Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120205182
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8120205182.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: T. U., B.. XX.XX.XXXX, X. T.

XX, zastúpený: Hrčka - Sabó, s.r.o., advokátska kancelária, Obchodná 187/6, Sečovce, IČO: 51433842,
p r o t i žalovanému: U. Š., B.. XX.XX.XXXX, X. L., T. XX, zastúpený: JUDr. Elena Žgravčák Boháčová,
advokátka, so sídlom v Prešove, Levočská 12, o neplatnosť kúpnej zmluvy a prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou z 5.5.2020 sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej XX.XX.XXXX
so žalovaným, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť a to parcela č. XXX/XX orná pôda o výmere 1.436

m2 zapísaná na LV č. XXX k.ú. R.. Žalobu odôvodnil tým, že spolu s manželkou kúpili predmetnú
nehnuteľnosťsubezpečenímžalovaného,ževbudúcnostidanýpozemokbudevyužívanýakostavebný,
v tom smere sa vyjadrila aj obec R. a z toho dôvodu aj spornú kúpnu zmluvu uzatvorili. V roku 2019 však
žalobca pri návšteve Obecného úradu v Gregorovciach zistil, že pozemok sa nachádza v ochrannom
pásme a že nie je možné na ňom vykonať individuálnu bytovú výstavbu. Uviedol, že pri jeho kúpe bol
uvedený do omylu, keďže kúpený pozemok nemožno využívať na účely, na ktoré ho kupoval a preto
bol nútený podať túto žalobu. Uviedol aj to, že v súčasnosti je výlučným vlastníkom predmetnej parcely

na základe dohody o vyporiadaní BSM. K žalobe pripojil vyjadrenie obce Gregorovce z 24.11.2010,
podpísané starostkou obce, aktuálny výpis z LV č. XXX k.ú. Gregorovce a napadnutú kúpnu zmluvu.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe len stručne uviedol, že kúpna zmluva je perfektná a nie je
daný dôvod na vyslovenie jej neplatnosti. V zmluve neboli stanovené žiadne podmienky na prípadné
odstúpenie od zmluvy, žalobca vedel čo kupuje, vedel o územnom pláne obce, v ktorom v čase kúpy
parcely táto prestavovala ornú pôdu, tak ako bola vyznačená aj na liste vlastníctva.

3. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zotrval na svojej argumentácii, keďže pozemok kupoval
výhradne za účelom výstavby rodinného domu, sám žalovaný mu pred kúpou predložil vyjadrenie
Obecného úradu v Gregorovciach, podľa ktorého v budúcnosti je predmetná parcela plánovaná na
výstavbu rodinného domu. Dňa 20.9.2011 podal preto Obci Gregorovce návrh na zahrnutie tejto parcely
do IBV a neskôr mu obec oznámila, že to nie je možné, keďže pozemok sa nachádza v ochrannom
pásme.

4. Žalovaný v duplike uviedol len to, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti.5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, ich písomnými vyjadreniami, potvrdením Obce
Gregorovce z 24.11.2010, výpisom z LV č. XXX k.ú. R., kúpnou zmluvou zo dňa 24.11.2010, zmluvou o
sprostredkovaní zo dňa 19.7.2010 a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 24.11.2010 bola uzavretá písomná kúpna zmluva podľa § 588 a násl. Občianskeho zákonníka,
ktorou žalovaný ako predávajúci odpredal žalobcovi a jeho manželke Y. U. pozemok - parcelu KN XXX/
XX - ornú pôdu o výmere 1.438m2 zapísanú na LV č. XXX k.ú. Gregorovce za 13.700 Eur.

7. V článku IV. bode 2 je obsiahnuté vyhlásenie kupujúcich, že s technickým stavom nehnuteľnosti sa
oboznámili jej obhliadkou na mieste samom a s právnym stavom v akom sa predmetná nehnuteľnosť
nachádza sa oboznámili z príslušnej dokumentácie. V takomto stave, technickom i právnom v akom
sa nachádza v deň podpisu tejto zmluvy, ju od predávajúceho kupujú do svojho bezpodielového
spoluvlastníctva.

8. Dňa 24.11.2010 Obec Gregorovce zastúpená starostkou obce H. J. vydala na meno žalovaného
vyjadrenie, že vyššie uvedená parcela je v budúcnosti plánovaná na výstavbu rodinného domu.

9. Žalobca aj na pojednávaní prehlásil, že sporný pozemok kupoval aj s manželkou za účelom jeho
využitia na výstavbu rodinného domu, zmluvu uzavreli po predložení písomného vyjadrenia Obce

Gregorovce o tom, že sa na tomto pozemku v budúcnosti plánuje výstavba rodinného domu. Zároveň
žalobcauviedolajto,ževedel,ževčaseuzatvoreniakúpnejzmluvypredmetnáparcelaniejevúzemnom
pláne obce zahrnutá do individuálnej bytovej výstavby a potvrdil aj to, že so žalovaným nikdy osobne
nejednal, keďže pozemok bol ponúkaný na predaj prostredníctvom realitnej kancelárie. Žalovaného
preto prvýkrát videl až na tomto pojednávaní. Tvrdil síce, že pozemok ponúkala na predaj príslušná

realitná kancelária ako stavebný prostredníctvom internetu, avšak toto svoje tvrdenie nevedel ničím
preukázať. Dodal aj to, že aj keď v roku 2011 požiadal Obec Gregorovce o začlenenie sporenej parcely
na individuálnu bytovú výstavbu, neskôr musel riešiť svoje osobné problémy, rozvod manželstva a až v
roku 2019, keď chcel riešiť predaj tejto parcely bratovi, ktorý mal záujem sa na nej vybudovať, zistil u
aktuálnej starostky obce, že daný pozemok nikdy nebol plánovaný na výstavbu rodinného domu a ani v

budúcnosti nemôže byť začlenený na individuálnu výstavbu kvôli nejakému ochrannému pásmu.

10. Žalovaný poprel, že by parcela bola ponúkaná na predaj ako stavebný pozemok a zároveň predložil
súdu zmluvu o sprostredkovaní, ktorú uzavrel s realitnou kanceláriou Euroreal Plus s.r.o. dňa 19.7.2010,
ktorá sa týkala sprostredkovania predaja spornej parcely, ktorá v zmluve je označená ako orná pôda.

Spomínané vyjadrenie obecného úradu Gregorovce o plánovej výstavbe v budúcnosti na danej parcele
predložil realitnej kancelárii na jej požiadanie pričom uviedol, že nemal pochybnosti o pravdivosti
spomínaného vyjadrenia, pretože na susednej parcele bola postavená rekreačná chata.

11. V súčasnosti je už výlučným vlastníkom parcely S. XXX/XX - ornej pôdy o výmere 1.438m2 len

žalobca,čovyplývazaktuálnehovýpisuzLVč.XXXk.ú.R.atonazákladedohodyovýporiadaníBSMP..

12. Na úvod sa súd zaoberal procesnou prípustnosťou danej žaloby, keďže od 1.7.2016 platí nový
sporový poriadok - zákon č. 160/2015 Z.z., ktorý v § 137 demonštratívne upravuje 4 druhy žalôb, pokiaľ
ide o určovacie žaloby tie sú uvedené v § 137 písm. c/, d/ CSP. Ako vyplýva z dôvodovej správy zámerom

zákonodarcu bolo vylúčiť nepotrebné žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktoré vyvolávajú
ďalšie spory.

13. Žalobu o neplatnosť právneho úkonu je potrebné považovať za žalobu o určenie neplatnosti právnej
skutočnosti, teda za žalobu podľa § 137 písm. d/ CSP, kde sa však vyžaduje aj splnenie ďalšieho

predpokladu - ak to vyplýva z osobitného predpisu. Za tento osobitný predpis súd považuje § 34 ods. 2
katastrálneho zákona, podľa ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo dobrovoľnej
dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo dobrovoľnou dražbou, to platí
aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu
záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. V danom prípade žalobca nemal možnosť podať

inú žalobu, zvlášť za situácie, že ako kupujúci by nemohol podať žalobu o určenie vlastníckeho práva
žalovaného podľa § 137 písm. c/ CSP.14. Žalovaný na pojednávaní prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vzniesol aj námietku
nedostatku vecnej legitimácie strán v tomto spore. Súd ju považuje za dôvodnú, keďže v sporoch
o neplatnosť kúpnej zmluvy podľa ustálenej rozhodovacej činnosti súdov musia byť stranami sporu

všetci tí, ktorí napadnutú zmluvu uzatvorili buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní, vystupujú totiž ako
nerozluční spoločníci (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo 122/2002). V spornej zmluve ako
kupujúca bola aj vtedajšia manželka žalobcu a keďže spor sa týka posúdenia platnosti či neplatnosti
kúpnej zmluvy, dotýka sa to aj jej práv, či povinností z daného právneho úkonu a to bez ohľadu na to, že
neskôr došlo k ďalšiemu právnemu úkonu a to vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov

medzi oboma kupujúcimi v dôsledku čoho je v súčasnosti len žalobca vedený ako výlučný vlastník
sporného pozemku, čo však nič nemení na právnom závere vyslovenom aj v spomínanom rozsudku
3Cdo 122/2002. Navyše, ak by kúpna zmluva bola neplatná, zrejme by bola neplatná aj dohoda o
vyporiadaní BSM v časti týkajúcej sa sporného pozemku, preto súd považuje za irelevantné, že žalobca
je v súčasnosti vedený ako výlučný vlastník pozemku, ktorý bol predmetom napadnutej kúpnej zmluvy.
Keďže v tomto spore nie sú všetci účastníci zmluvy stranami sporu, aj pre nedostatok vecnej legitimácie

súd musel žalobu zamietnuť.

15. Žalobca v žalobe neuviedol právnu kvalifikáciu uplatneného nároku, čo nebol síce povinný urobiť,
ale z obsahu žaloby súd vyvodil, že žalobca uplatnil nárok podľa § 49a Občianskeho zákonníka.

16. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

17. Citované ustanovenie obsahuje úpravu právnych následkov pre prípad, že právny úkon bol urobený
v omyle alebo nevedomosti o skutočnom stave veci. Právna podstata omylu spočíva v tom, že konajúci
mal nesprávnu resp. nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch úkonu. Omyl vo vôli je právne
významný (má za následok neplatnosť právneho úkonu) len vtedy, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre právny úkon rozhodujúca, resp. podstatná a osoba, ktorej

bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť v čase právneho úkonu. Omyl
je pri právnom úkone rozhodujúci, resp. podstatný, ak sa týka právneho dôvodu alebo inej skutočnosti,
ktorá bola pre uskutočnenie právneho úkonu podľa prejavenej vôle rozhodujúca. Právne následky omylu
sú teda spojené len s určitým kvalifikovaným omylom. Právne významný je omyl vtedy, ak účastník
konajúci v omyle o ňom nevie a druhý účastník právneho úkonu tento omyl spôsobil úmyselne alebo

musel o ňom vedieť. V takom prípade omyl musí vychádzať zo skutočností, ktorá je pre uskutočnenie
právneho úkonu rozhodujúca (musí ísť o omyl podstatný), teda bez ktorej by k právnemu úkonu nedošlo.

18.Ustanovenie§49aObčianskehozákonníkavšaknemožnovykladaťtak,ženajehozákladejeosoba,
ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť

objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie
zamýšľaného právneho úkonu.

19. Súkromnoprávne vzťahy sú založené na autonómii a zmluvnej slobode subjektov týchto vzťahov.
Pre konanie súkromnoprávnych subjektov je charakteristická nie len samoregulácia ich záujmov

prostredníctvom právnych úkonov, ale aj potenciálne dôsledky ich právnych úkonov pre tretie osoby.
Pri uzatváraní zmlúv platí zásada zmluvnej slobody, na druhej strane sa uplatňuje tiež zásada
zodpovednosti samotného účastníka za ochranu svojich práv „vigilantibus iura scripta sunt“ (zákony
sú písané pre bdelých, práva patria len bdelým teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu
a výkon svojich práv a ktorí o svoje práva dbajú s dostatočnou opatrnosťou, starostlivosťou a

predvídateľnosťou). Treba tiež poukázať na ďalšiu zásadu uplatňovanú v súkromnoprávnych vzťahoch
„pacta sunt servanda“ (zmluvy sa majú dodržiavať), ktorá je úzko naviazaná na zásadu autonómie vôle
a zásadu zmluvnej slobody. Tieto zásady vo vzájomnom kontexte vyjadrujú, že zmluvné strany sú, po
splnení zákonných požiadaviek, oprávnené zaviazať sa k čomukoľvek, čo nie je zakázané, avšak keď
už raz zmluvu uzatvoria, sú povinné dohodnuté práva a povinnosti rešpektovať.

20. Súd nepochybuje o tom, že žalobca s manželkou kupoval sporný pozemok s tým, že v budúcnosti
na ňom postavia rodinný dom, je to logické aj z dôvodu, že bývali v celkom inom kraji (okres Trebišov)
a je nelogické, že by pozemok chceli vzhľadom na pomerne veľkú vzdialenosť z ich bydliska užívať lenako záhradu. Súd preto nemal dôvod neveriť tvrdeniu žalobcu v tomto smere, ktoré je podporené aj
predloženým písomným vyjadrením Obce Gregorovce, ktoré bolo vystavené v ten istý deň ako došlo
k podpísaniu kúpnej zmluvy. Žalobca však doposiaľ neprodukoval žiadny dôkaz o pravdivosti jeho

tvrdenia o tom, že výstavba rodinného domu na spornom pozemku neprichádza do úvahy z dôvodu
jeho začlenenia do ochranného pásma. Žalobca teda nepreukázal, hoci v tomto smere bolo dôkazné
bremeno na ňom, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy došlo vôbec k omylu na strane kupujúcich, ktorý by
mal spočívať v tom, že na pozemku nie je možné sa budovať a to ani v budúcnosti. Na preukázanie
tohto tvrdenia navrhol až na pojednávaní výsluch svedkýň a to bývalej a aktuálnej starostky obce, avšak

tento jeho postup súd považuje za rozporný so zásadou sudcovskej koncentrácie konania upravenej
v § 153 CSP.

21. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

22. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

23. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

24. Žalobcovi nič nebránilo predložiť súdu dôkaz o nemožnosti budúcej výstavby na danej parcele, či už
vžalobealebovrámcireplikynavyjadreniežalovaného,pričompostačovaloajoznačenienavrhovaného
dôkazu. Uvedený prostriedok procesného útoku však označil až na pojednávaní, ktoré by súd musel
odročiť, čo je v rozpore so spomínanou zásadou o sudcovskej koncentrácii. Navyše navrhnuté dôkazy a
ďalšie pojednávanie súd nepovažoval za účelné a hospodárne vzhľadom na to, že súd dospel k záveru

o nedôvodnosti žaloby aj z iných dôvodov Preto nevyhovel návrhu na doplnenie dokazovania podľa
prednesu právneho zástupcu žalobcu.

25. Aj v prípade, ak by súdu bolo preukázané tvrdenie žalobcu o spomínanom omyle a teda, že
by preukázal, že ani v budúcnosti sa neplánuje s výstavbou rodinného domu na tomto pozemku

nepochybne by síce išlo o podstatný a rozhodujúci omyl, ale žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
ďalší zákonný predpoklad úspešnosti uplatneného nároku podľa § 49a Občianskeho zákonníka a to to,
že tento omyl vyvolal úmyselne žalovaný resp. že o ňom vedel. Žalobca v tejto súvislosti uviedol len svoju
domnienku, že o tomto omyle musel byť žalovaný informovaný, čo však žalovaný vo svojej výpovedi
rozhodne poprel a tvrdenie žalobcu vyvracia aj označenie kultúry predávaného pozemku ako orná pôda,

text kúpnej zmluvy, v ktorej obaja kupujúci potvrdili, že je im známy právny stav predávaného pozemku
z príslušnej dokumentácie, z nespornej skutočnosti potvrdenej oboma stranami, že v čase uzavretia
kúpnej zmluvy podľa územného plánu Obce Gregorovce nebol pozemok začlenený na individuálnu
bytovú výstavbu a napokon aj zo zmluvy o sprostredkovaní predaja, ktorú žalovaný uzavrel s realitnou
kanceláriou vyplýva, že ide o zamýšľaný predaj parcely ako ornej pôdy. Žalovaný pritom prehlásil,

že dôveroval správnosti informácie uvedenej v spornom potvrdení Obce Gregorovce o plánovanej
výstavbe rodinného domu na spornej parcele, čo súd považuje za logické a zároveň zdôrazňuje, že
opäť dôkazné bremeno na preukázanie vedomosti žalovaného o danom omyle bolo na žalobcovi. Ten
však žiadny dôkaz v tomto smere neprodukoval a keďže žalobca nepreukázal, že žalovaný vedel o
tom, že na spornom pozemku sa nebude môcť stavať už v čase uzavretia kúpnej zmluvy, súd musel

žalobu zamietnuť. Zároveň súd dodáva, že nie je možné vylúčiť ani to, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy
sa mohlo počítať v budúcnosti s výstavbou rodinného domu na spornom pozemku a neskôr sa mohla
situácia zmeniť, za čo však nenesie zodpovednosť žalovaný a o to viac by neboli splnené zákonné
podmienky pre vyhovenie žalobe v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka.

26. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný
bol v celom rozsahu v spore úspešný a preto súd mu priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči
neúspešnému žalobcovi nakoľko nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len
výnimočne.27. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť

podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.