Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 24, 2021

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 18Sa/13/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200184
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Straka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3019200184.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Milanom Strakom, v právnej veci žalobcu: S. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. R. XXXX/X, T., právne zastúpený: CHARGE DAVOUÉ UJ s. r. o., so sídlom
Vlárska 458, Trenčín, IČO: 47 253 894, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so
sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. B./B Sp zo dňa 25.
marca 2019 a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. T zo dňa 11. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví uvedených
administratívnych rozhodnutí. Žalovaný svojím rozhodnutím zo dňa 25.03.2019 zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odboru sociálnych vecí a
rodiny č. T zo dňa 11.01.2019, ktorým podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej
núdzi odňal žalobcovi pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur od 01.11.2018 z dôvodu vyplatenia
invalidného dôchodku 96,60 eur za mesiac november 2018.

2. V správnej žalobe žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť. Namietal rozpor preskúmavaného
rozhodnutia s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, hlavne s jeho čl.
28 garantujúcim primeranú životnú úroveň. Zotrval na dôvodoch, ktoré uviedol v odvolaní proti
prvostupňovému administratívnemu rozhodnutiu.

3. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe konštatoval, že u žalobcu nastali zmeny v
skutočnostiach rozhodujúcich na nárok na pomoc v hmotnej núdzi, a to vyplatenia invalidného dôchodku
za mesiac november 2018 v sume 96,60 eur. V dôsledku uvedeného započítaný príjem žalobcu v
posudzovanom období prevyšoval sumu nárokov vo výške 61,60 eur o sumu 10,85 eur. Vysvetlil, že od
01.04.2015 mal žalobca priznaný ochranný príspevok vo výške 34,69 eur mesačne a rozhodnutím zo dňa
01.03.2017 mu priznal pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne od 01.03.2017. Rozhodnutím
Sociálnej poisťovne zo dňa 08.01.2018 bol žalobcovi od 19.02.2016 priznaný invalidný dôchodok, ktorý
bol od 01.01.2018 zvýšený na sumu 96,60 eur. V dôsledku toho invalidný dôchodok 96,60 eur znížený
o 25 % = 72,45 eur prevyšuje o 10,85 eur úhrn nárokov na pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur.
Pomoc v hmotnej núdzi sa neposkytuje do výšky súm životného minima, ale určuje sa v zmysle § 15 ods.
1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Porovnanie so sumou životného minima slúži len na posúdenie stavu
hmotnej núdze. V súvislosti s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím žalovaný
uviedol, že na napĺňanie jeho účelu sú prijímané nové právne predpisy.

4. Žalobca v replike zopakoval výhradu, že jeho príjem nedosahuje výšku životného minima.

5. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych
orgánov podľa § 199 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe a ustálil, že žaloba
nie je dôvodná, preto žalobu rozsudkom č.k. 14Sa/16/2019-53 zo dňa 28. mája 2020 zamietol.

6. Proti rozsudku krajského súdu č. k. 14Sa/16/2019-53 z 28 mája 2020 podal žalobca kasačnú sťažnosť,
v ktorej žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. O kasačnej sťažnosti rozhodol Najvyšší
súd Slovenskej republiky rozsudkom v konaní č. 9Sžsk/72/2020-72 zo dňa 30.06.2021, ktorým rozsudok
Krajského súd v Trenčíne č. k. 14Sa/16/2019-53 z 28 mája 2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Kasačný súd po preskúmaní postupu správneho súdu dospel k záveru, že tunajší súd sa
dopustil procesného pochybenia, keď nepostupoval v súlade s procesnými pravidlami stanovenými v
tretej časti Správneho súdneho poriadku a žalobcovi neposkytol poučenie o jeho právach na právnu
pomoc advokáta alebo Centrum právnej pomoci.

7. Správny súd v novom konaní listom č. k. 18Sa/13/2021-10 zo dňa 23.09.2021 poučil žalobcu o
procesných právach a povinnostiach účastníkov konania v sociálnych veciach, právo zvoliť si advokáta,
požiadať Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci a zároveň správny súd požiadal
žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia oznámil či vo veci nastali nové skutočnosti.

8. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 12.10.2021 požiadal správny súd o
prerušenie súdneho konania a predloženie návrhu Ústavnému súdu SR na začatie konania o súlade §
4 ods. 3 písm. c) a § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. s Ústavou SR s odôvodnením, že uvedené
ustanovenia sú v nesúlade s čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR, pretože odňatie príspevku a uloženie
povinnosti vrátiť príspevok v hmotnej núdzi je síce na základe zákona, avšak pri súčasnom porušení
žalobcových práv zaručených v predmetnom článku, nakoľko povinnosti možno ukladať zákonom
alebo len na základe zákona, v jeho medziach, ale súčasne pri zachovaní základných práv a slobôd.
Žalobca je taktiež právneho názoru, že § 4 ods. 3 písm. c) a § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.
z. a na ich základe odňatie príspevku v hmotnej núdzi sú v nesúlade s čl. 39 ods. 2 Ústavy SR a
došlo k porušeniu žalobcovho ústavného základného práva na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na
zabezpečenie základných životných podmienok zaručeného v predmetnom článku. Žalobca poukázal
na to, že je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 96,60 eur mesačne a pomoc v hmotnej núdzi
je v sume 61,60 eur mesačne, a teda jeho celkový príjem by tak dosahoval 158,20 eur mesačne, pričom
životné minimum jednotlivca, t. j. plnoletej fyzickej osoby predstavuje 205,07 eur mesačne. Žalobca
uviedol, že podľa § 1 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov so sumou vo výške 158,20 eur mesačne sa nachádzal stále v
hmotnej núdzi, pretože nedosiahol garantovanú sumu životného minima.

9. Zároveň žalobca navrhol, aby správny súd prerušil súdne konanie a podal návrh na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EU podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská
republika viazaná s odôvodnením, že § 4 ods. 3 písm. c) a § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z.
sú v nesúlade s čl. 21 ods. 1, čl. 34 ods. 1 až 3 Charty základných práv EÚ a porušujú žalobcove
základné právo nebyť diskriminovaný v súvislosti s jeho zdravotným postihnutím a základné právo na
dávky sociálneho zabezpečenia a sociálne výhody v súlade s právom Únie a vnútroštátnymi právnymi
predpismi a praxou. Žalobca bol taktiež právneho názoru, že uvedené ustanovenia sú v nesúlade s čl.
28 ods. 1, ods. 2 písm. c) a e) Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Žalobca sa
domáhal, aby správny súd pred vydaním rozhodnutia podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
a požiadal Súdny dvor EÚ položením právnych otázok o výklad čl. 21 ods. 1, čl. 34 ods. 1 až 3 Charty
základných práv EÚ a čl. 3, čl. 5, čl. 28 ods. 1, ods. 2 písm. c) a e) Dohovoru OSN o právach osôb
so zdravotným postihnutím v súvislosti s jeho prípadom odňatia príspevku v hmotnej núdzi invalidnému
dôchodcovi nachádzajúcemu sa v hmotnej núdzi, keďže invalidný dôchodok a príspevok v hmotnej núdzi
neprevyšovali životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby.

10. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd opätovne preskúmal správnou
žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného podľa § 199 a nasl. SSP ako aj návrh na
prerušenie konania vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia
a viazaný právnym názorom vysloveným kasačným súdom v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/72/2020-72 zo
dňa 30.06.2021. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti

rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec
prejednal na riadne nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) a po opätovnom oboznámení
sa so žalobou, s návrhom na prerušenie konania, s vyjadreniami žalobcu ako aj s vyjadrením žalovaného
a s pripojeným administratívnym spisom žalovaného a dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné
priznať úspech.

11. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,

12. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie
v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

13. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

14. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

15. Podľa § 25 ods. 1 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym
súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o
intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje
primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení účinnom v čase
rozhodovania správnych orgánov (ďalej aj zákon ) hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti
podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom3) a členovia
domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku
a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.

17. Podľa § 4 ods. 1 zákona pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa
na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti.

18. Podľa § 4 ods. 2 zákona príjem na účely tohto zákona je príjem podľa osobitného predpisu10) a
štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme.

19. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona príjem na účely tohto zákona nie je 25% z materského, invalidného
dôchodku bez jeho zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku, sociálneho dôchodku priznaného z
dôvodu invalidity, sirotského dôchodku, vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku, ak vdova alebo
vdovec dovŕšil dôchodkový vek, a z vyrovnávacieho príplatku.

20. Podľa § 9 ods. 1 zákona nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ak
spĺňa podmienky ustanovené v § 10 až 14 a úhrn súm uvedených v § 10 ods. 2, 3, 5 a 8, § 11 ods. 2, §
12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 je vyšší ako úhrn súm príjmu podľa § 4. Nárok na pomoc v hmotnej
núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil.

21. Podľa § 9 ods. 3 zákona pomoc v hmotnej núdzi je :
a. dávka v hmotnej núdzi (ďalej len "dávka"),
b. ochranný príspevok,
c. aktivačný príspevok,
d. príspevok na nezaopatrené dieťa,
e. príspevok na bývanie.

22. Podľa § 10 ods. 1 zákona dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok.

23. Podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona dávka je 61,60 eura mesačne, ak ide o jednotlivca.

24. Podľa § 15 ods. 1 zákona suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm
uvedených v § 10 ods. 2, 3, 5 a 8, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 a úhrnom súm
príjmu podľa § 4.

25. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

26. Podľa § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

27. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. B./B Sp zo dňa
25.03.2019, ktorým podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi odňal žalobcovi
pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur od 01.11.2018 z dôvodu vyplatenia invalidného dôchodku
96,60 eur za mesiac november 2018.

28. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu súd zistil tieto skutočnosti:

29. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne č. XX/XXXXX/SPE/ XXXXXX/OPVHN
zo dňa 07.03.2012 bol žalobcovi na základe jeho žiadosti zo dňa 23.01.2012 priznaný status občana v
hmotnej núdzi s nárokom na pomoc v hmotnej núdzi a priznala sa mu dávka pomoci v hmotnej núdzi
v sume 60,50 eur od 01.03.2012. Z odôvodnenia vyplynulo, že žalobca je slobodný, od 06.01.2012 je
evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie bez nároku na dávku v nezamestnanosti, bez
príjmu a majetku a na účely hmotnej núdze sa posudzuje samostatne.

30. Ešte pred tým mu bola rozhodnutím č. XX/XXXXX/SPE/XXXXXX/OPVHN zo dňa 25.01.2012 toho
istého úradu priznaná preddavkovo pomoc v hmotnej núdzi od 01.01.2012.

31. V čase prijatia preskúmavaných rozhodnutí žalobca poberal dávku pomoci v hmotnej núdzi v sume
61,60 eur, ktorá mu bola priznaná od 01.03.2017 rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č.
T zo dňa 01.03.2017. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 08.01.2018 bol žalobcovi od 19.02.2016
priznaný invalidný dôchodok, ktorý bol od 01.01.2018 zvýšený na sumu 96,60 eur. O tejto skutočnosti
sa správne orgány dozvedeli v decembri 2018.

32. Z odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 16.05.2019 bolo zistené, že úhrn
súm nárokov na pomoc v hmotnej núdzi pre žalobcu v mesiaci november 2018 predstavovala sumu
61,60 eur mesačne a pozostávala z dávky pre jednotlivca v sume 61,60 eur mesačne.

33. Práve z dôvodu poberania invalidného dôchodku prevyšujúceho dávku pomoci v hmotnej núdzi
prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. T zo dňa 11.01.2019 odňal žalobcovi pomoc v hmotnej
núdzi v sume 61,60 eur od 01.11.2018.

34. V podanom odvolaní žalobca ako účastník správneho konania namietal nesprávnu citáciu § 15 ods.
1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi a nepreskúmateľnosť prvostupňového správneho rozhodnutia.
35. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 25.03.2019 potvrdil prvostupňové rozhodnutie stotožniac
sa s právnou a skutkovou argumentáciou správneho orgánu prvého stupňa, ktorú doplnil o ďalšie
skutkové okolnosti prípadu a právne úvahy.

36. Medzi účastníkmi konania zostalo sporným odňatie dávky hmotnej núdzi žalobcovi potom, čo
žalovaný získal informácie o poberaní invalidného dôchodku žalobcom.

37. Pri posudzovaní prejednávaného prípadu je potrebné rozlišovať medzi pojmami pomoc v hmotnej
núdzi a životným minimom. Zatiaľ čo pomoc v hmotnej núdzi sa posudzuje podľa zákona (zákon č.
417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi), právne vzťahy a nároky spojené so životným minimom
upravuje zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime. Vzhľadom k predmetu súdneho prieskumu sa v
predmetnej veci aplikuje výlučne zákon o pomoci v hmotnej núdzi. V súlade s jeho znením sa preto
pomoc v hmotnej núdzi neposkytuje do výšky súm životného minima, ale len do súm uvedených v
§ 10 zákona a vypočítava sa podľa § 15 ods. 1 zákona. Pre účely zákona sumy životného minima

podľa zákona o životnom minime slúžia len na posúdenie, či je občan v stave hmotnej núdze. Od toho
základného posúdenia sa následne odvíjajú nároky občana na pomoc v hmotnej núdzi podľa § 9 zákona.

38. Správnym súdom bolo preukázané, že žalobca bol pre účely pomoci v hmotnej núdzi posudzovaný
samostatne, pričom v novembri 2018, ktorý bol rozhodný pre prijatie napadnutých rozhodnutí, bol
poberateľom jedine dávky hmotnej núdzi v sume 61,60 eur určenú pre jednotlivca, a už tiež novo
priznaného invalidného dôchodku vo výške 96,60 eur, o ktorom správne orgány získali vedomosť práve
v novembri 2018. Administratívne orgány preto postupovali v súlade so zákonom, keď s prihliadnutím na
novú skutočnosť spočívajúcu v poberaní invalidného dôchodku, pristúpili k preskúmaniu trvania nároku
na pomoc v hmotnej núdzi u žalobcu.

39. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona žalobcov príjem pozostávajúci z priznaného invalidného dôchodku
správne orgány oprávnené znížili o 25 %, avšak len pre potreby posúdenia nárokov na pomoc v
hmotnej núdzi, a to na sumu 72,45 eur ako započítateľný príjem žalobcu. Samotnú sumu nároku na
dávku hmotnej núdzi potom následne správne vypočítali v súlade s § 15 ods. 1 zákona ako rozdiel
medzi poberanou dávkou hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur (ako jediné žalobcom poberané plnenie
z titulu hmotnej núdze) a zisteným započítateľným príjmom vo výške 72,45 eur. Výsledkom je fakt, že
započítateľný príjem žalobcu v mesiaci november presiahol sumu nárokov na pomoc v hmotnej núdzi o
10,85 eur. Z tohto dôvodu žalobcovi v novembri 2018 zanikol nárok na dávku hmotnej núdzi, ktorá mu
bola preto oprávnene odobratá preskúmavanými rozhodnutiami.

40. Podľa § 100 ods. 1 písm. b) a c) SSP správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím
vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom
prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu, podal návrh na
začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania správny
súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

41. Podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEU“) Súdny dvor Európskej únie
má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú výkladu zmlúv; platnosti a výkladu
aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred
vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre
vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol. Ak sa
takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je
prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na
Súdny dvor Európskej únie. Ak sa takáto otázka položí v prebiehajúcom konaní pred súdnym orgánom
členského štátu v súvislosti s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor Európskej únie koná bezodkladne.

42. Čo sa týka žalobcovej žiadosti o obrátenie sa na Súdny dvor EÚ s prejudiciálnymi otázkami, tak
správny súd sa s postupom navrhnutým žalobcom nestotožnil a jeho návrh na začatie prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom EÚ zamietol, keďže argumentácia žalobcu, ktorou sa takéhoto postupu
domáhal, nezodpovedá zistenému skutkovému a právnemu stavu. Z čl. 267 ZFEU, ktorý upravuje
podmienky predloženia predbežných otázok Súdnemu dvoru týkajúcich sa výkladu základných zmlúv
(primárneho práva) alebo platnosti a výkladu sekundárneho práva EÚ vyplýva, že ich predloženie
prichádza do úvahy len vtedy, ak národný súd usúdi, že rozhodnutie o tejto otázke je nevyhnutné
pre vydanie jeho rozhodnutia. Predloženie prejudiciálnej otázky je výsostným právom a povinnosťou
správneho súdu a návrhy účastníkov konania na podanie prejudiciálnej otázky nie sú pre súd záväzné.
Na podanie návrhu na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke nemá vplyv skutočnosť, že o začatie tohto
konania prejavil účastník konania záujem. Predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ je teda
činnosť súdu, ktorý podáva návrh, a preto súd musí prijať osobné /vnútorné presvedčenie,
že je nutné takýto návrh predložiť Súdnemu dvoru EÚ. Ide teda o osobné presvedčenie sudcu a nie
presvedčenie účastníka konania, ktorému by súd „robil poštára“ so Súdnym dvorom EÚ. Z ustanovenia
čl. 267 ZFEU vyplýva, že povinnosť položiť prejudiciálnu otázku má vnútroštátny súdny orgán, proti
ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva. V prejednávanom
prípade nie je sporná skutočnosť, že proti právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej, ktoré vydá krajský
súd bude prípustná kasačná sťažnosť podľa § 438 ods. 1 SSP, o ktorej je príslušný rozhodnúť najvyšší správny súd.

Správny súd nie je súdnym orgánom povinným v zmysle článku 267 ZFEU obrátiť sa na Súdny dvor
Európskej únie s prejudiciálnou otázkou,
ale ide o jeho oprávnenie. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na bod 3 Odporúčania Súdneho
dvora pre vnútroštátne súdy pri podávaní návrhov na začatie prejudiciálneho konania (2016/C 439/01),
uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie C 439/1
zo dňa 25.11.2016, podľa ktorého: „V prejudiciálnom konaní Súdny dvor vykonáva svoju právomoc
rozhodovať o výklade a platnosti práva Únie výlučne len na základe iniciatívy vnútroštátnych súdov bez
ohľadu na to, či to účastníci konania vo vnútroštátnom konaní navrhli alebo nie. Keďže vnútroštátny
súd, ktorý prejednáva vec, nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, je výlučne len na ňom, aby s
prihliadnutím na osobitosti veci posúdil potrebu rozhodnutia o prejudiciálnej otázke pre vydanie svojho
rozhodnutia, ako
aj relevantnosť otázok, ktoré položí Súdnemu dvoru“. V súvislosti s námietkami ohľadne porušenia
Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, a to najmä článku 28, tieto podľa názoru
správneho súdu nie sú dôvodné. Referenčné právne normy Dohovoru OSN o právach osôb so
zdravotným postihnutím neobsahujú priamo aplikovateľné subjektívne práva žalobcu, ale sú pozitívnymi
záväzkami štátu, resp. zásadami, ktoré je zmluvný štát povinný inkorporovať do svojho právneho
poriadku a orgány aplikácie práva sú povinné tieto zásady zohľadňovať pri aplikácii príslušných
vnútroštátnych normatívnych právnych aktov. Článok 28 uvedeného dohovoru podľa názoru správneho
súdu neobsahuje priamo vykonateľné subjektívne právo jednotlivca, ktorého by sa mohol bez ďalšieho
domáhať v konaní pred vnútroštátnymi orgánmi verejnej moci. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je
dôvodná ani námietka žalobcu, že z dôvodu nepriznania predmetného príspevku jeho príjem nedosahuje
sumu životného minima, čím je diskriminovaný v zabezpečení životnej úrovne v zmysle článku 28
uvedeného dohovoru. Na základe uvedeného považuje správny súd návrhy žalobcu na prerušenie
konania podľa § 100 ods. 1 písm. c) ako nedôvodné a preto návrhy žalobcu na začatie konania
pred Súdnym dvorom EÚ zamietol postupom podľa § 25 SSP v spojení s § 162 ods. 3 CSP spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

43. V súvislosti s procesným návrhom žalobcu, v ktorom navrhoval, aby správny súd prerušil súdne
konania a predložil Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o súlade § 4 ods. 3 písm. c) a
§ 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. s čl. 13 ods. 1 písm. a) a čl. 39 ods. 2 Ústavy SR správny
súd uvádza, že povinnosť správneho súdu podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP podať ústavnému súdu
návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu nemožno vykladať absolútne, t. j., že správny
súd má vždy a za každých okolností, na návrh účastníka konania, z ktorého vyplýva jeho názor
svedčiaci protiústavnosti zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, resp. ich časti
alebo jednotlivých ustanovení, povinnosť takýto návrh ústavnému súdu podať. Na postup podľa § 100
ods. 1 písm. b) SSP žalobca ako účastník súdneho konania nemá právny nárok, ide o autonómnu
úvahu správneho súdu. Predpokladom prerušenia konania a podania návrhu na začatie konania pred
Ústavným súdom SR podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR je predovšetkým skutočnosť, že k záveru, že
všeobecne záväzný právny predpis, alebo jeho časť, ktorý sa veci týka, je v rozpore s Ústavou SR,
ústavným zákonom, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,
dospel súd, a nie účastník konania (R 53/1999). To znamená, že predpokladom postupu podľa § 100
ods. 1 písm. b) SSP je skutočnosť, že správny súd dospeje k záveru zakladajúcemu dôvod na podanie
takéhoto návrhu. Ďalej tiež skutočnosť, že vyriešenie spornej otázky súladnosti právnych predpisov
je pre rozhodnutie o správnej žalobe relevantné. Správny súd zamietol návrh na prerušenie konania
pretože správny súd nedospel k záveru, že § 4 ods. 3 písm. c) a § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.
z. je v rozpore s Ústavou SR. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca uviedol v návrhu na
prerušenie konania len všeobecne, že predmetné ustanovenia zákona č. 417/2013 Z. z. sú v rozpore
s čl. 13 ods. 1 písm. a) a čl. 39 ods. 2 Ústavy SR bez toho, aby žalobca konkretizoval v čom presne
vidí nesúlad s citovanými článkami Ústavy SR a bez toho, aby uviedol relevantnú právnu argumentáciu.
Správny súd preto nezistil zákonom predpokladaný dôvod na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1
písm. b) SSP a návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný podľa § 162 ods. 3 CSP
v spojení s § 25 SSP.

44. Vzhľadom k uvedenému správny súd námietky žalobcu, že odňatím dávky v hmotnej núdzi je
diskriminovaný, nakoľko jeho príjem nedosahuje ani sumu životného minima, a čo do nesprávneho
postupu pri aplikovaní ustanovenia § 15 zákona, posúdil ako nedôvodnú.

45. Z vyššie uvedených dôvodov dospel správny súd k záveru, že správnou žalobou napadnuté
rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

46. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
47. Nakoľko v konaní úspešný žalovaný si neuplatnil nárok na náhradu trov konania, správny súd mu
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného
mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné
odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo
sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v
akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Feb 7, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.