Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 26, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/390/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318202282
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1318202282.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: C. Q. U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, dieťa rodičov: matka - I. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX J. U., a otec - G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. V. XXX, XXX
XX L., K. republika, štátne občianstvo K. republiky, zastúpený JUDr. Martinom Žilkom, advokátom so
sídlom Cementárska cesta 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 307 147, v konaní o návrhu matky na
úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 27.06.2019, č.k. 39P/97/2018-125, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III, rozsudkom zo dňa 27.06.2019, č.k. 39P/97/2018-125, zveril maloletého C.
Q. U., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať
jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 250 eur mesačne, vždy do
10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 04.04.2018. Zročné výživné na maloletého za

obdobie od 04.04.2018 do 30.06.2019 v sume 2.224, 91 eur, otca zaviazal uhradiť v splátkach vo výške
61,80 eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc dňom 01.07.2019, pod následkom straty výhody
splátok. Styk otca s maloletým ponechal neupravený. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 24 ods. 1 až 4, § 25 ods. 1, 2, § 28 ods.
1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č.

36/2005 Z.z. (ďalej len „Zákon o rodine“), § 2 ods. 1, 2, § 111 písm. b), c), d), j), k) zákona č. 161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), keď mal na základe vykonaného dokazovania
preukázané, že rodičia maloletého spolu nežijú, maloletý je v osobnej starostlivosti matky a jeho otec
žije v Českej republike, resp. v Nemecku, kde aj pracuje. Konštatoval, že matka žije s maloletým v
Dunajskej Lužne,j v rodinnom dome jej rodičov, ktorí znášajú náklady na bývanie, pomáhajú jej so
starostlivosťouojejmaloletédetiapodľapotrebyfinancujúajvýdavkymaloletéhoC.Q..Malpreukázané,
že matka zabezpečuje starostlivosť a výchovu maloletého riadne a ani zo strany orgánu sociálnoprávnej

ochrany detí a sociálnej kurately neboli v tomto smere hlásené žiadne nedostatky. Pri rozhodovaní o
zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, o určení, že matka bude maloletého zastupovať
a spravovať jeho majetok a ponechaní styku otca s maloletým bez úpravy, zohľadnil súhlas oboch
rodičov.PriurčovanívýškyvýživnéhonamaloletéhoprihliadolnaodôvodnenépotrebyC.Q.,ktorývčasepodania návrhu matky nenavštevoval žiadne školské zariadenie, v septembri 2018 začal navštevovať
materskú škôlku v mieste bydliska, predpoklad jeho nástupu do školy bol v školskom roku 2019/2020 a
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol vo veku šesť rokov. Mal za preukázané, že matka už za

maloletého neplatí príspevok za návštevu materskej školy, z dôvodu absolvovania predškolskej prípravy,
pričom v prvom polroku školského roka 2018/2019 mu uhradila jednorazový poplatok za tanečnú v sume
45 eur a stravné v materskej škole s tým, že od 01.01.2019 má maloletý nárok na dotáciu na obedy
v školskom zariadení. Konštatoval, že ďalšími výdavkami maloletého sú platby za stravu, oblečenie,
obuv, hygienické potreby a voľnočasové aktivity. Za odôvodnené potreby maloletého považoval výdavky

maximálne v sume 350 eur mesačne, vrátane pomernej časti nákladov na bývanie. Mal preukázané, že
maloletý je zdravý, avšak ako vyplýva z predložených lekárskych správ z roku 2016 mu bol odporučený
pohyb a príjem stravy formou ovocia, zeleniny, celozrnných chlebovín, ovsených vločiek, jogurtov a
kyslomliečnych produktov. Matkou uvedené výdavky na stravu vo výške cca 235 eur, na oblečenie
v sume cca 144 eur a na záľuby cca 60 eur mesačne považoval za nadhodnotené. Konštatoval, že
matka nezdokladovala mesačné náklady na lekárov vo výške 13,50 eur, ani výdavky v materskej škole

v sume 64,70 eur. Pokiaľ ide o príjmy a pomery rodičov mal preukázané, že matka je slobodná, má
jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej I. H., toho času je na rodičovskej dovolenke, poberá
rodičovský príspevok vo výške 220,70 eur mesačne a prídavky na dve maloleté deti, nevlastní žiaden
nehnuteľný majetok ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty. Na strane otca mal za preukázané, že je
slobodný, nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, býva so svojou priateľkou v rodinnom dome jej

rodičov a pracuje v Nemecku, resp. v Českej republike. Prihliadol na vyjadrenie otca, ktorý deklaroval,
že jeho priemerný mesačný príjem činí cca 600 eur mesačne a súčasne má príjem aj z prenájmu bytu,
ktorého je vlastníkom, vo výške 400 eur mesačne pred zdanením. Prihliadol na fakt, že otec má príjmy
z podnikateľskej činnosti vo výške vyplývajúcej z daňového priznania a výdavky si vyčísľuje paušálne.
Pri určení výživného na maloletého vychádzal z príjmu otca minimálne vo výške 1.000 eur mesačne

netto a dospel k záveru, že otec je schopný zo svojho príjmu platiť výživné na maloletého vo výške
250 eur mesačne, pričom vzal v úvahu aj skutočnosť, že otec sa o maloletého vôbec nezaujíma a
starostlivosť o neho je výlučne na matke. Poukázal na skutočnosť, že životná úroveň otca mu dovoľuje
vynakladať výdavky na kultúru a výlety vo výške 40 eur mesačne. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti zohľadnil mieru osobnej starostlivosti o maloletého tým ktorým rodičom, ako aj ich schopnosti,

možnosti a majetkové pomery. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 250 eur
mesačne od 04.04.2018, t.j. od podania návrhu matky a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Zročné výživné
za obdobie od podania návrhu matky vyčíslil na sumu 2.224,91 eur po zohľadnení otcom realizovaných
pravidelných mesačných príspevkov na maloletého v sume po 100 eur mesačne v období od apríla 2018
až júna 2019. Otcovi povolil uhrádzať zročné výživné v splátkach vo výške 61,80 eur mesačne spolu s

bežným výživným, počnúc dňom 01.07.2019, pod následkom straty výhody splátok, a to s prihliadnutím
na výšku zročného výživného. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku o výživnom podal v zákonnej lehote prostredníctvom
zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej
inštancie, že ako živnostník uplatňujúci si tzv. paušálne výdavky musí mať príjem na úrovni minimálne
1.000 eur vrátane prenájmu bytu. Poukázal na skutočnosť, že ako zámočník dodáva klientom už
hotový finálny produkt, nakupuje materiál, zabezpečuje dopravu produktu ku klientovi a aj montáž
produktu, pričom reálne mu zostáva suma na úrovni cca 600 eur. Namietal, že jeho príjem z prenájmu

nehnuteľnosti je iba príležitostný, keďže sa jedná o prenájom cez aplikáciu. Výživné vo výške určenej
súdom prvej inštancie považoval za likvidačné, keďže tvorí viac ako tretinu jeho čistého mesačného
príjmu.

4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

Mala za to, že otec v podanom odvolaní len účelovo poukazuje na svoje výdavky, na ktoré sa podľa § 63
ods. 2 Zákona o rodine pri určovaní vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu neprihliada. Vo vzťahu
k tvrdeniam otca o prenájme jeho nehnuteľnosti poukázala na zápisnicu z pojednávania uskutočneného
pred súdom prvej inštancie dňa 27.06.2019, v zmysle ktorej otec na danom pojednávaní výslovne
uviedol,žeodjanuára2019máajpríjemzprenájmubytuvovýškecca400eurpredzdanením.Požiadala

odvolací súd, aby otca vyzval na predloženie nájomnej zmluvy k predmetnej nehnuteľnosti. Poukázala
na daňové priznania otca, podľa ktorých v roku 2018 dosiahol ročný príjem vo výške 789.324,143 CZK,
čo podľa prepočtu ku dňu 24.06.2019 predstavuje 30.822,14 eur a v roku 2017 vo výške 739.026,37
CZK, t.j. 28.858,07 eur. S prihliadnutím na majetkové pomery, schopnosti a možnosti otca nemožno,podľa jej názoru, považovať súdom prvej inštancie určenú sumu výživného za likvidačnú. Zdôraznila,
že otec neprejavuje žiadny záujem o maloletého a celá starostlivosť o neho zostáva na jej pleciach.
Výživné priznané napadnutým rozhodnutím preto pokladala za primerané. Upozornila, že otec si po

vykonateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie neplní svoju vyživovaciu povinnosť, keď na jej účet uhradil
len sumu 100 eur.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 CMP, keď nie je viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, 385
ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), s verejným
vyhlásením rozsudku podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

7. Pokiaľ ide výroku rozsudku v napadnutej časti, súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné

dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodnil, pričom v
odvolaní otca neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu, resp. zrušenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie v danej časti. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu upravujú ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods.

1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne u
každého z nich, keďže každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má
niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, napr. bývania,
stravovania, ďalšou formou je platenie výživného. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu
povinnosťprevažneposkytovanímvecnýchplnení,(bývanie,strava,ošatenie,zabezpečovanielekárskej

starostlivosti a pod.), ako aj osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva
na jeho výživu výživným, ktoré určuje súd.

10. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o výživnom na maloletého, aj podľa názoru odvolacieho súdu, výška
výživného určená súdom prvej inštancie zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, ale najmä

zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle
kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa uvedených v § 62 ods. 1 až 5 a §
75 ods. 1 Zákona o rodine. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď pri určení výšky výživného
prihliadol aj na ďalšie rozhodujúce skutočnosti, predovšetkým výlučný výkon osobnej starostlivosti
matky o maloletého, ktorá naviac je na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský

príspevok a prídavky na deti. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pod odôvodnenými potrebami
dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania, stravovania, zdravotnej
starostlivosti, školských a mimoškolských aktivít, ako aj mimoriadnych výdavkov. Výšku nákladov na
bežné potreby maloletého dieťaťa je možné vyčísliť len orientačne, s prihliadnutím na vek dieťaťa a
jeho potreby (či už denné alebo mimoriadne). Výdavky na zabezpečenie bežných potrieb maloletého

dieťaťa, t.j. na nákup stravy, ošatenia, hygienických potrieb a výdavkov súvisiacich so zabezpečením
zdravotnej starostlivosti, sú pritom nesporné a nie je potrebné ich osobitne preukazovať, keďže tieto
výdavky sú súdu známe a vychádzajú zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb, a
primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku. Odvolací súd má rovnako ako súd prvej
inštancie za to, že určené výživné vo výške 250 eur mesačne je primerané schopnostiam, možnostiam

a majetkovým pomerom otca. Nemožno prihliadnuť na námietku otca vo vzťahu k posúdeniu celkovej
výšky jeho príjmu 1.000 eur mesačne súdom prvej inštancie, nakoľko daný príjem pozostáva z dvoch
zložiek a to z podnikateľskej činnosti otca (600 eur mesačne) a prenájmu nehnuteľnosti vo výške 400
eur mesačne. Správne súd prvej inštancie vychádzal z príjmu otca vo výške 1.000 eur mesačne a
zohľadnil aj časť jeho príjmu z prenájmu nehnuteľnosti, ktorý otec reálne má, resp. na jeho strane

sú možnosti si daný príjem zabezpečiť. Argument otca o tom, že nehnuteľnosť prenajíma sporadicky,
keďže ide o prenájom cez aplikáciu, neobstojí z dôvodu, že pri posudzovaní majetkových pomerov
povinného z vyživovacej povinnosti v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine sa prihliada aj na výnosy,
ktoré povinnému prináša, resp. by mohol prinášať jeho majetok. Keďže samotný otec na pojednávanípred súdom prvej inštancie konanom dňa 27.06.2019 deklaroval jeho príjem z prenájmu pred zdanením
v sume cca 400 eur, ktorú skutočnosť matka nerozporovala, odvolací súd nepovažoval za potrebné
žiadať otca o predloženie nájomnej zmluvy v zmysle návrhu matky, navyše ak sa prenájom bytu realizuje

prostredníctvom aplikácie. Rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací súd zastáva názor, že v danom
prípade je nevyhnutné prihliadať na aktuálnu situáciu na strane matky, ktorá je ma materskej dovolenke,
nevlastní žiaden majetok vyššej hodnoty, a skutočnosť, že otec sa o maloletého nezaujíma a celú
starostlivosť o dieťa ponecháva výhradne na matke, ktorá počas výkonu rodičovskej dovolenky nemá
možnosť pracovať a zabezpečiť si príjem. Zároveň je potrebné vziať v úvahu aj skutočnosť, že otec

nemá ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým deťom.

11. Správne určil súd prvej inštancie výživné na maloletého od 04.04.2018, t.j. odo dňa podania návrhu
matky, správne ustálil výšku zročného výživného a odvolací súd sa stotožňuje aj s aplikáciou ust. § 232
ods.4 CSP pri povolení splátok zročného výživného otcovi.

12. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku
o určení výšky výživného na maloletého ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).