Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, October 25, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoCsp/42/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820204813
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3820204813.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov Mgr.
Stanislavy Kollárovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu Protourion Slovakia, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Kutlíková 17, IČO: 36 752 681, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Nosko & Partners,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Podjavorinskej 2, proti žalovanému R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. K.,
o zaplatenie 697,71 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza

č. k. 7Csp/66/2020 - 84 zo dňa 20. apríla 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku I. m e n í tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 612,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 612,- eur
od 28.12.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku napadnutého zamietajúceho výroku I. rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 75,44%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu o zaplatenie 697,71 eur s
príslušenstvom. Výrokom II. žalovanému nepriznal proti žalobcovi právo na náhradu trov konania. V
odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa 10.11.20220 domáhal proti žalovanému
zaplatenia 697,71 eur s príslušenstvom. Právne vec súd posúdil podľa § 43 ods. 13, § 44 ods. 1
zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu 25.04.2018 (ďalej

len „zákon o elektronických komunikáciách“), § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 39, § 45 ods. 1,
§ 52 ods. 1, § 524 ods. 1, § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd zhodnotením skutkového stavu
veci dospel k záveru, že žaloba nie je podaná dôvodne, a preto ju zamietol. Súd uviedol, že právny
predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 25.04.2018 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na
základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal zriadiť žalovanému aktivovaním pridelenej SIM
karty prístup k verejnej telefónnej sieti a poskytovať služby: program služieb 02 Fér na faktúru. Dňa
25.04.2018 právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili Kúpnu zmluvu č. 2380467924, predmetom

ktorej bol záväzok predávajúceho dodať kupujúcemu mobilné zariadenie Apple iPhone 8 64GB Zlatý a
záväzok žalovaného dodaný tovar prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú kúpnu cenu. Zmluva o poskytovaní
verejných služieb zo dňa 25.04.2018 a Kúpna zmluva č. 2380467924 vznikli na základe zhodného
prejavu vôle ich účastníkov, ako zmluvných strán a sú platnými právnymi úkonmi. Súd vecnú legitimáciu
skúma vždy (a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta), pretože len danosť aktívnej legitimácie
žalobcu a pasívnej legitimácie žalovaného môže viest' k záveru o opodstatnenosti podanej žaloby. Súd

ďalej uviedol, že špecifický proces postúpenia pohľadávky, týkajúcej sa zmluvy o poskytovaní verejných
služieb, upravujú ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách. Prvá veta ustanovenia § 43 ods.
13 zákona o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu 12.11.2019 definuje dve podmienky(nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení pohľadávky a nepotrebnosti súhlasu dlžníka), z ktorých
prvou je písomná výzva podniku na úhradu pohľadávky, ktorá musí predchádzať postúpeniu, a ktorá
predstavuje upozornenie adresované účastníkovi na existenciu jeho neuhradeného záväzku, a druhou

podmienkou je nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie účastníka so splnením svojho peňažného
záväzku, zodpovedajúceho pohľadávke podniku. Súd posudzoval otázku splnenia i ďalších podmienok
pre platné postúpenie pohľadávky 65,26 eur z faktúry č. 1202718129 a pohľadávky 20,45 eur z faktúry
č. 1205292149. Žalobca v konaní nepreukázal, že by v čase postúpenia pohľadávky vo výške 65,26
eur a 20,45 eur boli splnené predpoklady pre ich platné postúpenie. Žalobca predložil Upomienku za

neuhradené faktúry zo dňa 06.09.2018, ktorú podnik adresoval žalovanému. V upomienke ho vyzval
na okamžitú úhradu dlžnej sumy 126,63 eur z faktúry č. 1200097539. Podľa Prílohy č. 1 Zmluvy o
postúpení pohľadávok č. 4672 zo dňa 12.11.2019 suma 126,63 eur z faktúry č. 1200097539 nebola
predmetom postúpenia. Žalobca v konaní nepreukázal, že by podnik zaslal žalovanému výzvu na
úhradu omeškaného peňažného záväzku 65,26 eur z faktúry č. 1202718129 a 20,45 eur z faktúry č.
1205292149, ktorá výzva musí predchádzať samotnému postúpeniu a tým nepreukázal ani podmienku

nepretržitého viac než 90 dní trvajúceho omeškania žalovaného so splnením svojho peňažného
záväzku. Žalobca nepreukázal, že podnik si splnil povinnosť, vyplývajúcu mu z ustanovenia § 43 ods.
13 zákona o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu 12.11.2019. Preto nemohlo dôjsť k
platnému postúpeniu žalovanej pohľadávky vo výške 65,26 eur a 20,45 eur. Tento nedostatok znamená,
že žalobca nie je aktívne legitimovaným subjektom v konaní. Nedodržaním zákonných podmienok

postúpenia pohľadávky 65,26 eur a 20,45 eur sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona
a s priamym dopadom na p1atnosť právneho úkonu (v časti o postúpení pohľadávky 65,26 eur a 20,45
eur). Postúpenie pohľadávky podnikom na inú osobu bez splnenia podmienok uvedených v § 43 ods.
13 zákona o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu 12.11.2019 je konaním v rozpore so
zákonom. Kúpnu zmluvu č. 2380467924 súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. Žalobcom predložené

Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2019 nepreukazuje jeho aktívnu vecnú legitimáciu na
uplatnenie pohľadávky 612,- eur (ale ani pohľadávky vo výške 65,26 eur a 20,45 eur, u ktorých však
neboli splnené ani podmienky podľa § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách) v súdnom
konaní. Na nastúpenie zamýšľaných právnych účinkov Oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa
13.11.2019vovzťahukžalovanémuakposudzovanejprávnejotázkeaktívnejvecnejlegitimáciežalobcu

bolo nevyhnutné preukázať jeho doručenie žalovanému, a to minimálne v rozsahu, že toto Oznámenie
o postúpení pohľadávok sa dostalo do jeho dispozičnej sféry. Dôkazné bremeno preukázania doručenia
Oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2019 žalovanému v konaní zaťažovalo žalobcu, ktorý
z preukázania tejto skutočnosti vyvodzoval pre seba priaznivé dôsledky. Žalobca spolu so žalobou
predložil iba Oznámenie podniku (postupcu) o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2019, ku ktorému

však nebola priložená poštová doručenka, resp. poštový hárok preukazujúci skutočnosť, že Oznámenie
opostúpenípohľadávokzodňa13.11.2019boloskutočnepostupcomdoručenéžalovanému,respektíve,
že sa toto oznámenie dostalo do jeho dispozičnej sféry, a že teda mal možnosť sa s ním oboznámiť.
Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2019 mal podľa čl. 4., bod 4.3. Zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 4672 zo dňa 12.11.2019 povinnosť doručovať žalovanému pôvodný veriteľ a nie spolu

so žalobou súd. Pokiaľ ide o žalobcu ako postupníka, tento v konaní neudržal dôkazné bremeno, že
ako postupník preukázal žalovanému postúpenie pohľadávky. Na základe uvedeného súd žalobu z
dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zamietol. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak mu trovy
nevznikli, preto súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, uplatniac odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h). Žalobca namietal, že rozsudok bol vydaný v rozpore so základným
princípom čl. 2 CSP, t. j. s princípom právnej istoty, ktorého základným atribútom je požiadavka
zásadnej predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Poukázal na to, že v predmetnej veci bol dňa 08.12.2020
vydaný platobný rozkaz, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému zaplatiť dlžnú sumu. Následne

na pojednávaní dňa 20.04.2021 bola žaloba zamietnutá, pričom v odôvodnení rozsudku bolo uvedené,
že tomuto pojednávaniu predchádzalo prekvapivé rozhodnutie vo veci, teda platobný rozkaz zo dňa
08.12.2020. Žalobca ďalej uviedol, že mal vedomosť o vytýčenom pojednávaní a v zmysle ustanovenia §
1 ods. 1 písm. p) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24/2021 Z. z. o vykonávaní
pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového

stavu dal súhlas, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Nesprávne skutkové zistenia súdu podľa žalobcu
spočívajú v závere, že na e-mailovú adresu žalovaného budú zasielané elektronické faktúry, no nie
upomienky za neuhradené faktúry, resp. iné písomnosti. Žalovaný súhlasil s tým, aby mu boli v zmysle
čl. 8 bodu 12 zmluvy o poskytovaní verejných služieb doručované na e-mailovú adresu faktúry. Poukázalna čl. 19 bod 19. 1, 2 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti O2 Slovakia, s.r.o., podľa ktorých, pokiaľ
nie je v inej časti Všeobecných podmienok uvedené inak, za písomné sa považujú aj právne úkony,

ktoré budú druhej zmluvnej strane doručené faxom, elektronickou poštou, SMS správou alebo MMS
správou a v prípade pochybností o tom, či bola poskytnutá služba alebo či bol vykonaný úkon (správa,
výzva, upomienka, zmena zmluvy, nastavenie služieb a pod.), je rozhodujúci výpis z prevádzky ústredne
alebo systémov poskytovateľa alebo príslušného zmluvného operátora poskytovateľa. K odvolaciemu
dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. g) CSP žalobca uviedol, že bola naplnená skutková

podstata ust. § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách, nakoľko žalovaný bol nepretržite
v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku viac ako 90 dní a zároveň žalovaný bol právnym
predchodcom žalobcu písomne vyzvaný na úhradu dlžných súm, ktoré sú predmetom postúpenia.
Právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému prostredníctvom e-mailu dňa 02.10.2018 Pokus o
zmier a dňa 20.11.2018 Predžalobnú upomienku, ktoré bez zavinenia žalobcu neboli predložené v
súdnom konaní. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalobca uviedol, že súd

nesprávne interpretoval právnu normu týkajúcu sa notifikačnej povinnosti právneho predchodcu žalobcu
v postavení postupcu a žalobcu v postavení postupníka v zmysle ust. § 526 Občianskeho zákonníka voči
žalovanému ako dlžníkovi. V zmysle čl. 8 bodu 8.7 zmluvy o postúpení pohľadávok právny predchodca
žalobcu a žalobca sa dohodli, že Oznámenie o postúpení pohľadávok (ďalej len ,,oznámenie“) bude
doručovať žalobca, čo nie je v rozpore s právnymi predpismi. Aj napriek tomu, že sa žalobcovi

oznámenie nepodarilo doručiť žalovanému, právna teória nevylučuje možnosť notifikovania žalovaného
prostredníctvom súdneho doručovania zmluvy o postúpení pohľadávok spolu so žalobou žalovanému,
čím žalobca preukáže vlastnú aktívnu vecnú legitimáciu. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhoval, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie
a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),

proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, g/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani

dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné v napadnutom výroku I. podľa § 388 CSP v časti zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia, a vo zvyšku podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Súd prvej inštancie zamietol žalobu na tom právnom závere, že žalobca nie je aktívne legitimovaným

subjektom v konaní, keďže nepreukázal, že podnik si splnil povinnosť, vyplývajúcu mu z ustanovenia
§ 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu 12.11.2019, a preto
nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu žalovanej pohľadávky vo výške 65,26 eur a 20,45 eur. Pokiaľ ide
o zaplatenie sumy 612,- eur z titulu neuhradenej kúpnej ceny za telekomunikačné zariadenie, žalobca
ako postupník nepreukázal žalovanému postúpenie pohľadávky, keď nepreukázal doručenie oznámenia

o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2019 žalovanému.

6. Podstata odvolacích argumentov žalobcu bola koncentrovaná na tvrdenia o porušení princípu právnej
istoty, keď súd skôr vo veci vydal platobný rozkaz, na tvrdenia o nesprávnych skutkových zisteniach,
spočívajúcich v závere, že na e-mailovú adresu žalovaného budú zasielané elektronické faktúry, no nie

upomienky za neuhradené faktúry, resp. iné písomnosti, na tvrdenia o tom, že žalovaný bol nepretržite v
omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku viac ako 90 dní a zároveň bol právnym predchodcom
žalobcu písomne vyzvaný na úhradu dlžných súm, ktoré sú predmetom postúpenia, a napokon na
tvrdenia o tom, že súd nesprávne interpretoval právnu normu týkajúcu sa notifikačnej povinnosti
právneho predchodcu žalobcu v postavení postupcu a žalobcu v postavení postupníka v zmysle ust. §

526 Občianskeho zákonníka voči žalovanému ako dlžníkovi.

7. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 písm. b), f), g) a h) CSP).

8. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie

spravodlivosti).

9. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v
nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je,

že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené,
prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov.
Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s
osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) nemožno vnímať ako reálnu vadu rozhodnutia v zmysle
chybného procesného postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu. V tomto prípade ide o stav, keď
je možné doteraz zistený skutkový stav (skutkový základ neprávoplatného rozhodnutia) aktivitou strany
sporu viac priblížiť „pravde“, čím sa rozhodnutie vo veci samej môže vo väčšej miere priblížiť ideálu
spravodlivého rozhodnutia. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ust.

§ 366 písm. d) CSP, z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak
ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny.

11. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 25.04.2018 so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných

služieb a tiež kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu dodať
žalovanému telekomunikačné zariadenie. Žalobca si uplatnil nárok z vyššie uvedených zmlúv ako
postupník na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej s postupcom dňa 12.11.2019, a to vo
výške 65,26 eur z faktúry č. 1202718129 vystavenej postupcom dňa 14.09.2018 (faktúra 1), vo výške
20,48 eur z faktúry č. 1205292149 vystavenej postupcom dňa 15.10.2018 (faktúra 2) a vo výške 612,-

eur z faktúry č. 1490024683 vystavenej postupcom dňa 13.12.2018 (faktúra 3). Uplatnený nárok žalobcu
z faktúry 1 a z faktúry 2 v rozsahu, v akom bol na žalobcu postúpený, vyplýval zo zmluvy o poskytovaní
verejných služieb. Právny režim postúpenia pohľadávky zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb
podlieha zákonu o elektronických komunikáciách, ktorý ako lex specialis upravuje osobitné podmienky
pre postúpenie pohľadávok z poskytnutých elektronických komunikačných služieb.

13. Podľa § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase postúpenia
pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní
so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka.

Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik
povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla
postúpená pohľadávka.14. Uvedené ustanovenie definuje dve podmienky platného postúpenia pohľadávky v režime zákona
o elektronických komunikáciách, pričom prvou je písomná výzva podniku uvažujúceho o postúpení

riadne nesplácanej pohľadávky účastníkovi aby pohľadávku splnil, a druhou je po výzve nasledujúce,
nepretržité, viac než 90 dní trvajúce omeškanie účastníka so splnením svojho peňažného záväzku
zodpovedajúceho pohľadávke podniku. Pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, podnik nemôže postúpiť
svoju pohľadávku bez súhlasu účastníka inej osobe, a ak tak učiní, zmluva o postúpení takejto
pohľadávky je neplatná a v takom prípade žalobca uplatňujúci si takúto pohľadávku nie je vo veci aktívne

vecne legitimovaným, čo má za následok zamietnutie žaloby. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už
aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti
na strane žalovaného) je pritom imanentnou súčasťou každého súdneho rozhodnutia a súd vecnú
legitimáciu skúma vždy bez návrhu a aj v prípade, že ju strana sporu nenamieta.

15. Žalobca až do rozhodnutia súdu prvej inštancie o vyhlásení dokazovania za skončené na

pojednávaní dňa 20.04.2021 nepreukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky vo
výške 65,26 eur (z faktúry 1) a vo výške 20,45 eur (z faktúry 2). Podľa názoru odvolacieho súdu bolo
povinnosťou žalobcu preukázať písomnú výzvu postupcu uvažujúceho o postúpení riadne nesplácanej
pohľadávky účastníkovi, aby pohľadávku splnil. Za takúto výzvu nie je možné považovať žalobcom
predložené faktúry, a to bez ohľadu na to, akým spôsobom boli tieto doručené, resp. či tieto boli

doručené na elektronickú adresu žalovaného v zmysle čl. 12 zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
Týmito faktúrami podnik vyúčtoval účastníkovi cenu poskytnutých služieb a podľa ich obsahu ani jedna
z predložených faktúr nie je výzvou v zmysle ustanovenia § 43 ods. 13 zákona o elektronických
komunikáciách. Keďže žalobcom nebola ani len predložená výzva podniku žalovanému na úhradu
pohľadávok, ktoré mali byť predmetom postúpenia, nemohlo byť preukázané ani splnenie podmienky

na postúpenie pohľadávky podniku spočívajúcej v nepretržitom omeškaní účastníka trvajúcom dlhšie
ako 90 dní so splnením svojho peňažného záväzku napriek takejto písomnej výzve, t. j. omeškanie,
ktoré trvalo uvedený čas po doručení písomnej výzvy podniku žalovanému. Ustanovenie § 43 ods. 13
zákona o elektronických komunikáciách poskytuje ochranu dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky,
aby v primeranom čase po výzve na úhradu už splatnej pohľadávky vykonal nápravu, túto pohľadávku

podniku uhradil a zotrval tak vo vzťahu s pôvodným veriteľom (podnikom), s ktorým dojednal predmetnú
zmluvu. Samotné faktúry takúto ochranu neposkytujú. Pokiaľ ide o žalobcom predloženú upomienku zo
dňa 06.09.2018, je potrebné poukázať na to, že táto sa netýkala ani jednej zo žalobcom predložených
faktúr, z ktorých mu mali byť postúpené pohľadávky, ktoré si žalobca v konaní uplatnil. Upomienkou mal
podnik žiadať žalovaného o úhradu faktúry č. 1200097539 v sume 126,63 eur, vystavenej za obdobie

predchádzajúce obdobiam, za ktoré boli vystavené faktúry 1 a 2. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenej
pohľadávke v časti 65,26 eur a v časti 20,45 eur potom nemožno takúto výzvu považovať za výzvu
uskutočnenú v súlade s ust. § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách a tým splnenie
predpokladu na platné postúpenie pohľadávky, pričom pohľadávka z faktúry označenej v upomienke zo
dňa 06.09.2018 nebola ani predmetom postúpenia.

16. K námietke žalobcu, že rozsudok bol vydaný v rozpore so základným princípom čl. 2 CSP, a teda
s princípom právnej istoty, keď v predmetnej veci bol vydaný platobný rozkaz, pričom v odôvodnení
rozsudku podľa žalobcu bolo uvedené, že pojednávaniu dňa 20.04.2021 predchádzalo prekvapivé
rozhodnutie, je potrebné uviesť, že žalobca si nesprávne vyložil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej

inštancie. Súd vo svojom rozhodnutí neuviedol, že pojednávaniu predchádzalo prekvapivé rozhodnutie,
ako naznačoval žalobca, ale to, že v rámci predchádzaniu prekvapivého rozhodnutia vec predbežne
právne posúdil. Súd tak evidentne chcel len zdôrazniť potrebu predbežného právneho posúdenia, aby
rozhodnutie súdu následne nemalo atribúty prekvapivého rozhodnutia. V tejto súvislosti bola nedôvodná
aj námietka žalobcu týkajúca sa toho, že v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 24/2021 dal

súhlas na uskutočnenie pojednávania v jeho neprítomnosti. Žalobca nebol povinný takýto súhlas udeliť,
dôsledkomčohobybolonariadenietermínupojednávaniatak,abysamohlisporovéstranypojednávania
zúčastniť. Zároveň neobstojí ani námietka žalobcu o tom, že o zrušení platobného rozkazu žalobca
nemal vedomosť, keďže sa o tom dozvedel až keď mu bol doručený rozsudok, keďže takýto postup
súdu nie je v rozpore so zákonom a nemohol mať ani vplyv na správnosť napadnutého rozsudku. Taktiež

vo veci skôr vydaný platobný rozkaz, ktorý nenadobudol právoplatnosť a bol zákonom predpísaným
spôsobom zrušený, nie je záväzný pre rozhodnutie vo veci samej a súd je oprávnený rozhodnúť po
riadne vykonanom dokazovaní odlišne.17. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil aj tým, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.
Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm. d) CSP.

18. Podľa § 366 písm. d) CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboliuplatnenévkonanípredsúdomprvejinštancie,možnovodvolanípoužiťlenvtedy,akichodvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

19. Žalobca spolu s odvolaním predložil predžalobnú upomienku a pokus o zmier jeho právneho
predchodcu, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. Ide o listiny predchádzajúce
postúpeniu pohľadávok a žalobca ich musel a mal mať k dispozícii už v čase začatia konania pred
súdom prvej inštancie. Pokiaľ ich v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil, neuplatnil ich tak
z vlastnej viny, a preto ich nemôže použiť v odvolaní a v odvolacom konaní, a preto ani odvolací
súd na ne neprihliadal a dokazovanie týmito listinami nedoplnil. Rozhodnutie žalobcu nezúčastniť sa

pojednávania a udeliť súdu prvej inštancie súhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti bolo jeho
vlastným a dobrovoľným rozhodnutím. Pokiaľ by žalobca súhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti
neudelil a bol by sa pojednávania zúčastnil, a to prípadne aj v inom termíne v nadväznosti na
protipandemické opatrenia, bol by na pojednávaní oboznámený so spornými a nespornými skutkovými
tvrdeniami, s rozsahom dokazovania, ako aj s predbežným právnym posúdením veci, na čo by mal

možnosť reagovať aj prípadnými dôkaznými návrhmi na preukázanie jeho aktívnej vecnej legitimácie.
Pokiaľsúhlasspojednávanímvjehoneprítomnostiudelil,moholamalpredpokladať,atoajvzhľadomna
zastúpenie advokátom, že na pojednávaní súd uvedie aj predbežné právne posúdenie veci, ktoré môže
spočívať aj vo vyhodnotení žaloby ako nedôvodnej, na čo by mal žalobca možnosť reagovať, pričom o
takúto možnosť a následnú adekvátnu reakciu v podobe navrhovania dokazovania sa žalobca pripravil

sám a vlastným rozhodnutím a procesný postup súdu prvej inštancie bol v súlade s ustanoveniami
právnych predpisov. Pokiaľ teda súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie 65,26 eur a 20,45 eur
s príslušenstvom zamietol, rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo v tejto časti vecne správne a bolo
potrebné ho potvrdiť.

20. Pokiaľ však ide o postúpenie pohľadávky v časti 612,- eur z kúpnej zmluvy (faktúra 3), vyhodnotil
odvolací súd odvolanie žalobcu za dôvodné. Pohľadávka v časti 612,- eur, predstavujúca neuhradenú
kúpnucenuzatelekomunikačnézariadenie(mobilnýtelefón),nepredstavujepohľadávkuzaslužbypodľa
zákona o elektronických komunikáciách, a preto na jej postúpenie nebolo potrebné splniť špeciálne
podmienky podľa zákona o elektronických komunikáciách. Ani prípadné nedoručenie Oznámenia o

postúpení pohľadávky zo dňa 13.11.2019 nemá vplyv na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky v
tejto časti a tým ani na aktívnu legitimáciu žalobcu. Nepreukázanie doručenia uvedeného oznámenia o
postúpení pohľadávky nemá také účinky, aby bolo možné na základe toho dospieť k záveru o nedostatku
aktívnej legitimácie na strane žalobcu. Neoznámenie postúpenia pohľadávky nemá vplyv na platnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky. Pokiaľ však dlžník nebol notifikovaný o postúpení pohľadávky, je

povinný plniť postupcovi. Ak sa však dlžník o postúpení dozvie, je povinný plniť postupníkovi, pričom
môže od postupníka žiadať preukázanie postúpenia pohľadávky. Nie je tiež vylúčené, že dlžník sa
dozvie o postúpení pohľadávky až doručením žaloby v súdom konaní, ako uviedol aj žalobca. Súd prvej
inštancie preto nárok žalobcu v tejto časti, t. j. v sume 612,- eur nesprávne právne posúdil.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v tejto časti preukázal postúpenie pohľadávky, keď
toto nebolo v režime osobitných podmienok pre postúpenie vyžadované zákonom o elektronických
komunikáciách. Žalobca tiež preukázal dôvod tohto nároku, t. j. neuhradenú kúpnu cenu a jej výšku
612,- eur. Z dôvodu nesplnenia podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle zákona o
elektronických komunikáciách nemožno považovať zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvorenú medzi

právnym predchodcom žalobcu a žalobcom za neplatnú aj vo vzťahu k pohľadávke z predmetnej kúpnej
zmluvy. Nárok žalobcu na úhradu kúpnej ceny bol uplatnený dôvodne. Pohľadávka z kúpnej ceny
bola splatná dňa 27.12.2018. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 612,- eur od
28.12.2018. Keďže kúpna cena nebola uhradená v lehote jej splatnosti, žalobca si tak dôvodne uplatnil
aj úrok z omeškania od prvého dňa omeškania z tejto sumy, a to v súlade s nariadením vlády SR č.

87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013, podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o 5 % vyššia
ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou kúpnej ceny dňom 28.12.2018, ku ktorémumala základná úroková sadzba ECB hodnotu 0 % ročne, a preto odo dňa 28.12.2018 až do zaplatenia
má žalobca právo na úrok z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy 612,- eur.

22. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I.
podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 612,- eur s 5 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 612,- eur od 28.12.2018 do zaplatenia a vo zvyšku napadnutého výroku I.
podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

23. O náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2
CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 2 CSP. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške
697,71eur.Platí,žepreposudzovaniepomeruúspechuaneúspechustránsporuvkonaníjerozhodujúci
pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine, pričom sa prihliada na príslušenstvo, ak ho žalobca v
žalobe kapitalizuje. V tomto prípade žalobca v žalobe príslušenstvo nekapitalizoval. Odvolací súd preto
pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal iba z istiny. Odvolací súd zmenil rozsudok

súdu prvej inštancie a uložil žalovanému zaplatiť istinu 612,- eur. Žalobca bol úspešný v rozsahu 87,72
%. Žalovaný bol úspešný v rozsahu 12,28 %. Čistý úspech žalobcu v konaní, ktorý predstavuje rozdiel
medzijehoúspechomaúspechomžalovaného,potompredstavuje75,44%.Odvolacísúdpretozaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 75,44 %. O konkrétnej výške náhrady všetkých trov konania rozhodne

súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).