nadobudol spoluvlastnícke práva k nehnuteľnosti sa na nej správal ako výlučný vlastník. Znevažujúco

jednal so žalovanou a veľmi nevhodne sa správal k jej matke, ktorá sa vzorne počas ich neprítomnosti
24 hodín starala o ich deti. Po rozvode manželstva vznikali medzi stranami sporu ďalšie veľmi vážne
nedorozumenia, pretože žalobca sa správal ako slobodný muž, na nehnuteľnosti sa správal ako hosť.
Žalovaná bola v domnení, že žalobca riadne uhrádza úver, ktorý si vzali ešte ako manželia na zveľadenie
nehnuteľnosti, pričom viackrát ho požiadala, aby prispieval aj na réžiu nehnuteľnosti, čo rázne odmietol.

Neplatilanivýživnénamaloletédetiakdnešnémudňunavýživnomdlhuje5180,-Eur.Prichádzaldomov
v nočných hodinách, nebol triezvy, vyvolával výtržnosti, pričom zo začiatku na žalovanú útočil iba slovne.
Neskôr však aj fyzicky a jeho správanie sa tak zhoršilo, že na jej obranu sa postavili obe maloleté deti,
ktoré z jeho správania sa mali traumu. Zhoršujúce sa situácie boli riešené aj za pomoci polície a susedov.
Keď to už zašlo až tak, že ich spoločné deti mali zo správania sa žalobcu zdravotné problémy a traumy,

požiadala žalovaná žalobcu, aby opustil nehnuteľnosť a aby sa odsťahoval. Žalobca sa odsťahoval do
nájmu do obecného bytu, kde zrejme žije so svojou aktuálnou partnerkou. Keď sa žalobca odsťahoval
zo spoločnej domácnosti banka, v ktorej mali strany sporu úver, žalovanej oznámila, že žalobca prestal
platiť úver a nehnuteľnosť je vytýčená na dražbu. Preto žalovaná bola nútená okamžite riešiť záchranunehnuteľnosti, aby s deťmi nestratila bývanie. Vyzvala žalobcu o riešenie tejto otázky, ktorý však na jej
výzvu nereagoval. Žalovaná si tak musela vziať ďalší úver a ním vyplatiť vzniknutý dlh, aby nehnuteľnosť
do dražby nešla. Žalobca ju neustále urgoval o vyplatenie jeho podielu z nehnuteľnosti, pričom dobre

vedel, že neuhrádza úver a neuhrádza ani výživné. Ak by sa žalobca bol správal na nehnuteľnosti
slušne, ak by nebol vyvolal vždy pri svojom príchode incidenty a výtržnosti, ak by neubližoval žalovanej,
ich deťom a matke žalovanej, ak by bol uhrádzal alikvotnú časť réžie nehnuteľnosti a úver, dávno by
sa otázka jeho spoluvlastníctva vyriešila a nebolo by došlo k tomu, že žalovaná ho požiadala, aby sa
z nehnuteľnosti odsťahoval. Žalovaná rozhodne popiera, že by bola čo i len jedenkrát vyvolala problém

na nehnuteľnosti ona. S vypätím všetkých síl sa snažila získať finančné prostriedky, aby sama zvládla
živobytie detí, réžiu nehnuteľnosti a úhradu úveru. Deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti, pričom
je povinná im zabezpečiť bývanie, živobytie a viesť ich k riadnemu životu. Vzhľadom na vyššie opísané
správanie sa žalobcu, považuje jeho nárok za nárok v rozpore s dobrými mravmi.

5. K uvedenému vyjadreniu žalovanej, právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že toto vyjadrenie je účelové

a skreslené. Je emočne podfarbené a zveličuje niektoré skutočnosti. Jeho účelom je vykresliť žalobcu v
negatívnomsvetleakoosobuktoráneviedlaanevedieriadnyživot.Poukázalanavykonanédokazovanie
v konaní sp. zn. XXC/XXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel síce
formálne titulom darovacej zmluvy, avšak darovanie bolo iba následkom toho, že žalobca a žalovaná
zo spoločných finančných prostriedkov vyplatili ostatných dedičov v dedičskom konaní po neb. otcovi

žalovanej. V konaní sp. zn. XXC/XXX/XXXX si súd zadovážil všetky priestupkové spisy z ktorých
vyplýva, že strany spolu na seba podávali navzájom oznámenia, je však potrebné poukázať na to, že
žalobca nebol ani raz postihnutý za spáchanie priestupku, pričom žalovaná 1 x postihnutá bola. Právna
zástupkyňa žalobcu súdu rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX
aj predložila. V rámci tohto konania súd ako prejudiciálnu otázku riešil prípadné porušovanie dobrých

mravov a s tým spojené vrátenie daru. Predložený rozsudok, ktorým bola žaloba žalovanej zamietnutá
ešte nie je právoplatný, a to z dôvodu podaného odvolania, avšak z odôvodnenia tohto rozsudku je
zrejmé, že sa súd podrobne zaoberal aj otázkou dobrých mravov v súvislosti so vzájomnými spormi
strán tohto sporu. Súd mal v tomto konaní pripojené všetky spisy a konštatoval, že vzťahy strán sporu
boli v období rokov 2012 až 2014 veľmi konfliktné. Bolo vedené viacero priestupkových konaní. Túto

situáciu súd vyhodnotil tak, že ani jednu zo strán nemožno označiť za iniciátora týchto vzájomných
konfliktov.Zároveňpoukázalanavýpoveďmatkyžalovanejp.A.,ktorávjednomzpriestupkovýchkonaní
v roku 2012 uviedla, že nikdy nebola svedkom toho, že by sa žalobca vyhrážal deťom alebo žalovanej.
Potvrdila iba vedomosť o tom, že žalobca slovne urazil žalovanú, z dôvodu, že má mimomanželský
vzťah. Túto skutočnosť žalobca nepopiera, pretože v tom čase mal vedomosti, že žalovaná udržiava

mimomanželský vzťah. Žalovaná sa snaží manželstvo vykresliť tak, že v manželskom zväzku trpela ona
aj deti. Návrh na rozvod manželstva však nepodala ona, podal ho žalobca z dôvodu, že mal vedomosti
o manželskej nevere. Celé vyjadrenie žalovanej smeruje k tomu, že navrhuje súdu, aby aplikoval inštitút
dobrých mravov, pričom s týmto inštitútom nemá byť v súlade výkon práv ktorého sa domáha žalobca.
Inštitút dobrých mravov by mal byť aplikovaný výnimočne a jeho aplikácia by nemala byť pravidlom.

Jeho aplikáciou nemôže dôjsť k oslabeniu práva jednej strany a to navyše v prípade, keď ani druhá
strana nekoná v súlade s dobrými mravmi. Žalobca je názoru, že práve správanie sa žalovanej nebolo
a to najmä po rozvode v súlade s dobrými mravmi, keď žalovaná vykázala žalobcu z nehnuteľností a
zabránila mu v ich užívaniu, pričom mohla celú vzniknutú situáciu riešiť právne. Žalobca súhlasil, aby sa
žalovaná stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností. Žalovaná však o žiadne korektné riešenie situácie

neprejavilazáujem,naopakzačalaviesťsúdnyspor,kdesasnaží,abybolauznanázavýlučnúvlastníčku
nehnuteľností. Právna zástupkyňa žalobcu ako aj žalobca má za to, že sama žalovaná sa týmto pričinila,
ženedošlokriadnemuakorektnémuvyporiadaniuvzájomnýchstránsporu.Poukázalinato,ževprípade
žalobcu nejde voči žalovanej o šikanózny výkon práva. K tomu, že žalovaná musela splatiť úver, ktorý
žalobca neplatil, novým úverom, právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že tieto tvrdenia sú nepravdivé,

čo vyplýva z listín predložených samotnou žalovanou. Je pravdou, že sa úver neplatil a že žalovaná
dostala výzvu na jeho zaplatenie. Hneď vzápätí však sama žalovaná preukazuje, že uzavrela dohodu
o splátkach, kde je nesplatený zvyšok úveru rozvrhnutý na jednotlivé splátky. Čo sa týka neplatenia
výživného žalobcom, v rámci listín ktoré predložili súdu právna zástupkyňa žalobcu preukazuje, že trest
ktorý bol uložený žalobcovi je zahladený a na žalobcu je preto potrebné hľadieť ako na netrestaného.

6. V priebehu konania bola podaná žaloba rozšírená ešte 5 krát, pričom posledný krát bola rozšírená
podaním zo dňa 3.5.2018, a to na sumu bezdôvodného obohatenia požadovaného vo výške 15 900,-Eur. Posledné rozšírenie bolo súdom pripustené uznesením na pojednávaní konanom v danej veci dňa
10.5.2018.

7. Na pojednávaniach konaných v danej veci sa žalobca ako aj žalovaná pridržiavali svojich písomných
podaní predložených súdu.

8. Okrem strán sporu, pred súdom v danej veci vypovedalo aj viacero navrhnutých svedkov.

9. Svedok Y. Q., J.. X.XX.XXXX, Y. G. I. S., O. XXXX/XX, po poučení ako svedok uviedol, že poučeniu
porozumel, s predmetom konania je oboznámený a je bez pomeru k veci ako aj k stranám konania. K
veci samej uviedol, že asi tak 3 alebo 4 roky dozadu prišiel za ním žalobca, jeho kamarát, a požiadal
ho, či by u neho mohol bývať na niekoľko týždňov alebo mesiacov, nakoľko ho manželka vyhodila z
domu. Nemal so sebou žiadne veci, iba dve igelitové tašky. Hovoril, že ho manželka podvádza a že má
s ňou zlé vzťahy. Taktiež tvrdil, že ho udáva na polícii. Na dotazy právneho zástupcu žalobcu svedok

uviedol, že strany sporu počas ich vzájomného spolužitia navštevoval. Nebadal, že by tam boli problémy
a konflikty. Žalobca, ktorý ho navštevoval aj so dvojím synom, nehovoril, že by strany sporu mali nejaké
problémy. So žalobcom sa pozná z O. N., kde boli susedia. Boli športovci a žalobcu nikdy nevidel piť.
Videl ho iba raz vypiť možno deci šampanského alebo vína. Taktiež nevidel žalobcu, že by sa niekedy
správal agresívne.

10. Svedkyňa D.H. N., J.. X.X.XXXX, Y. G. Q., Q. N., Š. W.. XXX/XX, po poučení ako svedkyňa uviedla,
že poučeniu porozumela, vie čo je predmetom tohto konania a je bez pomeru k veci a k stranám sporu.
So žalobcom sa pozná už roky. Pracovala v reštaurácii kde chodieval I. Q.. Pri jednej návšteve povedal,
že by mal ísť domov, kde sú samé problémy. Povedala mu, že cestou domov ide okolo polície, nech sa

tam zastaví. Keď žalobca odišiel tak po nejakom čase volal a oznámil jej čo sa stalo. Povedal, že ho
žalovaná odmietla pustiť do domu. Že tam bola prítomná polícia, ktorá žalovanej povedala, že ho pustiť
musí. Keď to aj napriek tomu odmietla žalobca sa opýtal, že či môže vykopnúť dvere. Na to mu policajti
povedali, že nech si robí čo chce, veď je to jeho majetok. Na dotazy právnej zástupkyne žalobcu uviedla,
že toto sa mohlo stať tak pred 2 až 3 rokmi. Žalobcu pozná asi 15 rokov. Vie, že väčšinou pracoval v

zahraničí, nikdy nepil, vždy si v reštaurácii dal iba kolu a kávu. Nikdy nebola svedkom toho,
že by sa žalobca v spoločnosti správal agresívne. Na dotazy právnej zástupkyne žalovanej uviedla, že
kým žalobca pracoval v zahraničí, tak sa u nich v reštaurácii zastavil tak 3-4 krát do roka. Po rozvode
manželstva 3-4 krát za mesiac. Žalobca nikdy nepožíval alkoholické nápoje, ona mu nenalievala,
pretože bol vodič. V reštaurácii sa automaty nikdy nenachádzali.

11. Svedkyňa H. J., J.. XX.X.XXXX, Y. G. Y. XXX, po poučení ako svedkyňa uviedla, že poučeniu
porozumela, vie čo je predmetom konania a je sestrou žalovanej. Na dotazy právnej zástupkyne
žalovanej uviedla, že pred rozvodom často navštevovala spoločnú domácnosť strán sporu, pretože s
nimi bývala v spoločnej domácnosti aj jej matka. Po rozvode to bolo už menej často, pretože tam vládla

napätá a zlá atmosféra. Bola viackrát svedkom konfliktov medzi stranami sporu. Poslednýkrát keď už
žalobca napádal fyzicky aj deti, musela aj s manželom a synom prísť sestre na pomoc. Nikdy sa so
žalobcom nerozprávala prečo vyvoláva konflikty. Podľa jej názoru tieto konflikty vyvolával on. Po rozvode
si užíval a v dome býval ako v hoteli. Na nič neprispieval a v podstate sa celej rodine vysmieval. Na
dotazy právnej zástupkyne žalobcu uviedla, že o poslednom konflikte o ktorom hovorila môže povedať

to, že osobne ho nevidela. Prišla tam, pretože ju zavolala jej mama. Videla už len následky, všetko bolo
porozbíjané,okná,dvereabolatamprivolanápolícia.Neviepresneakýmspôsobompolíciatentokonflikt
vyriešila. Vie, že to polícia riešila, avšak záver bol asi taký, že rozbíjať veci môže, pretože sú jeho. V tú
noc už žalobca doma nespal, pretože sa moja mama a deti báli. Cez noc tam ostal spať jej syn.

12. Svedkyňa O. Š., J.. XX.X.XXXX, Y. G. Y. XXXX, po poučení ako svedkyňa uviedla, že poučeniu
porozumela, s predmetom konania je oboznámená a je bez pomeru k veci a k stranám sporu. Obýva
jednu zo susedných nehnuteľností. Na dotazy právnej zástupkyne žalovanej uviedla, že môže potvrdiť,
že viackrát v noci videla pred domom strán sporu policajné auto. Čo sa dialo vo vnútri však už uviesť
nevie. Žalobca v dome nebýva asi tak 3-4 roky, presne to uviesť nevie. Na dotaz právnej zástupkyne

žalobcu svedkyňa uviedla, že presne nevie kedy sa strany sporu rozviedli. Možno to bolo v roku 2012
alebo 2014. Policajné hliadky tam chodili po rozvode.13. Svedkyňa H. A., J.. X.X.XXXX, Y. G. Y. XXX, ktorá po poučení ako svedkyňa uviedla, že poučeniu
porozumela, s predmetom konania je oboznámená a je matkou žalovanej. K veci samej uviedla, že
žalobca prišiel k nim bývať asi v roku 1996. Z manželstva sa stranám sporu narodili dvaja synovia. Po

darovaní podielu na nehnuteľnosti žalobcovi sa tento začal k nej správať inak. Zhoršovalo sa aj spolužitie
so žalovanou. Nemohla ostať na materskej, musela so žalobcom chodiť pracovať do zahraničia. Chodili
domov každý týždeň v piatok na víkend. O domácnosť a deti sa cez týždeň starala ona. Keď
žalobca prišiel zo zahraničia tak mal peniaze, pretože ich vyplácali každý týždeň. Na
domácnosť neprispieval, avšak chodil kade - tade. Neskôr už žalovaná s nim do zahraničia nechcela

ísť pracovať, pretože si nerozumeli. Ona pracovala v hoteli a žalobca chodieval do zahraničia len na
3-4 mesiace. Napríklad chodil do Talianska zbierať jablká. Od novembra do jari bol doma. Celý chod
domácnosti financovala ona a taktiež sa starala o deti. Potom sa žalobca a žalovaná rozviedli. Žalovaná
sa dozvedela, že žalobca nesplácal pôžičku. Na vyplatenie tejto pôžičky musela svedkyňa použiť
peniaze, ktoré mala nasporené na horšie časy. Žalobca sa absolútne o deti nestaral, opíjal sa a deti sa
ho báli. Nemali pokojný život. Chodila k nim polícia. Dôsledok toho bolo že s jedným zo synov musela

žalovaná ísť k psychiatrovi. Niekedy nemali ani na chlieb. Žalobca na dve deti prispieval sumou 60,- Eur.
Vie,žežalovanejvypomáhalaajsestra.Žalovanejzvýplatynezostaloabsolútnenič.Pôžičkuplatila700,-
Eur, časť sa minula na domácnosť a ďalšie prostriedky si musela odložiť na benzín, pretože chodievala
pracovať do Rakúska. Na dotazy právnej zástupkyne žalovanej svedkyňa uviedla, že podľa toho čo
vie, po rozvode manželstva žalobca neplatil nič ani na pôžičku ani na chod domácnosti. Zaplatil iba raz

štvrťročný poplatok za vodu asi vo výške 115,- Eur. O tom, že pôžička nie je splácaná sa so žalovanou
dozvedeli po rozvode ich manželstva, na základe papiera z banky. Hneď na to museli zaplatiť 1 000,-
Eur. Všetku údržbu na rodinnom dome robila a zabezpečovala ona. Žalobca bol požiadaný aby opustil
spoločnú domácnosť z toho dôvodu, že keď bol doma nemali pokoj. Stávali sa prípady že keď mal
veľmi nahlas pustené rádio a televíziu a syn mu povedal, aby to stíšil, že sa nevedia učiť, tak žalobca

mu povedal aby ho poprosil. Medzi stranami sporu došlo aj k fyzickým konfliktom. Nikdy však nebola
svedkom toho, že by žalovaná žalobcu provokovala. Svedkami konfliktov boli aj synovia strán sporu.
Boli dokonca vypočutí aj na polícii. Na dotazy právnej zástupkyne žalobcu svedkyňa uviedla,
že keď im bol doručený papier z banky, že sa pôžička neplatí, nevie či sa žalovaná snažila so žalobcom
nejakým spôsobom vyporiadať. Keď žalobcu požiadali, aby opustil spoločnú domácnosť, odišiel sám s

dvoma policajtmi, ktorých zavolal on. Predtým však všetko rozmlátil. Keď odchádzal povedal, že ide do
hotela, aby sme to zaplatili. Žalobcu nikdy z domu nevymkla. Zámky na dverách museli vymeniť, pretože
žalobca rozbil vchodové dvere, pričom k výmene zámkov došlo až na druhý deň po tom, čo žalobca
odišiel.Keďžalobcarozbíjalzariadeniebolopitý.Políciunažalovanéhovolalalenžalovaná,onananeho
žiadne oznámenie nepodala. Na záver svedkyňa k svojej svedeckej výpovedi ešte doplnila, že žalobca

si v časoch, keď svedkyňa ešte pracovala, často od nej požičiaval peniaze, napr. preto, že chcel ísť
pracovať do Nórska, kde nevydržal ani mesiac, ako aj preto, že potrebuje zaplatiť plyn, lebo ich odpoja.

14. V záverečnej reči právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že je nesporná skutočnosť, že žalobca
nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam (rodinný dom s.č. XXX stojaci na parc. Č..

XXXX M. J. K.. Č.. XXXX/XX evidovanej na liste vlastníctva č. XXX M. aj pozemok parc. č. XXXX -
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX S.X, K.. Č.. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere XXX S.X) darovacou zmluvou, ktorá nadobudla právnu účinnosť dňa 16.10.2006. Rovnako nie
je sporná skutočnosť, že žalobca sa stal bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností (pozemok parc.
Č.. XXXX/XX - L. I. I. XXX S.X, evidovanej na liste vlastníctva Č.. XXXX). Nakoľko medzi stranami sporu

došlo k rozvodu ako aj k zákonnému vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva, toho času je už
len podielovým spoluvlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností. Taktiež poukázala na to, že otázka
nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu bola riešená na tunajšom súde v konaní sp. zn.
XXC/XXX/XXXX, kde sa žalovaná domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a vrátenia
daru. Vec ešte nie je právoplatne skončená. V danej veci žalobu žiada zamietnuť z dôvodu hrubého

porušovania dobrých mravov. Opätovne poukázala na to, ako strany sporu pracovali v zahraničí,
počas čoho sa o ich spoločné deti starala matka žalovanej a žalobca, po tom
ako nadobudol podiely na nehnuteľnostiach nejavil o ne ani o rodinu záujem. Úver, ktorý si strany
konania vzali na zveľadenie nehnuteľnosti bol z väčšej časti použitý na záľuby žalobcu (pohostinstvá,
automaty).Opätovnepoukázalanazhoršenésprávaniesažalobcuporozvode,fyzickéútokyavýtržnosti

riešené aj políciou a dopad jeho správania na psychiku detí, ktoré mali z toho všetkého traumu, čím
sa zaoberala aj škola, kolízny opatrovník a nakoniec aj psychiater. Napokon mu žalovaná prikázala
vysťahovať sa z nehnuteľnosti, čo aj žalobca urobil. Popritom rozbíjal nábytok a všetko sklenené v dome
a matku žalovanej nespočetne krát sácal a nadával jej. Keď sa žalobca z nehnuteľnosti vysťahoval,deti sa upokojili, v škole mali dobrý prospech, dobré správanie a sú vynikajúci futbalisti. Ich živobytie
zabezpečuje žalovaná spolu s matkou a za pomoci jej sestier, pretože od rozvodu manželstva žalobca
na výživnom dlhuje už viac ako 7 200,- Eur. Právna zástupkyňa žalovanej poukázala na ustanovenie §

3 ods. 1 OZ, ktoré jednoznačne ustanovuje, že ak vlastník zneužíva svoje práva proti záujmom ďalších
užívateľov a vlastníkov nehnuteľnosti je potrebné poskytnúť ochranu osobám, ktoré týmto zneužívaním
trpia. Žalobca tvrdo zneužíval svoje právo vlastníka nielen tým, že bez akejkoľvek finančnej pomoci
obýval nehnuteľnosť, ale na tejto nehnuteľnosti sa správal tak, že ubližoval vlastným deťom, bývalej
manželke a ďalšej osobe, ktorá na nehnuteľnosti bývala. S cieľom ochrany zdravia detí nemohla

žalovaná tolerovať takéto správanie sa. Žalobca sa nepodieľal na údržbe nehnuteľnosti, na úhrade réžie
nehnuteľnosti,dokoncanehnuteľnosťpoškodzovalúmyselne.Vnociprichádzaldomovtak,ževykopával
dvere, vykrikoval, vyháňal nás a vyhrážal sa nám. Žalovaná rozhodne popiera, že by sa bola na úkor
žalobcu bez právneho dôvodu obohatila. Za trvania manželstva sa strany sporu dohodli tak, že žalobca
bude uhrádzať úver čerpaný na zhodnotenie nehnuteľnosti a bude prispievať na živobytie všetkých
štyroch. Po tom ako žalobca prestal platiť úver a bol kontaktovaný žalovanou aby sa daná situácia

vyriešila, tak žalobca žalovanej povedal, že má na stôl zložiť 30 000,- Eur, na jeho vyrovnanie, inak
bude žalovaná s deťmi a jej matkou bezdomovci. Žalovaná toho času uhrádza úver, uhrádza živobytie
dvoch detí a réžiu nehnuteľnosti, jej údržbu ako aj všetky povinné náklady týkajúce sa nehnuteľnosti
uhrádza spolu s matkou. Pracuje denne takmer 20 hodín, aby to všetko finančne zvládala a neuznáva
žiadny majetkový prospech, ktorý by mala získať neoprávnene. Žalobca, ktorý svojím bezohľadným

a nezodpovedným spôsobom neplnil v úverovej zmluve podpísaný záväzok, na nehnuteľnosti býval a
existoval zadarmo, neplní si súdom stanovenú povinnosť o výživnom, si dovolí pri porušení všetkých
slušných medziľudských vzťahov sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, keď sám spôsobil
takúto závažnú situáciu. V žiadnom prípade žalovaná nie je ochotná žalobcovi zaplatiť nárokovanú
sumu, pretože ona sa na nikoho úkor neobohatila. Záverom právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že

celá nehnuteľnosť má hodnotu 48 900,- Eur, sama žalovaná zaplatila na úver viac ako 21 000,- Eur a
žalobca na výživnom dlhuje 7 200,- Eur.

15. V záverečnom návrhu právna zástupkyňa žalobcu poukázala opätovne na dôvody podania žaloby, a
síce neoprávnené užívanie podielu na spoločných nehnuteľnostiach žalovanou, jej konanie zabraňujúce

žalobcovi dostať sa do nehnuteľnosti, z ktorej žalobcu ako sama v jednej zo svojich výpovedí pred
políciou uviedla, vyhodila. Žalovaný v priamej úmere ako žalovaná neoprávnene a bez akejkoľvek
náhrady užívala jeho podiel na spoločných nehnuteľnostiach rozširoval podanú žalobu, pričom po
poslednom rozšírení sa predmetom konania stalo bezdôvodné obohatenie vo výške 15 900,- Eur.
Právna zástupkyňa žalobcu poukázala na to, že žalobca za roky 2013, 2014, 2015 riadne platil daň z

nehnuteľnosti, daň za komunálny odpad a dokonca aj daň za psa. Tvrdenia matky a sestry žalovanej,
uvedené v ich výpovediach, žalovaný považuje za nepravdivé. Žalovaná žalobcu vykreslila ako veľmi
zlého človeka, ktorý sa nestaral o rodinu, o deti, bol násilník, opilec, gambler, riadne nepracoval a
nakoniec po rozvode prestal platiť úver, ktorý si strany sporu vzali na zhodnotenie nehnuteľnosti, neplatí
výživné a psychicky zničil aj svoje deti. Tieto tvrdenia však žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala,

a teda neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení. Žalovaná žiadnym spôsobom nenamietala výšku
požadovaného plnenia, ani existenciu bezdôvodného obohatenia. Vzájomné vzťahy medzi žalobcom a
žalobkyňou boli v rokoch 2012-2014 vzájomne konfliktné, avšak nikto zo strán sporu nebol
označený za obvineného z priestupku, resp. za páchateľa trestného činu, čo vyplýva aj z predložených
listinných dôkazov. Žalobca spoločný úver prestal splácať až po rozvode, tak sa so žalovanou dohodli,

že v rámci vyporiadania BSM, ona prevezme spoločné nehnuteľnosti aj zostatok úveru a vzájomným
zápočtom sa následne dohodnú na vyrovnaní. Sama žalovaná predložila písomný doklad „ uznanie a
dohoda o úhrade záväzkov formou splátkového kalendára s VÚB a.s., ktorý právny úkon
uzavrela s VÚB a.s. (veriteľom) dňa 15.1.2014. Uznaný záväzok sa zaviazala vrátiť prostredníctvom
mesačných splátok, pričom žalobca bol a aj doposiaľ je ochotný túto skutočnosť uznať a pri vyporiadaní

spoločnéhomajetkuvprospechžalovanejzapočítať.Žalovanávšakvôbecnemázáujemanivôľuvyriešiť
a vyporiadať spoločný majetok, vrátane úveru, o čom svedčí aj konanie na tunajšom súde, v rámci
ktorého sa domáhala určiť, že je výlučnou vlastníčkou spoločných nehnuteľností (sp. zn. XXC/XXX/
XXXX). Žiadny návrh dohody nepredložila a o dohodu sa už ďalej ani nepokúsila. Naopak, doslova
žalobcu zo spoločných nehnuteľností vyhodila bez akéhokoľvek, čo i len hnuteľného majetku. Súčasne

aj so svojou matkou, výrazne manipulovala aj spoločné deti, viedla ich proti žalobcovi, zabraňovala
mu stretnúť sa s nimi tak, aby sa mu úplne odcudzili. Je pravdou, že výživné na deti žalobca neplatil
v stanovenej výške, plnil však vždy ako mohol. Žalovaná rieši výživné v iných konaniach. Trestný
rozkaz Okresného súdu A. č. XT X/XXXX-XX L. XX.X.XXXX nie je právoplatný.Žalovaný ho napadol dňa 14.3.2018 odporom. Dlh na výživnom žalovaná vymáha v exekučnom konaní.
Žalovaná tvrdí, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keby súd podanej žalobe vyhovel. Je potrebné
uviesť, že vždy treba prihliadať na to, ako sa správa účastník právneho vzťahu, ktorý sa dovoláva

dobrých mravov. Prednosť má tiež vždy silnejšie právo pred slabším právom. Nie je bezvýznamné,
že každý je zodpovedný za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti. Ten, kto sa dobrých mravov
dovoláva, sám nemôže konať v rozpore s dobrými mravmi, ak sám neprejavil snahu, aby sa právo
nemohlo zneužiť. Dispozičné vlastnícke právo možno len výnimočne obmedzovať zákonom. Každé
obmedzenie musí rešpektovať zásadu, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný

obsah a ochranu. Právna zástupkyňa žalobcu tvrdí, že aplikácia ustanovenia § 3 OZ v predmetnej
veci nie je dôvodná. Žalovaná nielenže nepreukázala v tomto konaní porušovanie dobrých mravov
zo strany žalobcu (tvrdeniami, ktoré vôbec neosvedčila), ale sama dobré mravy porušila. Porušila
aj žalobcovo právo, obmedzila ho, nerešpektovala, že jej a žalobcovo vlastnícke právo k spoločnej
nehnuteľnosti majú rovnaký obsah a ochranu. Ako to sama pomenovala „vyhodila ho z domu“, aj ona
vyvolávala konflikty, sama ho fyzicky napádala a spôsobila aj menšie zranenia. Neprejavila žiadnu

mieru tolerancie, bez dostatočnej miery predvídavosti z následkov, ktoré môžu nastať jej násilným a
nezákonným obmedzením žalobcovho vlastníckeho práva. Žalobca si musel prenajať malý byt a platiť
nájomné, ktoré financie mohol radšej poskytnúť deťom ako výživné. Namiesto právneho riešenia o
korektné vyporiadanie spoločného majetku, rozhodla sa emocionálne, že žalobcovi nič nedá, oddelí ho
od detí nevhodnou ich manipuláciou s vykresľovaním jeho osoby v nanajvýš negatívnom svetle. Násilné

a protiprávne obmedzenie žalobcovho vlastníckeho práva zo strany žalovanej nebolo nevyhnutné.
Spoločné problémy žalovaná mohla a aj naviac mala riešiť iným-zákonným a korektným spôsobom.
Majetkovým prospechom získaným užívaním cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám
vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci s prihliadnutím na druh právneho
dôvodu, ktorým sa spravidla zakladá právo užívania ohľadom na jeho rozsah a spôsob. V žalobcovom

prípade majetkový prospech a jeho výška bola určená porovnaním s obvyklou výškou nájomného, ktoré
by musela žalovaná zaplatiť za normálnych okolností za užívanie veci, podľa nájomnej zmluvy. Podľa
ustálenej súdnej praxe o plnení bez právneho dôvodu ide aj v prípade, keď podielový spoluvlastník
užíva bez právneho dôvodu (bez dohody s druhým spoluvlastníkom, alebo bez rozhodnutia súdu)
spoločnú vec bez toho, aby sa s druhým spoluvlastníkom dohodol, prípadne uzavrel zmluvu o nájme.

V opačnom prípade užíva vec bezodplatne, nemusí vynaložiť prostriedky, ktoré by za iných okolností
vynaložiť musel. To platí v danej veci aj pre žalovanú, preto sa o tieto finančné prostriedky obohatila na
úkor žalovaného. Užívanie cudzieho majetku bez právneho dôvodu s povinnosťou vydať bezdôvodné
obohatenie predstavuje všeobecné poňatie právneho princípu, ktorý je potrebné aplikovať na vopred
bližšie neurčené prípady. Pri posudzovaní veci je potrebné vždy vychádzať zo všeobecnejšieho poňatia

vlastníckeho práva, ako práva, ktoré môže byť obmedzené, len so súhlasom vlastníka, inak len na
základe zákona.

16. Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru I. A., Obvodné oddelenie Y. zo dňa 18.10.2015
súd zistil, že príslušníci Policajného zboru boli celkovo na adrese Y. XXX preverovať oznámenia

osemkrát. Previerkou u príslušníkov Q. Y. bolo zistené, že bez ohľadu na to, kto podával oznámenie
ako aj bez ohľadu na to, ako bola vec vyriešení v priestupkovom konaní všetky problematické situácie
svojim správaním voči žalovanej a ostatným členom rodiny vyprovokoval žalobca. Nepokoje v rodine
pritom trvali do začiatku roka 2014, kedy sa žalobca z adresy odsťahoval.

17. Z lekárskej správa S.. F. K. - pedopsychiatričky zo sídlom v O. N. súd zistil, že v dôsledku situácie
v rodine a hlavne v dôsledku správania sa žalobcu boli u maloletého H. N. diagnostikovaná pocity
sklamania a strach zo žalobcu. Maloletý taktiež prežíval obavy o bezpečie matky, seba a celej rodiny.
Objavili sa u neho aj vegetatívne prejavy úzkosti. Osobnosť maloletého bola vyhodnotená ako detská,
traumatizovaná agresívnymi prejavmi žalobcu voči rodine. Pedopsychiatrička v rámci liečby odporučila

aj obmedzenie styku maloletého s otcom. Závery vyslovené ošetrujúcim lekárom maloletého neboli
žalobcom v konaní spochybnené.

18. Z uznania a dohody o úhrade záväzku formou splátkového kalendára zo dňa 15.01.2015 súd zistil,
že žalovaná uhradila v prospech VÚB, a.s. sumu 3 242,17 EUR a následne uznala zvyšok dlhu vo výške

16 348,95 EUR, ktorý sa zaviazala uhradiť v mesačných splátkach po 681,21 EUR. Týmto spôsob sa
žalovaná zaviazala uhradiť banke spoločný záväzok strán sporu zabezpečený nehnuteľnosťami v ich
podielovom spoluvlastníctve, pretože hrozilo, že po nesplácaní úveru dôjde k výkonu tohto záložnéhopráva.Žalobcatútoskutočnosťžiadnymspôsobomnerozporoval,dokoncauvádzal,žeplneniežalovanej
je ochotný zohľadniť pri vyporiadaní ich spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.

19. Súd vo veci vykonal dokazovanie okrem výsluchu strán konania a navrhnutých svedkov aj
oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: rozsudok č.k. XXP/XXX/XXXX-XX L. O. XX.XX.XXXX, X.
Č.. XXX, X. Č.. XXXX, potvrdenia o tom, že žalobca sa obrátil na políciu v prípadoch keď ho žalovaná
nechcela pustiť do domu, lekárska správa zo dňa 23.4.2013 (fyzický útok žalovanej, škrabance),
nájomná zmluva s obcou S. spolu s Dodatkom č. 1 k zmluve, zápisnica o prevzatí a odovzdaní bytu,

výzva na zaplatenie nájomného zo dňa 5.9.2014, návrh na vrátenie daru, správy o počte hlásení žalobcu
ako aj žalovanej na príslušných policajných oddeleniach, správa o tom, ako boli hlásenia vyriešené,
prehľad o dlhu žalobcu na výživnom, prehľad o platení daní žalobcom, oznámenie o začatí výkonu
záložného práva, uznanie a dohoda o úhrade dlhu s bankou, darovacia zmluva zo dňa 29.9.2006,
potvrdenia o tom, že žalovaná sa obrátila na políciu pre správanie žalobcu ako aj v prípade keď si neplnil
svoju vyživovaciu povinnosť, výpovede svedkov, správa o psychickom stave jedného z maloletých detí,

trestný rozkaz č.k. XT/X/XXXX-XX zo dňa 22.2.2018, výpis z registra trestov žalobcu, rozsudok č.k. XXC/
XX/X/XXXX-XXX zo dňa 4.10.2017, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a
zistil tento skutkový stav veci:

20. Strany sporu sú spoluvlastníkmi vyššie označených nehnuteľností, každý v pomere jednej polovice

k celku. Po nezhodách strán sporu žalobca na požiadanie žalovanej spoločné nehnuteľnosti vo februári
roku 2014 opustil a tieto od uvedeného obdobia fyzicky neužíva.

21. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

22. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.

23. Podľa § 137 ods.1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

24. Podľa § 139 ods.2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

25. Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26 Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

27. Na základe vyššie citovaných ustanovení mal súd v konaní za preukázané, že žalovaná v
celosti spolu s maloletými deťmi strán sporu a so svojou matkou, pričom tieto nehnuteľnosti sú v
spoluvlastníctve strán sporu. tento stav pretrváva od februára 2014. Táto skutočnosť nebola medzi
stranami sporu spornou. Je teda preukázané, že žalovaná ako spoluvlastníčka užíva nehnuteľnosti v

celosti, teda aj spoluvlastnícky podiel žalobcu. Keďže žalobca je skutočne vylúčený z užívania veci,
ktorej spoluvlastníkom nesporne je patrilo by mu právo požadovať po tom, čo sa neúspešne pokúsil
o dohodu so žalovanou, vyplatenie náhrady za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu od žalovanej.
Výška tejto náhrady by sa pritom rovnala obvyklej cene za nájom obdobných nehnuteľností v danej
lokalite. Takéto právo by žalobcovi nesporne prislúchalo, avšak súd musel v konaní vyhodnotiť aj obranu

žalovanej v rámci ktorej poukazovala na porušovania dobrých mravov zo strany žalobcu a musel taktiež
prihliadnuť na širšie súvislosti prejednávaného sporu.

28.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

29. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia
konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správaniaa pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré
v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Občiansky zákonník, ani iný

predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy
za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok
spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme
včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu, a
pretoakékoľveksúhlasné,atedasubjektívnemotivovanévyhláseniezmluvnýchstrán,niejesmerodajné

v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie. (rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008, sp. zn. 16Co/152/2008).

30. Na základe vyššie uvedených kritérií teda musel súd vyhodnocovať aj konanie a správanie sa
žalobcu a dospel k názoru, že konanie žalobcu nie je konaním súladným s kritériami dobrých mravov
a v jeho prípade ide o šikanózny výkon práva postihujúci nielen žalovanú, ale aj ich spoločné maloleté

deti. Žalobca pri podaní svojej žaloby zohľadňuje iba svoje práva bez prihliadnutia na tú skutočnosť,
že nehnuteľnosť spolu so žalovanou užívajú aj ich spoločné maloleté deti. Podľa názoru súdu nie je
morálne požadovať na jednej strane od žalovanej vyplatenie náhrady za užívanie celej nehnuteľnosti
a na druhej strane dlhodobo neplatiť súdom určené výživné. Skutočnosť, že žalovaný má značnú
zaostalosť na výživnom vo výške niekoľkých tisícov eúr žalovaný pred súdom nespochybnil. Podľa

názoru súdu je základnou povinnosťou každého z rodičov podieľať na uspokojovaní potrieb svojich
maloletých detí. Postup žalobcu, ktorý na jednej strane svoje povinnosti voči maloletým deťom dlhodobo
ignoruje a na druhej strane požaduje od ich matky vyplatenie nemalej finančnej čiastky môže spôsobiť
iba to, že uspokojovanie potrieb maloletých detí, ktorým poskytuje osobnú starostlivosť matka bude
ohrozené. V konaní bolo taktiež preukázané, že žalobca sa po rozvode so žalovanou nesprával v súlade

s dobrými mravmi. Táto skutočnosť nevyplýva len zo svedeckých výpovedí svedkýň J., Š. M. A., M.
E. L. I. Q. Y. L. O. XX.XX.XXXX. Z uvedeného vyjadrenia vyplynul pre súd jednoznačný záver, že po
zistení stanovísk príslušníkov OOPZ, ktorí zasahovali pri konfliktoch sporových strán bolo potrebné
skonštatovať, že primárnou príčinou konfliktov medzi sporovými stranami bolo agresívne správanie sa
žalobcu voči žalovanej a ostatným členom rodiny. Čo sa týka vyjadrení svedkov navrhnutých žalobcom

títo hodnotia osobu žalobcu, avšak ani jeden z týchto svedkov nebol osobne prítomní pri konfliktoch
sporových strán a disponoval iba sprostredkovanými informáciami od žalobcu. O negatívnom vplyve
správania sa žalobcu taktiež podľa názoru súdu svedčia aj vyššie uvedené závery pedopsychiatričky,
ktorá vyšetrovala jedno z maloletých detí sporových strán. Z uvedených dôkazov taktiež podľa názoru
súdu vyplynul záver, že žalobca sa počas spoločného užívania nehnuteľností po rozvode so žalovanou

správal voči žalovanej a ich maloletým deťom v rozpore s dobrými mravmi a obmedzoval žalovanú a
ich maloleté deti v pokojnom užívaní nehnuteľnosti, teda výkonom svojich práv obmedzoval vo výkone
práv iných. Ďalším aspektov v konaní žalobcu, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi je aj to, že žalobca
aj napriek tomu, že vedel o existencii spoločného záväzku voči banke a existencii záložného práva
k spoločným nehnuteľnostiam prestal bez dohody so žalovanou uhrádzať poskytnutý úver a spôsobil

situáciu, že reálne hrozil výkon záložného práva, ktorý by postihol aj jeho spoluvlastnícky podiel. Túto
hrozbu musela odvracať výhradne žalovaná formou uznania dlhu a uzavretím dohody o splátkach s
bankou. Súd preto musel konštatovať, že žalobkyňa sama bez spolupôsobenia žalobcu vykonala platby
a úkony smerujúce k tomu, že aj spoluvlastnícky podiel žalobcu nebol predmetom výkonu záložného
práva. V konaní resp. nekonaní žalobcu tu podľa názoru súdu je opäť badať postoj, že žalobca akcentuje

iba výkon svojich práv bez toho aby tomu zodpovedalo aj plnenie si povinností. Keď žalobca tvrdí, že
ako spoluvlastník nehnuteľností má právo na ich užívanie má podľa názoru súdu aj povinnosť o tieto
nehnuteľnosti sa starať.

31. Na základe uvedených skutočností dospel súd k názoru, že žalobe nie je možné vyhovieť, pretože

žalobca nevykonáva a nevykonával a nevykonáva svoje práva v súlade s dobrými mravmi.

32. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého

nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanej, ktorá bol v danej veci stopercentne úspešná, pretože
žaloba bola v celom rozsahu ako nedôvodná zamietnutá. O výške priznaných trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po tom, ako toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.