Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. október 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/301/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113234431
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8113234431.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobkyne: O. U., D..
XX.X.XXXX, N. G., O. X, zastúpenej: JUDr. Kristína Piovarčíová, advokátka, Košice, Štúrova 20, proti
žalovanej: G. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. A. XX, zastúpenej: AK - TARABČÁK s.r.o., advokátska kancelária,
Prešov, Hlavná 13, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že žalobkyňa O. U., rod. R., nar. XX.X.XXXX, nadobudla vydržaním

právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z jej práva prechodu používania cesty peši,
motorovým vozidlom, cez parcelu žalované č. XX, zapísanú na Okresnom úrade Prešov, katastrálny
odbor, na LV č. XX, kat. úz. A., na susediaci pozemok, par. č. XX - záhrada o výmere 954 m2, zapísanú
na Okresnom úrade Prešov, katastrálny odbor, na LV č. XX, kat. úz. A., v rozsahu ako je zakreslená v
geometrickom pláne č. 111/12 zo dňa 25.9.2012.

II. Žalovaná je p o v i n n á strpieť vykonávanie práva prechodu cez prac. č. XX na parc. č. XX

v kat. úz. A..

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 27.11.2013 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej určenia, že nadobudla
vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z jej práva prechodu cez pozemok

žalovanej. Svoju žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v kat. úz. A., zapísanej
na Okresnom úrade Prešov, Katastrálny odbor, na LV č. XX ako parcela č. XX - záhrada o výmere 954
m2. Uviedla, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou susedných nehnuteľností zapísaných na Okresnom
úrade Prešov, Katastrálny odbor, na LV č. XX ako parcela č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
862 m2 s rodinným domom súp. č. XX, parcela č. XX - záhrada o výmere 164 m2 a parcela č. XX -
záhrada o výmere 388 m2. Žalobkyňa konštatovala, že vlastnícke právo k svojej parcele nadobudla
dedením po svojej nebohej matke, pričom jej nebohá matka nadobudla vlastnícke právo k tejto parcele

dedením po svojich nebohých rodičoch a títo starí rodičia žalobkyne nadobudli vlastnícke právo kúpou
v roku 1934 od p. A., ktorý sa odsťahoval do USA. Na parcelu č. XX vo vlastníctve žalobkyne bol prístup
po obecnej ceste popred parcely žalovanej č. XX, XX a XX, a to peši, vozom, aj motorovým vozidlom.
Žalobkyňa uviedla, že jej starí rodičia, jej matka, ako aj ona, chodili na parcelu č. XX, t. j. záhradu
za účelom jej obhospodarovania, pričom na nej boli vysadené ovocné stromy a v určitom období sa
využívala aj na pestovanie poľnohospodárskych plodín. V polovici 80-tych rokov žalovaná bez súhlasu

nebohej matky žalobkyne svojvoľne časť obecnej cesty pred svojou parcelou č. XX zahradila z oboch
strán až k potoku a pripojila ju k svojmu pozemku. Týmto túto cestu zrušila a znemožnila prechod na
parcelu žalobkyne. V ďalšom období boli nútení žalobkyňa a jej príbuzní využívať na prechod poľnúcestu, ktorá nie je obecnou cestou a nie je vhodná na prechod motorových vozidiel. Žalovaná podľa
žalobkyne v roku 2012 súhlasila s vyhotovením geometrického plánu, ktorý bol vyhotovený pod č. XXX/
XX zo dňa 25.9.2012, v zmysle ktorého bola novovytvorená parcela č. XX/X o výmere 117 m2 oddelená

od parcely č. XX ako obecná cesta slúžiaca na prístup k parcele č. XX, t. j. k parcele žalobkyne. Po
vyhotovení geometrického plánu však žalovaná odmietla uzavrieť písomnú zmluvu o zriadení vecného
bremena práva prechodu cez parcelu č. XX v zmysle § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom
na vyššie uvedené je žalobkyňa názoru, že už jej starí rodičia nadobudli právo zodpovedajúce vecnému
bremenu práva prechodu cez parcelu č. XX výkonom práva (vydržaním) podľa § 116 ods. 1 zákona

č. 141/1950 Zb., pričom im vydržacia doba začala plynúť najneskôr 1.1.1951 a skončila uplynutím
10-ročnej lehoty. Rovnako tak žalobkyňa nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu práva
prechodu rovnakom výkonom práva vydržaním v zmysle zákona č. 131/1982 Zb. Občiansky zákonník,
podľa § 132a a § 135a v spojení s § 865 ods. 3. Konštatovala, že jej právni predchodcovia ako aj ona
nepretržite od roku 1934 až do polovice 80-tych rokov prechádzali na svoju parcelu č. XX cez terajšiu
parcelu XX, ktorá patrí vlastníckym právom žalovanej, a preto nadobudli výkon práva vydržaním právo

zodpovedajúce vecnému bremenu práva prechodu.

2. Ďalej ešte konštatovala, že má naliehavý právny záujem na veci, že jej patrí právo prechodu a táto
naliehavosť vyplýva z požiadavky zapísania práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu do katastra
nehnuteľností.

3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a vo svojom vyjadrení uviedla, že prístup na parcelu č. XX, t. j.
parcelu žalobkyne, nebol po parcele žalovanej. Pokiaľ si pamätá, tento prístup bol vždy po poľnej ceste z
druhej strany pozemkov. Žalobkyňa, ani jej predchodcovia, nikdy okolo potoka cez pozemok žalobkyne
neprechádzali. Žalobkyňa v jeseni 2013 časť svojho plota od potoka odstránila, aby mohla prejsť na

pozemok žalovanej. Nie je pravdou, že by žalovaná súhlasila s vyčlenením časti parcely č. XX na obecnú
cestu s vyhotovením geometrického plátu. Zameranie a vyhotovenie bolo bez jej súhlasu. Vzhľadom
k tomu, že ani právni predchodcovia žalobkyne nevyužívali pozemok žalovanej na prechod k svojmu
pozemku, nemohla im začať ani plynúť vydržacia doba a právo vecného bremena nemohli vydržať.
Konštatovala, že pre vznik vecného bremena, aj keby užívali pozemok na prechod, nestačí iba samotné

užívanie,alemusíexistovaťurčitýtitul,ktorýichktomuoprávňuje.Navrhlažalobuzamietnuťažalobkyňu
zaviazať na náhradu trov konania.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s LV č. XX a LV č. XX kat. úz. A., uznesenia Okresného
súdu Prešov sp. zn. XXD XXX/XXXX, rozhodnutia Štátneho notárstva Prešov W. XXXX/XX a W.-XXXX/

XX, pozemkovoknižnej vložky č. XXX kat. úz. A., kópie katastrálnej mapy kat. úz. A.Í. z roku 1877, výzvy
žalobkyne zo dňa 21.8.2013 a 16.9.2013 ako aj s geometrickým plánom č. XXX/XXXX, zápisnicou z
ohliadkynamiestesamomvpredmetnejvecizodňa7.10.2014naadreseA.č.XX,znaleckýmposudkom
č. XX/XXXX znalca Ing. V. H. v odbore geodezia a kartografia, žiadosťou o prístupovú cestu k pozemku z
21.6.1988, výsluchom strán sporu ako aj svedkov, a taktiež aj výsluchom znalca, ako aj ďalším spisovým

materiálom a zistil tento skutkový stav:

5. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. A. zapísanej na
Okresnom úrade Prešov, Katastrálny odbor, na LV č. XX ako parcela č. XX - záhrada o výmere 954
m2. Taktiež ako bolo uvedené v žalobe, žalovaná je výlučnou vlastníčkou susedných nehnuteľností

zapísaných na Okresnom úrade Prešov, Katastrálny odbor, na LV č. XX ako parcela č. XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 862 m2 s rodinným domom súp. č. XX, parcela č. XX - záhrada o výmere
164 m2 a parcela č. XX - záhrada o výmere 388 m2. Vlastnícke právo žalobkyňa nadobudla dedením
po svojej nebohej matke, ktorá toto vlastnícke právo nadobudla taktiež dedením po svojich nebohých
rodičoch, teda starých rodičoch žalobkyne. Na pojednávaní konanom dňa 14.5.2014 žalobkyňa zotrvala

na svojich stanoviskách tak ako boli uvedené v podanej žalobe, pričom konštatovala, že žalovaná, resp.
jej právni predchodcovia, taktiež chodili po tejto ceste k svojmu pozemku, oni tam tiež nemali iný prístup,
pričom niekedy v 60-tych rokoch tam začali stavať dom a ohradili svoj pozemok s tým, že si ho ohradili až
k potoku, čím žalujúca strana stratila prístup k pozemku na parcele č. XX. Žalobkyňa uviedla, že na tento
pozemok prechádzali do roku 1965. Konštatovala, že najprv bola ich parcela č. 89 oplotená dreveným

plotom, pričom neskôr bolo toto oplotenie zmenené rodičmi žalobkyne tak, že tam boli dané stĺpiky a už
tam nie je to drevené oplotenie pôvodné. Na pozemku patriacim žalovanej bol starý dom, ktorý nestál
na mieste, ktorý stál inde, ten starý dom tam už nie je s tým, že táto parcela spredu oplotená nebola.6. Žalovaná vo svojej výpovedi na tom istom pojednávaní uviedla, že do obce Podhradík prišla v roku
1961 s tým, že parcela bola už ohradená, a to až do potoka s tým, že tam boli drevené stĺpiky, medzi
ktorými bol ostnatý drôt. Cez ich dvor však právni predchodcovia žalobkyne nechodili, stále chodili

zozadu. Konštatovala, že potom ohradila svoju parcelu v roku 1965 a v podstate aj oni to ohradili do
potoka, pretože tak to mali ohradené aj na žalujúcej strane.

7. Na pojednávaní konanom dňa 3.9.2014 bola vypočutá svedkyňa O. S., ktorá po zákonnom poučení
uviedla, že prístup k pozemku žalobkyne bol, nebola to asfaltová cesta, ale bola to taká ako niekedy

bývala na dedine prístupová cesta, ktorá končila až v lesnej ceste s tým, že po tejto ceste bol prístup k
viacerým pozemkom alebo domom. Konštatovala, že do obce A. sa vydala v roku 1945. Po zhliadnutí
priložených fotografií uviedla, že sa jedná o pozemok žalobkyne a tá cesta bola za plotom, teda medzi
pozemkomapotom.Vedľasebatamprešliajdvavozy.ĎalejsvedkyňaS.vypovedala,ževie,žepredtým
ten plot, ktorý žalovaná stavala, teda ten plot tam nebol. Boli tam ploty malé drevené, ktoré si ľudia
robili pred domami ako to bývalo na dedine. Teda podľa výpovede tejto svedkyne tento plot tam pred

príchodom žalovanej nebol.

8.NatomistompojednávanívypovedalaajsvedkyňaS.J.,sestražalobkyne,ktoráuviedla,ževpodstate
žalujúca strana chodila popred dom Z. na svoj pozemok, parcelu č. XX, hrabať seno, obracať, orať, a
po tejto ceste chodili aj samotní žalovaní, resp. žalovaná a jej predchodcovia a jej príbuzní, nakoľko oni

vlastne nemali iný prístup na svoj pozemok.

9. Zo zápisnice z ohliadky na mieste samom zo dňa 7.10.2014 začatej o 13.00 hod. na adrese A. č.
XX vyplynulo, že vypovedal ako svedok starosta obce A. U. Z., ktorý konštatoval, že nepamätá si, aby
tie ploty boli predtým robené. Vie, že tam boli nejaké drevené ploty, ale či končili až pri potoku alebo

niekde pred týmto domom, na toto si on už nepamätal. Uviedol, že na konci parciel z opačnej strany
je v podstate prístupom takáto poľná cesta urobená bez LV, ktorá slúžila aj v minulosti na prístup k
týmto parcelám povozmi. Pri tejto ohliadke žalobkyňa uviedla, že podľa priebehu plotu je zrejmé, ktorý
sa nachádza medzi jej pozemkom a pozemkom žalovanej, že časť plotu bola stavaná neskôr, že asi tretí
a štvrtý stĺpik za domom sú pôvodné a následne sú stĺpiky, ktoré už hradila žalovaná. Napokon počas

ohliadky na mieste samom vypovedal aj svedok A. G., brat žalovanej, ktorý konštatoval, že si nepamätá,
že by tam bola nejaká cesta, možno že chodili žalobkyňa a jej príbuzní po tomto priestore, ale len peši,
ináč chodili zvrchu. Nevedel uviesť, kto zriadil predmetné pletivo.

10. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca Ing. V. H., znalca v odbore geodézia a kartografia,

vyplýva, že rozsah užívania nehnuteľnosti žalovanou, ako sú tieto v teréne oplotené, čo sa týka
geometrického a polohového určenia pozemkov, teda hraníc pozemkov, je taký istý ako je evidovaný
právny stav v katastrálnej mape a v dovolenej odchýlke zodpovedá ich výmere zapísanej v katastri
nehnuteľností pre parcely evidované na LV č. XX kat. úz. A.. Pri porovnaní so stavom evidencie pred
rokom 1986, kedy došlo k prevzatiu nového mapovania do operátu KN, zistil rozpor v užívaní v tom

zmysle, že žalovaná podľa terajšieho operátu užíva o cca 70 m2 viac ako užívala do roku 1986.
Konštatoval, že dá sa predpokladať, že pred rokom 1985 bol práve cez plochu zabezpečený prístup
pre žalobkyňu a jej právnych predchodcov cez spornú plochu.

11. Žalobkyňa sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrila k predmetnému znaleckému

posudku s tým, že s týmto znaleckým posudkom v celom rozsahu súhlasila, pričom konštatovala, že
skutočná výmera pozemkov žalovanej jej 1414 m2 terajšia výmera mínu 1296 m2, t.j. výmera bez
ochranného pásma vodných tokov, pričom rozdiel z tejto výmery je 118 m2. To je výmera, ktorú si v
skutočnosti žalovaná k svojim pozemkom prihradila, ktoré užíva a cez ktoré viedol prístup na parcelu
žalobkyne.

12. K tomuto znaleckému posudku sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila aj žalovaná,
ktorá uviedla, že súhlasí so záverom znalca, že užíva výmeru, ktorá zodpovedá evidovanému právnemu
stavu v KN, nesúhlasila však so záverom znalca v tom zmysle, že znalec prebral tvrdenia žalujúcej
strany a podľa znaleckého posudku, v ktorom uviedol, že sa dá predpokladať, že tvrdenie žalobkyne

v žalobe, že odporkyňa si prihradila k potoku pozemok, je pravdivé, má iba účelovo podporiť záver o
existencii cesty.13.Napojednávaníkonanom24.2.2016bolvypočutýznalecIng.V.H.,ktorývovzťahukpredmetnejveci
a k znaleckému posudku uviedol, že ochranným pásmom vodných tokov sa nezapodieval, bral do úvahy
alebo porovnával mapové podklady, ako to uviedol v znaleckom posudku pred rokom 1986 a podľa jeho

názoru je súčasná hranica potoka a pozemku žalovanej taká ako je teda aj bez nejakého ochranného
pásma. V podstate mapovanie sa robilo preto, pretože starý operát bol nepresný a dá sa povedať, že
aj vtedy mohla nastať situácia, že pokiaľ niekto užíval nejaké verejné priestranstvo, boli tam hranice a v
podstate nikto to nenamietal zo strany obyvateľov obce. Taktiež štát v období socializmu nemal nejaký
záujem o stabilizáciu týchto vlastníckych vzťahov. Mohol byť tento užívací stav povýšený až do stavu

vlastníckeho. Opätovne uviedol, že pri porovnávaní pôvodného operátu, teda operátu pred mapovaním
v roku 1986 a užívacieho stavu zistil určité rozdiely, ktoré popísal v znaleckom posudku, teda zhruba
v tých 70 m2 pri spornom pozemku. Znalec ďalej konštatoval, že určitý rozdiel, teda tých 60 - 70 m2,
podľa jeho názoru nevzniká len z nejakých nepresností v starých mapách, pričom ďalej konštatoval, že
podľa jeho záverov bol vtedy možný prechod popri potoku k pozemku žalobkyne, ak sa tam samozrejme
chodilo, pretože výškový rozdiel bol asi 2 metre, to znamená, že pokiaľ ten svah bol na tých 20 metroch,

bolo to zrejme priechodné. Uviedol, že plochy, tzv. kamenec, ktoré boli tvorené priestranstvom okolo
potoka, nakoľko rieka tiekla aj mimo koryta, niekedy meandrovala, boli to tzv. neknihované parcely, to
znamená, že neboli zapísané v pozemkovej knihe, preto neknihované. Nemali svoje číslo ani vlastníka.

14. Zo žiadosti o prístupovú cestu k pozemku na č. l. 152 spisu adresovanú Miestnemu národnému

výboru v A. vyplýva, že manžel žalobkyne už 21.6.1988 žiadal MNV v A., aby riešil prístupovú cestu k
pozemku parcela č. XX, nakoľko pozemok užívajú a nie je tam cesta. V tejto žiadosti bolo uvedené, že
keď MNV súhlasil s oplotením až k potoku, preto žiadal, aby riešil aj cestu k ich pozemku.

15.Vpísomnompodanízodňa14.3.2016doručenéhosúdu17.3.2016žalobkyňaprostredníctvomsvojej

právnej zástupkyne uviedla, že v zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX sa jedná o neknihovanú
parcelu, ktorá je v súčasnosti súčasťou parcely č. XX a č. XX kat. úz. A. vo výlučnom vlastníctve
žalovanej, a teda žalovaná je pasívne právne legitimovaná správne. Žalovaná nemohla nadobudnú
vlastnícke právo k tejto neknihovanej parcele vydržaním, preto nespĺňa atribút dobromyseľnosti, keďže
mala vedomosť o tom, že táto časť pozemku jej vlastníckym právom nepatrí a už v roku 1988 sa

žalobkyňa vtedajšom MNV domáhala riešenia prístupu k jej pozemku ako je uvedené vyššie. Žalovaná
prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom podaním zo dňa 5.9.2016 v ten istý deň
doručené aj súdu, zaujala k veci stanovisko v tom zmysle, že pokiaľ ide o nadobudnutie vecného
bremena vydržaním pre vydržanie nepostačuje iba samotný výkon práva (ktorý však nie je ničím
preukázaný a tvrdenia žalobkyne sú len jej tvrdením). Výkon práva musí byť dobromyseľný počas

zákonnú domu, pričom dobromyseľnosť musí vyplývať z určitého právneho titulu. Konštatoval, že znalec
nevylúčil, že potok mohol tiecť aj po tom pozemku, pričom neknihovaná parcela bola buď potok alebo
cesta, že viedla cesta aj z druhej strany potoka. Dôvodila, že ak žalobkyňa spochybňuje vlastnícke
právo žalovanej a tvrdí, že popri potoku bolo verejné priestranstvo ako neknihovaná parcela, je potrebné
žalobu zamietnuť pre nedostatočne určený okruh účastníkov. Vlastníkom neknihovanej parcely by mala

byť obec A., ktorá však nie je účastníkom tohto konania. Ďalej uviedol, že minimálne od roku 1927, kedy
zomrel M. A., od ktorého právni predchodcovia žalobkyne odkúpili predmetnú nehnuteľnosť, už dom
nestál, a preto k nemu ani nebolo potrebné chodiť.

16. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd prvej inštancie právne uzatvára:

Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník, vlastnícke právo k hnuteľnej veci
nadobudne, kto ju drží oprávnene a nepretržite 3 roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia
doba 10-ročná.

Podľa § 132a ods. 1 zákona č. 131/1982 Zb., kto s vecou nakladá ako so svojom a so zreteľom na
všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má, pokiaľ nie je ustanovené inak, obdobné práva
na ochranu aké má vlastník veci.

Podľa § 132a ods. 2 zákona č. 131/1982 Zb., to platí obdobne aj o tom, kto vykonáva právo

zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že má
k veci právo.Podľa § 135a ods. 1 zákona č. 131/1982 Zb. vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného
vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a
nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo

zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).

Podľa § 135a ods. 2 zákona č. 131/1982 Zb. ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan
nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného
užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo,

aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera
pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo
územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan
právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou
zriadi právo osobného užívania.

Podľa § 135a ods. 3 zákona č. 131/1982 Zb. takto však nemožno nadobudnúť vec z majetku v
socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania podľa
osobitných predpisov.*) Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom
vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.
Podľa § 135a ods. 4 zákona č. 131/1982 Zb. do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať

dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982

Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§
135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred
1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

17. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu ako aj vyššie citovaných právnych

ustanovenídospelkrozhodnutiu,žežalobažalobkynejedôvodná.Riadilsapritomnasledovnouúvahou:

18. Je nesporné, že žalobkyňa a žalovaná sú vlastníčkami susediacich nehnuteľností tak ako sú
popísané vyššie v texte tohto rozhodnutia, pričom je nesporné, že právni predchodcovia žalobkyne, t. j.
jej starí rodičia a rodičia, resp. matka, obhospodarovali pozemok na parcele č. XX a prechádzali po ňom.

Žalovaná je vlastníčkou spornej parcely č. XX, ktorej výmera v zmysle vyššie uvedeného znaleckého
posudku Ing. H. nezodpovedá výmere pred zahradením tohto pozemku. Rozdiel je minimálne v rozsahu
70 m2. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa sa pokúšala jednak výzvami v rokoch 2013 vyriešiť
sprístupnenie svojej parcely, avšak toto bolo bez odozvy žalovanej. Pokus o vyriešenie prístupovej
cesty bol napokon už v roku 1988 tak ako to vyplýva zo žiadosti vtedajšiemu MNV. Podľa tzv. starého

občianskeho zákonníka, t. j. zákona 141/1950 Zb., ktorého účinnosť nastala od 1.1.1950, tento právny
predpisvytvorilzákonnéplynutievydržacejdoby10rokovatusúdmusíkonštatovať,žebezohľadunato,
či bol prechod využívaný do 60-tych alebo 80-tych rokov, nakoľko je nesporné, že právni predchodcovia
žalobkyne cez parcelu žalovanej prechádzali a vydržacia doba 10 rokov nerušené plynula. Prechod
právnych predchodcov žalobkyne, resp. žalobkyne cez parcelu č. XX vo vlastníctve žalovanej bol

potvrdený výpoveďou svedkyne O. S., ktorá uviedla, že predtým v minulom období ten plot, ktorým
bola zahradená časť pozemku na parcele č. XX, tam nebol, napriek tomu, že žalovaná tvrdila, že tento
plot tam bol už urobený v roku 1961, vtedy keď žalovaná prišla do obce A.. Toto tvrdenie svedkyne S.
spolu v súvislosti s výsledkami alebo so závermi znaleckého posudku Ing. H. zdôvodňujú predpoklad,
že parcela žalovanej má výmeru väčšiu oproti pôvodnej výmere o cca. 70 m2 ako už bolo spomínané,

pričom svedkyňa S. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 3.9.2014 ešte uviedla, že cesta, ktorou sa
prechádzalo po parcele žalovanej bola v takom rozsahu, že tam vedľa seba prešli aj dva vozy. Žalobkyňa
teda uniesla dôkazné bremeno žaloby v tom zmysle, že bolo preukázané, že právni predchodcovia
žalobkyne ako aj žalobkyňa, teda v nadväznosti na nich, nepretržite od roku 1934 až do polovice 80-tych
rokov prechádzali na parcelu žalobkyne č. XX cez terajšiu parcelu č. XX, ktorá vlastnícky patrí žalovanej,

a preto žalobkyňa nadobudla výkonom tohto práva, vydržaním, právo zodpovedajúce vecnému bremenu
práva prechodu. K nadobudnutiu vecného bremena, teda práva prechodu, došlo ako už bolo uvedené
faktickým výkonom práva. Súd na tomto mieste ešte konštatuje, že vo veci nebolo sporné vlastníctvo
žalovanej vo vzťahu k predmetnej parcele č. XX ako sa na to snažil poukázať právny zástupca žalovanejvo svojom stanovisku k podaniu žalobkyne zo 14.3.2016, pretože vlastnícke právo, či už parcely
žalobkyne alebo žalovanej, v tomto konaní sporné nebolo. Na námietku právneho zástupcu žalovanej,
že dom rodiny A. bol zbúraný v roku 1927, a teda k tomuto pozemku už prístup potrebný nebol, súd prvej

inštancie konštatuje, že právo prechodu tak ako je upravené v zmysle občianskoprávnych predpisov,
nepredpokladá, že by na určitej parcele musela stáť stavba, ale právo prechodu a prístupu k určitej
parcele je možné aj k parcele ako takej. Napokon aj svedok starosta obce A. U. Z. vo svojej výpovedi pri
ohliadke na mieste samom uviedol, že prechod k pozemkom z druhej strany už nie je možný, po tom čo
p. Vaško postavil letnú kuchyňu, zastavil tento prístup k sporným pozemkom z tejto druhej strany. Čo sa

týka ďalšej námietky právneho zástupcu žalovanej, že na pozemku sú stromy, ktorých vzrast vylučuje,
žeby tam bol možný nejaký prechod, súd uviedol, že nakoľko samotná žalovaná potvrdila, že vysadila
tieto stromy niekedy okolo roku 1965, tak za toto obdobie nie je vylúčené, že by stromy vyrástli do
vzrastu, v akom na tomto pozemku sa aktuálne nachádzajú. Čo sa týka ďalšej námietky, že vlastníkom
tzv. neknihovaných pozemkov, teda toho sporného rozdielu zisteného zo znaleckého posudku Ing. H.,
by bola obec, teda nie žalovaná, súd konštatuje, že vlastníctvo parcely č. XX, ktorého vlastníčkou je

žalovaná, sporné v tomto konaní nebolo. Preto podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa správne
ustálilaokruhúčastníkovnažalovanejstrane,tedakeďžalovalažalovanútakakobolauvedenévžalobe.

19. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm.
c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či

podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto
určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať

určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu
sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu,
je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť
preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu

alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj
naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej
vecivedúceksporumedziúčastníkmiakpotrebeurčiťsúdom,čituprávnyvzťahaleboprávojealebonie
je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor
rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie)*

rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011)).

20. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu, dedenie sa zaručuje.

21. Zo samotnej ohliadky na mieste samom vyplynulo, že žalobkyne v súčasnosti nemá možnosť iného
prístupu k svojmu pozemku, t. j. k parcele č. 89 a aj v zmysle citovaného čl. 20 ods. 1 Ústavy SR,
znemožnenie práva prechodu by v tomto prípade znemožnilo výkon jej vlastníckeho práva vo vzťahu
k predmetnej parcele.

22. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v tom zmysle,

že žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, a preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle
§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.Podľa § 363 C.s.p v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.