Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2020

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 3CbZm/451/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514222367
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Sobolovský

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2020:1514222367.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudcom JUDr. Michalom Sobolovským v právnej veci žalobcu: S. T., nar.

XX.XX.XXXX, P. XX, J. proti žalovanému: W.. B. J., nar. XX.XX.XXXX, J. - E., o zaplatenie zmenkovej
sumy 2.168,13 eur s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 7,23 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.9.2014 domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu
zmenkovú sumu 2.168,13 eur s 6 % úrokom z zmenkovej sumy 2.168,13 eur od 1.2.2014 do zaplatenia,
odmenu 1/3 percenta zo zmenovej sumy vo výške 7,23 eur a náhradu trov konania. Žalobca odôvodnil

žalobu tým, že je majiteľom vlastnej zmenky z 31.10.2013, ktorú sa mu žalovaný ako vystaviteľ zaviazal
zaplatiť dňa 31.01.2014 zmenkovú sumu 2.168,13 eur na rad žalobcu.

2. S účinnosťou od 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok (OSP) zrušený a nahradil ho zákon č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 471 ods. 2
CSP, konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 372y ods. 1
OSP, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa
použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona. Podľa § 372y ods. 2 OSP, ak bol zmenkový
platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz doručený do dňa účinnosti tohto zákona, súd postupuje
podľa doterajších predpisov.

3. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1CoZm/30/2018-92 z 31.01.2019 zrušil rozsudok tunajšieho

súdu č. k. 3CbZm/451/2015-61 z 9.7.2018 ( zamietajúci žalobu); zároveň vrátil vec súdu prvého stupňa
naďalšiekonanie.Vrámciodôvodneniarozhodnutia vbode10 dalsúdudopozornostipotrebuzaoberať
sa postavení sporových strán v korelácii s pozíciou zmenkového veriteľa a zmenkového dlžníka. Súd
prvého stupňa ďalej postupoval v intenciách odvolacieho súdu súc viazaný jeho právnym názorom.

4. Na pojednávanie konané dňa 29.01.2020 sa žalobca riadne dostavil, súd ho výslovne oboznámi aj
ústne so stanoviskom krajského súdu, upozornil na postavenie sporových strán v korelácii zmenkového

dlžníka, zmenkového veriteľa. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovi bolo riadne doručené poučenie
o jeho procesných právach a povinnostiach v zmysle Civilného sporového poriadku ešte spolu s
predvolaním v roku 2018.5. Žalobca na pojednávaní dňa 05.03.2020 jasne uviedol, že na žalobe trvá, lebo zmenka hovorí kto je
veriteľ a kto dlžník. On je veriteľom a B. J. dlžníkom.

6. Súd vykonal dokazovanie zmenkou, vyjadreniami žalobcu, ako i ostatným obsahom spisu a zistil
tento skutkový stav:

7. Z prvopisu zmenky vystavenej v J. dňa 31.10.2013 súd zistil, že sa subjekt označený v žalobe ako
žalovaný je na zmenke uvedený ako osoba, „komu“ sa má platiť, t.j.: W.. B. J., I. XX, XXX XX J.. V časti

zmenky pod textom „ BEZ PROTESTU“ nad textom „vystaviteľ“ uvedený subjekt v žalobe označený ako
žalobca: W.. S. T., P. XX, XXX XX J., RČ: XXXXXX/XXXX. Pri texte vystaviteľa je nečitateľný podpis.
Vystaviteľ sa zaviazal zaplatiť dňa 31.01.2014 bez protestu zmenkovú sumu 2.168,13 eur v Bratislave
osobe: W.. B. J., I. XX, XXX XX J..

8. Podľa § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového zákona vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že

ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2.
bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis
vystaviteľa.

9. Podľa § 48 ods. 1 zmenkového zákona majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ
nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa
sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny
percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

10. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky.

11. Podľa § 150 ods. 1,2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

12. Predmetom konania je zaplatenie zmenkovej sumy 2.168,13 eur s príslušenstvom a zmenkovej

odmeny 7,23 eur.

13. Súd vychádzal z všeobecnej zásady, že záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a žalobca
ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu
zmenky práve na preukázanie, že je majiteľom zmenky. Pre hmotnoprávny charakter zmenkových

záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Zmenka je dokonalý cenný papier, lebo
práva a povinnosti z nej plynúce sú definované striktne samotnou listinou , údajmi na nej. Teda súd
nemôže vychádzať z toho, čo je žalobcovi podľa jeho ústneho prednesú jasné, ale len zo samotného
textu zmenky.

14. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva. Jeho pravým zmyslom je umožniť súdu
vydať rozhodnutie v prípadoch, keď určitá skutočnosť, v spore rozhodná, nebola preukázaná, ako
i v prípadoch, keď výsledky hodnotenia dôkazov by neumožňovali súdu prijať záver o pravdivosti
rozhodnej skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. I v takýchto prípadoch musí
súd rozhodnúť v neprospech tej strany, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať

tvrdenú skutočnosť. Dôkazné bremeno teda umožňuje súdu rozhodnúť aj v tzv. dôkaznej núdzi strany
konania. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia
a dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný
hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia

a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a
povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo
okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. (rozsudok KS v Trnave č. k. 10Co/35/2018
- 368 zo dňa 27.3.2019)15. Logickým a gramatickým výkladom z obsahu zmenky špecifikovanej v ods. 7 odôvodnenia tohto
rozsudku vyplýva, že ten kto je označený ako „vystaviteľ“ zmenku vystavuje a ten kto je označený nad

textom „komu“ znamená, komu sa má suma platiť. Na zmenke je ako vystaviteľ , t.j. zmenkový dlžník
uvádzanýžalobca aakoten,komusamáplatiťzmenkovýveriteľjeuvedenýžalovaný.Samotnázmenka
technicky obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona
č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového (ďalej len „zmenkový zákon“) pre vlastnú zmenku.
16. Vo všeobecnosti platí, že nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník nebol nositeľom

práva (povinnosti), o ktoré v konaní išlo (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ďalej len „NS SR“, sp. zn. 5Cdo/135/2010). Z vykonaného dokazovania však súdu vyplynulo, že
predloženým prvopisom zmenky žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že je riadnym
majiteľom ním predloženej zmenky a preto súd vyhodnotil jeho žalobu za nedôvodnú. Vzhľadom na
označenie sporových strán a obsah vyplnenej zmenky predloženej žalobcom v konaní vyplýva, že
žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v konaní, rovnako žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný

v konaní. To boli aj dôvody na zamietnutie žaloby v celom rozsahu.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 256 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní plne úspešným, trovy konania mu však žiadne nevznikli,

preto mu súd nepriznal nárok na náhradu trov .

19. V záveru súd ( sudca, ktorý vyhotovoval predmetný rozsudok) dáva sporovým stranám do pozornosti
nasledovné: Spis tunajšieho súdu v predmetnej veci vedený pod sp. zn. 3CbZm/451/2015 bol dňa
04.08.2020 pridelený Mgr. Viere Milatovej, PhD. zo senátu JUDr. Michala Sobolovského ( zmena RP

č.15). K 01.12.2020 odišla sudkyňa Mgr. Viera Milatová, PhD. do dôchodku a v rámci prerozdeľovania
spisov z jej senátu bol predmetný spis dňa 08.12.2020 elektronicky pridelený zákonnej sudkyni JUDr.
Vladimíre Slobodovej, ale do 22.01.2021 jej nebol fyzicky odovzdaný. Kontrolou obsahu elektronického
spisu sp. zn.: 3CbZm/451/2015 v managmente súdu bolo zistené, že v tomto konaní bol vyhlásený
rozsudok v merite veci dňa 26.03.2020, ale doposiaľ nie je v elektronickom spise zaevidované jeho

napísanie a expedovanie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a fakt, že spis sa reálne na
tunajšom súde nenachádzal, zákonná sudkyňa považujúc spis za stratený požiadala predsedníčku súdu
o povolenie vykonať rekonštrukciu spisu v zmysle § 198 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. o
Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a
vojenské súdy v znení neskorších predpisov, predsedníčka súdu Mgr. Anna Križáková rekonštrukciu

tohto spisu povolila. Rekonštrukcia spisu bola dokončená dňa 28.07.2021. Následne zákonná sudkyňa
vyhotovila písomne rozsudok, pritom musela vychádzať z petitu už vyhláseného rozsudku pôvodným
zákonným sudcom JUDr. Michalom Sobolovským.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde,

písomne vo 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené
(§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).