Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 23, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/8/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612200469
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7612200469.11

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v právnej veci žalobkyne M.. C.
Š., G.. X.XX.XXXX, K. A. XXX/XX, O.Á., právne zastúpenej JUDr. Jánom Sitarčíkom - advokátom, AK
so sídlom Dr. Herza 20, Lučenec proti žalovanému T. Z., G.. X.X.XXXX, K. G.. O. XX/XX, A.Q. o vydanie
veci a o protinávrhu žalovaného T. Z., G.. X.X.XXXX, K. G.. O.Á. XX/XX, A. proti žalobkyni M.. C. Š., G..
X.XX.XXXX, K. A. XXX/XX, O. o zaplatenie sumy 8.200 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni osobné motorové vozidlo K. E. N.: O. XXX Q., Z. Č.: H. spoločne
s kľúčmi od vozidla a osvedčením o evidencii vozidla - časť I., všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému sumu 8.200,- Eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 8.200,- Eur od 29.5.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd protinávrh žalovaného z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením v lehote do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.1.2012 domáhala, aby súd uložil žalovanému
povinnosť vydať jej osobné motorové vozidlo K. E. N.: O. XXX Q., Z. Č.: H. spoločne s kľúčmi od vozidla
a osvedčením o evidencii vozidla - časť I., všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a uhradenia
trovy konania. Žalobu odôvodňovala tým, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej s p. E. A.C., zo dňa
5.8.2011 stala sa výlučnou vlastníčkou osobného motorového vozidla K. E. N.: O. XXX Q., Z. Č.: H.,
pričom za motorové vozidlo zaplatila predávajúcemu p. E.U. A. sumu 13.000 Eur. Uviedla, že ako výlučná
vlastníčka predmetného motorového vozidla je vedená aj v osvedčení o evidencii - časť II (technického
preukazu) č. O. Q. XXXXXX a tiež osvedčení o evidencii - časť I. V čase, keď do vlastníctva motorové
vozidlo nadobudla, žila spoločne so žalovaným v jej byte v O., F.. A. Č.. XXX/XX. Dňa 17. 10. 2011
žalovaný po hádke odišiel z jej bytu a bez jej súhlasu odviezol motorové vozidlo na neznáme miesto.
Zároveň žalovaný spoločne s motorovým vozidlom odviezol aj technický preukaz - časť I (tzv. malý
technický preukaz) a písomnú zmluvu na základe ktorej vozidlo nadobudla. Tým, že uzavrela s E. A.
kúpnu zmluvu a vyplatila kúpnu cenu stala sa výlučnou vlastníčkou tohto motorového vozidla.

Žalovaný podal dňa 20.5.2014 protinávrh, ktorým žiadal, aby mu súd uložil povinnosť vydať žalobkyni
osobné motorové vozidlo K. X E. N.Č.: O. XXX Q., Z. číslo H. oproti povinnosti žalobkyne uhradiť
žalovanému sumu 8.200 Eur s úrokom z omeškania 8,75% od 3.11.2012 do zaplatenia. Protinávrh
odôvodňoval tým, že uznáva vlastníctvo žalovanej, avšak finančné prostriedky na kúpu sporeného

vozidla v sume 13.000 Eur žalobkyni požičal. Pokiaľ tvrdil, že vozidlo je v podielovom spoluvlastníctve,
bolo to na základe toho, že sa domnieval, že ak žalobkyňa uhradila len časť pôžičky 4.600,- Eur stala
sa len podielovou spoluvlastníčkou. Dohodli sa o pôžičke, s tým, že auto bude patriť výlučne žalobkyni.
Nikdy by žalobkyňu nezaťažil takým vysokým úverom vo výške 5.000,- Eur len kvôli tomu, aby mu
vypomohla, takže z jej strany nešlo o výpomoc, ale o splátku pôžičky. V tom období nebol odkázaný
na to, aby mu bola poskytnutá žalobkyňou finančná výpomoc, pretože podľa výpisov z banky, mal k
dispozícii ihneď na účte flexipôžičku v hodnote 9.300,- Eur, v ďalšom mesiaci 11.000,- Eur, kredit na
karte som mal 2.500,- Eur a debet v hodnote 3.320,- Eur.

Súd sa pokúsil o zmier medzi účastníkmi konania, avšak bezúspešne. Žalobkyňa zotrváva na stanovisku,
že je výlučnou vlastníčkou motorového vozidla s tým, že finančné prostriedky na jeho kúpu jej boli zo
strany žalovaného darované a dožadovala sa vydania vozidla a žalovaný bol prístupný k dohode s tým,
aby sa výlučnou vlastníčkou motorového vozidla stala žalobkyňa avšak, aby mu vyplatila sumu 4.000
Eur a do troch dní po mimosúdnom vyrovnaní s tým, že bude mať auto vydané ( umyté a pripravené)
pričom súdne trovy by si každý znášal sám. Žalovaná uviedla, že predmetom konania je vydanie veci a
nie otázka finančného vysporiadania medzi ňou a žalovaným. Podľa nej prieťahmi žalovaného v súdnom
konaní dochádza k znižovaniu hodnoty vozidlo.

Konanie o žalobnom návrhu žalobkyne na vydanie veci súd spojil s konaním o protinávrhu žalovaného
na zaplatenie sumy 8.200 Eur s príslušenstvom v zmysle § 112 O.s.p. na spoločné konanie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámením sa s
obsahom listinných dôkazov, vzájomnou korešpondenciu medzi účastníkmi konania a zistil tento
skutkový stav :
Dňa 5.8.2011 bola uzavretá medzi kupujúcou Katarínou Šimovou, nar. 3.12.1972 a predávajúcim E. A.,
G.. X.X.XXXX kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj a kúpa osobného motorového vozidla značky
K., E.: XXXd, P. Z. XXXX, Z.: H., č. technického preukazu: E. XXX XXX, N.: E. XXX R.. Za motorové
vozidlo bola zaplatená kúpna cena vo výške 13.000 Eur.
Z osvedčenia o evidencii - časť II. vyplýva, že ako vlastník a držiteľ sporeného vozidla je v technickom
preukaze uvedená žalobkyňa odo dňa 24.8.2011.
Potvrdením o poistení motorového vozidla podľa poistnej zmluvy č. XX-XXX-XXXXXXXX poisťovňa
Union poisťovňa a.s. oznámila, že žalobkyňa má uzavreté poistenie motorového vozidla BMW rad 3
s evidenčným číslom O. a Z. H. s účinnosťou od 25.8.2011 na dobu neurčitú. Úhrady poistného boli
preukázané žalobkyňou kópiami poštových poukazov.
Dňa 2.6.2011 došlo k uzavretiu Dodatku k dohode o vyporiadaní BSM z ktorého vyplýva, že žalovaný
sa s P. Z. - bývalou manželkou dohodol, že si prerozdelia majetok patriaci do BSM s tým, že bývalá
manželka uhradí žalovanému sumu 50.000,- Eur, čo urobila v júli 2011.
Z výpisu z účtu žalovaného za júl 2011 mal súd preukázané že dňa 21.7.2011 bola vybratá suma
47.000,- Eur.
Z výpisu z flexiúčtu žalovaného za mesiace 8,9,10,11/2011 súd zistil, že žalovanému bola bankou
ponúknutá možnosť v prípade, ak by potreboval peniaze okamžite z kreditnej karty vybrať sumu 2.500,-
Eur, flexipôžičku 9.300,- Eur až 11.000,- Eur ako aj flexidebet 3.320,- Eur.
Žalobkyňa dňa 26.8.2011 uzavrela s Dexia bankou Slovensko a.s. úverovú zmluvu č. 25/247/11 v zmysle
ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 5000 Eur s 19,53% úrokom p.a., s RPMN 22,81 %, celková suma
vráteného úveru predstavovala sumu 11.747,20 Eur. Banka nedisponuje informáciu na aký účel boli
peniaze poskytnuté, ani či mala záujem o poskytnutie vyššej čiastky, resp. či bolo možné jej poskytnúť
vyšší úver. Žalobkyňa si zriadila v banke osobný účet dňa 9.8.2011.
Zo vzájomnej korešpondencie medzi žalobkyňou a žalovaným vyplynulo, že výzvou zo dňa 8.11.2011
žalobkyňa žalovaného vyzvala na vydanie vozidla to v lehote do 13.11.2011. Žalovaný na túto výzvu
reagoval listom zo dňa 10.11.2011, v ktorej oznámil, že vozidlo je v podielovom spoluvlastníctve jeho
a žalobkyni a nadobudli ho tak, že žalovaný na jeho kúpu použil vlastné finančné prostriedky vo
výške 13.000,- Eur a žalobkyňa mu následne prispela sumou 4.600,- Eur za účelom spoluvlastníctva
tohto vozidla. Vydanie OMV K. E. N.: O. XXX Q. žalovaný podmienil zaplatením sumy 9.010 Eur.
Zároveň žalovaný v liste potvrdil, že vozidlo sa nachádza v jeho držbe a je odstavené v jeho garáži.
Na list žalovaného žalobkyňa reagovala listom zo dňa 2.12.2011, ktorým žalovanému oznámila, že
jeho tvrdenie o spoluvlastníctve neuznáva a že sumu 13.000,- Eur jej žalovaný daroval. Žalovaný
na list reagoval opätovne listom zo dňa 9.12.2011, v ktorom uviedol, že ak žalobkyňa chápe finančné
prostriedky poskytnuté žalovaným ako dar, tým skôr ak chce aby jej vozidlo vydal, požaduje on vrátenie

peňazí v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka s tvrdením, že sa ako obdarovaná k nemu
správala tak, že hrubo porušila dobré mravy, okrem iného tým, že ho uviedla do omylu, resp. využila jeho
omyl a jednoznačne ho podviedla. Na list žalovaného žalobkyňa reagovala listom zo dňa 12.12.2011,
ktorým žalovanému oznámila, že nevidí žiadny dôvod na vrátenie daru, pretože ho neuviedla do omylu,
resp. nevyužila jeho omyl a ani ho nepodviedla. Zároveň žalovaného vyzvala na bezodkladné vydanie
motorového vozidla.

Dňa 7.6.2013 došlo k oznámeniu - k ohláseniu drobnej stavby na stavebnom úrade Obce Smižany,
ktorá mala slúžiť na pripojenie na inžinierske siete, plynovod TÚV. Zmluvou o dielo zo dňa 4.3.2013
sa firma TZB - komplet, s.r.o. zaviazala vypracovať projektovú dokumentáciu plynofikácie. Faktúrou
č.XXXXXXXX na sumu 10.744,- Eur z 3.9.201 boli fakturované zemné práce a montáž plynovej prípojky
žalovanému.

Na pojednávaní žalobkyňa M.. C. Š. uviedla, že nepovažovala jej spolužitie so žalovaným za spolužitie
druha a družky, pretože sa stretávala len v čase, kedy bola na území SR, teda 2 týždne v mesiaci. Ona by
za vzťah druh a družka považovala, ak by žili so žalovaným v spoločnej domácnosti permanentne. Teda
ak by sa musela pracovne vzdialiť, tak by jej druh zostal v mieste jej bydliska aj spolu s jej maloletým
dieťaťom, a staral sa oň. Ona teda považovala vzťah medzi ňou a žalovaným za vzťah založený na
priateľstve, teda, vzťah muža a ženy, ktorí sa spolu stretávajú. Takto fungovali od roku 2009 do októbra
roku 2011. Spoločne nehospodárili, žalovaný jej na domácnosť neprispieval ani nič do domácnosti
nezakupoval. Pohádali sa kvôli zimným pneumatikám, ktoré chcel žalovaný zakúpiť na sporné vozidlo
a žiadal od nej peniaze, ktoré mu nedala. Zobral predmetné auto a doklady a odišiel. Nepoprela, že
chcela mať auto, ale keďže nemala finančné prostriedky na jeho kúpu, zvažovala, že si zoberie na auto
úver, nakoľko vlastní aj vodičské oprávnenie. Vozidlo potrebovala kvôli dcére a kvôli jej štúdiu. Neskôr
v rozpore s týmto tvrdením uviedla, že pracovala 6 rokov v Rakúsku a tak bola nemenej solventná a
finančne zabezpečená, ako žalovaný, keďže jej príjem ďaleko prevyšoval príjem dobre zarábajúceho
človeka v SR. Žalovaný prišiel s návrhom, že bude mať majetkové vysporiadanie so svojou bývalou
manželkou a že sa jej chce odvďačiť zato, že 2,5 roka chodieval ku jej, nocoval a stravoval sa u nej
bez toho, aby jej niekedy prispel. Považovala to za prirodzenú vec, že sa rozhodol jej darovať finančné
prostriedky na auto. Hovorili o tom koncom júla alebo júna 2011, potom šli na dovolenku do Chorvátska,
ktorú zaplatil žalovaný. Ona to presne nesledovala, kedy bude mať odporca majetkové vysporiadanie.
Tvrdil jej, že mu bývalá manželka vyplatila sumu 20.000,- Eur. Bolo to ešte pred dovolenkou, ešte
sa ho pýtala, či už má vyplatené peniaze od exmanželky. Tvrdila, že v priebehu celého ich spolužitia
okrem dovolenky jej iné finančné prostriedky alebo hodnotnejšie dary žalovaný nedával. Dňa 4.8.2011
jej žalovaný navrhol, že peniaze na zakúpenie motorového vozidla jej daruje. V tomto období si už
cez internet pozerali nejaké motorové vozidlá, cena sa pohybovala od 12.000,- Eur do 15.000,- Eur.
Žalovaný prišiel s typom auta, že je tam dobrá cena, ona zavolala pánovi A., že má záujem o kúpu
tohto auta, dohodli sa na nižšej cene ako aj o tom, že sa stretnú v Košiciach. Dňa 4.8.2011 mal žalovaný
pri sebe viac peňazí ako sumu 13.000,- Eur, vyčlenili z nich sumu 13.000,- Eur, teda cenu auta.
Ona po celú dobu jednala s pánom A.. Kúpnu zmluvu doniesla pani Tóthová, kde už bol podpísaný aj
pán A., s tým, že ako osoba preberajúca peniaze bola uvedená pani E.. Finančnú hotovosť prevzala
pani E. s tým, že so žalovaným sa dohodli, že peniaze jej vyplatí z kapsičky odporca. Ona diktovala
pani Tóthovej dodatky, zmluvu uzatvárala aj podpisovala. Žalovaný nenavrhoval, aby bol uvedený ako
kupujúci a tiež nemal ani výhrady voči tomu, keď ho splnomocnila, aby ju zastupoval pri prepise vozidla.
Vozidlo užívali tak, že ja keď bola v zahraničí, tak auto užíval žalovaný, pretože ona nemala garáž. Ona
hradila havarijné aj zákonné poistenie za auto. Aj peniaze za prepis auta hradila ona. Do 17.10.2011
nerobila žiadnu údržbu auta a potom jej žalovaný už auto zobral. Už spomínala, že keď si chcela kúpiť
vozidlo, chcela si zobrať úver. Bolo dosť problematické si úver vybaviť, pretože má rakúsku živnosť.
Začala vybavovať úver 9.8.2011 v Dexii banke, kde si založila účet. Tento účet si založila, aby pomohla
žalovanému v osamostatnení od energií od bývalej manželky. Dňa 2.9.2011 opäť bola poukázaná na
účet žalovaného z jej účtu suma 1.750,- Eur, takže sa jedná nie o sumu 4.600,- Eur, ale 4.750,- Eur. Tieto
peniaze žalovanému požičala s tým, že jej ich vráti, pretože bol v tom čase nezamestnaný. Lehota na
vrátenie peňazí nebola stanovená, ona mu dôverovala, pretože ho poznala. Do súčasnej doby nedošlo
k vráteniu týchto peňazí. Určite by si nebrala úver, aby spravila akt spoluvlastníctva. Neskôr nepoprela,
že jej žalovaný na meniny, narodeniny a na Vianoce daroval práčku, ale ona mu zakúpila hodinky.
Práčka bola v hodnote 400,- Eur a matrac bol v zľave, takže stál cca 300,- Eur. Matrac šli kúpiť potom,
ako v mobilnom telefóne žalovaného zistila, že tam má SMS-ku, kde nebol uvedený odosielateľ. Pri
podpise kúpno-predajnej zmluvy bola ona, žalovaný a pani Tóthová a bolo to v kaviarni v TESCU v

Košiciach. Auto všetci odskúšali. Pokiaľ ide o osamostatňovanie energií uviedla, že žalovaný tvrdil,
že bude potrebné urobiť výkopové práce, pretože spolu s bývalou manželkou vlastnil 2 nehnuteľnosti,
ktoré si neskôr rozdelili a on chcel, aby mal svoje vlastné merače energií. Pokiaľ by šlo o podielové
spoluvlastníctvo, bolo by to uvedené v doplňujúcich údajoch, že to je vklad podielového spoluvlastníka.
Žalovaný jej nedaroval auto ale peniaze a pohádali sa pretože žalovaný chcel, aby som mu dala peniaze
na zakúpenie zimných pneumatík. Napriek tomu, že boli len v priateľskom vzťahu, zobrala ďalší úver
kvôli žalovanému, ktorý ju o to požiadal a tieto peniaze nepovažuje za pôžičku, ale za pomoc s tým, že
žalovaný jej tieto peniaze potom vráti. Javilo sa jej normálne, keď šli autom kupovať auto, že peniaze by
mal mať pri sebe chlap. aby tento svedok bol považovaný súdom za nadbytočný. Pokiaľ sa týka svedkyne
C. žiadala, aby výpoveď svedkyne bola považovaná za nadbytočnú, k svedkovi pánovi Š. uviedla, že
samotný žalovaný sa na jeho adresu nepekne vyjadroval. Nepoprela, že napísala žalovanému SMS
ohľadom splnomocnenia, ale toto by mu vydala až vtedy ak by jej vrátil sumu 13.000,- Eur - hodnotu,
za ktorú by si auto odkúpil. Odmietla sa vyjadriť k tomu, kto uhradí úroky úveru. Poprela existenciu
pohľadávky zo strany žalovaného, jedná sa o účelovú reakciu po uplynutí dlhej doby a trvajúceho
sporu, ktorá nemá základ v žiadnom dôkaze, v ktorom by vedel produkovať skutočnosť, že voči nej
mal pohľadávku. Žalovaný hľadá všetky možné spôsoby, ako predĺžiť konanie. Dňa 9.12.2011 poslal
žalovaný žalobkyni správu v znení: "Vieš, koľko ma vyplatila bývalá? Dozvieš sa určite". Vyplýva z
nej, že žalovaný ju zavádzal, nevedela o jeho finančnej situácii, uviedol ju do omylu a preto sa mu
snažila pomôcť. Žalovaný neoprávnene a neodôvodnene zadržiava jej vozidlo. Žalobkyňa teda považuje
protinávrh, ktorý podal žalovaný za účelový, neodôvodnený a nesúvisiaci s predmetom prejednávanej
veci. Pokiaľ má žalovaný alebo si myslí, že má nárok na zaplatenie nejakých finančných prostriedkov,
vzhľadom na zložitosť dokazovania v tejto veci, nech je vec vylúčená na samostatné konanie.
Žalovaný v účastníckej výpovedi uviedol, že v roku 2008 žili so žalobkyňou v Spišskej Novej Vsi asi
tri mesiace, takže on považoval ich vzťah za vzťah druh a družka. S bývalou manželkou sa rozvádzal
v januári 2008 a dôvodom, pre ktorý podala manželka návrh na rozvod bola jeho nevera. Tiež v roku
2008 žalobkyňa uviedla dôvod rozvodu s manželom jej známosť s ním. Žalobkyňa sa rozhodla vrátiť
sa späť do Poltára, potom ako jej bývalý manžel zobral dcéru. Žalobkyňa totiž má dcéru vo svojej
starostlivosti a syn bol zverený do starostlivosti jej bývalého manžela. Boli aj naďalej v kontakte, avšak
nežili spolu. V roku 2009 kúpila matka žalobkyne žalobkyni byt a tento byt jej kompletne prerobil. V
byte robil kompletne omietky, stierky podlahy, kúpeľňu, elektrinu, vysprávky okolo plastových okien, v
obývačke dávali betón atď. On financoval aj majstrov, ktorých požiadal, aby mu pomohli. Stále hovorili,
že to bude ich hniezdočko lásky. Chcel sa presťahovať do Poltára, hľadal si tam aj zamestnanie. Keď
bola žalobkyňa doma, tak jej matka sa o nich starala, nakupovala im, ale aj on kupoval potraviny do
domácnosti aj v hotovosti aj kartou. Žalobkyni platil telefónne účty vo výške 100,- Eur až 200,- Eur
mesačne. Mesačne minimálne 300,- Eur dával do domácnosti, vozil jej dcéru do školy. Netvrdil, že platil
všetko, lebo platila aj žalobkyňa. Boli aj momenty, keď on robil na byte žalobkyne, jej matka varila a on
sa u nej stravoval. Keby mal vyčísliť koľko investoval do jej bytu, tak by to vychádzalo na 8.000,- Eur až
10.000,- Eur. Išiel kupovať auto pre seba, až po naliehaní žalobkyne, s tým, že ona mu vyplatí finančné
prostriedky prihlásili auto na jej meno. Je pravdou, že žalobkyne ukazoval peniaze a jednalo sa o sumu
cca 20.000,- Eur, mal ich v 50,- eurových bankovkách. Žalobkyňa s predávajúcim telefonovala preto,
aby ho presvedčila, aby znížil kúpnu cenu, pretože pôvodná suma bola 14.700,- Eur. Najskôr tvrdil, že
sa so žalobkyňou dohodol, že 50% z kúpnej ceny zaplatí on a 50 % z kúpnej ceny zaplatí ona. Kým
nekúpili auto, bolo všetko v poriadku, potom začala byť žalobkyňa nervózna a podráždená.

Neskôr sa žalovaný protinávrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.6.2014 domáhal, aby súd žalobkyni
uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 8.200,- Eur s úrokom z omeškania ročne zo sumy 8.200,- Eur od
3.11.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Na pojednávaní uviedol, že žiada
úrok z omeškania priznať do troch dni od podania protinávrhu. Tiež žiadal žalobu žalobkyne zamietnuť,
pretože si uplatnil zákonné zádržné právo, aby si zabezpečil pohľadávku voči žalobkyni, ktorá sa stala
splatnou dňa 17.10.2011, takže mal motorové vozidlo v oprávnenej držbe. Pôvodne tvrdil, že auto má so
žalobkyňou v podielovom spoluvlastníctve, ale bolo to spôsobené tým, že žalobkyňa mu uhradila časť
pôžičky 4.600,- Eur, preto ju považoval za podielovú spoluvlastníčku. Nikdy by nezaťažil žalobkyňu, s
ktorou mal dobrý vzťah, takým nevýhodným úverom len aby mu finančne pomohla. Nebola to výpomoc
pre neho pretože jeho finančná situácia bola taká, že žiadnu výpomoc nepotreboval, ale išlo o splátky
pôžičky. Dňa 30.8.2011 na jeho účet previedla žalobkyňa sumu 3.000,- Eur a dňa 5.9.2011 sumu 1.750,-
Eur, čo spolu činí suma 4.750,- Eur. Uviedol, že obaja mali záujem o kúpu auta, ale žalobkyňa ho
požiadala, aby ju zapísal ako vlastníčku vozidla, s tým, jej kúpnu cenu požičia. Potom v auguste a
septembri 2011 mu peniaze ako časť pôžičky vracala. Asi dva mesiace potom ako mu vyplatila 4.600,-

Eur a mala mu uhradiť ďalšiu splátku, začala tvrdiť, že nemá prostriedky, že banka jej neposkytne
pôžičku. Došlo medzi nami k výmene názorov a menšej hádke. Povedal jej, že keď nemá na vyplatenie,
tak že auto napíše na seba a on jej vráti finančné prostriedky v sume 4.600,- Eur. Dohodli sa, že mu
dá plnú moc na prepis auta na jeho meno a on jej vráti finančné prostriedky. Je pravdou, že žalobkyni
dňa 2.11.2011 doniesol sumu 4.600,- Eur tak ako sa dohodli dňa 17.10.2011. Povedala mu, že nemá
čas, má veľa učenia a že mu nevydá žiadnu plnú moc, že to bude riešiť neskôr. Peniaze jej dal na stôl,
ale odmietla ich a vyhodila ho. Vtedy na spornom aute odišiel. Mal ho u seba už od 17.10.2011 kedy
došlo medzi nimi k dohode, že o 2 týždne jej donesie peniaze a ona mu dá plnú moc, že si prepíše
vlastníctvo auta na seba. I napriek tomu, že sme sa pohádali, tak uzavreli dohodu, že ak žalobkyňa
nemá na vyplatenie zvyšnej sumy pôžičky, tak že si motorové vozidlo môže prepísať na seba a ona mu
vydá plnú moc na prepis vozidla na jeho meno výmenou za vrátenie 4.600,- Eur. Dňa 2.11.2011 keď
prišiel s peniazmi aj pre plnú moc ho žalobkyňa vyhodila a vzápätí 7.11.2011 písala výzvu na vydanie
osobného motorového vozidla, že jej ho zadržiava, na čo reagoval tak, že išiel k svojmu právnikovi. Vo
vyjadrení z 9.12.2011 nepriznal, že ide o dar, uviedol, že ak má žalobkyňa pocit, že to bol dar, tak tým
skôr nech ho vráti. Snažil sa len chrániť svojej finančné prostriedky, ktoré jej zapožičal. Nie je miliardár,
aby niekomu daroval takúto finančnú hotovosť. Poukázal na podvodné úmysly žalobkyne v minulosti,
keď žalobkyňa uviedla do omylu jeho brata. Bola bezpodielovou spoluvlastníčkou motorového vozidla
s bývalým manželom, ktorého donútila aby napísal motorové vozidlo na ňu, auto si vzala, keď odišla
zo spoločnej domácnosti, len technický preukaz jej zadržal bývalý manžel a s jeho bratom uzavrela
kúpnu zmluvu. Má to súvis s vecou, pretože s ohľadom na konanie žalobkyne, ktorá predala motorové
vozidlo patriace do BSM bez vedomia manžela, čím uviedla do omylu jeho brata s ktorým uzavrela
kúpnu zmluvu. Našťastie peniaze za toto vozidlo nedostala, jednalo sa o sumu 250.000,- Sk, pretože
súd určil, že táto kúpna zmluva je neplatná. Pokiaľ ide o inžinierske siete, predložil súdu dôkazy o tom, že
práce boli urobené až v roku 2013, takže v roku 2011 nepotreboval finančnú výpomoc. Pokiaľ žalobkyňa
tvrdila že neboli druh a družka, prečo by jej mal peniaze darovať. SMS ktorú jej v decembri poslal,
bola rekcia na to, že nepotreboval jej finančnú výpomoc a že sa bude diviť, koľko peňazí mal na účte.
Od bývalej manželky v rámci BSM totiž dostal 50.000,- Eur a z toho 20.000,- Eur mal na útratu, takže
z týchto peňazí mohol peniaze požičať žalobkyni. Ak bol zmluvne zaviazaný tým, že musí urobiť
inžinierske siete je nelogické, aby niekomu peniaze dal. Je nelogické, aby žalobkyňu zaťažoval vysokým
úrokom a je otázne, kto ho bude platiť. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že zvažovala zobrať
úver na auto a teraz tvrdí, že úver zobrala pre jeho potreby. Realizácia inžinierskych sietí v roku 2013
ho stála cca 30.000,- Eur. Úver žalobkyni s celkovým navýšením 11.747,20 Eur by musel uhradiť on,
pretože žalobkyňa neprezentovala že by išlo o dar pre neho. Preukázal v konaní, že mal finančné
prostriedky, nebol odkázaný na nevýhodný úver žalobkyne, mohol si vziať úver zo svojej banky a oveľa
výhodnejší. Bol viazaný zmluvou o vyporiadaní BSM, z ktorej plynulo urobenie si inžinierských sietí na
čo mal dostatok finančných prostriedkov. Nedaroval by niekomu 13000,- Eur a vzápätí by tvrdil tejto
osobe, že nemá finančné prostriedky a potrebuje od nej výpomoc. Aj keď vlastníctvo žalobkyni uznal
žiadal, aby súd jej žalobu zamietol.

Svedkyňa C. A., na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa je jej dcéra, žalovaný je bývalý priateľ dcéry.
Je pravdou, že sa neho hnevá, pretože musela prísť. Nie je čo svedčiť, pretože všetko je jasné. Dcéra
s bývalým priateľom sa odsťahovala aj vnučkou do Spišskej Novej Vsi, kde boli od 4.10.2008 do
18.12.2008. Už v tomto období dcéra stratila finančné prostriedky, ktoré mohla mať v Rakúsku po 700,-
Eur, preto ona musela zobrať úver na byt pre dcéru. Nahnevala sa na žalovaného, pretože jej tvrdil,
že nemusí chodiť do Rakúska, že jej bude platiť toľko koľko zarába v Rakúsku a že jej bude platiť
školu. Kým sa prerábal byt, tak žalovaný býval v penzióne. Je síce pravdou, že aj žalovaný niečo na
byte robil, má to presne vyčíslené. Žalovaný byt vymaľoval, urobil podlahu a mal za to stravu. Vzala
do úvahy rekonštrukciu bytu a zaráta práčku, matrac a počítač, ktorý už nefunguje. Nebolo jej jasné,
z čoho žalovaný žil, keď nepracoval, nevie či je nejaký gigollo. Povedal, že keď budú mať majetkové
vyporiadanie s bývalou manželkou, tak potom bude mať peniaze. Keď videla v auguste auto, pýtala sa
dcéry, čo to je, ona povedala, že majetkové vysporiadanie. Keď išli na dovolenku, tak si myslela, že
dcére zaplatí celú dovolenku. U nich bol 33 mesiacov a keby mal len 1-izbový byt, tak by musel platiť
300,- Eur mesačne. Dcéra chcela mať auto, pretože chodila do školy do Martina. Z predchádzajúceho
manželstva auto nemala, pretože prvý manžel bol taktiež lakomý a lenivý. Od dcéry vie, že žalovaný jej
mal vyrovnať to, že u nej prebýval 3 roky. Mal by sklopiť hlavu a byť ticho. Vedela o tom, že žalovaný
vlastnil penzión a 2 motorky a dostal ešte majetkové vyporiadanie, takže peniaze mal. Dcéra povedala,
že keď bude mať majetkové vyporiadanie, tak jej peniaze dá. Peniaze, ktoré jej dal, tak vyrovnal len to,
čo za neho bolo hradené na jeho stravu, ubytovanie a cigarety. Teda žalovaný len vrátil to, čo zadarmo

užíval. Dcéra zobrala druhý úver, povedala, že to je na to, aby žalovanému pomohla. Mala vedomosť o
tom, že z tohto úveru poskytla žalovanému 4.600,- Eur, pričom šlo o 19%- ný úrok v banke. Za vyrovnanie
od žalovaného si dcéra chcela kúpiť auto. Po zakúpení dcéra auto užívala, ale keď bola v Rakúsku,
aby nedošlo ku krádeži auta, tak auto zobral žalovaný, ktorý ho užíval. Vznikali medzi nimi hádky kvôli
ženám, ktoré žalovaný mal. Všetky informácie ohľadom kúpy auta má od dcéry a so žalovaným sa o
kúpe auta nerozprávala. O jeho majetkových pomeroch vedela, vedela že vlastní dom a dve motorky.

Svedok M. Š., na pojednávaní uviedol, že so žalobkyňou sa poznajú len z videnia, so žalovaným sú
dlhoroční priatelia. Žalovaný konkrétne jemu povedal, že má jedno auto, ktoré sa mu veľmi páči, že je už
vysporiadaný s manželkou, že si ho kúpi. Jednalo sa o značku BMW. Bolo to asi pred 1,5 rokom, presne
si to už nepamätá. On mu na to povedal, že sú to zbytočne vyhodené peniaze. Potom mu žalovaný už
len oznámil, že si takéto auto našiel a že si ho kúpil. Až keď ho mal doma, ukázal mu ho aj ho videl
na ňom jazdiť. Vedel o tom, že ide o auto zn. K. C.. Podľa neho v dnešnej dobe je zbytočná strata
kúpiť auto za 400.000,- Sk, čiže cca 12.000,- Eur až 13.000,- Eur. Pre ženu sa mu toto auto javí byť
dosť silné a nemyslí si, že toto auto je vhodné skôr pre ženu ako pre muža. V tom období keď kupoval
auto, bol žalovaný vo vzťahu so žalobkyňou. Jemu osobne nepovedal o žiadnom darovaní finančných
prostriedkov. Tvrdil mu, že je to jeho sen mať také auto a že konečne mal finančné prostriedky na jeho
kúpu. Nie je nič výnimočné, že ľudia majú aj 2 autá. Je rozdiel mať luxusnú limuzínu alebo mať terénne
auto.

Svedkyňa B.. L. C., na pojednávaní uviedla, že žalobkyňu pozná asi od roku 2009 a žalovaný je jej bývalý
švagor. Neudržiava kontakt ani s jedným z účastníkov konania. V lete 2011 bolo vyporiadané BSM,
medzi žalovaným a jej sestrou a žalovanému sestra vyplatila sumu 50.000,- Eur. Cez letné prázdniny v
roku 2011, nevie či to bolo v júli alebo auguste dospelý syn žalovaného A. jej povedal, že otec si ide
kupovať BMW. Povedala mu, že veď dostal peniaze titulom vyporiadania BSM so sestrou, tak prečo by
mal kúpiť niečo deťom, keď si môže kúpiť auto, aby sa zviditeľnil. Samko prežíval túto kúpu auta ako
keby bolo jeho, dokonca ho na tomto aute videla jazdiť. Keďže žalovaného pozná veľmi dobre, neverí,
že by niekomu zveril auto, keby mu nepatrilo. Samotný A. bol z auta natešený, ešte sa ho pýtala či je
jeho. Mohlo to byť niekedy koncom prázdnin alebo začiatkom školského roku 2011. Sestra mala veľký
problém sa so žalovaným dohodnúť na odpredaji nehnuteľnosti. Tak ako žalobkyňa pracuje v Rakúsku
a tak mala problém získať úver a musela založiť aj dom. Tvrdila, že do augusta 2013 má žalovaný limit,
aby si urobil vlastné inžinierske siete a v tejto sume 50.000,- Eur sa už prihliadalo aj na náklady na tieto
siete. Dodnes však inžinierske siete neboli žalovaným urobené, ani len nezačal s prácami. Na adresu
žalovaného uviedla, že švagor nie je z tých, ktorý by rozdávali, ale skôr patrí k tým, čo berú. Nikdy
len tak niečo nekúpil deťom a sestra sa vždy všetkého musela domáhať súdnou cestou. Pochybovala
preto o tom, že by žalovaný rozdával dary. Vedela o tom kedy si žalovaný kúpil auto a predpokladala, že
odíde do Poltára, pretože tam prerábal byt. Videla, ako žalovaný spolu so žalobkyňou svorne umývali
sporné motorové vozidlo, pretože susedí v bezprostrednej blízkosti s nehnuteľnosťou žalovaného. V
rozvodovom konaní sa pritom žalovaný javil ako chudák, dokonca bol aj dobrovoľne nezamestnaný.
Avšak v roku 2011 peniaze určite mal. Podľa nej je vlastníkom auta ten, kto dal naň peniaze a pokiaľ
ide o žalovaného, je to taký človek, ktorý nikdy nikomu nič nedal zadarmo. Je šikovnosťou žalobkyne,
že kúpna zmluva znie na jej meno.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. 11Co 30/2013 - 119 zo dňa 30.9.2013 zrušil rozhodnutie súdu
I. stupňa okrem výroku o zamietnutí protinávrhu žalovaného, ktorý nebol napadnutý odvolaním a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uložil súdu, aby ohľadom sumy 13.000,- Eur, ktorou bola
zaplatená kúpna cena a vo vzťahu ktorej uvádzali účastníci konania protichodné tvrdenia vzal v úvahu
na odstránenie spornosti aj ostané dôkazy predložené účastníkmi. Takýmto dôkazom je nepochybne list
právneho zástupcu žalovaného zo dňa 9.12.2011. V konaní v ktorom sa posudzuje otázka nadobudnutia
vlastníctva k hnuteľnej veci určitou osobou má osobitný význam zistenie, koho prejav smeroval k
nadobudnutiu veci, kto vystupoval ako kupujúci v kúpnej zmluve, aké skutočnosti viedli určitú osobu k
zakúpeniu veci, z akého dôvodu zobrala žalobkyňa úver a kto uzavrel poistnú zmluvu. Obaja účastníci
konania sa tiež musia vyjadriť k dôkazu - listu z 9.12.2011. Súd v rozhodnutí vyhodnotí dôkazy, vysvetlí
ktoré skutočnosti považuje za preukázané, ktoré skutočnosti súd za preukázané nepovažuje, z ktorých
dôkazov vychádzal.
V zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

V zmysle § 126 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

V zmysle § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

V zmysle § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

V zmysle § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru. ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Žalobkyňa sa žalobou dožadovala vydania motorového vozidla U. K. E. N.: O. XXX Q. - tvrdiac, že je
jeho vlastníčkou. Vlastníctvo k tejto veci podľa jej tvrdenia nadobudla kúpnou zmluvou, pričom finančné
prostriedky na jej zakúpenie získala darom od žalovaného. Aby bola žalobkyňa v konaní úspešná musela
preukázať, že sa stala výlučnou vlastníčkou motorového vozidla a tiež, že žalovaný bez právneho
dôvodu jej výlučné vlastníctvo zadržiava a odmieta jej o vydať.

Opodstatnenosť nároku žalobkyne vyplývala predovšetkým z toho, že kúpnu zmluvu, ktorou došlo k
odkúpeniu sporného vozidla do výlučného vlastníctva žalobkyni uzatvorila ona a výlučne ona je vedená
na dopravnom inšpektoráte ako jeho držiteľka. Súd skúmal či prejav želanie žalobkyni smeroval k
nadobudnutiu vlastníctva k motorovému vozidlu a zistil, že žalobkyňa skutočne mala želanie vozidlo
kúpiť jednak pre potreby svojej ako aj svojej maloletej dcéry, čomu nasvedčuje jej komunikácia
s predávajúcim formou SMS a telefonátov pri dojednávaní zmluvných podmienok, uzavretie kúpnej
zmluvy, následne aj uzavretie zmluvy o zákonnom poistení motorového vozidla, zaplatenie poistiek ako
aj poplatku za prevod. Samotná žalobkyňa proklamovala že o kúpu auta mala záujem, chcela si zobrať
naň úver, avšak mala rakúsku živnosť s ktorou bolo problematické vybaviť si úver.
Spornou skutočnosťou bolo, či motorové vozidlo patrí do výlučného vlastníctva žalobkyne, alebo patrí
do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného a tiež či kúpna cena zaplatená za motorové
vozidlo bola darom alebo pôžičkou žalovaného, ktorý sa protinávrhom od žalobkyni domáhal jej vrátenia.

Žalobkyňa tvrdila, že kúpna cena za predmet kúpi bola zaplatená z finančných prostriedkov ktoré patrili
žalovanému ale ktoré jej žalovaný daroval, pretože nemala na kúpu dostatok finančných prostriedkov.
Žalovaný darovanie sumy 13.000 Eur žalobkyni vehementne popieral a preto žalobkyňu zaťažovalo
dôkazné bremeno, nad akúkoľvek pochybnosť preukázať, že skutočne k darovaniu peňazí zo strany
žalovaného došlo. Keďže pri údajnom darovaní nebol účastný žiaden svedok, súd sa zaoberal tvrdeniami
sporných strán a zisťoval, či došlo k platne uzavretému dvojstrannému právnemu úkonu akým je
darovanie, teda či darca (v tomto prípade žalovaný) z vlastnej vôle odovzdal predmet daru a to finančné
prostriedky vo výške 13.000,- Eur žalobkyni a žalobkyňa ako obdarovaná predmet daru prijala.
Darovanie je veľmi často používaný inštitút, vyskytujúci sa hlavne medzi príbuznými či manželmi, avšak
v tomto prípade mala žalobkyňa prijať od žalovaného značne hodnotný dar i keď jej vzťah s žalovaným
považovala za priateľský a vo fáze darovania veľké šance na rozvíjanie jej vzťahu so žalovaným
nedávala. Mala totiž voči žalovanému výhrady, vytýkala mu, že sa bezplatne u nej stravoval, nocoval,
intímne sa s ňou zbližoval, preto považovala za prirodzenú vec, keď sa jej chcel odvďačiť za 2,5 roka
trvania ich známosti tým, že jej daroval peniaze na zakúpenie auta.

Z výpovede žalobkyne ale aj svedeckej výpovede jej matky však súd zistil, že žalovaný v priebehu tejto
krátkej známosti trvajúcej necelé tri roky žalobkyni zaplatil dovolenku v Chorvátsku, daroval jej práčku,
matrac, zakúpil jej hodinky a zrekonštruoval jej byt.

Podľa názoru súdu, medzi účastníkmi konania k platnému darovaniu nedošlo, pretože nemožno
darovanie vnímať ako druh vyrovnania za poskytnutie stravy, ubytovania, či pohlavného zbližovania. Tiež
absentuje vôľa žalovaného peniaze žalobkyni darovať a nebolo v konaní preukázané, že by žalovaný
žalobkyni peniaze skutočne odovzdal a že ich žalobkyňa od neho prijala.

Súd považuje za preukázané, že peniaze za ktoré bolo žalobkyňou auto zakúpené patrili žalovanému,
ktorý v období kúpi motorového vozidla disponoval značným finančným obnosom od bývalej manželky.
Potvrdila to svedkyňa L. C. a vyplýva to aj s odporcom predloženej dohody uzavretej dňa 2.6.2011 medzi
ním a jeho bývalou manželkou, na základe ktorej 50.000,- Eur. Obe strany v spore zhodne vypovedali,
že pri uzavretí kúpnej zmluvy finančná čiastka za ktorú bolo auto kúpené patrila výlučne žalovanému.
Žalovaný však sumu 13.000,- Eur žalobkyni nedaroval, ale zapožičal.

Súd poukazuje na rozporné tvrdenie žalobkyne ohľadom jej nesolventnosti, pretože najskôr tvrdila, že
nemala finančné prostriedky na kúpu vozidla a tak zvažovala že si naň zoberie úver, avšak neskôr
uviedla, že pracovala 6 rokov v Rakúsku a tak bola nemenej solventná a finančne zabezpečená ako
žalovaný, nakoľko jej príjem ďaleko prevyšoval príjem dobre zarábajúceho človeka v SR. Otázkou
potom je, prečo si auto dňa 5.8.2011 nezakúpila zo svojich peňazí ak nimi disponovala, prečo si brala
dňa 26.8.2011 úver v banke a za tým účelom si ešte dňa 9.8.2011 ( teda 4 dni po kúpe vozidla) založila
účet, prečo previedla v dvoch splátkach peniaze (dňa 30.8.2011 a dňa 5.9.2011) na účet žalovaného,
ak nutne potreboval jednorazovú výpomoc, ale najmä prečo žalovanému v októbri 2011 bola ochotná
vydať splnomocnenie na prihlásenie motorového vozidla na jeho osobu, keď nemala voči žalovanému
žiadny dlh.

Tvrdeniu žalovaného o tom, že žalobkyni peniaze na kúpu vozidla požičal (nie daroval) nasvedčuje
nielen to, že žalobkyňa previedla postupne (teda nie jednorázovo s úmyslom ihneď žalovanému pomôcť)
dňa 30.8.2011 na účet žalovaného v banke sumu 3.000,- Eur a na ďalší mesiac dňa 5.9.2011 sumu
1.750,- Eur, čo spolu činí suma 4.750,- Eur, ale hlavne to že štyri dni po uzavretí kúpnej zmluvy (kedy
mal žalovaný toľko financií, že by ich žalobkyni mohol jednorázovo podarovať 13.000 Eur) vybavovala
úver v Prima banke Slovensko, a.s. aby žalovanému urgentne finančne pomohla. Je nelogické, aby v
takom krátkom časovom intervale bol žalovaný schopný žalobkyňu obdarovať a zároveň sa dostať do
finančnej tiesni, ktorú mohol preklenúť len pôžičkou zo strany žalobkyne.

Žalovaný uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že v mesiacoch august 2011 a september 2011,
peňažnú výpomoc nepotreboval, keďže inžinierske siete na svojej nehnuteľnosti zrealizoval až v roku
2013 a v mesiaci júli 2011, teda mesiac pred tým ako mu žalovaná časť finančných prostriedkov z úveru
previedla na účet, na svojom účte mal sumu 47.000,- Eur.

Žalobkyňa nepopierala, že napísala žalovanému SMS, v ktorej bolo uvedené, že keď sa vráti ( zo
zahraničia ) napíše splnomocnenie, aby si žalovaný mohol prihlásiť vozidlo na svoje meno. Žalovaný
uvádzal, že žalobkyňa nebola schopná pôžičku ktorú jej na kúpu vozidla poskytol uhrádzať, a tak sa
dohodli, že auto bude prepísané na neho a on je vráti sumu 4.600,- Eur. Na pojednávaní žalobkyňa
uviedla, že toto splnomocnenie k prepisu vlastníka vozidla by žalovanému skutočne bola vydala, ale len
v tom prípade, ak by jej vrátil finančný dar, ktorý jej na kúpu auta dal, teda ak by jej zaplatil sumu 13.000,-
Eur ( teda sumu ktorú jej mal podľa nej dňa 5.8.2011 darovať). Podľa žalobkyni je úplne etické, že svoj
súhlas s prevodom vlastníctva sporeného vozidla na žalovaného podmieňovala tým, že žalovaný jej
zaplatí sumu 13.000,- Eur ( nie že jej vráti sumu 4.600,- Eur, ktorú mu v splátkach poslala na účet) teda
kúpnu cenu vozidla, odhliadnuc od toho, že finančné prostriedky na jeho kúpu dostala od žalobcu darom.
Pokiaľ sa žalobkyňa stala vlastníčkou sporeného vozidla za peniaze dôvodne darované žalobcom,
nebol podľa názoru súdu žiadny dôvod vydávať žalovanému splnomocnenie a prepisovať na neho auto.
Aktuálne by to bolo iba ak skutočne nebola schopná požičané peniaze za kúpnu cenu žalovanému vrátiť
a riešením bolo zbaviť sa dlhu vydaním predmetu kúpi žalovanému. Je tiež zarážajúce, že žalobkyňa
považovala poskytnutie sumy 4.600,- Eur žalovanému za pomoc formou pôžičky, nie za dar pre človeka,
ktorý jej mal pár dní pred touto pôžičkou darovať sumu 13.000,- Eur.

Na rozdiel od žalovaného, žalobkyňa dôkazné bremeno neuniesla a nepreukázala, že peniaze poskytla
žalovanému z dôvodu, že nemal dostatok finančných prostriedkov na to, aby financoval osamostatnenie
energií na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom vyporiadania BSM s jeho bývalou manželkou,
nakoľko žalovaný preukázal, že v tomto období bol solventný a inžinierske siete realizoval až v roku
2013.

Súd dospel k presvedčeniu, že žalobca skutočne zapožičal žalovanej peniaze na kúpu auta, ktoré vybral
zo svojho účtu a ktoré mu žalovaná mala vrátiť v splátkach. Žalovaná si za tým účelom zobrala pôžičku,
avšak banka jej poskytla len sumu 5.000,- Eur, z ktorých v splátkach v jednom mesiaci 3.000,- Eur a v

ďalšom 1.750,- Eur poskytla žalobcovi. Keďže nemala ďalšie peniaze na vrátenie pôžičky dohodla sa
so žalovaným, že vlastníkom vozidla sa stane on a na dopravnom inšpektoráte bude urobený prepis na
základe jej splnomocnenia, pričom jej žalovaný samozrejme vráti časť ňou uhradenej pôžičky. Žalovaný
tak motorové vozidlo zadržal do doby, kým mu žalobkyňa pozdĺžnosť nevráti. Menej pravdepodobné je
to, že žalovaný peniaze vo výške 13.000,- Eur žalobkyni daroval aj keď mal finančné problémy, aby si
vzápätí od nej požičiaval a za tým účelom aby si pár dní po uzavretí kúpnej zmluvy žalobkyňa zobrať
úver. Nelogické sa javí najmä to, že žalobkyňa bola ochotná vydať žalovanému splnomocnenie na prepis
auta pre dopravný inšpektorát, ale urobila by tak až vtedy ak by jej žalovaný zaplatil 13.000,- Eur.
Žalovaný by tak auto nadobudol za sumu 26.000,- Eur.

Žalovaný ani v korešpondencii so žalobkyňou netvrdil, že išlo o dar. Uviedol, že požaduje vrátenie daru
v tom prípade ak žalobkyňa (teda nie on) chápe finančné prostriedky ktoré jej poskytol ako dar.
Súd preto rozhodol, že žalovaný je povinný vydať žalobkyni sporné motorové vozidlo, avšak žalobkyňa
je povinná zaplatiť mu časť pôžičky, za ktorú motorové vozidlo zakúpila, keďže jej žalobca peniaze
na kúpu vozidla požičal.

Sumu 8.200,- Eur súd zaviazal žalobkyňu zaplatiť s úrokom z omeškania v sume 5,25 % ročne z tejto
sumy a to počnúc od 29.5.2014 do zaplatenia, teda v lehote 3 dní od doručenia protinávrhu žalobkyni s
tým, že v prevyšujúcej časti súd protinávrh žalovaného, ako neodôvodnený zamietol.

O trovách konania rozhodol súd tak, že o trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením v
lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.