Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. október 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/91/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713206872
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6713206872.38

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom v právnej veci žalobcu P.. Z. K., nar.
XX. 2. XXXX, bytom A. XX, XXX XX T., zast. Lion Law Partners, s.r.o. IČO: 36 862 461, Horná 32, 974
01 Banská Bystrica proti žalovanému Ing. A. M., nar. XX. 2. XXXX, trvale bytom M. XXX, korešpodenčná
adresa H. J. A. 5, F. Z., zast. advokátskou kanceláriou Hrežďovič a Mulder, so sídlom 974 01 Banská
Bystrica, Rudlovská 2 o náhradu škody 33 938,91 Eur takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania a to na účet právneho zástupcu
žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 11. 3. 2013 domáhal náhrady škody vo výške 33 938,91 Eur
s tým, že na základe dvoch kúpnych zmlúv o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré

boli uzatvorené dňa 26. 7. 1995 medzi žalobcom ako predávajúcim a N. N. ako kupujúcou bolo v
prospech žalobcu zriadené na LV č. XXXX, vedeného K. katastra T., okres T., katastrálne územie T.
vecné bremeno, spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nasledovných nehnuteľností: dom
so súpisným číslom XXX, postavený na parcele XXXX/X a dom so súpisným číslom XXX, postavený
na parcele č. XXXX. Žalobca, ako osoba oprávnená z vecného bremena od roku 1996 zaťažené
nehnuteľnosti užíval v súlade s obsahom a účelom vecného bremena, čiže zaťažené nehnuteľnosti

obýval a využíval ich aj k svojej podnikateľskej činnosti. Jedna zo zaťažených nehnuteľností slúžila
žalobcovi na bývanie a druhá k podnikateľskej činnosti. Žalovaný sa stal výlučným vlastníkom
zaťažených nehnuteľností na základe právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností č. vkladu N Žalovaný tak nadobudol k zaťaženým nehnuteľnostiam aj
vzťah, spočívajúceho v práve a výkonu vecného bremena žalobcom. Žalovaný, ako nový vlastník
od nadobudnutia vlastníckeho práva k zaťaženým nehnuteľnostiam nerešpektoval vecné bremeno,
zapísané v prospech žalobcu a v tejto súvislosti dochádzalo medzi žalobcom a žalovaným k častým

konfliktom. Aj napriek tomu, že žalovaný zaťažené nehnuteľnosti neobýval, svojím konaním svojvoľne
bránil a znemožňoval žalobcovi užívanie a obývanie týchto nehnuteľností. Žalovaný dňa 28. 7. 2005
násilným konaním všetky hnuteľné veci vo vlastníctve žalobcu zo zaťažených nehnuteľností vysťahoval
a na týchto nehnuteľnostiach vymenil zámky a žalobcovi znemožnil vstúpiť do obydlia. Žalovaný tým
hrubo porušil povinnosti, vyplývajúce mu ako povinnému z vecného bremena a zabránil žalobcovi
vo výkone jeho zákonných práv. Žalobca sa tak dostal do situácie, že nemal kde bývať. Žalobca sa

domáhal súdnou cestou ochrany svojho zákonného práva obývať a užívať zaťažené nehnuteľnosti
a podal na súd návrh na vydanie predbežného opatrenia. Toto predbežné opatrenie bolo vydané
pod číslom 16C 155/05-16 zo dňa 27. 10. 2005 s tým, že súd žalovanému uložil povinnosť umožniťžalobcovi výkon vecného bremena, spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania zaťažených
nehnuteľností. Výkonom tohto rozhodnutia v exekučnom bola poverená súdna exekútorka JUDr. Andrea
Cimmermanová. Za účelom výkonu práva vecného bremena bol vydaný exekučný príkaz zo dňa 12.

3. 2010 č.k. Ex 2486/07. Uvedené exekučné konanie voči žalovanému ako povinnému však nebolo
úspešné a žalobcovi sa ani prostredníctvom úkonu exekútora nepodarilo domôcť sa výkonu svojho
práva bývať v zaťažených nehnuteľnostiach a tieto riadne a nerušene užívať. Je nepochybné, že
žalovaný svojím aktívnym konaním porušil povinnosť, vyplývajúcu mu priamo zo zákona (§ 151 n.OZ).
Žalovaný konal v úmysle poškodiť žalobcu a následne mu odoprel jeho zákonné právo, zaťažené

nehnuteľnosti obývať a užívať. Porušením tejto zákonnej povinnosti spôsobil žalovaný žalobcovi škodu,
ktorá sa odráža v jeho majetkovej sfére. Žalobca si z tohto dôvodu uplatnil nárok na náhradu škody
na tom skutkovom základe, že v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovaného strpieť výkon
vecného bremena žalobcu a to násilným protiprávnym konaním žalovaného, ktorý žalobcovi bránil vo
výkone doživotného bývania a užívania zaťažených nehnuteľností ako bydliska žalobcu bol tento nútený
zabezpečiť si náhradné ubytovanie. Žalobca za účelom riešenia si svojej bytovej otázky zabezpečenia

náhradného ubytovania musel odo dňa násilného vysťahovania zaťažených nehnuteľností, t.j. odo dňa
28. 7. 2005 vynaložiť peňažné prostriedky za nájomné. Vynaložením týchto peňažných prostriedkov
na nájomné na strane žalobcu preukázateľne došlo k zmenšeniu jeho majetku, t.j. k vzniku majetkovej
ujmy. Je teda zrejmé, že na strane žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti a na strane žalobcu
došlo k vzniku škody, keď sa zmenšil majetok žalobcu ako poškodeného. V tomto prípade je daná

aj príčinná súvislosť, pretože táto majetková škoda žalobcovi vznikla vo vecnej príčinnej súvislosti s
úmyselným aktívnym konaním žalovaného ako vlastníka zaťažených nehnuteľností, spočívajúcom v
porušení jeho právnej povinnosti strpieť výkon vecného bremena, zriadeného v prospech žalobcu. Čo sa
týka subjektívnej stránky zodpovednosti za škodu je z konania žalovaného zrejmý úmysel. Zároveň platí
subjektívna zodpovednosť za zavinenie, ktorá sa prezumuje. Vzhľadom na tieto okolnosti má žalobca

za to, že sú tu základné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle ustanovenia
§ 420 ods. 1 OZ. Výška vzniknutej škody zodpovedá skutočne vynaloženým peňažným prostriedkom
za prenájom porovnateľných nehnuteľností ako sú zaťažené nehnuteľnosti. Nakoľko k vysťahovaniu
žalobcu došlo dňa 28. 7. 2005 bol tento nútený si od augusta 2005 zabezpečiť náhradné bývanie. V
tejto súvislosti obchodná spoločnosť Orfeus, s.r.o. Banská Bystrica ako nájomca a JUDr. Ján Bobor

a Katarína Boborová ako prenajímatelia uzatvorili zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 1. 8.
2005. Predmetom nájmu boli nebytové priestory v nehnuteľnosti rodinný dom so súpisným číslom XXX,
postavený na parcele č. XXXX a zapísaný na LV č. XXX, vedený K. katastra T., katastrálne územie T.. Na
základe dodatku k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 2. 8. XXXX prenajímatelia udelili súhlas
s podnájmom prenajatých priestorov žalobcovi ako fyzickej osobe. V súlade s uvedeným tak žalobca

ako podnájomca a obchodná spoločnosť Orfeus, s.r.o. uzatvorili Zmluvu o nájme nebytových priestorov
zo dňa 19. 8. 2005 na základe podnájomnej zmluvy. Podľa článku III podnájomnej zmluvy zo dňa 19. 8.
2005 žalobca odo dňa 1. 8. 2005 platil nájomné vo výške 331,94 Eur (10 000,- Sk) mesačne. Spoločnosť
Orfeus, s.r.o. dňa 8. 6. 2007 zmenila obchodné meno na Slovenská dražobná a licitačná spoločnosť,
s.r.o. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na príjmové pokladničné doklady, vystavené za obdobie od 1.

8. 2005 - 1. 2. 2008, v zmysle ktorých zaplatil žalobca za toto obdobie nájomné vo výške 10 622,05 Eur
(320 000,- Sk). Záväzkový vzťah z tejto podnájomnej zmluvy zo dňa 19. 8. 2005 trval až do 1. 3. 2008.

2. Na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 23. 1. 2008, uzatvorenej medzi G. H. ako prenajímateľom
a spoločnosť I. Zvolenská realitná kancelária Holding, s.r.o. ako nájomcom prenechala prenajímateľka

nájomcovi do nájmu 3. Izbový byt č. 19 v obytnom dome súpisné číslo XXXX, vchod č. X na U. ulici,
zapísaný na LV č. XXXX, vedenom K. katastra T., katastrálne územie T.. N. nájomného v zmysle Zmluvy
o nájme bytu zo dňa 23. 1. 2008 bola dohodnutá na sumu 365,13 Eur (11 000,- Sk) mesačne. Trvanie
nájmu v zmysle článku II Zmluvy o nájme bytu zo dňa 23. 1. 2008 bolo dohodnuté na dobu určitú a to odo
dňa 20. 2. 2008 do 20. 2. 2009. Trvanie nájomného vzťahu si zmluvné strany každoročne predlžovali

na základe dodatku č. 1 zo dňa 20. 2. 2009, dodatku č. 2 zo dňa 20. 2. 2010, dodatku č. 3 zo dňa 20.
2. 2011, dodatku č. 4 zo dňa 1. 8. 2012 a dodatku č. 5 zo dňa 12. 12. 2012. V súlade s článkom III,
dodatku č. 3 zo dňa 20. 2. 2011 došlo k zvýšeniu nájomného na sumu 427,16 Eur mesačne. Ďalej v
zmysle článku III, dodatku č. 4 zo dňa 1. 8. 2012 došlo k zvýšeniu nájomného na sumu 448,08 Eur
mesačne a následne v súlade s článkom III dodatku č. 5 zo dňa 12. 12. 2012 bolo nájomné zvýšené na

sumu 459,08 Eur mesačne. Spoločnosť I. Zvolenská realitná kancelária Holding, s.r.o. zmenila od 19. 2.
2018 obchodné meno na Slovenská realitná kancelária, s.r.o. Žalobca, ako podnájomca s obchodnou
spoločnosťou Slovenská realitná kancelária, s.r.o. ako nájomcom, uzatvoril dňa 20. 2. 2008 Zmluvu o
podnájme bytu na základe ktorej si žalobca prenajal byt na účely svojho ubytovania. Výška nájomnéhobola podľa článku IV Zmluvy o podnájme bytu zo dňa 20. 2. 2008 dohodnutá v sume 365,13 Eur (11
000,- Sk) mesačne. Zmluva o podnájme bytu zo dňa 20. 2. 2008 bola menená a doplnená dodatkami č.
1 zo dňa 1. 1. 2009, č. 2 zo dňa 1. 7. 2011, ktorým bola výška nájomného určená na sumu 427,16 Eur,

dodatkom č. 3 zo dňa 1. 7. 2012, ktorým bola výška nájomného určená na sumu 441,10 Eur, dodatku č.
4 zo dňa 1. 8. 2012, ktorým bola výška nájomného určená na sumu 448,08 Eur, dodatkom č. 5 zo dňa
12. 12. 2012, ktorým bola výška nájomného určená na sumu 459,08 Eur. Uvedené dodatky k zmluve o
nájme bytu zo dňa 20. 2. 2008 boli uzatvárané za účelom zosúladenia výšky nájomného v nadväznosti
na vyššie uvedené dodatky k zmluve o nájme bytu zo dňa 23. 1. 2008. Žalobca poukázal na príjmové

pokladničné doklady za obdobie 3. 3. 2008 do 12. 12. 2008, vystavené spoločnosťou Slovenská realitná
kancelária, s.r.o. ktoré preukazujú úhradu nájomného vo výške 3 651,32 Eur (110 000,- Sk). Žalobca
ďalej poukázal na príjmové pokladničné doklady za obdobie od 1. 1. 2009 až 31. 12. 2010, vystavené
Slovenskou realitnou kanceláriou, s.r.o., ktoré preukazujú úhradu nájomného vo výške 8 763,12 Eur.
Na úhradu nájomného v roku 2011 žalobca celkovo vynaložil sumu 4 753,74 Eur a v roku 2012 sumu
5 230,52 Eur, čo takisto dokladá príjmovými pokladničnými dokladmi za obdobie rokov 2011 - 2012.

Žalobca za obdobie mesiacov január a február 2013 zaplatil sumu 918,16 Eur. Je teda zrejmé, že na
základe podnájomnej zmluvy zo dňa 19. 8. 2005 a Zmluvy o podnájme bytu zo dňa 20. 2. 2008 v znení jej
dodatkov žalobca na zabezpečenie náhradného ubytovania do podania žaloby vynaložil celkovo sumu
33938,91Eur(10622,05Eur+3651,32Eur+8763,12Eur+4753,74Eur+5230,52Eur+918,16Eur).

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu s tým, že podľa ich názoru žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a nie je preukázaný ani základ ani výška uplatňovaného nároku na náhradu škody.
Poukázal na to, že nehnuteľnosť nikdy nebola ani v súčasnosti nie je určená na bývanie a samotnému
vlastníkovi nehnuteľnosti nebolo umožnené prihlásiť sa na trvalý pobyt v nehnuteľnosti, pretože ide
o prevádzkovú budovu Materskej škôlky. Žalobca si uplatňuje svoj nárok ako občan ako individuálna

osoba a v celom priebehu konania nebol predložený jediný dôkaz, že by bol on ako Ing. Z. K. mal
nejaké výdavky, spojené s touto nehnuteľnosťou. Poukázal na to, že spoločnosti, v ktorých figuroval ako
spoločník, prípadne konateľ uhrádzali nájomné jednotlivým subjektom, ktoré boli vlastníci prenajatých
nehnuteľností. Nie je teda, ale preukázané nejakým dokladom, že by žalobca mal nejaké výdavky.
Pokiaľ sú aj preukázané nejaké výdavky spoločnosti Orfeus a Zvolenská licitačná dražobná, s.r.o. a

podobne tak zo strany znalkyne pani Ing. V. je možné konštatovať dôkazom opaku, že tieto výdavky,
týchto spoločností, ktoré mali údajne platiť nejaké sumy nie je možné verifikovať. Tieto by bolo možné
verifikovať len keby boli kompletné účtovné doklady a daňové priznania za roky, v ktorých je nárok
uplatňovaný.Poukázalďalejna vznesenúnámietkupremlčania,naktorejzotrvávajú.Vžiadnomprípade
však nie je možné tvrdiť, že by bol žalovaný žalobcovi škodu spôsobil úmyselne. V tejto súvislosti

poukázal na predložený oslobodzujúci rozsudok, kde bol zo strany žalobcu podané trestné oznámenie
na žalovaného pre trestný čin porušenia práv k domu, bytu atď. Problémy, ktoré vznikali, pramenili z
minulosti z neusporiadaného vzťahu, rozpadnutého manželstva a predchádzajúceho vlastníctva k týmto
nehnuteľnostiam. Majú teda za to, že komplex dôkazov a to ani jeden v súvislosti ani vo vzájomných
súvislostiach nepreukázali ani základ toho, že by mal žalobca nejaké náklady, ktoré by mali vykazovať

znaky škody a ich výšky.

4. Do spisu boli pripojené fotokópie príjmových pokladničných dokladov, ktoré vystavila jednak
Slovenská realitná kancelária, s.r.o., jednak firma Orfeus, s.r.o., Slovenská dražobná a licitačná
spoločnosť, s.r.o. z ktorých vyplýva, že žalobca mal uvedeným spoločnostiam uhrádzať nájomné a to

za obdobia, ktoré sú predmetom podanej žaloby.

5. Súd zo Zmluvy o nájme bytu zo dňa 23. 1. 2008 zistil, že prenajímateľ G. H. uzatvorila s nájomcom
I. Zvolenská realitná kancelária Holding, s.r.o., zastúpenou konateľom spoločnosti Ing. Z. K. Zmluvu o
nájme bytu, na základe ktorej prenajímateľ prenechal nájomcovi do nájmu nezariadený X izbový byt č.

XX na U. ulici vo T., vchod č. 3. R. nájmu bolo dohodnuté na dobu určitú od 20. 2. 2008 do 20. 2. 2009.
Nájomné bolo dohodnuté vo výške 11 000,- Sk mesačne. Ďalej bol do spisu pripojený dodatok č. 1 ,
ktorým bola doba nájmu predĺžená od 20. 2. 2009 do 20. 2. 2010, dodatok č. 2, ktorým bola doba nájmu
predĺžená od 20. 2. 2010 do 20. 2. 2011, dodatok č. 3, ktorým bola doba nájmu predĺžená od 20. 2. 2011
do 20. 2. 2013 a bolo stanovené nájomné vo výške 427,16 Eur a to od 1. 7. 2011, dodatok č. 4, ktorým

bola zmenená doba nájmu na obdobie od 20. 2. 2011 do 20. 2 2013 a bola stanovená výška nájmu
448,08 Eur od 1. 8. 2012. Z dodatku č. 5 vyplýva, že bola zmenená doba nájmu od 20. 2. 2013 do 20.
2. 2014 a bola zmenená aj výška nájmu a to na sumu 459,08 Eur mesačne a to od 1. 1. 2013.6. Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že I. Zvolenská realitná kancelária Holding, s.r.o. používala
toto obchodné meno v období od 27. 9. 2005 do 18. 2. 2008 a od 19. 2. 2008 došlo k zmene obchodného
mena na Slovenská realitná kancelária, s.r.o. Konateľom tejto spoločnosti bol aj je žalobca.

7. Súd zo Zmluvy o podnájme bytu zo dňa 20. 2. 2008 zistil, že túto uzatvoril ako nájomca Slovenská
realitná kancelária, s.r.o. s podnájomcom žalobcom. Predmetom podnájmu bol X izbový byt č. XX na
prízemí obytného domu, nachádzajúceho sa na ulici U. vo T., vchod č. 3. T. sa uzatvorila na dobu určitú
od XX. 2. 2008. Nájomné bolo dohodnuté na 11 000,- Sk. Z dodatku č. 1 k tejto podnájomnej zmluve

zo dňa 1. 1. 2009 potom vyplýva, že sa zmenila výška nájomného na sumu 365,13 Eur mesačne. Z
dodatku č. 2 zo dňa 1. 7. 2011 vyplýva, že došlo k zmene nájomného na sumu 427,16 Eur mesačne. Z
dodatku č. 3 k tejto podnájomnej zmluve zo dňa 1. 7. 2012 vyplýva, že došlo k zmene výšky nájomného
na sumu 441,10 Eur mesačne. Z dodatku č. 4 k tejto podnájomnej zmluve zo dňa 1. 8. 2012 vyplýva,
že sa uzatvára na dobu určitú od 20. 2. 2011 do 20. 2. 2013 a došlo k zmene nájmu, výšky nájmu na
sumu 448,08 Eur od 1. 8. 2012. Z dodatku č. 5 k tejto podnájomnej zmluve zo dňa 12. 12. 2012 vyplýva,

že došlo k zmene trvania podnájmu na dobu od 20. 2. 2013 do 20. 2. 2014 a došlo aj k zmene výšky
nájomného na sumu 459,08 Eur a to od 1. 1. 2013.

8.SúdzvýpisuzObchodnéhoregistraďalejzistil,žespoločnosťOrfeus,s.r.o.BanskáBystricapoužívala
toto obchodné meno od 22. 1. 1998 do 7. 6. 2007 a od 8. 6. 2007 používa obchodné meno Slovenská

dražobná licitačná spoločnosť, s.r.o. Aj v tejto obchodnej spoločnosti je konateľom žalobca.

9. Súd zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1. 8. 2005 zistil, že JUDr. Ján Bobor a Katarína
Boborová ako prenajímatelia uzatvorili s nájomcom, spoločnosťou Orfeus, s.r.o. Banská Bystrica ako
s nájomcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov na základe ktorých prenajímatelia ako vlastníci

rodinnéhodomuvcelostivkatastriobceZvolen,súpisnéčísloXXX,postavenéhonaKNparceleč.XXXX
na LV č. XXX prenechali tieto nebytové priestory na kancelárske účely nájomcovi s tým, že doba nájmu
bolastanovenáod1.8.XXXXnadobuneurčitú.Nájomnébolostanovenénasumu25000,-Skmesačne.
Z dodatku k tejto zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 1. 8. 2005, zo dňa 2. 8. 2005 vyplýva,
že prenajímatelia dodatočne súhlasia s ďalším prenájmom, podnájmom v prenajímaných priestoroch.

10. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 19. 8. 2005 súd zistil, že spoločnosť Orfeus, s.r.o.
Banská Bystrica uzatvorila so žalobcom ako s nájomcom uvedenú zmluvu na dobu neurčitú s účinnosťou
od 1. 8. 2005 ohľadom rodinného domu v celosti v E. X. T., súpisné číslo XXX, ktorý je postavený na
KN parc. číslo XXXX, vedené na LV č. XXX za účelom ubytovania. N. nájomného bola stanovená na

sumu 10 000,- Sk.

11. Súd z Uznesenia Okresného súdu Zvolen 16C 155/05-16 zo dňa 27. 10. 2005 zistil, že Okresný súd
Zvolen v právnej veci navrhovateľa P.. Z. K. proti odporcovi P.. A. M. uložil odporcovi povinnosť umožniť
navrhovateľovivýkonvecnéhobremenadoživotnéhobývaniaužívanianehnuteľnosti-domsúpisnéčíslo

XXX, nachádzajúci sa na parcele č. XXXX/X a dom súpisné číslo XXX, nachádzajúci sa na parceliach
XXXX, XXXX, XXXX a XXXX/X, všetky nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX v k.ú. T., obec T..

12. Súd z exekučného príkazu súdneho exekútora JUDr. Andrea Cimmermanová Ex 2486/07A zo dňa
12. 3. 2010 zistil, že na základe uznesenia Okresného súdu Zvolen 16C 155/05 zo dňa 27. 10. 2005,

ktoré sa stalo právoplatné a vykonateľné dňa 21. 1. 2006 a bola uložená povinnosť Ing. A. M. umožniť
oprávnenému Ing. Martinovi K. výkon vecného bremena - doživotného bývania a užívania nehnuteľností
dom súpisné číslo XXX a dom súpisné číslo XXX, nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX v kat.
úz. T., obec T., vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie, uskutočnením prác a výkonov a vyzval
povinného, aby v súlade s exekučným titulom vykonal uloženú povinnosť, aby najneskôr v lehote do 7

dní od doručenia tohto exekučného príkazu umožnil oprávnenému Ing. Z. K. výkon vecného bremena
- doživotného bývania a užívania týchto nehnuteľností.

13. Súd z výpisu z LV č. XXXX pre okres, obec a kat. úz. T. zistil, že na tomto LV sú uvedené dva rodinné
domy a to súpisné číslo XXX na parc. č. XXXX/X a súpisné číslo XXX na parc. č. XXXX. B. vlastník

je vedený žalovaný. V časti ťarchy je uvedené vecné bremeno, právo doživotného bývania a užívania
nehnuteľnosti, dom č. XXX parcela XXXX/X v prospech K. Z. P.. nar. XX. 2. XXXX a nehnuteľnosti dom
č. XXX parcela č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X takisto v prospech K. Z., P.., nar. XX. X XXXX.14. Súd z kúpnej zmluvy so zriadením práva vecného bremena a zriadením predkupného práva zo dňa
26. 7. 1995 zistil, že žalobca ako predávajúci uzatvoril s N. N. ako kupujúcou uvedenú kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bola domová nehnuteľnosť č. súpisné XXX vo T., predmet tvorili ďalej aj zastavaná

parcela pod domovou nehnuteľnosťou KN XXXX o výmere XXX m2, ďalej KN XXXX záhrada o výmere
XXX mX, KN XXXX záhrada o výmere XXX mX a KN XXXX/X zastavaná plocha XXX m2 na LV č.
XXXX kat. úz. T.. Ďalej bolo zriadené právo vecného bremena a to bezplatne s tým, že právo vecného
bremena bolo zriadené vo forme práva doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností v
prospech predávajúceho P.. Z. K., ktorý je oprávnený do svojej smrti užívať a prevádzať nehnuteľnosti

preúčelytrvaléhobývaniaaďalejbolozriadenévecnébremenovoformepredkupnéhoprávavprospech
predávajúceho.

15. Súd z kúpnej zmluvy zo dňa XX. 7. 1995 so zriadením práva vecného bremena a zriadením
predkupného práva, uzatvorenej medzi P.. Z. K. ako predávajúcim a pani N. N., ako kupujúcou zistil,
že predmetom predaja domovej nehnuteľnosti č. XXX vo T., spolu zastavaným pozemkom KN parc.

č. XXXX/X o výmere XXX m2, ktoré nehnuteľnosti sú vedené na LV č. XXXX v kat. úz. T.. C. tiež
zriadené právo vecného bremena a to bezplatne vo forme práva doživotného bývania a užívania
predmetných nehnuteľností v prospech predávajúceho P.. Z. K., ktorý je oprávnený do svojej smrti užívať
všetky prevádzané nehnuteľnosti pre účely trvalého bývania. Z. bolo zriadené vecné bremeno vo forme
predkupného práva v prospech predávajúceho.

16. Súd zo stavebného povolenia zo dňa 11. 3. 1983, vydaného Národným výborom vo Zvolene zistil,
že bola povolená prestavba rekonštrukcie rodinného domu na Materskú škôlku na ulici Sokolovská
vo Zvolene. Súd z rozhodnutia Okresného národného výboru Zvolen zo dňa 2. 2. 1982 zistil, že bol
vydaný záväzný posudok adaptácie rodinného domu pre účely závodnej materskej školy vo Zvolene.

Z vyjadrenia Okresného národného výboru, útvaru hlavného architekta Zvolen, zo dňa 21. 9. 1981
vyplýva, že s projektovou úlohou na Materskú školu na Sokolskej ulici súhlasia. Jedná sa o rekonštrukciu
rodinného domu.

17. Súd z kolaudačného rozhodnutia Mestského národného výboru Zvolen zo dňa 1. 10. 1984 zistil, že

bolo povolené užívanie stavby rekonštrukcia objektu Materská škola ulica Sokolská.

18. Súd z oznámenia Mestského úradu Zvolen zo dňa 14. 10. 2013 zisťuje, že na základe predloženia
kolaudačného rozhodnutia mu oznamujú, že nemôžu prihlásiť žalovaného na trvalý pobyt, pretože domy
na Sokolská XX a XX vedené na LV č XXXX, kat. úz. T. boli kolaudačným rozhodnutím zo dňa 1. 10.

1984 dané do užívania ako rekonštrukcia objektu Materská škola. Zámerom užívania stavby na iný účet
(bývanie) je potrebné rozhodnutia Stavebného úradu o zmene užívania stavby.

19. Súd z Uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica, č.k . 27-24K 312/96 zistil, že v právnej veci
vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu Ing. Z. K. - Zvolenská realitná kancelária Zvolen rozhodol o

zbavenífunkciesprávkynekonkurznejpodstatyJUDr.B.K.azasprávcukonkurznejpodstatyustanovuje
JUDr. S. R.. Z odôvodnenia potom vyplýva, že uznesením č.k. XX-XXK 312/96 zo dňa 25. 5. 1998 tunajší
súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a zároveň bol ustanovený správca konkurznej podstaty. Pri
vyhlásení konkurzu bol ustanovený za správcu JUDr. Peter Kočička, ktorý bol následne uznesením zo
dňa 13. 9. 1999 zbavený funkcie a bola ustanovená správkyňa JUDr. Alžbeta Slobodníková. Súd však

zistil, že správkyňa si neplní svoje povinnosti.

20. Súd z rozsudku Okresného súdu Zvolen 1T 165/2009-886 zo dňa 13. 1. 2012 zistil, že súd
obžalovaného Ing. A. M. oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen 3Pv 631/08 zo dňa
4. 4. 2009 pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako prečin neoprávneného zásahu do práva k domu,

bytu, alebo nebytovému priestoru, ktorého sa mal dopustiť tak, že od 10. 8. XXXX do súčasnosti
bráni oprávnenému P.. Z. K., nar. XX. 2. XXXX v užívaní nehnuteľností, zapísané na LV č. XXXX
k.ú. T. konkrétneho domu so súpisným číslom XXX , nachádzajúci sa na parcele č. XXXX/X a domu
so súpisným číslom XXX, nachádzajúci sa na parcele XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, ku ktorým P..
Z. K. nárok na užívanie vznikol titulom vecného bremena - práva doživotného bývania a užívania

nehnuteľností, vyplývajúce z kúpnej zmluvy zo dňa XX. 7. XXXX, zavkladovanej K. katastra T. pod
V XXXX/XX, pretože skutok nie je trestným činom a P.. Z. K. odkázal s jeho nárokom na náhradu
škody na občianske súdne konanie. Z odôvodnenia tohto rozsudku tiež vyplýva, že poškodený P.. Z. K.
síce ako oprávnený z vecného bremena tento zneužíval svoje práva a správal sa v rozpore s dobrýmimravmi keď opakovane sa vlámal do nehnuteľnosti, spôsobil škodu, odcudzil pečiatky, účtovné listiny,
uviedol nepravdivé údaje registrovému súdu atď. čo tiež viedlo žalovaného k zmene v jeho správaní a
to k bráneniu si svojho vlastníckeho práva, ktoré právo súd v danom prípade považoval za nariadené

právo vyplývajúce z vecného bremena, pretože bez existencie vlastníckeho práva by nebolo možné
zriadiť vecné bremeno. Súd mal za to, že konanie obžalovaného bolo len reakciou na správanie sa
poškodeného ale len v rovine občiansko-právnej bez vyvodenia trestno-právnych následkov, pretože
tieto by nastali v prípade, ak by boli dané neoprávnené zásahy do práv k domu, bytu, atď. čo v trestnom
konaní preukázané nebolo, naopak súd mal za to, že zo strany obžalovaného sa jednalo o oprávnené

zásahy do práv, vyplývajúcich poškodenému z vecného bremena. Z Uznesenia KS Banská Bystrica
4To 35/12 zo dňa 24. 10. 2012 vyplýva, že odvolanie Okresného prokurátora a poškodeného P.. Z. K.
zamietol a to proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Zvolen 1T 165/2009-866 zo dňa 13. 1. 2012.
Krajský súd konštatoval, že nie každé porušenie práva nutne musí viesť k spáchaniu trestného činu.
Krajský súd konštatoval a to tak, ako uviedol odvolanie okresný prokurátor, že doposiaľ civilné konanie,
ohľadom vecného bremena nebolo pred príslušným súdom ukončené a predmetné vecné bremeno,

ktorého dodržiavania sa poškodený domáha je viac ako pochybné.

21. Súd z rozsudku Okresného súdu Zvolen 6C 155/2005-677 zo dňa 18. 10. 2010 zistil, že súd zrušil
vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania žalovaných nehnuteľností za peňažnú úhradu
373 530,- Eur a to v právnej veci Ing. A. M. voči Ing. Z. K.. Krajský súd Banská Bystrica svojím uznesením

15Co 43/2011-708 zo dňa 10. 8. 2011 rozsudok Okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

22. Súd z rozsudku Okresného súdu Zvolen 6 C 155/2005-816 zo dňa 24. 1. 2013 zistil, že vo veci
žalobcu P.. A. M. proti žalovanému P.. Z. K. o zrušenie vecného bremena súd zrušil vecné bremeno -
právo doživotného bývania a užívania žalovaných nehnuteľností domu súpisné číslo 446 s pozemkom

za sumu XX XXX,XX G. a k druhej nehnuteľnosti a to domu č. XXX s pozemkami v sume XX XXX,- Eur.

23. Súd z upovedomenia o začatí exekúcie č. Ex 36/13 exekútorky JUDr. Andrey Cimmermanovej zistil,
že na základe vykonateľného exekučného titulu na nepeňažné plnenie č. 16C 155/2005, ktorý vydal OS
Zvolen 27. 10. 2005, ktorým sa ukladá povinnému P.. A. M. na vykonanie vecného bremena, umožnenie

doživotnéhobývania,užívanienehnuteľnostívprospechoprávnenéhoP..Z.K..Exekútorsúčasnevyzval
povinného, aby si dobrovoľne splnil svoju povinnosť v exekučnom titule a umožnil oprávnenému P.. Z.
K. výkon jeho vecného bremena.

24. Žalobca na pojednávaní 20. 3. 2014 uviedol, že on predmetné nehnuteľnosti kúpil ako fyzická osoba

eštevroku1993.Bolzapísanýakoichvlastník,tietonehnuteľnostizrekonštruoval,nasťahovalsadonich
v roku 1995. Následne tieto nehnuteľnosti previedol na vtedajšiu svokru pani N. N.. Bola tiež uzatvorená
aj zmluva o zriadení vecného bremena na tieto nehnuteľnosti. V tom väčšom dome on býval a v tom
druhom menšom podnikal až do júla 2005. Niekedy v júli 2005 sa rozvádzal s pani Janou U. a jeho bývalá
manželka zariadila, že jej matka N. N. tieto nehnuteľnosti potom previedla na žalovaného. Žalovaný sa

tak stal vlastníkom týchto nehnuteľností a potom niekedy v júli, v auguste 2005 vymenil zámky na týchto
nehnuteľnostiach, resp. dal pokyn, aby tak bolo urobené. Keďže on bol vlastníkom týchto nehnuteľností.
Osobne ho však nevidel tieto zámky meniť. Súkromná bezpečnostná služba mu však zamedzila vstup
do týchto nehnuteľností. Uviedol, že predpokladá, že túto bezpečnostnú službu si najal práve žalovaný.
Išlo o SBS Major Banská Bystrica. Všetky jeho osobné veci však zostali v domoch. Je podaná takisto

žaloba o vydanie týchto vecí. V tejto bol však úspešný len čiastočne. S odstupom času pani Vlčková
odstúpila od kúpnej zmluvy so žalovaným v dôsledku nevyplatenia kúpnej ceny. Bolo to v čase, keď už
žalovaný nemal milenecký vzťah s pani U.. Do týchto priestorov sa už potom dostal iba svojpomocne a
to tak, že navŕtal zámky a otvoril pánty. Bola tam však SBS a títo volali políciu a potom sa to šetrilo. Druhý
krát sa tam dostal potom, keď mu odovzdala kľúče súdna exekútorka L.. Jednalo sa však o tretie alebo

štvrté konanie ohľadom výmeny zámkov, pretože tie predtým boli neúspešné. Do týchto nehnuteľností
mal potom prístup zhruba pol až trištvrte roka, pokiaľ nedošlo k ďalšej výmene zámkov. Ďalšiu výmenu
zámkov realizovala pani U., bolo to niekedy vo februári 2012. Žalovaný mu však kľúče nedal a neumožnil
mu vstup. Uviedol, že on nemôže za to, že bývalá milenka žalovaného mení zámky a aký majú vzťah
teraz. Podľa jeho vedomostí tieto nehnuteľnosti teraz nikto neužíva.

25. Žalovaný uviedol, že z genézy jednotlivých sporov, ktoré sú na tunajšom súde vyplýva, že žalobca
dobre nevie, čo v tých zmluvách je, pretože si uplatňoval aj nárok v súvislosti s vecným bremenom,
keď chceli náhradu za sídla firiem. V roku 2006 žalobca si zriadil v jednej z týchto nehnuteľností sídlosvojej firmy. Z rozhodnutia súdu sa však potom dozvedeli, že z titulu vecné bremeno nie je možné
toto vecné bremeno prisúdiť firme. Žalobca je realitný maklér, veľmi dobre vie, že ak rieši rekonštrukciu
týchto nehnuteľností tak to má riešiť cestou stavebného úradu ak chcel riešiť účel týchto nehnuteľností,

že mal teda dôjsť k zmene účelu využívania uvedených nehnuteľností. Pokiaľ žalobca hovoril, že tieto
nehnuteľnosti previedol bezodplatne na pani Vlčekovú tak to podľa jeho názoru urobil z toho dôvodu,
že v tom čase bol v konkurze. Pokiaľ sa týka jeho tak on má výdavkové pokladničné doklady, z ktorých
vyplýva, že za tieto nehnuteľnosti zaplatené bolo. V týchto nehnuteľnostiach mal sídlo firmy aj on. Tvrdil,
že žalobca mu vykradol firmy a preto si tam najal bezpečnostnú firmu Z. a to len z toho dôvodu, aby

tam bol bezpečnostný pracovník a aby žalobca nemohol urobiť niečo také, že by znova vykradol jeho
firmu. Tvrdil však, že žalobcovi nezamedzil vstup do týchto nehnuteľností. Dokonca bol z tohto dôvodu
aj obvinený, čo sa riešilo aj na Krajskom súde v Banskej Bystrici ale spod obžaloby bol oslobodený.
Pokiaľ sa vec riešila cestou predbežného opatrenia a exekúcie tak boli vedené len z toho dôvodu, aby
žalobca mohol na neho tlačiť lebo napríklad všetky 3 exekúcie boli ukončené vymožením. To znamená,
že mal vždy k dispozícii kľúč. Keď sa vec riešila prostredníctvom súdneho exekútora pána Kubicu tak

žalobca jednoducho neprišiel. Riešilo sa to aj prostredníctvom súdneho exekútora pána Galka s tým,
že žalobca si pre kľúče neprišiel a potom kľúče nechal u pani Cimmermanovej. Z jeho pohľadu sú to
zo strany žalobcu len hry aby ho cvičil prostredníctvom súdu a exekútora. Uvedené nehnuteľnosti sú
však uvedené ako nebytový priestor a nikto tam nemá prihlásený pobyt a to od roku 1985. Ani samotný
Mestský úrad nepovolil mať v týchto nehnuteľnostiach trvalý pobyt.

26. Z vyjadrenia bývalého právneho zástupcu žalovaného, doručeného súdu dňa 22. 5. 2014 vyplýva,
že tento uviedol, že podľa jeho názoru je vecné bremeno neplatné, pretože tak, ako je toto vecné
bremeno sformulované je neurčité. Je neplatné z toho dôvodu, pretože svojím obsahom a účelom
odporuje zákonu a obchádza, keďže predmetné nehnuteľnosti neboli určené na bývanie. Od vydania

stavebného povolenia v roku 1983 a kolaudačného rozhodnutia v roku 1984. Ďalej vzniesol aj námietku
premlčania s tým, že premlčacia doba je 3 ročná. Ďalej namietal, že samotná výška náhrady škody je
pochybná a neodôvodnená. V tejto súvislosti namietal ako úplne pochybné žalobcom preukazované
príjmové pokladničné doklady o platení nájomného žalobcom prenajímateľovi, pretože tieto doklady
vôbec hodnoverne nevyznievajú s tým, že poukázal, že počas tohto obdobia si žalobca dohodol

náhradné bývanie s vlastnou obchodnou spoločnosťou a v tejto súvislosti žiadal, aby žalobca súdu zaslal
kompletné účtovníctvo a to za roky 2005 - 2013, aby bolo možné posúdiť, či žalobca vôbec nejaké
nájomné platil.

27. Svedkyňa B. L. uviedla na pojednávaní dňa 13. 6. 2014, že strany sporu pozná len z exekučného

konania. V roku 2007 je bol podaný návrh pána K. na vykonanie exekúcie voči pánovi M. a to na
vymoženie uloženia povinnosti umožnenie výkonu vecného bremena doživotného bývania a užívania
žalovaných nehnuteľností. V marci 2008 jej bolo dané poverenie vykonania exekúcie. 20. 3. 2008 potom
aj vydala upovedomenie o začatí exekúcie. Voči tomuto podal odporca námietky a navrhol aj odklad.
Tieto však boli súdu zamietnuté. 12. 3. 2010 potom vydala exekučný príkaz na uskutočnenie exekúcie

a nariadila túto exekúciu vykonať. V tejto veci sa pán Deák vyjadril v tom zmysle, že toto vymáhané
právo už bolo vymáhané v inom exekučnom konaní, ktoré viedol súdny exekútor Ján E. v roku 2007. V
tejto súvislosti povedala pánovi Deákovi, že táto pôvodná exekúcia bola zmarená, pretože oprávnenému
nebol umožnený vstup. Upozornila teda pána M., aby si splnil svoju povinnosť. V septembri 2010
dohodla stretnutie u nej v kancelárii, ktorého sa nakoniec zúčastnil iba pán M. s tým, že pán K. neprišiel z

pracovnýchdôvodov.Keďprišlinamiestovýkonutakpovinnýju previedolpoobidvochnehnuteľnostiach
a odovzdal jej kľúče od jednej nehnuteľnosti, od druhej nehnuteľnosti a od vstupných dverí. Potom ona
vyzvala oprávneného, aby si prišiel prevziať kľúče. Tieto boli odovzdané oprávnenému 4. 11. 2010.
Následne 24. 11. 2010 opätovne za ňou prišiel pán K., ktorý uviedol, že po príchode na miesto exekúcie
chcel si tieto nehnuteľnosti odomknúť, avšak týmito kľúčami to nebolo možné. Do nehnuteľností sa teda

nedostal. Kľúče potom nechal u nej v kancelárii. Táto potom písomne oznámila pánovi M., vyzvala ho
odovzdať kľúče, ktorými bude možné vstúpiť do uvedených nehnuteľností. Dňa 15. 4. 2011 jej potom
pán M. oznámil, že vzhľadom k tomu, že sa dlhodobo nezdržiava vo Zvolene, svoje pracovné povinnosti
tak poveril v tejto veci pani U., aby zabezpečila niektoré nutné záležitosti okolo predmetných domov.
Taktiež uviedol, že pani U. sa v týchto nehnuteľnostiach stará o bojového psa so súhlasom pána Deáka

a z dôvodu bezpečnosti pána Sladkovského preto vymenila zámky na tých vstupných dverách s tým, že
na týchto dverách mal byť nejaký lístok, kde malo byť telefónne číslo na ktoré mal pán K. zavolať, aby
mu bolo umožnené vstúpiť. Následne na to potom 28. 4. 2011 pánovi M. zaslal list na opätovné zaslanie
kľúča od vstupnej brány do nehnuteľnosti a zároveň bolo vysvetlené, že mu je uložená povinnosť, ktorámu vyplýva z exekučného titulu a teda nie je možné preniesť na tretiu osobu. V novembri 2011 potom za
ňou prišla pani Frčková, povedala, že áno, že ona je ochotná pustiť pána Sladkovského. Potom keď ho
opätovne kontaktovala povedal, že je v Bratislave, že do Zvolena príde až v máji 2012. Dňa 11. 5. 2012

sa do jej kancelárie dostavil pán M. za účelom realizácie výkonu vecného bremena, pričom sa dohodli,
že k sprístupneniu dôjde 16. 5. 2012. V uvedený deň sa stretli v týchto nehnuteľnostiach. Prišiel pán M.,
pán K. nie. Pri tomto úkone boli fyzicky vymenené zámky za jej prítomnosti na oboch nehnuteľnostiach
ako aj na vstupnej bráne. Boli v ten deň odovzdané kľúče. Pánovi K. boli tieto odovzdané 21. 5. 2012. V
podstate týmto bolo exekučné konanie ukončené a to 23. 5. 2012. Potom v marci 2013 prišiel opätovne

do jej kancelárie P.. K. a požiadal ju o spísanie návrhu na vykonanie exekúcie v podstate tej istej s tým,
že sa do týchto nehnuteľností nevie dostať , pretože boli znova vymenené zámky. Opätovne bolo vydané
poverenie a bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie s tým, že pán P.. M. podal námietku voči
exekúcii. Tieto námietky boli takisto zamietnuté. Na základe toho bol opätovne vydaný exekučný príkaz.
Podľa jej názoru návrh na vykonanie exekúcie bol dôvodný. Ona v rámci exekúcie zisťovala od pána
M., kto vymieňal zámky a pán M. povedal, že on poveril pani Frčkovú, aby vymenila zámky. Povedal,

že jednoducho je to kvôli tomu, lebo je tam bojový pes, aby chránili zdravie pána Sladkovského. Keď
tam však bola ona tak žiadny pes tam nebol.

28. Svedok B. K. na pojednávaní dňa 10. 6. 2014 uviedol, že žalobca je jeho brat, žalovaného nepozná.
Potom, ako skončil v roku 2011 školu dostal ponuku od žalobcu na prácu. Bola to pozícia manažéra vo

firme, ktorá sídlila na ulici Sokolská 81. Bola to realitná kancelária. Jej názov však už nevedel uviesť.
Vedľa tejto nehnuteľnosti bola iná nehnuteľnosť so súpisným číslom 79 a bol to rodinný dom, v ktorom
bývalžalobca.Niekedyvjúli,vauguste2000nabehladotýchtopriestorovSBSapovedaliim,abyopustili
priestor. Týmto spôsobom v podstate bolo zamietnuté vojsť do firmy a v konečnom dôsledku žalobcovi
aj do domu. Keď tam prišla SBS, on vtedy v práci ešte nebol, keď tam prišiel tak už tam vojsť nemohol,

pretože SBS ich tam nepustila. Iba od kolegýň sa dozvedel, že keď tam pracovali tak vtedy tam prišla
SBS. Keď sa dožadovali vstupu tak jednoducho SBS s nimi nekomunikovala. Takisto keď žiadal, aby
mu vydali osobné veci tak mu povedali, že mu ich nedajú. Zhruba týždeň tam chodieval s tým, že chce
ísť do roboty ale dookola sa opakovalo to isté. Následne preto museli presťahovať kanceláriu a žalobca
si musel riešiť bývanie. Ignorovali aj ich výzvy, aby si mohli zobrať aspoň vlastné veci. Opakovane do

týchto priestorov chcel so žalobcom vstúpiť v rokoch 2006, 2007, 2008 ale nebolo to možné, pretože to
bolo zamknuté. Žalobca mu aj hovoril, že má kľúče od týchto nehnuteľností ale jednoducho nepasovali.
Od žalobcu vie, že má k týmto nehnuteľnostiam vecné bremeno. Až neskôr sa dozvedel, že za týmto
všetkým je pán Deák. Jemu to povedal žalobca. Pre žalobcu to bol v podstate šok, pretože zostal bez
osobných vecí s jednou taškou a musel si riešiť nové bývanie. Aj s druhým bratom Rudolfom sa snažili

žalobcovi pomôcť prekonať tento šok a snažili sa riešiť priestory pre kanceláriu a takisto aj bývanie pre
žalobcu.

29. Podaním zo dňa 12. 6. 2014 bývalý právny zástupca žalovaného žiadal, aby žalobca predložil
účtovníctvo ako konateľ obidvoch prenajímateľov, od ktorých mal žalobca v období od augusta 2005 -

február 2013 platiť nájomné a to jednak za Slovenskú dražobnú a licitačnú spoločnosť, s.r.o. (predtým
Orfeus Banská Bystrica) a to predloženie účtovníctva za roky 2005 - 2008 a za Slovenskú realitnú
kanceláriu, s.r.o. predložením účtovníctva za roky 2008 - 2013.

30. Súd z Uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica 15Co 120/2013-860 zo dňa 30. 4. 2014 zistil,

že Krajský súd Banská Bystrica zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a to vo veci žalobcu Ing. A. M. proti Ing. Z. K. o zrušenie vecného bremena na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen 6C 155/2005-816 zo dňa 24. 1. 2013 kde Krajský súd
Banská Bystrica mimo iné konštatoval, že nebol povolený vklad vecného bremena v súlade so zmluvou,
uzatvorenou medzi N. N. a žalovaným a vecné bremeno bolo modifikované ako právo doživotného

bývania užívania nehnuteľností. Pri zrušení vecného bremena za primeranú náhradu sa Okresný súd
nedostatočne zaoberal touto okolnosťou, nedostatočne sa zaoberal históriou vzniku nehnuteľnosti, ich
účelovým určením a následnou zmenou v užívaní, ktorá právne nikdy nebola realizovaná. Súd ku každej
nehnuteľnosti, na ktorej sa viaže vecné bremeno musí zisťovať, či boli stanovebno-technické a teda aj
právne určené na bývanie, či už trvale alebo prechodne.

31. Súd z inventarizačného súpisu účtov od Slovenskej dražobnej a licenčnej spoločnosti Zvolen od 1. 1.
2007 do 31. 12. 2007 zistil, že bolo uhradené nájomné - Bobor vo výške 90 000. Súd z inventarizačnéhosúpisu účtov Slovenskej realitnej kancelárie, s.r.o. za obdobie od 1. 1. 2008 do 31. 12. 2008 zistil, že
bolo uhradené nájomné Nosko 121 000.

32. Do spisu bola pripojená aj časť hlavnej knihy analytickej evidencie Slovenskej realitnej kancelárie,
z ktorej vyplýva, že malo byť hradené nájomné Nosko v roku 2013 v celkovej sume 859,76 Eur, v roku
2012 v celkovej sume 4 308,63 Eur, v roku 2011 v sume 4 990,32 Eur, v roku 2010 v sume 4 229,98
Eur, v roku 2009 v sume 4 419,11 Eur.

33. Súd z časti hlavnej knihy analytickej evidencie pre spoločnosť Orfeus, s.r.o. zistil, že v roku 2006
malo byť hradené nájomné vo výške 141 443,- Sk a v roku 2005 v sume 125 000, Sk a to nájomné Bobor.

34. Na súdnom pojednávaní dňa 4. 9. 2014 bývalý právny zástupca žalovaného uviedol, že doklady,
ktoré predložil z účtovníctva žalobca nie sú pre nich podstatné, pretože chcú predložiť celé účtovníctva,
celé účtovníctvo za uvedené obdobie u obidvoch firiem.

35. Súd z daňového priznania pre DPH Zvolenskej realitnej kancelárie, s.r.o. za 12/2013 zistil, že bolo
podané 5. 1. 2014.

36. Súd z hlavnej knihy analytickej evidencie pre spoločnosť Orfeus, s.r.o. za rok 2005 zistil, že bolo

hradené nájom K./JUDr. Bobor a to 5 x po 10 000,- Sk. Za rok 2006 4x po 30 000,- Sk.

37. Súd z časti hlavnej knihy analytickej evidencie Slovenskej realitnej kancelárie za rok 2009 zistil, že
bolo hradené nájomné Ing. K./Nosková v sume 1 095,39 Eur a to 3 x. Za rok 2010 4x. Za rok 2011 2xpo
1 095,39 Eur a 2 x po 1 281,48 Eur. Za rok 2012 2xpo 1 281,48 Eur, 1 x 1 323,32 Eur, 1 x 448,08 Eur. Za

rok 2013 2xpo 448,08 Eur a 1 x 459,08 Eur, 3 x 1377,24 Eur. Za rok 2014 1x1216,59 Eur, 1 x 459,08 Eur.

38. Súd z výzvy na umožnenie výkonu práva a z úpravy vecného bremena zo dňa 1. 10. 2009 zistil,
že právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného, aby umožnil P.. Z. K. výkon práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu k žalovaným nehnuteľnostiam. Do spisu bola pripojený o tom aj fotokópia podacieho

lístku.

39. Súd z potvrdenia OO PZ SR Zvolen zo dňa 21. 3. 2006 zistil, že dňa 21. 3. 2006 im oznámil žalobca,
že dňa 21. 3. 2006 o 14.00 hod. na ulici K. XX,XX sa pokúsil uplatniť svoje právo užívania a bývania u
vedených nehnuteľnostiach, ale v tomto mu bolo zabránené, na základe čoho podal oznámenie.

40. Súd z výzvy žalobcu žalovanému zistil, že tento vyzval žalovaného, aby mu odovzdal kľúče od
uvedených nehnuteľností.

41. Súd z potvrdenia OO PZ SR Zvolen zo dňa 4. 10. 2005 zistil, že žalobca oznámil prístup proti

občianskemu spolunažívaniu vo veci, že na základe jeho vecného bremena mu toto bolo znemožnené
vlastníkom nehnuteľnosti A. M..

42. Súd z oznámenia Z. B., Banská Bystrica pre žalobcu zistil, že oni nerozhodujú o tom, ktorá osoba
bude oprávnená vstúpiť do týchto nehnuteľností s tým, že aby takúto požiadavku adresovali výlučne

majiteľovi nehnuteľností. Kľúče, ktoré majú oni od nehnuteľností patria objednávateľovi a tieto mu v
žiadnom prípade nevydajú. Ich spoločnosť nie je oprávnená rozhodovať o tom, aké sú jeho práva. Ak
mu niekto bráni vo výkone jeho práv tak nech sa obráti na príslušné subjekty.

43. Svedkyňa A. U. na pojednávaní dňa 16. 6. 2016 uviedla, že si už nepamätá, či bola prítomná

pri exekúciách, kedy sa žalobca domáhal vstupu do týchto nehnuteľností. Vie však, že v týchto
nehnuteľnostiachbolbojovýpesaleužnevie,vktoromobdobí.Pamätalasi,žetútonehnuteľnosťstrážila
bezpečnostná služba kvôli tomu, že žalobca a jeho zamestnanci a súrodenci vykradli tieto nehnuteľnosti
a poodnášali sa odtiaľ veci. Vie o tom, že žalobca tam má vecné bremeno a toto mu nepopiera. Myslí
si, že toto vecné bremeno mohlo reálne využívať. Ona niekoľko krát vyzvala žalobcu, aby si prišiel pre

kľúče. Pokiaľ tvrdila, že žalobca, jeho zamestnanci a súrodenci vykradli túto nehnuteľnosť tak v tom čase
ona spala vo vedľajšej nehnuteľnosti, zachytila ruch, že búchajú na dvere, že sa tam chodí a že sa odtiaľ
odnášajú veci a preto kontaktovala žalovaného, ktorý povedal, že to zabezpečia SBSkou. Keď oni prišli
tak už ale veľa vecí bolo odnesených. Dokonca sa stalo, že jej volal jeden člen SBS, celý roztrasený,že je skrytý niekde na záchode, že tam vtrhli ľudia a odvážajú odtiaľ veci. Dokonca jej povedal, že ak by
niekoho kontaktoval tak že ho odstrelia. V tejto súvislosti volali aj na políciu.

44. Svedok Q. K. na pojednávaní 16. 6. 2016 uviedol, že je bratom žalobcu. V čase, keď býval v týchto
žalovaných nehnuteľnostiach tak z ním chodieval spolu s rodičmi aj s deťmi. Bolo to niekedy v 90-tych
rokoch. Chodievali k bratovi na návštevy. Normálne žil a býval týchto domoch. Okolo roku 2000 tak
potom v dome č. 79 zriadil kancelárie a vedľa vo veľkom dome č. XX býval. Vtedy tam býval aj s pani U.
a jej nevlastnou dcérou. Niekedy v lete 2005 sa potom už do týchto domov nedostali ani do kancelárií.

Bol im zamedzený prístup, pretože tam bola strážna služba a boli vymenené zámky. Aj on sám chcel
ísť do týchto nehnuteľností ale nedostal sa tam, pretože kľúče, ktoré mal nepasovali do bráničky. Mal
tam aj osobné a súkromné veci, ku ktorým sa už nedostal. Iba dedukoval, že žalovaný spolu s pani U.
zamedzili žalobcovi vstup do týchto nehnuteľností. Vedel o tom , že preberali nejaké bratove firmy. On
bol u žalobcu zamestnaný v realitnej kancelárii. Uviedol, že spúšťačom všetkých týchto nedorozumení
bol práve rozvod žalobcu s pani U.. S. U. robila nejaké kroky, aby obrala žalobcu o majetok.

45. Súd z uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica, 27-24K 312/96 zo dňa 25. 5. 1998, právoplatného
a vykonateľného dňa 16. 6. 1998 zistil, že Krajský súd Banská Bystrica vyhlásil konkurz na majetok
dlžníka Ing. Z. K. - Zvolenská realitná kancelária Zvolen.

46. Do spisu ďalej Sociálna poisťovňa potom pripojila výpis z účtu poistenca Ing . Z. K. za obdobie
rokov 2005 - 2013.

47. Súd z ohliadky na mieste samom zo dňa 7. 10. 2016 zistil, že v nehnuteľnosti č. XX na prízemí je
vstup, kuchyňa, šatník, malá kúpeľňa, detská izba, veľká kúpeľňa, obývačka, špajza, na poschodí sa

potom nachádza spálňa a šatník a veľká miestnosť. V strede nehnuteľnosti medzi domami XX a XX sa
nachádzala garáž a altánok. V domovej nehnuteľnosti č. XX boli dva vstupy s tým, že jeden viedol na
prízemie a na povalu. Na prízemí sa nachádzala miestnosť s kúpeľňou, ďalej 5 miestností s tým, že tam
mali byť kancelárie a archív. Žalobca a žalovaný uviedli, že hore na poschodí je len podkrovie s tým,
že tam neboli žiadne kancelárie. Záhrada medzi nehnuteľnosťami je neudržiavaná, zarastená. Takisto

aj vstup do domovej nehnuteľnosti č. 81.

48. Svedok N. H. na pojednávaní 3. 11. 2016 uviedol, že žalobcu pozná, bol to nájomník v ich byte, ktorý
má spolu s manželkou. Byt je písaný na manželku G. H. ale tieto veci s pánom K. vybavoval on. Je to

trojizbový byt vo Zvolene na ulici U. 3. R. byt prenajali v roku XXXX firme pána K.. Názov firmy bol asi
1. Realitná. Byt bol prenajatý od roku 2008 do roku 2014. Uviedol, že žalobca tam bývala platil nájom.
Bolo to vyše 400,- Eur. Uviedol, že sú tam aj nejaké nedoplatky na nájomnom ale žalobca mu sľúbil, že
to doplatí. Uviedol, že priestory mala prenajaté firma, ktorá bola zastúpená pánom Sladkovským, ktorý
tam zrejme býval. Platby chodili od tejto firmy a nie od pána K..

49. Svedok A. C. na pojednávaní 17. 1. 2017 uviedol, že žalobcu pozná zhruba od polovice 90-tych
rokov. S pánom K. boli vo vzťahu ohľadom prenájmu nehnuteľností. Je to nehnuteľnosť na Z. ulici XX
vo T., ktorá má charakter rodinného domu a bola používaná na prenájom. Presne si to už nepamätal
ale zrejme ho oslovil P.. K., zrejme v rokoch 2004 - 2005 a toto malo skončiť niekedy v roku 2008. Bola

medzi nimi uzatvorená zmluva o prenájme časti nehnuteľnosti. Prenajímateľom bol on ako aj jeho dcéra
ako vlastníci nehnuteľností. Zmluva bola uzatvorená s firmou Ing. K.. Názov tejto firmy si už nepamätá.
Nájomné bolo platené jeho firmou. Uviedol, že nájomné chodí na jeho účet, zrejme to bola firma Orfeus,
s.r.o.

50. Súd z Uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica 27-24K 312/96 zo dňa 9. 5. 2008 zistil, že bol
zrušený konkurz vyhlásený na majetok úpadcu Ing. Z. K. - T. realitná kancelária Zvolen.

51. Vo vyjadrení právneho zástupcu žalovaného zo dňa 15. 3. 2017 tento uviedol, že z potvrdenia
Sociálnej poisťovne o príjme a tzv. odvodoch na Sociálnej poisťovni za žalobcu za obdobie

8/2005-12/2012vyplýva,žežalobcanevykazovaltakýpríjemakouvádzalvdoterajšomkonaní.Poukázal
na posledný stĺpec tabuľky, zvýraznený červenou farbou, to je presne rozdiel medzi hrubou mzdou a
zaplatenými odvodmi po odpočítaní deklarovaného nájmu za predmetnú nehnuteľnosť. S uvedených
čísiel vyplýva, že po zaplatení povinných zákonných odvodných platieb zostávala žalobcovi tzv. čistámzda v takej výške, z akej by nemohol platiť nájom za bývanie vo výške, v akej uvádza. Navyše v tom
obdobíbolvkonkurznomkonaníasamotnáSociálnapoisťovňasiuplatňovalapohľadávkuvočižalobcovi
za neuhrádzané odvody. Ďalej poukázal na list, adresovaný Krajskému súdu Banská Bystrica zo dňa 21.

3. 2006, list adresovaný Správcovi konkurznej podstaty JUDr. Tamášimu zo dňa 28. 9. 2005, z ktorého
vyplýva, že v tom čase nebol oprávnený nakladať so svojím bankovým účtom vzhľadom na prebiehajúci
konkurz a na list adresovaný Krajskému súdu Banská Bystrica zo dňa 4. 8. 2005, kde žalobca uvádza,
že je nemajetný. Z týchto dôkazov potom vyplýva, že v tom období žalobca nebol absolútne schopný
uhrádzať platby za nájomné vo výške 10 resp. 11 000, Sk. Ďalej poukázal na to, že podľa ich názoru,

vecné bremeno nikdy nevzniklo a jeho zápis na LV je protiprávny s tým, že toto je predmetom konania na
Okresnom súde Zvolen pod spisovou značkou 6C 155/2005, pričom nie je o tom právoplatne rozhodnuté
avšak z rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica vyplýva, že je potrebné podrobne sa zaoberať o
každej nehnuteľnosti stavebno-technickým riešením ako aj samotným určením nehnuteľnosti. Či bolo
možné zriadiť vecné bremeno k predmetnej nehnuteľnosti a zapísať ho na príslušnom liste vlastníctva.

52. Na toto vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného reagoval právny zástupca žalobcu podaním zo
dňa 17. 4. 2007, kde uviedol, že poukazujú na výpis z účtu žalobcu, ktorý mal vedený v Tatrabanke s
tým, že za obdobie od 31. 1. 2004 do 30. 5. 2008 disponoval žalobca finančnými prostriedkami vo výške
153.910,59 Eur s tým, že tento je súčasťou trestného spisu 3T 153/2011. Do spisu bol potom pripojený
aj výpis z tohto účtu

53. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen 3T 153/2011-728 zo dňa 28. 4. 2014 vyplýva, že obžalovaný P..
Z. K. bol uznaný vinným, že ako fyzická osoba, podnikateľ vykonávajúci činnosť pod obchodným menom
P. Z. K. - T. realitná kancelária bol na neho vyhlásený konkurz, keď oprávnený nakladať s jeho majetkom
prešlo na správcu konkurznej podstaty, kedy mu odblokoval účet s tým, že na ňom budú prostriedky

pre nevyhnutné životné potreby P.. Z. K.. Tento daný účet používal v rozsahu, prevyšujúcom obvyklé
životné potreby a v období od 2. 1. 2004 do 30. 5. 2008 zatajil správcovi finančné prostriedky vo výške
128 045,49 Eur.

54. Súd zo znaleckého posudku č. 3/2017 znalkyne Ing. Heleny Bullovej vo veci zaúčtovania úhrad

nájomného Ing. Z. K. v účtovníctve spoločnosti Slovenská dražobná a licenčná spoločnosť, s.r.o.
(predtým obchodné meno Orfeus, s.r.o. ) v období od 1. 8. 2005 do 1. 2. 2008 a spoločnosti Slovenská
realitná, s.r.o. od 1. 2. 2008 do 18. 2. 2013 zistil, že znalkyňa v závere uviedla, že v účtovníctve
spoločnosti Slovenská dražobná a licenčná, s.r.o. (predtým Orfeus, s.r.o) v období od 1. 8. 2005 do 1.
2. 2008 sú zaevidované platby od Ing. Z. K. vo výške 10 290,14 Eur a v spoločnosti Slovenská realitná

kancelária, s.r.o. vo výške 18 740,36 Eur.

55. Žalovaný nesúhlasil so závermi znaleckého posudku a vo veci navrhol kontrolné znalecké
dokazovanie.

56. Uznesením Okresného súdu Zvolen 17C 91/2013-614 zo dňa 22. 8. 2018 súd vo veci nariadil
kontrolné znalecké dokazovanie a za znalca ustanovil Ing. Máriu Urgelovú. Toto kontrolné znalecké
dokazovanie súd nariadil za účelom skontrolovania súkromného znaleckého posudku, keďže s jeho
závermi nesúhlasil žalovaný. Podaním zo dňa 5. 11. 2018 znalkyňa Ing. Mária Urgelová odmietla
vykonanie úkonu s tým, že otázky, ktoré sú uvedené v uznesení, na ktoré ma odpovedať v uznesení

vyžadujú komplexnú analýzu účtovníctva dvoch obchodných spoločností a to spoločnosti Slovenská
dražobná a licitačná spoločnosť, s.r.o. a jej právneho predchodcu spoločnosť Orfeus, s.r.o. a takisto
spoločnosti Slovenská realitná kancelária, s.r.o. a jej právneho predchodcu spoločnosť I. zvolenská
realitná spoločnosť Holding, s.r.o. Po prevzatí spisu a naštudovaní zistila, že v spise nie sú účtovné
zostavy, ktoré potrebuje pre riadne spracovanie znaleckého posudku a zodpovedanie otázok. Sú v

ňom len čiastočné a neúplné účtovné zostavy a prvotné účtovné doklady. Len komplexné účtovné
zostavy a ich dôkladná analýza a kontrola by zaručila zodpovedanie zadaných otázok. Následne na to
mailom požiadala právneho zástupcu žalobcu o poskytnutie účtovných dokladov spoločnosti a to daňové
priznania k dani z príjmu právnickej osoby, súvahy, výkazy ziskov a strát, hlavnú knihu analytiky, účtovný
denník, pokladničnú knihu, knihu bankových dokladov za spoločnosť Slovenská dražobná a licitačná

spoločnosť, s.r.o. a jej právneho predchodcu Orfeus, s.r.o., Slovenskú realitnú kanceláriu, s.r.o. a jej
právneho predchodcu I. Zvolenskú realitnú kanceláriu, s.r.o. Keďže právny zástupca žalobcu na jej mail
neodpovedal tak opätovne mailom vyzvala na predloženie týchto účtovných dokladov. Keďže ani na toto
nereagoval, následne právneho zástupcu telefonicky kontaktovala a následne poslal mail, že žiadneiné doklady, ako tie, ktoré sú v spise jeho klient nemá. Na základe tohto potom súdu oznámila, že z
podkladov, ktoré sú v spise nevie vykonať požadovaný znalecký úkon riadne a preto vykonanie úkonu
odmieta.

57. Znalkyňa Ing. Mária Urgelová na pojednávaní dňa 14. 3. 2019 uviedla, že k vypracovaniu znaleckého
posudku nedošlo z dôvodov, že nebolo možné vykonať komplexnú analýzu, pretože účtovníctvo je
neúplné. Z kontextu otázok potom vyplynulo, že nemá zmysel skúmať jednotlivé otázky, pretože nebolo
opodstatnené, či samotný doklad spĺňa náležitosti, lebo doklad ako taký účtovný spĺňa náležitosti vtedy,

keď sa dostane do účtovníctva a ďalej do daňového priznania a ovplyvní to základ dane. Na túto otázku
však nevedela zodpovedať. Mohla by odpovedať maximálne na 3 otázky z tohto komplexu ale tie by
neriešili podstatu znaleckého posudku. Neskúmala výšku opísaných nákladov spoločnosti, ktoré mali
platiť nájomné ale k dispozícii boli výdavkové pokladničné doklady a časť pokladničnej knihy. V tomto
to zaevidované bolo. Chýbala však hlavná kniha, chýbal účtovný denník a či sa to tam dostalo, ona
to jednoducho nevie zodpovedať. Nevie povedať, či hlavná pokladničná kniha je dostatočná alebo nie,

pretože táto jednoducho nie je. Či sa dostali platby z týchto dokladov do daňového priznania takisto
nevie zodpovedať, pretože tieto doklady nie sú. Nemôže spochybniť prvotný doklad, pretože nemá
konečný doklad. Nemôže vylúčiť ani potvrdiť, že to v konečnom účtovníctve je. Doklady, ktoré mala ona
k dispozícii tieto hlavné knihy nenašla.

58. Súd zo znaleckého posudku č. 4/2009 znalkyne Ing. Evy Samášovej, ktorý bol robený pre potreby
konania Okresného súdu Zvolen 6 C 155/2005 v právnej veci žalobcu Ing. Jozefa M., proti žalovanému
Ing. Z. K. o zrušenie vecného bremena bolo v závere stanovené, že výška peňažnej náhrady vecného
bremena na nehnuteľnosť, slúžiacu na bývanie žalovaného je 2 400 000,- Sk, po prepočte 79 665,405
Eur. Výška peňažnej náhrady vecného bremena za nehnuteľnosť, slúžiacu na podnikanie je 8 852

875,- Sk, po prepočte 293 861,61 Eur. Súd zo znaleckého posudku Ing. Heleny Bullovej 11/2008 pre
potreby konania Okresného súdu Zvolen 6C 155/2005 vo veci určenia výšky peňažnej náhrady vecného
bremena doživotného bývania a užívania žalovaných nehnuteľností zistil, že v závere je uvedené, že
výška vecného bremena za nehnuteľnosť, slúžiacu na bývanie je v zmysle hore uvedených skutočností
2 400 000,- Sk a výška vecného bremena za nehnuteľnosť, slúžiacu na podnikanie v zmysle hore

uvedených skutočností 8 852 875,- Sk.

59. Súd zo spisu Krajského súdu Banská Bystrica 27-24K 312/96 zistil, že dňa 27. 12. 1996 prišiel
na Krajský súd Banská Bystrica návrh na vyhlásenie konkurzu od Slovenskej sporiteľne, a.s. voči
dlžníkovi Ing. Z. K. - Zvolenská realitná kancelária Zvolen. Uznesením 27-24K 312/96 zo dňa 25. 5.

1996 Krajský súd Banská Bystrica vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Ing. Martin K. - Zvolenská realitná
kancelária Zvolen. Uznesením Krajského súdu Banská Bystrica 27-24K 312/96-447 zo dňa 18. 2. 2008,
právoplatného 1. 4. 2008 Krajský súd Banská Bystrica rozhodol o speňažení majetkovej podstaty.
Uznesením Krajského súdu Banská Bystrica 27-24K 312/96- 460 zo dňa 9. 5. 2008 Krajský súd Banská
Bystrica zrušil konkurz, vyhlásený na majetok úpadcu Ing. Martin K. - Zvolenská realitná kancelária

Zvolen v konkurze s tým, že dňa 18. 2. 2008 vydal súd uznesenie o rozpeňaženia speňaženého majetku
z podstaty a podaním zo dňa 30. 4. 2008 správca súdu oznámil, že vykonal rozvrh výťažku konkurznej
podstaty v súlade s rozvrhovým uznesením zo dňa 18. 2. 2008.

60. Súd zo spisu Okresného súdu Zvolen 5P 322/2004 vo veci zvýšenia výživného na maloletú Z. H.

zistil, že sa viedlo konanie ohľadom výživného pre maloletú Martinu K. voči otcovi Ing. Z. K.. V tomto
konaní bolo zistené a konštatované, že v uvedenom období klesol podľa daňového priznania príjem
otca na sumu 8 430, Sk mesačne. Z tohto dôvodu bol zamietnutý návrh matky maloletého dieťaťa na
zvýšenie výživného, čo vyplýva z rozsudku P 18/94-29 zo dňa 30. 1. 1995. Ďalej zo správy I. Zvolenskej
realitnej kancelárie ku konaniu 5P 322/04 vyplýva, že za obdobie od júna 2004 do júla 2003 bol čistý

mesačný príjem Ing. Z. Sladkovského 7 583,- Sk. Zo správy Daňového úradu Zvolen na Ing. Martina
Sladkovského za zdaňovacie obdobie 2003 vyplýva, že tento mal príjem zo závislej činnosti podľa § 6
- 101 257,- Sk a daň 6 240,- Sk. Zo správy I. zvolenskej realitnej kancelárie Holding, s.r.o. za obdobie
apríl 2004 - marec 2005 vyplýva, že jeho čistý mesačný príjem bol 7559,- Sk.

61. Súd z fotokópie spisu Ex 2486/07 súdnej exekútorky JUDr. Andrei Cimermanovej, Exekútorský
úrad Zvolen zistil, že P.. Z. K. podal návrh na vykonanie exekúcie ohľadom uznesenia Okresného
súdu Zvolen, 16C 155/05-16 a Uznesenia Okresného súdu Bratislava Ex 95/2006, jedná sa o predošlé
exekučné konanie exekučného úradu O. v Martine s tým, že exekútor Gallo vykonal výmenu zámku a vzápätí povinný Jozef M. uskutočnil opakovanú výmenu zámkov v nočných hodinách a tak sa exekúcia
exekútorského úradu Gallo v Martine vyhla účinku. Poverenie pre exekútorku bolo vydané dňa 12. 3.
2008 a to za účelom vymoženia povinnosti umožniť oprávnenému výkon vecného bremena doživotného

bývania a užívania žalovaných nehnuteľností, voči povinnému Ing. A. M.. Súdna exeútorka vo veci
vydala exekučný príkaz dňa 12. 3. 2010 a nariadila vykonať exekúcie uskutočnením prác a výkonov a
vyzvala povinného Ing. A. M., aby v súlade s exekučným titulom vykonal uloženú povinnosť a umožnil
najneskôr do 7 dní od doručenia tohto exekučného príkazu oprávnenému Ing. Z. K. výkon vecného
bremena - doživotného bývania a užívania nehnuteľností a to dom súpisné číslo 446 a 449. Z úradného

záznamu súdnej exekútorky zo dňa 7. 9. 2010 vyplýva, že povinný odovzdal súdnej exekútorke 3 kusy
kľúčov od predmetných nehnuteľností. Z ďalšieho úradného záznamu súdnej exekútorky zo dňa 24. 11.
2010 vyplýva, že oprávnený uviedol, že mu dňa 4. 11.2010 súdny exekútor odovzdal 3 ks kľúčov od
nehnuteľností. Po príchode na miesto však zistil, že do dverí pasoval iba jeden kľúč ale dvere napriek
tomu ostali uzamknuté a zostávajúce dva kľúče do zámkov nepasovali a tým bol znemožnený výkon
vecného bremena. Z ďalšieho úradného záznamu súdnej exekútorky zo dňa 16. 5. 2015 vyplýva, že v

tento deň bola zabezpečená výmena zámkov na predmetných nehnuteľnostiach a boli odovzdané kľúče
exekútorovi. Z úradného záznamu zo dňa 21. 5. 2012 vyplýva, že súdna exekútorka odovzdala tieto
kľúče oprávnenému. Z vrátenia poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 23. 5. 2012 vyplýva, že súdna
exekútorka vrátila jej udelené poverenie, pretože exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky.

62. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd žalobu žalobcu zamietol. Svoje rozhodnutie
odôvodniltým,ževykonanýmdokazovanímmalzapreukázané,žežalobcapredalpaniV.V.dvedomové
nehnuteľnosti, pričom pri oboch kúpnych zmluvách bolo v zmysle § 151o Občianskeho zákonníka
dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy, že sa zriaďuje vecné bremeno vo forme práva doživotného bývania
a užívania predmetných nehnuteľností v prospech predávajúceho - žalobcu, ktorý je oprávnený do

svojej smrti užívať všetky prevádzané nehnuteľnosti pre účely trvalého bývania. tieto nehnuteľnosti
boli následne prevedené na žalovaného. V časti ťarchy LV na obe tieto nehnuteľnosti je stále uvedené
predmetné vecné bremeno Žalovaný svojvoľne bránil žalobcovi tieto nehnuteľnosti užívať. Dňa 28.
7. 2005 násilným konaním všetky hnuteľné veci vo vlastníctve žalobcu zo zaťažených nehnuteľností
vysťahoval a na zaťažených nehnuteľnostiach vymenil zámky a žalobcovi znemožnil vstup do obydlia.

Žalobcovi sa však ani prostredníctvom súdneho exekútora nepodarilo domôcť výkonu svojho práva a
zaťažené nehnuteľnosti riadne užívať. Keďže k vysťahovaniu žalobcu došlo dňa 28. 7. 2005 bol nútený
si od augusta 2005 zabezpečiť náhradné bývanie. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
nehnuteľnosti, na ktorých malo dôjsť k zriadeniu vecného bremena v prospech žalobcu a to vo forme
doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností, na základe kolaudačného rozhodnutia

bývaléhoMestskéhonárodnéhovýboruvoZvolene -odborúzemnéhoplánovaniazodňa1.10.1984boli
dané do užívania pre účely materskej školy, preto nebolo možné platne zriadiť vecné bremeno v kúpnych
zmluvách v prospech žalobcu ohľadom zaťažených nehnuteľností a to vo forme doživotného bývania
a užívania predmetných nehnuteľností pre účely trvalého bývania. Pokiaľ sa týka výdavkov s tým, že
žalobca nemohol uvedenú nehnuteľnosť užívať, nebolo sporné, že tieto spoločnosti nájomné vlastníkom

platili. Pokiaľ tieto spoločnosti ďalej mali tieto nehnuteľnosti ďalej dávať do podnájmu žalobcovi, žalobca
v tejto súvislosti ako dôkaz predložil iba príjmové pokladničné doklady. Vyjadrením znalkyne Márie V.,
ktorá mala vypracovať kontrolný znalecký posudok, že tento nemožno vypracovať z dôvodu, že chýba
účtovníctvo uvedených firiem, je podľa názoru okresného súdu spochybnený znalecký posudok Ing.
Heleny Bullovej, ktorá vypracovala tento posudok aj na základe neúplného účtovníctva uvedených

spoločností. Žalovaný ďalej vzniesol námietku premlčania, touto sa súd vzhľadom na vyššie uvádzané
skutočnosti bližšie nezaoberal. Pokiaľ sa žalovaný bránil aj tým, že žalobcovi neznemožňoval užívať
predmetné nehnuteľnosti ani touto skutočnosťou sa súd ďalej podrobnejšie nezaoberal vzhľadom na
skôr uvádzané skutočnosti. Avšak tu súd poukazuje na to, že súd mal za preukázané, že skutočne
žalovaný bránil užívať žalobcovi tieto nehnuteľnosti.

63. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd
v Banskej Bystrici uznesením č. k. 16Co/127/2019 - 712 zo dňa 29. januára 2020
ECLI:SK:KSBB:2020:6019200434.1, ktorým rozsudok súdu I. inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že žalobca si žalobou uplatnil nárok na náhradu škody,

ktorá mu mala vzniknúť ako osobe oprávnenej z vecného bremena porušením právnej povinnosti
žalovaného z vecného bremena, ktoré bolo zriadené zmluvou pri prevode sporných nehnuteľností zo
žalobcu na právnu predchodkyňu žalovaného. Žalobca ako predávajúci uzavrel s V. V. ako kupujúcou
dňa 26. 07. 1995 dve kúpne zmluvy, predmetom ktorých boli nehnuteľnosti zapísané v kat. úz. Zvolen.V zmluvách bolo zriadené právo vecného bremena bezplatne, vo forme práva doživotného bývania
a užívania nehnuteľností v prospech predávajúceho, ktorý je oprávnený až do svojej smrti pre účely
trvalého bývania. Súčasne sa kupujúca v zmluvách zaviazala v prípade, že by predmetné nehnuteľnosti

chcela kedykoľvek v budúcnosti predať, ponúknuť ich predávajúcemu - žalobcovi. Dohodnutá kúpna
cena mala byť zaplatená najneskôr v lehote 10 rokov odo dňa podpísania zmluvy a v prípade, že
nebude zaplatená v stanovenom termíne, účastníci zmluvy sa dohodli, že v zmysle § 48 Občianskeho
zákonníka má možnosť predávajúci jednostranne od zmluvy odstúpiť, v dôsledku čoho sa táto od
počiatku zruší. Z listu vlastníctva v kat. úz. Zvolen vyplýva, že vlastníkom sporných nehnuteľností je

žalovaný a na nehnuteľnostiach je zapísané vecné bremeno, ktorého obsahom je právo doživotného
bývania a užívania nehnuteľností v prospech žalobcu. Nebolo sporné, že žalovaný po nadobudnutí
nehnuteľností v roku 2005 pristúpil k vysťahovaniu žalobcu a nijakým spôsobom vecné bremeno
nerešpektoval napriek tomu, že okresný súd v prospech žalobcu za tým účelom nariadil predbežné
opatrenie. Žalobca zmluvami o podnájme bytu a o nájme nebytových priestorov preukazoval, že na
zabezpečenie náhradného ubytovania vykonal úhrady, ktorými došlo k zmenšeniu jeho majetku a ku

škode v sume 33.938,91 EUR. Z predložených zmlúv o podnájme vyplýva, že žalobca ich uzavrel ako
podnájomník s obchodnými spoločnosťami, v ktorých bol súčasne štatutárnym orgánom a výlučne za
účelom svojho ubytovania. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na nesprávnom riešení prejudiciálnej
otázky, ktorou posudzoval neexistenciu vecného bremena zo stavebných predpisov a ďalších noriem
verejného práva, čo nemalo pre posúdenie veci význam. V konaní o náhradu škody nebol súd oprávnený

posudzovať platnosť vecného bremena zapísaného v katastri nehnuteľností, lebo predmetom konania
nie je otázka existencia vecných práv a povinností z vecného bremena, ale existencia škody. Z toho
dôvodu mohol súd postupovať iba podľa § 164 v spojení s § 194 CSP a odkázať dotknutú stranu
sporu na podanie príslušnej vecno-právnej žaloby. Otázku neexistencie vecného bremena riešil okresný
súd nesprávne aj z toho dôvodu, že prebieha iné konanie tých istých účastníkov o zrušenie vecného

bremena, v ktorom túto otázku rieši súd s opačným záverom, t. j. vychádza z platného zriadenia a
existencievecnéhobremena.Musívychádzaťzobsahuzmluvy,ktoroubolovecnébremenozriadené,čo
vyplývaajzorozhodnutíKrajskéhosúduBanskáBystricasp.zn.15Co/43/2011asp.zn.15Co/120/2013.
Uvedené rozhodnutia nespochybňujú platný vznik vecného bremena, ktoré sa má na návrh žalovaného
zrušiť v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 6C/155/2005. Odvolací súd v rozhodnutí

poukazuje na jasne, určite a zrozumiteľne vymedzený obsah vecného bremena, z ktorého vyplýva,
v akom rozsahu dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaného k nehnuteľnosti v prospech
osoby žalobcu. Predmetom vecného bremena bolo bývanie a užívanie nehnuteľností. Žalobca uplatnil
škodu, ktorá mu vznikla vynaložením prostriedkov spojených s náhradným ubytovaním, preto je povinný
preukázať škodu, ktorá mu vznikla za stratu práv vyplývajúcich vecného bremena k nehnuteľnosti

dom č. 446 a ďalej z vecného bremena k nehnuteľnosti dom č. XXX. V čase vzniku vecného
bremena žalobca podnikal ako fyzická osoba. Vzhľadom na konkurz na majetok žalobcu uvedené
nehnuteľnosti nemohli slúžiť na podnikateľské účely žalobcu ani obchodných spoločností, v ktorých bol
žalobca konateľom. Žalobca predloženými nájomnými a podnájomnými zmluvami nepreukazuje škodu
stratou svojho práva z vecného bremena ako fyzickej osoby, ale to, že uhrádzal nájomné obchodných

spoločností, ktoré v uvedených priestoroch vykonávali podnikateľskú činnosť. Ani ubytovanie žalobcu
ako podnájomníka spojené s platením nemožno stotožniť s právom žalobcu z vecného bremena,
ktoré bolo zriadené a zrejme aj vykonávané bezodplatne. Osobné vecné bremeno bolo zriadené
bezplatne iba pre osobu žalobcu preto účel a bezodplatnosť nemožno vzťahovať na podnikanie žalobcu
a obchodných spoločností, v ktorých bol žalobca v rozhodnom čase pre posúdenie veci konateľom,

prípadne spoločníkom. Predložené zmluvy o podnájme, uzavreté za účelom ubytovania a náklady
vynaložené na ubytovanie nemožno stotožňovať s náhradou za stratu práva z vecného bremena. Obsah
vecného bremena ani náklady na jeho zabezpečenie nemožno bez ďalšieho stotožniť a preukazovať
zmluvami o ubytovaní žalobcu, ktoré uzavrel so obchodnými spoločnosťami, v ktorých bol žalobca
štatutárnym orgánom. Pokiaľ žalobca tvrdí, že v nehnuteľnostiach na základe vlastníckeho práva a

neskôr na základe vecného bremena býval a užíval, nič mu nebránilo uviesť v zmluvách ako adresu
svojho bydliska sporné nehnuteľnosti na Sokolskej ulici vo T.. Na ťarchu žalobcu treba vykladať
nepredloženie účtovníctva obchodných spoločností, v ktorých bol žalobca štatutárnym orgánom a s
ktorýmiuzavrelpodnájomnézmluvy,zktorýchvyvodilžalobnýnárok.Zobsahuspisuvyplýva,žežalobca
konal a podpisoval za obe zmluvné strany. Žalovaný dôvodne spochybnil hodnovernosť pokladničných

dokladov. Ak bol žalobca štatutárnym orgánom v spoločnostiach, prostredníctvom ktorých si na základe
podnájomných zmlúv zabezpečoval náhradné bývanie, potom sú príjmové pokladničné doklady takým
dôkazom, ktoré žalobcovi vystavila spriaznená osoba. Žalobca musí preukazovať, že riešil náhradu za
vecné bremeno prostredníctvom podnájomnej zmluvy a nie otázku podnikania obchodných spoločností,v ktorých bol konateľom. Žalobca je povinný preukázať skutočnú škodu čo do základu žalobného nároku
aj z ďalších dôvodov. V kúpnych zmluvách zo dňa 26. 07. 1995 bolo dohodnuté zaplatenie kúpnej ceny
do 10 rokov od podpisu zmluvy, pričom od 27. 12. 1996 do 09. 05. 2008 bolo na Krajskom súde v Banskej

Bystrici proti žalobcovi ako fyzickej osobe vedené konkurzné konanie. Uznesením 27-24K/312/96 zo
dňa 25. 05. 1998 bol na majetok žalobcu vyhlásený konkurz, v ktorom sa obvykle posudzujú ukracujúce
právne úkony úpadcu voči veriteľom. Je neobvyklé, že v zmluve bol dohodnutý odklad kúpnej ceny
na desať rokov s právom predávajúceho na odstúpenie od zmluvy v prípade nezaplatenia kúpnej
ceny. Časové súvislosti nasvedčujú tomu, že žalobca ako predávajúci sa formálne zbavil vlastníckeho

práva, aby nedošlo k speňaženiu tohto majetku v konkurze. Kúpna cena mala pripadnúť do konkurzu
a vecné právo vyplývajúce z vecného bremena malo byť tiež speňažené v konkurze. Ďalším dôvodom
preukazovania základu nároku je skutočnosť, že v kúpnych zmluvách zo dňa 26. 07. 1995 si voči
kupujúcej predávajúci žalobca vymienil predkupné právo. Realizáciou predkupného práva by žalobca
nadobudol vlastnícke právo, čím by došlo k zániku práv a povinností vyplývajúcich z vecného bremena.
Žalovaný o predkupnom práve žalobcu, ktoré nebolo evidované v katastri nehnuteľností ako vecné

právo nemusel mať vedomosť, ale kupujúca, na ktorú žalobca previedol sporné nehnuteľnosti, bola
viazaná obsahom zmluvy, vrátane podmienok odstúpenia od zmluvy. Porušenie povinnosti predávajúcej
predchádza porušeniu povinnosti žalovaného, čo má význam z hľadiska posúdenia spoluzavinenia
žalobcu na vzniknutej škode, pokiaľ by uplatnil náhradu škody z porušenia predkupného práva. Pokiaľ
žalobcovi nebola zaplatená kúpna cena a pre taký prípad bolo v kúpnych zmluvách zo dňa 26. 07. 1995

dohodnuté právo na odstúpenie od zmluvy, žalobca mohol predísť vzniku škody uplatnením vlastníckeho
práva, ktoré konzumuje práva z vecného bremena. Aj keď žalovaný porušil práva žalobcu z vecného
bremena a jeho právna predchodkyňa V. porušila predkupné práva žalobcu, výsledok voči žalobcovi
ako osobe oprávnenej k užívaniu nehnuteľností sa týka tej istej majetkovej hodnoty, ktorou je náhrada
za stratu užívania a bývania, ktorá je len jednou škodou, za ktorú sú solidárne zodpovedné viaceré

osoby. Ak by išlo o úmyselné konanie proti právu žalobcu, predpokladá sa solidárna zodpovednosť
škodcov a žalobcovi stačí žalovať ktoréhokoľvek z nich. Predpokladom úspešnej žaloby o náhradu
škody je preukázanie toho, že žalobca utrpel majetkovú ujmu, ktorá by mu inak nevznikla, keby
žalovaný splnil povinnosti vyplývajúce z vecného bremena. Pokiaľ žalobca neuplatnil právo proti právnej
predchodkyni žalovaného V. alebo zatajil vo vyhlásení o svojom majetku pre účely konkurzného konania

právo z vecného bremena, ktorá malo byť v konkurze speňažené, nekonal z náležitou starostlivosťou,
aby škoda nevznikla, resp. aby sa nezväčšila. Súd konajúci o náhrade škody je povinný prihliadnuť
na spoluzodpovednosť poškodeného žalobcu za neuplatnenie vlastníckeho práva a vzhľadom na
konkurzné konanie na majetok žalobcu aj na predpokladaný zánik vecného bremena jeho speňažením
v konkurze. Okresný súd v ďalšom konaní vyhodnotí, že žalobca ako pôvodný vlastník nehnuteľnosti

dohodol vecné bremeno bezodplatne a v kúpne zmluve dohodol odklad zaplatenia kúpnej ceny na
desať rokov, pričom splatnosť kúpnej ceny pripadla na čas, kedy bol žalobca v konkurze. Žalobca by
mal hodnoverne preukázať, že po predaji nehnuteľností dohodnuté vecné bremeno skutočne mohol
vykonávať ako fyzická osoba a nie za účelom podnikania, čomu bránila skutočnosť, že na jeho majetok
bol vyhlásený konkurz. Na preukázanie skutočnej škody je dôležité zisťovanie ďalších skutočností,

ktoré mohli mať vplyv na existenciu alebo zánik vecného bremena alebo na preukázanie príčinnej
súvislosti medzi uplatnenou škodou a „stratou práva“ z vecného bremena. Okresný súd urobí záver o
tom, či žalobca nezodpovedá za škodu pomerne alebo aj celkom v dôsledku toho, že tvrdená škoda
v dôsledku straty práva bývania a užívania nevznikla v príčinnej súvislosti so zavinením žalovaného,
ale vinou žalobcu, ktorý neuplatnil včas svoje práva sám alebo prostredníctvom správcu konkurznej

podstaty, alebo že právo malo zaniknúť počas konkurzu. Okresný súd vyhodnotí správanie žalobcu
pred a počas konkurzného konania na majetok žalobcu. Bude zisťovať, či kupujúca V. V. zaplatila
kúpnu cenu žalobcovi alebo platila do konkurznej podstaty, či bolo vecné bremeno zahrnuté do majetku
konkurznej podstaty alebo vylúčené zo súpisu majetku úpadcu. Pokiaľ vecné bremeno nebolo súpise
majetku v konkurznom spise sp. zn. 27-24K/312/96, okresný súd môže riešiť ako prejudiciálnu otázku, či

žalobca mohol skutočne, materiálne vykonávať práva z vecného bremena. Ak by také právo podliehalo
konkurzu a malo byť v dispozícii správcu konkurznej podstaty, za obvyklých podmienok mohlo dôjsť
počas konkurzu k zániku vecného bremena z dôvodu jeho speňaženia. V takom prípade by žalobca
žiadnu majetkovú ujmu nepreukazoval. Okresný súd tiež znovu vyhodnotí skutočnosť, že žalobca
uzavrel zmluvy o nájme a podnájme, z ktorých vyvodzuje náhradu škody s obchodnými spoločnosťami,

v ktorých bol štatutárom. Žalobca by mal hodnoverne vysvetliť, prečo v podnájomných zmluvách uvádza
svoje bydlisko na adrese Š. Moyzesa XX a v zmluvách, ktorými bolo zriadené vecné bremeno, uvádzal
bydlisko na adrese A. D. XX. V konaní o náhradu škody súd prihliadne na spoluzavinenie poškodeného
v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka. Okresný súd urobí záver, či žalobca nárok na náhradu škodymohol uplatniť aj voči osobe, ktorej sám sporné nehnuteľnosti predal. Pre posúdenie spoluzavinenia
budesúdzisťovať,čisižalobcaprotikupujúcejV.V.uplatnilalebomoholuplatniťnáhraduškodyzdôvodu
porušenia jeho predkupného práva tým, že nehnuteľnosti predala žalovanému, alebo pokiaľ nezaplatila

kúpnu cenu, lebo pre taký prípad bolo v zmluve dohodnuté právo na odstúpenie od zmluvy. Z dôvodu
odstúpenia od kúpnej zmluvy žalobca mohol uplatniť vlastnícke práva, ktoré konzumujú práva z vecného
bremena. Zmarenie zániku vecného bremena treba vykladať na ťarchu žalobcu. Z uvedených dôvodov,
ktoré okresný súd neposudzoval a pretože jeho rozhodnutie o zamietnutí žaloby nemohlo byť založené
iba na neúplnom závere, že výdavkami na úhradách nájomného žalobca nepreukázal existenciu škody,

odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

64. Okresný súd požiadal strany sporu, aby podali vyjadrenie k rozhodnutiu odvolacieho súdu, na čo
strany podali nasledovné vyjadrenia:

65. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal dňa 21.04.2020 nasledovné vyjadrenie: z

rozhodnutiaodvolaciehosúduniejezrejmé,akýmspôsobommásúdvyhodnotiť,ževecnébremenobolo
dohodnuté bezodplatne. Bolo dojednané v súlade so zákonom. Tým, že žalobca toto vecné bremeno
nemohol vykonávať, mu vznikli výdavky, ktoré v kauzálnej súvislosti predstavujú škodu, ktorá mu vznikla
bránením v jeho vykonávaní. Žalobca už v doterajšom konaní preukázal, že v uvedenej nehnuteľnosti aj
býval,preukázalitovýpovedesvedkovA.S.aR.S.Konkurznékonanienamajetokžalobcunemohlomať

žiadny vplyv na možnosť užívať nehnuteľnosť na účely bývania, pretože sa nejednalo o úpadok majiteľa
nehnuteľností, na ktorých vecné bremeno viazlo. Rovnako bolo jednoznačne preukázané, že žalobca
na účely bývania užíval nehnuteľnosti, ktoré mal prenajaté od spoločností Orfeus, s. r. o. a I. Zvolenská
realitná kancelária holding, s. r. o., čo potvrdili svedkovia Ing. V. N. a JUDr. J. B. Pritom bolo preukázané,
že v majetkovej sfére žalobcu došlo ku vzniku škody v prospech týchto obchodných spoločností. Podľa

čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý môže konať, čo mu zákon nezakazuje. Taktiež podľa
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. k. Obdo V 55/2013, samotné personálne prepojenie obchodných
spoločností nie je protiprávne. Nie je taktiež žiadny dôvod spájať otázku platenia nájomného zo strany
žalobcu s podnikateľskými aktivitami obchodných spoločností, v ktorých bol žalobca v rozhodnom čase
konateľom, prípadne spoločníkom. Taktiež je úplne irelevantné, na akej adrese mal žalobca v danom

čase trvalý pobyt. Trvalý pobyt je len údaj administratívneho charakteru, ktorý nemusí korelovať s
reálnou adresou bydliska. Skutočnosť, že si žalobca neprehlásil adresu trvalého pobytu na adresu,
na ktorej skutočne býval, nevyvracia fakt, že na uvedenej adrese Sokolská býval. E. cena za prevod
nehnuteľností nebola kupujúcou nikdy zaplatená. Z tohto dôvodu žalobca dňa 14.07.2008 odstúpil od
kúpnych zmlúv. Navrhol pripojiť spis tunajšieho súdu sp. Zn. 8C/151/2016, v ktorom sa domáha určenia

vlastníckeho práva voči žalovanému a kupujúcej V. V. Za irelevantné považuje žalobca aj to, či bolo
právo z vecného bremena zahrnuté do konkurznej podstaty žalobcu. Toto bolo riadne zapísané do
katastra nehnuteľností a žalobca ho ani nemal ako zatajiť. Konkurzné konanie bolo vedené súdom a
správcom konkurznej podstaty a žalobca nemal možnosť ovplyvniť ich rozhodnutia. Žalobcovi nijaký
predpis neukladá v zozname majetku uvádzať vecné bremená zriadené v jeho prospech. K zániku

vecného bremena v konkurznom konaní zjavne nedošlo, pričom sa javí ako nepotrebné skúmať, prečo
k tomu nedošlo. Konkurné predpisy účinné v tom čase neupravujú postup pri speňažovaní práva z
vecného bremena, pričom hypotetizovať nad dôsledkami, keby k tomu došlo, sa javí ako presahujúce
rámec posúdenia predbežnej otázky. Žalobca má za to, že nemožno uvažovať o jeho spoluzavinení
podľa § 441 Občianskeho zákonníka. Nakoľko kupujúca mu kúpnu cenu nikdy neuhradila, odstúpil od

kúpnych zmlúv a žaluje určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v konaní sp. Zn. 8C/151/2016.
Žalobca si tak riadne uplatnil všetky jemu patriace práva a nijakým spôsobom nemohol predísť vzniku
škody. Ak by aj bol súdom určený ako vlastník žalobca, domáhal by sa náhrady škody už ako vlastník,
ktorému nebolo umožnené užívať predmet jeho vlastníckeho práva. Vzhľadom na to, že žalobca ako
predávajúci odstúpil od kúpnych zmlúv s V. V., nevzniklo mu voči nej právo na náhradu škody, nakoľko sa

voči nej domáha určenia vlastníckeho práva. Je nepochybné, že keby odvolací súd v čase rozhodovania
disponoval informáciou o prebiehajúcom súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva, uvedené právne
úvahy by boli bezpredmetné a právne bezvýznamné. Žalobca preukázal všetky zložky zodpovednosti
žalovaného za škodu.

66. Žalovaný podal k rozhodnutiu odvolacieho súdu nasledovné vyjadrenie dňa 29.04.2020: odvolací
súd naznačuje okresnému súdu možnosť prerušenia konania do právoplatného skončenia konania sp.
zn. 6C/155/2005 o zrušenie vecného bremena, avšak podľa žalovaného nie je dôvod konanie prerušiť.
Odvolací súd správne poukázal, že žalobca predloženými nájomnými a podnájomnými zmluvaminepreukazuje škodu stratou svojho práva z vecného bremena, ale že uhrádzal nájomné obchodných
spoločností, ktoré mali v uvedených priestoroch vykonávať obchodnú činnosť. Ani ubytovanie žalobcu
nemožno stotožňovať s právom z vecného bremena, ktoré bolo zriadené a zrejme aj vykonávané

bezodplatne. V týchto súvislostiach tvrdíme, že všetky nájomné zmluvy, ktoré uzavrel žalobca so
spoločnosťami, ktorých bol konateľom, sú fiktívne a jednoznačne ide o simulované právne úkony.
Vyššie uvedený záver potvrdzuje aj odôvodnenie odvolacieho súdu o tom, že žalobca nepredložil
účtovníctvo uvedených obchodných spoločností žalobcom. Odvolací súd správne poukazuje na určitú
účelovosť v konaní žalobcu vzhľadom na konkurzné konanie, keď porušoval svoje povinnosti ako

úpadcu. Žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T 165/2009 oslobodený spod
obžaloby pre trestný čin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu a nebytového priestoru. Žalobca
nikdy neuplatnil predkupné právo proti pôvodnej vlastníčke V. V. Okrem iného tak neurobil preto, lebo
táto mu riadne zaplatila kúpnu cenu, preto také právo uplatniť nemohol. Žalobca v roku 2005 chcel
odkúpiť uvedené nehnuteľnosti od V. V. pomocou nastrčenej spoločnosti, čo mu však správa katastra
zamietla zavkladovať. Z odôvodnenia odvolacieho súdu teda vyplýva, že návrh žalobcu treba zamietnuť

pri rozšírení dôvodov tohto zamietnutia.

67. Žalobca sa k tomuto vyjadreniu vyjadril podaním zo dňa 22.05.2020 tak, že konanie sp. zn.
6C/155/2005 o zrušenie práva k vecnému bremenu je prerušené do skončenia konania sp. zn.
8C/151/2016, v ktorom sa rieši otázka vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Podľa

žalobcu nie je dôvod prerušiť predmetné konanie. Žalobca odmieta tvrdenia žalovaného o tom,
že podnájomné zmluvy sú len fiktívne. Vlastníci predmetných nehnuteľností potvrdili, že žalobca v
uvedenýchnehnuteľnostiachreálnebýval.Skutočnosť,žežalobcavuvedenýchnehnuteľnostiachreálne
bývalariadneuhrádzalnájomné,bolazostranyžalobcupreukázanáatútonemožnospochybniťibatým,
že žalobca nepredložil kompletné účtovníctvo týchto spoločností. Žalovaný neuvádza, aké povinnosti

žalobca v konkurznom konaní porušil a aký by to malo vplyv na nárok uplatňovaný v tomto konaní.
Oslobodzujúcitrestnýrozsudokniejeprekážkou,abyžalobcovivznikolnároknanáhraduškody,nakoľko
trestnoprávna zodpovednosť je budovaná na iných princípoch ako občianskoprávna. Nie je tiež pravdivé
tvrdenie žalovaného o tom, že kupujúca V. V. mu uhradila kúpnu cenu. Práve preto, že V. V. mu
kúpnu cenu neuhradila, odstúpil od kúpnej zmluvy a domáha sa určenia vlastníckeho práva k uvedeným

nehnuteľnostiam.

68. Súd v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu vykonal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, a
z ďalšieho vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

69. Z výpovede svedka A. S. súd zistil, že je žalobcov brat. Žalobca býval v rodinnom dome na ul.
SokolskejzhrubavrokochXXXX-XXXX.Dotýchtonehnuteľnostíonzanimichodieval,eštekeďštudoval
na gymnáziu, ale potom aj na vysokej škole. Od roku 2001 už bol zamestnaný. V roku 2005 tam boli
vymenené zámky, boli v podstate vyprataní aj ako firma, pretože to sú dve nehnuteľnosti. On chodieva
touto ulicou takže vie povedať, že tam je teraz ruch a niekto tam býva. Pravdepodobne tam býva pani

F. s rodinou. V roku 2001 začal pracovať v realitnej kancelárii so sídlom vo vedľajšom dome. Svedok s
odpoveďounanázovspoločnostiváhalauviedolajinýnázovspoločnosti.Firmasídlilavsúp.Č.79asúp.
Č. 81 bol rodinný dom. V tom dome býval žalobca. On žalobcovi s vypratávaním týchto nehnuteľností
nepomáhal.

70. Z výpovede svedkyne M. T. zistil, že žalobca je jej bývalý sused. Žalovaného nepozná. Ona
bývala oproti žalobcovi. Vie, že z jednej strany je obytný dom a ešte je tam jedna nehnuteľnosť. Ona
sa prisťahovali v roku 1998. V tom čase tam už žalobca býval spolu s manželkou. Ako susedia sa
navštevovali, nosili si koláče zo svadieb detí. Ešte v roku 2002 tam bývali, lebo vtedy sa vydávala ich
dcéra. On zhruba ešte nejaké 2-3 roky tam býval. Teraz tam býva pani L, je to dcéra pani Frčkovej.

71. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 11.06.2020 uviedol, že oni nemajú žiadnu vedomosť
o tom, že by bolo toto vecné bremeno prihlásené ako pohľadávka v rámci konkurzného konania. On
sa pýtal viacerých správcov, v podstate povedali, že pri vecnom bremene in personam v konkurznom
konaní je to neriešiteľná otázka, to sa jednoducho nerieši, lebo je to viazané in personam.

72. Z pripojeného konkurzného spisu Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 27-24K 312/96 s tým, že
návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný dňa 25.05.1998. Súd skonštatoval, že nikto nepodal návrh na
to, aby bolo vecné bremeno prihlásené do konkurzného konania.73. Súd sa oboznámil s návrhom zo dňa 22.06.2016 na určenie vlastníckeho práva, z ktorého zistil, že
žalobca žaluje žalovaného a pani V. V. o určenie vlastníckeho práva z dôvodu odstúpenia od kúpnej

zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny. Oboznámil sa aj so zápisnicou z pojednávania zo dňa 16.01.2018
sospisutunajšiehosúdusp.zn.8C151/2016azistil,žežalovaná1-kupujúcaV.V.uviedla,ženepamätá
si okolnosti uzatvorenia kúpnych zmlúv na predmetné nehnuteľnosti, ani na výšku kúpnej ceny a či bola
vyplatená. Všetky papiere vybavovala dcéra, ktorá jej ich dávala podpisovať. Ona nikdy žalobcovi sumy
600.000 Sk a 800.000 Sk, ktoré sú na výdavkových dokladoch, nevyplatila, ona nemala z čoho, žila od

dôchodku do dôchodku. Ona odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 14.07.2008 nedostala. Zo zápisnice o
pojednávaní zo dňa 31.01.2018 vyplýva, že svedkyňa J. F. uviedla, že predmetné peniaze boli vyplatené
žalobcovi a dala si vyhotoviť aj potvrdenie, ktoré je potvrdené žalobcom. Mama jej niečo spomínala
ohľadom odstúpenia od zmluvy, ale bližšie nič nevie. Doklady o tom nenašla. Ona neskúmala, prečo
žalobca chcel nehnuteľnosti predať, a prečo ich predal jej mame. Klauzulu o vyplatení peňazí v rozmedzí
10 rokov tam vložil žalobca, ja som vtedy mala peniaze, tak som mu ich vyplatila hneď. Celú zmluvu

vypracoval žalobca, aj tie doklady o zaplatení. Jej matka sa rozhodla nehnuteľnosti predať žalovanému.
K okolnostiam vyplatenia kúpnej ceny medzi jej matkou a žalovaným svedkyňa neodpovedala. K tomu,
že dňa 16.04.2013 podala na žalovaného trestné oznámenie z dôvodu nevyplatenia kúpnej ceny,
uviedla, že to bolo podané omylom, že nejaké skutočnosti jej neuviedla jej matka.

74. Z výpovede svedka I. L. na pojednávaní dňa 29.09.2020 vyplýva, že žalobca je jeho bývalý sused.
Býval v dome vedľa neho, myslí, že sú to dva objekty. Myslí, že tam s ním bývala aj jeho manželka pani
F. Čo sa týka okolností odsťahovania, myslí, že jedného dňa tam už nevidel jeho, videl pani F. Prečo
stadiaľ odišiel, on nevie. Keď sme bývali vedľa seba, sme sa pravidelne nestretávali. Myslí, že teraz tam
býva dcéra pani F., viac ich počuje cez víkend.

75. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

76. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša

škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

77. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

78. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada, ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

79. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení platnom v rozhodnom čase, vecné bremená
vznikajú písomnou zmluvou na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou

dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo, zodpovedajúce vecnému
bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva ( vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na
nadobudnutie práva, zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebné vklad do katastra nehnuteľností.

80. Podľa § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka, platného v rozhodnom čase, zmluvou môže zriadiť

vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo ďalším osobám.

81. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR,
platného v rozhodnom čase, občan hlási v rozsahu, ustanovenom týmto zákonom miesto, začiatok a
skončeniesvojhopobytuobci,vhlavnommesteSRBratislavaavmesteKošicehlásitietoúdajemestskej

časti, vo vojenskom obvode príslušného úradu (ďalej len ohlasovňa).

82. Podľa § 2 ods. 2 hore citovaného zákona, pobytom na účely evidencie pobytu občana sa rozumie
trvalý pobyt a prechodný pobyt.

83. Podľa § 3 ods. 1 hore citovaného zákona, trvalý pobyt je pobyt v mieste stáleho bydliska občana.
Občan môže mať v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt a na jednom mieste.84. Podľa § 3 ods. 3 písm. a), b) hore citovaného zákona, občan je povinný pri hlásení trvalého pobytu
predložiť a) občiansky preukaz, ak ho nemá, iný doklad preukazujúci jeho totožnosť, obsahujúci údaje,
uvedené v § 11 písm. a) - c) a u detí do 15 rokov rodný list, b) doklad o oprávnení užívať byt, alebo inú

obytnú miestnosť, alebo písomný súhlas vlastníka bytu, alebo nájomcu bytu alebo inej obytnej miestnosti
vovzťahukinýmobčanom,ktorýchvosvojombytealeboinejobytnejmiestnostiubytoval,alebopísomný
súhlas prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia vo vzťahu k občanom, ktorých vo svojom ubytovacom
zariadení ubytoval.

85. Okresný súd v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu vykonal ďalšie dokazovanie a na základe
takto doplneného dokazovania zistil, že žalobe nemožno vyhovieť z nasledovných dôvodov: súd mal za
to, že vecné bremeno a tým aj právo mu zodpovedajúce na predmetných nehnuteľnostiach vedených
na LV č. XXXX v kat. úz. T. bolo zriadené platne, čomu zodpovedá aj vedenie konania na tunajšom
súde sp. zn. XC/XXX/XXXX, ktoré je prerušené do skončenia konania sp. zn. 8C/151/2016. Konanie
sp. zn. 8C/151/2016 je konaním na základe návrhu žalobcu o určenie vlastníckeho práva, v ktorom

návrhu žalobca uvádza, že odstúpil od kúpnych zmlúv uzatvorených s pani V. V. z dôvodu nevyplatenia
kúpnej ceny. Odvolací súd pritom uviedol, že je mimo rámca predbežnej otázky v konaní posudzovať
platnosť vzniku tohto vecného bremena a práva k nemu prislúchajúcemu. Odvolací súd uviedol, že
okresný súd má posúdiť bezodplatnosť zriadenia vecného bremena vo vzťahu k náhrade škody. K
tomuto prvoinštančný súd uvádza, že vecné bremeno býva zriadené bezodplatne napríklad v darovacích

zmluvách, za účelom zabezpečenia bývania darcu ako protiváha prevodu nehnuteľnosti bezodplatne.
Súd je však toho záveru, že je nad rámec tohto konania skúmať napríklad zníženie kúpnej ceny
alebo odkladu splatnosti kúpnej ceny o 10 rokov ako protiváhu zriadenia práva z vecného bremena.
Prvoinštančný súd nevidí rozpor medzi právom z vecného bremena zriadeným bezodplatne a právom
na náhradu škody, ktorá kauzálne vzniká podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka zaplatenia

kúpnej ceny, kupujúca V. V. vo výpovedi v konaní 8C/151/2016 dňa 16.01.2018 uviedla, že ona kúpnu
cenu nezaplatila. Jej dcéra uviedla, že ona kúpnu cenu zaplatila. Avšak tým, že žalobca žaluje určenie
vlastníckeho práva voči kupujúcej V. V. a žalovanému v tomto konaní, a to práve v tomto konaní sp. zn.
8C/151/2016, je splnená podmienka predostrená odvolacím súdom na vylúčenie spoluzodpovednosti
na vzniku škody priamo žalobcom, a to nepodaním určovacej žaloby. Taktiež mal súd posúdiť, či nedošlo

k spoluzavineniu žalobcu na vzniku škody tým, že si neuplatnil práva vyplývajúce mu z porušenia
predkupného práva kupujúcou. K tomuto súd uvádza, že ak by sa aj žalobca domáhal úspešne práv
vyplývajúcich mu z porušenia predkupného práva, faktom zostáva, že mu od roku 2005 bolo nepretržite
bránené vo výkone jeho práva z vecného bremena, ako to vyplýva z výpovedí svedkov A. S. a M.
T. na pojednávaní dňa 11.06.2020, I. L. a na pojednávaní dňa 29.09.2020, a teda ak by sa aj stal

na základe úspešného dovolania relatívnej neplatnosti vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti, domáhal
by sa už náhrady škody z porušenia nie práva z vecného bremena, ale z vlastníckeho práva (ius
utendi). Čo sa týka okolností konkurzného konania, tu treba uviesť, že žalobca v súpise aktív a pasív
právo zodpovedajúce vecnému bremenu neuviedol. Toto právo však bolo riadne zapísané v katastri
nehnuteľností, preto nemožno pričítať na ťarchu žalobcu, že nebolo v konkurznom konaní speňažené.

Taktiežuviedolvovyjadrenínapojednávanídňa11.06.2020právnyzástupcažalobcu,ženiktoneprihlásil
pohľadávkuzodpovedajúcuvecnémubremenudokonkurznéhokonania,žesapýtalviacerýchsprávcov,
ktorímuuviedli,privecnombremeneinpersonamjetotoneriešiteľnáotázka,totosanerieši,nakoľkojeto
viazané in personam. S týmto sa stotožňuje aj prvoinštančný súd v tom smere, že právo zodpovedajúce
zodpovedajúce vecnému bremenu viazané in personam nemožno ani speňažiť, s tým, že ak by malo k

tomutoajdôjsť,ideoprávozapísanévoverejnedostupnomregistri,apretonemožnojehonespeňaženie
prikladať na ťarchu žalobcu. Ak by sa žalobca usiloval predmetné nehnuteľnosti previesť z dôvodu, aby
sa tieto nestali súčasťou konkurznej podstaty, súd k tomuto uvádza, že správca konkurznej podstaty má
právo odporovať takýmto právnym úkonom podľa § 15 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní,
podľa ktorého bol vedený konkurz na majetok žalobcu. Ako však správca konkurznej podstaty vedie

konkurzné konanie, nemožno pričítať na ťarchu žalobcu. Odvolací súd ďalej uviedol, že ubytovanie
žalobcu ako podnájomníka nemožno stotožňovať s právom z vecného bremena, ktoré bolo zriadené
bezodplatne, a že žalobca v zmluvách o podnájme neuviedol svoju adresu Sokolská, na ktorej adrese
mal k nehnuteľností právo zodpovedajúce vecnému bremenu. K tomuto prvoinštančný súd uvádza, že
možno sa zamyslieť nad situáciou, ak by právo z vecného bremena bolo zriadené odplatne. V tom

prípade by žalobca prostriedky, ktoré by nevynakladal za právo zodpovedajúce vecnému bremenu z
dôvodu, že by mu bolo bránené vo výkone tohto práva, použil na úhradu nájmu resp. podnájmu, a práve
vtedy by mu nevzniklo právo na náhradu škody, keďže by mu v majetkovej sfére nijaká skutočná škoda
nevznikla. Keď prejdeme ku skutočnosti, že v zmluvách o podnájme nie je uvedené ako bydlisko ulicaSokolská, na ktorej sa nachádzajú predmetné nehnuteľnosti, k tomuto prvoinštančný súd uvádza, že
žalobca ani nemohol uviesť ulicu Sokolskú ako svoje bydlisko, keďže od roku 2005 mu bolo vo výkone
práva bývania na tejto adrese bránené, t. j. ani nebola jeho skutočným bydliskom. V prípade doručovania

akýchkoľvek listín na základe uvedených podnájomných zmlúv by tieto nikdy neboli preberané, keďže
žalobca na uvedenej adrese nebýval. Napokon, odvolací súd uvádza, že to, že nájomné zmluvy a
podnájomné zmluvy žalobcu so spoločnosťami, ktorých bol sám spoločníkom, a pokladničné bloky,
ktoré boli vyhotovené za účelom platenia podnájmu, je potrebné vykladať tak, že tieto boli podpísané
a vystavené spriaznenou osobou. A taktiež to, že žalobca nepredložil kompletné účtovníctvo týchto

spoločností, treba vykladať na ťarchu žalobcu. K tomuto prvoinštančný súd uvádza, že ako uvádza
právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 21.04.2020, podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. Obdo V 53/2003, samotné personálne prepojenie spoločností nie je protiprávne. Svedkovia
Ing. V. N. a JUDr. J. B. potvrdili, že žalobca v uvedených nehnuteľnostiach aj býval, t. j. žalobca si neriešil
uvedenými zmluvami iba podnikanie spoločností, ktorých bol spoločníkom. Avšak samotné pokladničné
doklady bez toho, aby bol dôkaz o tom, že tieto boli zahrnuté v účtovníctve spoločností- podnájomníkov,

pričom tieto boli vystavené de facto tou istou osobou - žalobcom, nemožno považovať za dôkaz o tom, že
žalobca týmto spoločnostiam uvedené podnájomné aj skutočne platil. Tým žalobca neuniesol dôkazné
bremeno preukázania vzniku skutočnej škody, ktoré je jedným z predpokladov priznania náhrady škody
podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu zamietol.

86. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

87.Nakoľkovkonanímalžalovanýplnýúspech,súdmupriznalplnúnáhradu trovkonaniavočižalobcovi
a to v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p.
a § 362 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§
360 ods.2 C.s.p.).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ

sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak

rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je

napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367

ods.3 C.s.p.).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 C.s.p.).

Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie

žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2
C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 C.s.p.).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).