Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 9, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/8/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612200469
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7612200469.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v spore žalobkyne M.. C. A., G..

X.XX.XXXX, K. A. XXX/XX, O. proti žalovanému T. Z., G.. X.X.XXXX, K. G.. O. XX/XX, A. o vzájomnej
žalobe žalovaného o zaplatenie sumy 8.200,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému sumu 8.200,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo sumy 8.200,- eur počnúc od 20.5.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný sa vzájomnou žalobou doručenou súdu dňa 20.5.2014 domáhal, aby súd rozhodol o jeho
povinnosti vydať osobné motorové vozidlo BW3 Touring EČV: O. XXX Q. oproti povinnosti žalobkyne
uhradiť mu sumu 8.200,- eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 3.11.2012 do zaplatenia. Dňa
31. 5.2017 žalovaný doručil tunajšiemu súdu podanie označené ako odstránenie vád podania zo dňa
20.5.2014, ktorým žiadal zaviazať žalobkyňu M.. C. A. zaplatiť mu sumu 8.200,- eur s 5,25 % ročným
úrokom z omeškania od 20.5.2014 do zaplatenia. Nárok na náhradu trov konania nežiadal priznať
žiadnej zo sporových strán.

2. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 8C/8/2012 - 310 zo dňa 26.7.2017 súd pripustil zmenu petitu
vzájomnej žaloby, tak že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému sumu 8.200,- eur s 5,25 % ročným
úrokom z omeškania od 20.5.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žiadna
zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania.

3. Žalovaná v písomnom stanovisku k žalobe uviedla, že žiada súd, aby uložil žalobcovi povinnosť

uhradiť jej sumu 4.750,- eur, sumu 1.340,- eur ako aj trovy konania. Citovala rozhodnutie Krajského súdu
v Košiciach z ktorého vyplynulo, že súd prvej inštancii neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré
uviedli strany sporu, nesprávne postupoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a nevzal v úvahu napr.
skutočnosť, že žalovaný s spore nespochybnil skutočnosť darovania finančných prostriedkov vo výške
13.000,- eur žalobkyni a vyzval ju na vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka. Ak sa jedná
o finančný dar, nemôže sa jednať o pôžičku a ak sa nejedná o pôžičku, nevzniká žalobkyni povinnosť
zaplatiť nejakú finančnú čiastku žalovanému. Žalovaný podvodným spôsobom vylákal od nej finančné

prostriedky vo výške 4.750,- eur s tvrdením, že ak jej daruje peniaze na kúpu motorového vozidla mu
toho veľa nezostane.4. Žalovaná sa pojednávania konaného dňa 9.10.2017, na ktoré bola riadne a včas predvolaná dňa
8.8.2017 nezúčastnila. Dňa 5.6.2017 sa obrátila na súd so žiadosťou o rozhodnutie veci bez účasti na
konaní o protinávrhu žalovaného, ktorý je na Okresnom súde Spišská Nová. Po doručení predvolania

na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 9.10.2017 prípis doručeným súdu dňa 14.8.2017 uviedla, že
pojednávanie v danej veci považuje za bezpredmetné a nezúčastní sa ho.

5. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 8C/8/2012 - 209 zo dňa 23.3.2015 bola uložená povinnosť T. Z.
vydať M.. C. A. osobné motorové vozidlo zn. BMW3 Touring EVČ: O. XXX Q., VIN číslo: H. spoločne s

kľúčmi od vozidla a osvedčením o evidencii vozidla - časť I., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalšími
výrokmi súd prevej inštancie M.. C. A. uložil povinnosť zaplatiť T. Z. sumu 8.200,- eur s 5,25 % úrokmi
z omeškania ročne od 29.5.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej
časti protinávrh T. Z. zamietol. IV. výrokom vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté osobitným
uznesením v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/300/2015 - 272 zo dňa 1.3.2017 bol potvrdený
rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe o vydanie osobného motorového vozidla zn. BMW3 Touring
EVČ: O. XXX Q. M.. C. A. vyhovené. V ostatnej časti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil
a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom
rozhodnutí uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s námietkami a náležitou vecnou argumentáciou

odvolateľky, ktoré v odvolaní uviedla. Za nesprávny považuje odvolací súd záver súdu prvej inštancie o
poskytnutí pôžičky O.. Z. v sume 13.000,- eur O.. A. na kúpu osobného motorového vozidla. Napadnutý
rozsudok je sčasti nepreskúmateľný pre absenciu právneho posúdenia nároku podľa relevantného
hmotného práva (§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka) aj pre nedostatočné a nepresvedčivé dôvody.
Súd nesprávne tiež posúdil otázku dôkazného bremena strán sporu, nepostupujúc v súlade s ust. § 101

ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p. (účinných v čase rozhodnutia súdu) a zásadami ustálenými v súdnej praxi a
vykonané dôkazy vo vzťahu k nároku uplatnenému protinávrhom vyhodnotil nesprávne a jednostranne,
v rozpore s § 132 a nasl. O.s.p.

7. Úlohou súdu prvej inštancii bude, aby v posudzovanom prípade predovšetkým odstránil vady

podania p. Z. ktorý v časti žalobného návrhu (petitu) nesprávne formuloval ako nárok uplatnený v
synalagmatickom vzťahu (i keď v danej veci medzi účastníkmi nejde o taký vzťah - nejde o vzájomne
podmienené nároky strán vyplývajúce z neplatnej alebo zrušenej zmluvy, resp. o protihodnotu vrátenia
osobného motorového vozidla). Tiež zamerať dokazovanie na skúmanie obsahu a podstatných
náležitostí zmluvy o pôžičke v zmysle ustanovenia § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka (podľa

týchto zák. ustanovení nárok uplatnený protinávrhom ani právne neposúdil, neuviedol ich výklad),
ktoré podmieňujú existenciu daného vzťahu a dôkaznou povinnosťou zaťažiť p. Z.. Pri rozhodovaní
má súd prvej inštancie zobrať v úvahu, že O.. Z. nespochybnil skutočnosť darovania finančných
prostriedkov vo výške 13.000,- eur p. A., ktorú vyzval, aby mu dar vrátila v zmysle § 630 Občianskeho
zákonníka, tiež má prihliadnuť na zmeny v jeho skutkových tvrdeniach v priebehu sporu a na to, že v

poradí druhým protinávrhom sa domáhal plnenia na základe iného skutkového deja (skutku), než aký
vymedzil v prvom protinávrhu. Súd nevyhodnotil v spore (ne)pravdivosť tvrdení p. Z. O.ri porovnaní
so skutkovými tvrdeniami (skutkovým základom), ktoré uviedol v prvom protinávrhu (o ktorom súd
v tomto spore právoplatne rozhodol tak, že protinávrh žalovaného zamietol) Nesplnenie povinnosti
tvrdenia a dôkaznej povinnosti strany je v civilnom procese sankcionované a prejavuje sa procesnou

zodpovednosťou účastníka (strany sporu) za výsledok konania určovaný výsledkami vykonaného
dokazovania a nepriaznivým rozhodnutím v neprospech toho účastníka, ktorý sa dostal do situácie
dôkaznej núdze.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov a oboznámením s obsahom listinných

dôkazov a zistil tento skutkový stav :

9. Dňa 2.6.2011 došlo k uzavretiu Dodatku k dohode o vyporiadaní BSM z ktorého vyplýva, že žalovaný
sa s bývalou manželkou P. Z. dohodol, že si prerozdelia majetok patriaci do BSM s tým, že bývalá
manželka uhradí žalovanému sumu 50.000,- eur, čo urobila v júli 2011.

10. Z výpisu z účtu žalovaného za júl 2011 mal súd preukázané že dňa 21.7.2011 žalovaný s účtu
vybral jednorázovo sumu 47.000,- eur.11. Dňa 5.8.2011 bola uzavretá medzi žalobkyňou ako kupujúcou a E. A., G.. X.X.XXXX ako
predávajúcim kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj a kúpa osobného motorového vozidla značky
BMW, typ: 318d, rok výroby 2008, VIN: H., č. technického preukazu: E. XXX XXX, EVČ: E. XXX R.. Za

motorové vozidlo bola zaplatená kúpna cena vo výške 13.000,- eur.

12. Dňa 9.8.2011 si žalobkyňa zriadila v Dexia banke osobný účet.

13. Zosvedčeniaoevidencii-časťII.vyplýva,žeakovlastníkadržiteľsporenéhovozidlajevtechnickom

preukaze uvedená žalobkyňa a to počnúc od 24.8.2011.

14. Potvrdením o poistení motorového vozidla podľa poistnej zmluvy č. XX-XXX-XXXXXXXX poisťovňa
Union poisťovňa a.s. oznámila, že žalobkyňa má uzavreté poistenie motorového vozidla BMW rad 3
s evidenčným číslom O. a VIN H. s účinnosťou od 25.8.2011 na dobu neurčitú. Úhrady poistného boli
preukázané žalobkyňou kópiami poštových poukazov.

15. Z výpisu z flexiúčtu žalobcu za mesiace 8,9,10,11/2011 súd zistil, že žalovanému bola bankou
ponúknutá možnosť v prípade, ak by potreboval peniaze okamžite z kreditnej karty vybrať sumu 2.500,-
eur, flexipôžičku 9.300,- eur až 11.000,- Eur ako aj flexidebet 3.320,- eur.

16. Žalobkyňa dňa 26.8.2011 uzavrela s Dexia bankou Slovensko a.s. úverovú zmluvu č. 25/247/11
v zmysle ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 5.000,- eur s 19,53% úrokom p.a., s RPMN 22,81 %,
celková suma vráteného úveru predstavovala sumu 11.747,20,- eur. Banka nedisponuje informáciu na
aký účel boli peniaze poskytnuté, ani či mala záujem o poskytnutie vyššej čiastky, resp. či bolo možné
jej poskytnúť vyšší úver.

17. Z výpisu z účtu žalobkyne súd zistil, že na účet žalovaného bola prevedená dňa 26.8.2011 suma
3.000,-euradňa2.9.2011suma1.750,-eur,sumárnesajednaloo4.750,-eurzktorejžalovanýžalobkyni
vrátil sumu 150,- eur.

18.Zovzájomnejkorešpondenciemedzižalobkyňouažalovanýmvyplynulo,ževýzvouzodňa8.11.2011
žalobkyňa žalovaného vyzvala na vydanie vozidla to v lehote do 13.11.2011. Žalovaný na túto výzvu
reagoval listom zo dňa 10.11.2011, v ktorej oznámil, že vozidlo je v podielovom spoluvlastníctve jeho
a žalobkyne a nadobudli ho tak, že na jeho kúpu použil vlastné finančné prostriedky vo výške 13.000,-
eur a žalobkyňa mu následne vyplatila sumou 4.600,- eur za účelom spoluvlastníctva tohto vozidla.

Vydanie OMV BMW3 Touring EVČ: O. XXX Q. žalovaný podmienil zaplatením sumy 9.010,- eur. V
prípade,žebyžalobkyňakdohodeomimosúdnomvyriešenícelejzáležitostivlehotedokoncanovembra
2011 nepristúpila, bude sa domáhať vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 9.010,- eur. Zároveň
žalovaný v liste potvrdil, že vozidlo sa nachádza v jeho držbe a je odstavené v jeho garáži.

19. Na list žalovaného žalobkyňa reagovala listom zo dňa 2.12.2011, ktorým žalovanému oznámila, že
jeho tvrdenie o spoluvlastníctve neuznáva a že sumu 13.000,- eur jej žalovaný daroval. Pokiaľ ide o
to, že mu vyplatila sumu 4.600,- eur, jednalo sa z jej strany o pomoc žalovanému, ktorý mal finančné
problémy.

20. Žalovanýnalistreagovalopätovnelistomzodňa9.12.2011,vktoromuviedol,žeakžalobkyňachápe
finančné prostriedky poskytnuté žalovaným ako dar, tým skôr ak chce aby jej vozidlo vydal, požaduje on
vrátenie peňazí v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka s tvrdením, že sa ako obdarovaná
k nemu správala tak, že hrubo porušila dobré mravy, okrem iného tým, že ho uviedla do omylu, resp.
využila jeho omyl a jednoznačne ho podviedla. Dožadoval sa vrátenia sumy 8.400,- eur ( 13.000,- eur

mínus 4.600,- eur) a tiež uhradenia nákladov spojených s odstránením závad na vozidle.

21. Na list žalovaného žalobkyňa reagovala listom zo dňa 12.12.2011, ktorým žalovanému oznámila,
že nevidí žiaden dôvod na vrátenie daru, pretože žalovaného neuviedla do omylu, resp. nevyužila jeho
omyl a ani ho nepodviedla. Zároveň žalovaného vyzvala na bezodkladné vydanie motorového vozidla,

ktoré si bez jej súhlasu v októbri 2011 odviezol.

22. Dňa 7.6.2013 došlo k oznámeniu - k ohláseniu drobnej stavby na stavebnom úrade Obce Smižany,
ktorá mala slúžiť na pripojenie na inžinierske siete, plynovod TÚV. Zmluvou o dielo zo dňa 4.3.2013sa firma TZB - komplet, s.r.o. zaviazala vypracovať projektovú dokumentáciu plynofikácie. Faktúrou
č.XXXXXXXX na sumu 10.744,- Eur z 3.9.201 boli fakturované zemné práce a montáž plynovej prípojky
žalovanému.

23. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že nepovažovala jej spolužitie so žalovaným za spolužitie druha
a družky, pretože sa stretávala len v čase, kedy bola na území SR, teda 2 týždne v mesiaci. Ona by za
vzťah druh a družka považovala, ak by žili so žalovaným v spoločnej domácnosti permanentne. Teda
ak by sa musela pracovne vzdialiť, tak by jej druh zostal v mieste jej bydliska aj spolu s jej maloletým

dieťaťom, a staral sa oň. Ona teda považovala vzťah medzi ňou a žalovaným za vzťah založený na
priateľstve, teda, vzťah muža a ženy, ktorí sa spolu stretávajú. Takto fungovali od roku 2009 do októbra
roku 2011. Spoločne nehospodárili, žalovaný jej na domácnosť neprispieval ani nič do domácnosti
nezakupoval. Pohádali sa kvôli zimným pneumatikám, ktoré chcel žalovaný zakúpiť na sporné vozidlo
a žiadal od nej peniaze, ktoré mu nedala. Zobral predmetné auto a doklady a odišiel. Nepoprela, že
chcela mať auto, ale keďže nemala finančné prostriedky na jeho kúpu, zvažovala, že si zoberie na auto

úver, nakoľko vlastní aj vodičské oprávnenie. Vozidlo potrebovala kvôli dcére a kvôli jej štúdiu. Neskôr
v rozpore s týmto tvrdením uviedla, že pracovala 6 rokov v Rakúsku a tak bola nemenej solventná a
finančne zabezpečená, ako žalovaný, keďže jej príjem ďaleko prevyšoval príjem dobre zarábajúceho
človeka v SR. Žalovaný prišiel s návrhom, že bude mať majetkové vysporiadanie so svojou bývalou
manželkou a že sa jej chce odvďačiť zato, že 2,5 roka chodieval ku jej, nocoval a stravoval sa u nej

bez toho, aby jej niekedy prispel. Považovala to za prirodzenú vec, že sa rozhodol jej darovať finančné
prostriedky na auto. Hovorili o tom koncom júla alebo júna 2011, potom šli na dovolenku do Chorvátska,
ktorú zaplatil žalovaný. Ona to presne nesledovala, kedy bude mať žalovaný majetkové vysporiadanie.
Tvrdil jej, že mu bývalá manželka vyplatila sumu 20.000,- Eur. Bolo to ešte pred dovolenkou, ešte
sa ho pýtala, či už má vyplatené peniaze od exmanželky. Tvrdila, že v priebehu celého ich spolužitia

okrem dovolenky jej iné finančné prostriedky alebo hodnotnejšie dary žalovaný nedával. Dňa 4.8.2011
jej žalovaný navrhol, že peniaze na zakúpenie motorového vozidla jej daruje. Potvrdila, že žalovaný mal
viacpeňazíako13.000,-eur,keďžeichmalaprisebeavyčleniliznichsumu13.000,-eur.Vtomtoobdobí
si už cez internet pozerali nejaké motorové vozidlá, cena sa pohybovala od 12.000,- Eur do 15.000,- Eur.
Žalovaný prišiel s typom auta, že je tam dobrá cena, ona zavolala pánovi A., že má záujem o kúpu tohto

auta, dohodli sa na nižšej cene ako aj o tom, že sa stretnú v Košiciach. Žalovaný jej peniaze na kúpu
vozidla daroval u nej doma v kuchyni. Ona po celú dobu jednala s pánom A.Š.. Kúpnu zmluvu doniesla
pani E., kde už bol podpísaný aj pán A., s tým, že ako osoba preberajúca peniaze bola uvedená pani E..
Finančnú hotovosť prevzala pani Tóthová s tým, že so žalovaným sa dohodli, že peniaze jej vyplatí on
zo svojej kapsičky. Ona diktovala pani Tóthovej dodatky, zmluvu uzatvárala aj podpisovala. Žalovaný

nenavrhoval,abyboluvedenýakokupujúciatiežnemalanivýhradyvočitomu,keďhosplnomocnila,aby
ju zastupoval pri prepise vozidla. Vozidlo užívali tak, že ja keď bola v zahraničí, tak auto užíval žalovaný,
pretožeona nemalagaráž.Onahradilahavarijnéajzákonnépoisteniezaauto.Ajpeniazezaprepisauta
hradila o na. Do 17.10.2011 nerobila žiadnu údržbu auta a potom jej žalovaný už auto zobral. Opakovane
uvádzala, že si chcela kúpiť vozidlo a za tým účelom si chcela zobrať úver. . Bolo dosť problematické si

úver vybaviť, pretože má rakúsku živnosť. Neskôr uvádzala, že si začala vybavovať úver a preto si dňa
9.8.2011 v Dexii banke založila účet. Tento účet si založila, aby pomohla žalovanému v osamostatnení
od energií od bývalej manželky. Na účet žalovaného bola poukázaná suma 3.000 eur a následne dňa
2.9.2011 opäť bola poukázaná na účet žalovaného z jej účtu suma 1.750,- Eur, takže sa jedná nie o sumu
u 4.600,- Eur, ale 4.750,- Eur. Tieto peniaze žalovanému požičala s tým, že jej ich vráti, pretože bol v

tom čase nezamestnaný. Lehota na vrátenie peňazí nebola stanovená, ona mu dôverovala, pretože ho
poznala. Do súčasnej doby nedošlo k vráteniu týchto peňazí. Určite by si nebrala úver, aby spravila akt
spoluvlastníctva. Neskôr nepoprela, že jej žalovaný na meniny, narodeniny a na Vianoce daroval práčku,
ale ona mu zakúpila hodinky. Práčka bola v hodnote 400,- Eur a matrac bol v zľave, takže stál cca 300,-
Eur. Matrac šli kúpiť potom, ako v mobilnom telefóne žalovaného zistila, že tam má SMS-ku, kde nebol

uvedený odosielateľ. Pri podpise kúpno-predajnej zmluvy bola ona, žalovaný a pani Tóthová a bolo to
v kaviarni v TESCU v Košiciach. Auto všetci odskúšali. Pokiaľ ide o osamostatňovanie energií uviedla,
že žalovaný tvrdil, že bude potrebné urobiť výkopové práce, pretože spolu s bývalou manželkou vlastnil
2 nehnuteľnosti, ktoré si neskôr rozdelili a on chcel, aby mal svoje vlastné merače energií. Pokiaľ by
šlo o podielové spoluvlastníctvo, bolo by to uvedené v doplňujúcich údajoch, že to je vklad podielového

spoluvlastníka. Žalovaný jej nedaroval auto ale peniaze a pohádali sa pretože žalovaný chcel, aby
mu dala peniaze na zakúpenie zimných pneumatík. Napriek tomu, že boli len v priateľskom vzťahu,
zobrala úver kvôli žalovanému ktorý ju o to požiadal, ale tieto peniaze nepovažuje za pôžičku, ale za
pomoc s tým, že žalovaný jej tieto peniaze potom vráti. Javilo sa jej normálne, keď šli kupovať auto, žepeniaze by mal mať pri sebe chlap. Pokiaľ sa týka svedkyne C. žiadala, aby výpoveď svedkyne bola
považovaná za nadbytočnú, k svedkovi pánovi Š. uviedla, že samotný žalovaný sa na jeho adresu
nepekne vyjadroval. Nepoprela, že napísala žalovanému SMS ohľadom splnomocnenia, ale toto by mu

vydala až vtedy ak by jej vrátil sumu 13.000,- Eur - hodnotu, za ktorú by si auto odkúpila. Odmietla sa
vyjadriť k tomu, kto uhradí úroky úveru. Poprela že by mal žalovaný voči nej pohľadávku. Žalovaný hľadá
všetky možné spôsoby, ako predĺžiť konanie. Dňa 9.12.2011 poslal žalovaný žalobkyni správu v znení:
"Vieš, koľko ma vyplatila bývalá? Dozvieš sa určite". Vyplýva z nej, že žalovaný ju zavádzal, nevedela
o jeho finančnej situácii, uviedol ju do omylu a preto sa mu snažila pomôcť. Žalovaný neoprávnene

a neodôvodnene zadržiava jej vozidlo. Žalobkyňa teda považuje protinávrh, ktorý podal žalovaný za
účelový, neodôvodnený a nesúvisiaci s predmetom prejednávanej veci. Pokiaľ má žalovaný alebo si
myslí, že má nárok na zaplatenie nejakých finančných prostriedkov, vzhľadom na zložitosť dokazovania
v tejto veci, nech je vec vylúčená na samostatné konanie.

24. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2008 žili so žalobkyňou v Spišskej Novej Vsi asi

tri mesiace, takže on považoval ich vzťah za vzťah druh a družka. S bývalou manželkou sa rozvádzal
v januári 2008 a dôvodom, pre ktorý podala manželka návrh na rozvod bola jeho nevera. Tiež v roku
2008 žalobkyňa uviedla dôvod rozvodu s manželom jej známosť s ním. Žalobkyňa sa rozhodla vrátiť
sa späť do Poltára, potom ako jej bývalý manžel zobral dcéru. Žalobkyňa totiž má dcéru vo svojej
starostlivosti a syn bol zverený do starostlivosti jej bývalého manžela. Boli aj naďalej v kontakte, avšak

nežili spolu. V roku 2009 kúpila matka žalobkyne žalobkyni byt a tento byt jej kompletne prerobil. V
byte robil kompletne omietky, stierky podlahy, kúpeľňu, elektrinu, vysprávky okolo plastových okien, v
obývačke dávali betón atď. On financoval aj majstrov, ktorých požiadal, aby mu pomohli. Stále hovorili,
že to bude ich hniezdočko lásky. Chcel sa presťahovať do Poltára, hľadal si tam aj zamestnanie. Keď
bola žalobkyňa doma, tak jej matka sa o nich starala, nakupovala im, ale aj on kupoval potraviny do

domácnosti aj v hotovosti aj kartou. Žalobkyni platil telefónne účty vo výške 100,- Eur až 200,- Eur
mesačne. Mesačne minimálne 300,- Eur dával do domácnosti, vozil jej dcéru do školy. Netvrdil, že platil
všetko, lebo platila aj žalobkyňa. Boli aj momenty, keď on robil na byte žalobkyne, jej matka varila a on
sa u nej stravoval. Keby mal vyčísliť koľko investoval do jej bytu, tak by to vychádzalo na 8.000,- Eur
až 10.000,- Eur. On sám mal záujem kúpiť si auto pre seba a až po naliehaní žalobkyne, že ona mu

finančné prostriedky, ktoré jej požičal na kúpu vráti, prihlásili auto na jej meno. Je pravdou, že žalobkyni
pred kúpou ukazoval peniaze, pričom sa jednalo o sumu cca 20.000,- Eur. Ona sama na pojednávaní
uvádzala, že disponoval väčším množstvom peňazí, keďže ich ona mala u seba a vyčlenili z nich sumu
13.000,- eur. Žalobkyňa s predávajúcim telefonovala preto, aby ho presvedčila, aby znížil kúpnu cenu,
pretože pôvodná suma bola 14.700,- Eur. Kým nekúpila auto, bolo všetko v poriadku, potom začala byť

žalobkyňa nervózna a podráždená. Trval na tom, že peniaze žalobkyni požičal. Chcela si kúpiť auto
ale mala problém vybaviť úver. Dohodli sa, že si úver vybaví, bude mu splácať pôžičku v splátkach do
17.10.2011. Nikdy by nezaťažil žalobkyňu, s ktorou mal dobrý vzťah takým nevýhodným úverom, len aby
mu finančne pomohla. Nebola to výpomoc pre neho pretože jeho finančná situácia bola taká, že žiadnu
výpomoc nepotreboval, ale išlo z jej strany o splátky pôžičky. Dňa 30.8.2011 na jeho účet previedla

žalobkyňa sumu 3.000,- Eur a dňa 5.9.2011 sumu 1.750,- Eur, čo spolu činí suma 4.750,- Eur. Z tejto
sumy jej vrátil sumu 150 eur. Uviedol, že obaja mali záujem o kúpu auta, ale žalobkyňa ho požiadala, aby
ju zapísal ako vlastníčku vozidla, s tým, jej peniaze za uhradenie kúpnej ceny požičia. Potom v auguste
a septembri 2011 mu peniaze ako časť pôžičky vracala. Asi dva mesiace potom ako mu vyplatila 4.600,-
Eur a mala mu uhradiť ďalšiu splátku a celkovú pôžičku mala uhradiť do 17.10.2011. Žalobkyňa mu

začala tvrdiť, že nemá prostriedky, že banka jej neposkytne ďalšiu pôžičku. Došlo medzi nami k výmene
názorov a menšej hádke. Povedal jej, že keď nemá na vyplatenie, tak že auto napíše na seba a on jej
vráti finančné prostriedky v sume 4.600,- Eur. Dohodli sa, že mu dá plnú moc na prepis auta na jeho
meno a on jej vráti finančné prostriedky. Je pravdou, že žalobkyni dňa 2.11.2011 doniesol sumu 4.600,-
Eur tak ako sa dohodli dňa 17.10.2011. Povedala mu, že nemá čas, má veľa učenia a že mu nevydá

žiadnu plnú moc, že to bude riešiť neskôr. Peniaze jej dal na stôl, ale odmietla ich a vyhodila ho. Vtedy
na spornom aute odišiel. I napriek tomu, že sa pohádali, tak uzavreli dohodu, že ak žalobkyňa nemá na
vyplatenie zvyšnej sumy pôžičky, tak že si on motorové vozidlo môže prepísať na seba a ona mu vydá
plnú moc na prepis vozidla na jeho meno výmenou za vrátenie 4.600,- Eur. Potom ako ho žalobkyňa
dňa 2.11.2011 keď prišiel s peniazmi aj pre plnú moc žalobkyňa vyhodila dňa 7.11.2011 písala výzvu na

vydanie osobného motorového vozidla, že jej ho zadržiava. Vo vyjadrení z 9.12.2011 nepriznal, že ide
o dar, uviedol, že ak má žalobkyňa pocit, že to bol dar, tak tým skôr nech ho vráti. Snažil sa len chrániť
svojej finančné prostriedky, ktoré jej zapožičal. Nie je miliardár, aby niekomu daroval takúto finančnú
hotovosť. Poukázal na podvodné úmysly žalobkyne v minulosti, keď žalobkyňa uviedla do omylu jehobrata. Bola bezpodielovou spoluvlastníčkou motorového vozidla s bývalým manželom, ktorého donútila
aby napísal motorové vozidlo na ňu, auto si vzala, keď odišla zo spoločnej domácnosti, len technický
preukazjejzadržalbývalýmanželas jehobratomuzavrelakúpnuzmluvu.Mátosúvissvecou,pretožes

ohľadom na konanie žalobkyne, ktorá predala motorové vozidlo patriace do BSM bez vedomia manžela,
čím uviedla do omylu jeho brata s ktorým uzavrela kúpnu zmluvu. Našťastie peniaze za toto vozidlo
nedostala, jednalo sa o sumu 250.000,- Sk, pretože súd určil, že táto kúpna zmluva je neplatná. Pokiaľ
ide o inžinierske siete, predložil súdu dôkazy o tom, že práce boli urobené až v roku 2013, takže v roku
2011 nepotreboval finančnú výpomoc. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila že neboli druh a družka, prečo by jej

mal peniaze darovať. SMS ktorú jej v decembri poslal, bola rekcia na to, že nepotreboval jej finančnú
výpomoc a že sa bude diviť, koľko peňazí mal na účte. Od bývalej manželky v rámci BSM totiž dostal
50.000,- Eur a z toho 20.000,- Eur mal na útratu, takže z týchto peňazí mohol peniaze požičať žalobkyni.
Ak bol zmluvne zaviazaný tým, že musí urobiť inžinierske siete je nelogické, aby niekomu peniaze
dal. Je nelogické, aby žalobkyňu zaťažoval vysokým úrokom a je otázne, kto ho bude platiť. Žalobkyňa
vo svojej výpovedi uviedla, že zvažovala zobrať úver na auto a teraz tvrdí, že úver zobrala pre jeho

potreby. Realizácia inžinierskych sietí v roku 2013 ho stála cca 30.000,- Eur. Úver žalobkyni s celkovým
navýšením 11.747,20 Eur by musel uhradiť on, pretože žalobkyňa neprezentovala že by išlo o dar pre
neho. Preukázal v konaní, že mal finančné prostriedky, nebol odkázaný na nevýhodný úver žalobkyne,
mohol si vziať úver zo svojej banky a oveľa výhodnejší. Bol viazaný zmluvou o vyporiadaní BSM, z ktorej
plynulo urobenie si inžinierskych sietí na čo mal dostatok finančných prostriedkov. Nedaroval by niekomu

13.000,- Eur a vzápätí by tvrdil tejto osobe, že nemá finančné prostriedky a potrebuje od nej výpomoc.
Volala mu matka žalobkyne v decembri 2016, navrhovala mu aby si auto nechal a aby žalobkyni vyplatil
sumu 4.600,- eur a zákonnú poistku 1.500,- eur. Snažil sa dovolať žalobkyni, ale nedvíhala telefón. Jej
matka mu povedala, že už nemá ani svoju maloletú dcéru ani prácu, ani peniaze. Má vedomosť o tom,
že žalobkyňa auto predala za sumu 7.500,- eur. Priznal, že sa zamotal, keď podával na súd rôzne návrhy

avšak boli to rady od právnika. Keby peniaze na kúpu auta žalobkyni nepožičal, auto by si nezobral
a neodišiel by s ním. Len realizoval dohodu, že on jej vráti dve splátky a ona na neho prepíše auto.
Samotná žalobkyňa tvrdila, že boli len kamaráti, neboli ako druh a družka, takže nevidí dôvod prečo by
kamarátke mal darovať peniaze na kúpu auta. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, žiadam priznať úroky zo
žalovanej sumy počnúc od 20.5.2014, pretože vtedy podal protinávrh, aj keď pôžička sa stala splatnou

už v októbri 2011, od októbra úroky z omeškania zo žalovanej sumy nežiada. Myslí si, že peniaze od
žalobkyne neuvidí vzhľadom na jej finančnú situáciu. Uviedol tiež, že v deň kedy žalobkyňa kúpila auto
a vracali sa ním domov, zistili, že v aute sa nenachádza tempomat. Žalobkyňa volala predávajúcemu,
ktorý povedal, že zníži kúpnu cenu o 200,- eur. Žalobkyňa usmernila predávajúceho nech peniaze pošle
na jeho účet, nie účet žalobkyne.

25. Svedkyňa C. A., na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa je jej dcéra, žalovaný je bývalý priateľ dcéry.
Je pravdou, že sa na neho hnevá, pretože musela prísť. Nie je čo svedčiť, pretože všetko je jasné.
Dcéra s bývalým priateľom sa odsťahovala aj vnučkou do Spišskej Novej Vsi, kde boli od 4.10.2008
do 18.12.2008. Už v tomto období dcéra stratila finančné prostriedky, ktoré mohla mať v Rakúsku po

700,- Eur, preto ona musela zobrať úver na byt pre dcéru. Nahnevala sa na žalovaného, pretože jej
tvrdil, že nemusí chodiť do Rakúska, že jej bude platiť toľko koľko zarába v Rakúsku a že jej bude platiť
školu. Kým sa prerábal byt, tak žalovaný býval v penzióne. Je síce pravdou, že aj žalovaný niečo na
byte robil, má to presne vyčíslené. Žalovaný byt vymaľoval, urobil podlahu a mal za to stravu. Vzala
do úvahy rekonštrukciu bytu a zaráta práčku, matrac a počítač, ktorý už nefunguje. Nebolo jej jasné,

z čoho žalovaný žil, keď nepracoval, nevie či je nejaký gigollo. Povedal, že keď budú mať majetkové
vyporiadanie s bývalou manželkou, tak potom bude mať peniaze. Keď videla v auguste auto, pýtala sa
dcéry, čo to je, ona povedala, že majetkové vysporiadanie. Keď išli na dovolenku, tak si myslela, že
dcére zaplatí celú dovolenku. U nich bol 33 mesiacov a keby mal len 1-izbový byt, tak by musel platiť
300,- Eur mesačne. Dcéra chcela mať auto, pretože chodila do školy do Martina. Z predchádzajúceho

manželstva auto nemala, pretože prvý manžel bol taktiež lakomý a lenivý. Od dcéry vie, že žalovaný jej
mal vyrovnať to že u nej prebýval 3 roky. Mal by sklopiť hlavu a byť ticho. Vedela o tom, že žalovaný
vlastnil penzión a 2 motorky a dostal ešte majetkové vyporiadanie, takže peniaze mal. Dcéra povedala,
že keď bude mať majetkové vyporiadanie, tak jej peniaze dá. Peniaze, ktoré jej dal, tak vyrovnal len to,
čo za neho bolo hradené na jeho stravu, ubytovanie a cigarety. Teda žalovaný len vrátil to, čo zadarmo

užíval. Dcéra zobrala druhý úver, povedala, že to je na to, aby žalovanému pomohla. Mala vedomosť o
tom,že ztohtoúveruposkytlažalovanému4.600,-Eur,pričomšloo19%-nýúrokvbanke.Zavyrovnanie
od žalovaného si dcéra chcela kúpiť auto. Po zakúpení dcéra auto užívala, ale keď bola v Rakúsku,
aby nedošlo ku krádeži auta, tak auto zobral žalovaný, ktorý ho užíval. Vznikali medzi nimi hádky kvôliženám, ktoré žalovaný mal. Všetky informácie ohľadom kúpy auta má od dcéry a so žalovaným sa o
kúpe auta nerozprávala. O jeho majetkových pomeroch vedela, vedela že vlastní dom a dve motorky.

26. Svedok M. Š., na pojednávaní uviedol, že so žalobkyňou sa poznajú len z videnia, so žalovaným sú
dlhoroční priatelia. Žalovaný konkrétne jemu povedal, že má jedno auto, ktoré sa mu veľmi páči, že je už
vysporiadaný s manželkou, že si ho kúpi. Jednalo sa o značku BMW. Bolo to asi pred 1,5 rokom, presne
si to už nepamätá. On mu na to povedal, že sú to zbytočne vyhodené peniaze. Potom mu žalovaný už
len oznámil, že si t akéto auto našiel a že si ho kúpil. Až keď ho mal doma, ukázal mu ho aj ho videl na

ňom jazdiť. Vedel o tom, že ide o auto zn. BMW kombi. Podľa neho v dnešnej dobe je zbytočná strata
kúpiť auto za 400.000,- Sk, čiže cca 12.000,- Eur až 13.000,- Eur. Pre ženu sa mu toto auto javí byť
dosť silné a nemyslí si, že toto auto je vhodné skôr pre ženu ako pre muža. V tom období keď kupoval
auto, bol žalovaný vo vzťahu so žalobkyňou. Jemu osobne nepovedal o žiadnom darovaní finančných
prostriedkov. Tvrdil mu, že je to jeho sen mať také auto a že konečne mal finančné prostriedky na jeho
kúpu. Nie je nič výnimočné, že ľudia majú aj 2 autá. Je rozdiel mať luxusnú limuzínu alebo mať terénne

auto.

27. Svedkyňa B.. L. C., na pojednávaní uviedla, že žalobkyňu pozná asi od roku 2009 a žalovaný je
jej bývalý švagor. Neudržiava kontakt ani s jedným z účastníkov konania. V lete 2011 bolo vyporiadané
BSM, medzi žalovaným a jej sestrou a žalovanému sestra vyplatila suma 50.000,- Eur. Cez letné

prázdniny v rok u 2011, nevie či to bolo v júli alebo auguste dospelý syn žalovaného Samuel jej povedal,
že otec si ide kupovať BMW. Povedala mu, že veď dostal peniaze titulom vyporiadania BSM so sestrou,
tak prečo by mal kúpiť niečo deťom, keď si môže kúpiť auto, aby sa zviditeľnil. Samko prežíval túto
kúpu auta ako keby bolo jeho, dokonca ho na tomto aute videla jazdiť. Keďže žalovaného pozná veľmi
dobre, neverí, že by niekomu zveril auto, keby mu nepatrilo. Samotný Samuel bol z auta natešený, ešte

sa ho pýtala či je jeho. Mohlo to byť niekedy koncom prázdnin alebo začiatkom školského roku 2011.
Sestra mala veľký problém sa so žalovaným dohodnúť na odpredaji nehnuteľnosti. Tak ako žalobkyňa
pracuje v Rakúsku a tak mala problém získať úver a musela založiť aj dom. Tvrdila, že do augusta 2013
má žalovaný limit, aby si urobil vlastné inžinierske siete a v tejto sume 50.000,- Eur sa už prihliadalo
aj na náklady na tieto siete. Dodnes však inžinierske siete neboli žalovaným urobené, ani len nezačal

s prácami. Na adresu žalovaného uviedla, že švagor nie je z tých, ktorý by rozdávali, ale skôr patrí k
tým, čo berú. Nikdy len tak niečo nekúpil deťom a sestra sa vždy všetkého musela domáhať súdnou
cestou. Pochybovala preto o tom, že by žalovaný rozdával dary. Vedela o tom kedy si žalovaný kúpil
auto a predpokladala , že odíde do Poltára, pretože tam prerábal byt. Videla, ako žalovaný spolu
so žalobkyňou svorne umývali sporné motorové vozidlo, pretože susedí v bezprostrednej blízkosti s

nehnuteľnosťou žalovaného. V rozvodovom konaní sa pritom žalovaný javil ako chudák dokonca bol
aj dobrovoľne nezamestnaný. Avšak v roku 2011 peniaze určite mal. Podľa nej je vlastníkom auta ten
kto dal naň peniaze a pokiaľ ide o žalovaného je to taký človek, ktorý nikdy nikomu nič nedal zadarmo.
Je šikovnosťou žalobkyne, že kúpna zmluva znie na jej meno.

28. V zmysle § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

29. V zmysle § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke ponecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovného druhu.

30. Súd považoval za preukázané, že finančné prostriedky, za ktoré bolo žalobkyňou zakúpené osobné
motorové vozidlo, vlastnícky patrili žalovanému, ktorý v období kúpy motorového vozidla disponoval
značnými finančnými prostriedkami od bývalej manželky. Vyplynulo to z dohody uzavretej dňa 2.6.2011
medzi žalovaným a jeho bývalou manželkou, z výpovede svedkyne L. C., z výpisu z účtu žalovaného,

z ktorého je zrejmé, že dňa 21.7.2011 bol z neho urobený výber sumy 47.000,- eur, ale aj z výpovede
žalobkyne, ktorá uviedla, že dňa 4.8.2011 mal žalovaný pri sebe viac peňazí ako sumu 13.000,- Eur, z
ktorých vyčlenili sumu 13.000,- Eur u nej doma v kuchyni.

31. Spornou skutočnosťou v konaní bolo, či kúpna cena 13.000,- eur zaplatená za motorové vozidlo

( ktorého vlastníčkou sa stala žalobkyňa) bola darom, ktorý žalobkyňa žalovanému nemá dôvod vrátiť
alebo pôžičkou, žalovaného žalobkyni, ktorú má žalobkyňa žalovanému povinnosť vrátiť.32. Žalobkyňa tvrdila, že kúpna cena za predmet kúpy bola zaplatená z finančných prostriedkov, ktoré
jej žalovaný daroval v jej domácnosti a tak ju zaťažovalo bremeno dokazovania v spore nad akúkoľvek
pochybnosť preukázať, že skutočne k darovaniu peňazí zo strany žalovaného došlo. Keďže pri údajnom

darovaní nebol účastný žiaden svedok, súd sa zaoberal tvrdeniami sporných strán a zisťoval, či došlo k
platnému darovaniu (uzavretiu dvojstranného právneho úkonu), teda či darca (v tomto prípade žalovaný)
z vlastnej vôle odovzdal predmet dar - finančné prostriedky vo výške 13.000,- eur žalobkyni a žalobkyňa
ako obdarovaná predmet daru prijala, alebo žalovaný žalobkyni peniaze len požičal a ona sa následne
snažila peniaze mu vrátiť.

33. Darovanie je veľmi často používaný inštitút vyskytujúci sa hlavne medzi príbuznými či manželmi,
avšak v tomto prípade mala žalobkyňa prijať od žalovaného značne hodnotný dar, i keď jej vzťah
s žalovaným považovala za priateľský a vo fáze darovania veľké šance na rozvíjanie jej vzťahu so
žalovaným nedávala. Mala totiž voči žalovanému výhrady, vytýkala mu, že sa bezplatne u nej stravoval,
nocoval, intímne sa s ňou stýkal, preto považovala za prirodzenú vec, aby z vďaky za 2,5 roka

trvajúcu známosť jej daroval peniaze na zakúpenie auta. Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov
(výpovede žalobkyne, žalovaného a svedeckej výpovede C. A. matky žalobkyne) dospel k záveru, že
medzi účastníkmi konania k platnému darovaniu nedošlo, pretože nemožno darovanie vnímať ako druh
vyrovnaniazaposkytnutiestravy,ubytovania,čipohlavnéhozbližovania.Tiežabsentujevôľažalovaného
peniaze žalobkyni darovať.

34. V neprospech žalovaného bolo to, že v priebehu celého konania menil svoje stanoviská. Najskôr
jeho obrana spočívala v tom, že tvrdil, že sa so žalobkyňou dohodli, že osobné motorové vozidlo zn.
BMW3 Touring EVČ: O. XXX Q., VIN číslo: H. patrí do podielového spoluvlastníctva jeho a žalobkyne.
Žiadal určiť že vozidlo je v ich podielovom spoluvlastníctve, zároveň zrušiť podielové spoluvlastníctvo k

vozidlu a prikázať toto vozidlo do jeho výlučného vlastníctva. Tiež žiadal, aby mu súd uložil povinnosť
vrátiť žalobkyni sumu 4.600,- eur. V písomnom vyjadrení k stanovisku žalobkyne uviedol, že sa bude
domáhať vydania bezdôvodného obohatenia v sume 9.010,- eur, vrátane náhrady škody, ktorú mu
žalobkyňa spôsobila tým, že ho uviedla do omylu a na jeho úkor sa obohatila. V prípade, že žalobkyňa
chápe finančné prostriedky, ktoré jej žalovaný poskytol ako dar, žiadal aby mu peniaze boli vrátené v

zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, pretože obdarovaná sa ku nemu správa tak, že hrubo porušuje
dobré mravy, okrem iného aj tým, že ho jednoznačne podviedla. Napádal aj platnosť kúpnej zmluvy
a nedostatok procesnej legitimácie žalovanej. Dňa 20.5.2014 sa protinávrhom dožadoval, aby mu súd
uložil povinnosť vydať motorové vozidlo žalobkyni oproti povinnosti žalobkyne uhradiť mu sumu 8.200,-
eur s 8,75% úrokom z omeškania od 3.11.2012 do zaplatenia. Súd vyhodnocoval celkové vyznenie

procesného útoku žalovaného a zvažoval či je spôsobilé prehry sporu, pričom dospel k názoru, že by
tomu tak mohlo byť pri zistení, že druhá strana sporu by sa v priebehu celého konania nepodávala
tiež rozporné vyjadrenia oh ľadom darovania finančných prostriedkov a výpomoci žalovanému a že by
uniesla bremeno dokazovania ohľadom darovania.

35. Nemožno totiž nechať bez povšimnutia i rozporné tvrdenia žalobkyne ohľadne jej nesolventnosti,
pretože najskôr tvrdila, že nemala finančné prostriedky na kúpu vozidla pre seba a dcéru, neskôr uviedla,
že pracovala 6 rokov v Rakúsku a tak bola nemenej solventná a finančne zabezpečená ako žalovaný,
nakoľko jej príjem ďaleko prevyšoval príjem dobre zarábajúceho človeka v SR. Tvrdila tiež, že dňa

26.8.2011 zobrala z banky úver a za tým účelom si ešte dňa 9.8.2011 (teda 4 dni po kúpe vozidla)
založila účet a previedla v dvoch splátkach peniaze (dňa 30.8.2011 a 5.9.2011) na účet žalovaného,
aby žalovanému finančne vypomohla, i keď 4.8.2011 ako sama tvrdila, videla, že žalovaný disponuje
vyššou sumou ako 13.000,- eur, ktorú prevzala od neho u nej doma v kuchyni. Neskôr uviedla, že
celková suma 4.750,- Eur, ktorú poukázala na účet žalovaného vo dvoch splátkach nie je výpomoc, ale

pôžička s tým, že žalovaný jej peniaze vráti, avšak lehota na vrátenie týchto peňazí dohodnutá nebola.
Popierala, že by mala voči žalovanému nejaké dlžoby, avšak neobjasnila súdu, že napriek tomu mu
bola ochotná v októbri 2011 vydať splnomocnenie na prihlásenie motorového vozidla na jeho osobu,
aby sa on stal jeho vlastníkom.

36. Súd dospel k názoru, že žalobkyňa peniaze na kúpu vozidla nedostala darom a má ich
preto žalovanému vrátiť. Pokiaľ ako prostriedok procesnej obrany ohľadom darovania uvádzala
korešpondenciu medzi stranami sporu z ktorej vyplynulo, že žalovaný skutočnosť darovania
nespochybnil a zároveň ju vyzval na vrátenie týchto peňazí s poukazom na § 630 Občianskehozákonníka. Uvedená skutočnosť nebola súdom vzatá súdom v úvahu, pretože žalovaný v
korešpondencii so žalobkyňou len reagoval na výzvu žalobkyne, v tom zmysle, že vrátenie daru
požaduje, ak žalobkyňa (teda nie on) chápe finančné prostriedky, ktoré jej poskytol ako dar.

37. V neprospech žalobkyne sú úkony, ktoré robila bezprostredne po kúpe vozidla. Keď sa s vozidlom
vracala po jeho zakúpení domov, zistila, že nemá tempomat, dohodla s predávajúcim zľavu k z kúpnej
ceny a usmernila ho, aby sumu 200,- eur ( časť vraj darovaných peňazí) zaslal na účet žalovaného.

Následne dňa 9.8.2011, teda štyri dni potom ako si kúpila vozidlo (vraj za darované peniaze žalovaným)
vybavovala v banke absolútne nevýhodný úver aby žalovanému urgentne finančne pomohla. V tak
krátkom časovom intervale 4 dní bol žalovaný finančné schopný žalobkyňu obdarovať a zároveň sa
dostať do finančnej tiesne, ktorú mohol preklenúť len výpomocou zo strany žalobkyne. Peniaze mu
neposkytla naraz ale časť bola zaslaná na účet žalovaného v auguste a časť v septembri 2011, čo
evokuje skôr splátky, ako nevyhnutnú výpomoc.

38. Žalovaný podľa súdu preukázal, že v mesiacoch august a september 2011 peňažnú výpomoc
nepotreboval, keďže inžinierske siete na svojej nehnuteľnosti zrealizoval až v roku 2013, pričom v júli
2011 (mesiac predtým ako mu žalobkyňa časť finančných prostriedkov z úveru previedla na jeho účet) na
svojom účte mal sumu 47.000,- Eur. Žalobkyňa nepoprela, že napísala žalovanému SMS správu, v ktorej

uviedla, že po jeho návrate (zo zahraničia) mu napíše splnomocnenie, aby si mohol prihlásiť vozidlo na
svoje meno. Súd uveril tvrdeniu žalovaného, že žalobkyňa nebola schopná uhrádzať pôžičku ktorú jej na
kúpu vozidla poskytol, preto sa dohodli, že auto bude prepísané na neho a on jej vráti sumu 4.600,- Eur.
Žalobkyňa svoj súhlas s prevodom vlastníctva vozidla na žalovaného podmieňovala tým, že žalovaný
jej zaplatí zaň sumu 13.000,- eur, ktorú jej mal dňa 5.8.2011 darovať, čo podľa názoru súdu bolo zo

strany žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi. Ak sa žalobkyňa stala vlastníčkou motorového vozidla
za peniaze jej darované žalovaným, nebol by podľa názoru súdu žiadny dôvod vydávať žalovanému
splnomocnenie a prepisovať na neho auto. Aktuálne by to bolo iba v prípade, ak skutočne nebola
schopná požičané peniaze za kúpnu cenu žalovanému vrátiť a riešením bolo zbaviť sa dlhu vydaním
predmetu kúpy žalovanému.

39. Zmluva o pôžičke je v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka tzv. reálnym kontraktom, čo znamená,
že k jej uzavretiu sa vyžaduje, aby veriteľ aj skutočne odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi. Ak sa tak
nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. A to aj keby všetky náležitosti
tohto právneho úkonu vrátane náležitosti vôle boli dané. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje

osobitná forma. Možno ju uzavrieť aj ústne, konkludentným prejavom. Pojmovými znakmi zmluvy sú
prenechanie veci na voľné nakladanie, teda aj na spotrebovanie, druhovo (genericky) určené veci,
dočasnosť právneho vzťahu, povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu a obvykle aj doba splatnosti jej
vrátenia. Ak však doba vrátenia pôžičky nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvý deň po tom,
čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 563 OZ).

40. Súd mal v konaní preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovaný
poskytol žalobkyni pôžičku na kúpu motorového vozidla. K odovzdaniu peňazí podľa vyjadrenia oboch
strán sporu malo dôjsť v domácnosti žalobkyne, ktorá následne realizovala dve splátky a keďže sa jej
nepodarilo vybaviť ďalší úver, bola prístupná riešeniu, že sa vlastníkom vozidla stane žalovaný, ktorý

jej vráti už uhradené splátky. Žalobca sa dožaduje vrátenia sumy 8.200,- eur, ktorá je rozdielom medzi
výškou pôžičky ( 13.000,- eur), úhradou splátok (4.600.- eur ) a sumou 200,- eur. Suma 200,- eur bola
predávajúcim zaslaná na účet žalovaného ( nie žalobkyni ako kupujúcej) potom ako bolo zistené, že
osobné motorové vozidlo nemá tempomat a predávajúci zľavil z kúpnej ceny. Ak by si žalobkyňa bola
plne vedomá, že jej žalovaným darované peniaze vlastnícky patria ( a nemusí ich žalovanému neskôr

vrátiť ), nebol dôvod aby súhlasila s tým, aby časť kúpnej ceny vo výške 200 eur bola zaslaná na účet
žalovaného nie na jej vlastný účet.

41. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že vzájomná žaloba žalovaného je plne
odôvodnená a preto jej v celom rozsahu vyhovel a spolu s istinou zaviazal žalobkyňu aj k úhrade úroku

z omeškania vo výške 5,25 % ročne počnúc od 20.5.2014 (doručenie protinávrhu žalobkyni) v zmysle
návrhu žalovaného, pretože nemôže priznať viac než je stranou sporu požadované.42. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

43. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Žalobkyňa sa domáhala vydania
osobného motorového vozidla a žalovaný vzájomnou žalobou vyplatenia sumy 8.200,- eur s
príslušenstvom. Keďže ani jedna zo strán sporu nebola plne úspešná, súd rozhodol tak, že žiadna zo
strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Spišská Nová Ves.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(§127C.s.p.)uvedie,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.