Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 29, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/69/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121201365
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3121201365.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcov 1/ T. W., nar. XX.XX.XXXX a 2/ D. W., nar.
XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom D. nad T., R. X. XXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Dušan Divko, advokát,
spol. s r.o., so sídlom Považská Bystrica, Šoltésovej 346/1 proti žalovanej Slovenská sporiteľňa, a.s.,
so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO 00151653, zastúpenej AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom

Martin, P.O. Hviezdoslava 10625/23B, o určenie, že byt nie je zaťažený záložným právom, o návrhu
žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného
súdu Trenčín č.k. 17C/6/2021-75 zo dňa 27. augusta 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil na návrh žalobcov neodkladné opatrenie, ktorým

žalovanej uložil, aby sa zdržala výkonu práv záložného veriteľa, ktoré jej vyplývajú zo záložného
práva, ktoré vzniklo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzavretej so
žalobcami dňa 23.05.2014, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Ilava, katastrálny odbor pod č. V
1274/2014, vzťahujúcim sa na nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov v podiele 1/1,
a to byt č. XX, nachádzajúci sa na 1. poschodí, vo vchode č. XX, bytového domu so súpisným číslom
XXX, postavenom na pozemku parcela č. XXXX/XXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 82/10395, zapísaných na Liste vlastníctva
č. XXXX pre katastrálne územie D. nad T. a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 82/10395 na pozemku
parcela č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1654 m2 zapísaný na Liste vlastníctva
č. XXXX pre katastrálne územie D. nad T., a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 17C/6/2021.

2. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd uviedol, že koná o žalobe žalobcov, ktorou sa proti žalovanej
banke domáhajú určenia, že nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/ v podiele
1/1-ina - byt č. XX, nachádzajúci sa na I. poschodí, vo vchode č. XX, bytového domu súp. č. XXX,
stojaci na parc. XXXX/XXX a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na
príslušenstve o veľkosti 82/10395-in zapísané na LV č. XXXX katastrálne územie D. nad T. v časti
C: ťarchy pod por. č. XX - Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova , ako záložné právo Slovenská

sporiteľňa, a.s. Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 - záložné právo na nehnuteľnosti,
byt č. XX na 1. poschodí, vchod XX v dome s. č. XXX, podiel 82/10395 zo spoločných častí a
zariadení domu s. č. XXX na poz. p.č. KN XXXX/XXX na základe záložnej zmluvy zo dňa 23.05.
2014 - V 1274/2014.1036/2014 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 82/10395-in v parc. KNC XXXX/
XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1654 m2 zapísané na LV č. XXXX katastrálne územie D.
nad T. v časti C. ťarchy pod por. č. XX - Slovenská sporiteľňa a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava,

IČO: 00 151 653 - záložné právo na nehnuteľnosti, podiel 82/10395 z poz. p.č. KN 1266/125 vlastníka
T. W., XX.XX. XXXX a D. W., r. U. XX.XX. XXXX na základe záložnej zmluvy zo dňa 23.05.2014 -V 1274/2014.-1036/2014 /ďalej len predmetné nehnuteľnosti/, nie sú zaťažené záložným právom v
prospech žalovanej tak, ako to bolo zavkladované na Okresnom úrade Ilava, katastrálny odbor pod
č. V 1274/2014. Svoju žalobu žalobcovi odôvodňujú tým, že so žalovanou uzavreli Zmluvu o zriadení

záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu dňa 23.05.2014 s tým, že v prospech žalovanej
ako záložného veriteľa, ktorý poskytol na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 5057413896 zo dňa
23.05.2014 J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. nad T., R. hájom XXXX/XX úver vo výške 35.000,- eur na
bývanie a vyplatenie dovtedy existujúcich úverov, zriadili záložné právo na predmetné nehnuteľnosti v
ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Dlžník zo Zmluvy o splátkovom úvere J. W. úver splácal,

avšak dňa 30.06.2016 zomrel. Do jeho práv a povinností v zmysle § 460 Občianskeho zákonníka
vstúpili dedičia. Dedičstvo prejednal Okresný súd Trenčín v konaní sp. zn. 22D/659/2016 a rozhodol dňa
10.01.2017 tak, že konanie o dedičstve zastavil a vydal majetok nepatrnej hodnoty 1,17 eur a 700 eur
R. W., ktorý sa postaral o pohreb poručiteľa. Žalovaná, ako veriteľ si uvedenú pohľadávku do dedičstva
neprihlásila. Žalovaná poverila advokátsku kanceláriu , aby vymáhala pohľadávku zo zmluvy o úvere
ku dňu 01.11. 2020 vo výške 6.698,83 eur s príslušenstvom s tým, že má právo vymáhať uspokojenie

aj prostredníctvom záložnej zmluvy a v nej obsiahnutej mandátnej zmluvy. Preto si žalobcovia zvolili
právneho zástupcu a dňa 16.12.2020 žalovanej oznámili, že dlžník J. W. zomrel, že veriteľ si neuplatnil
pohľadávku v dedičskom konaní a od 30.06.2016 tento dlh žalovanej voči jej dlžníkovi s poukazom na
§ 579 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zanikol a tiež jej oznámili, že namietajú v zmysle § 100 ods.
2 Občianskeho zákonníka premlčanie aj záložného práva, ktoré sa nezávisle premlčuje na pohľadávke,

ktorá je ním zabezpečená. Od 30.06.2016, t.j. odo dňa smrti dlžníka, ubehla 4-ročná lehota v zmysle
Obchodného zákonníka a uvedený dlh zanikol a takto bežala nezávisle na tomto aj premlčacia lehota
záložného práva a to 3- ročná. Žiadali žalovanú stranu, aby im predložila kvitanciu o potvrdení, že
záložné právo je premlčané a v súčasnosti už neexituje, s čím zanikla aj platnosť mandátnej zmluvy na
realizáciu záložného práva. Žalovaná na túto výzvu žalobcom oznámila, že dňom 23.01.2021 nastáva

mimoriadna splatnosť pohľadávky z úverovej zmluvy, ktorej žalobcovia ako účastníci neboli a vyzvala
ich, aby uhradili jej pohľadávku vo výške 37.574,23 eur do 15 dní. Dňa 08.02.2021 im žalovaná oznámila,
že pohľadávka banky a jej záložné právo existujú a nie sú premlčané a že žalovaná bude uplatňovať
svoje práva. Preto sa žalobcovia domáhajú súdnej ochrany, určenia, že predmetné nehnuteľnosti v ich
vlastníctve nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovanej, ako je to uvedené na príslušnom

liste vlastníctva.

3. Po začatí konania bol súdu doručený návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa domáhajú, aby súd neodkladným opatrením zakázal žalovanej výkon záložného práva, aby
nenakladala so svojimi právami vyplývajúcimi zo záložného práva, ktoré vzniklo na základe záložnej

zmluvy uzavretej so žalobcami dňa 23.05.2014, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Ilava,
katastrálny odbor pod č. V 1274/2014 dotýkajúci sa predmetných nehnuteľností v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalobcov. Návrh žalobcovia odôvodnili tým, že po podaní žaloby na súd podali na
Okresný úrad Ilava, katastrálny odbor, návrh na zápis poznámky, na základe ktorého bola k predmetným
nehnuteľnostiam zapísaná poznámka pod č P 44/2021 o začatí súdneho konania na Okresnom súde

Trenčín pod s. zn. 17C/6/2021. I napriek evidovanej poznámke postoj žalovanej sa nezmenil, ich
žalobný návrh neuznáva a chce realizovať žalovaný výkon záložného práva. Požiadala spoločnosť
DUPOS dražobná spol. s r.o. o vykonanie dobrovoľnej dražby. Uvedená spoločnosť im zaslala výzvu
zo dňa 12.08.2021 s tým, že 06.09.2021 o 11:00 hod. vykoná zameranie ich nehnuteľností. Preto majú
záujem aj počas prebiehajúceho súdneho konania 17C/6/2021, aby tomuto bolo zabránené vydaním

neodkladného opatrenia, pretože sú toho názoru, že neodkladným opatrením sa zabráni predaju
uvedených nehnuteľností, ktorý predaj by vyvolal ďalší spor s nadobúdateľom, aj keď je poznámka na
LV zapísaná. Je podľa nich potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi a žalovanej strane
je potrebné uložiť zákaz výkonu záložného práva. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
žalobcovia pripojili aj písomné oznámenie o začatí výkonu záložného práva od žalovanej z 18.03.2021

a výzvu na poskytnutie súčinnosti od dražobnej spoločnosti DUPOS dražobná, spol. s r.o. z 12.08.2021.

4. Návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil súd podľa § 324 ods. 1, § 325
ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1, § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok /ďalej len CSP/ a podľa § 19 ods.2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o

doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky
poriadok) v znení neskorších predpisov /ďalej len zákon o dobrovoľných dražbách/. Uviedol, že súd
môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo
existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnenévtedy, ak sa tvrdí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a
navrhovateľ opíše skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana. Bezodkladne upraviť pomer (vzťah) strán neodkladným opatrením je prípustné

vtedy, ak právny vzťah medzi stranami vyžaduje bezodkladnú úpravu a navrhovateľ (žalobca) opíše
skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia treba skúmať s ohľadom na konanie vo
veci samej, teda na spornosť práv. Medzi návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobou
musí existovať korelácia (vzájomná závislosť, súvzťažnosť). Tá existuje, ak sa neodkladným opatrením

bezodkladne upravuje vzťah (pomer) existujúci medzi sporovými stranami. Nie je vylúčená ani trvalá
úpravavzťahu.Vychádzajúczuvedenéhosúdnariadilnanávrhžalobcovneodkladnéopatrenieuvedené
vo výroku tohto uznesenia po zistení, že žalobcovia osvedčili bezodkladnú potrebu usporiadania
existujúceho vzťahu medzi nimi a žalovanou. Žalobcovia osvedčili, že medzi sporovými stranami je
daný právny vzťah, založený zmluvou, a tento vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov. V dôsledku
realizácie sporných práv žalovanou, a to výkonom práva záložného veriteľa, môže dôjsť k ujme na strane

žalobcov v oblasti ich Ústavou Slovenskej republiky garantovaného nerušeného výkonu vlastníckych
práv k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú určenia neexistencie
záložného práva žalovanej na predmetných nehnuteľnostiach, ktoré vlastnia. Počas tohto konania,
ktoré bolo začaté na základe uvedenej žaloby, pristúpila žalovaná k výkonu záložného práva, a to
formou predaja predmetných nehnuteľností na dobrovoľnej dražby. Uvedené skutočnosti hodnoverne

žalobcovia osvedčili predloženým písomným oznámením o začatí výkonu záložného práva z 18.03.2021
a výzvou na poskytnutie súčinnosti od dražobnej spoločnosti z 12.08.2021. V prípade, ak by súd
návrhu žalobcov nevyhovel a neodkladné opatrenie by nenariadil, predajom predmetných nehnuteľností
na dobrovoľnej dražbe, by žalobcovia boli nútení v prípade úspechu vo veci samej (teda v spore o
určenie neexistencie záložného práva žalovanej) podávať žalobu o určenie vlastníckeho práva proti

vydražiteľovi, resp. jeho právnemu nástupcovi, čím je odôvodnená racionalita a hospodárnosť ich
návrhu. Na uvedený právny stav, resp. situáciu, v ktorej sa sporové strany nachádzajú (teda žaloba
o určenie neexistencie záložného práva a súčasná realizácia práva záložného veriteľa žalovanou vo
forme dobrovoľnej dražby), ustanovenie § 228 ods. 2 CSP dobre nedopadá. V danom prípade súd
nerozhoduje o určení vlastníckeho práva žalobcov (čo by znamenalo pre vydražiteľa, že žalobcovia

by boli na základe právoplatného rozsudku zapísaní ako vlastníci bytu), ale rozhoduje o neexistencii
záložného práva (čo by v prípade právoplatného rozsudku nemalo v zmysle katastrálnych údajov po
vykonaní dražby žiadny právny následok, pretože vydražiteľ by bol evidovaný ako vlastník bez zápisu
predmetného záložného práva). Následne by bolo potrebné vyvolať ďalší, vyššie uvedený, spor. Po
nariadení neodkladného opatrenia nebudú žalobcovia vo veci samej úspešní, neodkladné opatrenie

zanikne a žalovaná bude môcť svoje právo záložného veriteľa riadne vykonať. Je tak správne, aby
v súčasnom štádiu tohto sporu, bol týmto neodkladným opatrením upravený dočasne (do skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 17C/6/2021) právny vzťah medzi sporovými
stranami a predišlo sa tak prípadným ďalším sporom a ujmám na majetku aj iných osôb (napr. budúceho
vydražiteľa, ak by bola žaloba žalobcov dôvodná).

5. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie žalovaná. Namietla, že o návrhu žalobcov na
nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol sudca, ktorý nie je sudcom.

6. Zákonným a návrhu žalobcov jej nebol doručený na vyjadrenie, hoci v čase vydania neodkladného

opatrenia zostávalo do skončenia 30 dňovej lehoty ostávalo 29 dní. Neodkladným opatrením sa pritom
žalovanej zakazuje výkon práva, t.j. postup smerujúci k odstráneniu protiprávneho stavu, ktorý tu
vznikol neplnením povinnosti dlžníkom, a chráni sa tak nie právo, ale protiprávny stav. Ďalej žalovaná
uviedla, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia nemá všetky zákonom vyžadované
náležitosti, keď podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou

podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Toto návrh žalobcov neobsahuje. Z prejaveného
úkonu žalobcov úplne zrejme vyplýva, že nejde o podanie ku konkrétnemu konaniu, keďže absentuje
uvedenie spisovej značky. V takom prípade je absolútne vylúčené, aby si niekto svojvoľne preraďoval
veci a to spôsobom, ktorý popiera písomný prejav, kde spisová značka uvedená nebola a tak jediný
možný ústavokonformný postup je ten, kedy sa podanie pridelí náhodným pridelením veci (t.j. k novej

spisovej značke). Pre žalovanú je absolútne nepochopiteľné, ak súd presne uvedeným spôsobom
postupoval a podanie uvedeným spôsobom pridelil (čo vyplýva z podania, kde je odtlačok pečiatky
súdu s uvedením spisovej značky 18C/33/2021), ako mohol o uvedenom návrhu zrazu rozhodovať
sudca "nie-zákonný", sudca v úplne inom konaní vedenom pod inou sp.zn. 17C/6/2021, hoci podanievôbec nebolo označené ako podávané k uvedenej spisovej značke. Uvedený postup vyvoláva zásadné
pochybnosti a nepochybne zasahuje ako do práva žalovanej na spravodlivé súdne konanie, tak i
zákonného sudcu. Ďalej žalovaná namietala, že súd prvej inštancie návrhu žalobcov vyhovel, hoci

podstatné skutkové tvrdenia neboli v úplnosti ani len tvrdené, kľúčové prostriedky osvedčenia, napr.
vo forme listín, neboli vôbec v podstatnej časti a v stanovenom čase predložené a súd tiež na
základe (ne)vykonaných dôkazov (resp. prostriedkov osvedčenia) dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, zároveň zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (s ohľadom na procesný

postup súdu, napr. popretie skutkovo - právnych tvrdení, vec nesprávne právne posúdil a postupom
(i výsledkom - napádaným rozhodnutím) súdu prvej inštancie došlo k zásahu do základných práv
garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, predovšetkým došlo k
zásahu do základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie. Uvedené je
spôsobené aj tým, že písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie súdu. Z rozhodnutia, resp. jeho obsahu, nie je možné zistiť: - z konkrétne

ktorých všetkých právne relevantných skutočností a konkrétne ktorých listín a na základe akého ich
obsahu dospel súd k skutkovým zisteniam nevyhnutným pre nariadenie neodkladného opatrenia, o.i. vo
vzťahu k osvedčeniu dôvodnosti nároku, -k akým všetkým konkrétnym skutkovým zisteniam, existencia
ktorých je v súhrne nevyhnutná pre zákonné nariadenie neodkladného opatrenia, dospel, - aký skutkový
stav na ich základe ustálil, - ako tento subsumoval pod jednotlivé ustanovenia (neuvedených) právnych

noriem a ako tak ustálil celkový stav právny, -ako a čím sa osvedčil nárok „navrhovateľa“, - ako dospel
k záveru o existencii ujmy (keď ujma je dôsledkom protiprávneho konania, nie výkonu práva) a čím ju
mal osvedčenú, keď za tvrdeného stavu je vznik ujmy vylúčený priamo obsahom kogentných právnych
noriem, - ako súd odôvodnil osvedčenia existencie všetkých nevyhnutných skutočností, existencia
ktorých musí byť v celku (kumulatívne) osvedčená, ak má byť neodkladné opatrenie zákonne nariadené.

Ďalej žalovaná upozornila, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje ani
ďalšie zákonom stanovené náležitosti podľa § 326 CSP /- všetky povinné náležitosti žaloby podľa §
132 CSP, - opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana, - ani relevantné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená/. Takýto nedostatok nemožno

nahradiť obsahom žaloby, ktorú podali žalobcovia vo veci samej. Napriek tomu súd prvej inštancie o
návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia konal a dokonca o ňom meritórne rozhodol.
Žalovaná poukázala na to, že výkon práva - konkrétneho zákonom aprobovaného subjektívneho
oprávnenia záložného veriteľa vykonať záložné právo speňažením na verejnej dražbe - nemôže
byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia a mať za následok vznik ujmy, pretože ide

o dôsledok konania v súlade so zákonom, t.j. nejde o konanie protiprávne. Na liste vlastníctva
predmetných nehnuteľností je zapísané záložné právo žalovanej a platí právna domnienka, že údaje,
resp. skutočnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti sú hodnoverné a každý (vrátane súdu) je povinný
sa nimi ako hodnovernými riadiť. Je nepochybne osvedčené a stanovuje to i zákon, že záložné právo
žalovanej existuje a spájajú sa s ním jednotlivé oprávnenia, o.i. záložné právo vykonať (§ 151a, §

151j Občianskeho zákonníka). Súd nemôže zákonne nariaďovať takýto závažný zásah do právnych
vzťahov a do základných práv žalovanej len na základe tvrdení a dojmov navrhovateľov. Je podstatou
inštitútu záložného práva, že ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená oprávňuje záložného veriteľa
uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva. Súd má chrániť
zákonnosť a nie rozširovať protiprávny stav. Navrhovatelia nepredložili jediný dokument, z ktorého by

vyplývalo, že dlh bol splácaný riadne a včas a súd tak nariadeným neodkladným opatrením namiesto
ochrany práva chráni protiprávny stav a zakazuje záložnému veriteľovi vykonať právo priznané mu
kogentnými právnymi normami. Žalovaná ďalej namietala, že súd prvej inštancie rozhodoval o tom,
čo nikto nenavrhoval a i to s obsahom, ktorý je reálne nevykonateľný. Súd je pritom zásadne viazaný
obsahom návrhu a predovšetkým návrhom rozhodnutia, nemôže namiesto strany „dotvárať“ to, čo mala

vykonať sama. Navrhovatelia sa domáhali vydania uznesenia: "Súd nariaďuje podľa § 325 ods. 1.
ods. 2 písm. d CSP zákona č. 160/2015 Z.z. neodkladné opatrenie tak, že zakazuje žalovanej strane
Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, Tomášikova 48 výkon záložného práva, aby nenakladala so
svojimi právami vyplývajúcimi zo záložného práva, ktoré vzniklo na základe záložnej zmluvy uzavretej so
žalobcamidňa23.05.2014,ktorejvkladbolpovolený....“.Súdvšakrozhodolnasledovne:"Súdnariaďuje

neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanej, aby sa zdržala výkonu práv záložného veriteľa, ktoré
jej vyplývajú zo záložného práva, ktoré vzniklo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam uzavretej so žalobcami dňa 23.05.2014, ktorej vklad bol povolený ...". Z uvedeného
vyplýva, že navrhovatelia žiadal o vydanie rozhodnutia s obsahom „zakazuje žalovanej výkon záložnéhopráva,abynenakladalasosvojimiprávamivyplývajúcimizozáložnéhopráva“,súdvšakrozhodoloinom,
že "...ukladá žalovanej, aby sa zdržala výkonu práv záložného veriteľa, ktoré jej vyplývajú zo záložného
práva“. Súd prvej inštancie tak rozhodoval o tom, čo nikto nenavrhoval, nerozhodol o navrhovanom. K

dôvodom návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaná uviedla, že z celého podania
navrhovateľov, ale ani z celého odôvodnenia rozhodnutia súdu nie je možné zistiť akému tvrdenému
nároku, ktorého existencia bola osvedčená s vysokou pravdepodobnosťou, sa má poskytnúť ochrana,
pričom ide o podmienku, aby mohlo byť neodkladné opatrenie zákonne nariadené. Podstatou konania
o nariadenie neodkladného opatrenia nie je vytváranie nejakého "časového priestoru" navrhovateľovi,

bez akéhokoľvek skúmania opodstatnenosti nároku a len na základe ich alebo neexistujúcich alebo
zjavne nepravdivých a nesprávnych tvrdení. Súd je povinný vykonať právne posúdenie nároku,
ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana. Neexistencia riadneho žalobného
návrhu, ale predovšetkým neexistencia akéhokoľvek reálneho odôvodnenia nároku (nehovoriac o
jeho osvedčení), ktoré náležitosti sú v zmysle § 326 ods. 1 CSP povinnou náležitosťou i návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, vylučuje, aby vôbec mohol byť nárok skúmaný. Už uvedené je

skutočnosťou, ktorá mala viesť k odmietnutiu údajného návrhu. Je absolútne vylúčené, aby mohol
mať súd osvedčenú konkrétnu potrebu úpravy konkrétneho právneho vzťahu, ak sa nejaký subjekt
domáha nariadenia zákazu výkonu záložného práva, ktorého existencia vyplýva zo zápisu na liste
vlastníctva, má osvedčené, že tu prebieha jeho výkon a zároveň nemá vôbec osvedčené (a ani len
tvrdené) o ktorý zabezpečovaný záväzok ide, keďže vôbec nebola predložená záložná zmluva a tak

nielenže nemá osvedčené plnenie zabezpečovaného záväzku, ale nemá ani osvedčené, čo ním je,
keďžetovyplývazozáložnejzmluvy,navrhovateľminepredloženejataknemáosvedčenýnajzákladnejší
predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým je existencia konkrétneho právneho vzťahu
(nie všeobecného), ktorý vyžaduje konkrétnu úpravu. Žalovaná poukázala aj na skutočnosť, že súd
prvej inštancie napriek jej možnému značnému majetkovému poškodeniu ju nevyzval na vyjadrenie k

návrhu, to všetko za situácie, kedy navrhovatelia fakticky nič netvrdili a vôbec nič neosvedčili, postup
navrhovateľov je úplne zjavne špekulatívny a výška možného majetkového poškodenia žalovanej je v
značnej výške - dlh dlžníka presahuje 37.000 eur. Za uvedeného stavu neexistoval racionálny dôvod,
aby nebol riadne zistený skutkový stav a to minimálne za súčinnosti žalovanej - záložného veriteľa.
Žalovaná tiež poukázal na skutočnosť, že predpokladom preukázania potreby nariadenia neodkladného

opatrenia je tiež skutočnosť, že tu hrozí ireverzibilný, či veľmi ťažko napraviteľný právny stav. Ani
toto nebolo splnené, keď v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách môžu žalobcovia podať žalobu o
určenie neplatnosti dražby, ak spochybňujú platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia
zákona o dobrovoľných dražbách. Za situácie, kedy sa vlastnícke právo nepremlčuje a existuje tu
žaloba na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, uvedené vylučuje potrebu dočasnej úpravy, rovnako

tak vylučuje i možnosť túto potrebu dočasnej úpravy osvedčiť. Predpokladom preukázania potreby
nariadenia neodkladného opatrenia je tiež skutočnosť, že tu bezprostredne hrozí ujma. Ujma ako taká
(či už materiálna alebo imateriálna) predstavuje ohrozenie subjektívnych občianskych práv a je jedným
z predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti, je teda následkom protiprávneho úkonu. Výkon práva
- konkrétneho zákonom aprobovaného subjektívneho oprávnenia záložného veriteľa vykonať záložné

právo speňažením na verejnej dražbe -nemôže mať za následok vznik ujmy, pretože sa jedná o dôsledok
konania v súlade so zákonom. Žalovaná nakoniec zopakovala, že postup a "odôvodnenie" súdu je
v priamom rozpore so zákonom, ustálenou judikatúrou NS SR i komentárovou literatúrou, súd sa
nezaoberal ničím konkrétne tvrdeným a osvedčeným, ale neodkladné opatrenie nariadil len na základe
generických, neindividualizovaných a neosvedčených tvrdení navrhovateľov, navyše z podstatnej časti

neúplných. S ohľadom na uvedené žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie zmenil a návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

7. Na odvolanie žalovanej žalobcovia uviedli, že ich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa
§ 324 a nasl. CSP má všetky zákonné náležitosti, keď v návrhu označili, že na Okresnom súde Trenčín v

konaní 17C/6/2021 prebieha konanie o určenie, že ich nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom
v prospech žalovaného tak, ako to bolo zavkladované Okresným úradom Ilava, katastrálny odbor pod č.
V 1274/2014. Okrem toho, že v návrhu žalobcovia uviedli spisovú značku prebiehajúceho konania, tak aj
k tomuto návrhu pripojili samotnú svoju žalobu a uviedli, že majú záujem počas prebiehajúceho konania
sp. zn. 17C/6/2021, aby konaniu žalovaného bolo zabránené, aby súd vydal neodkladné opatrenie, aby

sa takto nevyvolával ďalší spor v prípade realizácie dobrovoľnej dražby. Žalovaná sa účelovo snaží
tvrdiť, že jej práva vyplývajúce zo záložnej zmluvy sú dané. Záložné právo žalovaného je evidované
na liste vlastníctva na nehnuteľnosti žalobcov a žalobcovia sa snažia dosiahnuť súdnu ochranu, aby
výkon práv a povinností z tohto záložného práva nebol realizovaný, pretože všetky práva, ktoré vyplývajúzo zavkladovaného záložného práva sú premlčané, ktorú námietku sme vzniesli v zmysle § 100 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Okrem toho povinnosť úverovej zmluvy z J.a W. neprešla na žiadneho
dediča a povinnosť jediného dlžníka zanikla jeho smrťou v zmysle § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Týmito základnými otázkami sa žalovaný nezaoberá, resp. nechce zaoberať. Preto jeho tvrdenia o
neopodstatnenosti skúmania návrhu žalobcov na súdnu ochranu sú právne irelevantné. Žalobcovia
preto navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

8. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov

odvolania žalovanej, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že
uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia je
potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci vyhodnotil odvolanie žalovanej ako neopodstatnené, bez opory v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie zistených skutočnostiach a v následnom právnom posúdení

veci. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v čase svojho rozhodovania zistené skutočnosti
vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a vyvodil z nich správny právny záver o splnení,
resp. nesplnení zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Svoje rozhodnutie súd
prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v § 220 ods. 2 CSP. Na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovanej

odvolací súd dodáva nasledovné:

10. V prvom rade je potrebné sa vyjadriť k procesným pochybeniam súdu prvej inštancie, ktoré sú
tvrdené zo strany odvolateľky-žalovanej. V zmysle § 127 ods. 2 CSP platí, že ak ide o podanie urobené
v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Žalobcovia

uvedenú náležitosť podania splnili, keď vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
uviedli, že na súde prvej inštancie je vedené konanie o ich žalobe, že predmetné nehnuteľnosti v ich
vlastníctve nie sú zaťažené záložným právom žalovanej a ide o konanie 17C/6/2021. ďalej tiež uviedli,
že majú záujem počas prebiehajúceho súdneho konania 17C/6/2021, aby bolo zabránené konaniu
žalovanej, ktorá začala kroky k realizácii záložného práva, vydaným neodkladným opatrením. K návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia potom žalobcovia aj pripojili samotnú svoju žalobu, o ktorej sa
vedie na súe prvej inštancie konanie pod sp. zn. 17C/6/2021. Z obsahu návrhu žalobcov na nariadenie
neodkladného opatrenie je teda celkom zjavné, že svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenie
podávajú po začatí konania vo veci samej, pričom aj toto konanie prebiehajúce na súde prvej inštancie
identifikovali spisovou značkou. Požiadavka žalovanej, aby túto spisovú značku uviedli žalobcovi v

záhlaví svojho návrhu, kde sú uvedené označenia „Naša značka“, „Vaša značka“ je celkom formalistické,
nezohľadňujúce účel zákonnej úpravy, ktorým je identifikovať prebiehajúce súdne konanie, v ktorom
strana sporu robí svoje písomné podanie a ktorý účel bol konaním žalobcov naplnený.

11. Čo sa týka sudcu, ktorý mal o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenie konať a

rozhodnúť, z obsahu spisu vyplýva, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia bol
náhodným výberom elektronickej podateľne súdu prvej inštancie pridelený na konanie a rozhodnutie
sudcovi oddelenia 18 pod sp.zn. 18C/33/2021. Tento sudca potom upravil kanceláriu súdu, aby návrh
žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia predložila sudcovi oddelenia 17 konajúcemu vo veci
sp. zn. 17C/6/2021, pretože z obsahu podania vyplýva, že ide o návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia podaný v tomto konaní a v zmysle rozvrhu práce Okresného súdu Trenčín návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia podaný po začatí konania vo veci samej sa zapisuje do súdneho registra tomu
sudcovi, ktorý koná vo veci samej. Následne o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodol sudca oddelenia 17 súdu prvej inštancie, ktorý koná a rozhoduje aj vo veci samej, v konaní
sp. zn. 17C/6/2021.

12. Odvolací súd v opísanom procesnom postupe súdu prvej inštancie nevidí žiadnu nesprávnosť, ktorá
by zasiahla do práva žalovanej na zákonného sudcu.

13. Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu

ustanoví zákon. Vychádzajúc zo znenia citovaného ustanovenia odvolací súd vyslovuje názor, totožný s
názorom, vysloveným Ústavným súdom slovenskej republiky (ďalej len Ústavný súd) v náleze sp.zn. III.
ÚS 212/2011, podľa ktorého zásada zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných
garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je ústavnou zárukou prekaždého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní
podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych
prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy

a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody a rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc" (napríklad
rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 239/04, IV. ÚS 257/07). Rozhodovanie veci zákonným sudcom
(aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu (IV. ÚS
345/09). Prvoradým účelom základného práva na zákonného sudcu, vyplývajúceho z čl. 48 ods. 1
Ústavy, je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť, bol obsadený

spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový. Toto základné právo je
konkretizovanévprocesnýchkódexochavpredpisoch,upravujúcichorganizáciusúdnictvaapostavenie
sudcov. K týmto kritériám treba priradiť v prvom rade vecnú, funkčnú a miestnu príslušnosť súdov.
Potom nasleduje obsadenie súdu, ktoré je v procesných poriadkoch a v zákone č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
súdoch") vymedzené od samosudcu až po rozmanité rozhodovacie útvary (senáty), zložené z troch a

viacerýchsudcov.Natonadväzujezásadaprideľovaniavecíjednotlivýmsudcomalebosenátomvsúlade
s pravidlami, obsiahnutými v rozvrhu práce a spôsobom, ktorý určuje zákon (rozhodnutie Ústavného
súdu sp. zn. IV. ÚS 116/2011).

14. V zmysle už vyššie uvedeného má každý ústavou garantované právo, aby bola jeho vec prejednaná

a rozhodnutá zákonným sudcom, ktorým je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde
a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej
veci. Pridelenie veci na príslušnom súde konkrétnemu sudcovi sa riadi zákonom určenými pravidlami a
rozvrhom práce príslušného súdu, ktorý však nesmie byť so zákonnými pravidlami určenia zákonného
sudcu v rozpore, keďže sa jedná len o akt riadenia predsedu súdu /§ 50 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z.

o súdoch/. Základnou zásadou, ktorá ovláda prideľovanie vecí na konanie a rozhodovanie konkrétnym
sudcom na príslušnom súde je zásada prideľovania vecí náhodným výberom /§ 51 ods. 1 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch/. Toto rešpektuje aj Rozvrh práce Okresného súdu Trenčín na rok 2020, ktorý
stanovuje, že veci sú jednotlivým sudcom náhodným výberom pomocou technických a programových
prostriedkov. Uvedená zásada má však aj svoje zákonné limity. Jedným z nich je aj prideľovanie návrhov

na nariadenie neodkladného opatrenia. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia možno podať pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení /§ 324 ods. 1 CSP/. Zatiaľ čo pri návrhoch na
nariadenie neodkladného opatrenia podaných pred začatím alebo po skončení konania vo veci samej
nič nebráni tomu, aby tieto veci boli prideľované na príslušnom súde náhodným výberom, iná situácia
je v prípadoch návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré sú podané počas konania vo

veci samej. Aj keď žiadny zákonný predpis, ani procesné predpisy /Civilný sporový poriadok a Civilný
mimosporový poriadok/, nestanovujú v týchto prípadoch expresis verbis výnimku z prideľovania veci
náhodným výberom, je zrejmé, že takéto veci - návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia musia
byť pridelené tomu sudcovi, ktorý koná a rozhoduje vo veci samej. V materiálnom právnom štáte
nejde len o formálnu aplikáciu práva bez ďalšieho, ale predovšetkým o dodržovanie takých pravidiel

správania, ktoré sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok vybudovaný. Právo nikdy
nemôže byť interpretované len striktne alebo mechanicky, pretože takýto prístup so sebou prináša
spravidla neprijateľné dôsledky /viď. v podrobnostiach nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.
I. ÚS 170/11/. V prípade, že sa vedie konania vo veci samej a niektorý z účastníkov takéhoto konania
podá v prebiehajúcom konaní vecne súvisiaci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, musí o

takomto návrhu konať a rozhodnúť sudca, ktorý koná a rozhoduje vec samu a to práve preto, že
ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný počas konania vo veci samej. Návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia podaný počas konania vo veci samej nie je z hľadiska prideľovania
vecí novým návrhom na začatie osobitného konania /ako je tomu v prípadoch návrhov na nariadenie
neodkladných opatrení podávaných pred alebo po skončení konania vo veci samej/ ale je len uplatnením

procesného inštitútu v prebiehajúcom konaní vo veci samej. Niet preto žiadneho právneho ani logického
dôvodu, aby takýto návrh nerozhodol sudca konajúci vo veci samej a aby bol pridelený na konanie
a rozhodovanie náhodným výberom. Uvedené zákonné limity prideľovanie vecí náhodným výberom
elektronickej podateľne rešpektuje a zohľadňuje aj Rozvrh práce Okresného súdu Trenčín na rok 2020,
oddiel II. Výkon súdnictva všeobecne, časť PRAVIDLÁ URČENIA ZÁKONNÉHO SUDCU, A) Všeobecné

ustanovenia, Výnimky, náhodný výber sudcu pomocou technických a programových prostriedkov sa
nepoužije v prípade výnimiek určených týmto rozvrhom práce, ktorý vo výnimke č. 16 z náhodného
prideľovania vecí elektronickou podateľňou stanovuje, že „Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
podaný po začatí konania vo veci samej a návrh na zrušenie neodkladného opatrenia podaný po začatíkonania vo veci samej sa zapisuje do súdneho registra tomu sudcovi, ktorý koná vo veci samej. Pokiaľ
nie je v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia
uvedená spisová značka konania vo veci samej, zlustruje pracovník elektronickej podateľne, či takému

návrhu konanie vo veci samej nepredchádza. Ak predchádza, založí sa návrh do spisu, v ktorom sa koná
vo veci samej. O návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, podaného po skončení konania vo veci
samej, v prípade, ak o zrušení neodkladného opatrenia mal rozhodnúť sudca konajúci vo veci samej v
zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku a opomenul rozhodnúť, rozhodne sudca, ktorý konal
vo veci samej; v takomto prípade sa návrh na zrušenie neodkladného opatrenia založí do spisu, v ktorom

sa konalo vo veci samej a predloží sudcovi na rozhodnutie. Táto úprava sa netýka vecí týkajúcich sa
konaní vo veciach rodinných, opatrovníckych a veciach starostlivosti súdu o maloletých.“.

15. O návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia podanom v konaní vedenom na súde
prvej inštancie pod sp. zn. 17C/6/2021 mal preto v zmysle právnej úpravy neodkladných opatrení ako
aj v zmysle platného rozvrhu práce súdu prvej inštancie rozhodnúť sudca, ktorému bola na konanie

a rozhodovanie pridelená vec sama. Len tento bol zákonným sudcom na konanie a rozhodnutie o
návrhužalobcov.Procesnýpostupsúduprvejinštancie,keďnávrhžalobcovnanariadenieneodkladného
opatrenia po nesprávnom pridelení náhodným výberom elektronickej podateľne bol odstúpený na
konanie a rozhodnutie sudcovi oddelenia 17 konajúcom vo veci samej, ktorý sudca aj o návrhu žalobcov
rozhodol, bol preto správny a plne v súlade s právom.

16. Nie je dôvodná ani odvolacia námietka žalovanej, že súd prvej inštancie jej mal návrh žalobcov
na nariadenie neodkladného opatrenia zaslať na vyjadrenie a skutkový stav vo veci zisťovať aj s
jej pomocou. V zmysle § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Záleží teda

celkom na úvahe konajúceho súdu, či podaný návrh, osvedčenie nutných predpokladov a okolnosti
samotnej veci umožňujú súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť ej bez toho,
aby sa k návrhu vyjadrovala, či bola vypočutá protistrana. Zisťovať stanovisko protistrany k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, prípadne s jej pomocou zisťovať skutkový stav veci, nie je
povinnosťou konajúceho súdu ale len možnosťou, ktorej využitie celkom závisí od úvahy súdu.

17. Pokiaľ ide o námietky žalovanej ohľadne náležitostí návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného
opatrenia, aj tu musí odvolací súd poukázať na skutočnosť, že išlo o návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia podaný v konaní o veci samej a odkazujúci na žalobu žalobcov. Skúmanie zákonných
náležitostí podania tak musí prebiehať nielen s ohľadom na obsah samotného návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia ale aj s ohľadom na žalobu vo veci samej. V tomto zmysle potom možno
hodnotiť návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že hoci je stručný, spĺňa všetky
zákonom požadované náležitosti podania. Na tomto mieste nemožno dať za pravdu žalovanej ani v
jej námietke, že žalobcovia mali súdu predložiť samotnú zmluvu o zriadení záložného práva, aby tak
osvedčili právny vzťah medzi nimi a žalovanou. S tým odvolací súd nesúhlasí. Z tvrdení žalobcov

v žalobe i návrhu na nariadenie neodkladného oparenia, ku ktorým pripojili výpis z listu vlastníctva
je celkom jasne osvedčené, že na predmetných nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov viazne
záložné právo v prospech žalovanej na základe určitej záložnej zmluvy. Týmto bol podľa odvolacieho
súdu dostatočne osvedčený právny vzťah medzi stranami sporu, bez potreby pre účely konania a
rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predkladať samotnú záložnú zmluvu.

18. Rovnako nemôže dať odvolací súd za pravdu žalovanej, ktorá namieta, že žalobcovia netvrdili
a ani neosvedčil svoj nárok, ktorému sa má požadovaným neodkladným opatrením poskytnúť súdna
ochrana. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v spojení so žalobou vo veci samej
je zrejmé, že žalobcovia sa domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva, keď ich nehnuteľnosť je

zaťažená záložným právom v prospech žalovanej, ktoré je zapísané v katastri nehnuteľností, pričom
podľa názoru žalovaných jednak zanikla, príp. sa premlčala zabezpečovaná pohľadávka a tiež zaniklo
následkom premlčania aj samotná záložné právo žalovanej, a žalovaná tento názor žalobcov nezdieľa
a začala kroky smerujúce k realizácii svojho záložného práva cestou dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti
žalobcov. Samotný nárok žalobcov, existencia ich vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, bol osvedčený

predloženými výpismi z listov vlastníctva, ktoré rovnako osvedčujú aj zápis záložného práva žalovanej
zaťažujúceho tieto nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Konanie žalovanej smerujúcej k realizácii
záložného práva cestou dobrovoľnej dražby bolo zase osvedčené oznámením žalovanej o začatí výkonu
záložného práva /list žalovanej žalobcov zo dňa 18.3.2021/ a výzvou dražobnej spoločnosti žalobcomna poskytnutie súčinnosti pri ohodnocovaní predmetu dražby /list spoločnosti DUPOS dražobná, spol.
s r.o. žalobcom zo dňa 12.8.2021/.

19. Nakoniec, čo sa týka odvolacích námietok žalovanej, ktoré majú procesnoprávny charakter, nie je
pravdou ani tvrdenie žalovanej, že súd prvej inštancie nariadeným neodkladným opatrením rozhodol
o niečo, čo nikto nežiadal, keď žalobcovia žiadali zakázať žalovanej výkon záložného práva, aby
nenakladala so svojimi právami vyplývajúcimi zo záložného práva a súd prvej inštancie jej uložil,
aby sa zdržala výkonu práv záložného veriteľa. Formulácia petitu, výrokovej časti rozhodnutia súdu

je vecou samotného konajúceho súdu. Ten nesmie prekročiť žalobný návrh a rozhodnúť o niečom
inom alebo naviac ako žiadal žalobca, ale konkrétna formulácie výroku rozhodnutia je v jeho moci a
nemusí nutne kopírovať žalobný petit žaloby /tu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia/. Ako
uviedol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 5Cdo/254/2009 zo dňa 28. 9. 2010,
požiadavka ustanovenia § 79 ods. 1 vety druhej OSP, aby zo žaloby vyplývalo, čoho sa žalobca domáha,
neznamená, že by žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku /tu uznesenia

o nariadení neodkladného opatrenia - poznámka odvolacieho súdu/; Ak žalobca označil v žalobe presne,
určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob
určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak
použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca
domáhal; Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom

žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný; Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí
dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal. Podľa
odvolacieho súdu porovnaním obsahu návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane
petitu požadovaného rozhodnutia, a samotného výroku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
o nariadení neodkladného opatrenia vyplýva, že súd prvej inštancie síce nepoužil rovnaké slová ako

navrhovali žalobcovia, ale svoje rozhodnutie, jeho výrok, formuloval tak, že z obsahového hľadiska
rozhodol presne to, čoho sa žalobcovia svojím návrhom domáhali, teda dočasného nepokračovania vo
výkone záložného práva žalovanej. Z tohoto pohľadu nevidí odvolací súd medzi formuláciou „zakazuje
sa žalovanej výkon záložného práva, aby nenakladala so svojimi právami vyplývajúcimi zo záložného
práva“ a „žalovanej sa ukladá, aby sa zdržala výkonu práv záložného veriteľa“ žiadny obsahový rozdiel.

20.Pokiaľideosamotnúdôvodnosťnávrhužalobcovnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,akoužbolo
uvedené, žalobcovia osvedčili svoj nárok - vlastnícke právo, ktorému sa má požadovaným neodkladným
opatrením poskytnúť súdna ochrana ako aj konanie žalovanej, ktorá cestou výkonu záložného práva,
ktoré jej v jej prospech zapísané v katastri nehnuteľností smeruje k predaju nehnuteľnosti žalobcov na

dobrovoľnej dražbe za účelom uspokojenia svojej zabezpečenej pohľadávky. Žalovaná má v zásade
pravdu,žetakétokonanie-výkonzáložnéhopráva,jesúladnésozákonomapretonemôžepredstavovať
protiprávny úkon, ktorý by mohol spôsobiť ujmu na právach žalobcov. Uvedené však neberie zreteľ na
ďalšie tvrdenia žalobcov, podľa ktorých zabezpečená pohľadávka žalovanej zanikla, resp. sa premlčala
a a aj samotná záložné právo žalovanej premlčaním zaniklo. V takomto prípade by sa potom zo strany

žalovanej nemohlo jednať o konanie súladné s právom ale jej výkon záložného práva zapísaného v
katastri nehnuteľností by bol protiprávnym úkonom, ktorý by nepochybne spôsobil ujmu na vlastníckom
práve žalobcov. Zabrániť vzniku takejto ujmy možno síce, ako tvrdí žalovaná, aj žalobou o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby, ale takýto prostriedok ochrany práv žalobcov nemôže byť dostatočný,
keď ide o ochranu ex post, teda poskytnutú až po vykonaní dobrovoľnej dražby, pričom jeho uplatnenie

bude pre žalobcov náročné z hľadiska včasnosti žiadanej ochrany /zákon o dobrovoľných dražbách
stanovuje lehotu na podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby tri mesiace odo dňa
príklepu/ ale aj z časového hľadiska ako takého, keď konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby sa
môže viesť aj niekoľko rokov. Uvedený prostriedok súdnej ochrany vlastníckeho práva žalobcov pritom
zasiahne okrem žalovanej aj do sféry aj ďalších osôb, keď žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby je

potrebné podať nielen proti záložnému veriteľovi ako navrhovateľovi dražby ale aj proti dražobníkovi
a vydražiteľovi. Charakter tohto prostriedku súdnej ochrany, kedy je tento uplatnený až ex post po
tvrdenom porušení práv, potom znamená, že stav právnej neistoty nedopadne len na žalobcov a
žalovanú ale aj na ďalšiu, tretiu osobu, vydražiteľa, ktorý mal nadobudnúť vlastnícke právo udelením
príklepu na dražbe ale toto jeho vlastnícke právo bude spochybnené otázkou platnosti dobrovoľnej

dražby. Z hľadiska uvedených skutočností je žalobcami požadované neodkladné opatrenie vhodnejším
prostriedkom súdnej ochrany ich vlastníckeho práva.21. Z už uvedeného potom vyplýva, že podľa odvolacieho súdu je podstatnou otázkou, od vyriešenia
ktorej závisí rozhodnutie súdu o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, to, či žalovaná,
ktorej záložné právo je zapísané v katastri nehnuteľností aj skutočne toto práva má a ňou realizovaný

výkon súladný s právom nemožno obmedzovať neodkladným opatrením, alebo je aspoň osvedčená
dôvodná pochybnosť o jeho existencii a pokračovanie jeho výkonu by tak bolo protiprávnym konaním,
ktoré môže spôsobiť ujmu na právach žalobcov.

22. Z tvrdení žalobcov, ktoré žalovaná nijako nepoprela, ako aj z nimi predloženej zmluvy o splátkovom

úvere vyplýva, že záložné právo žalovanej zabezpečuje jej pohľadávku z úverovej zmluvy voči dlžníkovi
J. W., ktorý na základe úverovej zmluvy čerpal od žalovanej úver 35.000,- eur, ktorý mal splácať od
20.7.2014 mesačnými splátkami po 144,71 eur. Podľa tvrdení žalobcov dlžník tento úver splácal ale
dňa 30.06.2016 zomrel. Dedičské konanie po menovanom skončilo zastavením konania o dedičstve a
vydaním majetku nepatrnej hodnoty osobe, ktorá sa postarala o pohreb menovaného. Z listov žalovanej
žalobcom zo dňa 25.01.2021 /oznámenie o mimoriadnej splatnosti/ a zo dňa 18.03.2021 vyplynulo, že

žalovaná ako veriteľ úveru vyhlásila mimoriadnu splatnosť celého úveru dňa 23.01.2021.

23.Odvolacísúnesúhlasístvrdenímžalobcov,žesmrťoudlžníkúveruJ.W.,poktoromdedičskékonanie
skončilo zastavením pre nemajetnosť, došlo k zániku jeho dlhu z úveru voči žalovanej. Občiansky
zákonník stanovuje v § 579 ods. 1, že smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo

plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník. V danom prípade povinnosť dlžníka J.a W. voči žalovanej
bola povinnosťou na peňažné plnenie a práve z dôvodu tohto charakteru nebolo plnenie viazané len
na jeho osobu. Takéto peňažné plnenie mohol žalovanej za dlžníka poskytnúť ktokoľvek iný. Smrťou
dlžníka J. W. preto tento dlh voči žalovanej nezanikol. Z dôvodu jeho smrti nemohol preto zaniknúť ani
k povinnosti dlžníka sa viažúci a jej splnenie zabezpečujúci akcesorický záväzok zo záložnej zmluvy

dojednanej medzi žalobcami a žalovanou. Na tom samozrejme nič nemení ani skutočnosť, že tu niet
osoby, ktorá by ako dedič zodpovedala za dlhy J. W. podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

24. Rovnako nemožno prihliadnuť ani na námietku žalobcov, že právo žalovanej na zaplatenie jej
pohľadávky z úveru dlžníka J. W. je premlčané. V zmysle § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka platí,

že ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ
uspokojiťalebodomáhaťsauspokojeniazozálohuajvtedy,keďzabezpečenápohľadávkajepremlčaná.
Prípadné premlčanie zabezpečenej pohľadávky z úveru dlžníka J. W. tak záložné právo žalovanej nijako
neovplyvňuje.

25. Na druhej strane je tu ale námietka premlčania, ktorú žalobcovia vzniesli v konaní voči právu
žalovanej na výkon záložného práva. Záložné právo je právom, ktoré nepochybne premlčaniu podlieha,
pretože nejde o majetkové právo, ktoré by bolo z možnosti premlčania podľa Občianskeho zákonníka
vylúčené. Premlčanie práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu /alebo práva na výkon záložného
práva/ je upravené v § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka a premlčacia lehota tohto práva v § 101

Občianskeho zákona. Premlčaniu podlieha záložné právo v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína
plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Ak záložný
veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote právo na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej z výťažku z
predaja zo zálohu, má to za následok, ak sa záložca dovolá premlčania tohto práva, že záložný veriteľ
sa nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu. Záložné právo v takom prípade už nemôže byť naďalej

spôsobilým predmetom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky.

26. Vzhľadom na pomery danej veci, kedy záložné právo žalovanej má zabezpečovať splnenie jej
pohľadávkyzúveru,ktoréhoplneniebolodohodnutévpravidelnýchmesačnýchsplátkach,musíodvolací
súd poznamenať, že podľa jeho názoru, sa právo žalovanej na výkon záložného práva nepremlčovalo

ako celok ale vždy v súvislosti s možným uspokojením každej nezaplatenej splátky úveru samostatne,
pretože žalovaná bola oprávnená domáhať sa uspokojenia zo zálohu pri každej nezaplatenej splatnej
splátke úveru. Nemožno preto hovoriť o premlčaní práva žalovanej na výkon záložného práva ako celku
ale o premlčaní jej práva na výkon záložného práva za účelom uspokojenia každej jednotlivej splátky
úveru.

27. Z osvedčených skutočností vyplýva, že pohľadávka žalovanej z úveru mala byť plnená dlžníkom
J. Telúchom v splátkach, pričom tieto neboli zjavne minimálne od smrti dlžníka dňa 30.06.2016
plnené a žalovaná sa tak mohla domáhať uspokojenia svojich splatných nezaplatených splátok úverucestou výkonu záložného práva zaťažujúceho nehnuteľnosti žalobcov. Právo žalovanej domáhať sa
uspokojenia nezaplatených splatných splátok úveru zo zálohu žalobcov sa premlčovalo a to tak, že
premlčacia doba tri roky plynula odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej nezaplatenej splátky.

28. Právo žalovanej na výkon záložného práva je uplatnené včas, ak počas plynutia premlčacej doby
uplatnila svoje právo u príslušnej osoby. V zmysle § 112 Občianskeho zákonníka totiž platí, že ak
veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní
riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie;. To platí aj o práve,

ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý
výkon rozhodnutia. Plynutie premlčacej doby práva žalovanej na výkon záložného práva takto prestalo
plynúť v momente, kedy si žalovaná uplatnila svoje právo na uspokojenie zo zálohu u osoby, ktorá je
oprávnená vykonať dobrovoľnú dražbu na základe návrhu žalovanej ako záložného veriteľa. V danom
prípade konkrétny moment uplatnenia tohto práva žalovanej nemožno s predložených listín zistiť. Z
listu žalovanej žalobcom zo dňa 18.03.2021 a listu dražobníka žalobcom zo dňa 12.08.2021 možno

ale usudzovať, že sa tak stalo v období medzi 18.03.2021 a 12.08.2021, kedy žalovaná podala u
dražobníka návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby. Berúc do úvahy najskorší možný dátum uvedeného
obdobia potom platí, že právo žalovanej na výkon záložného práva sa premlčalo u všetkých splátok
úveru, ktoré boli splatné pred dňom 18.03.2018, teda tri roky spätne pred dňom uplatnenia jej práva
na výkon záložného práva u dražobníka. Takto možno dôvodne usudzovať, že právo žalovanej na

výkon záložného práva je premlčané u splátok úveru splatných v období od 20.07.2016 /dojednaný
deň splatnosti splátok úveru v zmluve o úvere je 20. deň v kalendárnom mesiaci/ do 20.02.2018, čo
predstavuje spolu 20 splátok po 144,71 eur, teda spolu 2.894,20 eur. Minimálne ohľadne vymoženia
uvedenej sumy tak výkon záložného práva žalovanej nie je v súlade s právom.

29. Z obsahu listín, ktoré vo vzťahu k žalobcom produkovala žalovaná alebo dražobník pritom nevyplýva,
že by žalovaný výkon svojho záložného práva obmedzil na uspokojenie splátok úveru, ktoré sa stali
splatnými po 18.03.2018, teda tých, u ktorých nemožno dôvodne predpokladať premlčanie jeho práva na
výkon záložného práva. V tomto smere je preto náležité a dôvodné poskytnúť právam žalobcov súdnu
ochranupožadovanýmneodkladnýmopatrením,ktorýmsadočasneďalšívýkonzáložnéhoprávacestou

dobrovoľnej dražby nehnuteľností žalobcov zastaví.

30. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie je
toho názoru, že v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia
požadovaného žalobcami a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne

správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).