Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. november 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/103/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2521201370
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2521201370.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: A. A., narodená
XX. L. XXXX, trvalý pobyt K. XXXX/XX, Z., zastúpenej advokátom: JUDr. Vladimír Gembický, E.
Belluša 8, Piešťany, proti žalovanému: W. K., narodený XX. A. XXXX, trvalý pobyt K. XXXX/XX,
Z., zastúpeného advokátom: JUDr. Miloš Papcun, Vajanského 5270/1A, Piešťany, o vrátenie daru, o

nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo
dňa 19. augusta 2021 č. k. 21C/26/2021-77, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie o odmietnutí návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia m e n í tak, že žalovaný je povinný umožniť žalobkyni užívať dve obytné
miestnosti v obytnom suteréne s príslušenstvom, v rodinnom dome v Z., ulica K., súpisné č. XXXX,
orientačné číslo XX, s prístupom cez pozemok parcela registra „C“ č. 8145, zastavaná plocha a nádvorie,

o výmere 389 m2, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. Z., obec Z., bezodplatne, do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 21C/26/2021.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému umožniť jej bezplatne užívať obytný
priestor (dve obytné miestnosti s príslušenstvom) rodinného domu v Z., ulica K. súpisné č. XXXX,

orientačné č. XX a tiež umožniť prístup do obytného priestoru cez pozemok zapísaný na LV č. XXXX,
parc. č. 8145, zastavaná plocha a nádvorie, v konaní vo veci samej o vrátenie daru, ktorý bol žalovanému
darovaný darovacou zmluvou zo dňa 3. júla 2009, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť zapísaná na
LV č. XXXX obec Z., katastrálne územie Z., a to rodinný dom súp. č. XXXX postavený na pozemku
parc. č. 8145 vrátane oplotenia a vedľajšej stavby - skladu, vonkajších úprav. Rozhodnutie odôvodnil
ustanovením § 123, § 129, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2, § 326 ods. 1, 2, § 327

CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov), § 24 ods. 1 písm.
g/ ZoKN (zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že dôvodom odmietnutia návrhu
žalobkyne boli jeho chýbajúce náležitosti a tiež neurčitosť. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že
žalobkyňa síce uviedla skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, ale
neuviedla skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

Petitnavrhovanéhoneodkladnéhoopatrenia,podľanázorusúduprvejinštancie,neboldostatočneurčitý,
tak aby bol vykonateľný. Nebolo z neho zrejmé, čo má byť obsahom povinnosti žalovaného, ktoré dve
obytné miestnosti by mala žalobkyňa užívať a čo tvorí ich príslušenstvo, kde sa nachádza. Nebolo
tiež zrejmé kadiaľ cez predmetný pozemok by mal žalovaný žalobkyni umožniť prístup k predmetným
obytným miestnostiam. Podľa § 24 ods. 1 písm. g/ ZoKN pre zápis vecného bremena do katastra
nehnuteľností sa vyžaduje označenie čísla úradného overenia geometrického plánu, na ktorom je

vecné bremeno vymedzené. Povinnosť konať musí byť individualizovaná konkrétnym vymedzením čo
má strana vykonať. Neodkladné opatrenie nemôže nikoho obmedzovať nad rozsah, nevyhnutný nadosiahnutie sledovaného účelu (princíp proporcionality), pričom zásah do sféry povinnej osoby musí byť
tiež legitímny. Všeobecná formulácia by mohla viesť k neprimeranému obmedzeniu povinnej osoby a
nevykonateľnosti rozhodnutia.

2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zrušenie, alternatívne jeho
zmenu vyhovením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa dostatočne odôvodnila
potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, ako aj uviedla potrebné a podstatné skutočnosti hodnoverne
osvedčujúce dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Konaním žalovaného sa stala

žalobkyňa osobou bez domova. Súčasne bolo porušené právo na ľudskú dôstojnosť, dôstojnú
životnú úroveň a právo na vyživovaciu povinnosť rodiča voči deťom. Žalovaný opakovane porušil
písomne uzavretú dohodu s osvedčeným podpisom. Žalobkyňa sa podaným návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia domáhala podľa § 325 písm. d/ CSP strpieť užívanie obytného priestoru
pozostávajúceho z dvoch obytných miestností s príslušenstvom na prízemí rodinného domu v Z., ulica K.
súp. č. XXXX, orientačné č. XX a súčasne uloženia povinnosti žalovanému umožniť jej prístup do tohto

obytného priestoru cez pozemok parcela registra „C“ č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, v kat. úz. Z.,
zastavaná plocha a nádvorie. Opis miestností a príslušenstva vychádzal výlučne zo zmluvy o zriadenie
vecného bremena - práva bývania, zo dňa 18. októbra 2017. Príslušenstvom sú obvykle miestnosti, ktoré
plnia komunikačné, hospodárske alebo hygienické funkcie. Miestnosti v dome nemajú definované názvy
ani čísla. Je preto dostatočné ich označenie spôsobom ako dve obytné miestnosti s príslušenstvom

v prízemí rodinného domu v Z., kde sa nachádza aj príslušenstvo - kúpeľňa s toaletou. Pre potreby
nariadenia neodkladného opatrenia strpieť prechod žalobkyne cez predmetný pozemok v nevyhnutnej
miere, nebolo potrebné aplikovať zákonné ustanovenie, na ktoré poukazoval súd prvej inštancie.
Žalobkyňa nepožaduje pozemok rozdeľovať, zlučovať ani zaťažiť vecným bremenom. Zásah do právnej
sféry žalovaného ako povinnej osoby je legitímny a v súlade s princípom proporcionality, pretože

žalovaného neobmedzuje nad rozsah nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Žalobkyňa celú
nehnuteľnosť darovala žalovanému, preto jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno
považovať za neprimeraný. Účelom neodkladného opatrenia bola potreba okamžite vytvoriť stav kedy
k porušovaniu práv žalobkyne už nebude dochádzať. Žalobkyňa je matkou žalovaného. Ako osoba vo
vyššomvekujeosobouchránenou.Žalovanýsapreukázateľnezaviazalumožniťžalobkyniužívaťobytný

priestor v prízemí rodinného domu a osobne prevzal záväzok, že sa o žalobkyňu bude starať v chorobe
a starobe. V rozpore s jeho záväzkom žalobkyňu z domu vysťahoval a znemožnil jej prístup (vymenil
zámky). Žalobkyňa sa v súčasnej dobe zdržuje v záhradnom domčeku bez sociálneho zariadenia, nemá
prístup k teplej vode, osobnej hygiene, ako ani k tečúcej pitnej vode. S blížiacou sa zimou sa zvyšuje
riziko ohrozenia na jej zdraví a živote, keďže záhradný domček nie je vykurovaný. Žalobkyňa sa preto

domáha spravodlivej a účinnej ochrany jej porušených práv.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),

oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d/
CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne je dôvodné.

5.Podľa§324CSPpredzačatímkonania,počaskonaniaapojehoskončenísúdmôženanávrhnariadiť
neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej
úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia budeohrozená. Navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti musia potrebu neodkladnej úpravy pomerov
odôvodňovať.

9. Ďalším zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň
základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd
nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup

stanovený pre dokazovanie. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda záujem
na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

10. Na základe vyššie uvedených kritérií bolo potom potrebné posudzovať aj predmetný návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie v posudzovanej veci konštatoval, že hoci
žalobkyňa uviedla skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán konania,

neuviedla však podľa jeho názoru skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana (uvedeným konštatovaním súd prvej inštancie vecne preskúmal návrh žalobkyne,
napriek tomu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako neúplné podanie nesprávne odmietol).

11.Oboznámenímsasobsahomspisu,predovšetkýmsnávrhomnanariadenieneodkladnéhoopatrenia

a predloženými listinnými dôkazmi žalobkyňou, bolo zistené, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súde
prvej inštancie dňa 20. júla 2021 domáha voči žalovanému vrátenia daru (na základe darovacej zmluvy
zo dňa 3. júla 2009, predmetom ktorej bol rodinný dom súp. č. XXXX na pozemku parc. č. 8145, vrátane
oplotenia, vedľajšej stavby - skladu a vonkajších úprav), vzhľadom na hrubé správanie žalovaného,
ktorý v decembri 2020 začal žalobkyňu intenzívne a mimoriadne hrubo verbálne napádať, privolal

na žalobkyňu políciu a vzniesol voči nej vykonštruované obvinenie, aktuálne vo fáze vyšetrovania.
Žalobkyňa má obavu, že žalovaný hľadá možnú zámienku na potenciálny konflikt, ktorý rieši veľmi
hlučne. Začiatkom roka 2021 mala žalobkyňa zistiť, že zmluva o zriadení vecného bremena - práva
bývania, uzavretá 18. októbra 2017, nebola zapísaná do katastra nehnuteľností, pričom na otázku, prečo
nebol podaný návrh na zápis vecného bremena jej žalovaný odpovedal „na čo ti to je, veď ty aj tak za

chvíľu zomrieš“.

12. V minulosti (v roku 2012) podľa tvrdenia žalobkyne už žiadala o vrátenie daru, no žalobu vzala späť
z dôvodu uzavretia zmluvy o zriadení vecného bremena, v zmysle ktorej bola žalobkyňa oprávnená
doživotne a bezplatne užívať obytný priestor - dve obytné miestnosti s príslušenstvom predmetného

rodinného domu (bezplatným užívaním sa malo rozumieť neplatenie nájomného ani náhrady za plnenia
poskytované s užívaním obytného suterénu rodinného domu, najmä vodné, stočné, elektrina, plyn,
teplo, odvoz komunálneho odpadu, miestne dane a poplatky). Žalovaný sa tiež zaviazal, že sa bude
o žalobkyňu osobne starať v chorobe a starobe. V apríli 2021 podľa tvrdenia žalobkyne žalovaný jej
zamedzil prístup do predmetného rodinného domu, keď v jej neprítomnosti vymenil zámky na bráne

a na obytnom suteréne rodinného domu. Žalovaný okrem psychického utrpenia spôsobil žalobkyni,
ako svojej matke vo veku 71 rokov, že sa stala osobou bez domova. Konanie žalobcu podľa tvrdenia
žalobkyne ostro kontrastuje s jeho verbálnym prejavom, keď ju pred svedkami dvakrát vyzval, aby
prišla domov, keď však žalobkyňa príde, žalovaný ju dnu nevpustí, aj keď je očividne doma. Zo strany
žalovaného tak došlo k hrubému porušovaniu dobrých mravov (v dôsledku hrubých urážok žalobkyne,

neposkytnutia potrebnej pomoci, opakovaného vyháňania matky z domu, odmietania poskytovania
výživy, ktorú žalovaný prisľúbil). Žalobkyňa preto požiadala žalovaného o vrátenie daru.

13. Zo zmluvy o zriadení vecného bremena - práva na bývanie, uzavretej dňa 16. októbra 2017 medzi
žalovaným ako povinným z vecného bremena a žalobkyňou ako oprávnenou z vecného bremena, bolo

zistené, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve žalobkyne
na doživotné a bezplatné užívanie obytného suterénu - dvoch obytných miestností s príslušenstvom,
rodinného domu v Z., ulica K., súpisné č. XXXX, orientačné č.XX (bezplatným užívaním má sa
rozumieť neplatenie nájomného, ako ani náhrady za plnenia poskytované s užívaním obytného suterénu
rodinného domu, najmä vodné, stočné, elektrina, plyn, teplo, odvoz komunálneho odpadu, miestne dane

a poplatky) a žalovaný sa osobne zaviazal, že sa bude o matku - žalobkyňu bezplatne starať v chorobe
a starobe. Žalovaný ako povinný z vecného bremena sa zaviazal právo doživotného bývania a užívania
oprávnenej z vecného bremena strpieť.14. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do
doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho
porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada.

15. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania.
Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako
i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

16. V posudzovanej veci žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel tvrdenia žalobkyne o intenzívnom
a hrubom verbálnom napádaní žalobkyne, spôsobovaní psychického utrpenia žalobkyni a tiež o
zamedzení jej bývania v rodinnom dome, ktorý mu darovala, v dôsledku čoho sa stala osobou bez
domova. Došlo tým k hodnovernému osvedčeniu dôvodnosti a trvania chráneného nároku vo veci
samej (keďže z dôvodu hrubého porušenia dobrých mravov správaním obdarovaného voči darcovi,
má darca právo domáhať sa vrátenia daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v

znení neskorších predpisov). Dosiahnutím náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností
z hľadiska hmotného práva, bol legitimizovaný vyhovujúci výrok, a teda nariadenie navrhovaného
neodkladného opatrenia. (k hodnovernému osvedčeniu dôvodnosti a trvania meritórneho nároku došlo
na základe relevantných skutkových tvrdení žalobkyne a listinných dôkazov, ktoré žalovaný nepoprel).

17. Ako už bolo konštatované súdom prvej inštancie, žalobkyňa osvedčila aj potrebu neodkladnej úpravy
pomerov, keď v dôsledku správania žalovaného, žalobkyni, ktorá je matkou žalovaného a osobou vo
veku 72 rokov, bolo znemožnené obývať svoj domov (stala sa osobou bez domova) a preto úprava
pomerov strán konania vyžadovala okamžitý zásah súdu.

18. Boli preto naplnené zákonom stanovené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a
odvolací súd dospel k odlišnému právnemu záveru od záveru súdu prvej inštancie, ktorý vec nesprávne
právne posúdil.

19. Z opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva

konkretizácia lokalizácie dvoch obytných miestností, ktoré mala žalobkyňa užívať, čomu zodpovedá aj
formulácia v zmluve o zriadení vecného bremena - práva bývania uzavretej stranami konania (čl. III.
písm. a/) vecné bremeno spočíva v práve žalobkyne doživotne a bezplatne užívať obytný suterén -
dve obytné miestnosti s príslušenstvom, v rodinnom dome v Z., súp. č. XXXX, orientačné číslo XX,
ulica K.). Procesná požiadavka na vymedzenie návrhu výroku súdneho rozhodnutia, ako obligatórnej

obsahovej náležitosti (návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) neznamená, že by žalobca bol
povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozhodnutia. Ak žalobca označí v žalobe presne,
určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanej strane uložená rozhodnutím súdu, alebo spôsob
určenia právneho vzťahu, práva alebo inej právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom,
ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa

žalobca domáha; iba súd rozhoduje o tom ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia a prípadným
návrhom na znenie výroku nie je viazaný (je potrebné dbať na to, aby výrok vyjadroval z obsahového
hľadiska to, čoho sa žalobca domáha), porov. rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/254/2009. Nemohlo preto
obstáť konštatovanie súdu prvej inštancie o neurčitosti objektu bývania.

20. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýval tiež obsah neodkladného opatrenia,
spočívajúci v povinnosti žalovaného umožniť žalobkyni užívať dve obytné miestnosti v obytnom suteréne
rodinného domu (t. j. sprístupniť objekt bývania a strpieť bývanie žalobkyne vo vymedzenej časti
rodinného domu, s prístupom cez označený pozemok), keďže v ustanovení § 325 ods. 2 CSP je
vymedzený obsah neodkladného opatrenia demonštratívne. Navrhovaný obsah návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia zodpovedal ustanoveniu § 325 ods. 2 písm. d/ (neodkladným opatrením možno
strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala). Bolo preto zrejmé, čo
má byť obsahom povinností žalovaného (poukaz súdu prvej inštancie na ust. § 24 ods. 1 písm. g/ ZoKN
nebol náležitý, keďže išlo o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako dočasného procesného
inštitútu).

21. Navrhované neodkladné opatrenie je v súlade aj s princípom proporcionality, keďže žalovaného
neobmedzuje nad rozsah nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu (umožniť žalobkyni v jej
bydlisku v dohodnutom rozsahu, podľa uzavretej zmluvy o zriadení vecného bremena, výkon práva vecužívať, bez povinnosti platiť odplatu). Návrh výroku súdneho rozhodnutia nebolo tak možné považovať
za neurčitý v zmysle jeho nevykonateľnosti.

22. Podľa § 388 Civilného sporového poriadku odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, uložením povinnosti žalovanému
umožniť žalobkyni užívať dve obytné miestnosti v obytnom suteréne s príslušenstvom, v rodinnom dome
v Z., ulica K., súpisné č. XXXX, orientačné číslo XX, s prístupom cez pozemok parcela registra „C“ č.
8145, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 389 m2, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. Z., obec Z.,

bezodplatne, do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn.
21C/26/2021.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd
nerozhodoval (rovnako ako súd prvej inštancie o náhrade trov prvoinštančného konania), vzhľadom na
ustanovenie § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.