Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. jún 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9Cbi/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116206414
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Bartalská

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1116206414.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu:

JUDr. Ivana Sláviková, so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu
A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XXX, XXX XX D., proti žalovanému v 1. rade: G. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. ulica XXXX/XX, XXX XX D., žalovanému v 2. rade: C. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytomG.dolinaXX,XXXXXU.,zast.:C..JánPolák,advokát,sosídlomMiletičova64,82108Bratislava,
a žalovanému v 3. rade: G.W., bytom H. XXXX/XX, XXX XX F., zast.: In Medias Res, s.r.o., Sladovnícka
13, 917 01 Trnava, IČO: 36 863 351 o určenie odporovateľnosti právneho úkonu,

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že právny úkon - nadobudnutie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu

XXXCMichaelE.XXXX/,XX, dátum narodenia A. od úpadcu R., bytom XXXX/XXX,registrovanom na
základe zmeny v evidencii vozidiel ODI Piešťany, OR PZ dňa 03.07.2013 je voči všetkým konkurzným
veriteľom úpadcu A. R., bytom R. XXXX/XXX, XXX XX D., nar. XX.XX.XXXX v konkurznom konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava I, č.k. 6K/4/2015 neúčinný.

II. Žalovaná v 1.rade je p o v i n n á zaplatiť k rukám žalobcu ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu
do konkurznej podstaty úpadcu sumu 15 000 EUR a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd žalobu voči žalovanému v 2.rade z a m i e t a v celom rozsahu.

IV. Súd žalobu voči žalovanému v 3.rade z a m i e t a v celom rozsahu.

V. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v 1.rade v celom rozsahu. O
výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. Súd priznáva žalovanému v 2.rade, v 3.rade náhradu trov konania voči žalobcovi v celom
rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.03.2016 podanou na súd dňa 24.03.2016 domáhal, aby súd vydal
rozhodnutie, ktorým určí, že Právny úkon inominátna zmluva uzatvorená medzi odporcom v 1.rade G.

H., bytom E. ulica XXXX/ XX, XXX XX D., nar. XX.XX.XXXX, na jednej strane a úpadcom A. R., bytom
R. XXXX/XXX, XXX XX D. nar. XX.XX.XXXX na druhej strane, ktorou odporca v 1. rade nadobudol
vlastnícke právo k osobnému motorovému vozidlu R. XXX CI XXXC Y H.: X. XXXXXBXXXXXX, rok
výroby XXXX, farba strieborná metalíza svetlá ( ďalej aj ako „ motorové vozidlo“) a bola vykonanázmena v evidencii vozidiel ODI Piešťany, OR PZ dňa 03.07.2013 je voči všetkým konkurzným veriteľom
úpadcu O. R., bytom R. XXXX/XXX, XXX XX D. nar. XX.XX.XXXX v konkurznom konaní vedenom na
Okresnom súde Bratislava I, č.k. 6K/4/2015 neúčinný ako aj následné právne úkony ako kúpnopredajné

zmluvy so žalovaným v 2.rade registrácia zmeny v osobe vlastníka motorového vozidla k 15.04.2014 a
so žalovaným v 3.rade registrácia zmeny v osobe vlastníka motorového vozidla k 16.04.2014 sú právne
neúčinné voči konkurzným veriteľom a žiadal zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne k úhrade 17
500,- EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania a navrhovala eventuálny petit
žaloby spočívajúci v povinnosti vydať motorové vozidlo. V priebehu konania žalobca navrhol zmenu

petitu žaloby, ktorú predniesol žalobca na pojednávaní 10.06.2019 a túto súd na pojednávaní pripustil
tak, že žalovaná v 1.rade je povinná zaplatiť k rukám žalobcu ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu
do konkurznej podstaty úpadcu sumu 15 000,- EUR a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca návrh v časti eventuálneho petitu zobral späť, čo súd v celom rozsahu pripustil.

2. Žalobca uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 18.03.2015, právoplatným

25.03.2015 sp. zn.: 6K/4/2015 bol vyhlásený konkurz na dlžníka: A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.
XXXX/XXX, XXX XX D. (ďalej len „úpadca“), ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 57/2015
zo dňa 24.03.2015 pod položkou K006506, s ustanovením žalobcu ako správcu konkurznej podstaty
úpadcu. Konkurz na majetok úpadcu sa tak považuje za vyhlásený dňom 25.03.2015.

3. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že úpadca bol vlastníkom motorového vozidla R. XXX CI
XXXC Y H.: X. XXXXXBXXXXXX, rok výroby XXXX, farba strieborná metalíza svetlá ( ďalej aj ako
„ motorové vozidlo“) podľa registrácie od XX.XX.XXXX - 03.07.2013. Následne došlo k registrácii
prevodu na žalovaného v 1.rade, registrácia prevodu k 03.07.2013 Okresným riaditeľstvom policajného
zboru v Trnave, Okresný dopravný inšpektorát Piešťany na základe inominátnej zmluvy. Následne

boli registrované prevodu motorového vozidla postupne na žalovaného v 2.rade dňa 15.04.2014, na
žalovaného v 3.rade 16.04.2014, tak, že ku dňu podania žaloby je vlastníkom motorového vozidla
žalovaný v 3.rade.

4. Žalobca má za to, že v prípade prevodu na žalovaného v 1.rade ide o konanie medzi spriaznenými

osobami, nakoľko žalovaný v 1.rade je/ bola družkou a matkou spoločného dieťaťa s úpadcom s tým,
že išlo o prevody hnuteľnej veci ako plnenie/ právny úkon bez primeraného protiplnenia v súlade s
ustanovením § 58 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ( ďalej aj ako „ ZKR“).
na základe výzvy žalobcu ako správcu, súčinnosť poskytlo v tomto smere len žalovaný v 3.rade. Z
dostupných údajov žalobca má za to, že odplatnosť právneho úkonu prevodu motorového vozidla

preukázal žalovaný v 3.rade s odplatou vo výške 17.000,- EUR uhradenou v hotovosti, žalobca poukázal
na účinnosť právnej úpravy obmedzenia platieb v hotovosti na základe zákona č. 394/2012 Zz.

5. Žalobca navrhuje alternatívne posudzovať predmetné právne úkony ako úkony ukracujúce v zmysle
ustanovenia § 60 ZKR.

6. Splnenie podmienok odporovateľnosti preukazuje žalobca tým, že úpadca a žalovaný v 1.rade boli
osobami spriaznenými, úmysel sa v tomto prípade predpokladá, v ostatných prevodoch sa aplikuje
ustanovenie § 60 ZKR. V čase učinenia prevodov došlo k ukráteniu veriteľa Allianz Slovenská poisťovňa
a.s., ktorý evidoval pohľadávku voči úpadcovi z trestného činu poisťovacieho podvodu, za ktorý bol

úpadca právoplatne odsúdený.

7. K žalobe sa vyjadril žalovaný v 3.rade podaním doručeným súdu 03.06.2016‚ ktorým namietal
nedostatok pasívnej legitimácie ako aj nesplnenie povinnosti preukázania splnenia podmienok
odporovateľnosti zo strany žalobcu, žalovaný v 3. rade nie je subjektom, s ktorým by úpadca právny

úkon dojednal prevodom bol žalovaný v 2.rade. Z uvedeného právneho úkonu nenadobudol žalovaný v
3.rade prospech - uhradil sumu 17 500,- EUR ako odplatu. Nebolo preukázané, že žalovaný v 3.rade je
osobou spriaznenou, ani že by cena motorového vozidla bola podstatne vyššia ako zaplatená odplata
na základe písomnej Kúpnej zmluvy o nadobudnutí motorového vozidla za kúpnu cenu 17.500.- EUR
zaplatenú oproti vydanému príjmového dokladu. Namieta aj predčasnosť tvrdení žalobcu ako aj samotnú

nezrozumiteľnosť a zmätočnosť žaloby ako aj porušenie zásady proporcionality v konaní vo vzťahu k
spoločnému záväzku žalovaných uvedenom v petite žaloby, nakoľko žalovaný v 3.rade riadne plnil.8. Žalovaný v 2.rade sa vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu 16.11.2016 v ktorom preukazuje
nadobudnutie motorového vozidla na základe kúpnej zmluvy a odplatnosť nadobudnutia motorového
vozidla za kúpnu cenu 15 000,- EUR, ktoré následne opravil - vadná strecha cabrio a predal za 17 500

EUR. Namieta nesplnenie podmienok odporovateľnosti zo strany žalobcu.

9. Žalobca sa vyjadril podaniami doručenými súdu 16.11.2016 a 14.08.2017 v zmysle ktorých trval
na žalobe, mal za to, že došlo k porušeniu povinnosti na strane žalovaného v 3.rade ohľadne platby
v hotovosti a žalovaného v 2.rade ktorý podľa jeho vyjadrenia neposkytlo dôkazy svojich tvrdení

uvedených vo vyjadrení. Žalobca namietal spriaznenosť uvedených osôb ako aj stav vedúci k úpadku
úpadcu. Navrhol vykonať dôkazy - výsluch žalovaných, doklad o vlastníkoch motorového vozidla
predložiť ako aj listinné dôkazy k tvrdeniam žalovaných.

10. Žalovaný v 1.rade sa nevyjadril k podaniam, neposkytlo súčinnosť.

11.Žalovanýv2.radea3.radesasvojimiosobitnýmipodaniamivyjadrilikstanoviskámžalobcu,majúcza
to, že obidvaja považujú žalobu za nedôvodnú, namietajú neunesenie dôkazného bremena žalobcom,
ktorý podľa vyjadrenia PZ žalovaného v3.rade prenáša dôkaznú povinnosť na žalovaných, úhradu v
hotovosti nad limit stanovený zákonom nepovažuje za dôvod neplatnosti právneho úkonu odvolávajúc
sa na znenie právneho predpisu.

12. V rámci konania sa ku skutočnostiam uvádzaným v žalobe vyjadril úpadcu, listom doručeným
správcovi konkurznej podstaty 01.04.2019 ako reakcia na výzvu k súčinnosti tak, že žalovaného v 1, 2
rade sú mu známe osoby, avšak žalovaný v 2., 3 rade nie sú s ním spriaznené osoby, osobu žalovaného
v 1.rade označil za matku svojho syna s ktorou žil v spoločnej domácnosti, avšak spolu nepodnikali.

13. Súd v právnej veci vytýčil pojednávanie na termín 21.02.2019, 1.04.20129, 27.05.2019, 10.06.2019
tak, že na pojednávaní boli prítomní žalobca, PZ žalovaných v 2.rade a 3.rade, osobne žalovaný
v 2.rade. Žalovaný v 1.rade sa pojednávaní nezúčastňoval, svoju neúčasť neospravedlnil, nežiadal o
odročenie pojednávania, neposkytol súčinnosť ani v rámci konkurzného konania, na dokreslenie jeho

pasívneho prístupu ku konaniu. Súd vykonal dokazovanie prednesom PZ strán sporu a oboznámil sa
s listinnými dôkazmi takto:

Žalobca zotrval na podanej žalobe, uviedol že má za to, že v danom prípade došlo k odporovateľnému
právnemu úkonu v prospech žalovaných.

Právny zástupcu žalovaného v 2.rade a 3.rade trvali na zamietnutí žaloby pre nepreukázania splnenia
podmienok odporovateľnosti.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi: vyjadrenie úpadcu k výzve na súčinnosť doručené 22.02.2016,

výzvy na poskytnutie súčinnosti, odpoveď žalovaného v 3.rade doručené 17.02.2016, kúpnopredajná
zmluva z 15.04.2014, súbor pohľadávok.

Z vyjadrenia úpadcu k výzve na súčinnosť doručené 22.02.2016 a 01.04.2019 je zrejmé, že nemal
vedomosť o úkonoch žalovaného v 1.rade, ktorú označil za svoju družku, avšak poprel, že by o jej

nakladaní s motorovým vozidlom mal vedomosť. Uviedol, že žalovaný v 2, 3 rade nie sú spriaznenými
osobami, žalovaný v 2.rade mu je známy a so žalovaným v 1.rade žil v spoločnej domácnosti a má s
ňou syna.

Z odpovede žalovaného v 3.rade doručené 17.02.2016 vyplynulo, že bola podpísaná Kúpno-predajná

zmluva na základe ktorej bolo motorové vozidlo nadobudnuté žalovanou v 3.rade za sumu 17 500,- EUR
zaplatenú v hotovosti predávajúcemu - žalovanému v 2.rade.

Kúpno-predajná zmluva z 15.04.2014 o nadobudnutí motorového vozidla za odplatu žalovaným v 3.rade
s priloženým príjmovým dokladom na sumu 17 500,- EUR zo dňa 15.04.2014.

Z prehľadu / súboru pohľadávok je preukázaná pohľadávka dvoch veriteľov - Allianz Slovenská
poisťovňa, a.s. a SPP .a.s.Z dokladu servisu RIJA -Bavaria, s.r.o. boli preukázané náklady na diagnostiku opravy strechy.

Súd iné dôkazy nevykonal, nakoľko má za to, že skutková podstata je zistiteľná, vyvoditeľná

z predložených listinných dôkazov, preto v rámci hospodárnosti konania upustil od vykonania
navrhovaných dôkazov.

Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP „ V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie
označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich

preukázanie a žalobný návrh .“

Podľa ustanovenia § 182 CSP „ Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany,
aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd
nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“

Podľa ustanovenia § 191 CSP „ Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.“

Podľa ustanovenia § 192 CSP ,,Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca

dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“

14. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

Podľa ustanovenia § 269 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej „OBZ“): (1) Ustanovenia

upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah
dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z
týchto zmlúv. (2) Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však
účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“): „Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený.
Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku.“

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 pís.d) ZKR „ Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto

zákona rozumie
a)štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista alebo člen dozornej rady
právnickej osoby,
b)fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,

c)štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej
rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),
d)blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c)
e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a)

až d) kvalifikovanú účasť.“

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 ZKR „Oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu
a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza
na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.“

Podľa ustanovenia § 47 ods. 4 ZKR „Súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho
konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom
podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie,
pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.“

Podľaustanovenia §57ZKR„(1)Právneúkonytýkajúcesamajetkudlžníkasúvkonkurzevočiveriteľom
dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.
Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranejlehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. (2) Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa
neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať
právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne

uznala. ( 3)dporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné
alebo uspokojené.(4)Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý
ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.“

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 ZKR „Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto

s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon
jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.“

Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 ZKR „Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ
uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti
právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného

právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu
úkonu.“

V zmysle § 58 ods. 1 ZKR „Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je
bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol

alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia,
ktoré na jeho základe získal alebo má získať.“

Vzmysle§58ods.2ZKR„Právnemuúkonubezprimeranéhoprotiplneniamožnoodporovať,akspôsobil
úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech

osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa
nepreukáže opak.“

V zmysle § 58 ods. 3 ZKR „Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia,
ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez

primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým
právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.“

Podľa ustanovenia § 60 ods. 1,2,3 ZKR „ (1) Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým
dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka

ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. (2) Ak ide o právny
úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj
vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Odporovať možno
len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného
konania.“

Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 ZKR „Ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej
majetkovejhodnotyprevedenejzmajetkudlžníka,sútí,vočiktorýmsaprávoodporovaťprávnemuúkonu
uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec,
právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková

hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva
alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo,
možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.“

15. Z vykonaného dokazovania, na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého

rozhodovania súd zvážil okolnosti právneho vzťahu. Súd konštatuje, že právo odporovať právnemu
úkonu a tým dosiahnuť jeho neúčinnosť voči veriteľom úpadcu, možno úspešne uplatniť len za
predpokladu, že sú splnené všetky podmienky odporovateľnosti stanovené v ZKR. Ak čo i len niektorá
z týchto podmienok chýba, právnemu úkonu nie je možné v konkurznom konaní úspešne odporovať.

16. Súd v prvom rade skúmal podmienky lehoty pre podanie predmetnej žaloby, konštatujúc, že účinky
vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nastali 25.03.2015. Žaloba podaná na súde dňa 24.03.2016
teda žaloba je podaná v lehote podľa ustanovenia § 60 ZKR.17. Odporovacia žaloba je procesným prostriedkom ochrany veriteľov pred takými právnymi úkonmi
dlžníka, ktoré sú inak platné (z hľadiska obsahových a formálnych náležitostí konkrétneho zmluvného
typu a z hľadiska náležitostí právnych úkonov netrpia vadou, pre ktorú by bolo možné vysloviť ich

neplatnosť), ale ktorými dosiahne dlžník (spôsobí) ukrátenie uspokojenia ich pohľadávok. Ukrátenie
uspokojenia pohľadávok veriteľov znamená, že pohľadávky veriteľov v dôsledku dispozície (právneho
úkonu) dlžníka s jeho majetkom, buď nebudú uspokojené v plnom rozsahu alebo ani v takom rozsahu,
aký by bolo možné dosiahnuť pred účinnosťou právneho úkonu, ktorým dlžník disponoval so svojím
majetkom.

18. Súd vyhodnotil skutkový stav tak, že správcom odporované právne úkony boli realizované podľa
registrácie príslušným orgánom 03.07.2013, 15.04.2014, 16.04.2014.

19. Súd skúmal splnenie podmienok odporovateľnosti právneho úkonu, pričom tieto vyhodnotil ako
nenaplnené v podmienke - nebola preukázaná skutočnosť, že došlo k prevodu bez primeraného

protiplnenia, nakoľko kúpna cena dojednaná v Kúpnopredajnej zmluve so žalovanými v 2, a 3.rade
bola dojednaná a zaplatená avšak žalobca nepreukázal, že by išlo o cenu, takú, že obvyklá cena
motorového vozidla bola podstatne vyššia. V tomto bode žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich
tvrdení. Pri aplikácii ustanovenia § 60 ZKR je potrebné preukázať stav, že ukracujúci právny úkon bol
urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane

známy. Z kontextu žaloby a listinných dôkazov ani z vykonaného dokazovania takéto skutočnosti zistené
neboli, ani z hľadiska časového ani z hľadiska preukázania úmyslu v súlade s konštantnou judikatúrou
- rozsudok NS ČR zo dňa 27.júna 2012, sp.zn. 21 Cdo 720/2011, rozsudok NS ČR zo dňa 11.marca
2014 sp.zn. 21 Cdo 185/2013, rozsudok NS ČR zo dňa 30.apríla 2009, sp.zn. 29 Cdo 4139/2008.
Odporovacia žaloba neumožňuje úvahy o iných právnych dôsledkoch právneho úkonu alebo o inom

úmysle dlžníka/úpadcu ako je ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. Úvahy o tom, či konanie
dlžníka je špekulatívne a či nie je v rozpore s dobrými mravmi alebo či nejde o obchádzanie zákona
alebo obchádzanie účelu zákona je možné len v konaní o neplatnosť právneho úkonu (§ 39 Občianskeho
zákonníka).

20. Súd zobral na zreteľ aj rozsudok Krajského súdu Žilina z 20.06.2018, sp. zn. 13Cob/7/2018: „V
súvislosti s takto vysloveným záverom okresný súd poukázal na rozhodnutie ÚS SR č.k. II. ÚS 7/2012-9
zo dňa 06.03.2012, z ktorého rozhodnutia vyplýva, že v súdnom konaní vyhlásenia úkonu za neúčinný
voči veriteľovi sa možno domáhať iba vo vzťahu k právnemu úkonu dlžníka, a nie aj vo vzťahu k
úkonu prvého nadobúdateľa v prospech druhého nadobúdateľa. Ustanovenie § 42b ods. 3 Občianskeho

zákonníka je ustanovením, ktoré rozširuje okruh pasívne legitimovaných subjektov pri odporovacej
žalobe, nie však okruh právnych úkonov. V zmysle názorov súdov v rozhodovacej praxi aplikácia §
42b ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť
nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom
alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce

odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi, pripadá do úvahy len vtedy, ak bola vyslovená
neúčinnosť právneho úkonu voči osobám, od ktorých tretie osoby vec alebo právo nadobudli, pretože
súd nemôže prejudiciálne rozhodnúť o predchádzajúcej neúčinnosti právnych úkonov.” Na základe
uvedeného má súd za to, že žalovaný v 2. a 3. rade učinili odplatné prevody v čase, kedy v predmetnej
veci nebolo o existencii konkurzu vyhlásenom na majetok úpadcu, tak ako o prebiehajúcom súdnom

konaní nemali vedomosť, t.j. že konali v dobromyseľnosti.

21. Súd konštatuje, že v prípade žalobcom odporovaného právneho úkonu sa jedná o právny úkon
bez primeraného protiplnenia v prospech spriaznenej osoby len voči žalovanej v 1.rade. Žalobca svoje
tvrdenie, že žalovaný v 1.rade konal ako osoba spriaznená preukázal, čo potvrdil aj úpadca, v dôsledku

čoho súd zaviazal žalovaného v 1.rade aj na zaplatenie majetkového prospechu zo zrealizovaného
prevodumotorovéhovozidla,ktorýbolodplatnýaoktoromnemalvedomosťaniúpadcu,pričomžalovaný
v 1.rade svojou nečinnosťou nevyužila možnosť obrany voči tvrdenia žalobcu.

22.Zuvedenéhosúddospelkzáveružeprávnemuúkonudefinovanémužalobcom-inominatívnyprávny

úkon je možné odporovať len voči žalovanému v 1.rade.

23. Súd v tejto súvislosti poukazuje na dôkaznú povinnosť žalobcu „Dôkazným bremenom sa rozumie
procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že ztoho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena
je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť
významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a

keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto
skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých
skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010) “

24. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní uniesol dôkazné
bremeno splnenia podmienok odporovateľnosti právneho úkonu len voči žalovanému v 1.rade avšak
neuniesol dôkazné bremeno voči žalovaným v 2, 3. rade, nakoľko nepreukázal, že nimi učinenými
úkonmi došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu. Cieľom dôkaznej povinnosti je
unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho

procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré
vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom
postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Ak teda
žalobca tvrdil, nejakú skutočnosť, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na
jej preukázanie.

25. Skutkové zistenia v súlade s právnou argumentáciou súd zhodnotil k podstate v rozsahu potrebnom
pre posúdenie rozhodujúcich skutočností. Po zohľadnení skutkového vzťahu a aplikácii právnych
predpisov súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je nedôvodný, v dôsledku čoho súd takto uplatnený
nárok formou podanej žaloby zamietol v celom rozsahu voči žalovaným v 2. a 3.rade avšak priznal aj s

nárokom na vrátenie takto získaného prospechu zo strany žalovaného v 1.rade.

Súd vyhodnotil nárok žalobcu ako dôvodný vo vzťahu k žalovanému v 1.rade, ktorého zaviazal na
plnenie. Voči žalovanému v 2. a 3.rade vyhodnotil nárok ako nedôvodný preto, žalobu voči uvedeným
žalovaným v 2., 3.rade v celom rozsahu zamietol.

26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku ( ďalej aj ako „ CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a žalovaným v 2. a 3.rade , ktorý mal vo veci plný úspech súd
priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci
úspech nemal. Žalobcovi ktorý mal vo veci úspech voči žalovanému v 1.rade súd priznal náhradu trov

konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalovanému v 1.rade, ktorý vo veci úspech
nemal. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).