Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 7, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/57/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821202438
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3821202438.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľa K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.,
Q. Vl. Q. XXX/XX, proti oprávnenému na výživné S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, zastúpenému
JUDr. Karolom Mečiarom, advokát so sídlom Bojnice, Lúčky 19/3, o zníženie výživného, na odvolanie
oprávneného na výživné proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 5Pc/7/2021-83 zo dňa 20.
septembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa
09.09.2019 č.k. 17Pc/6/2019-32 tak, že znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči oprávnenému na
výživnézosumy180eurmesačnenasumu50eurmesačne,vždydoposlednéhodňapredchádzajúceho
mesiaca vopred, do rúk oprávneného na výživné, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku (výrok I.).
Ustálil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok II.).
2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným
proti oprávnenému na výživné (syn navrhovateľa) domáhal zníženia výživného zo sumy 180 eur

mesačne na sumu 50 eur mesačne. Uviedol, že oprávnený na výživné začal študovať na Akadémii
Policajného zboru v Bratislave a uzavrel pracovný pomer s Ministerstvom vnútra SR a po nástupe do
zamestnania má pravidelný mesačný príjem a zároveň Ministerstvo vnútra SR hradí oprávnenému aj
náklady spojené so štúdiom. Pomery navrhovateľa sa od poslednej úpravy výživného nezmenili, došlo
však k podstatnej zmene na strane oprávneného na výživné, ktorá opodstatňuje zníženie vyživovacej
povinnosti. Oprávnený na výživné s návrhom nesúhlasil. Potvrdil, že je študentom dennej formy štúdia
na Akadémii Policajného zboru v Bratislave a od októbra 2020 poberá príspevok vo výške 561 eur

mesačne. Ubytovanie a stravu hradí škola. Uviedol, že má mesačné výdavky celkovo v sume 444.39 eur,
a to na oblečenie, obuv, hygienické potreby, splátku úveru, telefón, internet, študijné pomôcky, cestovné,
lieky a ďalšie, pričom do týchto výdavkov nie sú zahrnuté neočakávané výdavky ako napr. výdavky
spojené so vstupným na kultúrne a športové podujatia, vodičskú skúšku, zakúpenie notebooku a ďalšie.
Poukázal na to, že vyživovacia povinnosť rodiča trvá do doby, kým je dieťa schopné samo sa živiť a
túto schopnosť nadobudne až absolvovaním štúdia na vysokej škole. Rodičia pritom majú plniť svoju
vyživovaciu povinnosť podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Návrh na zníženie

výživného žiadal zamietnuť ako nedôvodný.

3. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že naposledy bolo rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Prievidza č.k. 17Pc/6/2019-32, zo dňa 09.09.2019, v zmysle ktorého bola vyživovaciapovinnosť voči oprávnenému zvýšená zo sumy 80 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne s účinnosťou
od 01.09.2019. V tom čase oprávnený na výživné navštevoval posledný ročník gymnázia, do školy
dochádzalkaždýdeňautom,nákladynaknihyazošityvovýškecca70eurročne,obedyvškolevovýške

40 eur mesačne, býval v rodinnom dome patriacom jeho starej matke spolu so svojou matkou, starou
matkou,strýkomabratom.Vlastnýpríjemnemalžiadny.Matkaoprávnenéhodosahovalapríjemvovýške
400 eur mesačne, mala množstvo dlhov z podnikania, vlastnila rodinný dom, ktorý obývala jej matka.
Navrhovateľ pracoval ako živnostník v Rakúsku s tým, že tam odpracoval celkovo 182 dní v roku, býval
v prenajatej izbe, za ktorú hradil 440 eur mesačne. Súd v konaní ustálil, že čistý príjem navrhovateľa

predstavoval približne 1.400 eur mesačne. Navrhovateľ vlastnil rodinný dom v G., v súvislosti s ktorým
splácal úver vo výške 390 eur mesačne. Žil s manželkou, jej synom a ich spoločnou maloletou dcérou.
Manželka navrhovateľa dosahovala príjem vo výške 140 eur mesačne. V súčasnosti navrhovateľ aj
naďalej pracuje ako SZČO v Rakúsku, prácu vykonáva v rozsahu 182 kalendárnych dní, inú prácu
nevykonáva. Z daňového priznania za rok 2020 vyplýva, že mal príjem vo výške 41.300,79 eur, výdavky
predstavovali sumu 29.407,01 eur a jeho daňová povinnosť za uvedený rok bola vo výške 1.121,94

eur. Výdavky na účely daňového priznania predstavovali odvody na zdravotné a sociálne poistenie,
stravné v sume 45 eur denne, náklady na auto - servis, pohonné hmoty, diaľničná známka a pod.,
zakupovanie ručného náradia a jeho opravy, ubytovanie, pracovné oblečenie. Navrhovateľ uviedol, že
jeho príjem za rok 2021 je približne rovnaký ako bolo jeho daňové priznanie za rok 2020. Navrhovateľ
žije s manželkou a maloletou dcérou, spolu s manželkou sú bezpodieloví spoluvlastníci rodinného domu

v G. a navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom pozemkov v podiele 1/8 v k.ú. E. T.. Uviedol mesačné
výdavky na stravu 175 eur, oblečenie a obuv 35 eur, hygienické potreby 20 eur, lieky 5 eur, hypotekárny
úver 201,21 eur, maloletú B. 125 eur, výživné na oprávneného 180 eur, náklady spojené s bývaním 70,59
eur (pomerná časť). Navrhovateľ uviedol, že vlastní osobné motorové vozidlo zn. Dacia K.. Výživné
na oprávneného doposiaľ riadne hradil. Oprávnený na výživné je v súčasnosti študentom 2. ročníka

na Akadémii Policajného zboru v Bratislave. Podľa potvrdenia školy je od 01.09.2020 v služobnom
pomere príslušníka Policajného zboru a štúdium je bezplatné. Ministerstvo vnútra SR oznámilo, že
náklady na ubytovanie a stravovanie sa kadetovi povolanému na dennú formu bakalárskeho študijného
programu poskytujú bezplatne. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR oprávnený má priemerný čistý
mesačný príjem 563,73 eur. Uviedol mesačné výdavky na telefón 15,16 eur, permanentku do fitnes 24

eur, internet 16,90 eur, elektrina 200 eur, úver 83,33 eur, lieky 15 eur, cestovné 15 eur, študijné pomôcky
30 eur, oblečenie a hygienické potreby 45 eur a na stravu 100 eur mesačne. Žije v rodinnom dome v
Kľačne. Oprávnený nevlastní žiaden nehnuteľný majetok ani motorové vozidlo. Matka oprávneného má
v súčasnosti podnikať v oblasti gastroslužieb, z výpisu z LV č. 689 pre k.ú. Nitrianske Pravno vyplýva,
že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu a priľahlých pozemkov, pričom nehnuteľnosti sú zaťažené

množstvom exekúcií.
4. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa ust. § § 62 ods. 1, 2, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Súd
prvej inštancie dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Vykonaným dokazovaním bolo
zistené, že od poslednej úpravy výživného na strane navrhovateľa k zmene pomerov nedošlo, avšak
nastala podstatná zmena pomerov na strane oprávneného na výživné. Oprávnený je v súčasnosti

študentom dennej formy štúdia na Akadémii Policajného zboru v Bratislave, podľa potvrdenia školy je
však štúdium bezplatné a oprávnený bol zároveň s nástupom štúdia prijatý aj do služobného pomeru
príslušníkaPolicajnéhozboruSRajemupravidelnemesačnevyplácanýslužobnýplat.Podľapotvrdenia
zamestnávateľa Ministerstva vnútra SR oprávnený na výživné má priemerný čistý mesačný príjem vo
výške 563,73 eur. Z tohto príjmu si oprávnený môže hradiť všetky vyčíslené výdavky, ktoré mu mesačne

vznikajú celkovo vo výške 544.39 eur. Súd ustálil, že oprávnený na výživné nadobudol schopnosť sám
sa živiť, a to napriek tomu, že štúdium na Akadémii Policajného zboru v Bratislave ešte neukončil, keď
podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine je trvanie vyživovacej povinnosti rodičov vymedzené do doby,
kedy dieťa nadobudne schopnosť samo sa živiť, nie do ukončenia štúdia. Vo väčšine prípadov sa tieto
dva momenty kryjú, t.j. dieťa nadobúda schopnosť samo sa živiť po ukončení prípravy na svoje budúce

povolanie, pričom v uvedenom prípade je situácia odlišná. Oprávnený na výživné bol prijatý do riadneho
služobného pomeru príslušníka Policajného zboru SR, teda zaradený do štátnej služby, je mu pravidelne
mesačne vyplácaný plat v priemernej výške 563,73 eur v čistom a tento pokrýva jeho mesačné výdavky,
ktoré v konaní deklaroval. Za tejto situácie možno konštatovať, že nadobudol schopnosť sám sa živiť.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ sa návrhom domáhal iba zníženia jeho vyživovacej povinnosti a

ide o konanie, ktoré možno začať len na návrh, súd bol návrhom navrhovateľa viazaný. Na základe
uvedených skutočností súd prvej inštancie považoval návrh navrhovateľa za dôvodný, a preto mu v
celom rozsahu vyhovel a znížil výživné na oprávneného zo sumy 180 eur mesačne na sumu 50 eurmesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §
52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie oprávnený na výživné a uviedol, že rozhodnutie o znížení

výživného považuje za neprimerané a v rozpore s ustanovením § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Súd prvej
inštancie pri rozhodovaní vychádzal len z príjmu navrhovateľa (otca) za rok 2020 a nestotožnil sa s jeho
návrhom,abysúdprihliadalnapríjemotcazaobdobieodjanuáradoseptembra2021,kedyotecpracoval
vRakúskuvtomsmere,abypredložil,akoživnostníkpracujúcivRakúsku,dodávateľskéfaktúryavyčíslil
náklady na podnikanie. Súd nevzal do úvahy ani návrh, aby otec predložil potvrdenie zamestnávateľa

jeho manželky o jej príjmoch za uvedené obdobie. Súd nezaujal stanovisko k vysvetleniu otca, prečo
vykonáva podnikateľskú činnosť v Rakúsku iba 180 dní a čo mu bráni v tom, aby podnikal na Slovensku.
Otec tiež uviedol, že pokiaľ by vykonával prácu v Rakúsku viac ako 182 dní, musel by celý svoj príjem
zdaniť a založiť si živnosť v Rakúsku. Týmto otec potvrdil, že každoročne pracuje iba pol roka, hoci mu
nič nebráni v tom, okrem toho, že by musel platiť dane v Rakúsku. Pol roka tak nevykonáva žiadnu
podnikateľskú činnosť. Týmto spôsobom si neplní svoju povinnosť prispievať na výživu oprávneného

podľa svojich možností a schopností. Nemožno súhlasiť so súdom prvej inštancie, že mesačná finančná
suma, ktorú oprávnený dostáva od Ministerstva vnútra SR, je platom zo štátnej služby. Táto suma má
motivačnú funkciu podobne ako štipendium, ktoré poberajú študenti za svoj prospech. Nemožno to
považovať za plat, nakoľko má účel motivovať študenta k úspešnému ukončeniu štúdia a jeho stabilizácií
v policajnom zbore. Vzhľadom k tomu, že oprávnený neukončil svoju prípravu na povolanie, súd nemal

vyhovieť návrhu na zníženie výživného bez toho, aby vykonal dokazovanie o majetkových pomeroch
navrhovateľa. Oprávnený na výživné navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby
za rok 2020 vyplýva, že čistý mesačný príjem navrhovateľa v roku 2020 predstavoval sumu vo výške

897,65 eur. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že vykonaným
dokazovaním bolo zistené, že od poslednej úpravy výživného nedošlo na strane navrhovateľa k
zmene pomerov a pri rozhodovaní vychádzal z totožného príjmu, ktorý navrhovateľ dosahoval počas
poslednej úpravy výživného, teda zo sumy 1.400 eur. Oprávnený na výživné v odvolaní poukazoval
na to, že mesačná suma, ktorú poberá od Ministerstva vnútra SR, má motivačnú funkciu podobne ako

štipendium. Navrhovateľ uviedol, že z potvrdenia Akadémie policajného zboru v Bratislave je oprávnený
od 01.09.2020 v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru a podľa potvrdenia Ministerstva
vnútra SR čistý mesačný príjem oprávneného zo služobného pomeru predstavuje sumu vo výške 563,73
eur. Z uvedeného vyplýva, že príjem oprávneného tvorí riadny plat, ktorý mu je pravidelne vyplácaný.
Nejedná sa o žiadnu motivačnú odmenu, ktorá by bola odporcovi vyplácaná len sporadicky pri splnení

určitých špecifických podmienok. V konaní bolo preukázané, že čistý mesačný príjem oprávneného
je v priemere 563,73 eur a jeho mesačné bežné výdavky sú v priemere vo výške 544,39 eur. Príjem
oprávneného plne postačuje na pokrytie jeho mesačných výdavkov a oprávnený nadobudol schopnosť
sám sa živiť. Navrhovateľ si je vedomý skutočnosti, že má zákonný nárok na zrušenie vyživovacej
povinnosti k oprávnenému, pričom s dobrým úmyslom finančné pomáhať oprávnenému v začiatkoch

jeho štúdia a pracovnej kariéry, v konaní požadoval len zníženie výživného. Navrhovateľ žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
7. Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote, má predpísané náležitosti,
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
podľa § 65 a 66 CMP prihliadnuc na prípadné vady konania podľa § 67 CMP a po jeho preskúmaní

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) dospel k záveru, že toto je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdiť.
8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v

celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam oprávneného na
výživné dodáva nasledovné.
9. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživusvojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
11. Súdne rozhodnutia o výživnom na plnoleté dieťa možno zmeniť alebo zrušiť len na návrh a súčasne
len vtedy, ak sa zmenili pomery. Plynutím času môže nastať akákoľvek zmena pomerov tak na strane
osobypovinnejakoajosobyoprávnenejnavýživné,ktoráspravidlasúvisísichzárobkovými,osobnýmia

majetkovými pomermi. Výživné možno zmeniť v prípade výraznej zmeny rozhodujúcich okolností, ktoré
bolipodkladompredchádzajúcehorozhodnutia.VzmysleZákonaorodineprezákonnývznikvyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa a jej zánik
zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Kedy nastane takýto faktický
stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí
jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené

záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Schopnosť samostatne sa živiť býva tradične interpretovaná
extenzívne ako schopnosť samostatne uspokojovať všetky svoje potreby (hmotné, kultúrne, a pod.).
Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba podľa právnej teórie i ustálenej súdnej praxe rozumieť
schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Tento stav
musí byť trvalý, pretože príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti

samostatne sa živiť. V každom prípade treba vychádzať z konkrétnych okolností.
12. Súd prvej inštancie v predmetnom konaní zisťoval s poukazom na vykonané dokazovanie, či došlo
k zmene pomerov na strane účastníkov konania v takej miere, ktorá odôvodňuje navrhované zníženie
výživného na oprávneného a porovnával pomery účastníkov v čase predchádzajúceho rozhodovania o
výživnom na oprávneného (plnoletého dieťaťa) s pomermi existujúcimi v čase aktuálneho rozhodovania

o zníženie výživného. Naposledy bolo o výživnom na oprávneného rozhodované rozsudkom Okresného
súdu Prievidza č.k. 17Pc/6/2019-32, zo dňa 09.09.2019, v zmysle ktorého bolo výživné na oprávneného
zvýšenézosumy80eurmesačnenasumu180eurmesačne.Včaseposlednejúpravynavrhovateľ(otec
ako osoba povinná platiť výživné) pracoval ako živnostník v Rakúsku, kde odpracoval 182 dní v roku,
dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 1.400 eur a za bývanie v prenájme platil 440 eur mesačne.

Navrhovateľ v tom čase vlastnil rodinný dom v Prievidzi, v súvislosti s ktorým platil úver vo výške 390
eur mesačne a v spoločnej domácnosti žil s manželkou, jej synom a spoločnou maloletou dcérou.
Pomery na strane navrhovateľa sa zásadne nezmenili, nakoľko v súčasnosti je aj naďalej živnostníkom
pracujúcim v Rakúsku v rozsahu 182 dní v roku a inú prácu nevykonáva. Z daňového priznania za
rok 2020 vyplýva, že navrhovateľ mal príjem vo výške 41.300,79 eur, výdavky vo výške 29.407,01

eur a daňovú povinnosť vo výške 1.121,94 eur. V spoločnej domácnosti aj naďalej žije s manželkou
a ich maloletou dcérou v rodinnom dome v Prievidzi. Navrhovateľ je aj podielovým spoluvlastníkom
pozemkov (orná pôda) v k.ú. Veľké Kapušany v podiele 1/8 a vlastní osobné motorové vozidlo zn. K.
K.. Mesačné náklady navrhovateľa predstavujú náklady na stravu vo výške 175 eur, oblečenie a obuv
vo výške 35 eur, hygienické potreby vo výške 20 eur, lieky vo výške 5 eur, hypotekárny úver vo výške

201,21 eur, bývanie vo výške 70,59 eur, na maloletú dcéru vo výške 125 eur a výživné na oprávneného
vo výške 180 eur. V čase posledného rozhodovania o výživnom bol oprávnený študentom 4. ročníka
gymnázia, náklady na školské pomôcky mal vo výške 70 eur ročne, na stravu v škole vo výške 40
eur mesačne, pričom nemal žiadny príjem. Oprávnený žil v spoločnej domácnosti s matkou, starou
matkou, strýkom a maloletým bratom v rodinnom dome vo vlastníctve starej matky. Matka oprávneného

dosahovala čistý mesačný príjem vo výške 400 eur a mala dlhy z podnikania. Aktuálne je oprávnený
študentom 2. ročníka na Akadémii Policajného zboru v Bratislave a jeho mesačné výdavky sú na telefón
vo výške 15,16 eur, internet vo výške 16,90 eur, permanentku do fitnes vo výške 24 eur, elektrinu vo
výške 200 eur, úver vo výške 83,33 eur, cestovné vo výške 15 eur, študijné pomôcky vo výške 30 eur,
oblečenie a hygienické potreby vo výške 45 eur, lieky vo výške 15 eur a na stravu vo výške 100 eur. Z

oznámenia Akadémie Policajného zboru v Bratislave vyplýva, že štúdium je bezplatné a oprávnený je
od 01.09.2020 zaradený do služobného pomeru štátnej služby kadet. Z podania Ministerstva vnútra SR
zo dňa 19.08.2021 vyplýva, že oprávnený je od 01.09.2020 v štátnej službe kadeta Policajného zboru,
jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje sumu vo výške 563,73 eur a náklady na ubytovanie
a stravu sa oprávnenému poskytujú bezplatne.

13. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v danom prípade došlo na strane
oprávneného plnoletého dieťaťa k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje navrhované
zníženie vyživovacej povinnosti otca (navrhovateľa) na oprávneného zo sumy 180 eur mesačne na
sumu 50 eur mesačne. Za podstatnú zmenu pomerov a schopnosť oprávneného, ako plnoletéhodieťaťa, samostatne sa živiť bolo v danom prípade správne ustálené, že sa tak stalo nástupom
oprávneného do služobného pomeru štátnej služby so zaradením na pozíciu kadet ako príslušníka
Policajného zboru SR dňa 01.09.2020, bez ohľadu na skutočnosť, že je oprávnený študentom 2.

ročníka denného bakalárskeho štúdia na Akadémii Policajného zboru v Bratislave. V spojení so
zaradením oprávneného do služobného pomeru ako príslušníka Policajného zboru SR, oprávnený
poberá riadny služobný plat a jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje sumu vo výške 563,73
eur, o čom svedčí oznámenie Akadémie Policajného zboru v Bratislave zo dňa 08.07.2021 a odpoveď
Ministerstva vnútra SR na žiadosť zo dňa 19.08.2021. S poukazom na uvedené sa tak nemožno

stotožniťsnámietkouoprávneného,žemesačnáfinančnásuma,ktorúoprávnenýpoberáodMinisterstva
vnútra SR má motivačnú funkciu ako štipendium a nemožno ju považovať za plat. Oprávnený ďalej
namietal, že doposiaľ neukončil prípravu na svoje povolanie a súd nemal vyhovieť návrhu na zníženie
výživného bez toho, aby vykonal dokazovanie o majetkových pomeroch navrhovateľa. K uvedenému
odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na zistenie majetkových pomerov navrhovateľa vykonal
potrebné dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s pripojeným spisom sp. zn.

17Pc/6/2019, daňovým priznaním navrhovateľa za rok 2020, dokladmi o výdavkoch navrhovateľa,
LV č. XXXXX pre k.ú Prievidza, LV č. XXXX pre k.ú. E. T. a ďalšími dôkazmi, na základe
vykonaných dôkazov porovnal predchádzajúce a aktuálne majetkové a osobné pomery účastníkov
konania, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a riadne odôvodnil
napadnutý rozsudok. Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že súd prvej inštancie vychádzal

len z príjmu navrhovateľa za rok 2020 a neprihliadol na príjmy navrhovateľa za obdobie od januára do
septembra 2021. Daňové priznanie k dani z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby, v tomto prípade
navrhovateľa, za zdaňovacie obdobie 2021 je daňovník povinný podať do 31.03.2022. Z uvedeného
dôvodu,súdprvejinštancienemoholvychádzaťzpríjmovnavrhovateľazarok2021,nakoľkozdaňovacie
obdobie za rok 2021 neskončilo a ešte nebolo podané daňové priznanie za tento rok. Súd prvej inštancie

správne vychádzal z posledného daňového priznania navrhovateľa za rok 2020.
14. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry odvolací súd konštatuje, že príprava na budúce povolanie
formou vysokoškolského štúdia sa všeobecne považuje za efektívny spôsob získania kvalifikácie, keď
vyživovanej osobe zabezpečí do budúcna väčšie možnosti uplatnenia na trhu práce, a teda dosiahnutie
schopnosti samostatne sa živiť. Síce samotná skutočnosť, že oprávnený je študentom 2. ročníka

Akadémie Policajného zboru v Bratislave a neukončil prípravu na budúce povolanie, v dôsledku čoho
nie je schopný samostatne sa živiť, má vo všeobecnosti základ v ustanovení § 62 ods. 1 Zákona o
rodine, avšak je potrebné hodnotiť vyživovaciu povinnosť obozretne a pojem schopnosť samostatne sa
živiť je nevyhnutné vykladať podľa špecifík a okolností každého konkrétneho prípadu. Možno prijať taký
výklad daného pojmu, že plnoleté dieťa je schopné samostatne sa živiť, ak je spôsobilé samostatne a

z vlastných zdrojov uspokojovať všetky nevyhnutné životné náklady a potreby, čo v uvedenom prípade
bolo splnené. Nástupom oprávneného do služobného pomeru štátnej služby odo dňa 01.09.2020 a
mesačným poberaním služobného platu, oprávnený nadobudol schopnosť samostatne sa živiť, keď
jeho priemerný mesačný čistý príjem, ktorý je vo výške 563,73 eur, pokryje všetky mesačné náklady
oprávneného vo výške 544,39 eur, pričom oprávnený má bezplatné štúdium na Akadémii Policajného

zboru v Bratislave a taktiež sa mu poskytuje bezplatne ubytovanie a strava. Čistý mesačný príjem, ktorý
poberá oprávnený titulom vykonávania služobného pomeru ako príslušníka Policajného zboru SR, nie
je prechodného charakteru a ide o poskytovanie riadneho služobného platu. Vzhľadom na uvedené
je zrejmé, že oprávnený je schopný samostatne a z vlastných zdrojov, resp. zo svojho mesačného
príjmu uspokojovať všetky svoje nevyhnuté a životu potrebné náklady. Aj napriek skutočnosti, že zmena

pomerov na strane oprávneného je dôvodom na zrušenie výživného, navrhovateľ sa návrhom domáhal
iba zníženia vyživovacej povinnosti voči oprávnenému, v zmysle ust. § 155 CMP a § 157 CMP ide
konanie, ktoré možno začať len na návrh, nebolo možné rozhodnúť nad rozsah daného návrhu, preto
bolo potrebné vyhovieť návrhu navrhovateľa a znížiť výživné na oprávneného zo sumy 180 eur mesačne
na sumu 50 eur mesačne.

15. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania.
16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok, ďalej len "CMP").

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu podľa CMP.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných

papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa CMP a
to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa

rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený
čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.