Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 23, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/95/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120205080
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3120205080.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu: DALITRANS, s.r.o. so sídlom Veľké
Bierovce 266, 913 11 Veľké Bierovce,
IČO: 36 298 883, právne zastúpeného: Mgr. Miroslav Jurika, advokát so sídlom
A. Sládkoviča 5, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 42 274 311, proti žalovanému: MIMO

BOHEMIA, a.s. so sídlom Horoměřická 2316/4, 164 00 Praha 6 - Dejvice, Česká republika, IČO: 278
89 190, právne zastúpenému: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o. so sídlom Dunajská
32, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 003 848, o zaplatenie 26.607,11 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. októbra 2021,
č.k. 36Cb/64/2020-87, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. o trovách konania p

o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. konanie zastavil. Výrokom II. žalobcovi vrátil

súdny poplatok zo žaloby v sume 1.580,04 Eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská
pošta, a.s. a výrokom III. žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

1.2. Vodôvodneníuzneseniasúdprvejinštancieuviedol,žežalobcasanávrhomnavydanieeurópskeho
platobného rozkazu domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 26.607,11 Eur s

príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Žalobca podaním zo dňa 23.09.2021 vzal žalobu v celom
rozsahu späť, pričom žalovaný podaním zo dňa 04.10.2021 so späťvzatím žaloby súhlasil. Na základe
uvedených skutočností súd prvej inštancie konanie zastavil v súlade s § 145 ods. 1 Civilného sporového
poriadku.

1.3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2

Civilného sporového poriadku s tým, že žalobca svojim späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania,
preto má žalovaná strana nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v časti týkajúcej sa nároku na
náhradu trov konania, teda proti výroku III. napadnutého uznesenia. Uviedol, že žalobu sa rozhodol
zobrať späť na základe vysloveného názoru súdu prvej inštancie, ktorý nárok žalobcu predbežne právne

posúdil ako premlčaný s ohľadom na ustanovenia CMR. Žalobca poukázal na skutočnosť, že týmto
späťvzatím umožnil ukončiť súdne konanie bez toho, aby bolo potrebné vykonávať vo veci rozsiahledokazovanie, ktoré by bolo pre strany sporu časovo i finančne náročné. Tiež uviedol, že späťvzatie
žaloby je potrebné považovať za krok, ktorým ,,pomohol“ súdu i žalovanému, preto by malo byť takéto
konanie považované za okolnosť hodnú osobitného zreteľa, na základe ktorej by súd nepriznal nárok na

náhradu trov konania. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému neprizná nárok na náhradu trov konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Odvolanie voči výroku I. uznesenia, ktorým súd prvej inštancie konanie zastavil, a výroku II.
uznesenia, ktorým žalobcovi vrátil súdny poplatok zo žaloby v sume
1.580,04 Eur, podané nebolo, v tejto časti nadobudlo uznesenie súdu prvej inštancie právoplatnosť,
preto tieto výroky neboli predmetom odvolacieho prieskumu.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení

§ 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.
6. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem.

7. Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že žalobca dňa 16.07.2020 podal na
súd prvej inštancie návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu, ktorým sa domáhal zaplatenia
sumy 26.607,11 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Dňa 23.09.2021 bolo Okresnému súdu
Trenčín doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, ktorým žalobca zobral podanú žalobu v celom

rozsahu späť, pričom dôvod späťvzatia neuviedol, a požiadal súd prvej inštancie, aby konanie zastavil
a rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovaný na základe výzvy
súdu prvej inštancie vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov
konania. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 15.10.2021
č.k. 36Cb/64/2020-87 rozhodol, že konanie sa zastavuje a žalobcovi sa vracia krátený súdny poplatok

zo žaloby. Žalovanému v zmysle § 256 ods. 1 CSP priznal proti žalobcovi náhradu 100 % trov konania.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza zo zásady procesného zavinenia, zmyslom ktorej je
sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu
tomu, kto ich vznik zavinil.

12. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade, že dôjde k zastaveniu sporového konania
v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách
konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda
aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu zobral späť pre správanie
žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné

konštatovať,žežalovanýprocesnezavinilzastaveniekonania.Akžalobcažalobuzobralspäťbezudania
dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, teda nemožno pričítať procesné
zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Pri posudzovaní procesného zavinenia použitý
výraz ,,zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej
súvislosti, ktorej príčinou je správanie strany (teda i jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby),

eventuálne tiež náhoda, a dôsledkom je vznik trov protistrany. Zavinenie zastavenia konania sa
posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku. Zavinením zastavenia
konania je i späťvzatie žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. júla 2008 sp. zn. 3 MCdo
3/2007).13. Ustanovenie § 257 CSP umožňuje súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu
trov konania zavedením moderačného práva. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto

sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo
o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Ide o prípady charakteristické sociálnym
aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov
konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto
prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj

strán v konaní, prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania
úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných
dôvodov hodných osobitného zreteľa.

14. V súdenej veci žalobca ako dominus litis využil svoje procesné právo a svojou žalobou inicioval
začatie súdneho konania. V priebehu konania doručil súdu prvej inštancie písomné podanie, ktorým vzal

žalobu v celom rozsahu späť, čím prejavil vôľu nepokračovať v začatom súdnom konaní. Z obsahu spisu
i zo samotného odvolania žalobcu je zrejmé, že žalobca vzal svoj návrh späť nezávisle na správaní
žalovaného. Odvolací súd potom dospel
k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP
a uzavrel, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, a preto priznal nárok na náhradu trov konania

protistrane.

15. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení poukazuje na § 257 CSP, odvolací súd zdôrazňuje, že aplikácia
ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď
síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255a nasl. CSP ,

súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom
alebo sčasti neprizná. Žalobca dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tom, že k späťvzatiu žaloby
pristúpil na základe vysloveného názoru súdu prvej inštancie, ktorý nárok žalobcu predbežne právne
posúdil ako premlčaný s ohľadom na ustanovenia CMR, čím umožnil ukončiť súdne konanie bez toho,
aby bolo potrebné vykonávať vo veci rozsiahle dokazovanie, ktoré by bolo pre strany sporu časovo i

finančne náročné. Odvolací súd v týchto okolnostiach nevzhliadol zákonné predpoklady pre použitie
moderačného práva, pretože bolo len a výlučne na úvahe žalobcu, či bude v konaní pokračovať (a
vystaví sa na základe predbežného právneho názoru súdu prvej inštancie prípadnému neúspechu v
konaní a tým i riziku znášania trov konania svojich i protistrany) alebo vezme žalobu späť. V konaní
neboli zistené také okolnosti, pre ktoré by sa javilo byť spravodlivé, nepriznať strane, ktorej nárok na

náhradu trov konania patrí (žalovaný), trovy konania nepriznať.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutej časti vo výroku III. o trovách konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, preto
by mu patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi. Nakoľko žalovanému žiadne
trovy konania v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).