Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dana Kálnayová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/26/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200190
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4021200190.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobkyne: N. Y., Y. XXX, Keť, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,
ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX
XXXX 0 zo dňa 02. 03. 2021, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd žalobu zamieta.
Krajský súd žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
1. Rozhodnutím žalovaná č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 02. 03. 2021, podľa § 218 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodla tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o
zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. 01. 2021 potvrdila a odvolanie
žalobkyne v celom rozsahu zamietla.
2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 11. 01. 2021, zamietol žiadosť
žalobkyne o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne
pobočky Levice zo dňa 09. 12. 2020 nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu žalobkyne bola posudkovým lekárom
určená na 20 %.
II.
3. Žalobkyňa voči rozhodnutiu včas podala voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie,
v ktorom uviedla, že nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu určenou posudkovým lekárom, ktorý
nezohľadnil všetky jej ochorenia a ich závažnosť. Popísala svoje zdravotné problémy a uviedla, že
každý pracovný pomer bol ukončený zamestnávateľom zo zdravotných dôvodov.
III.
4. Žalovaný správny orgán ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver
posudkového lekára ústredia, so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne
dňa 25. 02. 2021 a oboznámil sa s pripojenými lekárskymi nálezmi - neurologické zo dňa 07. 10. 2019,
elektromiografické zo dňa 08. 06. 2016, kardiologické zo dňa 26. 05. 2020, interné zo dňa 03. 02. 2021,
psychiatrické z 31. 07. 2020 a 18. 01. 2021.Zdravotný stav žalobkyne posudkový lekár rozhodoval v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami
prijatými počas krízovej situácie v súvislosti s koronavírusom. Žalobkyňa nebola uznaná za invalidnú,
lebo jej rozhodujúce zdravotné postihnutie je arteriálna hypertenzia WHO II., 2 stupeň ESH/ESC,
ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zaradené podľa
kapt. IX., odd. A, položka 10, písm. b/ - choroby obehovej sústavy, srdcové choroby, hypertenzia II.,
ľahké orgánové zmeny (hypertrofia ľavej komory, angiopatia, proteinúria, vzostup serového kreatinínu),
ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25%.
Za iné ochorenia žalobkyne ischemická choroba srdca nebolestivá forma, obehove kompenzovaná,
NYHA II., kŕčové žily, varixy dolných končatín, zmiešaná úzkostná a depresívna porucha, dorzalgie,
chronický vertebrogénny syndróm krčnej a driekovej chrbtice obmedzená pohyblivosť ľavého
zápästného kĺbu závažnejšieho stupňa na nedominantnej končatine, cholecystolithiaza, porucha
metabolizmu tukov zvýšil posudkový lekár percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z.
Žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jej miera poklesu je 35 %.
5. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár ústredia.
Výkonlekárskejposudkovejčinnostijepodmienenýzískanímodbornejspôsobilostiposudkovéholekára,
ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený
do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekárstvo. Z uvedeného vyplýva,
že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení
zdravotného stavu účastníkov konania, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej
dokumentácie ako aj lekárskych správ a záverov posudkových lekárov.
Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles
schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako
1 rok.
Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
nespočítavajú.
Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú
hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnostirekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným
dopadom najviac porovnateľná.
Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania boli dostatočne
ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkového úplné,
dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez
nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.
Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by bola spochybnila správnosť posúdenia
jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku o invalidný dôchodok.
IV.
6. Žalobkyňa podala voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovanej žalobu, v ktorej poukazovala na to,
že nebola u posudkového lekára a ktorý vyhodnotil jej zdravotný stav bez jej prítomnosti. Poukázala
na to, že sa cíti slabá, trasie sa, je jej zle, odpadáva, nezvláda ani domáce najjednoduchšie práce. Od
lekárov odchádza s tým, aby sa šetrila a dávala si pozor a zdravotné problémy sa jej vekom len zhoršujú.
Oinvalidnýdôchodokžiadaužpoštvrtýkrátazatiaľsožiadnymúspechom.Považujetozanespravodlivé
a žiada o opätovné preskúmanie zdravotného stavu.
V.
7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19. 05. 2021 žiadala žalobu zamietnuť. Posudkoví
lekári sociálneho poistenia dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov v posudkovej dokumentácii
nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobkyne zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie
zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože
posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobkyne vykonávať
zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré vo veciach sociálnych je zákonom zverené
posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Posúdenie zdravotného stavu z medicínskej stránky
neprislúcha žalobkyni, ale posudkovým lekárom.
Zdravotný stav žalobkyne bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi
posudkových lekárov a závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho
poistenia.
Z vykonaného dokazovania v odvolacom konaní mala žalovaná preukázané, že v danej veci prebehlo
konanie v zmysle ustanovenia § 195 a nasledujúce zákona č. 461/2003 Z.z. závery o zdravotnom
stave žalobkyne boli objektívne preukázané a dostatočne zdôvodnené a sú uvedené v odôvodnení jeho
rozhodnutia.
VI.
8. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe žalobkyňou prejednal na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol podľa § 190 SSP.
9. Zástupca žalovanej na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že posudkový lekár
ústredia so sídlom v Banskej Bystrici dôsledne a precízne skúmal všetky lekárske nálezy, ktoré
žalobkyňa predložila a určil, že žalobkyňa nie je invalidná z dôvodu, že jej dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou. Pre určenie miery poklesu sú rozhodujúce diagnózy, ktoré má žalobkyňa
v čase posudzovania zdravotného stavu pri viacerých diagnózach sa za rozhodujúce zdravotné
postihnutie určuje jedna, podľa ktorej sa určí miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a
za ostatné diagnózy je možné priznať zvýšenie o 10 %.10. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho
orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že by
sa žalovaná odchýlila od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou
dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré
vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia.
11. Žalobkyňa si požiadala žiadosťou zo dňa 09. 12. 2020 o invalidný dôchodok. Po podaní žiadosti
bol posúdený jej zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Leviciach dňa 09. 12. 2020,
ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil choroby podporného a pohybového aparátu postihnutie
končatín, obmedzenie pohybu v zápästnom kĺbe závažnejšieho stupňa na nedominantnej končatine
podľa kapt. XV. odd. G položka 19 písm. b1/. Žalobkyňa pracovala ako upratovačka, školníčka a
robotníčka, nezamestnaná od r. 2007 bola do 31. 08. 2015, napadnutá vlastným psom, pričom utrpela
hryznú ranu na chrbte ľavej ruky, kde pri objektívnom vyšetrení úrazovým chirurgom bola verifikovaná
oblúkovitá rana od II. až V. prstu siahajúca do podkožia ľavej ruky. Na II. prste popisuje úrazový
chirurg šiknú špirálovitú ranu od bázy základného článku s pokračovaním na distálny článok na volárnu
stranu, kde rana siahala až do kostí pri zachovaných flexoroch a extenzoroch bez neurocirkulačných
porúch. Pre rozsah poranenia a znečistenie rany bola hospitalizovaná na chirurgickom oddelení, kde
bola podávaná komplexná antibiotická a analgetická liečba. Po rehabilitácii a zhojení rany je prítomné
poškodenie periférnych nervov ľavej hornej končatiny, stredne ťažké poškodenie vretenného nervu a
ľahké poškodenie stredového a lakťového nervu. Pri uvedenom poškodení periférnych nerovov ľavej
hornej končatiny je funkčná porucha stredne ťažkého stupňa s obmedzením pohyblivosti zápästného
kĺbu na nedominantnej končatine ( je praváčka). Uvedené ochorenie podmieňuje mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 %. Ochorenie chrbtice je s ľahkou funkčnou poruchou,
vysoký krvný tlak je dobre ovplyvnený liečbou bez dokumentovaných sekundárnych orgánových
komplikácií na cievach očného pozadia a na obličkách. Prítomná je len mierna hypotrofia ľavej komory.
ICHS jekardiológomhodnotenáfunkčnejakoNYHAI.podobrejsystolickejfunkciiľavejkomory(ejekčná
frakcia ľavej komory 60 %). Pri záťažovom teste - ergometrii, dosiahla výkon 7,9 METS-ov. Úzkostne
depresívna porucha je len sporadicky liečená psychiatrom ako o tom svedčia vyšetrenia psychiatra z
roku 2011, 2012, 2018 a 2020, kde psychiater popisuje jednak nedostatočnú compliance liečby ako
aj nepravidelné návštevy na psychiatrickej ambulancii. Psychiater jednoznačne demaskuje neurotickú
osobnosť s podozrením na závislosť benzodiazepínov. Porucha metabolizmu lipidov sa dá ovplyvniť
diétou a liečbou statínmi. Uvedené ochorenia sú posudkovo nezávažné. Posudková lekárka určila
obmedzenie pohybu v zápästnom kĺbe závažnejšieho stupňa na nedominantnej končatine s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenou na 10 % s navýšením o 10 % pre ostatné
prítomné ochorenia.
Podľa posudkového lekára žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 20 %.
12. V dôsledku podaného odvolania bol prvostupňovým posudkovým lekárom v Leviciach zo dňa 01. 02.
2021 predložený posudkovému lekárovi ústredia v Banskej Bystrici, pretože posudkový lekár nevyhovel
odvolaniu žalobkyne. Poukázal na to, že neurologické nálezy s rôznymi dátumami boli zohľadnené v
posudku dňa 09. 12. 2020. Z kardiologického aspektu doložila vyšetrenie z 26. 05. 2020, kde kardiológ
potvrdzuje nekomplikovanú arteriálnu hypertenziu dobre reagujúcu na vyťaženú liečbu bez orgánových
komplikácií. Ako hypertenzná komplikácia je uvedená od oftalmológa simplexná chronická angiopathia,
ktorá jednoznačne nezvyšuje mieru základnej miery poklesu. V rámci psychiatrického odborného nálezu
ambulantný psychiater potvrdzuje aktuálne kompenzovaný stav bez bludov, bez sudeácií ako osobnosť
s neurologickými mechanizmami, ktorá za posledných 14 rokov nie je schopná nájsť si zamestnanie.
13. Voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie dňa 27. 01. 2021 a
druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 02. 03. 2021 potvrdil
prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobkyne zamietol. Posudkový lekár ústredia, so sídlom v
Banskej Bystrici, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne dňa 25. 02. 2021 v neprítomnosti žalobkyne,
vzhľadom na prijaté opatrenia súvisiace s kovidovými opatreniami. Oboznámil sa s predloženými
lekárskymi nálezmi - neurologické vyšetrenie zo 07. 10. 2019, EMG vyšetrenie z 08. 06. 2016,
kardiologické z 26. 05. 2020, interné vyšetrenie zo dňa 03. 02. 2021, psychiatrické vyšetrenie z 31. 07.
2020, 18. 01. 2021.Žalobkyňa je od r. 2007 v starostlivosti viacerých odborných lekárov pre polymorbiditu. Od 14 roku
veku mala namerané vyššie hodnoty TK, pre ktoré bola pravidelne kontrolovaná. V r. 1995 bola
pre vysoký krvný tlak s bolesťami hlavy. Bola nastavená na liečbu antihypertenzívami. Opakovaná
hospitalizácia pre emergentné zvýšenie krvného tlaku bola v roku 2010. Z chronických komplikácií
krvného tlaku sú dokumentované zmeny na cievach očného pozadia v zmysle hypertonickej angiopathie
I. stupňa. Zatiaľ nie je dokumentovaná hypertrofia ľavej komory. Hodnoty krvného tlaku sú pri liečbe
antihypertenzívami hranične korigované, ako o tom svedčí vyšetrenie kardiológom z 26. mája 2020,
kedy hodnoty krvného tlaku boli 145/102 ml/Hg. Na ultrazvukovom vyšetrení srdca je potvrdená
dobrá systolická funkcia ľavej komory s vývrhovou schopnosťou ľavej komory 60%, ale súčasne
je popísaná porucha diastolickej funkcie ľavej komory I. stupňa. Uvedené ochorenie je aktuálne
rozhodujúcim ochorením pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá
pri ľahkých orgánových zmenách na cievach očného pozadia a pri poruche diastolickej funkcie I.
stupňa je 25 %. Nový predložený odborný lekársky nález internistu z 03. 02. 2021 je v diskrepancii
s vyšetrením kardiológa a nemožno akceptovať záver uvedeného vyšetrenia, ktorý dokumentuje
arteriálnu hypertenziu 3. stupňa ESC/ESH s veľmi vysokým prídatným rizikom. Uvedené tvrdenie
internistu nie je podložené objektívnym vyšetrením, nebol robený tlakový Holter. Taktiež ICHS hodnotí
internista funkčne NYHA III., čo nekorešponduje s objektívnym vyšetrením kardiológa z mája 2020,
kedy pri ultrazvukovom vyšetrení srdca popísal kardiológ normálnu systolickú funkciu ľavej komory s
vývrhovou schopnosťou ľavej komory 60 %, s poruchou diastolickej funkcie ľavej komory I. stupňa,
nerozšírenú ľavú komoru, bez hypetrofie intraventrikuálárneho septa. Kinetika ľavej komory a pravej
komory je popísaná v norme. ICHS kardiológ hodnotil ako nebolestivú formu, funkčne NYHA II. Pre
ponámahovúdýchavicuapocitsťaženéhodýchaniaužbolavr.2011vyšetrenáergometriou-záťažovým
testom, pri ktorom dosiahla energetickú náročnosť, 7,9 METT-ov, čo zodpovedalo funkčnej skupine
NYHA I. Odvtedy nemala urobený záťažový test a ani CT koronarografické vyšetrenie, ktorým by sa
objektívne ischemická choroba potvrdila a exaktne sa určila funkčná skupina NYHA. Bez uvedených
objektívnych vyšetrení sa javí vyšetrenie internistu z 02. 03. 2021 ako účelové. Ponámahová dýchavica
môže byť podmienená netrénovanosťou, nadváhou ako o tom svedčia odporučenia kardiológa v
zmysle racionálnej diéty, redukcie hmotnosti, pravidelné meranie krvného tlaku a pulzovej frekvencie a
pravidelné užívanie liekov. Úzkostne depresívna porucha je kompenzovaná na liečbe. Ide o osobnosť
s neurotickými črtami, ktorá je frustrovaná neschopnosťou nájsť si vhodné zamestnanie. Aktuálne
zhoršenie psychického stavu je v zmysle depresívnej symptomaticky navodené reaktívne po úmrtí
bratov. Ochorenie chrbtice je len s ľahkou funkčnou poruchou bez prejavov koreňového dráždenia. EMG
vyšetrením je potvrdené poškodenie lakťového nervu so stredne ťažkou poruchou funkcie ľavej ruky,
ktorá nie je dominantná. Uvedené ochorenia zvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35 %.
Žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jej miera poklesu je 35 %.
14. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne neboli známe
a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku. Posudkový lekár rozhodol
na základe odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si žalobkyňa sťažuje a svoj posudok aj
náležite zdôvodnil.
15. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia
žalovanej ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov a vlastného vyšetrenia
vyhodnotili, že zdravotný stav žalobkyne nie je zhoršený na úroveň invalidity.
16. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového
poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky sociálnej poisťovne a
posudkový lekár sociálneho poistenia sociálnej poisťovne ústredia.
Výkon lekárskej posudkovej činnosť je podľa zákona č. 578/2004 Z.z,. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí
mať špecializáciu v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do
špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť
posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného
stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia, doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z
lekárskych správ a záverov odborných lekárov.17. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. , poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý
spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej veci
trval dlhšie ako jeden rok.
Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
nespočítavajú.
Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú
hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným
dopadom najviac porovnateľná.
Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa
predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
18. Medzi účastníkmi konania bolo sporné posúdenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a iného
zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.
19. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného
poškodenia a jeho následkov a na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, vyžaduje
lekárske znalosti, ktoré sú vo veciach sociálnych dané do právomoci posudkovým lekárom sociálneho
poistenia.
20. Podľa § 135 ods. 2 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania
rozhodnutia ak ide o konanie v sociálnych veciach.
21. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť
rozhodnutiežalovanéhoorgánuzrušené,apretožalobuakonedôvodnúpodľa§199SSPzamietol.Akby
žalobkyňa relevantným spôsobom preukázala výrazné zhoršenie svojho zdravotného stavu lekárskymi
nálezmi, môže kedykoľvek požiadať žalovanú o priznanie invalidného dôchodku.
22. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov
konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133, ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1
mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch
uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.