Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2013

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 10Er/112/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4304115205
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Marcineková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2013:4304115205.1

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: W. O., I.. XX.X.XXXX, G. Z. Y., o vymoženie 784,74 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora.
Súd exekúciu v y h l a s u j e za neprípustnú.

Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi,
Exekútorský úrad P. Pázmaňa 49/3, Šaľa, trovy exekúcie v sume 117,44 eura, a to do troch dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice poveril dňa 10.6.2004 poverením č. 5402 023889* súdneho exekútora JUDr.

ĽubomíraPekáravykonanímexekúcienazákladeexekučnéhotitulu-Notárskejzápisniceč.N821/2004,
NZ 15324/2004, spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom v Partizánskom, Ulica generála
Svobodu 1069/4 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny vo výške 23.641,-
Sk s príslušenstvom (po prepočte konverzným kurzom 784,74 eura).

Oprávnený podal na tunajší súd návrh na zmenu súdneho exekútora.

Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv
povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi,
s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže domáhať uspokojenia
svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo

zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích osôb pre nadmernými a neopodstatnenými zásahmi
vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí.

Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na
uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi,
-2- 10Er/112/2004

ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku
povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje
neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon.
Každý z týchto dôvodov neprípustnosti (všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie

exekúcie.Materiálnym predpokladom každej exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. Len takéto
rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. V praxi však môže dôjsť k tomu, že exekučný titul vôbec
nebol vykonateľný, t.j. neboli splnené procesné predpoklady, ktoré sa vyžadujú na to, aby exekučný titul

bol podkladom na exekúciu (§ 41 až 43 Exekučného poriadku).

Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je Notárska zápisnica N 821/2004, NZ 15324/2004,
napísaná dňa 22.2.2004 na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača, so sídlom v Partizánskom, Ulica
generálaSvobodu1069/4.VpredmetnejnotárskejzápisnicijepovinnýzastúpenýMgr.BrunomŽlnayom,

advokátom na základe substitučnej plnej moci udelenej Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom konajúcim
na základe plnej moci, ktorú povinný udelil v Zmluve o úvere, ktorú uzatvoril s oprávneným. Na základe
uvedeného splnomocnenia, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere, splnomocnený zástupca uznal záväzky
vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods.
2 Exekučného poriadku ako exekučného titulu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu.

Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa
dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) v znení účinnom do 31.8.2005, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a
dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici

s vykonateľnosťou súhlasila.

Vykonateľnosť notárskej zápisnice sa skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa
príslušných predpisov procesného práva, t.j. sa skúma formálna a materiálna stránka vykonateľnosti.
Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak ako je upravená v § 47 Notárskeho

poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41
ods. 2 Exekučného poriadku.

Z citovaného ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že predpokladom materiálnej
vykonateľnosti notárskej zápisnice je označenie oprávnenej osoby, právny záväzok, právny dôvod,

predmet a čas plnenia a prítomnosť a riadne označenie povinnej osoby, ktorá s vykonateľnosťou
výslovne súhlasí.

-3- 10Er/112/2004

Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou
ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu,
ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu
je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho

základným účelom a cieľom, obdobne ako účelom a cieľom každého občianskoprávneho súdneho
konania je zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Súhlas povinnej
osoby ako právny úkon nemožno posudzovať podľa predpisov hmotného práva, nakoľko to vylučuje
jeho účel a cieľ. Povinný týmto prejavom vôle súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako s
kategóriou procesného práva. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného

titulu, ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Inými slovami výlučne v
dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z
notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva
vykonateľnému rozhodnutiu súdu /nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 5/2000 z
13.7.2000/. Preto nie je mysliteľné, aby sa prejav vôle zameraný na vznik exekučného titulu posudzoval

podľa hmotného práva, ale jeho posúdenie možno urobiť iba podľa predpisov procesného práva (zákona
č. 323/1992 Zb. ). Je to teda procesný úkon.Podľa§22ods.2zákonač.40/1964Z.z.Občianskyzákonník,zastupovaťinéhonemôžeten,ktosámnie
je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 58 ods.1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.8.2005, exekúciu zastaví
súd na návrh ako aj bez návrhu.

Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. g) citovaného Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak
exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Pokiaľ teda ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, hlavný dôraz je kladený na výslovný „súhlas
povinnej osoby s exekúciou“. Uvedené je na vôli povinnej osoby, ktorá však nesmie byť postihnutá
žiadnymi právne relevantnými vadami, najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Skutočnosť, že povinný
nevyslovil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice osobne, ale na tento úkon splnomocnil inú

osobu (pričom súd poukazuje aj na skutočnosť, že plnomocenstvo bolo spísané priamo v zmluve o
úvere (v predtlači), čo možno považovať aj za obmedzenie slobodnej voľby advokáta /§ 20 zákona č.
586/2003 Z.z. o advokácii/ ako aj na skutočnosť, že dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny
úkon, no samotné plnomocenstvo dlžníkom podpísané nie je, dlžník svojím podpisom len prejavil súhlas
s prijatou sumou, jej vrátením v navýšenom rozsahu a súhlas so všeobecnými

-4- 10Er/112/2004

podmienkami), je nedostatkom, pre ktorý súd nemôže považovať notársku zápisnicu za materiálne

vykonateľný exekučný titul.

Vzhľadom k formulácii plnomocenstva, ktoré vytváralo široký priestor pre konanie a právne úkony
splnomocnenca a na neexistujúcu zmluvnú voľnosť povinného pri zvolení si plnomocného zástupcu
(plnomocenstvobolosúčasťouformulárovejzmluvyoúvere),jedôvodnýzáver,žetakétosplnomocnenie

je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom, čo následne robí neplatným právnym úkonom
aj samotnú notársku zápisnicu.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd považuje samotnú notársku zápisnicu za neplatný právny úkon a
na základe tohto neplatného právneho úkonu sa vedie exekučné konanie, súd vyhlásil exekúciu za

neprípustnú a túto zastavil.

Podľa § 196 citovaného Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Ustanovenie § 200 ods. 1 cit. zákona uvádza, že trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor
majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 cit. Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,

súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

SúdnyexekútorJUDr.ĽubomírPekársivyúčtovaltrovydoterajšiehoexekučnéhokonaniavsume125,38
eura, ktoré predstavujú odmenu za úkony exekučnej činnosti podľa § 14,15, 22 a 23 vyhl. MS SR č.
288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.6.2006, podľa § 14

vyhlášky MS SR v sume 39,85 eura za 5 hodín vynaložených na exekúciu + 20% DPH (za tieto úkony:
žiadosť o udelenie poverenia 30 min, upovedomenie o začatí exekúcie 40 min, príprava podkladov
na súpis hnuteľných vecí a výkon súpisu hnuteľných vecí 60 min, upovedomenie o vykonaní súpisu
hnuteľných vecí 40 min, žiadosť o súčinnosť -dopravný inšpektorát 20 min, príkaz na začatie exekúcie(banka, zamestnávateľ) 30 min, výzva k úhrade zostatku pohľadávky 20 min, spracovanie vzniknutých
trov exekúcie 30 min, vrátenie poverenia 30 min), podľa § 15 vyhlášky MS SR v sume 19,90 eura +
20% DPH (5x 3,32 eura za tieto úkony: získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

doručenie príkazu na začatie exekúcie, každé zisťovanie majetku povinného - DI, Správa katastra),
náhrada hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhlášky v sume 60,10 eura (poštovné 16,34 eura, spotrebný
materiál 2,36 eura a cestovné Šaľa - Levice a späť v sume 41,40 eura aj vrátane DPH, náhrada za stratu
času podľa § 23 cit. vyhlášky v sume 4,62 eura ( 7x 0,66 eura) + 20% DPH.

Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 117,44 eura, ktoré pozostávajú z počtu hodín
účelne vynaložených na exekúciu, teda 4 hodín vo výške 26,56 eura (4 hodiny x 6,64 eura) + 20% DPH,
z paušálnej sumy za jednotlivé úkony exekučnej činnosti vo výške 16,60 eura (5x 3,32 eura) + 20%
DPH, z hotových výdavkov - poštovné náklady, spotrebný materiál a cestovné náhrady vo výške 60,10
eura (cestovné vrátane 20% DPH), z náhrady za stratu času vo výške 4,62 eura + 20% DPH.
-5- 10Er/112/2004

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi hodinovú odmenu za úkony: žiadosť o udelenie poverenia a žiadosť
o súčinnosť - DI, nakoľko súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za tieto úkony a ak by
priznal aj hodinovú odmenu, išlo by o duplicitné, a najmä bezdôvodné odmeňovanie tých istých úkonov.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi hodinovú odmenu za úkon vrátenie poverenia, nakoľko ide o úkon,
ktorý súdny exekútor ešte nevykonal, ide o tzv. „budúci úkon“.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ak súd uložil v rozsudku povinnosť,

je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže
určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a
to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane

ustanovenia o rozsudku.

Podľa § 44 ods. 6 cit. Exekučného poriadku, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po
vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého
navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k
zastaveniu exekúcie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia. Nakoľko bolo exekučné konanie zastavené z dôvodu, že exekúcia sa vykonávala na

základe materiálne nevykonateľnej notárskej zápisnice, súd priznal exekútorovi náhradu trov v súlade
s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. a na ich zaplatenie zaviazal oprávneného v zmysle § 203 odsek 1
Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že súd zistil dôvod pre zastavenie exekúcie, zamietol návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora, nakoľko by to odporovalo hospodárnosti exekučného
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v troch písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd
v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

-6- 10Er/112/2004

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.