Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. máj 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoCsp/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8618201686
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8618201686.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcu: JUSTRINON MANAGEMENT,
a.s., so sídlom U vlečky 1749/4, 143 00 Praha 4 - Modřany, Česká republika, IČ: 29 216 842, právne
zastúpeného spoločnosťou VRBA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO:
35 918 225, proti žalovanému N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., o zaplatenie 34.869,-

Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 7Csp/84/2018-88
zo dňa 12.02.2020 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v časti zamietavého výroku, ktorým súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na
úrok 18,90 % ročne zo sumy 31.908,88 Kč od 2.8.2016 do zaplatenia a v súvisiacom výroku o nároku
na náhradu trov konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 33 369,- CZK s úrokom z omeškania vo výške 8,05 %
ročne zo sumy 31 908,88 CZK od 2.8.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude

rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou podanou súdu prvej inštancie 16.10.2018
žiadal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 34.869,- Kč s príslušenstvom. Žaloba bola
odôvodnená tým, že medzi Českou spořitelnou, a.s. a žalovaným bola dňa 23.01.2015 uzatvorená
Smlouva o úvěru, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 30.000,- Kč. Žalovaný sa

zaviazal poskytnutý úver splácať v pravidelných mesačných splátkach dohodnutých v zmluve, pričom
sa zaviazal platiť úroky z úveru vo výške 19,90 % ročne a poplatky za úkony súvisiace s poskytnutím a
správou úveru, prípadne poplatky za poistenie vo výške podľa zmluvy a aktuálneho sadzobníka veriteľa.
Žalovaný však zmluvou dohodnuté podmienky nedodržal, pre uvedené bol úver zosplatnený a žalovaný
bol upozornený na to, že pohľadávka je naďalej úročená úrokom z úveru, ako aj zákonným úrokom z
omeškania. Z dôvodu, že dlžná suma nebola uhradená, Česká spořitelna, a.s. ako postupca postúpila

pohľadávku 01.08.2016 na žalobcu na základe Smlouvy o postoupení pohledávek. Žalobca preto žiadal,
aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 34.869,- Kč, poplatky vo výške 1.500,- Kč s úrokom z úveru
vo výške 19,90 % ročne a úrokom z omeškania 8,05 % ročne.
Súd konštatoval, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Súdprvejinštanciesodkazomnaustanoveniazákonač.89/2012Sb.Občanskýzákoník-§1810,§1812
ods. 2, § 1813, § 1815, § 1970, na ustanovenia zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úveřu - § 1

vetadruhá,§6ods.1,2ana§2nariadeniavládyČeskejrepublikyč.351/2013Sb.,malzato,žežalobou
uplatnený nárok bol dôvodný len čo sa týka sumy 33.369,- Kč. Nedôvodný bol v časti uplatnenýchzmluvných úrokov vo výške 19,90 % ročne z dlžnej istiny 31.908,88 Kč od 02.08.2016 do zaplatenia,
pretože podľa súdu prvej inštancie od splatnosti je dlžník v omeškaní, musí platiť zákonné úroky z
omeškania, v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to

jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu
vo vzťahu medzi účastníkmi. Preto žalovanému uložil okrem sumy 33.369,- Kč zaplatiť aj úrok z
omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 31.908,88 Kč od 02.08.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej
častižiadanýchúrokovžalobuzamietol.Dôvodomzamietnutiabolajnároknauplatnenépoplatky1.500,-
Kč, ktoré žalobca v žalobe nešpecifikoval.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie na základe § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, a to v rozsahu, v ktorom súd zamietol žalobu v časti
úrokov vo výške 19,90 % ročne z dlžnej istiny 31.908,88 Kč od 02.08.2016 do zaplatenia, majúc za to, že
sú dané odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) a b) Civilného sporového poriadku. Poukázal
na to, že dohodnutý úrok je istý druh protiplnenia za poskytnuté finančné prostriedky, ktorý je viazaný na

nemožnosťveriteľadisponovaťsvojimipeniazmi,ideocenuzapožičaniepeňazídlžníkovi.Zosplatnením
úveru veriteľ nezískava automaticky možnosť opätovne disponovať svojimi finančnými prostriedkami,
iba žiadať od dlžníka ich zaplatenie s možnosťou domáhať sa vrátenia týchto finančných prostriedkov
od dlžníka prostredníctvom súdneho konania. Nie je dôvod na to, prečo by v prípade zosplatnenia nemal
dlžník ďalej platiť cenu za požičanie peňazí, keď peniaze nevrátil. V tomto zmysle súd prvej inštancie

zmysel úroku popiera. Nárok na úrok tak ako bol žiadaný v návrhu na vydanie platobného rozkazu je
upravený v samotnej zmluve, nie je si vedomý toho, že by zmluvné dojednanie bolo v rozpore s platným
právom Českej republiky alebo Slovenskej republiky. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie C-94/17 a na to, že rovnaký názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení vo veci
sp.zn. 6Cdo/113/2018. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti

zmenil tak, že žalovanému uloží aj zaplatenie úrokov vo výške 19.90 % ročne zo sumy 31.908,88 Kč
od 02.08.2016 do zaplatenia a vo zvyšku ponechá rozsudok nezmenený a prizná žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu v akom bol napadnutý odvolaním, ako aj konanie rozhodnutiu
súdu prvej inštancie predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalobcu

je dôvodné.

5. Po oboznámení sa s obsahom spisu a listinami tvoriacimi obsah spisu, odvolací súd v prvom rade
konštatuje, že súd prvej inštancie, ako z dôvodov jeho rozsudku vyplýva, posudzoval nárok zo zmluvy,
ktorá mala byť uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu, Českou spořitelnou, a.s. a žalovaným

dňa 23.01.2015, predmetná zmluva sa však v spise vôbec nenachádza. Je tak zrejmé, že súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie založil len na tvrdeniach žalobcu uvedených v návrhu na vydanie platobného
rozkazu. Už táto uvedená okolnosť sama o sebe zakladá dôvod nepreskúmateľnosti rozsudku ako
dôvodu pre jeho zrušenie.
Za situácie, že medzi žalobcom a žalovaným bol uzatvorený zmluvný vzťah na základe zmluvy, ako je

uvedené v žalobe, má relevanciu odvolací argument žalobcu vo vzťahu k súdom nepriznanému nároku
na zmluvou dohodnutý úrok z úveru. Súd prvej inštancie mal za to, že zmluvný úrok z dlžnej istiny
nie je možné priznať nakoľko po splatnosti úveru má dlžník platiť len zákonné úroky z omeškania,
pri uložení povinnosti platiť zmluvný úrok aj úrok z omeškania by dochádzalo k dvojnásobnému
zaťaženiu a spôsobilo by to nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. V

tejto súvislosti je potrebné uviesť, že otázkou zmluvne dohodnutého úroku z úveru po zosplatnení
úveru sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane v niekoľkých svojich rozhodnutiach,
konkrétne v rozhodnutí 5Cdo/42/2020, 2Cdo/115/2019, 2Cdo/83/2020, 3Cdo/1/2020, 3Cdo/35/2020,
5Cdo/46/2020, 6Cdo/56/2020, 7Cdo/186/2020, 8Cdo/135/2020, 9Cdo/24/2020, 4Cdo/10/2021. V
predmetných rozhodnutiach bolo konštatované, že zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa. Pri

zosplatnení veriteľ nemá peňažné prostriedky, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny
zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania
úveru keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti
platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Je zrejmé, že súd prvej inštancie sanázormi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neriadil. Tieto rozhodnutia pritom predstavujú ustálenú
rozhodovaciupraxNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyakonajvyššejsúdnejautorityvoblastivýkladu
všeobecného práva.

6. Odvolací súd z dôvodov, ktoré uviedol, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.
b) a c) CSP zrušil v rozsahu ako je uvedené vo výroku zrušujúceho uznesenia a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Skutkové zistenia, ku ktorým súd prvej inštancie dospel
nemajú oporu v postupe, ktorý pri hodnotení nároku, ktorý bol predmetom konania zrealizoval.

7. Súd prvej inštancie v priebehu ďalšieho konania vec opätovnej prejedná a rozhodne. Pri svojom
rozhodovaní bude vychádzať z podstatného dôkazného prostriedku, ktorým je zmluva o poskytnutí
úveru, konkrétne Smlouva o úvěru, ktorá mala byť uzatvorená medzi Českou spořitelnou, a.s. a
žalovaným 23.01.2015 a pri rozhodovaní a posudzovaní uplatneného nároku vo vzťahu k zmluvným
úrokom z úveru bude vychádzať z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré odvolací

súd odkázal.
Súd prvej inštancie sa oboznámi s obchodným registrom firiem v Českej republike, v ktorom pod IČ je
žalobca uvedený v právnej forme a.s., nie s.r.o., táto právna forma je uvedená aj v plnomocenstve (č.l.
4 spisu) a zrealizuje úkony smerujúce k odstráneniu pochybenia v mene žalobcu.

8. V novom rozhodnutí rozhodne opätovne o nároku na náhradu trov konania vrátane nároku na náhradu
trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydanéopravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.