Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 8, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/67/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116219607
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5116219607.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: D. Q., nar.
X.XX.XXXX, bytom T. XXX, právne zastúpený: JUDr. Ladislav Potocký, advokát so sídlom E. XX,
W., proti žalovanej: E. Q., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX, právne zastúpená: JUDr. Kristína Jošthová,
advokátka so sídlom M. R. R. XX, W., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 7Pc/3/2016-139 zo dňa 22. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak,
že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal hnuteľné veci: vŕtačka Narex, motorová píla Hurgwarna,
navigáciaGarmin,kotúčovápílaBOSH,priamočiarapíla,hliníkovýrebrík,uhlovábrúska,digitálnysatelit,
televízor ORAVA, stôl pod televízor, motorové vozidlo VW PASSAT EČ ZA 069 DP, všetky v hodnote
2.364,- Eur. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal hnuteľné veci, a to nachádzajúce sa v spálni -
posteľ, matrace, rošt, nočné stolíky, skriňa + komoda; nachádzajúce sa v detskej izbe - posteľ matrace,
rošt - 2 ks; nachádzajúce sa v kuchyni -kuchynská linka, barový pult, 4 kožené stoličky, sporák MORA,

chladnička INDESIT, koberec; nachádzajúce sa v obývačke - sedačka, koberec v celkovej hodnote
2.060,- Eur. Preberateľkou zostatku úveru ku dňu 19.1.2019 vo výške 2.785,65 Eur, poskytnutého J. J.,
a.s. na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 7.3.2013 sa stala žalovaná. Na vyrovnanie podielu
z vyporiadaného BSM bol žalobca zaviazaný vyplatiť žalovanej sumu 1.657,43 Eur. Vyslovil, že žiadna
zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 37P/323/2012- 325, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 10.12.2014 bolo manželstvo sporových strán rozvedené. Medzi stranami nebolo
sporné, že počas trvania manželstva nadobudli hnuteľné veci, ktoré sú vo výroku rozsudku. Rovnako
nebolo sporné, že zo spoločných prostriedkov rekonštruovali rodinný dom, ktorý je vo výlučnom
vlastníctve žalovanej, pričom žalovaná priznala investície v sume 3.017,10 Eur a 3.500,- Eur z
poskytnutého úveru, ktorá suma bola použitá na rekonštrukciu strechy. Sporové strany počas trvania
manželstva dňa 7.3.2012 uzatvorili so J. J., a.s. zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo
poskytnutie splátkového úveru vo výške 6.000,- Eur s úrokom 9,9 % p. a. s výškou splátky 88,07 Eur,

s počtom splátok 120 od 25.4.2012, pričom celková čiastka spojená s úverom predstavovala 10.198,47
Eur. Do zrušenia BSM splácali splátky úveru zo spoločných prostriedkov strán a za obdobie od apríla
2012 do novembra 2014 bolo zaplatených 2.818,24 Eur a zostatok úveru ku dňu právoplatnosti rozvodu
predstavoval 7.380,23 Eur. Taktiež nebolo sporné, že po zániku manželstva na predmetný úver zaplatilžalobca dve splátky, a to za obdobie december 2014 a január 2015 vo výške 176,14 Eur a splátku za
mesiac február 2015 uhradila žalovaná hotovostným vkladom a od 20.3.2015 založila trvalý platobný
príkaz na úhradu sumy 84,97 Eur mesačne a od tohto dátumu úver hradí výlučne sama. Žalovaná od

februára 2015 do januára 2019 zaplatila na úver celkom 4.078,56 Eur a za február až máj 2019 celkom
sumu 339,88 Eur, teda celkom spolu 4.418,44 Eur. Poskytnutý úver bol použitý tak, že suma 3.500,-
Eur bola použitá na rekonštrukciu strechy a zostatok sumy 2.500,- Eur bol uložený na vkladnej knižke
žalobcu, ktorý v mesiaci jún alebo júl 2012, v čase, keď už spolu nežili, použil na svoje vlastné účely.
Uvedené bolo potvrdené aj z fotokópie vkladnej knižky č. XXXXXXXXX/XXXX, na ktorej ako majiteľ

sú uvedené obidve sporové strany a dňa 11.05.2012 bola na vkladnú knižku z účtu XXXXXXXXX/XXX
pripísaná suma 1.000,- Eur a dňa 25.6.2012 suma 1.500,- Eur, pričom 17.9.2012 bola vybratá suma
1.500,- Eur a 19.11.2012 suma 1.000,- Eur. Medzi stranami sporu nebol sporný rozsah hnuteľných
vecí nadobudnutých počas trvania manželstva a všeobecnú hodnotu týchto hnuteľných vecí do výšky,
ktorú žalovaná uznala súd nepovažoval za spornú. Nad rozsah tejto uznanej výšky žalobca hodnotu
ním označených hnuteľných vecí nepreukázal a naopak na pojednávaní uviedol, že hodnotu uvádzal v

nadobúdacích cenách v roku 2005 a ku dňu pojednávania mali nižšiu hodnotu. Iné skutkové tvrdenia k
ich hodnote neuvádzal. Žalovaná poukázala na to, že ide o veci, ktoré boli kupované v roku 2005, boli
nepretržite v domácnosti používané a ňou uvedená hodnota zodpovedá ich opotrebovaniu, veku a ku
dňu rozhodovania ide o veci 14 rokov staré. Hodnotu hnuteľných vecí označených žalovanou žalobca
namietal, avšak vlastné skutkové tvrdenia k ich hodnote neuviedol, preto je jeho popretie neúčinné

v zmysle § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a preto vychádzal z hodnoty
uvádzanej žalovanou. Pri hodnotení hľadísk, ktorej zo strán prikázať do výlučného vlastníctva tú ktorú
vec, vychádzal zo zhodných návrhov strán, z ich účelného využitia, vzhľadom na charakter veci, ako aj u
koho sa veci nachádzajú a doposiaľ sa užívajú. Do vlastníctva žalobcu prikázal hnuteľné veci v celkovej
hodnote 2.364,- Eur a do vlastníctva žalovanej v hodnote 2.060,- Eur.

3. Počas manželstva sporové strany vynaložili náklady na rekonštrukciu rodinného domu, ktorý je
vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Žalovaná uznala výšku 3.017,10 Eur vložených nákladov do
nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve a neuznala skutkové tvrdenia žalobcu a poukazovala na
iné rozmery miestností, z ktorých žalobca vychádzal pri vyčíslovaní hodnoty, inú hodnotu investícií

a absolútne popierala elektroinštaláciu. Ku skutkovým tvrdeniam žalovanej žalobca nezaujal žiadne
stanovisko, trval na ním uvádzaných investíciách a žiadal nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z
odboru stavebníctvo. Investíciami vynaloženými zo spoločného na ostatný majetok jedného z manželov
nie je práca jedného manžela vynaložená pri rekonštrukcii domu druhého manžela. Rovnako nie je
rozhodujúce o akú sumu sa majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne

vynaložila z ich spoločných prostriedkov. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že prostriedky na
tieto investície nad rozsah, ktorý žalovaná uznala, boli skutočne vynaložené a nenavrhoval žiadny
relevantný dôkaz, ktorý by ním tvrdené skutočnosti preukázal. Vzhľadom na spornosť skutočne
vložených investícií potom nariadenie znaleckého dokazovania nemohlo túto spornosť odstrániť,
nakoľko vynaloženie investícií nie je odbornou otázkou, ale otázkou skutkovou, v ktorej žalobca dôkazné

bremeno neuniesol. Preto nepovažoval za potrebné a účelne nariaďovať znalecké dokazovanie. V
nespornej časti vložených investícií vo výške 3.017,- Eur zaradil do aktív BSM. Taktiež prostriedky na
rekonštrukciu strechy z úveru vo výške 3.500,- Eur boli započítané na spoločné investície do rodinného
domu, teda spolu predstavovali 6.517,10 Eur.

4. Pokiaľ ide o poskytnutý úver zo J. J. je potrebné zaplatiť ešte sumu 2.785,65 Eur a za preberateľku
zostatku tohto úveru určil žalovanú, ktorá súhlasila, že sa stane preberateľkou zostatku tohto úveru.
Sumu 2.500,- Eur, ktorú vyčerpal žalobca vo svoj prospech zahrnul do masy BSM, nakoľko žalobca
nepreukázal, že uvedenú sumu použil na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené s užívaním
a udržiavaním majetku v BSM, nadobudnutie majetku do BSM, pričom dôkazné bremeno bolo na

žalobcovi.Bolopreukázané,žetietofinančnéprostriedkyboliprevedenézúčtuvedenéhonažalobcu,na
ktorý bol úver poskytnutý, na spoločnú vkladnú knižku a výber týchto finančných prostriedkov z vkladnej
knižky žalobca nerozporoval. Rovnako bolo preukázané, že finančné prostriedky žalobca vybral v čase,
keď už sporové strany nežili v spoločnej domácnosti a spoločne nehospodárili. O ďalšom nakladaní
s týmito finančnými prostriedkami žalovaná nemala žiadnu vedomosť a žalobca nakladal s týmito

finančnými prostriedkami výlučne sám, preto nebolo možné zaťažiť žalovanú dôkazným bremenom,
ktorá výbery finančných prostriedkov z vkladnej knižky neurobila, o použití vybraných súm nebola
informovaná a teda pokiaľ ide o ich použitie, nemôže nič tvrdiť a dokazovať. Pokiaľ teda žalobca použitiefinančných prostriedkov v súlade s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) nepreukázal,
vybraté prostriedky treba zahrnúť do BSM a vyporiadať ich.

5. Aplikujúc na zistený skutkový stav základné zásady vyporiadania BSM podľa § 150 OZ zaradil do aktív
BSM sumu 13.441,10 Eur (hnuteľné veci 4.424,- Eur + 6.517,10 Eur vložené investície do výlučného
vlastníctva žalovanej + 2.500,- Eur žalobcom vybratá suma z vkladnej knižky). Každá strana má nárok
na polovicu tejto hodnoty, teda 6.720,55 Eur. Žalobcovi boli prikázané hnuteľné veci do výlučného
vlastníctva v hodnote 2.364,- Eur + suma 2.500,- Eur, ktorú spotreboval sám, t.j. suma 4.864,- Eur,

teda o 1.856,55 Eur menej ako predstavuje polovica hodnoty masy BSM. Žalovanej boli prikázané veci
do výlučného vlastníctva v hodnote 2.060,- Eur, nadobudla hodnotu vložených investícií 6.517,10 Eur,
teda získala z aktív BSM hodnotu 8.577,10 Eur, čo predstavuje viac o 1.856,55 Eur ako je polovica
hodnoty masy BSM. Tento rozdiel v sume 1.856,55 Eur by mala žalovaná na vyporiadanie majetku
vyplatiť žalobcovi. Od uvedeného je však potrebné zohľadniť a odpočítať dlhy. Celková výška dlhov ku
dňu zániku manželstva predstavovala 7.380,23 Eur, z ktorých by každému pripadla suma 3.690,12 Eur.

Žalobca na tieto dlhy zaplatil sumu 176,14 Eur teda o 3.513,98 Eur menej ako pripadá na polovicu dlhu
a žalovaná zaplatila sumu 4.418,44 Eur a stala sa preberateľkou sumy 2.785,65 Eur, teda na žalovanú
pripadá z dlhov suma 7.204,09 Eur, čo je o 3.513,98 Eur viac ako je polovica dlhu. Potom pri zohľadnení
tejto sumy by mal žalobca zaplatiť žalovanej sumu 3.513,98 Eur, od ktorej sumy je nutné odpočítať sumu
1.856,55 Eur, ktorú by mala žalovaná zaplatiť žalobcovi na vyporiadanie BSM a rozdiel predstavuje

1.657,43 Eur, ktorú sumu je potrebné považovať za peňažnú hodnotu, ktorú je povinný žalobca z titulu
vyporiadania majetku vyplatiť žalovanej.

6. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 2 CSP, keď konštatoval, že konanie o
vyporiadanie BSM je síce návrhovým konaním, sporovým, ale špecifickosť tohto konania spočíva v tom,

že ho môže podať ktorýkoľvek z bývalých manželov v záujme vyporiadať spoločný majetok a súčasne je
konaním, v ktorom súd v otázke vyporiadania nie je viazaný návrhmi strán, ale postupuje podľa právnej
normy, z ktorej vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Preto nemožno hovoriť o
úspechu či neúspechu niektorej zo strán sporu v porovnaní s druhou stranou. Navyše každej zo strán sa
dostala polovica spoločného majetku a ani jeden nemal vo veci plný úspech a tak rozhodol, že žiadna

zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

7. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca a namietal, že súd nesprávnym
procesným postupom mu znemožnil ako procesnej strane uskutočňovať mu patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá má za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, zistený skutkový stav, ktorý je ustálený v napadnutom rozsudku
neobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšieprostriedkyprocesného
útoku a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukazoval na to, že počas

manželstva rekonštruovali rodinný dom, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, museli vyplatiť i jej
súrodencov a nesúhlasí s takým finančným ohodnotením vložených investícií ako ustálil prvoinštančný
súd na sumu 5.377,10 Eur, nakoľko rekonštruovali celý rodinný dom od základov. Navrhoval znalecké
dokazovanie z odboru stavebníctva na oceňovanie nehnuteľnosti, čomu súd prvej inštancie nevyhovel.
Preto opätovne žiada, aby po vrátení veci okresnému súdu bolo vykonané znalecké dokazovanie.

Pridržiava sa svojho návrhu, a to že do rekonštrukcie rodinného domu žalovanej je potrebné zahrnúť
stavebné úpravy tak ako to uviedol v písomnej žalobe. Predmetom vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku, teda v deň
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a nie v deň faktického rozchodu manželov, alebo v deň,
keď sa rozhodovalo o vyporiadaní. V roku 2012 si jeho vtedajšia manželka našla priateľa, jeho vyhodila

na ulicu, nakoľko rodinný dom spoločne prerábali a je písaný na jej meno. Odišiel s prázdnymi rukami a
všetko ostalo žalovanej. Celý úver, ktorý zobrali, sa používal na financovanie prerábky rodinného domu
žalovanej a súd si osvojil tvrdenie žalovanej, že z vkladnej knižky vybral určitú sumu pre svoju osobnú
potrebu a bolo to počas trvania manželstva a tieto finančné prostriedky boli spotrebované v manželstve,
a to hlavne na výživné pre deti, čo manželka potvrdila aj svojim podpisom, čo predložil na súd a tento

to nebral do úvahy. Zostatok úveru ku dňu rozvodu bol 4.274,01 Eur. Osobné motorové vozidlo bolo
vyrobené v roku 1996 a bolo prakticky bez hodnoty, ktoré je nepojazdné a na motorové vozidlo prispela
jeho matka, nakoľko nemali dostatok finančných prostriedkov na jeho zakúpenie. Ak žalovaná tvrdí, že
ma takú hodnotu, tak nech je prisúdené do jej osobného vlastníctva. Ďalej do vyporiadania BSM nebolzahrnutý výplatok súrodencov žalovanej, ktorý vyplatili za trvania manželstva, a to každému súrodencovi
po 1.000,- Eur, teda spolu 2.000,- Eur.

8. Žalovaná sa vyjadrila k odvolaniu žalobcu, kde konštatuje, že žalobca žiada vnesené investície na
rekonštrukciu jej rodinného domu, v ktorom opäť uvádza rozmery ako v žalobe a k týmto rozmerom
sa už vyjadrila v konaní, kde presne uviedla, aké rozmery jednotlivých miestností v skutočnosti majú,
pričom vyjadrila súhlas s cenou za bežný meter uvádzaných žalobcom v žalobnom návrhu. Neuznala,
že by do rodinného domu bola vykonaná elektroinštalácia a žalobca neprodukoval v tejto súvislosti

žiaden dôkaz. Uznala investície celkom vo výške 5.377,10 Eur. Žalobca k tomuto jej vyjadreniu sa
žiadnym spôsobom nevyjadril, iba trval na uvedených skutočnostiach a navrhol znalecké dokazovanie.
Žalovaný sa so žalobkyňou zhodol na skutočnosti, že rekonštrukcia prebiehala svojpomocne, a preto nie
jemožnétakútoprácuzapočítaťvtakomrozsahuakotouvádzalžalovaný.Stotožňujesasodôvodnením
rozhodnutia súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o vnesené investície do nehnuteľností v jej výlučnom
vlastníctve. Súhlasí s konštatovaním súdu, že bolo na žalobcovi preukázať vynaložením ním uvedených

investícií nad rozsah, ktoré uznala, pričom žalobca nenavrhol žiaden relevantný dôkaz. Uznala investície
v rozsahu, v akom sa pohybovali ceny na trhu práce za rovnaké vykonané práce ako boli vykonané
pri rekonštrukciu domu, aj keď boli práce vykonávané samotným žalobcom a na rekonštrukciu sa v
skutočnosti použili spoločné finančné prostriedky len na kúpu malého množstva materiálu. Súd správne
postupoval, keď nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania, nakoľko spornosť

skutočne vynaložených investícií nebola otázkou odbornou, na ktorú by bolo potrebné vyhotovenie
znaleckého posudku, ale otázkou skutkovou, pričom žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdených
skutočností, a preto súd vychádzal zo skutočností, ktoré vo veci neboli sporné. Nesúhlasí s tvrdením
žalobcu, že by bola žalobcu vyhodila zo spoločnej domácnosti, tento ju opustil sám, po tom čo žalovanú
fyzicky napadol. Nenechal jej žiadne finančné prostriedky na zabezpečenie odôvodnených potrieb

spoločných detí, pričom jedno z detí je invalidné, ktoré vyžadovalo zvýšené náklady. Musela si požičať
finančné prostriedky na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletých detí a z predložených dokladov
týkajúcich sa disponovania s finančnými prostriedkami na vkladnej knižke je zrejmé, kedy boli finančné
prostriedky a v akej výške vložené na účet a kedy boli následne v takej istej výške vybraté. Nie je
pravdivé tvrdenie žalobcu, že finančné prostriedky boli použité v manželstve vo výške 2.500,- Eur z

poskytnutého úveru, nakoľko v tom čase už nezdieľali spoločnú domácnosť a manželstvo už neplnilo
žiadnuzjehozákladnýchfunkcií.Vtomčase,jepravda,žežalobcapoukázalnavýživnépremaloletédeti
od 11.7.2012 do 10.9.2012 v sume 535,- Eur, a to mesačne po 50,- Eur a posledná splátka bola 35,- Eur.
Následne výživné poskytoval až dňa 15.5.2013 v sume 200,- Eur. Teda uvedené sumy nekorešpondujú
tomu, že by v inkriminovanom čase jej poskytoval na výživné finančné prostriedky, ktoré boli vybraté z

vkladnej knižky. Ďalej poukázala na príjem žalovaného za rok 2012, a preto je nemysliteľné, aby svoju
vyživovaciu povinnosť suploval z prostriedkov, ktoré boli poskytnuté ako pôžička na rekonštrukciu domu.
Ona bola v tom čase na rodičovskej dovolenke s postihnutým synom, pričom poberala len rodičovský
príspevok vo výške 200,- Eur a od 13.7.2013 poberala opatrovateľský príspevok vo výške 270,- Eur
a bola odkázaná na pomoc svojej rodiny. To, že si neplnil vyživovaciu povinnosť je preukázané aj v

konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 37P/323/2012. V prípade, že by bolo jeho tvrdenie pravdivé, že
finančné prostriedky vo výške 2.500,- Eur boli použité na výživné pre deti, nebol by vznikol nedoplatok
na výživnom. V tejto súvislosti poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 1135/2005
a vzhľadom na uvedené je toho názoru, že správne bolo ustálené, že suma 2.500,- Eur z poskytnutej
pôžičky , ktorú sumu žalobca použil pre vlastnú potrebu, bola vyporiadaná v rámci BSM. Žalobca

ďalej uviedol ako sporné hodnotu motorového vozidla, ktoré nadobudli počas manželstva na leasing,
pričom tieto leasingové splátky uhrádzali zo spoločných prostriedkov a vozidlo bolo používané výlučne
pre podnikateľskú činnosť žalobcu a teda je ním opotrebované. Hodnota vozidla bola stanovená na
základe oznámenia o termíne konania dražby, kedy bola vyvolávacia cena vozidla 1.174,- Eur. Do
technicky nevyhovujúceho stavu dostal vozidlo žalobca svojim pričinením, keď pod vplyvom alkoholu

riadil predmetné vozidlo a havaroval. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi a neetické, aby bolo vozidlo
prisúdené v takom stave žalovanej a ešte k tomu, ak by bola povinná ho z uvedeného vozidla vyplatiť.
Pokiaľ žalobca poukazoval, že do BSM mal byť zahrnutý výplatok súrodencov žalovanej v sume 2.000,-
Eur, neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by uvedené potvrdil. Navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov konania.

9. Žalobca v replike poukázal opätovne na tie isté skutočnosti ohľadne vnesených investícií do
nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej ako aj na to, že počas trvania manželstva vyplatili
súrodencov žalovanej a že nesúhlasí s ohodnotením vložených investícií ustálených na sumu 5.377,10Euranavrhujevykonaťznaleckédokazovanie.Poukázal,žežalovanásprávnekonštatovala,žepracoval
v Belgicku, pretože musel zarobiť na prestavbu starého rodinného domu a počas celého manželstva
žalovaná bola na materskej dovolenke, takže celé financovanie bolo vykonávané z jeho finančných

prostriedkov. Zotrval na svojom odvolacom návrhu.

10. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie v intenciách

ust. § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým

záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 1 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto
dôvodov (ustálenie vecí, ktoré patria do BSM, ich hodnotu, vnesené investície do nehnuteľnosti vo
výlučnom vlastníctve žalovanej, poskytnutý úver a jeho použitie, ako aj následné rozdelenie hnuteľných
vecí a úveru a ustálenie výšky sumy, ktorú je žalobca povinný na vyporiadanie BSM vyplatiť žalovanej),

v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods.
2 CSP).

12. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej

veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového
súdu predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

13. Žalobca v odvolaní namietal, že navrhoval vykonať znalecké dokazovanie na vnesené investície

na rekonštrukciu rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Súd prvej inštancie podľa názoru
odvolacieho súdu správne nevykonal navrhovaný dôkaz, nakoľko žalovaná uznala vnesené investície
do jej nehnuteľnosti v hodnote ako ich navrhoval žalobca za bežný meter v žalobe (pokiaľ ide o
strop, vata izover, sadrokartón, steny, penetrák, lep, sieťka, stierka, primalex a pod.), avšak v iných
rozmeroch ako ich uvádzal žalobca, nakoľko uvádzala tieto rozmery na základe presného merania

každej jednotlivej miestnosti v jej rodinnom dome. Žalobca k týmto rozmerom uvádzaným žalovanou
nič konkrétne neuvádzal a ich nenamietal. Z investícií, ktoré mali byť vnesené do nehnuteľnosti v
jej výlučnom vlastníctve neuznala vykonanie elektroinštalácie a žalobca nepredložil žiadne dôkazy
na preukázanie tejto skutočnosti a ani nenavrhoval vykonať dôkazy, ktoré by preukazovali vykonanie
elektroinštalácie v nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Z uvedených dôvodov odvolací súd

považuje odvolaciu námietku žalobcu v tomto smere za neopodstatnenú a súd prvej inštancie správne
postupoval, keď nenariadil znalecké dokazovanie na skutočnosti, ktoré žalobca nepreukázal. Na to, aby
mohlo byť nariadené znalecké dokazovanie na ohodnotenie vnesených investícií je potrebné najskôr,
aby žalobca uniesol bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu k týmto tvrdeniam. Žalobca v odvolaní
k vneseným investíciám napokon uviedol, že nesúhlasí s finančným ohodnotením vložených investícií

ako ich ustálil súd prvej inštancie na sumu 5.377,10 Eur, nakoľko rekonštruovali celý rodinný dom od
základov. Odvolací súd k tomu poukazuje na bod 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie, z ktorého vyplýva, že vložené boli nesporne spoločné investície do rodinného domu žalovanej
spolu v sume 6.517,10 Eur.

14. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s tým, že sumu 2.500,- Eur, ktorú žalobca minul pre svoju
potrebu z finančných prostriedkov zo spoločného úveru ešte za trvania manželstva avšak v čase, keď
už neviedli spoločnú domácnosť a tento nepreukázal, že uvedené finančné prostriedky mal použiť na
spotrebu alebo náklady spojené s užívaním alebo udržiavaním majetku v BSM na nadobudnutie majetku
v BSM (bod 22. napadnutého rozsudku). Bolo preukázané, že v čase, keď žalobca vybral finančné

prostriedky z vkladnej knižky už so žalovanou spoločne nehospodárili, každý hospodáril samostatne.
Keďže žalobca nepreukázal, že uvedené finančné prostriedky použil na spoločnú domácnosť so
žalovanou, nakladal s týmito prostriedkami v rozpore s ust. § 145 ods. 1 OZ, správne súd prvej
inštancie tieto prostriedky zahrnul do masy BSM a vyporiadal ich. Preto odvolacia námietka žalobcu,že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva
patrilo a existovalo v čase jeho zániku a nie v deň faktického rozchodu manželov, alebo v deň, keď
sa rozhodovalo o vyporiadaní, v tejto súvislosti je neopodstatnená. Vo vzťahu k tejto námietke tvrdil,

že finančné prostriedky boli spotrebované v manželstve, a to hlavne na výživné pre deti, čo žalovaná
potvrdila aj svojim podpisom, o čom predkladal dôkaz na súd a tento uvedené nebral do úvahy. Odvolací
súd konštatuje, že žalobca bližšie nekonkretizoval, na čom mala žalovaná potvrdiť svojim podpisom
uvedenú skutočnosť a v spise na č.l. 137 sa nachádza doklad, ktorý je písaný rukou, a uvádzané
jednotlivé sumy v období od 11.7.2012 do 15.5.2013 v celkovej sume 885 Eur a dňa 24.12.2013 270

Eur, pričom pri jednotlivých sumách je podpis žalovanej. Žalovaná potvrdila, že sa malo jednať o sumy,
ktorými žalobca prispieval na výživu maloletých detí, ktoré pochádzajú z ich manželstva. Jednalo sa o
vyživovaciu povinnosť žalobcu voči maloletým deťom a nie je možné započítať, že na plnenie si tejto
povinnosti použil finančné prostriedky, ktoré patrili do ich bezpodielového spoluvlastníctva počas trvania
manželstva. Zároveň nie je možné konštatovať, že táto suma bola použitá na výživu maloletých detí v
čase keď viedli spoločnú domácnosť.

15. V ďalšej odvolacej námietke žalobca tvrdil, že zostatok úveru ku dňu rozvodu bol vo výške 4.274,01
Eur ako to uvádzal v návrhu žaloby. Súd prvej inštancie v bode 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku
správne ustálil výšku zostatku úveru ku dňu zániku BSM, t. j. 10.12.2014 vo výške 7.380,23 Eur, nakoľko
medzi stranami nebolo sporné, že počas trvania manželstva na úver zaplatili celkovo sumu 2.818,24

Eur a zo zmluvy o splátkovom úvere (č. l. 82) vyplýva, že celkovo na úver spolu s poplatkami a úrokmi
mali uhradiť sumu 10.198,47 eur. Preto nie je možné stotožniť sa s názorom žalobcu, že zostatok ku dňu
zániku BSM na úvere bol v sume 4.274,01 Eur. Navyše žalobca v žalobe udáva, že sa jedná o zostatok
úveru ku dňu 28.7.2016 (teda nie ku dňu zániku BSM) a predložil o tom i potvrdenie zo J. J., a.s. (č.l. 6).
Z uvedených dôvodov nie je možné prihliadať ani na túto odvolaciu námietku.

16. Pokiaľ ide o hodnotu osobného motorového vozidla uvedené bolo stanovené na základe oznámenia
o termíne konania dražby hnuteľných vecí zo dňa 7.11.2016 súdneho exekútora JUDr. Margity
Rojčekovej, kde bola stanovená hodnota a vyvolávacia cena tohto motorového vozidla na 1.174,- Eur.
V rámci konania žalobca takúto hodnotu nenamietal, mal námietky iba k hodnote motorového vozidla,

ktorú uviedla žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe, a to k sume 5.100 Eur. Hodnotu vozidla 1.174,- Eur
namieta až v odvolaní. Napokon v odvolaní ako novú skutočnosť uvádza, že na predmetné motorové
vozidlo prispela jeho matka, nakoľko nemali dostatok finančných prostriedkov na jeho zakúpenie.
Uvedené tvrdenie je novotou v konaní, na ktorú odvolací súd nemôže prihliadať s poukazom na ust. §
366 CSP. Bez ohľadu na to je nutné konštatovať, že žalobca ani neuvádza, či matka im mala poskytnúť

finančné prostriedky ako pôžičku alebo ako dar, ak dar či obom sporovým stranám. Z týchto dôvodov
odvolací súd aj predmetnú odvolaciu námietku považuje za nedôvodnú.

17. Napokon v odvolaní žalobca namietal, že do masy BSM nebola zahrnutá istina 2.000,- Eur, ktorá
mala byť vyplatená súrodencom žalovanej, avšak k tomu neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by uvedené

preukázal.

18. Vychádzajúc z konštatovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na § 396 ods. 1 CSP aplikujúc ust. § 255 ods. 1
CSP, keď žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech, odvolacie námietky žalobcu boli vyhodnotené
akoneopodstatnené,apretopriznalžalovanejvočižalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonania
v plnom rozsahu.

20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)